§ 1 pratijñāsūtra PJS
-
- (p.3)viśuddhajñānadehāya trivedīdivyacakṣuṣe |
- śreyaḥprāptinimittāya namaḥ somārdhadhāriṇe || 1.1 ||
-
- abhivandya gurūnādau śiṣyadhīpadminīravīn |
- tatprasādāt kariṣye 'haṃ mīmāṃsāślokavārttikaṃ || 1.2 ||
-
- tadvidvāṃso 'nugṛhṇantu cittaśrotraiḥ prasādibhiḥ |
- santaḥ praṇayivākyāni gṛhṇanti hy anasūyavaḥ || 1.3 ||
-
- na cātrātiva kartavyaṃ doṣadṛṣṭiparaṃ manaḥ |
- doṣo hy avidyamāno 'pi taccittānāṃ prakāśate || 1.4 ||
-
- (p.4)kuto vā gṛhṇate doṣaṃ sūrayo madvidhoktiṣu |
- neṣyate yaḥ parastho 'pi sa svayaṃ gṛhyate katham || 1.5 ||
-
- nirdoṣatvaikavākyatvaṃ kva vā lokasya dṛśyate |
- sāpavādā yataḥ ke cin mokṣasvargāv api prati || 1.6 ||
-
- āgamapravaṇaś cāhaṃ nāpavādyaḥ skhaliteṣv apy apodyate |
- na hi sadvartmanā gacchan skhaliteṣv apy apodyate || 1.7 ||
-
- yathā kathañ cid ārabdhā trayīmārgānusāriṇī |
- vāgvṛttir alpasārāpi śraddadhānasya śobhate || 1.8 ||
-
- (p.5)mīmāṃsāśāstratejobhir viśeṣeṇoj jvalīkṛte |
- vedārthajñānaratne me tṛṣṇātīva vijṛmbhate || 1.9 ||
-
- prāyenaiva hi mīmāṃsā loke lokāyatīkṛtā |
- tāmāstikapathe kartum ayaṃ yatnaḥ kṛto mayā || 1.10 ||
-
- athāto dharmajijñāsā sūtram ādyam idaṃ kṛtam |
- dharmākhyaṃ viṣayaṃ vaktuṃ mīmāṃsāyāḥ prayojanam || 1.11 ||
-
- sarvasyaiva hi śāstrasya karmaṇo vāpi kasya cit |
- yāvat prayojanaṃ noktaṃ tāvat tat kena gṛhyate || 1.12 ||
-
- mīmāṃsākhyā tu vidyeyaṃ bahuvidyāntarāśritā |
- na śuśrūṣayituṃ śakyā prāganuktvā prayojanam || 1.13 ||
-
- (p.6)vidyāntareṣu nāpy etad yady abhīṣṭaṃ prayojanam |
- anarthaprāpaṇaṃ tāvat tebhyo nāśaṅkyate kva cit || 1.14 ||
-
- mīmāṃsāyāṃ tv ihājñāte durjñāte vāvivekataḥ |
- nyāyamārge mahān doṣa iti yatnopacaryatā || 1.15 ||
-
- tasmāt prayojanaṃ pūrvam uktaṃ sūtrakṛtā svayam |
- yat svenoktaṃ vadeyus tad bhāṣyakārādayaḥ katham || 1.16 ||
-
- siddhārthaṃ jñātasambandhaṃ śrotuṃ śrotā pravartate |
- śāstrādau tena vaktavyaḥ sambandhaḥ saprayojanaḥ || 1.17 ||
-
- (p.7)śāstraṃ prayojanaṃ caiva sambandhasyāśrayāv ubhau |
- taduktyantargatas tasmād bhinno noktaḥ prayojanāt || 1.18 ||
-
- siddhiḥ śrotṛpravṛttīnāṃ sambandhakathanād yataḥ |
- tasmāt sarveṣu śāstreṣu sambandhaḥ pūrvam ucyate || 1.19 ||
-
- yāvat prayojanenāsya sambandho nābhidhīyate |
- asambaddhapralāpitvād bhavet tāvad asaṃgatiḥ || 1.20 ||
-
- iha tv ākṣipya sambandhaṃ bhāṣya evābhidhāsyate |
- dharmaprasiddhyasiddhibhyāṃ, tasmān nānyo 'bhidhīyate || 1.21 ||
-
- na cāpy atrāthaśabdena śāstrasambandha ucyate |
- sambandhaṃ kriyayor hy eṣa brūte śāstrāc ca te pṛthak || 1.22 ||
-
- (p.8)yo 'py ayaṃ śāstrasambandho varṇyate kaiś cid āditaḥ |
- kriyānantaryarūpo vā guruparvakramo 'pi vā || 1.23 ||
-
- sadasadbhāvayos tasya viśeṣo nopalabhyate |
- śroturvidhau niṣedhe vā jñāne vā śāstragocare || 1.24 ||
-
- tasmād vyākhyāṅgam icchadbhiḥ sahetuḥ saprayojanaḥ |
- śāstrāvatārasambandho vācyo nānyas tu niṣphalaḥ || 1.25 ||
-
- (p.9)loke ityādibhāṣyasya ṣaḍarthān sampracakṣate |
- bhāṣyakārānusāreṇa, prayuktasyāditaḥ pṛthak || 1.26 ||
-
- sarvavyākhyām upālambhaṃ pratyākhyānaṃ tathā pare |
- parisaṃkhyāstutī kecid athaśabdasya dūṣaṇam || 1.27 ||
-
- sādhāraṇī viśiṣṭā ca sūtravyākhyā dvidhā matā |
- viśiṣṭā pratisūtraṃ yā sarvārthā tv iyam ucyate || 1.28 ||
-
- pravṛttis tu padeṣv eva nivṛttiḥ sūtrasaṃśrayā |
- vedavākyāviruddheṣu na tu sarveṣu keṣu cit || 1.29 ||
-
- (p.10)adhyāhārasya vākyeṣu vyatyāsasya ca sambhavāt |
- tenaiṣām iti sūtrāṇāṃ pārārthye saty api grahaḥ || 1.30 ||
-
- evaśabdo 'lpavācyatvād, asyāvṛttau tu gauravam |
- prasiddhatvād avācyaṃ cet, na doṣaḥ puṅgirām ayam || 1.31 ||
-
- (p.11)vyākhyāṅgatvābhimānena yo 'dhyāhārādyapekṣate |
- svasaṃjñāṃ vāpi tasyedaṃ śāstrarūpaṃ nirūpyate || 1.32 ||
-
- vṛtyantareṣu keṣāñ cil laukikārthavyatikramaḥ |
- śabdānāṃ dṛśyate teṣam upālambho 'yam ucyate || 1.33 ||
-
- athāta ity ayaṃ loke nānantarye prayujyate |
- tasmāt tādarthyam etasya paribhāṣādibhir bhavet || 1.34 ||
-
- prasiddhahāniḥ śabdānām aprasiddhe ca kalpanā |
- na kāryā vṛttikāreṇa sati siddhārthasambhave || 1.35 ||
-
- sūtrārthe kliśyataś caivaṃ dūre vedārthanirṇayaḥ |
- tatra yatnasya bhāratvaṃ vaktṛśrotroḥ prasajyate || 1.36 ||
-
- na vyākhyāsyati sūtrāṇi codanārthaparatvataḥ |
- yat tasya parihāro 'yaṃ pratyākhyānena cocyate || 1.37 ||
-
- (p.12)prayāso vedavākyeṣu kāryaḥ sūtreṣv anena kim |
- phalavattvāphalatvābhyām, ebhiḥ karaṇasammataiḥ || 1.38 ||
-
- codanārtha upetavyaḥ, nobhayaṃ yatnagauravāt |
- padārthānāṃ prasiddhatvāt vyākhyeyaṃ nāvaśiṣyate || 1.39 ||
-
- evaṃśabdādiko granthaḥ pakṣe cāsmin samarthyate |
- padacchedadādyabhāvena pratyākhyānamatis tv iyam || 1.40 ||
-
- (p.13)brabīty eva hi sūtrārtham, atiriktādi ceṣyate |
- nanv aśaktam idaṃ sūtraṃ samyak sūtritam ity api || 1.41 ||
-
- sūtre cāgamakatvādi pratyākhyāne virudhyate |
- na copāyānabhijñena śakyopeyāvadhāraṇā || 1.42 ||
-
- nānyato vedavidbhyaś ca sūtravṛttikriyeṣyate |
- pratyākhyānasya hetuś ca padārthānāṃ prasiddhatā || 1.43 ||
-
- yoktā sā vedavākyānaṃ tulyārthatvān nivārayet |
- vākyārthe tatra sandehād vyākhyānaṃ cet pravartate || 1.44 ||
-
- sūtreṣv api samānatvāt pratyākhyānaṃ na yujyate |
- na vyākhyātavyam ityevaṃ pratyākhyāne ca sidhyati || 1.45 ||
-
- (p.14)duṣṭavyākhyā niṣedhena tadapetā na vāryate |
- asya dṛṣṭaviruddhatvāt phalgutvāc cāpi parvayoḥ || 1.46 ||
-
- madhyame cātidaurjanyāt parisaṃkhyaiva yujyate |
- vaidikaṃ jaiminīyaṃ ca yatra vākyaṃ virudhyate || 1.47 ||
-
- yathāśrutagṛhīte 'rthe tatredam upadiśyate |
- adhyāhārādibhiḥ sūtraṃ vaidikaṃ tu yathāśrutam || 1.48 ||
-
- neyam, virodhe 'nyonyasya vaidikānāṃ bhavantu te |
- yathā dharmāvabodhasya pramāṇaṃ vaidikaṃ vacaḥ || 1.49 ||
-
- (p.15)tadarthanirṇaye hetur jaiminīyaṃ tathaiva naḥ |
- vākyasāmarthyatulyatvāt tathā padatadarthayoḥ || 1.50 ||
-
- adhyāhārādibhir muktā vyākhyā sarvatra yujyate |
- asambhavād avaśyaṃ yā virodhe 'nyatarasya tu || 1.51 ||
-
- anyāyyakalpanā sāpi vikalpena prasajyate |
- prāthamyenāvaruddhatvād upāyavaśato 'tha vā || 1.52 ||
-
- yathāśrutena sūtreṇa nyāyyāṃ bādheta codanām |
- tena vedāviruddhasya sati sambhava ity ayam || 1.53 ||
-
- vidhīyate 'rthaḥ, śeṣaṃ tu yathāprāptam anūdyate |
- śeṣabhājāṃ bhavel lopa ity adhyāhārakalpanā || 1.54 ||
-
- (p.16)viprakarṣāt paśoś ceti vibhaktiḥ pariṇamyate |
- padena vyavadhānaṃ tu loke saṃniyamād iti || 1.55 ||
-
- sūtreṇa vyavadhānaṃ tu pānavyāpadi kalpitam |
- (p.17)paśusāmānyavidhyādau sūtram evānyathā kṛtam || 1.56 ||
-
- agnayaś ca svakālatvād deyadharmāpayātanam |
- vyākhyānaṃ vākyabhedena, guṇakalpās tv amī kṛtāḥ || 1.57 ||
-
- autpattikas tu gavyasya tathoṣṇikkakubhor iti |
- darśanāc ca viśeṣasya tathābhyudaya ity api || 1.58 ||
-
- (p.18)sūtrakārapraśaṃsā vā loka ityādinocyate |
- prasiddhair abhidhānād dhi na śiṣyāḥ kleśitā yataḥ || 1.59 ||
-
- bhavitavyaṃ tu teneti prāgasmād ekavākyatā |
- vedādhyayanavākyād vā tenāthety asya dūṣaṇam || 1.60 ||
-
- prasiddhārthapadaiḥ śakyaḥ sūtrair vedārthanirṇayaḥ |
- na ca so 'sty athaśabdasya vinā te pūrvakarmaṇā || 1.61 ||
-
- prasiddhārthaṃ padaṃ yuktaṃ tac ca nāstīti dūṣaṇam |
- prasiddho 'py athaśabdādeḥ kiṃpadārtho 'tra varṇyate || 1.62 ||
-
- (p.19)pradarśanārtham ity eke, ke cin nānārthavācinaḥ |
- samudāyād avacchidya bhavadāsena kalpitāt || 1.63 ||
-
- śaktito 'vayavaṃ caiva varṇayantyaṣṭamādivat |
- na cātra codanāvyākhyā gauravaṃ tatra coditam || 1.64 ||
-
- yad vākṣepo yathoktasya vṛttābhāvād asambhavāt |
- yadi lokaprasiddhārthagrahaṇaṃ kriyate pade || 1.65 ||
-
- sa nāsty atrāthaśabdasyety adhyāhārādikalpanam |
- vedādhyayanavṛttatvaṃ snānasyotkarṣakalpanā || 1.66 ||
-
- nāvyākhyāte 'thaśabdārthe jñāyate tena varṇyate |
- (p.20)anarthake 'tha vānyārthe prasiddhir bādhyate dhruvam || 1.67 ||
-
- tasmāc chrutārthasiddhyarthaṃ vṛttaṃ kim api gamyate |
- viśiṣṭaliṅgavijñānād viśiṣṭe liṅginīkṣite || 1.68 ||
-
- sūtreṇāsambhavaṃ matvā naitad ity abravīt paraḥ |
- ānantaryopadeśena taddṛṣṭārthatayāpi ca || 1.69 ||
-
- vedādhyayanam ākṣiptaṃ kim asūtritacodanā |
- yena vṛttena jijñāsā vinā naivopapadyate || 1.70 ||
-
- tadānantaryam uktaṃ hi dṛṣṭārtham avakalpate |
- kriyamāṇā ca jijñāsā niyamād yasya kasya cit || 1.71 ||
-
- kriyetānantaraiveti vyarthaṃ tadupadeśanam |
- (p.21)saṅkalpādibhir apy eṣā vinā satyaṃ na sidhyati || 1.72 ||
-
- sādhāraṇyāt tu te 'py atra nopadeśyāḥ kathañ cana |
- tasmād dharmabubhutsāyām asādhāraṇakāraṇam || 1.73 ||
-
- nirvṛttaṃ sūtrakāreṣṭaṃ tac ca nākhyayanād ṛte |
- anyasyāpīty anenaiva vedapāṭhe prabādhite || 1.74 ||
-
- prāg apīti hi vaktavyaṃ tatrāpy anyasya sambhavāt |
- pūrveṇaiva hi labdhārthe tādṛśīṃ tv ity anena kim || 1.75 ||
-
- vakṣyamāṇam anālocya sambhavet paricodanā |
- na tāvat sādhyate 'dyāpi codanā dharmasādhanam || 1.76 ||
-
- iha vā kāni vākyāni vivariṣyati jaiminiḥ |
- dharmamātrābhidhānād dhi buddhādivacanāny api || 1.77 ||
-
- paṭhitvā dharmajijñāsety anyasyāpīti codanā |
- (p.22)yad vā bhavatu nāmedṛk sūtraṃ vedam adhītya tu || 1.78 ||
-
- jijñāsānantaraṃ kāryety atrāpi dvayam īpsitam |
- nānadhītya na cāpy anyat kṛtvety etan na labhyate || 1.79 ||
-
- vakṣyamāṇavacobhaṅgyor vākyabhedaprasaṅgataḥ |
- adhītyaiveti hi vidhau snānāder apy anantarā || 1.80 ||
-
- bhaved dharmasya jijñāsā nānantaryavidhis tadā |
- ānantaryavidhāne tu yā vedādhyayane kṛte || 1.81 ||
-
- ity evam anuvādatvāt prāg apy eṣā prasajyate |
- buddhavākyādipāṭhasya tādṛśīṃ tv ity apākriyā || 1.82 ||
-
- (p.23)prāg apīti ca codyasya, sāmarthyād vedalābhataḥ |
- naivaitayor vacobhaṅgyor eko 'py artho vidhīyate || 1.83 ||
-
- api cetyādikenoktam, kin tv ityetad vidhīyate |
- ānantaryaṃ parastāc ca nāpi śiṃṣma itīha tu || 1.84 ||
-
- ke cid adhyāharanti, (p.24)asya sūtrasyānyaparatvataḥ |
- na vāryate 'nadhītatvaṃ nānantaryaṃ vidhīyate || 1.85 ||
-
- sāmarthyāsiddhyadṛṣṭārthaprasaṅgāt tena lakṣaṇā |
- ānantaryavacovyaktir āśritaivātra lakṣyate || 1.86 ||
-
- śrutārthaṃ tv aparityajya lakṣaṇārtho vidhīyate |
- pratītā dharmajijñāsā vedādhyāyād anantarā || 1.87 ||
-
- tatkālasyāvaruddhatvāt snānābhāvaṃ hi lakṣayet |
- (p.25)virodho yugapatprāpteḥ, daurbalyaṃ vedabādhanāt || 1.88 ||
-
- snānasya tena bādhaḥ syād dharmajijñāsayā balāt |
- (p.26)dṛṣṭārthatvādisaṃyuktaṃ vākyaṃ lakṣaṇayā tv iti || 1.89 ||
-
- punaruktyā gatārthatvāt tyaktaṃ kaiś cit, tad ucyate |
- yady apy asya bhaved vācyam ānantaryam asaṃśayam || 1.90 ||
-
- tathāpi pūrvatāmātraṃ lakṣayed avirodhataḥ |
- granthagrahaṇamātre ca kṛte snānaṃ virudhyate || 1.91 ||
-
- adhītyetyadhigamyeti vyākhyāne tv avirodhitā |
- yas tv evamavirodhitvaṃ kurvannāplavanaṃ vadet || 1.92 ||
-
- adṛṣṭāyātha vāpy anyaḥ saṃskāraṃ tasya cottaram |
- ihāsnānādiniyamo yaḥ kṛto brahmacāriṇaḥ || 1.93 ||
-
- avidhitvam anāśritya so 'vasānam apekṣate |
- tato 'pekṣāvaśāt snānam asnānādinivartanam || 1.94 ||
-
- virodhasāhacaryābhyāṃ dṛṣṭārthatvena lakṣayet |
- (p.27)tasmād adhyayanasnānajijñāsākramavācinām || 1.95 ||
-
- dṛṣṭārthatvāya śabdānām evaṃ vyākhyeyam āśritā |
- snātvā jijñāsamāno 'pi nanu vedaṃ na bādhate || 1.96 ||
-
- tenāvirodhitā tasya, ityevaṃ vadata uttaram |
- yathaivādhyayanāt snānaṃ smaryate samanantaram || 1.97 ||
-
- tathā tataḥ paro 'py anyaḥ padārtho 'nyaḥ paras tataḥ |
- tataś cāvaśyakartavye bādhe smārtasya kasya cit || 1.98 ||
-
- yogyatvād āgate kāle prāthamyāt snānabādhanam |
- so 'yaṃ pāṭhakramasyārthād bādha ity avagamyate || 1.99 ||
-
- (p.28)guṇapradhānayor vāpi virodhād guṇabādhanam |
- snānopalakṣitā cātra nivṛttir guruveśmanaḥ || 1.100 ||
-
- virodhitvena bādhyeta na tu madhvādibhakṣaṇam |
- tasmād gurukule tiṣṭhanmadhumāṃsādyavarjayan || 1.101 ||
-
- jijñāsetāviruddhatvād dharmam ity avagamyate |
- gurugehanivṛttyaṃśo yāvac ca na samāpyate || 1.102 ||
-
- tāvat sakalavācitvān na snānaṃ paryavasyati |
- gurugehādanāvṛttaḥ snātako hi na kathyate || 1.103 ||
-
- tatparatvavidhānāc ca na tāvad dārasaṅgrahaḥ |
- vyākhyāya kīrtitā cātra snāyād iti punaḥ smṛtiḥ || 1.104 ||
-
- (p.29)smāvartiṣṭa metyādi smṛter yady apy anantaram |
- viparītārtham ity asmāt tadvākyād apanīyate || 1.105 ||
-
- athaśabdena yo bādhaḥ purastād upavarṇitaḥ |
- tanmātrasyaiva bādho 'tra dṛṣṭārthatvāt pradarśitaḥ || 1.106 ||
-
- smṛtiprāptam idānīṃ tu madhumāṃsādyavarjanam |
- pratiṣedhann adṛṣṭārthaṃ sūtrakāro na śobhate || 1.107 ||
-
- nivṛttya gurugehāc ca jijñāsārthaḥ punar bhavet |
- praveśaḥ so 'py adṛṣṭārtha iti naiveha sūtritaḥ || 1.108 ||
-
- nirgamo hi kṛtārthasya dṛṣṭārtho guruveśmanaḥ |
- smaryate tasya nārthaḥ syād akṛtārthasya nirgame || 1.109 ||
-
- athaśabdaprasiddhyaiva vedagrahaṇahetutā |
- ānantaryopadeśitvād ataḥ śabdena kiṃ punaḥ || 1.110 ||
-
- (p.30)yogyatvam athaśabdena yady api pratipāditam |
- tad eva hetur atreti nātaḥśabdād vinā bhavet || 1.111 ||
-
- lakṣaṇaṃ puruṣasyaiva tadā tad dhi prasajyate |
- jijñāsāyāś ca hetutve phalārthatvādi sambhavet || 1.112 ||
-
- ataḥśabdagṛhītaṃ vā tatrādhyayanam āśritam |
- hetāvakathyamāne hi maṅgalādy apy asau vadet || 1.113 ||
-
- (p.31)snānabādhasya vā hetur ata ity ucyate punaḥ |
- yogyasyādhītavedatvān nāvasthātuṃ hi labhyate || 1.114 ||
-
- sanvācyecchāntaraṃ karma jñānaṃ vyāpnoti tāvatā |
- jñānopasarjanā saiva na tu vidhyādi gamyate || 1.115 ||
-
- iṣes tu karma bāhyaḥ syād dharmaḥ sā vātha vā dvayam |
- samānakartṛkatvaṃ tu tumunoktaṃ liṅā vidhiḥ || 1.116 ||
-
- evaṃ viṣayanānātvān na kā cit punaruktatā |
- sūtritecchābhinirvṛttyai dvitīyecchātra sūtritā || 1.117 ||
-
- prakṛtyā vikṛtir yasmāc caturthyantā samasyate |
- tādarthye yūpadārvādau tenāsminn asamāsatā || 1.118 ||
-
- (p.32)sa hi tasyety anenokto dharmasyety eṣa vigrahaḥ |
- dharmāyeti tu tādarthye ṣaṣṭhī vṛtteti kathyate || 1.119 ||
-
- prāpnoty atra caturthy eva viśeṣaś ced vivakṣitaḥ |
- sāmānyasya vivakṣāyāṃ tādṛśaṃ kathyate katham || 1.120 ||
-
- sambandhamātra evaiṣā ṣaṣṭhyutpannā tathāpi tu |
- viśeṣaniṣṭhatā tasyā bhāṣyakāreṇa varṇyate || 1.121 ||
-
- sādhanābhāsatā cātra pūrvapakṣārthagocarā |
- anyasādhanam anyasya sādhanābhāsa ucyate || 1.122 ||
-
- kratvarthaṃ puruṣārthasya tadarthaṃ ca krator iti |
- (p.33)śeṣalakṣaṇaśabdaś ca kṛtsnaśāstravivakṣayā || 1.123 ||
-
- prasiddhaḥ śakyate jñātum prasiddhatvāt tu neṣyate |
- aprasiddhas tv aśakyatvānnatarām ity ato 'bravīt || 1.124 ||
-
- jijñāsyaḥ saṃśayād dharmaḥ śreyaskaratayāpi ca |
- asandigdho hy ajijñāsyo yo vā syān niṣprayojanaḥ || 1.125 ||
-
- svarūpādiṣu dharmasya dvidhā vipratipadyate |
- pūrvaṃ pramāṇarūpābhyām, (p.34)pādenādyasya nirṇayaḥ || 1.126 ||
-
- sthite vedapramāṇatve punar vākyārthanirṇaye |
- matir bahuvidāṃ puṃsāṃ saṃśayān nopajāyate || 1.127 ||
-
- ke cid āhur asāv arthaḥ, ke cin nāsāv ayaṃ tv iti |
- tannirṇayārtham apy etat paraṃ śāstraṃ praṇīyate || 1.128 ||
viśuddhajñānadehāya trivedīdivyacakṣuṣe |
śreyaḥprāptinimittāya namaḥ somārdhadhāriṇe || 1.1 ||
abhivandya gurūnādau śiṣyadhīpadminīravīn |
tatprasādāt kariṣye 'haṃ mīmāṃsāślokavārttikaṃ || 1.2 ||
tadvidvāṃso 'nugṛhṇantu cittaśrotraiḥ prasādibhiḥ |
santaḥ praṇayivākyāni gṛhṇanti hy anasūyavaḥ || 1.3 ||
na cātrātiva kartavyaṃ doṣadṛṣṭiparaṃ manaḥ |
doṣo hy avidyamāno 'pi taccittānāṃ prakāśate || 1.4 ||
kuto vā gṛhṇate doṣaṃ sūrayo madvidhoktiṣu |
neṣyate yaḥ parastho 'pi sa svayaṃ gṛhyate katham || 1.5 ||
nirdoṣatvaikavākyatvaṃ kva vā lokasya dṛśyate |
sāpavādā yataḥ ke cin mokṣasvargāv api prati || 1.6 ||
āgamapravaṇaś cāhaṃ nāpavādyaḥ skhaliteṣv apy apodyate |
na hi sadvartmanā gacchan skhaliteṣv apy apodyate || 1.7 ||
yathā kathañ cid ārabdhā trayīmārgānusāriṇī |
vāgvṛttir alpasārāpi śraddadhānasya śobhate || 1.8 ||
mīmāṃsāśāstratejobhir viśeṣeṇoj jvalīkṛte |
vedārthajñānaratne me tṛṣṇātīva vijṛmbhate || 1.9 ||
prāyenaiva hi mīmāṃsā loke lokāyatīkṛtā |
tāmāstikapathe kartum ayaṃ yatnaḥ kṛto mayā || 1.10 ||
athāto dharmajijñāsā sūtram ādyam idaṃ kṛtam |
dharmākhyaṃ viṣayaṃ vaktuṃ mīmāṃsāyāḥ prayojanam || 1.11 ||
sarvasyaiva hi śāstrasya karmaṇo vāpi kasya cit |
yāvat prayojanaṃ noktaṃ tāvat tat kena gṛhyate || 1.12 ||
mīmāṃsākhyā tu vidyeyaṃ bahuvidyāntarāśritā |
na śuśrūṣayituṃ śakyā prāganuktvā prayojanam || 1.13 ||
vidyāntareṣu nāpy etad yady abhīṣṭaṃ prayojanam |
anarthaprāpaṇaṃ tāvat tebhyo nāśaṅkyate kva cit || 1.14 ||
mīmāṃsāyāṃ tv ihājñāte durjñāte vāvivekataḥ |
nyāyamārge mahān doṣa iti yatnopacaryatā || 1.15 ||
tasmāt prayojanaṃ pūrvam uktaṃ sūtrakṛtā svayam |
yat svenoktaṃ vadeyus tad bhāṣyakārādayaḥ katham || 1.16 ||
siddhārthaṃ jñātasambandhaṃ śrotuṃ śrotā pravartate |
śāstrādau tena vaktavyaḥ sambandhaḥ saprayojanaḥ || 1.17 ||
śāstraṃ prayojanaṃ caiva sambandhasyāśrayāv ubhau |
taduktyantargatas tasmād bhinno noktaḥ prayojanāt || 1.18 ||
siddhiḥ śrotṛpravṛttīnāṃ sambandhakathanād yataḥ |
tasmāt sarveṣu śāstreṣu sambandhaḥ pūrvam ucyate || 1.19 ||
yāvat prayojanenāsya sambandho nābhidhīyate |
asambaddhapralāpitvād bhavet tāvad asaṃgatiḥ || 1.20 ||
iha tv ākṣipya sambandhaṃ bhāṣya evābhidhāsyate |
dharmaprasiddhyasiddhibhyāṃ, tasmān nānyo 'bhidhīyate || 1.21 ||
na cāpy atrāthaśabdena śāstrasambandha ucyate |
sambandhaṃ kriyayor hy eṣa brūte śāstrāc ca te pṛthak || 1.22 ||
yo 'py ayaṃ śāstrasambandho varṇyate kaiś cid āditaḥ |
kriyānantaryarūpo vā guruparvakramo 'pi vā || 1.23 ||
sadasadbhāvayos tasya viśeṣo nopalabhyate |
śroturvidhau niṣedhe vā jñāne vā śāstragocare || 1.24 ||
tasmād vyākhyāṅgam icchadbhiḥ sahetuḥ saprayojanaḥ |
śāstrāvatārasambandho vācyo nānyas tu niṣphalaḥ || 1.25 ||
loke ityādibhāṣyasya ṣaḍarthān sampracakṣate |
bhāṣyakārānusāreṇa, prayuktasyāditaḥ pṛthak || 1.26 ||
sarvavyākhyām upālambhaṃ pratyākhyānaṃ tathā pare |
parisaṃkhyāstutī kecid athaśabdasya dūṣaṇam || 1.27 ||
sādhāraṇī viśiṣṭā ca sūtravyākhyā dvidhā matā |
viśiṣṭā pratisūtraṃ yā sarvārthā tv iyam ucyate || 1.28 ||
pravṛttis tu padeṣv eva nivṛttiḥ sūtrasaṃśrayā |
vedavākyāviruddheṣu na tu sarveṣu keṣu cit || 1.29 ||
adhyāhārasya vākyeṣu vyatyāsasya ca sambhavāt |
tenaiṣām iti sūtrāṇāṃ pārārthye saty api grahaḥ || 1.30 ||
evaśabdo 'lpavācyatvād, asyāvṛttau tu gauravam |
prasiddhatvād avācyaṃ cet, na doṣaḥ puṅgirām ayam || 1.31 ||
vyākhyāṅgatvābhimānena yo 'dhyāhārādyapekṣate |
svasaṃjñāṃ vāpi tasyedaṃ śāstrarūpaṃ nirūpyate || 1.32 ||
vṛtyantareṣu keṣāñ cil laukikārthavyatikramaḥ |
śabdānāṃ dṛśyate teṣam upālambho 'yam ucyate || 1.33 ||
athāta ity ayaṃ loke nānantarye prayujyate |
tasmāt tādarthyam etasya paribhāṣādibhir bhavet || 1.34 ||
prasiddhahāniḥ śabdānām aprasiddhe ca kalpanā |
na kāryā vṛttikāreṇa sati siddhārthasambhave || 1.35 ||
sūtrārthe kliśyataś caivaṃ dūre vedārthanirṇayaḥ |
tatra yatnasya bhāratvaṃ vaktṛśrotroḥ prasajyate || 1.36 ||
na vyākhyāsyati sūtrāṇi codanārthaparatvataḥ |
yat tasya parihāro 'yaṃ pratyākhyānena cocyate || 1.37 ||
prayāso vedavākyeṣu kāryaḥ sūtreṣv anena kim |
phalavattvāphalatvābhyām, ebhiḥ karaṇasammataiḥ || 1.38 ||
codanārtha upetavyaḥ, nobhayaṃ yatnagauravāt |
padārthānāṃ prasiddhatvāt vyākhyeyaṃ nāvaśiṣyate || 1.39 ||
evaṃśabdādiko granthaḥ pakṣe cāsmin samarthyate |
padacchedādyabhāvena pratyākhyānamatis tv iyam || 1.40 ||
brabīty eva hi sūtrārtham, atiriktādi ceṣyate |
nanv aśaktam idaṃ sūtraṃ samyak sūtritam ity api || 1.41 ||
sūtre cāgamakatvādi pratyākhyāne virudhyate |
na copāyānabhijñena śakyopeyāvadhāraṇā || 1.42 ||
nānyato vedavidbhyaś ca sūtravṛttikriyeṣyate |
pratyākhyānasya hetuś ca padārthānāṃ prasiddhatā || 1.43 ||
yoktā sā vedavākyānaṃ tulyārthatvān nivārayet |
vākyārthe tatra sandehād vyākhyānaṃ cet pravartate || 1.44 ||
sūtreṣv api samānatvāt pratyākhyānaṃ na yujyate |
na vyākhyātavyam ityevaṃ pratyākhyāne ca sidhyati || 1.45 ||
duṣṭavyākhyā niṣedhena tadapetā na vāryate |
asya dṛṣṭaviruddhatvāt phalgutvāc cāpi parvayoḥ || 1.46 ||
madhyame cātidaurjanyāt parisaṃkhyaiva yujyate |
vaidikaṃ jaiminīyaṃ ca yatra vākyaṃ virudhyate || 1.47 ||
yathāśrutagṛhīte 'rthe tatredam upadiśyate |
adhyāhārādibhiḥ sūtraṃ vaidikaṃ tu yathāśrutam || 1.48 ||
neyam, virodhe 'nyonyasya vaidikānāṃ bhavantu te |
yathā dharmāvabodhasya pramāṇaṃ vaidikaṃ vacaḥ || 1.49 ||
tadarthanirṇaye hetur jaiminīyaṃ tathaiva naḥ |
vākyasāmarthyatulyatvāt tathā padatadarthayoḥ || 1.50 ||
adhyāhārādibhir muktā vyākhyā sarvatra yujyate |
asambhavād avaśyaṃ yā virodhe 'nyatarasya tu || 1.51 ||
anyāyyakalpanā sāpi vikalpena prasajyate |
prāthamyenāvaruddhatvād upāyavaśato 'tha vā || 1.52 ||
yathāśrutena sūtreṇa nyāyyāṃ bādheta codanām |
tena vedāviruddhasya sati sambhava ity ayam || 1.53 ||
vidhīyate 'rthaḥ, śeṣaṃ tu yathāprāptam anūdyate |
śeṣabhājāṃ bhavel lopa ity adhyāhārakalpanā || 1.54 ||
viprakarṣāt paśoś ceti vibhaktiḥ pariṇamyate |
padena vyavadhānaṃ tu loke saṃniyamād iti || 1.55 ||
sūtreṇa vyavadhānaṃ tu pānavyāpadi kalpitam |
paśusāmānyavidhyādau sūtram evānyathā kṛtam || 1.56 ||
agnayaś ca svakālatvād deyadharmāpayātanam |
vyākhyānaṃ vākyabhedena, guṇakalpās tv amī kṛtāḥ || 1.57 ||
autpattikas tu gavyasya tathoṣṇikkakubhor iti |
darśanāc ca viśeṣasya tathābhyudaya ity api || 1.58 ||
sūtrakārapraśaṃsā vā loka ityādinocyate |
prasiddhair abhidhānād dhi na śiṣyāḥ kleśitā yataḥ || 1.59 ||
bhavitavyaṃ tu teneti prāgasmād ekavākyatā |
vedādhyayanavākyād vā tenāthety asya dūṣaṇam || 1.60 ||
prasiddhārthapadaiḥ śakyaḥ sūtrair vedārthanirṇayaḥ |
na ca so 'sty athaśabdasya vinā te pūrvakarmaṇā || 1.61 ||
prasiddhārthaṃ padaṃ yuktaṃ tac ca nāstīti dūṣaṇam |
prasiddho 'py athaśabdādeḥ kiṃpadārtho 'tra varṇyate || 1.62 ||
pradarśanārtham ity eke, ke cin nānārthavācinaḥ |
samudāyād avacchidya bhavadāsena kalpitāt || 1.63 ||
śaktito 'vayavaṃ caiva varṇayantyaṣṭamādivat |
na cātra codanāvyākhyā gauravaṃ tatra coditam || 1.64 ||
yad vākṣepo yathoktasya vṛttābhāvād asambhavāt |
yadi lokaprasiddhārthagrahaṇaṃ kriyate pade || 1.65 ||
sa nāsty atrāthaśabdasyety adhyāhārādikalpanam |
vedādhyayanavṛttatvaṃ snānasyotkarṣakalpanā || 1.66 ||
nāvyākhyāte 'thaśabdārthe jñāyate tena varṇyate |
anarthake 'tha vānyārthe prasiddhir bādhyate dhruvam || 1.67 ||
tasmāc chrutārthasiddhyarthaṃ vṛttaṃ kim api gamyate |
viśiṣṭaliṅgavijñānād viśiṣṭe liṅginīkṣite || 1.68 ||
sūtreṇāsambhavaṃ matvā naitad ity abravīt paraḥ |
ānantaryopadeśena taddṛṣṭārthatayāpi ca || 1.69 ||
vedādhyayanam ākṣiptaṃ kim asūtritacodanā |
yena vṛttena jijñāsā vinā naivopapadyate || 1.70 ||
tadānantaryam uktaṃ hi dṛṣṭārtham avakalpate |
kriyamāṇā ca jijñāsā niyamād yasya kasya cit || 1.71 ||
kriyetānantaraiveti vyarthaṃ tadupadeśanam |
saṅkalpādibhir apy eṣā vinā satyaṃ na sidhyati || 1.72 ||
sādhāraṇyāt tu te 'py atra nopadeśyāḥ kathañ cana |
tasmād dharmabubhutsāyām asādhāraṇakāraṇam || 1.73 ||
nirvṛttaṃ sūtrakāreṣṭaṃ tac ca nākhyayanād ṛte |
anyasyāpīty anenaiva vedapāṭhe prabādhite || 1.74 ||
prāg apīti hi vaktavyaṃ tatrāpy anyasya sambhavāt |
pūrveṇaiva hi labdhārthe tādṛśīṃ tv ity anena kim || 1.75 ||
vakṣyamāṇam anālocya sambhavet paricodanā |
na tāvat sādhyate 'dyāpi codanā dharmasādhanam || 1.76 ||
iha vā kāni vākyāni vivariṣyati jaiminiḥ |
dharmamātrābhidhānād dhi buddhādivacanāny api || 1.77 ||
paṭhitvā dharmajijñāsety anyasyāpīti codanā |
yad vā bhavatu nāmedṛk sūtraṃ vedam adhītya tu || 1.78 ||
jijñāsānantaraṃ kāryety atrāpi dvayam īpsitam |
nānadhītya na cāpy anyat kṛtvety etan na labhyate || 1.79 ||
vakṣyamāṇavacobhaṅgyor vākyabhedaprasaṅgataḥ |
adhītyaiveti hi vidhau snānāder apy anantarā || 1.80 ||
bhaved dharmasya jijñāsā nānantaryavidhis tadā |
ānantaryavidhāne tu yā vedādhyayane kṛte || 1.81 ||
ity evam anuvādatvāt prāg apy eṣā prasajyate |
buddhavākyādipāṭhasya tādṛśīṃ tv ity apākriyā || 1.82 ||
prāg apīti ca codyasya, sāmarthyād vedalābhataḥ |
naivaitayor vacobhaṅgyor eko 'py artho vidhīyate || 1.83 ||
api cetyādikenoktam, kin tv ityetad vidhīyate |
ānantaryaṃ parastāc ca nāpi śiṃṣma itīha tu || 1.84 ||
ke cid adhyāharanti, asya sūtrasyānyaparatvataḥ |
na vāryate 'nadhītatvaṃ nānantaryaṃ vidhīyate || 1.85 ||
sāmarthyāsiddhyadṛṣṭārthaprasaṅgāt tena lakṣaṇā |
ānantaryavacovyaktir āśritaivātra lakṣyate || 1.86 ||
śrutārthaṃ tv aparityajya lakṣaṇārtho vidhīyate |
pratītā dharmajijñāsā vedādhyāyād anantarā || 1.87 ||
tatkālasyāvaruddhatvāt snānābhāvaṃ hi lakṣayet |
virodho yugapatprāpteḥ, daurbalyaṃ vedabādhanāt || 1.88 ||
snānasya tena bādhaḥ syād dharmajijñāsayā balāt |
dṛṣṭārthatvādisaṃyuktaṃ vākyaṃ lakṣaṇayā tv iti || 1.89 ||
punaruktyā gatārthatvāt tyaktaṃ kaiś cit, tad ucyate |
yady apy asya bhaved vācyam ānantaryam asaṃśayam || 1.90 ||
tathāpi pūrvatāmātraṃ lakṣayed avirodhataḥ |
granthagrahaṇamātre ca kṛte snānaṃ virudhyate || 1.91 ||
adhītyetyadhigamyeti vyākhyāne tv avirodhitā |
yas tv evamavirodhitvaṃ kurvannāplavanaṃ vadet || 1.92 ||
adṛṣṭāyātha vāpy anyaḥ saṃskāraṃ tasya cottaram |
ihāsnānādiniyamo yaḥ kṛto brahmacāriṇaḥ || 1.93 ||
avidhitvam anāśritya so 'vasānam apekṣate |
tato 'pekṣāvaśāt snānam asnānādinivartanam || 1.94 ||
virodhasāhacaryābhyāṃ dṛṣṭārthatvena lakṣayet |
tasmād adhyayanasnānajijñāsākramavācinām || 1.95 ||
dṛṣṭārthatvāya śabdānām evaṃ vyākhyeyam āśritā |
snātvā jijñāsamāno 'pi nanu vedaṃ na bādhate || 1.96 ||
tenāvirodhitā tasya, ityevaṃ vadata uttaram |
yathaivādhyayanāt snānaṃ smaryate samanantaram || 1.97 ||
tathā tataḥ paro 'py anyaḥ padārtho 'nyaḥ paras tataḥ |
tataś cāvaśyakartavye bādhe smārtasya kasya cit || 1.98 ||
yogyatvād āgate kāle prāthamyāt snānabādhanam |
so 'yaṃ pāṭhakramasyārthād bādha ity avagamyate || 1.99 ||
guṇapradhānayor vāpi virodhād guṇabādhanam |
snānopalakṣitā cātra nivṛttir guruveśmanaḥ || 1.100 ||
virodhitvena bādhyeta na tu madhvādibhakṣaṇam |
tasmād gurukule tiṣṭhanmadhumāṃsādyavarjayan || 1.101 ||
jijñāsetāviruddhatvād dharmam ity avagamyate |
gurugehanivṛttyaṃśo yāvac ca na samāpyate || 1.102 ||
tāvat sakalavācitvān na snānaṃ paryavasyati |
gurugehādanāvṛttaḥ snātako hi na kathyate || 1.103 ||
tatparatvavidhānāc ca na tāvad dārasaṅgrahaḥ |
vyākhyāya kīrtitā cātra snāyād iti punaḥ smṛtiḥ || 1.104 ||
smāvartiṣṭa metyādi smṛter yady apy anantaram |
viparītārtham ity asmāt tadvākyād apanīyate || 1.105 ||
athaśabdena yo bādhaḥ purastād upavarṇitaḥ |
tanmātrasyaiva bādho 'tra dṛṣṭārthatvāt pradarśitaḥ || 1.106 ||
smṛtiprāptam idānīṃ tu madhumāṃsādyavarjanam |
pratiṣedhann adṛṣṭārthaṃ sūtrakāro na śobhate || 1.107 ||
nivṛttya gurugehāc ca jijñāsārthaḥ punar bhavet |
praveśaḥ so 'py adṛṣṭārtha iti naiveha sūtritaḥ || 1.108 ||
nirgamo hi kṛtārthasya dṛṣṭārtho guruveśmanaḥ |
smaryate tasya nārthaḥ syād akṛtārthasya nirgame || 1.109 ||
athaśabdaprasiddhyaiva vedagrahaṇahetutā |
ānantaryopadeśitvād ataḥ śabdena kiṃ punaḥ || 1.110 ||
yogyatvam athaśabdena yady api pratipāditam |
tad eva hetur atreti nātaḥśabdād vinā bhavet || 1.111 ||
lakṣaṇaṃ puruṣasyaiva tadā tad dhi prasajyate |
jijñāsāyāś ca hetutve phalārthatvādi sambhavet || 1.112 ||
ataḥśabdagṛhītaṃ vā tatrādhyayanam āśritam |
hetāvakathyamāne hi maṅgalādy apy asau vadet || 1.113 ||
snānabādhasya vā hetur ata ity ucyate punaḥ |
yogyasyādhītavedatvān nāvasthātuṃ hi labhyate || 1.114 ||
sanvācyecchāntaraṃ karma jñānaṃ vyāpnoti tāvatā |
jñānopasarjanā saiva na tu vidhyādi gamyate || 1.115 ||
iṣes tu karma bāhyaḥ syād dharmaḥ sā vātha vā dvayam |
samānakartṛkatvaṃ tu tumunoktaṃ liṅā vidhiḥ || 1.116 ||
evaṃ viṣayanānātvān na kā cit punaruktatā |
sūtritecchābhinirvṛttyai dvitīyecchātra sūtritā || 1.117 ||
prakṛtyā vikṛtir yasmāc caturthyantā samasyate |
tādarthye yūpadārvādau tenāsminn asamāsatā || 1.118 ||
sa hi tasyety anenokto dharmasyety eṣa vigrahaḥ |
dharmāyeti tu tādarthye ṣaṣṭhī vṛtteti kathyate || 1.119 ||
prāpnoty atra caturthy eva viśeṣaś ced vivakṣitaḥ |
sāmānyasya vivakṣāyāṃ tādṛśaṃ kathyate katham || 1.120 ||
sambandhamātra evaiṣā ṣaṣṭhyutpannā tathāpi tu |
viśeṣaniṣṭhatā tasyā bhāṣyakāreṇa varṇyate || 1.121 ||
sādhanābhāsatā cātra pūrvapakṣārthagocarā |
anyasādhanam anyasya sādhanābhāsa ucyate || 1.122 ||
kratvarthaṃ puruṣārthasya tadarthaṃ ca krator iti |
śeṣalakṣaṇaśabdaś ca kṛtsnaśāstravivakṣayā || 1.123 ||
prasiddhaḥ śakyate jñātum prasiddhatvāt tu neṣyate |
aprasiddhas tv aśakyatvānnatarām ity ato 'bravīt || 1.124 ||
jijñāsyaḥ saṃśayād dharmaḥ śreyaskaratayāpi ca |
asandigdho hy ajijñāsyo yo vā syān niṣprayojanaḥ || 1.125 ||
svarūpādiṣu dharmasya dvidhā vipratipadyate |
pūrvaṃ pramāṇarūpābhyām, pādenādyasya nirṇayaḥ || 1.126 ||
sthite vedapramāṇatve punar vākyārthanirṇaye |
matir bahuvidāṃ puṃsāṃ saṃśayān nopajāyate || 1.127 ||
ke cid āhur asāv arthaḥ, ke cin nāsāv ayaṃ tv iti |
tannirṇayārtham apy etat paraṃ śāstraṃ praṇīyate || 1.128 ||
§ 2 codanāsūtra CDS
-
- dharme sāmānyataḥ siddhe pramāṇaṃ codanocyate |
- svarūpādes tataḥ siddhaḥ, (p.35)svarūpaṃ ceha sūtryate || 2.1 ||
-
- dvayam ekena sūtreṇa śrutyarthābhyāṃ nirūpyate |
- svarūpe 'pi hi tasyokte pramāṇaṃ kathyate 'rthataḥ || 2.2 ||
-
- kimādyapekṣitaiḥ pūrṇaḥ samarthaḥ pratyayo vidhau |
- tena pravartakaṃ vākyaṃ śāstre 'smin codanocyate || 2.3 ||
-
- codanaiva pramāṇaṃ cetyetaddharme 'vadhāritam |
- sākāṅkṣam iti manvāno yuktileśaṃ dvaye 'spṛśat || 2.4 ||
-
- (p.36)sambhāvyate pramāṇatvaṃ śabdasyaivaṃvidheṣv api |
- indriyāder asāmarthyaṃ vakṣyamāṇamadīdiśat || 2.5 ||
-
- atyantāsaty api jñānam arthe śabdaḥ karoti hi |
- tenotsarge sthite tasya doṣābhāvāt pramāṇatā || 2.6 ||
-
- codanety abravīc cātra śabdamātravivakṣayā |
- na hi bhūtādiviṣayaḥ kaś cid asti vidhāyakaḥ || 2.7 ||
-
- indriyādivyudāsena śabdo yāvan na sādhyate |
- tāvac ca tadviśeṣasya kuto vāvasaro bhavet || 2.8 ||
-
- nimittamātraṃ vocyeta pramāṇaṃ ceha lakṣaṇam |
- (p.37)pramāṇaṃ tv api śabdo vā tajjñānaṃ vā nirūpyate || 2.9 ||
-
- padārthas tanmatir vā syād vākyārthādhigamo 'pi vā |
- pūrveṣāṃ tu pramāṇatve phalatvaṃ tasya gamyate || 2.10 ||
-
- jñāne lakṣaṇaśabdo 'yaṃ yadi nāma prayujyate |
- codanoktis tadā kāryaṃ tatkāryaṃ cāpi lakṣayet || 2.11 ||
-
- nimittamātre śabde ca pramāṇe mukhyavṛttayoḥ |
- sāmānādhikaraṇyaṃ syāc codanālakṣaṇatvayoḥ || 2.12 ||
-
- dravyakriyāguṇādīnāṃ dharmatvaṃ sthāpayiṣyate |
- teṣām aindriyakatve 'pi na tādrūpyeṇa dharmatā || 2.13 ||
-
- śreyaḥsādhanatā hy eṣāṃ nityaṃ vedāt pratīyate |
- tādrūpyeṇa ca dharmatvaṃ tasmān nendriyagocaraḥ || 2.14 ||
-
- pradarśanārtham atroktam indriyaṃ sūtrakāravat |
- (p.38)nānyat kiñ ceti vācchedaḥ sāmānyārthaḥ prayujyate || 2.15 ||
-
- tadasāmarthyasiddhyai ca punar indriyakīrtanam |
- kiñ ceti madhyam acchedo hetupraśne prayujyate || 2.16 ||
-
- yady api tv anumānasyāpy evamādau samarthatā |
- vinā sambandhabodhena na tu tasyodbhavaḥ kva cit || 2.17 ||
-
- na sāmānyaviśeṣābhyāṃ dharmasambandhadarśanam |
- liṅgasya kasya cit siddhaṃ yena syād anumānatā || 2.18 ||
-
- nanu śabdo 'pi sambandhabodhānnarte pravarttate |
- padaṃ tat, na ca tadvācyo dharmaḥ, vākyārtha eva saḥ || 2.19 ||
-
- vākyasyāvācakatvaṃ ca, (p.39)padārthānāṃ ca hetutā |
- sambandhasyānapekṣāṇāṃ vākyārthe sthāpayiṣyate || 2.20 ||
-
- nityatvāder asiddhatvād, abhyupetyocyate 'tha vā |
- sutarām apramāṇatvaṃ vaktṛprāmāṇyavarjanāt || 2.21 ||
-
- pramāṇāntaradṛṣṭaṃ hi śabdo 'rthaṃ prāpayet sadā |
- smṛtivac ca svayaṃ tasya prāmāṇyaṃ nopapadyate || 2.22 ||
-
- nūnaṃ tatrānubhūto 'sāvityāptoktinibandhanā |
- buddhiḥ sākṣād adṛṣṭe 'pi yuktārthe puruṣoktitaḥ || 2.23 ||
-
- (p.40)nātmīyād anyadīyād vā pratyakṣāder vinā kva cit |
- vacasaḥ satyatā dṛṣṭā tathā syāc codanāsv api || 2.24 ||
-
- tena saty api vijñāne pratijñāder yathaiva hi |
- svātantryān na pramāṇatvaṃ tathā vede 'pi dṛśyatām || 2.25 ||
-
- svargayāgādisambandhaviṣayā codanā mṛṣā |
- pratyakṣādyagatārthatvādīdṛgbuddhādivākyavat || 2.26 ||
-
- yad vāptenāpraṇītatvād bālonmattādivākyavat |
- vyomādivac ca nityatvāt prāmāṇyasya nirākṛtiḥ || 2.27 ||
-
- yadi vā puruṣādhīnaprāmāṇyāḥ sarvacodanāḥ |
- svato vā na pramāṇaṃ syur vākyatvāt puruṣoktivat || 2.28 ||
-
- prāmāṇyaṃ vā narāpekṣaṃ sarvaśabdeṣu gamyatām |
- śabdaiḥ sambandhyamānatvād apramāṇyaṃ tathaiva hi || 2.29 ||
-
- (p.41)na syād vaktṛguṇānāṃ ced vacaḥ prāmāṇyahetutā |
- taddoṣair apramāṇatvaṃ kim ity asya bhaviṣyati || 2.30 ||
-
- evaṃ sthite tu vedasya sati vāsati vā nare |
- prāmāṇyaṃ durlabhaṃ matvā nanv ity etadacūcudat || 2.31 ||
-
- tatra vipratiṣiddhatvaṃ buddhavākye 'pi yujyate |
- tato 'pi pratyayotpattes tasmāj jātyuttaraṃ tv idam || 2.32 ||
-
- sarvavijñānaviṣayam idaṃ tāvat parīkṣyatām |
- pramāṇatvāpramāṇatve svataḥ kiṃ parato 'tha vā || 2.33 ||
-
- svato 'satām asādhyatvāt ke cid āhur dvayaṃ svataḥ |
- apare kāraṇotpannaguṇadoṣāvadhāraṇāt || 2.34 ||
-
- (p.42)svatas tāvad dvayaṃ nāsti, virodhāt, parato na ca |
- niḥsvabhāvatvam evaṃ hi jñānarūpe prasajyate || 2.35 ||
-
- kathaṃ hy anyānapekṣasya viparītātmasambhavaḥ |
- kimātmakaṃ bhavet tac ca svabhāvadvayavarjitam || 2.36 ||
-
- vijñānavyaktibhedena bhavec ced aviruddhatā |
- tathāpy anyānapekṣatve kiṃ kveti na nirūpyate || 2.37 ||
-
- (p.43)tasmāt svābhāvikaṃ teṣām apramāṇatvam iṣyatām |
- prāmāṇyañ ca parāpekṣam, atra nyāyo 'bhidhīyate || 2.38 ||
-
- aprāmānyam avastutvān na syāt kāraṇadoṣataḥ |
- vastutvāt tu guṇais teṣāṃ prāmāṇyam upajanyate || 2.39 ||
-
- prāmāṇyaṃ hi yadotsargāt tadabhāvo 'tha kṛtrimaḥ |
- tadā svapnādibodhe 'pi prāmāṇyaṃ kena vāryate || 2.40 ||
-
- matpakṣe kāraṇābhāvāt prāmānyaṃ nopajāyate |
- hetumattvaprasaṅgo 'to na bhaviṣyaty avastunaḥ || 2.41 ||
-
- indriyādiguṇāś cāsya kāraṇam, tadasad dvidhā |
- (p.44)duṣṭatvād indriyādīnām abhāve 'nyatamasya vā || 2.42 ||
-
- ata eva ca vo bhrāntir doṣair mithyātvadhīr iti |
- tadvyāptes tu guṇābhāvas tatkṛtā hy apramāṇatā || 2.43 ||
-
- tasmāt kāraṇaśuddhatvaṃ jñānaprāmāṇyakāraṇam |
- svabhāvato 'pramāṇatvaṃ tadabhāvena lakṣyate || 2.44 ||
-
- anvayavyatirekābhyām aprāmāṇyaṃ na doṣataḥ |
- nājñāne dṛśyate hy etatkāraṇābhāvahetuke || 2.45 ||
-
- tataś ca puruṣābhāvāt sati vā śuddhyasambhavāt |
- nirmūlatvāt pramāṇatvaṃ codanāyāṃ na yujyate || 2.46 ||
-
- (p.45)svataḥ sarvapramāṇānāṃ prāmāṇyam iti gamyatām |
- na hi svato 'satī śaktiḥ kartum anyena śakyate || 2.47 ||
-
- ātmalābhe ca bhāvānāṃ kāraṇāpekṣatā bhavet |
- labdhātmanāṃ svakāryeṣu pravṛttiḥ svayam eva tu || 2.48 ||
-
- jāte 'pi yadi vijñāne tāvan nārtho 'vadhāryate |
- (p.46)yāvatkāraṇaśuddhatvaṃ na pramāṇāntarād bhavet || 2.49 ||
-
- tatra jñānāntarotpādaḥ pratīkṣyaḥ kāraṇāntarāt |
- yāvad dhi na paricchinnā śuddhis tāvad asatsamā || 2.50 ||
-
- tasyāpi kāraṇe śuddhe tajjñāne syāt pramāṇatā |
- tasyāpy evam itīcchaś ca na kva cid vyavatiṣṭhate || 2.51 ||
-
- yadā svataḥ pramāṇatvaṃ tadānyan naiva gṛhyate |
- nivarttatte hi mithyātvaṃ doṣājñānād ayatnataḥ || 2.52 ||
-
- tasmād bodhātmakatvena prāptā buddheḥ pramāṇatā |
- arthānyathātvahetūtthadoṣajñānād apodyate || 2.53 ||
-
- aprāmāṇyaṃ tridhā bhinnaṃ mithyātvājñānasaṃśayaiḥ |
- vastutvād dvividhasyātra sambhavo duṣṭakāraṇāt || 2.54 ||
-
- (p.47)avijñāne tu doṣāṇāṃ vyāpāro naiva kalpyate |
- kāraṇābhāvatas tv eva tatsiddhaṃ nastvaduktivat || 2.55 ||
-
- doṣataś cāpramāṇatve svataḥprāmāṇyavādinām |
- guṇajñānānavasthāvan na doṣeṣu prasajyate || 2.56 ||
-
- sākṣād viparyayajñānāl laghvyeva tv apramāṇatā |
- pūrvābādhena notpattir uttarasya hi sidhyati || 2.57 ||
-
- duṣṭakāraṇabodhe tu siddhe 'pi viṣayāntare |
- arthāt tulyārthatāṃ prāpya bādho godohanādivat || 2.58 ||
-
- (p.48)tatra doṣāntarajñānaṃ bādhadhīr vā parā na cet |
- tadudbhūtau dvitīyasya mithyātvād ādyamānatā || 2.59 ||
-
- svata eva hi tatrāpi doṣājñānāt pramāṇatā |
- doṣajñāne tv anutpanne na śaṅkyā niṣpramāṇatā || 2.60 ||
-
- (p.49)evaṃ tricaturajñānajanmano nādhikā matiḥ |
- prārthyate tāvataivaikaṃ svataḥ prāmāṇyam aśnute || 2.61 ||
-
- śabde doṣodbhavas tāvad vaktradhīna iti sthitiḥ |
- tadabhāvaḥ kva cit tāvad guṇavadvaktṛkatvataḥ || 2.62 ||
-
- tadguṇair apakṛṣṭānāṃ śabde saṃkrāntyasambhavāt |
- yadā vaktur abhāvena na syur doṣā nirāśrayāḥ || 2.63 ||
-
- pauruṣeye dvayaṃ dṛṣṭaṃ doṣābhāvo guṇās tathā |
- prāmāṇyaṃ tatra guṇato naiva syād ity udāhṛtam || 2.64 ||
-
- tasmād guṇebhyo doṣāṇām abhāvas tadabhāvataḥ |
- aprāmāṇyadvayāsattvaṃ tenotsargo 'napoditaḥ || 2.65 ||
-
- (p.50)pratyayotpattihetutvāt prāmāṇyaṃ nāpanīyate |
- doṣābhāvo guṇebhyaś cen nanu saivāsthitir bhavet || 2.66 ||
-
- tadā tu vyāpriyante hi jñāyamānatayā guṇāḥ |
- doṣābhāve tu vijñeye sattāmātropakāriṇaḥ || 2.67 ||
-
- tatrāpavādanirmuktir vaktrabhāvāl laghīyasī |
- vede tenāpramāṇatvaṃ nāśaṅkām api gacchati || 2.68 ||
-
- ato vaktranadhīnatvāt prāmāṇye tadupāsanam |
- na yuktam, apramāṇatve kalpye tatprārthanā bhavet || 2.69 ||
-
- tataś cāptāpraṇītatvaṃ na doṣāyātra jāyate |
- prayogāṇāṃ tu sarveṣāṃ vakṣyāmaḥ pratisādhanam || 2.70 ||
-
- pauruṣeye tu vacane pramāṇāntaramūlatā |
- tadabhāve hi tad duṣyeditaran na kadā cana || 2.71 ||
-
- (p.51)tenetaraiḥ pramāṇair yā codanānām asaṅgatiḥ |
- tayaiva syāt pramāṇatvam anuvādatvam anyathā || 2.72 ||
-
- anyasyāpi pramāṇatve saṅgatir naiva kāraṇam |
- tulyārthānāṃ vikalpyatvād ekaṃ tatra hi bodhakam || 2.73 ||
-
- yatrāpi syāt paricchedaḥ pramāṇair uttaraiḥ punaḥ |
- nūnaṃ tatrāpi pūrveṇa so 'rtho nāvadhṛtas tathā || 2.74 ||
-
- saṅgatyā yadi ceṣyeta pūrvapūrvapramāṇatā |
- pramāṇāntaram icchanto na vyavasthāṃ labhemahi || 2.75 ||
-
- (p.52)kasya cit tu yadīṣyeta svata eva pramāṇatā |
- prathamasya tathābhāve pradveṣaḥ kiṃnibandhanaḥ || 2.76 ||
-
- śrotradhīś cāpramāṇaṃ syād itarābhir asaṅgateḥ |
- syāc cet tajjanitenaiva jñānenānyena saṅgatiḥ || 2.77 ||
-
- vede 'pi śatakṛtvaḥ syād buddhir uccāraṇānugā |
- sādhanāntarajanyā tu buddhir nāsti dvayor api || 2.78 ||
-
- yathā tv ekendriyādhīnajñānāntaranibandhanā |
- saṅgatiḥ kāraṇaṃ prāptā tathā vede 'pi kalpyatām || 2.79 ||
-
- tasmād dṛḍhaṃ yadutpannaṃ nāpi saṃvādamṛcchati |
- jñānāntareṇa vijñānaṃ tatpramāṇaṃ pratīyatām || 2.80 ||
-
- na cānumānataḥ sādhyā śabdādīnāṃ pramāṇatā |
- sarvasyaiva hi mā prāpat pramāṇāntarasādhyatā || 2.81 ||
-
- (p.53)nanu pramāṇam ityevaṃ pratyakṣādi na gṛhyate |
- na cetthamagṛhītena vyavahāro 'vakalpate || 2.82 ||
-
- prāmāṇyaṃ grahaṇāt pūrvaṃ svarūpeṇaiva saṃsthitam |
- nirapekṣaṃ svakāryeṣu gṛhyate pratyayāntaraiḥ || 2.83 ||
-
- tenāsya jñāyamānatvaṃ prāmāṇye nopayujyate |
- viṣayānubhavo hy atra pūrvasmād eva labhyate || 2.84 ||
-
- apramāṇaṃ punaḥ svārthagrāhakaṃ syāt svarūpataḥ |
- nivṛttis tasya mithyātve nāgṛhīte parair bhavet || 2.85 ||
-
- na hy arthasyātathābhāvaḥ pūrveṇārthas tathātvavat |
- (p.54)tatrāpy arthānyathābhāve dhīr yad vā duṣṭakāraṇe || 2.86 ||
-
- tāvataiva ca mithyātvaṃ gṛhyate nānyahetukam |
- utpattyavasthaṃ caivedaṃ pramāṇam iti mīyate || 2.87 ||
-
- ato yatrāpi mithyātvaṃ parebhyaḥ pratipādyate |
- tatrāpy etad dvayaṃ vācyaṃ na tu sādharmyamātrakam || 2.88 ||
-
- codanārthānyathābhāvaṃ kurvataś cānumānataḥ |
- tajjñānenaiva yo bādhaḥ sa kathaṃ vinivāryate || 2.89 ||
-
- tanmithyātvād abādhaś cet, prāptam anyonyasaṃśrayam |
- nānumānād ato 'nyad dhi bādhakaṃ kiñ cid asti te || 2.90 ||
-
- na cānyair agrahe 'rthasya syād abhāvo rasādivat |
- teṣāṃ jihvādibhir yasmān niyamo grahaṇe 'sti hi || 2.91 ||
-
- (p.55)taddhiyaivārthabodhaś cet, tādṛgdharme bhaviṣyati |
- mamāsiddham idaṃ kin tu vedāj jāte 'vabodhane || 2.92 ||
-
- vaktuṃ na dveṣamātreṇa yujyate satyavādinā |
- dveṣād asammatatvād vā na ca syād apramāṇatā || 2.93 ||
-
- na cātmecchābhyanujñābhyāṃ prāmāṇyam avakalpate |
- agnidāhādiduḥkhasya na hy apratyakṣateṣyate || 2.94 ||
-
- na cābhilāpikaṃ jñānaṃ prāmāṇyenāvadhāryate |
- tasmād ālokavad vede sarvasādhāraṇe sati || 2.95 ||
-
- naivaṃ vipratipattavyam, bauddhāder vakṣyate 'ntaram |
- (p.56)puruṣāśaktitas tatra sāpavādatvasambhavaḥ || 2.96 ||
-
- vedasyāpauruṣeyatve siddhā tv evaṃ pramāṇatā |
- kartṛmattve tu vedasya samyaṅmithyātvavādibhiḥ || 2.97 ||
-
- kartā guṇāś ca doṣāś ca mahājanaparigrahaḥ |
- evamādi vinā yuktyā kalpyam, mīmāṃsakaiḥ punaḥ || 2.98 ||
-
- idānīm iva sarvatra dṛṣṭān nādhikam iṣyate |
- evambhūtasya vedasya jñānotpattiṃ prakurvataḥ || 2.99 ||
-
- svarūpaviparītatvasaṃśayau bhāṣyavāritau |
- nivārayiṣyate cāpi duṣṭakāraṇakalpanā || 2.100 ||
-
- puruṣābhāvatas tena taddvāreṇāpy aśaṅkitau |
- (p.57)tathā satyatathābhāvo buddhyanutpattim āśritaḥ || 2.101 ||
-
- tatra vipratiṣiddhatvaṃ bravītītyevamādinā |
- yathādṛṣṭārthavāditvaṃ tac cet pratyayitāditi || 2.102 ||
-
- indriyeti tu mūlaṃ ced asyāstītyevam abravīt |
- draṣṭṛtvasatyavāditve tac cet pratyayitāditi || 2.103 ||
-
- dṛśyamānārthavāditve syād anāptoktisatyatā |
- evaṃ tv ekāṅgavaikalyāt pratyudāharaṇasthitiḥ || 2.104 ||
-
- ekaikābhāvamātre syād āptatvaindriyakatvayoḥ |
- (p.58)apratyayitapakṣe syād aindriyasyāpy asatyatā || 2.105 ||
-
- anindriyatvapakṣe vā satpratyayitabhāṣitam |
- vyāhatagranthataivaṃ syāt, tasmāt pūrveṇa satyatā || 2.106 ||
-
- pareṇa mūlasadbhāva indriyeṇa tu darśitaḥ |
- aprāmāṇyanivṛttyarthaṃ doṣābhāvopavarṇanam || 2.107 ||
-
- guṇāt prāmāṇyam ityevaṃ tatpūrvaṃ sunirākṛtam |
- pūrvatra pratiṣiddhatvān naitat prāmāṇyakāraṇam || 2.108 ||
-
- (p.59)samuccayārtho vāśabdaḥ pūrvasmin, uttaratra ca |
- vikalpenobhayor āha pratyudāharaṇe pṛthak || 2.109 ||
-
- śakye 'py asatye mithyātvaṃ dṛṣṭaṃ satye 'py aśaktike |
- nānena vacaneneha sarvajñatvanirākriyā || 2.110 ||
-
- vacanād ṛta ityevam apavādo hi saṃśritaḥ |
- yadi ṣaḍbhiḥ pramāṇaiḥ syāt sarvajñaḥ kena vāryate || 2.111 ||
-
- ekena tu pramāṇena sarvajño yena kalpyate |
- nūnaṃ sa cakṣuṣā sarvān rasādīn pratipadyate || 2.112 ||
-
- (p.60)yajjātīyaiḥ pramāṇais tu yajjātīyārthadarśanam |
- bhaved idānīṃ lokasya tathā kālāntare 'py abhūt || 2.113 ||
-
- yatrāpy atiśayo dṛṣṭaḥ sa svārthānatilaṅghanāt |
- dūrasūkṣmādidṛṣṭau syān na rūpe śrotravṛttitā || 2.114 ||
-
- bhaviṣyati na dṛṣṭaṃ ca pratyakṣasya manāgapi |
- sāmarthyam, nānumānāder liṅgādirahite kva cit || 2.115 ||
-
- sarvajñakalpanānyais tu vede cāpauruṣeyatā |
- tulyatā kalpitā yena tenedaṃ sampradhāryatām || 2.116 ||
-
- (p.61)sarvajño dṛśyate tāvan nedānīm asmadādibhiḥ |
- nirākaraṇavacchakyā na cāsīd iti kalpanā || 2.117 ||
-
- na cāgamena sarvajñaḥ, tadīye 'nyonyasaṃśrayāt |
- narāntarapraṇītasya prāmāṇyaṃ gamyate katham || 2.118 ||
-
- na cāpy evamparo nityaḥ śakyo labdhum ihāgamaḥ |
- nityaś ced arthavādatvaṃ tatpare syād anityatā || 2.119 ||
-
- āgamasya ca nityatve siddhe tatkalpanā vṛthā |
- (p.62)yatas taṃ pratipadyante dharmam eva tato narāḥ || 2.120 ||
-
- yo 'pīndriyārthasambandhaviṣaye satyavāditām |
- dṛṣṭvā tadvacanatvena śraddheye 'rthe 'pi kalpayet || 2.121 ||
-
- tenāpi pāratantryeṇa bādhitā syāt pramāṇatā |
- prāmāṇyaṃ cet svayaṃ tasya kāpekṣānyendriyādiṣu || 2.122 ||
-
- yathaivātrendriyādibhyaḥ paricchedāt pramāṇatā |
- śraddheye 'pi tathaiva syān na svātantryeṇa labhyate || 2.123 ||
-
- yathā ca teṣāṃ satyatvaṃ sidhyaty etena hetunā |
- tathānyānavabuddhārthaprāmāṇyābhāvasādhanam || 2.124 ||
-
- (p.63)aśraddheyārthasatyatvaṃ śraddheye cāpy asatyatā |
- pūrvajñānānuvāditvaṃ dṛṣṭāntavad iheṣyatām || 2.125 ||
-
- api cālaukikārthatve sati puṃvākyahetukam |
- mithyātvaṃ bauddhavākyānāṃ syād anyonyaṃ sapakṣataḥ || 2.126 ||
-
- dharmādharmātiriktārthe prāmāṇyaṃ ca prasajyate |
- sāṃkhyādiṣu ca jīvatsu dṛṣṭānto durlabho 'sya ca || 2.127 ||
-
- alaukikārthavācitvaṃ nṛvākyatve satīti ca |
- parasparam apekṣyaiva bauddhādeḥ syān mṛṣārthatā || 2.128 ||
-
- vaded evaṃ ca yo nāma vādī prathamasaṅgataḥ |
- tasyāpi hetuḥ syād eṣa bhavantaṃ pratyasaṃśayam || 2.129 ||
-
- buddhādīnām asarvajñam iti satyaṃ vaco mama |
- maduktatvād yathaivāgnir uṣṇo bhāsvara ity api || 2.130 ||
-
- pratyakṣaṃ ca maduktatvaṃ tvayā sādhyā taduktatā |
- tena hetur madīyaḥ syāt sandigdhāsiddhatā tava || 2.131 ||
-
- pratyakṣādyavisaṃvādi prameyatvādi yasya ca |
- sadbhāvavāraṇe śaktaṃ ko nu taṃ kalpayiṣyati || 2.132 ||
-
- (p.64)na cāpi smṛtyavicchedāt sarvajñaḥ parikalpyate |
- vigānāt, chinnamūlatvāt, kaiś cid eva parigrahāt || 2.133 ||
-
- sarvajño 'sāv iti hy eva tatkāle tu bubhutsubhiḥ |
- tajjñānajñeyavijñānarahitair gamyate katham || 2.134 ||
-
- kalpanīyāś ca sarvajñā bhaveyur bahavas tava |
- ya eva syād asarvajñaḥ sa sarvajñaṃ na budhyate || 2.135 ||
-
- sarvajño 'navabuddhaś ca yenaiva syān na taṃ prati |
- tadvākyānāṃ pramāṇatvaṃ mūlājñāne 'nyavākyavat || 2.136 ||
-
- rāgādirahite cāsmin nirvyāpāre vyavasthite |
- deśanānyapraṇītaiva syād ṛte pratyavekṣaṇāt || 2.137 ||
-
- (p.65)sānnidhyamātratas tasya puṃsaścintāmaṇer iva |
- niḥsaranti yathākāmaṃ kuḍyādibhyo 'pi deśanāḥ || 2.138 ||
-
- evamādyucyamānaṃ tu śraddadhānasya śobhate |
- kuḍyādiniḥsṛtatvāc ca nāśvāso deśanāsu naḥ || 2.139 ||
-
- kin nu buddhapraṇītāḥ syuḥ kimu kaiś cid durātmabhiḥ |
- adṛśyair vipralambhārthaṃ piśācādibhir īritāḥ || 2.140 ||
-
- evaṃ yaiḥ kevalaṃ jñānam indriyādyanapekṣiṇaḥ |
- sūkṣmātītādiviṣayaṃ jīvasya parikalpitam || 2.141 ||
-
- narte tadāgamāt sidhyen na ca tenāgamo vinā |
- dṛṣṭānto 'pi na tasyānyo nṛṣu kaś cit pravartate || 2.142 ||
-
- (p.66)nityāgamāvabodho 'pi pratyākhyeyo 'nayā diśā |
- na hi tatrāpi visrambho dṛṣṭo 'nena kṛto 'tha vā || 2.143 ||
-
- sarvadā cāpi puruṣāḥ prāyeṇānṛtavādinaḥ |
- yathādyatve na visrambhas tathātītārthakīrtane || 2.144 ||
-
- svapnādijñānavac cāpi pratyayo 'syāgamārthayoḥ |
- bhaved iti saśaṅkānāṃ prāmāṇyaṃ gamyate katham || 2.145 ||
-
- puruṣātiśayaś ceṣṭaḥ saiva cāgamanityatā |
- kalpitaṃ smaraṇaṃ cāsya janmāntaranibandhanam || 2.146 ||
-
- grāhyatve cāgamasyaivaṃ dveṣo 'rthagrahaṇe vṛthā |
- yo hy anuccāritaṃ śabdaṃ gahṇātyarthe 'sya kā kathā || 2.147 ||
-
- (p.67)pumāṃs tāvat svatantraḥ syād arthagrahaṇavādinām |
- āgamapratibhāne tu pāratantryaṃ dvayor api || 2.148 ||
-
- anekapuruṣasthatvād ekatraiva ca janmani |
- grahaṇasmaraṇād vede na svātantryaṃ vihanyate || 2.149 ||
-
- anyathākaraṇe cāsya bahubhyaḥ syān nivāraṇam |
- ekasya pratibhānaṃ tu kṛtakān na viśiṣyate || 2.150 ||
-
- ataś ca sampradāye ca naikaḥ puruṣa iṣyate |
- bahavaḥ paratantrāḥ syuḥ sarve hy adyatvavannarāḥ || 2.151 ||
-
- evaṃ ca kalpayantyanye yāvadāgamasiddhaye |
- tāvan na kalpayaty etat samatvaṃ jaimineḥ paraiḥ || 2.152 ||
-
- (p.68)na hi dṛṣṭādhikaṃ kiñ cit prāmāṇye tena kalpyate |
- aprāmāṇyanimitteṣu parasyādṛṣṭakalpanā || 2.153 ||
-
- dṛṣṭaprāmāṇyabādhaś ca nāstikasya prasajyate |
- utpanne sati vijñāne balād bādhaprakalpanā || 2.154 ||
-
- sādhite puruṣābhāve nirdoṣajñānajanmanaḥ |
- pratyakṣān nāstikair vācyo viśeṣaś codanādhiyaḥ || 2.155 ||
-
- upadeśo 'nyathā na syād atīndriyanidandhanaḥ |
- tasya kartrā na ced dṛṣṭaḥ so 'rtha ity arthakalpanā || 2.156 ||
-
- yad vānumānam evedam upadeśitvam ucyate |
- dṛṣṭārthapūrvatāvyāptam, vyatireko 'sya nanv iti || 2.157 ||
-
- (p.69)anyathāpy upapannatvaṃ vyāmohād iti kathyate |
- liṅgasya vyabhicāro vā bālavākyanidarśanāt || 2.158 ||
-
- vedāj jñātvopadiṣṭaṃ ced ityevaṃ siddhasādhanam |
- vedād apītyanenoktam, manvādeś caitad iṣyate || 2.159 ||
-
- anyathā saṃvidāno 'pi vivakṣaty anyathā yataḥ |
- tasmād ekāntato nāsti puṃvākyāt taddhiyāṃ gatiḥ || 2.160 ||
-
- (p.70)bhrāntasyānyavivakṣāyām anyad vākyaṃ ca dṛśyate |
- yathāvivakṣam apy etat tasmān naiva pravartate || 2.161 ||
-
- vaktṛdhīr āptavākyeṣu gamyate, nyatra viplutiḥ |
- tenotsargāpavādābhyāṃ vacasaḥ śaktir ucyate || 2.162 ||
-
- padārtharacanāyatto vākyārthapratyayodbhavaḥ |
- vivakṣāpūrvavijñānavaśāc ca racanākṛtiḥ || 2.163 ||
-
- vivakṣāntarayuktā hi kurvāṇā racanāntaram |
- āvāpodvāpabhedena dṛśyante 'rtheṣu mānavāḥ || 2.164 ||
-
- tenārthapratyayotpāde śroturjāte 'pi vākyataḥ |
- jñāto nūnam aneneti vakturjñāne matir bhavet || 2.165 ||
-
- āptoktikāraṇaṃ kañ cid anuyuṅkte naraṃ yadā |
- tadā ca nirdiśatyāptaṃ sa jānātyetad ityasau || 2.166 ||
-
- (p.71)tajjñānāntaritatvāc ca śabdās tāvad udāsate |
- prāmāṇyasthāpanaṃ tu syād vaktṛdhīhetusambhavāt || 2.167 ||
-
- arthe pūrvapratīte 'pi niścayo hi tadāśrayaḥ |
- tenārthajñānagamyāpi prāmāṇye saiva pūrvabhāk || 2.168 ||
-
- ato 'tra puṃnimittatvād upapannā mṛṣārthatā |
- na tu syāt tatsvabhāvatvaṃ vede vakturabhāvataḥ || 2.169 ||
-
- tadbuddhyantarayor nāstīty artho 'rthaiś ca pratīyate |
- (p.72)ato na jñānapūrvatvam apekṣyaṃ nāyathārthatā || 2.170 ||
-
- apramāṇatvasiddhau vā dṛṣṭānto ya udāhṛtaḥ |
- buddhādivacanaṃ tasya sādhyenāsaṅgatocyate || 2.171 ||
-
- teṣām api hi yat kāryaṃ pūrvatra pratipāditam |
- tatra samyaktvam arthe tu vyāpāro naiva vidyate || 2.172 ||
-
- svavyāpārātirikte 'rthe vedasyāpi mṛṣārthatā |
- pūrvapakṣārthavattvena prasaktā siddhasādhyatā || 2.173 ||
-
- ajñātvaivamabhiprāyaṃ kṛtakākṛtakatvayoḥ |
- satyamithyātvahetūktimātrajñānāt paro 'bravīt || 2.174 ||
-
- nanu sāmānyatodṛṣṭam, (p.73)nānyatvād ityadūṣaṇam |
- anyatvād eva dṛṣṭānto na hi pakṣe sapakṣatā || 2.175 ||
-
- tasmād ayam abhiprāyo bhāṣyakārasya varṇyate |
- abhyupetyārthaviṣayaṃ vākyavyāpāram ucyate || 2.176 ||
-
- yadi syād vyavadhāne 'pi vākyārthāpekṣayānṛtam |
- dṛṣṭānto nṛvaco 'trāpi hetuḥ sādhāraṇo bhavet || 2.177 ||
-
- satyeṣv api hi dṛṣṭaiva pauruṣeyeṣu vākyatā |
- atīndriye 'pi kiñ cid dhi satyaṃ dṛṣṭaṃ yadṛcchayā || 2.178 ||
-
- (p.74)nānyatvād iti cānena paroktād anyatocyate |
- anyo hy eṣa tadābhāsaḥ, vipakṣaṃ vānyam abravīt || 2.179 ||
-
- yad vānyasmād visaṃvādān mithyātvaṃ tatra na tv iha |
- viṣayasyāpi cānyatvāt sādhanāsaṅgataiva sā || 2.180 ||
-
- na hy anyasyeti naikasmin mṛṣārthe 'nyamṛṣārthatā |
- vivakṣāyā mṛṣārthatve na ca vākye mṛṣārthatā || 2.181 ||
-
- śyāmatve puṃstvavac caitat sādhāraṇye nidarśanam |
- (p.75)parokter vāpi duṣṭatvād vikalpasamam ucyate || 2.182 ||
-
- yad vā pramāṇam evedaṃ samyaktve 'nyatvam ucyate |
- dhiruddhāvyabhicāritvaṃ bādho vāpy anumānataḥ || 2.183 ||
-
- codanājanitā buddhiḥ pramāṇaṃ doṣavarjitaiḥ |
- kāraṇair janyamānatvāl liṅgāptoktyakṣabuddhivat || 2.184 ||
-
- tathānāptāpraṇītoktijanyatvād bādhavarjanāt |
- deśakālādibhedādau cāptoktipratyayo yathā || 2.185 ||
-
- akartṛkatvasiddhyā ca hetutvaṃ sādhayiṣyate |
- (p.76)evamādyavabudhyāyaṃ nānyatvād ity avocata || 2.186 ||
-
- pratyakṣas tv iti dārḍhyaṃ vā prāthamyaṃ vāpi lakṣayet |
- svarūpataḥ pramāṇatvaṃ mithyātvaṃ pararūpataḥ || 2.187 ||
-
- jñānābhāvaś ca mithyātvaṃ dvayasyāsambhavād yadi |
- pratyakṣaṃ tatpareṣāṃ ca siddham asyānumānataḥ || 2.188 ||
-
- yathā ca tava mithyātvaṃ sādhanaṃ sādhayed idam |
- tathā ca bādhakādhīnaṃ mithyātvam api sādhayet || 2.189 ||
-
- dharma ity upasaṃhārye yacchreyaskarabhāṣaṇam |
- taddharmapadavācyārthanirūpaṇavivakṣayā || 2.190 ||
-
- (p.77)śreyo hi puruṣaprītiḥ sā dravyaguṇakarmabhiḥ |
- codanālakṣaṇaiḥ sādhyā tasmāt teṣv eva dharmatā || 2.191 ||
-
- anyat sādhyam adṛṣṭvaiva yāgādīnanuniṣṭhataḥ |
- dhārmikatvasamākhyānaṃ tadyogād iti gamyate || 2.192 ||
-
- paśvādīni ca dharmasya phalānīti vyavasthitam |
- citrāgodohanādīnāṃ tāny uktāni phalāni ca || 2.193 ||
-
- tasmāt teṣv eva dharmatvam, dharmāṇīti ca darśanāt |
- liṅgasaṃkhyāvinirmukto dharmaśabdo nidarśanam || 2.194 ||
-
- (p.78)antaḥkaraṇavṛttau vā vāsanāyāṃ ca cetasaḥ |
- pudgaleṣu ca puṇyeṣu nṛguṇe 'pūrvajanmani || 2.195 ||
-
- prayogo dharmaśabdasya na dṛṣṭaḥ, na ca sādhanam |
- puruṣārthasya te jñātuṃ śakyante codanādibhiḥ || 2.196 ||
-
- na ca vastvantaraṃ śakyam apūrvaṃ svargayāgayoḥ |
- jñātuṃ sādhanabhūtaṃ vā sādhyaṃ vā nāpy ato 'nyathā || 2.197 ||
-
- śrutasādhanasādhyatvatyāgenāśrutakalpanā |
- prasajyetāsya tādrūpye vyatireke tv arūpatā || 2.198 ||
-
- (p.79)tasmāt phale pravṛttasya yāgādeḥ śaktimātrakam |
- utpattau vāpi paśvāder apūrvaṃ na tataḥ pṛthak || 2.199 ||
-
- śaktayaḥ sarvabhāvānāṃ bhāvaśabdair viśeṣataḥ |
- nopākhyāyanta ityevaṃ nāpūrvaṃ dharmaśabdatā || 2.200 ||
-
- purastāc codanāśabdo vidhāv eva vyavasthitaḥ |
- na ca tallakṣaṇā hiṃsā pratyudāharaṇaṃ katham || 2.201 ||
-
- (p.80)codanālakṣaṇo yaś ca śyenādir hi gamyate |
- niṣedhābhāvatas tasya kathaṃ brūyād anarthatā || 2.202 ||
-
- yady api syād vidhispṛṣṭe niṣedho naiva tādṛśaḥ |
- vijñāyate hy anarthatvaṃ ṣoḍaśigrahaṇādivat || 2.203 ||
-
- codanālakṣaṇaṃ coktvā niṣiddhatvād virudhyate |
- śyenādāv upadiṣṭe ca hiṃsā hīti na yujyate || 2.204 ||
-
- hiṃsā hi phalam eteṣāṃ bhinnā tebhyaḥ svarūpataḥ |
- sā hi prāṇaviyogātmā śyenas tatrāsivatpṛthak || 2.205 ||
-
- upadeśābhidhānaṃ ca nāvidheye 'vakalpate |
- (p.81)śyenāder avidhāne ca kasyānyasya vidheyatā || 2.206 ||
-
- sarvatrāvasthito nyāyo bhāvanāṃśadvaye vidhiḥ |
- sa bādhyeta, iha ye cāmī jyotiṣṭomādayo matāḥ || 2.207 ||
-
- dharmatvena na te 'pi syur hiṃsāsādhanakā hi te |
- na cāvidhīyamānasya phalatatsādhanāṅgatā || 2.208 ||
-
- sādhanatvena vihitaṃ na cāvihitam ucyate |
- sādhyatvena vidhānaṃ tu naiveṣṭaṃ lokavedayoḥ || 2.209 ||
-
- tenaivamarthaśabdasya prayojanam ihocyate |
- (p.82)pravṛttau vā nivṛttau vā yā śabdaśravaṇena dhīḥ || 2.210 ||
-
- sā codaneti sāmānyaṃ lakṣaṇaṃ hṛdaye sthitam |
- pravartakagṛhītis tu syād udāharaṇārthatā || 2.211 ||
-
- tātparye hy arthaśabdasya neyaṃ vyākhyopapadyate |
- arthagrahaṇalabhyaṃ vā tatpravartakabhāṣaṇam || 2.212 ||
-
- dharme pramāṇabhūtāyās tad vā lakṣaṇam uktavān |
- evaṃ sati vidhibhyaḥ syād vidheyārthāvadhāraṇam || 2.213 ||
-
- niṣedhebhyo niṣedhyānām anarthatvena nirṇayaḥ |
- tenārthagrahaṇenoktā vidheyasyeha dharmatā || 2.214 ||
-
- niṣedhyānām anarthatvam arthasiddhaṃ na sūtritam |
- tasmād ubhayam ityatra vidheyapratiṣedhyayoḥ || 2.215 ||
-
- yāgādibrahmahatyādivargayoḥ syān nidarśanam |
- (p.83)śyenādīnāṃ vidheyatvādiṣṭasyāpi ca sādhanāt || 2.216 ||
-
- upacārād anarthatvaṃ phaladvāreṇa varṇyate |
- pratiṣiddhā hi setyatra sphuṭam etat kariṣyate || 2.217 ||
-
- hiṃsā hīti ca yac cāpi brūte nābhicared iti |
- śyenādīnāṃ svarūpe tu nottaragranthasaṅgatiḥ || 2.218 ||
-
- vihitatvān niṣedhasya pravṛttis teṣu durlabhā |
- yadā tu codanāśabdo vidhāveva vyavasthitaḥ || 2.219 ||
-
- tadobhayādiko granthaḥ sadhyasādhanasaṃśritaḥ |
- sādhyasādhanasambandhe vidhinā pratipādite || 2.220 ||
-
- lakṣyamāṇatvam ubhayoḥ, dvividhaṃ ca phalaṃ kratoḥ |
- svargādi prāpyate tatra pratiṣedhānatikramāt || 2.221 ||
-
- atikrameṇa hiṃsādi, (p.84)śāstrāntaranirīkṣayā |
- phalāṃśe bhāvanāyāś ca pratyayo na vidhāyakaḥ || 2.222 ||
-
- vakṣyate, jaiminiś cāha tasya lipsārthalakṣaṇā |
- tena sāmānyataḥ prāpto vidhinā na nivāritaḥ || 2.223 ||
-
- phalāṃśopanipātinyā hiṃsāyāḥ pratiṣedhakaḥ |
- anarthaprāptihetutvaṃ bodhyate tatra yady api || 2.224 ||
-
- śyenasvarūpaṃ nānarthas tatphalasya tv anarthatā |
- parastūbhayam ityādeḥ phalasyāpi vidheyatām || 2.225 ||
-
- bhāvanāntargatatvād vā matvānarthatvam ākṣipat |
- (p.85)naivetyetāvatā cāsya vidheyatvanirākriyā || 2.226 ||
-
- kiṃ vidheyam idānīṃ syād āha śyenādayas tv iti |
- praśnāpākaraṇe cātra tavyo vidhivivakṣayā || 2.227 ||
-
- prayukto na tu sādhye 'rthe, dvaye 'py anupayogataḥ |
- anarthasyāpi sādhyatvam avidheyasya hīṣyate || 2.228 ||
-
- sādhyatvarahite ceṣṭā vidheye nityam arthatā |
- śatuś ca lakṣaṇārthatvaṃ teṣāṃ cāpy upadeśanam || 2.229 ||
-
- bruvan sphuṭīkarotīṣṭam upadeśo hi nānyathā |
- (p.86)vidhitvamādiśabdāt syād itikartavyatāsv api || 2.230 ||
-
- tasmāt phalāṃśe yā hiṃsā vaidikī sā niṣidhyate |
- aṃśadvaye tu yā nāma tanniṣedhābhidhāyinām || 2.231 ||
-
- aviśeṣeṇa yacchāstraṃ śirovad iti cottaram |
- niṣedhenānavaṣṭabdhe viṣaye na hy anarthatā || 2.232 ||
-
- pratyakṣāder aśakyatvāt kalpyate niṣpramāṇikā |
- na hi hiṃsādyanuṣṭhāne tadānīṃ doṣadarśanam || 2.233 ||
-
- bāhye 'pi vicikitsā tu śāstrādevopajāyate |
- hiṃsyamānasya duḥkhitvaṃ dṛśyate yan na tāvatā || 2.234 ||
-
- karturduḥkhānumānaṃ syāt, tadānīṃ tadviparyayaḥ |
- viṣaye 'syāḥ phalaṃ yādṛk pretya kartus tathāvidham || 2.235 ||
-
- hiṃsā kriyāviśeṣatvāt sūte śāstroktadānavat |
- (p.87)ya evamāha, tasyāpi gurustrīgamanādibhiḥ || 2.236 ||
-
- surāpānādibhiś cāpi vipakṣair vyabhicāritā |
- viruddhatā ca, yādṛgdhi dānais tādṛk phalaṃ bhavet || 2.237 ||
-
- vidhigamyaphalāvāptiḥ, aduḥkhātmakatā tathā |
- na ca yā sampradānasya prītis tādṛk phalaṃ śrutam || 2.238 ||
-
- dātus tena hi dṛṣṭāntaḥ sādhyahīnaḥ pratīyate |
- sampradānaṃ ca dāne te viṣayaḥ karma hiṃsane || 2.239 ||
-
- vaiṣamyam, sampradāne tu pakṣe tv etadviruddhatā |
- prīyate sampradānaṃ hi devateti mataṃ tava || 2.240 ||
-
- dṛṣṭānte karma dānaṃ cet, (p.88)tasya kīdṛk phalaṃ bhavet |
- japahomādidṛṣṭāntāt parapīḍādivarjanāt || 2.241 ||
-
- coditatvasya hetutvād viruddhāvyabhicāritā |
- vihitapratiṣiddhatve muktvānyan na ca kāraṇam || 2.242 ||
-
- dharmādharmāvabodhasya tenāyuktānumānagīḥ |
- anugrahāc ca dharmatvaṃ pīḍātaś cāpy adharmatām || 2.243 ||
-
- vadato japasīdhvādipānādau nobhayaṃ bhavet |
- krośatā hṛdayenāpi gurudārābhigāminām || 2.244 ||
-
- bhūyān dharmaḥ prasajyeta bhūyasī hy upakāritā |
- anumānapradhānasya pratiṣedhānapekṣiṇaḥ || 2.245 ||
-
- hṛdayakrośanaṃ kasmād dṛṣṭāṃ pīḍām apaśyataḥ |
- poḍātaś cāpy adharmatvaṃ tathā pīḍām adharmataḥ || 2.246 ||
-
- anyonyāśrayam āpnoti vinā śāstreṇa sādhayan |
- evamādāv aśāstrajñomleccho nodvijate kva cit || 2.247 ||
-
- tasya nādharmayogaḥ syāt pūrvoktā yadi kalpanā |
- (p.89)tasmād anugrahaṃ pīḍāṃ tadabhāvam apāsya ca || 2.248 ||
-
- dharmādharmārthibhir nityaṃ mṛgyau vidhiniṣedhakau |
- kva cid asyā niṣiddhatvāc chaktiḥ śāstreṇa bodhitā || 2.249 ||
-
- pratyavāyanimittatve vidhinā nāpagacchati |
- śāstreṇa na hi śaktīnām āvāpodvāpanakriyāḥ || 2.250 ||
-
- vidyamānā hi kathyante śaktayo dravyakarmaṇām |
- tad eva cedaṃ karmeti śāstram evānudhāvatā || 2.251 ||
-
- hiṃsādīnām adharmatvaṃ kathyate nānumānataḥ |
- evaṃ ye nipuṇaṃ prāhus tair apy etat parīkṣyatām || 2.252 ||
-
- surāpānādibhiḥ śūdraḥ kiṃ yāti narakaṃ kṛtaiḥ |
- vaiśyastomena vā kiṃ syād viprarājanyayoḥ phalam || 2.253 ||
-
- pañcamyām iṣṭikaraṇānmadhyāhne cāgnihotrataḥ |
- tasmād yady ādṛśaṃ karma yatphalotpattiśaktikam || 2.254 ||
-
- śāstreṇa gamyate tasya tādṛśasyaiva tat phalam |
- hiṃsā cāṃśadvayādanyā yā tasyāḥ pratiṣedhajam || 2.255 ||
-
- pratyavāyārthatājñānam, vidhinānyatra vāryate |
- (p.90)jñānam eva ca śaktīnāṃ nāvāpodvāpanakriyāḥ || 2.256 ||
-
- jñāyante śāstratas tāstu kriyābhedavyavasthitāḥ |
- vyavasthāḥ śaktibhedānāṃ dṛṣṭārtheṣv api karmasu || 2.257 ||
-
- abhinnatve 'pi dṛśyante bhujeḥ svasthātur eṣv api |
- rūpābhede 'pi hiṃsāder bhedo 'ṅgānaṅgakāritaḥ || 2.258 ||
-
- tathāpy ekaphalatvaṃ cet kriyātvāt sarvasaṅkaraḥ |
- yajitvādyaviśeṣāc ca citrādiphalatulyatā || 2.259 ||
-
- bhedāt tatra vyavasthā ced ihāpyevaṃ bhaviṣyati |
- vidhīnāṃ vāpi sarveṣāṃ sākṣād vyavahito 'pi vā || 2.260 ||
-
- puruṣārthaḥ phalaṃ tena nānartho 'taḥ pratīyate |
- na caiṣu śrūyate 'narthaḥ, niṣedhān na ca kalpyate || 2.261 ||
-
- na ca prakaraṇasthatvāt puruṣārthaḥ phalaṃ bhavet |
- karmopakāraḥ kalpyas tu dṛṣṭo 'dṛṣṭo 'tha vā punaḥ || 2.262 ||
-
- (p.91)kalpanāvasaras tatra nānarthasyānapekṣaṇāt |
- kratvarthaś cāpi saṃskāraḥ paśor nārādupakriyā || 2.263 ||
-
- dṛṣṭaiva tv avadānānāṃ niṣpattiḥ kratvapekṣitā |
- abhicāre 'py upāyasthā hiṃsā nādharma ucyate || 2.264 ||
-
- tasmād anaṅgabhūtāyāṃ hiṃsāyām etad ucyate |
- uddeśāc ca phalatvena śyenādau na vidhīyate || 2.265 ||
-
- bhāvanāvidhir apy eva phalāṃśād vinivartate |
- ataḥ svato na dharmatvaṃ śyenāder nāpy adharmatā || 2.266 ||
-
- phalānarthānubandhitvāt taddvāreṇopacaryate |
- nirākāṅkṣasya caikena śyenasya na phaladvayam || 2.267 ||
-
- (p.92)tasmāt kriyāntarād eva hiṃsāto 'nartha ucyate |
- phalato 'pi ca yatkarma nānarthenānubadhyate || 2.268 ||
-
- kevalaprītihetutvāt taddharmatvena hīṣyate |
- nanu ceṣṭābhyupāyatvāt śyenāder dharmatā bhavet || 2.269 ||
-
- phalaṃ tāvad adharmo 'sya śyenādeḥ sampradhāryate |
- yadi yeneṣṭasiddhiḥ syād anuṣṭhānānubandhinī || 2.270 ||
-
- tasya dharmatvam ucyeta tataḥ śyenādivarjanam |
- yadā tu codanāgamyaḥ kāryākāryānapekṣayā || 2.271 ||
-
- dharmaḥ prītinimittaṃ syāt tadā śyene 'pi dharmatā |
- yadi tv aprītihetur yaḥ sākṣād vyavahito 'pi vā || 2.272 ||
-
- so 'dharmaś codanārthaḥ syāt tadā śyene 'py adharmatā |
- yas tu hiṃsātvasādharmyād bāhyavaccodanāsv api || 2.273 ||
-
- vaded anarthahetutvaṃ tasyāpy āgamabādhanam |
- tam anādṛtya yo brūyād yāgāder apy asau vadet || 2.274 ||
-
- svargādisādhanāśaktiṃ kriyātvād bhojanādivat |
- (p.93)gītāmantrārthavādair yā kalpyate 'narthahetutā || 2.275 ||
-
- pratyakṣaśrutibādhyatvāt sānyārthatvena nīyate |
- śiṣyān pratyaviśiṣṭatvāt sūtravaidikavākyayoḥ || 2.276 ||
-
- aśakteś cobhayoḥ sāmyān na sūtreṣv ity anuttaram |
- prāguktaparisaṃkhyāyāḥ phalam etat prakāśyate || 2.277 ||
-
- sūtreṣu hy anayā yuktyā gatir eṣāpi yujyate |
- tasmād āvartate sūtram, tantraṃ vā śaktibhedataḥ || 2.278 ||
-
- (p.94)ekadeśānumānād vā dve sūtre parikalpite |
- itaretarasāmīpyād etāv eva parasparam || 2.279 ||
-
- kalpyete vākyaśeṣāya nānyāvayavakalpanā |
- viśiṣṭārthānuvāditvād atha vety api bhāṣite || 2.280 ||
-
- vākyabhedaḥ sa eveti saṃjñātantratvam uttaram |
- arthaṃ vā pratyupādānāt saṃjñālakṣaṇaśabdayoḥ || 2.281 ||
-
- tantraṃ lakṣaṇaśabdo vā vācyo dharmārthaśabdayoḥ |
- dharme sāmānyataḥ siddhe pramāṇaṃ kathyate yadā || 2.282 ||
-
- vṛttam eva tadārthatvaṃ kimarthaṃ punarucyate |
- (p.95)codanālakṣaṇatvasya dharmaṃ prati vidheyatā || 2.283 ||
-
- labhyate 'rthānuvādena saṃśayo hy anyathā bhavet |
- tathā ca ye 'py anarthasya sādhanatvena kalpitāḥ || 2.284 ||
-
- niṣedhais te 'pi dharmāḥ syuś codanālakṣaṇatvataḥ |
- tasmād arthāparityāgād ekārthagrahaṇaṃ yathā || 2.285 ||
-
- labhyate vacanavyaktyā sā syād arthānuvādataḥ |
- viśeṣaṇād vinā caitadarthasāmarthyakāritam || 2.286 ||
-
- (p.96)kathyate bhāṣyakāreṇa phalaṃ hiṃsādivarjanam || 2.287 ||
dharme sāmānyataḥ siddhe pramāṇaṃ codanocyate |
svarūpādes tataḥ siddhaḥ, svarūpaṃ ceha sūtryate || 2.1 ||
dvayam ekena sūtreṇa śrutyarthābhyāṃ nirūpyate |
svarūpe 'pi hi tasyokte pramāṇaṃ kathyate 'rthataḥ || 2.2 ||
kimādyapekṣitaiḥ pūrṇaḥ samarthaḥ pratyayo vidhau |
tena pravartakaṃ vākyaṃ śāstre 'smin codanocyate || 2.3 ||
codanaiva pramāṇaṃ cetyetaddharme 'vadhāritam |
sākāṅkṣam iti manvāno yuktileśaṃ dvaye 'spṛśat || 2.4 ||
sambhāvyate pramāṇatvaṃ śabdasyaivaṃvidheṣv api |
indriyāder asāmarthyaṃ vakṣyamāṇamadīdiśat || 2.5 ||
atyantāsaty api jñānam arthe śabdaḥ karoti hi |
tenotsarge sthite tasya doṣābhāvāt pramāṇatā || 2.6 ||
codanety abravīc cātra śabdamātravivakṣayā |
na hi bhūtādiviṣayaḥ kaś cid asti vidhāyakaḥ || 2.7 ||
indriyādivyudāsena śabdo yāvan na sādhyate |
tāvac ca tadviśeṣasya kuto vāvasaro bhavet || 2.8 ||
nimittamātraṃ vocyeta pramāṇaṃ ceha lakṣaṇam |
pramāṇaṃ tv api śabdo vā tajjñānaṃ vā nirūpyate || 2.9 ||
padārthas tanmatir vā syād vākyārthādhigamo 'pi vā |
pūrveṣāṃ tu pramāṇatve phalatvaṃ tasya gamyate || 2.10 ||
jñāne lakṣaṇaśabdo 'yaṃ yadi nāma prayujyate |
codanoktis tadā kāryaṃ tatkāryaṃ cāpi lakṣayet || 2.11 ||
nimittamātre śabde ca pramāṇe mukhyavṛttayoḥ |
sāmānādhikaraṇyaṃ syāc codanālakṣaṇatvayoḥ || 2.12 ||
dravyakriyāguṇādīnāṃ dharmatvaṃ sthāpayiṣyate |
teṣām aindriyakatve 'pi na tādrūpyeṇa dharmatā || 2.13 ||
śreyaḥsādhanatā hy eṣāṃ nityaṃ vedāt pratīyate |
tādrūpyeṇa ca dharmatvaṃ tasmān nendriyagocaraḥ || 2.14 ||
pradarśanārtham atroktam indriyaṃ sūtrakāravat |
nānyat kiñ ceti vācchedaḥ sāmānyārthaḥ prayujyate || 2.15 ||
tadasāmarthyasiddhyai ca punar indriyakīrtanam |
kiñ ceti madhyam acchedo hetupraśne prayujyate || 2.16 ||
yady api tv anumānasyāpy evamādau samarthatā |
vinā sambandhabodhena na tu tasyodbhavaḥ kva cit || 2.17 ||
na sāmānyaviśeṣābhyāṃ dharmasambandhadarśanam |
liṅgasya kasya cit siddhaṃ yena syād anumānatā || 2.18 ||
nanu śabdo 'pi sambandhabodhānnarte pravarttate |
padaṃ tat, na ca tadvācyo dharmaḥ, vākyārtha eva saḥ || 2.19 ||
vākyasyāvācakatvaṃ ca, padārthānāṃ ca hetutā |
sambandhasyānapekṣāṇāṃ vākyārthe sthāpayiṣyate || 2.20 ||
nityatvāder asiddhatvād, abhyupetyocyate 'tha vā |
sutarām apramāṇatvaṃ vaktṛprāmāṇyavarjanāt || 2.21 ||
pramāṇāntaradṛṣṭaṃ hi śabdo 'rthaṃ prāpayet sadā |
smṛtivac ca svayaṃ tasya prāmāṇyaṃ nopapadyate || 2.22 ||
nūnaṃ tatrānubhūto 'sāvityāptoktinibandhanā |
buddhiḥ sākṣād adṛṣṭe 'pi yuktārthe puruṣoktitaḥ || 2.23 ||
nātmīyād anyadīyād vā pratyakṣāder vinā kva cit |
vacasaḥ satyatā dṛṣṭā tathā syāc codanāsv api || 2.24 ||
tena saty api vijñāne pratijñāder yathaiva hi |
svātantryān na pramāṇatvaṃ tathā vede 'pi dṛśyatām || 2.25 ||
svargayāgādisambandhaviṣayā codanā mṛṣā |
pratyakṣādyagatārthatvādīdṛgbuddhādivākyavat || 2.26 ||
yad vāptenāpraṇītatvād bālonmattādivākyavat |
vyomādivac ca nityatvāt prāmāṇyasya nirākṛtiḥ || 2.27 ||
yadi vā puruṣādhīnaprāmāṇyāḥ sarvacodanāḥ |
svato vā na pramāṇaṃ syur vākyatvāt puruṣoktivat || 2.28 ||
prāmāṇyaṃ vā narāpekṣaṃ sarvaśabdeṣu gamyatām |
śabdaiḥ sambandhyamānatvād apramāṇyaṃ tathaiva hi || 2.29 ||
na syād vaktṛguṇānāṃ ced vacaḥ prāmāṇyahetutā |
taddoṣair apramāṇatvaṃ kim ity asya bhaviṣyati || 2.30 ||
evaṃ sthite tu vedasya sati vāsati vā nare |
prāmāṇyaṃ durlabhaṃ matvā nanv ity etadacūcudat || 2.31 ||
tatra vipratiṣiddhatvaṃ buddhavākye 'pi yujyate |
tato 'pi pratyayotpattes tasmāj jātyuttaraṃ tv idam || 2.32 ||
sarvavijñānaviṣayam idaṃ tāvat parīkṣyatām |
pramāṇatvāpramāṇatve svataḥ kiṃ parato 'tha vā || 2.33 ||
svato 'satām asādhyatvāt ke cid āhur dvayaṃ svataḥ |
apare kāraṇotpannaguṇadoṣāvadhāraṇāt || 2.34 ||
svatas tāvad dvayaṃ nāsti, virodhāt, parato na ca |
niḥsvabhāvatvam evaṃ hi jñānarūpe prasajyate || 2.35 ||
kathaṃ hy anyānapekṣasya viparītātmasambhavaḥ |
kimātmakaṃ bhavet tac ca svabhāvadvayavarjitam || 2.36 ||
vijñānavyaktibhedena bhavec ced aviruddhatā |
tathāpy anyānapekṣatve kiṃ kveti na nirūpyate || 2.37 ||
tasmāt svābhāvikaṃ teṣām apramāṇatvam iṣyatām |
prāmāṇyañ ca parāpekṣam, atra nyāyo 'bhidhīyate || 2.38 ||
aprāmānyam avastutvān na syāt kāraṇadoṣataḥ |
vastutvāt tu guṇais teṣāṃ prāmāṇyam upajanyate || 2.39 ||
prāmāṇyaṃ hi yadotsargāt tadabhāvo 'tha kṛtrimaḥ |
tadā svapnādibodhe 'pi prāmāṇyaṃ kena vāryate || 2.40 ||
matpakṣe kāraṇābhāvāt prāmānyaṃ nopajāyate |
hetumattvaprasaṅgo 'to na bhaviṣyaty avastunaḥ || 2.41 ||
indriyādiguṇāś cāsya kāraṇam, tadasad dvidhā |
duṣṭatvād indriyādīnām abhāve 'nyatamasya vā || 2.42 ||
ata eva ca vo bhrāntir doṣair mithyātvadhīr iti |
tadvyāptes tu guṇābhāvas tatkṛtā hy apramāṇatā || 2.43 ||
tasmāt kāraṇaśuddhatvaṃ jñānaprāmāṇyakāraṇam |
svabhāvato 'pramāṇatvaṃ tadabhāvena lakṣyate || 2.44 ||
anvayavyatirekābhyām aprāmāṇyaṃ na doṣataḥ |
nājñāne dṛśyate hy etatkāraṇābhāvahetuke || 2.45 ||
tataś ca puruṣābhāvāt sati vā śuddhyasambhavāt |
nirmūlatvāt pramāṇatvaṃ codanāyāṃ na yujyate || 2.46 ||
svataḥ sarvapramāṇānāṃ prāmāṇyam iti gamyatām |
na hi svato 'satī śaktiḥ kartum anyena śakyate || 2.47 ||
ātmalābhe ca bhāvānāṃ kāraṇāpekṣatā bhavet |
labdhātmanāṃ svakāryeṣu pravṛttiḥ svayam eva tu || 2.48 ||
jāte 'pi yadi vijñāne tāvan nārtho 'vadhāryate |
yāvatkāraṇaśuddhatvaṃ na pramāṇāntarād bhavet || 2.49 ||
tatra jñānāntarotpādaḥ pratīkṣyaḥ kāraṇāntarāt |
yāvad dhi na paricchinnā śuddhis tāvad asatsamā || 2.50 ||
tasyāpi kāraṇe śuddhe tajjñāne syāt pramāṇatā |
tasyāpy evam itīcchaś ca na kva cid vyavatiṣṭhate || 2.51 ||
yadā svataḥ pramāṇatvaṃ tadānyan naiva gṛhyate |
nivarttatte hi mithyātvaṃ doṣājñānād ayatnataḥ || 2.52 ||
tasmād bodhātmakatvena prāptā buddheḥ pramāṇatā |
arthānyathātvahetūtthadoṣajñānād apodyate || 2.53 ||
aprāmāṇyaṃ tridhā bhinnaṃ mithyātvājñānasaṃśayaiḥ |
vastutvād dvividhasyātra sambhavo duṣṭakāraṇāt || 2.54 ||
avijñāne tu doṣāṇāṃ vyāpāro naiva kalpyate |
kāraṇābhāvatas tv eva tatsiddhaṃ nastvaduktivat || 2.55 ||
doṣataś cāpramāṇatve svataḥprāmāṇyavādinām |
guṇajñānānavasthāvan na doṣeṣu prasajyate || 2.56 ||
sākṣād viparyayajñānāl laghvyeva tv apramāṇatā |
pūrvābādhena notpattir uttarasya hi sidhyati || 2.57 ||
duṣṭakāraṇabodhe tu siddhe 'pi viṣayāntare |
arthāt tulyārthatāṃ prāpya bādho godohanādivat || 2.58 ||
tatra doṣāntarajñānaṃ bādhadhīr vā parā na cet |
tadudbhūtau dvitīyasya mithyātvād ādyamānatā || 2.59 ||
svata eva hi tatrāpi doṣājñānāt pramāṇatā |
doṣajñāne tv anutpanne na śaṅkyā niṣpramāṇatā || 2.60 ||
evaṃ tricaturajñānajanmano nādhikā matiḥ |
prārthyate tāvataivaikaṃ svataḥ prāmāṇyam aśnute || 2.61 ||
śabde doṣodbhavas tāvad vaktradhīna iti sthitiḥ |
tadabhāvaḥ kva cit tāvad guṇavadvaktṛkatvataḥ || 2.62 ||
tadguṇair apakṛṣṭānāṃ śabde saṃkrāntyasambhavāt |
yadā vaktur abhāvena na syur doṣā nirāśrayāḥ || 2.63 ||
pauruṣeye dvayaṃ dṛṣṭaṃ doṣābhāvo guṇās tathā |
prāmāṇyaṃ tatra guṇato naiva syād ity udāhṛtam || 2.64 ||
tasmād guṇebhyo doṣāṇām abhāvas tadabhāvataḥ |
aprāmāṇyadvayāsattvaṃ tenotsargo 'napoditaḥ || 2.65 ||
pratyayotpattihetutvāt prāmāṇyaṃ nāpanīyate |
doṣābhāvo guṇebhyaś cen nanu saivāsthitir bhavet || 2.66 ||
tadā tu vyāpriyante hi jñāyamānatayā guṇāḥ |
doṣābhāve tu vijñeye sattāmātropakāriṇaḥ || 2.67 ||
tatrāpavādanirmuktir vaktrabhāvāl laghīyasī |
vede tenāpramāṇatvaṃ nāśaṅkām api gacchati || 2.68 ||
ato vaktranadhīnatvāt prāmāṇye tadupāsanam |
na yuktam, apramāṇatve kalpye tatprārthanā bhavet || 2.69 ||
tataś cāptāpraṇītatvaṃ na doṣāyātra jāyate |
prayogāṇāṃ tu sarveṣāṃ vakṣyāmaḥ pratisādhanam || 2.70 ||
pauruṣeye tu vacane pramāṇāntaramūlatā |
tadabhāve hi tad duṣyeditaran na kadā cana || 2.71 ||
tenetaraiḥ pramāṇair yā codanānām asaṅgatiḥ |
tayaiva syāt pramāṇatvam anuvādatvam anyathā || 2.72 ||
anyasyāpi pramāṇatve saṅgatir naiva kāraṇam |
tulyārthānāṃ vikalpyatvād ekaṃ tatra hi bodhakam || 2.73 ||
yatrāpi syāt paricchedaḥ pramāṇair uttaraiḥ punaḥ |
nūnaṃ tatrāpi pūrveṇa so 'rtho nāvadhṛtas tathā || 2.74 ||
saṅgatyā yadi ceṣyeta pūrvapūrvapramāṇatā |
pramāṇāntaram icchanto na vyavasthāṃ labhemahi || 2.75 ||
kasya cit tu yadīṣyeta svata eva pramāṇatā |
prathamasya tathābhāve pradveṣaḥ kiṃnibandhanaḥ || 2.76 ||
śrotradhīś cāpramāṇaṃ syād itarābhir asaṅgateḥ |
syāc cet tajjanitenaiva jñānenānyena saṅgatiḥ || 2.77 ||
vede 'pi śatakṛtvaḥ syād buddhir uccāraṇānugā |
sādhanāntarajanyā tu buddhir nāsti dvayor api || 2.78 ||
yathā tv ekendriyādhīnajñānāntaranibandhanā |
saṅgatiḥ kāraṇaṃ prāptā tathā vede 'pi kalpyatām || 2.79 ||
tasmād dṛḍhaṃ yadutpannaṃ nāpi saṃvādamṛcchati |
jñānāntareṇa vijñānaṃ tatpramāṇaṃ pratīyatām || 2.80 ||
na cānumānataḥ sādhyā śabdādīnāṃ pramāṇatā |
sarvasyaiva hi mā prāpat pramāṇāntarasādhyatā || 2.81 ||
nanu pramāṇam ityevaṃ pratyakṣādi na gṛhyate |
na cetthamagṛhītena vyavahāro 'vakalpate || 2.82 ||
prāmāṇyaṃ grahaṇāt pūrvaṃ svarūpeṇaiva saṃsthitam |
nirapekṣaṃ svakāryeṣu gṛhyate pratyayāntaraiḥ || 2.83 ||
tenāsya jñāyamānatvaṃ prāmāṇye nopayujyate |
viṣayānubhavo hy atra pūrvasmād eva labhyate || 2.84 ||
apramāṇaṃ punaḥ svārthagrāhakaṃ syāt svarūpataḥ |
nivṛttis tasya mithyātve nāgṛhīte parair bhavet || 2.85 ||
na hy arthasyātathābhāvaḥ pūrveṇārthas tathātvavat |
tatrāpy arthānyathābhāve dhīr yad vā duṣṭakāraṇe || 2.86 ||
tāvataiva ca mithyātvaṃ gṛhyate nānyahetukam |
utpattyavasthaṃ caivedaṃ pramāṇam iti mīyate || 2.87 ||
ato yatrāpi mithyātvaṃ parebhyaḥ pratipādyate |
tatrāpy etad dvayaṃ vācyaṃ na tu sādharmyamātrakam || 2.88 ||
codanārthānyathābhāvaṃ kurvataś cānumānataḥ |
tajjñānenaiva yo bādhaḥ sa kathaṃ vinivāryate || 2.89 ||
tanmithyātvād abādhaś cet, prāptam anyonyasaṃśrayam |
nānumānād ato 'nyad dhi bādhakaṃ kiñ cid asti te || 2.90 ||
na cānyair agrahe 'rthasya syād abhāvo rasādivat |
teṣāṃ jihvādibhir yasmān niyamo grahaṇe 'sti hi || 2.91 ||
taddhiyaivārthabodhaś cet, tādṛgdharme bhaviṣyati |
mamāsiddham idaṃ kin tu vedāj jāte 'vabodhane || 2.92 ||
vaktuṃ na dveṣamātreṇa yujyate satyavādinā |
dveṣād asammatatvād vā na ca syād apramāṇatā || 2.93 ||
na cātmecchābhyanujñābhyāṃ prāmāṇyam avakalpate |
agnidāhādiduḥkhasya na hy apratyakṣateṣyate || 2.94 ||
na cābhilāpikaṃ jñānaṃ prāmāṇyenāvadhāryate |
tasmād ālokavad vede sarvasādhāraṇe sati || 2.95 ||
naivaṃ vipratipattavyam, bauddhāder vakṣyate 'ntaram |
puruṣāśaktitas tatra sāpavādatvasambhavaḥ || 2.96 ||
vedasyāpauruṣeyatve siddhā tv evaṃ pramāṇatā |
kartṛmattve tu vedasya samyaṅmithyātvavādibhiḥ || 2.97 ||
kartā guṇāś ca doṣāś ca mahājanaparigrahaḥ |
evamādi vinā yuktyā kalpyam, mīmāṃsakaiḥ punaḥ || 2.98 ||
idānīm iva sarvatra dṛṣṭān nādhikam iṣyate |
evambhūtasya vedasya jñānotpattiṃ prakurvataḥ || 2.99 ||
svarūpaviparītatvasaṃśayau bhāṣyavāritau |
nivārayiṣyate cāpi duṣṭakāraṇakalpanā || 2.100 ||
puruṣābhāvatas tena taddvāreṇāpy aśaṅkitau |
tathā satyatathābhāvo buddhyanutpattim āśritaḥ || 2.101 ||
tatra vipratiṣiddhatvaṃ bravītītyevamādinā |
yathādṛṣṭārthavāditvaṃ tac cet pratyayitāditi || 2.102 ||
indriyeti tu mūlaṃ ced asyāstītyevam abravīt |
draṣṭṛtvasatyavāditve tac cet pratyayitāditi || 2.103 ||
dṛśyamānārthavāditve syād anāptoktisatyatā |
evaṃ tv ekāṅgavaikalyāt pratyudāharaṇasthitiḥ || 2.104 ||
ekaikābhāvamātre syād āptatvaindriyakatvayoḥ |
apratyayitapakṣe syād aindriyasyāpy asatyatā || 2.105 ||
anindriyatvapakṣe vā satpratyayitabhāṣitam |
vyāhatagranthataivaṃ syāt, tasmāt pūrveṇa satyatā || 2.106 ||
pareṇa mūlasadbhāva indriyeṇa tu darśitaḥ |
aprāmāṇyanivṛttyarthaṃ doṣābhāvopavarṇanam || 2.107 ||
guṇāt prāmāṇyam ityevaṃ tatpūrvaṃ sunirākṛtam |
pūrvatra pratiṣiddhatvān naitat prāmāṇyakāraṇam || 2.108 ||
samuccayārtho vāśabdaḥ pūrvasmin, uttaratra ca |
vikalpenobhayor āha pratyudāharaṇe pṛthak || 2.109 ||
śakye 'py asatye mithyātvaṃ dṛṣṭaṃ satye 'py aśaktike |
nānena vacaneneha sarvajñatvanirākriyā || 2.110 ||
vacanād ṛta ityevam apavādo hi saṃśritaḥ |
yadi ṣaḍbhiḥ pramāṇaiḥ syāt sarvajñaḥ kena vāryate || 2.111 ||
ekena tu pramāṇena sarvajño yena kalpyate |
nūnaṃ sa cakṣuṣā sarvān rasādīn pratipadyate || 2.112 ||
yajjātīyaiḥ pramāṇais tu yajjātīyārthadarśanam |
bhaved idānīṃ lokasya tathā kālāntare 'py abhūt || 2.113 ||
yatrāpy atiśayo dṛṣṭaḥ sa svārthānatilaṅghanāt |
dūrasūkṣmādidṛṣṭau syān na rūpe śrotravṛttitā || 2.114 ||
bhaviṣyati na dṛṣṭaṃ ca pratyakṣasya manāgapi |
sāmarthyam, nānumānāder liṅgādirahite kva cit || 2.115 ||
sarvajñakalpanānyais tu vede cāpauruṣeyatā |
tulyatā kalpitā yena tenedaṃ sampradhāryatām || 2.116 ||
sarvajño dṛśyate tāvan nedānīm asmadādibhiḥ |
nirākaraṇavacchakyā na cāsīd iti kalpanā || 2.117 ||
na cāgamena sarvajñaḥ, tadīye 'nyonyasaṃśrayāt |
narāntarapraṇītasya prāmāṇyaṃ gamyate katham || 2.118 ||
na cāpy evamparo nityaḥ śakyo labdhum ihāgamaḥ |
nityaś ced arthavādatvaṃ tatpare syād anityatā || 2.119 ||
āgamasya ca nityatve siddhe tatkalpanā vṛthā |
yatas taṃ pratipadyante dharmam eva tato narāḥ || 2.120 ||
yo 'pīndriyārthasambandhaviṣaye satyavāditām |
dṛṣṭvā tadvacanatvena śraddheye 'rthe 'pi kalpayet || 2.121 ||
tenāpi pāratantryeṇa bādhitā syāt pramāṇatā |
prāmāṇyaṃ cet svayaṃ tasya kāpekṣānyendriyādiṣu || 2.122 ||
yathaivātrendriyādibhyaḥ paricchedāt pramāṇatā |
śraddheye 'pi tathaiva syān na svātantryeṇa labhyate || 2.123 ||
yathā ca teṣāṃ satyatvaṃ sidhyaty etena hetunā |
tathānyānavabuddhārthaprāmāṇyābhāvasādhanam || 2.124 ||
aśraddheyārthasatyatvaṃ śraddheye cāpy asatyatā |
pūrvajñānānuvāditvaṃ dṛṣṭāntavad iheṣyatām || 2.125 ||
api cālaukikārthatve sati puṃvākyahetukam |
mithyātvaṃ bauddhavākyānāṃ syād anyonyaṃ sapakṣataḥ || 2.126 ||
dharmādharmātiriktārthe prāmāṇyaṃ ca prasajyate |
sāṃkhyādiṣu ca jīvatsu dṛṣṭānto durlabho 'sya ca || 2.127 ||
alaukikārthavācitvaṃ nṛvākyatve satīti ca |
parasparam apekṣyaiva bauddhādeḥ syān mṛṣārthatā || 2.128 ||
vaded evaṃ ca yo nāma vādī prathamasaṅgataḥ |
tasyāpi hetuḥ syād eṣa bhavantaṃ pratyasaṃśayam || 2.129 ||
buddhādīnām asarvajñam iti satyaṃ vaco mama |
maduktatvād yathaivāgnir uṣṇo bhāsvara ity api || 2.130 ||
pratyakṣaṃ ca maduktatvaṃ tvayā sādhyā taduktatā |
tena hetur madīyaḥ syāt sandigdhāsiddhatā tava || 2.131 ||
pratyakṣādyavisaṃvādi prameyatvādi yasya ca |
sadbhāvavāraṇe śaktaṃ ko nu taṃ kalpayiṣyati || 2.132 ||
na cāpi smṛtyavicchedāt sarvajñaḥ parikalpyate |
vigānāt, chinnamūlatvāt, kaiś cid eva parigrahāt || 2.133 ||
sarvajño 'sāv iti hy eva tatkāle tu bubhutsubhiḥ |
tajjñānajñeyavijñānarahitair gamyate katham || 2.134 ||
kalpanīyāś ca sarvajñā bhaveyur bahavas tava |
ya eva syād asarvajñaḥ sa sarvajñaṃ na budhyate || 2.135 ||
sarvajño 'navabuddhaś ca yenaiva syān na taṃ prati |
tadvākyānāṃ pramāṇatvaṃ mūlājñāne 'nyavākyavat || 2.136 ||
rāgādirahite cāsmin nirvyāpāre vyavasthite |
deśanānyapraṇītaiva syād ṛte pratyavekṣaṇāt || 2.137 ||
sānnidhyamātratas tasya puṃsaścintāmaṇer iva |
niḥsaranti yathākāmaṃ kuḍyādibhyo 'pi deśanāḥ || 2.138 ||
evamādyucyamānaṃ tu śraddadhānasya śobhate |
kuḍyādiniḥsṛtatvāc ca nāśvāso deśanāsu naḥ || 2.139 ||
kin nu buddhapraṇītāḥ syuḥ kimu kaiś cid durātmabhiḥ |
adṛśyair vipralambhārthaṃ piśācādibhir īritāḥ || 2.140 ||
evaṃ yaiḥ kevalaṃ jñānam indriyādyanapekṣiṇaḥ |
sūkṣmātītādiviṣayaṃ jīvasya parikalpitam || 2.141 ||
narte tadāgamāt sidhyen na ca tenāgamo vinā |
dṛṣṭānto 'pi na tasyānyo nṛṣu kaś cit pravartate || 2.142 ||
nityāgamāvabodho 'pi pratyākhyeyo 'nayā diśā |
na hi tatrāpi visrambho dṛṣṭo 'nena kṛto 'tha vā || 2.143 ||
sarvadā cāpi puruṣāḥ prāyeṇānṛtavādinaḥ |
yathādyatve na visrambhas tathātītārthakīrtane || 2.144 ||
svapnādijñānavac cāpi pratyayo 'syāgamārthayoḥ |
bhaved iti saśaṅkānāṃ prāmāṇyaṃ gamyate katham || 2.145 ||
puruṣātiśayaś ceṣṭaḥ saiva cāgamanityatā |
kalpitaṃ smaraṇaṃ cāsya janmāntaranibandhanam || 2.146 ||
grāhyatve cāgamasyaivaṃ dveṣo 'rthagrahaṇe vṛthā |
yo hy anuccāritaṃ śabdaṃ gahṇātyarthe 'sya kā kathā || 2.147 ||
pumāṃs tāvat svatantraḥ syād arthagrahaṇavādinām |
āgamapratibhāne tu pāratantryaṃ dvayor api || 2.148 ||
anekapuruṣasthatvād ekatraiva ca janmani |
grahaṇasmaraṇād vede na svātantryaṃ vihanyate || 2.149 ||
anyathākaraṇe cāsya bahubhyaḥ syān nivāraṇam |
ekasya pratibhānaṃ tu kṛtakān na viśiṣyate || 2.150 ||
ataś ca sampradāye ca naikaḥ puruṣa iṣyate |
bahavaḥ paratantrāḥ syuḥ sarve hy adyatvavannarāḥ || 2.151 ||
evaṃ ca kalpayantyanye yāvadāgamasiddhaye |
tāvan na kalpayaty etat samatvaṃ jaimineḥ paraiḥ || 2.152 ||
na hi dṛṣṭādhikaṃ kiñ cit prāmāṇye tena kalpyate |
aprāmāṇyanimitteṣu parasyādṛṣṭakalpanā || 2.153 ||
dṛṣṭaprāmāṇyabādhaś ca nāstikasya prasajyate |
utpanne sati vijñāne balād bādhaprakalpanā || 2.154 ||
sādhite puruṣābhāve nirdoṣajñānajanmanaḥ |
pratyakṣān nāstikair vācyo viśeṣaś codanādhiyaḥ || 2.155 ||
upadeśo 'nyathā na syād atīndriyanidandhanaḥ |
tasya kartrā na ced dṛṣṭaḥ so 'rtha ity arthakalpanā || 2.156 ||
yad vānumānam evedam upadeśitvam ucyate |
dṛṣṭārthapūrvatāvyāptam, vyatireko 'sya nanv iti || 2.157 ||
anyathāpy upapannatvaṃ vyāmohād iti kathyate |
liṅgasya vyabhicāro vā bālavākyanidarśanāt || 2.158 ||
vedāj jñātvopadiṣṭaṃ ced ityevaṃ siddhasādhanam |
vedād apītyanenoktam, manvādeś caitad iṣyate || 2.159 ||
anyathā saṃvidāno 'pi vivakṣaty anyathā yataḥ |
tasmād ekāntato nāsti puṃvākyāt taddhiyāṃ gatiḥ || 2.160 ||
bhrāntasyānyavivakṣāyām anyad vākyaṃ ca dṛśyate |
yathāvivakṣam apy etat tasmān naiva pravartate || 2.161 ||
vaktṛdhīr āptavākyeṣu gamyate, nyatra viplutiḥ |
tenotsargāpavādābhyāṃ vacasaḥ śaktir ucyate || 2.162 ||
padārtharacanāyatto vākyārthapratyayodbhavaḥ |
vivakṣāpūrvavijñānavaśāc ca racanākṛtiḥ || 2.163 ||
vivakṣāntarayuktā hi kurvāṇā racanāntaram |
āvāpodvāpabhedena dṛśyante 'rtheṣu mānavāḥ || 2.164 ||
tenārthapratyayotpāde śroturjāte 'pi vākyataḥ |
jñāto nūnam aneneti vakturjñāne matir bhavet || 2.165 ||
āptoktikāraṇaṃ kañ cid anuyuṅkte naraṃ yadā |
tadā ca nirdiśatyāptaṃ sa jānātyetad ityasau || 2.166 ||
tajjñānāntaritatvāc ca śabdās tāvad udāsate |
prāmāṇyasthāpanaṃ tu syād vaktṛdhīhetusambhavāt || 2.167 ||
arthe pūrvapratīte 'pi niścayo hi tadāśrayaḥ |
tenārthajñānagamyāpi prāmāṇye saiva pūrvabhāk || 2.168 ||
ato 'tra puṃnimittatvād upapannā mṛṣārthatā |
na tu syāt tatsvabhāvatvaṃ vede vakturabhāvataḥ || 2.169 ||
tadbuddhyantarayor nāstīty artho 'rthaiś ca pratīyate |
ato na jñānapūrvatvam apekṣyaṃ nāyathārthatā || 2.170 ||
apramāṇatvasiddhau vā dṛṣṭānto ya udāhṛtaḥ |
buddhādivacanaṃ tasya sādhyenāsaṅgatocyate || 2.171 ||
teṣām api hi yat kāryaṃ pūrvatra pratipāditam |
tatra samyaktvam arthe tu vyāpāro naiva vidyate || 2.172 ||
svavyāpārātirikte 'rthe vedasyāpi mṛṣārthatā |
pūrvapakṣārthavattvena prasaktā siddhasādhyatā || 2.173 ||
ajñātvaivamabhiprāyaṃ kṛtakākṛtakatvayoḥ |
satyamithyātvahetūktimātrajñānāt paro 'bravīt || 2.174 ||
nanu sāmānyatodṛṣṭam, nānyatvād ityadūṣaṇam |
anyatvād eva dṛṣṭānto na hi pakṣe sapakṣatā || 2.175 ||
tasmād ayam abhiprāyo bhāṣyakārasya varṇyate |
abhyupetyārthaviṣayaṃ vākyavyāpāram ucyate || 2.176 ||
yadi syād vyavadhāne 'pi vākyārthāpekṣayānṛtam |
dṛṣṭānto nṛvaco 'trāpi hetuḥ sādhāraṇo bhavet || 2.177 ||
satyeṣv api hi dṛṣṭaiva pauruṣeyeṣu vākyatā |
atīndriye 'pi kiñ cid dhi satyaṃ dṛṣṭaṃ yadṛcchayā || 2.178 ||
nānyatvād iti cānena paroktād anyatocyate |
anyo hy eṣa tadābhāsaḥ, vipakṣaṃ vānyam abravīt || 2.179 ||
yad vānyasmād visaṃvādān mithyātvaṃ tatra na tv iha |
viṣayasyāpi cānyatvāt sādhanāsaṅgataiva sā || 2.180 ||
na hy anyasyeti naikasmin mṛṣārthe 'nyamṛṣārthatā |
vivakṣāyā mṛṣārthatve na ca vākye mṛṣārthatā || 2.181 ||
śyāmatve puṃstvavac caitat sādhāraṇye nidarśanam |
parokter vāpi duṣṭatvād vikalpasamam ucyate || 2.182 ||
yad vā pramāṇam evedaṃ samyaktve 'nyatvam ucyate |
dhiruddhāvyabhicāritvaṃ bādho vāpy anumānataḥ || 2.183 ||
codanājanitā buddhiḥ pramāṇaṃ doṣavarjitaiḥ |
kāraṇair janyamānatvāl liṅgāptoktyakṣabuddhivat || 2.184 ||
tathānāptāpraṇītoktijanyatvād bādhavarjanāt |
deśakālādibhedādau cāptoktipratyayo yathā || 2.185 ||
akartṛkatvasiddhyā ca hetutvaṃ sādhayiṣyate |
evamādyavabudhyāyaṃ nānyatvād ity avocata || 2.186 ||
pratyakṣas tv iti dārḍhyaṃ vā prāthamyaṃ vāpi lakṣayet |
svarūpataḥ pramāṇatvaṃ mithyātvaṃ pararūpataḥ || 2.187 ||
jñānābhāvaś ca mithyātvaṃ dvayasyāsambhavād yadi |
pratyakṣaṃ tatpareṣāṃ ca siddham asyānumānataḥ || 2.188 ||
yathā ca tava mithyātvaṃ sādhanaṃ sādhayed idam |
tathā ca bādhakādhīnaṃ mithyātvam api sādhayet || 2.189 ||
dharma ity upasaṃhārye yacchreyaskarabhāṣaṇam |
taddharmapadavācyārthanirūpaṇavivakṣayā || 2.190 ||
śreyo hi puruṣaprītiḥ sā dravyaguṇakarmabhiḥ |
codanālakṣaṇaiḥ sādhyā tasmāt teṣv eva dharmatā || 2.191 ||
anyat sādhyam adṛṣṭvaiva yāgādīnanuniṣṭhataḥ |
dhārmikatvasamākhyānaṃ tadyogād iti gamyate || 2.192 ||
paśvādīni ca dharmasya phalānīti vyavasthitam |
citrāgodohanādīnāṃ tāny uktāni phalāni ca || 2.193 ||
tasmāt teṣv eva dharmatvam, dharmāṇīti ca darśanāt |
liṅgasaṃkhyāvinirmukto dharmaśabdo nidarśanam || 2.194 ||
antaḥkaraṇavṛttau vā vāsanāyāṃ ca cetasaḥ |
pudgaleṣu ca puṇyeṣu nṛguṇe 'pūrvajanmani || 2.195 ||
prayogo dharmaśabdasya na dṛṣṭaḥ, na ca sādhanam |
puruṣārthasya te jñātuṃ śakyante codanādibhiḥ || 2.196 ||
na ca vastvantaraṃ śakyam apūrvaṃ svargayāgayoḥ |
jñātuṃ sādhanabhūtaṃ vā sādhyaṃ vā nāpy ato 'nyathā || 2.197 ||
śrutasādhanasādhyatvatyāgenāśrutakalpanā |
prasajyetāsya tādrūpye vyatireke tv arūpatā || 2.198 ||
tasmāt phale pravṛttasya yāgādeḥ śaktimātrakam |
utpattau vāpi paśvāder apūrvaṃ na tataḥ pṛthak || 2.199 ||
śaktayaḥ sarvabhāvānāṃ bhāvaśabdair viśeṣataḥ |
nopākhyāyanta ityevaṃ nāpūrvaṃ dharmaśabdatā || 2.200 ||
purastāc codanāśabdo vidhāv eva vyavasthitaḥ |
na ca tallakṣaṇā hiṃsā pratyudāharaṇaṃ katham || 2.201 ||
codanālakṣaṇo yaś ca śyenādir hi gamyate |
niṣedhābhāvatas tasya kathaṃ brūyād anarthatā || 2.202 ||
yady api syād vidhispṛṣṭe niṣedho naiva tādṛśaḥ |
vijñāyate hy anarthatvaṃ ṣoḍaśigrahaṇādivat || 2.203 ||
codanālakṣaṇaṃ coktvā niṣiddhatvād virudhyate |
śyenādāv upadiṣṭe ca hiṃsā hīti na yujyate || 2.204 ||
hiṃsā hi phalam eteṣāṃ bhinnā tebhyaḥ svarūpataḥ |
sā hi prāṇaviyogātmā śyenas tatrāsivatpṛthak || 2.205 ||
upadeśābhidhānaṃ ca nāvidheye 'vakalpate |
śyenāder avidhāne ca kasyānyasya vidheyatā || 2.206 ||
sarvatrāvasthito nyāyo bhāvanāṃśadvaye vidhiḥ |
sa bādhyeta, iha ye cāmī jyotiṣṭomādayo matāḥ || 2.207 ||
dharmatvena na te 'pi syur hiṃsāsādhanakā hi te |
na cāvidhīyamānasya phalatatsādhanāṅgatā || 2.208 ||
sādhanatvena vihitaṃ na cāvihitam ucyate |
sādhyatvena vidhānaṃ tu naiveṣṭaṃ lokavedayoḥ || 2.209 ||
tenaivamarthaśabdasya prayojanam ihocyate |
pravṛttau vā nivṛttau vā yā śabdaśravaṇena dhīḥ || 2.210 ||
sā codaneti sāmānyaṃ lakṣaṇaṃ hṛdaye sthitam |
pravartakagṛhītis tu syād udāharaṇārthatā || 2.211 ||
tātparye hy arthaśabdasya neyaṃ vyākhyopapadyate |
arthagrahaṇalabhyaṃ vā tatpravartakabhāṣaṇam || 2.212 ||
dharme pramāṇabhūtāyās tad vā lakṣaṇam uktavān |
evaṃ sati vidhibhyaḥ syād vidheyārthāvadhāraṇam || 2.213 ||
niṣedhebhyo niṣedhyānām anarthatvena nirṇayaḥ |
tenārthagrahaṇenoktā vidheyasyeha dharmatā || 2.214 ||
niṣedhyānām anarthatvam arthasiddhaṃ na sūtritam |
tasmād ubhayam ityatra vidheyapratiṣedhyayoḥ || 2.215 ||
yāgādibrahmahatyādivargayoḥ syān nidarśanam |
śyenādīnāṃ vidheyatvādiṣṭasyāpi ca sādhanāt || 2.216 ||
upacārād anarthatvaṃ phaladvāreṇa varṇyate |
pratiṣiddhā hi setyatra sphuṭam etat kariṣyate || 2.217 ||
hiṃsā hīti ca yac cāpi brūte nābhicared iti |
śyenādīnāṃ svarūpe tu nottaragranthasaṅgatiḥ || 2.218 ||
vihitatvān niṣedhasya pravṛttis teṣu durlabhā |
yadā tu codanāśabdo vidhāveva vyavasthitaḥ || 2.219 ||
tadobhayādiko granthaḥ sadhyasādhanasaṃśritaḥ |
sādhyasādhanasambandhe vidhinā pratipādite || 2.220 ||
lakṣyamāṇatvam ubhayoḥ, dvividhaṃ ca phalaṃ kratoḥ |
svargādi prāpyate tatra pratiṣedhānatikramāt || 2.221 ||
atikrameṇa hiṃsādi, śāstrāntaranirīkṣayā |
phalāṃśe bhāvanāyāś ca pratyayo na vidhāyakaḥ || 2.222 ||
vakṣyate, jaiminiś cāha tasya lipsārthalakṣaṇā |
tena sāmānyataḥ prāpto vidhinā na nivāritaḥ || 2.223 ||
phalāṃśopanipātinyā hiṃsāyāḥ pratiṣedhakaḥ |
anarthaprāptihetutvaṃ bodhyate tatra yady api || 2.224 ||
śyenasvarūpaṃ nānarthas tatphalasya tv anarthatā |
parastūbhayam ityādeḥ phalasyāpi vidheyatām || 2.225 ||
bhāvanāntargatatvād vā matvānarthatvam ākṣipat |
naivetyetāvatā cāsya vidheyatvanirākriyā || 2.226 ||
kiṃ vidheyam idānīṃ syād āha śyenādayas tv iti |
praśnāpākaraṇe cātra tavyo vidhivivakṣayā || 2.227 ||
prayukto na tu sādhye 'rthe, dvaye 'py anupayogataḥ |
anarthasyāpi sādhyatvam avidheyasya hīṣyate || 2.228 ||
sādhyatvarahite ceṣṭā vidheye nityam arthatā |
śatuś ca lakṣaṇārthatvaṃ teṣāṃ cāpy upadeśanam || 2.229 ||
bruvan sphuṭīkarotīṣṭam upadeśo hi nānyathā |
vidhitvamādiśabdāt syād itikartavyatāsv api || 2.230 ||
tasmāt phalāṃśe yā hiṃsā vaidikī sā niṣidhyate |
aṃśadvaye tu yā nāma tanniṣedhābhidhāyinām || 2.231 ||
aviśeṣeṇa yacchāstraṃ śirovad iti cottaram |
niṣedhenānavaṣṭabdhe viṣaye na hy anarthatā || 2.232 ||
pratyakṣāder aśakyatvāt kalpyate niṣpramāṇikā |
na hi hiṃsādyanuṣṭhāne tadānīṃ doṣadarśanam || 2.233 ||
bāhye 'pi vicikitsā tu śāstrādevopajāyate |
hiṃsyamānasya duḥkhitvaṃ dṛśyate yan na tāvatā || 2.234 ||
karturduḥkhānumānaṃ syāt, tadānīṃ tadviparyayaḥ |
viṣaye 'syāḥ phalaṃ yādṛk pretya kartus tathāvidham || 2.235 ||
hiṃsā kriyāviśeṣatvāt sūte śāstroktadānavat |
ya evamāha, tasyāpi gurustrīgamanādibhiḥ || 2.236 ||
surāpānādibhiś cāpi vipakṣair vyabhicāritā |
viruddhatā ca, yādṛgdhi dānais tādṛk phalaṃ bhavet || 2.237 ||
vidhigamyaphalāvāptiḥ, aduḥkhātmakatā tathā |
na ca yā sampradānasya prītis tādṛk phalaṃ śrutam || 2.238 ||
dātus tena hi dṛṣṭāntaḥ sādhyahīnaḥ pratīyate |
sampradānaṃ ca dāne te viṣayaḥ karma hiṃsane || 2.239 ||
vaiṣamyam, sampradāne tu pakṣe tv etadviruddhatā |
prīyate sampradānaṃ hi devateti mataṃ tava || 2.240 ||
dṛṣṭānte karma dānaṃ cet, tasya kīdṛk phalaṃ bhavet |
japahomādidṛṣṭāntāt parapīḍādivarjanāt || 2.241 ||
coditatvasya hetutvād viruddhāvyabhicāritā |
vihitapratiṣiddhatve muktvānyan na ca kāraṇam || 2.242 ||
dharmādharmāvabodhasya tenāyuktānumānagīḥ |
anugrahāc ca dharmatvaṃ pīḍātaś cāpy adharmatām || 2.243 ||
vadato japasīdhvādipānādau nobhayaṃ bhavet |
krośatā hṛdayenāpi gurudārābhigāminām || 2.244 ||
bhūyān dharmaḥ prasajyeta bhūyasī hy upakāritā |
anumānapradhānasya pratiṣedhānapekṣiṇaḥ || 2.245 ||
hṛdayakrośanaṃ kasmād dṛṣṭāṃ pīḍām apaśyataḥ |
poḍātaś cāpy adharmatvaṃ tathā pīḍām adharmataḥ || 2.246 ||
anyonyāśrayam āpnoti vinā śāstreṇa sādhayan |
evamādāv aśāstrajñomleccho nodvijate kva cit || 2.247 ||
tasya nādharmayogaḥ syāt pūrvoktā yadi kalpanā |
tasmād anugrahaṃ pīḍāṃ tadabhāvam apāsya ca || 2.248 ||
dharmādharmārthibhir nityaṃ mṛgyau vidhiniṣedhakau |
kva cid asyā niṣiddhatvāc chaktiḥ śāstreṇa bodhitā || 2.249 ||
pratyavāyanimittatve vidhinā nāpagacchati |
śāstreṇa na hi śaktīnām āvāpodvāpanakriyāḥ || 2.250 ||
vidyamānā hi kathyante śaktayo dravyakarmaṇām |
tad eva cedaṃ karmeti śāstram evānudhāvatā || 2.251 ||
hiṃsādīnām adharmatvaṃ kathyate nānumānataḥ |
evaṃ ye nipuṇaṃ prāhus tair apy etat parīkṣyatām || 2.252 ||
surāpānādibhiḥ śūdraḥ kiṃ yāti narakaṃ kṛtaiḥ |
vaiśyastomena vā kiṃ syād viprarājanyayoḥ phalam || 2.253 ||
pañcamyām iṣṭikaraṇānmadhyāhne cāgnihotrataḥ |
tasmād yady ādṛśaṃ karma yatphalotpattiśaktikam || 2.254 ||
śāstreṇa gamyate tasya tādṛśasyaiva tat phalam |
hiṃsā cāṃśadvayādanyā yā tasyāḥ pratiṣedhajam || 2.255 ||
pratyavāyārthatājñānam, vidhinānyatra vāryate |
jñānam eva ca śaktīnāṃ nāvāpodvāpanakriyāḥ || 2.256 ||
jñāyante śāstratas tāstu kriyābhedavyavasthitāḥ |
vyavasthāḥ śaktibhedānāṃ dṛṣṭārtheṣv api karmasu || 2.257 ||
abhinnatve 'pi dṛśyante bhujeḥ svasthātur eṣv api |
rūpābhede 'pi hiṃsāder bhedo 'ṅgānaṅgakāritaḥ || 2.258 ||
tathāpy ekaphalatvaṃ cet kriyātvāt sarvasaṅkaraḥ |
yajitvādyaviśeṣāc ca citrādiphalatulyatā || 2.259 ||
bhedāt tatra vyavasthā ced ihāpyevaṃ bhaviṣyati |
vidhīnāṃ vāpi sarveṣāṃ sākṣād vyavahito 'pi vā || 2.260 ||
puruṣārthaḥ phalaṃ tena nānartho 'taḥ pratīyate |
na caiṣu śrūyate 'narthaḥ, niṣedhān na ca kalpyate || 2.261 ||
na ca prakaraṇasthatvāt puruṣārthaḥ phalaṃ bhavet |
karmopakāraḥ kalpyas tu dṛṣṭo 'dṛṣṭo 'tha vā punaḥ || 2.262 ||
kalpanāvasaras tatra nānarthasyānapekṣaṇāt |
kratvarthaś cāpi saṃskāraḥ paśor nārādupakriyā || 2.263 ||
dṛṣṭaiva tv avadānānāṃ niṣpattiḥ kratvapekṣitā |
abhicāre 'py upāyasthā hiṃsā nādharma ucyate || 2.264 ||
tasmād anaṅgabhūtāyāṃ hiṃsāyām etad ucyate |
uddeśāc ca phalatvena śyenādau na vidhīyate || 2.265 ||
bhāvanāvidhir apy eva phalāṃśād vinivartate |
ataḥ svato na dharmatvaṃ śyenāder nāpy adharmatā || 2.266 ||
phalānarthānubandhitvāt taddvāreṇopacaryate |
nirākāṅkṣasya caikena śyenasya na phaladvayam || 2.267 ||
tasmāt kriyāntarād eva hiṃsāto 'nartha ucyate |
phalato 'pi ca yatkarma nānarthenānubadhyate || 2.268 ||
kevalaprītihetutvāt taddharmatvena hīṣyate |
nanu ceṣṭābhyupāyatvāt śyenāder dharmatā bhavet || 2.269 ||
phalaṃ tāvad adharmo 'sya śyenādeḥ sampradhāryate |
yadi yeneṣṭasiddhiḥ syād anuṣṭhānānubandhinī || 2.270 ||
tasya dharmatvam ucyeta tataḥ śyenādivarjanam |
yadā tu codanāgamyaḥ kāryākāryānapekṣayā || 2.271 ||
dharmaḥ prītinimittaṃ syāt tadā śyene 'pi dharmatā |
yadi tv aprītihetur yaḥ sākṣād vyavahito 'pi vā || 2.272 ||
so 'dharmaś codanārthaḥ syāt tadā śyene 'py adharmatā |
yas tu hiṃsātvasādharmyād bāhyavaccodanāsv api || 2.273 ||
vaded anarthahetutvaṃ tasyāpy āgamabādhanam |
tam anādṛtya yo brūyād yāgāder apy asau vadet || 2.274 ||
svargādisādhanāśaktiṃ kriyātvād bhojanādivat |
gītāmantrārthavādair yā kalpyate 'narthahetutā || 2.275 ||
pratyakṣaśrutibādhyatvāt sānyārthatvena nīyate |
śiṣyān pratyaviśiṣṭatvāt sūtravaidikavākyayoḥ || 2.276 ||
aśakteś cobhayoḥ sāmyān na sūtreṣv ity anuttaram |
prāguktaparisaṃkhyāyāḥ phalam etat prakāśyate || 2.277 ||
sūtreṣu hy anayā yuktyā gatir eṣāpi yujyate |
tasmād āvartate sūtram, tantraṃ vā śaktibhedataḥ || 2.278 ||
ekadeśānumānād vā dve sūtre parikalpite |
itaretarasāmīpyād etāv eva parasparam || 2.279 ||
kalpyete vākyaśeṣāya nānyāvayavakalpanā |
viśiṣṭārthānuvāditvād atha vety api bhāṣite || 2.280 ||
vākyabhedaḥ sa eveti saṃjñātantratvam uttaram |
arthaṃ vā pratyupādānāt saṃjñālakṣaṇaśabdayoḥ || 2.281 ||
tantraṃ lakṣaṇaśabdo vā vācyo dharmārthaśabdayoḥ |
dharme sāmānyataḥ siddhe pramāṇaṃ kathyate yadā || 2.282 ||
vṛttam eva tadārthatvaṃ kimarthaṃ punarucyate |
codanālakṣaṇatvasya dharmaṃ prati vidheyatā || 2.283 ||
labhyate 'rthānuvādena saṃśayo hy anyathā bhavet |
tathā ca ye 'py anarthasya sādhanatvena kalpitāḥ || 2.284 ||
niṣedhais te 'pi dharmāḥ syuś codanālakṣaṇatvataḥ |
tasmād arthāparityāgād ekārthagrahaṇaṃ yathā || 2.285 ||
labhyate vacanavyaktyā sā syād arthānuvādataḥ |
viśeṣaṇād vinā caitadarthasāmarthyakāritam || 2.286 ||
kathyate bhāṣyakāreṇa phalaṃ hiṃsādivarjanam || 2.287 ||
§ 3 nimittasūtra NMS
-
- pratijñāvyatirekeṇa bhāṣyakāreṇa yady api |
- vakṣyamāṇā svapakṣasya yuktiḥ pūrvaṃ nidarśitā || 3.1 ||
-
- pratijñāmātram ityetajjaiminer matam ucyate |
- vṛttikāro 'dhikaṃ vāpi bhūtādi dvāram abravīt || 3.2 ||
pratijñāvyatirekeṇa bhāṣyakāreṇa yady api |
vakṣyamāṇā svapakṣasya yuktiḥ pūrvaṃ nidarśitā || 3.1 ||
pratijñāmātram ityetajjaiminer matam ucyate |
vṛttikāro 'dhikaṃ vāpi bhūtādi dvāram abravīt || 3.2 ||
§ 4 pratyakṣasūtra PAS
-
- (p.97)varṇyate sūtrabhedena yena pratyakṣalakṣaṇam |
- tena sūtrasya sambandho vācyaḥ pūrvapratijñayā || 4.1 ||
-
- lakṣaṇasyābhidhānaṃ tu kenāṃśenopayujyate |
- kimarthaṃ cānumānāder lakṣaṇaṃ nātra kathyate || 4.2 ||
-
- na tāvad apramāṇatvaṃ teṣāṃ nāpy akṣabuddhiṣu |
- śakyate 'ntargatir vaktuṃ na ca lakṣaṇatulyatā || 4.3 ||
-
- na cāpi siddhir eṣāṃ syād arthāt pratyakṣalakṣaṇāt |
- na hi tatpūrvakaṃ sarvaṃ pramāṇam iti niścitam || 4.4 ||
-
- pratyakṣalakṣaṇoktiś ca nānumānādilakṣaṇāt |
- vinā na sidhyatītyevamarthākṣepo na yujyate || 4.5 ||
-
- (p.98)tadetatpūrvakatve dhīr na ca tallakṣaṇād bhavet |
- tadukter vānumānādi kiṃ na syāt tadapūrvakam || 4.6 ||
-
- na ca lakṣaṇabhedasya svarūpe yat tayor api |
- pratyakṣalakṣaṇād eṣāṃ kathañ cid avadhāraṇā || 4.7 ||
-
- prasiddhatvād avācyatvaṃ pratyakṣe 'pi prasajyate |
- tenānyaparisaṃkhyārthaṃ sūtraṃ mūḍhena vocyate || 4.8 ||
-
- na tv ekaṃ lakṣayed eṣu buddhipūrvaṃ kathañ cana |
- sambhavaty ekavākyatve vākyabhedaś ca neṣyate || 4.9 ||
-
- na cāpy etena sūtreṇa pratyakṣaṃ lakṣyate sphuṭam |
- tadābhāse 'pi tulyatvāt, svapnajñānaikavarjanāt || 4.10 ||
-
- taddhīndriyārthasambandhavyāpāreṇa vinā bhavet |
- kena cit samprayoge tu bhrāntyādi syān niyogataḥ || 4.11 ||
-
- (p.99)grāhyeṇānyena vety etat kṛtaṃ naiva viśeṣaṇam |
- samprayogasya yena syād viśeṣo vakṣyamāṇavat || 4.12 ||
-
- asāmarthya ca matvāsya vṛttikāreṇa lakṣaṇe |
- tatsamprayoga ityevaṃ pāṭhāntaramṛdāhṛtam || 4.13 ||
-
- tenānyenāpi saṃyoge cakṣurāder yadutthitam |
- viṣayāntaravijñānaṃ tatpratyakṣaṃ prasajyate || 4.14 ||
-
- satsamprayoganirdeśo vyarthaś ced, etad eva hi |
- pratipādyaṃ parasyāpi lakṣaṇāsiddhir eva ca || 4.15 ||
-
- svapnādīnāṃ nivṛttir vā phalaṃ tasya bhaviṣyati |
- tasmād vidhyanuvāditvaṃ nānukte lakṣaṇe bhavet || 4.16 ||
-
- tena naiṣā vacovyaktir yatsatīndriyasaṅgame |
- (p.100)vijñānaṃ jāyate tasya pratyakṣatvaṃ pratīyatām || 4.17 ||
-
- pratyakṣaṃ yajjane siddhaṃ tasyaivandharmakatvataḥ |
- vidyamānopalambhatvaṃ tena dharme nimittatā || 4.18 ||
-
- evaṃlakṣaṇatvaṃ ca na svarūpavivakṣayā |
- evaṃliṅgakam ityetad bhāṣyakāreṇa varṇyate || 4.19 ||
-
- yato 'sti tatra dharmo 'yaṃ vidyamānopalambhanam |
- tasmāt tena prasiddhena gamyatām animittatā || 4.20 ||
-
- pratyakṣatvamado hetuḥ śeṣaṃ hetuprasiddhaye |
- (p.101)asmād ādau prasiddhatvād yogyartham abhidhīyate || 4.21 ||
-
- prakṛtena ca sambandhaḥ śeṣāprāmāṇyadarśanāt |
- tadaprāmāṇyasiddhiś ca sambandhāder anīkṣaṇāt || 4.22 ||
-
- śakyam anyāpramāṇatvam iti sūtrair na paṭhyate |
- na ca paryanuyogo 'tra lakṣaṇānupayogataḥ || 4.23 ||
-
- na ca nyūnātirekādiprasaṅgo lakṣaṇaṃ prati |
- (p.102)sarvathā lokasiddhatvād dharmo 'yaṃ tāvad iṣyate || 4.24 ||
-
- tataś ca mṛgatṛṣṇādi na pratyakṣaṃ prasajyate |
- animittaprasaṅgas tu tasyāpi na nivāryate || 4.25 ||
-
- atītānāgate 'py arthe sūkṣme vyavahite 'pi ca |
- pratyakṣaṃ yoginām iṣṭaṃ kaiś cin muktātmanām api || 4.26 ||
-
- vidyamānopalambhatvam asiddhaṃ tatra tān prati |
- bhaviṣyattvasya vā hetor tadgrāhyair vyabhicāritā || 4.27 ||
-
- mā bhūtāmiti tenāha lokasiddhaṃ sad ity ayam |
- na lokavyatiriktaṃ hi pratyakṣaṃ yoginām api || 4.28 ||
-
- pratyakṣatvena tasyāpi vidyamānopalambhanam |
- satsamprayogajatvaṃ vāpy asmatpratyakṣavad bhavet || 4.29 ||
-
- (p.103)teṣām avartamāne 'rthe vā nāmotpadyate matiḥ |
- pratyakṣaṃ sā tatas tv eva nābhilāṣasmṛtādivat || 4.30 ||
-
- loke cāpy aprasiddhatvāt pratyakṣatvapramāṇataḥ |
- pratibhāvad dvayāsattvaṃ sad ity etena kathyate || 4.31 ||
-
- laukikī pratibhā yadvat pratyakṣādyanapekṣiṇī |
- na niścayāya paryāptā tathā syād yoginām api || 4.32 ||
-
- avidyamānasaṃyogāt syāc cet pratyakṣadhīḥ kva cit |
- bhaviṣyaty api dharme syāc chaktety āha sad ity ayam || 4.33 ||
-
- (p.104)pratyakṣaḥ prāganuṣṭhānān na dharmo 'nuṣṭhito 'pi vā |
- phalasādhanarūpeṇa tadānīṃ yena nāsty asau || 4.34 ||
-
- asmatpratyakṣavac cāpi vidyamānopalambhanam |
- pratyakṣaṃ dhyāyināṃ dharme pratyakṣatvāc ca neṣyate || 4.35 ||
-
- avidyamānasaṃyogāt pratyakṣatvanirākṛtiḥ |
- yogināṃ kena labhyeta neṣṭaṃ sadgrahaṇaṃ yadi || 4.36 ||
-
- (p.105)saptamyāpi tu labhyeta sadarthaḥ, kalpanā punaḥ |
- pareṣāṃ vāraṇīyeti yatno jaimininā kṛtaḥ || 4.37 ||
-
- samyagarthe ca saṃśabdo duṣprayoganivāraṇaḥ |
- prayoga indriyāṇāṃ ca vyāpāro 'rtheṣu kathyate || 4.38 ||
-
- duṣṭatvāc chuktikāyogo vāryate, rajatekṣaṇāt |
- evaṃ saty anuvādatvaṃ lakṣaṇasyāpi sambhavet || 4.39 ||
-
- tataś cāprāpyakāritvād yad bauddhaiḥ śrotracakṣuṣoḥ |
- (p.106)lakṣaṇāvyāptisiddhyarthaṃ saṃyogo neti kīrtyate || 4.40 ||
-
- prāpyagrahaṇapakṣe hi sāntarāgrahaṇaṃ kila |
- adhiṣṭānādhikaś cārtho na gṛhyeta tvagādivat || 4.41 ||
-
- vyāpāramātravācitvād aviruddhaṃ tad atra naḥ |
- yadi vārthārjavasthānaṃ samprayogo 'tra varṇyate || 4.42 ||
-
- yogyatālakṣaṇo vācyaḥ saṃyogaḥ kāryalakṣitaḥ |
- sāṃkhyādīn vā vinirjitya prāptipakṣo 'tra dūṣyatām || 4.43 ||
-
- tayoś ca prāpyakāritvam indriyatvāt tvagādivat |
- ke cit tayoḥ śarīrāc ca bahirvṛttiṃ pracakṣate || 4.44 ||
-
- cikitsādiprayogaś ca yo 'dhiṣṭhāne prayujyate |
- so 'pi tasyaiva saṃskāra ādheyasyopakārakaḥ || 4.45 ||
-
- taddeśaś cāpi saṃskāraḥ sarvavyāptyartha ucyate |
- (p.107)cakṣurādyupakāraś ca pādādāv api dṛśyate || 4.46 ||
-
- tasmān naikāntataḥ śakyaṃ saṃskārāt tatra vartanam |
- bahirvṛttis tayoś ceṣṭā pṛthvagrā santatāpi ca || 4.47 ||
-
- adhiṣṭhānādhikaṃ tena gṛhyate yatra yādṛśam |
- pṛthutvaṃ vṛttibhāge syād, dūre 'pi grahaṇaṃ tathā || 4.48 ||
-
- dīpaprabhā yathā tasmin vinaśyati vinaśyati |
- tathā bahirgatāpy eṣā mūlacchedād vinaśyati || 4.49 ||
-
- adhiṣṭhānapidhāne tu saty apy ucchinnayatnayā |
- tayārtho 'nupanītatvād ātmanā nānubhūyate || 4.50 ||
-
- vicchinna iti buddhiḥ syād adhiṣṭhānam apekṣya ca |
- śabde tv ādhikyavicchedau bhrāntyaivoktāv asambhavāt || 4.51 ||
-
- (p.108)puruṣendriyaśabdau ca vyavadhānena kalpitau |
- puruṣo laukiko vā syād yo vāsmin sādhayiṣyate || 4.52 ||
-
- (p.109)vikriyā jñānarūpāsya na nityatve virotsyate |
- buddhijanmeti cāpy āha jāyamānapramāṇatām || 4.53 ||
-
- vyāpāraḥ kārakāṇāṃ hi dṛṣṭo janmātirekataḥ |
- pramāṇe 'pi tathā mā bhūd iti janma vivakṣyate || 4.54 ||
-
- na hi tat kṣaṇam apy āste, jāyate vāpramātmakam |
- yenārthagrahaṇe paścād vyāpriyetendriyādivat || 4.55 ||
-
- tena janmaiva viṣaye buddher vyāpāra iṣyate |
- tad eva ca pramārūpaṃ tadvatī karaṇaṃ ca dhīḥ || 4.56 ||
-
- janma cāvyatirekeṇa bhāṣyakāreṇa varṇitam |
- (p.110)tac ca bhūtabhaviṣyattvāt kṛtaṃ buddher viśeṣaṇam || 4.57 ||
-
- yadāpy aulūkyasiddhāntāt samavāyasya janmatā |
- buddhis tatrendriyādhīnā tena pratyakṣamaśnute || 4.58 ||
-
- pramāṇaphalabhāvaś ca yayeṣṭaṃ parikalpyatām |
- sarvathāpy animittatvaṃ vidyamānopalambhanāt || 4.59 ||
-
- yadvendriyaṃ pramāṇaṃ syāt tasya vārthena saṅgatiḥ |
- manaso vendriyair yoga ātmanā sarva eva vā || 4.60 ||
-
- tadā jñānaṃ phalam, tatra vyāpārāc ca pramāṇatā |
- vyāpāro na yadā teṣāṃ tadā notpadyate phalam || 4.61 ||
-
- na ca sarvātmanākṣeṇa sambandho 'rthasya vidyate |
- (p.111)yena sarvārthabodhaḥ syāt tatpramāṇābhidhāyinām || 4.62 ||
-
- prāptimātraṃ hi sambandho nendriyasyābhyupeyate |
- mā bhūt kāraṇamātreṇa tvacā rūpāvadhāraṇam || 4.63 ||
-
- yathā pramāṇaniṣpattau yogyatvād indriyārthayoḥ |
- niyatā saṅgatir hetuḥ phale 'py evaṃ bhaviṣyati || 4.64 ||
-
- yogasya dvyāśrayatve 'pi bhavatyanyatarāśrayaḥ |
- vyapadeśaḥ, atha vāpy akṣaṃ tatrāsādhāraṇaṃ bhavet || 4.65 ||
-
- (p.112)saṃyoge tv ātmamanasoḥ syāc ced viṣayabhinnatā |
- pramāṇaphalayoḥ, nāsau, arthe hi vyāpṛtaṃ dvayam || 4.66 ||
-
- athāpy āśraya iṣṭas te na yogād viṣayāntaram |
- ātmasthatvena vijñānaṃ na bhinnaviṣayaṃ tataḥ || 4.67 ||
-
- prakṛṣṭasādhanatvāc ca pratyāsatteḥ sa eva naḥ |
- karaṇaṃ tena nānyatra kārake syāt pramāṇatā || 4.68 ||
-
- pramāṇe sarvasaṃyoge doṣo naiko 'pi vidyate |
- pramāṇaṃ tv indriyaṃ yasya tasyaiko viṣayaḥ sphuṭaḥ || 4.69 ||
-
- pramāṇaphalate buddhyor viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
- yadā tadāpi pūrvoktā bhinnārthatvanirākriyā || 4.70 ||
-
- (p.113)viśeṣaṇe tu boddhavye yadālocanamātrakam |
- prasūte niścayaṃ paścāt tasya prāmāṇyakalpanā || 4.71 ||
-
- niścayas tu phalaṃ tatra, nāsāv ālocite tadā |
- tadā naiva pramāṇatvaṃ syād arthānavadhāraṇāt || 4.72 ||
-
- hānādibuddhiphalatā pramāṇaṃ ced viśeṣyadhīḥ |
- upakārādisaṃsmṛtyā vyavāyaś cet, iyaṃ phalam || 4.73 ||
-
- viṣayaikatvam icchaṃs tu yaḥ pramāṇaṃ phalaṃ vadet |
- sādhyasādhanayor bhedo laukikas tena bādhitaḥ || 4.74 ||
-
- chedane khadiraprāpte palāśe na cchidā yathā |
- tathaiva paraśor loke cchidayā saha naikatā || 4.75 ||
-
- (p.114)bhavate bhedahānena rucitā viṣayaikatā |
- tattyāgena parebhyas tu bhedo rucim upāgataḥ || 4.76 ||
-
- karaṇatvopacāras tu phale cet kalpyate tvayā |
- kathañ cid viṣayaikatvaṃ parair vā kiṃ na kalpyate || 4.77 ||
-
- paricchedaphalatvena vṛttasyānantarasya naḥ |
- pramāṇatvaṃ bhavej jñāne pramāṇe tu paraṃ phalam || 4.78 ||
-
- svasaṃvittiphalatvaṃ tu tanniṣedhān na yujyate |
- pramāṇe viṣayākāre bhinnārthatvān na yujyate || 4.79 ||
-
- (p.115)svākāraś ca svasaṃvittiṃ muktvā nānyaḥ pratīyate |
- prāmāṇyaṃ yasya kalpyeta svasaṃvittiphalaṃ prati || 4.80 ||
-
- svākārasya paricchedo na cākārāntarād vinā |
- tasyāpy evaṃ tathā ca syān nākārāntaḥ kadā cana || 4.81 ||
-
- na cāsañcetitaḥ sattāṃ svākāraḥ pratipadyate |
- grāhye ca viṣayākāre grāhako 'nyo na labhyate || 4.82 ||
-
- manasas tv indriyatvena pratyakṣā dhīḥ sukhādiṣu |
- manasā samprayukto hi tāny ātmā pratipadyate || 4.83 ||
-
- sambaddhaṃ vartamānaṃ ca grahyate cakṣurādinā |
- sāmānyaṃ vā viśeṣo vā grāhyaṃ nāto 'tra kalpyate || 4.84 ||
-
- (p.116)lakṣaṇaṃ yac ca yair uktaṃ pratyakṣe laukike sati |
- vidyamānopalambhitvāt sarvasyaivānimittatā || 4.85 ||
-
- nirvikalpakapakṣe tu sutarām animittatā |
- sādhyasādhanasambandho nāvikalpya hi gṛhyate || 4.86 ||
-
- kathaṃ pratyakṣapūrvatvam anumānādi no bhavet |
- yadā smṛtyasamarthatvān nirvikalpendriyasya dhīḥ || 4.87 ||
-
- na cāvikalpya liṅgasya liṅgisambandhayos tathā |
- gṛhītiḥ, (p.117)upamāne 'pi sādṛśyagrahaṇāt smṛteḥ || 4.88 ||
-
- arthāpattiḥ punaḥ prāyo nānyadṛṣṭe 'rtha iṣyate |
- pravartate ca yaṃ dṛṣṭvā so 'py arthaḥ savikalpakaḥ || 4.89 ||
-
- yatra cānumitaṃ liṅgaṃ sūryagatyādi liṅgi ca |
- tatra pratyakṣapūrvatvaṃ katham adhyavasīyate || 4.90 ||
-
- pratyakṣāvagate cārthe kutas teṣāṃ pramāṇatā |
- tair yadā sa pratīyeta tadā nākṣasya gocaraḥ || 4.91 ||
-
- atha kasya cid arthasya jñānāt tatpūrvatā bhavet |
- tadārthasya bhaviṣyattvaṃ na syād ajñānakāraṇam || 4.92 ||
-
- (p.118)vartamāne hi kasmiṃś cid vijñāte 'rthe 'kṣabuddhibhiḥ |
- liṅgād avidyamāno 'pi dharmo gamyeta tais tadā || 4.93 ||
-
- pratyakṣeṇa gṛhītvā ca varṇān vede 'pi gṛhyate |
- prameyam iti so 'pi syāt tatpūrvatvād akāraṇam || 4.94 ||
-
- ke cit tatpūrvakatvaṃ tu hetur naiveti manvate |
- tatpūrvakatvād yat tāvat prāmāṇyaṃ tadasambhavaḥ || 4.95 ||
-
- pratyakṣeṇa gṛhītvā ca, liṅgādyanyatamaṃ dhruvam |
- pravṛttir anumānāder na ca dharme 'sti tādṛśam || 4.96 ||
-
- anumānānumānāder na cāpy astīha sambhavaḥ |
- sambandhaliṅgiliṅgānāṃ pūrvasiddher asambhavāt || 4.97 ||
-
- sattā ca nānumānena kasya cit pratipadyate |
- dharmeṇānyad viśeṣyaṃ cet, (p.119)pakṣo 'siddhaviśeṣaṇaḥ || 4.98 ||
-
- tasmād adṛṣṭapūrvatvāt kena cid vastunā saha |
- dharmasya nānumeyatvam asādhāraṇavastuvat || 4.99 ||
-
- adṛṣṭasadṛśatvāc ca svayaṃ cānupalambhanāt |
- dharmasya nopameyatvam asādhāraṇavad bhavet || 4.100 ||
-
- nanv arthāpattir evaṃ syāj jagadvaicitryadarśanāt |
- sukhiduḥkhādibhedo hi nādṛṣṭāt kāraṇād ṛte || 4.101 ||
-
- dṛṣṭasya vyabhicāritvāt tadabhāve 'pi sambhavāt |
- (p.120)sevāvyayanatulyatve dṛṣṭā ca phalabhinnatā || 4.102 ||
-
- syād evaṃ yadi śakyeta svābhāvikanivāraṇā |
- karmaśakteś ca vaicitrye hetur anyo bhaved yadi || 4.103 ||
-
- yathā ca phalavaicitrye karmaṇāṃ śaktatā svataḥ |
- tathā ca citratā loke svabhāvād upapatsyate || 4.104 ||
-
- adharme dharmarūpe vā hy avibhakte phalaṃ prati |
- kim apy astīti vijñānaṃ narāṇāṃ kvopayujyate || 4.105 ||
-
- kiṃ nu yāgād ito duḥkhaṃ hiṃsādeḥ kiṃ sukhodbhavaḥ |
- svargaputrādibhedaś ca kīdṛśāt karmabhedataḥ || 4.106 ||
-
- iti yāvad avijñānaṃ tāvan naiva pravartate |
- pravṛttyaṅgaṃ ca yajjñānaṃ tasya mūlaṃ pratīkṣyate || 4.107 ||
-
- tasmāt siddhe 'pi sāmānye viśeṣo nāgamād ṛte |
- (p.121)viśeṣasya tu jijñāsā sūtrakāreṇa sūtritā || 4.108 ||
-
- gamyamāne viśeṣe ca tadantarbhāvakāritaḥ |
- sāmānyapratyayo 'pi syāc chāstrād evety akāraṇam || 4.109 ||
-
- yathārthāpattir evaṃ ca nānumānopameṣyate |
- śāstraṃ cet tadapekṣeta tasyaiva syāt pramāṇatā || 4.110 ||
-
- pratyakṣāgrahaṇaṃ yat tu liṅgāder avikalpanāt |
- tan na, iṣṭatvād vikalpasyāpy artharūpopakāriṇaḥ || 4.111 ||
-
- asti hy ālocanā jñānaṃ prathamaṃ nirvikapakam |
- bālamūkādivijñānasadṛśaṃ śuddhavastujam || 4.112 ||
-
- (p.122)na viśeṣo na sāmānyaṃ tadānīmanubhūyate |
- tayor ādhārabhūtā tu, vyaktir evāvasīyate || 4.113 ||
-
- mahāsāmānyam anyais tu dravyaṃ sad iti cocyate |
- sāmānyaviṣayatvaṃ ca pratyakṣasyaivam āśritam || 4.114 ||
-
- viśeṣās tu pratīyante savikalpakabuddhibhiḥ |
- te ca ke cit pratidravyaṃ ke cid bahuṣu saṃśritāḥ || 4.115 ||
-
- tān akalpayad utpannaṃ vyāvṛttānugatātmanā |
- gavyaśve copajātaṃ tu pratyakṣaṃ na viśiṣyate || 4.116 ||
-
- (p.123)tad ayuktam, pratidravyaṃ bhinnarūpopalambhanāt |
- na hy ākhyātum aśakyatvād bhedo nāstīti gamyate || 4.117 ||
-
- nirvikalpakabodhe 'pi dvyātmakasyāpi vastunaḥ |
- grahaṇam, (p.124)lakṣaṇākhyeyaṃ jñātrā śuddhaṃ tu gṛhyate || 4.118 ||
-
- na cāsādhāraṇatvena paravyāvṛttyakalpanāt |
- viśeṣānugamākḷpteḥ sāmānyam iti nāpi tat || 4.119 ||
-
- tataḥ paraṃ punarvastudharmair jātyādibhir yayā |
- buddhyāvasīyate sāpi pratyakṣatvena sammatā || 4.120 ||
-
- karaṇaṃ cendriyaṃ buddher na tatra jñānam āhitam |
- tataḥ smṛtyasamarthatvād vikalpo 'to na vāryate || 4.121 ||
-
- ātmany eva sthitaṃ jñānam, sa hi boddhātra gamyate |
- smaraṇe cāsya sāmarthyaṃ sandhānādau ca vidyate || 4.122 ||
-
- tenendriyārthasambandhe vicyamāne smarann api |
- vikalpayan svadharmeṇa vastu pratyakṣavān naraḥ || 4.123 ||
-
- (p.125)tac caitadindriyādhīnam iti tair vyapadiśyate |
- tadasambandhajātaṃ tu naiva pratyakṣam iṣyate || 4.124 ||
-
- punaḥ punarvikalpe 'pi satī jātiḥ pratīyate |
- tatsambandhānusāreṇa sarvaṃ pratyakṣam iṣyate || 4.125 ||
-
- na hi praviṣṭamātrāṇām uṣṇād garbhagṛhādiṣu |
- arthā na pratibhāntīti gṛhyante nendriyaiḥ punaḥ || 4.126 ||
-
- yathā tv ābhāsamātreṇa pūrvaṃ jñātvā svarūpataḥ |
- paścāt tatrāvabudhyante tathā jātyādidharmataḥ || 4.127 ||
-
- yadi tv ālocya saṃmīlya netre kaś cid vikalpayet |
- na syāt pratyakṣatā tasya sambandhānanusārataḥ || 4.128 ||
-
- asambaddhavikalpe 'pi tulyam ātmādi kāraṇam |
- tenāsādhāraṇatvaṃ syād atrākṣasyaiva kalpane || 4.129 ||
-
- (p.126)nirvikalpakabodhe 'pi nākṣaṃ kevalakāraṇam |
- tatpāramparyajāte vā rūḍhiḥ syāt paṅkajādivat || 4.130 ||
-
- animittaiva vā rūḍhiḥ sutarāṃ savikalpakam |
- pratyakṣaṃ sammataṃ loke na tathā nirvikalpakam || 4.131 ||
-
- vṛddhaprayogagamyāś ca śabdārthāḥ sarva eva naḥ |
- tena yatra prayukto 'yaṃ na tasmād apanīyate || 4.132 ||
-
- siddhānugamamātraṃ hi kartuṃ yuktaṃ parīkṣakaiḥ |
- na sarvalokasiddhasya lakṣaṇena nivartanam || 4.133 ||
-
- kalpanāyāḥ svasaṃvittāv indriyādhīnatā katham |
- manas tatrendriyaṃ cet syād gotvādāv api tatsamam || 4.134 ||
-
- svasaṃvittau tad iṣṭaṃ cet, (p.127)loko na hy evam icchati |
- tasmād rūḍhatvam eṣṭavyaṃ pāribhāṣikatāpi vā || 4.135 ||
-
- manasas tv indriyatvena sudhaduḥkhādibuddhiṣu |
- yathā pratyakṣataivaṃ nas tadadhīnā bhaviṣyati || 4.136 ||
-
- tadadhīnatvasāmye 'pi kalpanāpoḍhaśabdanāt |
- pratyakṣaṃ kiñ cid eveṣṭaṃ yathā tatra tathaiva naḥ || 4.137 ||
-
- liṅgādyabhāvataś cāpi nānumānādidhīr iyam |
- bādhakapratyayāsattvān nāprāmāṇyaṃ ca yujyate || 4.138 ||
-
- na ca parvamadṛṣṭatvāt smṛtitvam upapadyate |
- tasmāt pratyakṣam evedam, vyavahāras tathaiva ca || 4.139 ||
-
- (p.128)jātyādyarthāntaraṃ yasmād atadrūpe 'pi vastuni |
- bhavaty adhyasya dhīs tasmān mṛgatṛṣṇādibhiḥ samā || 4.140 ||
-
- naitadaśvādibuddhīnām adhyāropādyasambhavāt |
- sthitaṃ naiva hi jātyādeḥ paratvaṃ vyaktito hi naḥ || 4.141 ||
-
- yadi hy ekāntato bhinnaṃ viśeṣyāt syād viśeṣaṇam |
- svānurūpāṃ sadā buddhiṃ viśeṣye janayet katham || 4.142 ||
-
- sphaṭikādau tu lākṣādisvarūpā yā matir bhavet |
- avyutpannasya sā mithyā vyutpannānāṃ hi bhedadhīḥ || 4.143 ||
-
- (p.129)na tu jātyādinirmuktaṃ vastu dṛṣṭaṃ kadā cana |
- tadvimokena vā tāni lākṣādisphaṭikādivat || 4.144 ||
-
- tatrāpi cen na dṛśyeta bhedaḥ kaiś cit kadā cana |
- raktādibuddhisamyaktvaṃ vinivāryeta kena vā || 4.145 ||
-
- na cāpy ayutasiddhānāṃ sambandhitvena kalpanā |
- nāniṣpannasya sambandhaḥ, niṣpattau yutasiddhatā || 4.146 ||
-
- tathā ca sati sambandhe hetuḥ kaś cin na vidyate |
- tasmāc cāpi na sambandhaḥ padārthānāṃ pratīyate || 4.147 ||
-
- (p.130)samavāyaviyogāc ca viśleṣaḥ syāt parasparam |
- tatkḷptāvavyavasthā syāt tasya tasyānyasaṅgateḥ || 4.148 ||
-
- atha tasyātmarūpatvān nānyasambandhakalpanā |
- abhedāt samavāyo 'stu svarūpaṃ dharmadharmiṇoḥ || 4.149 ||
-
- na hi sa vyatiriktaḥ san sambandhaṃ pratipadyate |
- tasmiṃs tābhyām abhinne tu na nānātvaṃ tayor bhavet || 4.150 ||
-
- nanu dharmātirekeṇa dharmiṇo 'nupalambhanāt |
- tatsaṅghamātra evāyaṃ gavādiḥ syād vanādivat || 4.151 ||
-
- (p.131)āvirbhāvatirobhāvadharmakeṣv anuyāyi yat |
- taddharmi yatra vā jñānaṃ prāgdharmagrahaṇād bhavet || 4.152 ||
-
- ato jātyādirūpeṇa dharmi yad gṛhyate naraiḥ |
- pārarūpyaṃ na tasyāstīty aprāmāṇyaṃ na yujyate || 4.153 ||
-
- yasyāpi vyatirekaḥ syād dharmebhyo dharmiṇaḥ sphuṭaḥ |
- nityaṃ tasyāpi tādrūpyān na mithyātvaṃ prasajyate || 4.154 ||
-
- yo hy asadrūpasaṃvedyaḥ saṃvedyetān yathā punaḥ |
- sa mithyā na tu tenaiva yo nityam avagamyate || 4.155 ||
-
- na cānekendriyagrāhyaṃ bhinnatāṃ pratipadyate |
- (p.132)mā bhūd bhinnaśarīrasthagrāhyatvād bhinnarūpatā || 4.156 ||
-
- jātyabhedād abhedaś cet, indriyatvena tatsamam |
- tulyabuddher ato bhinnā na sattendriyabhedataḥ || 4.157 ||
-
- buddhibhedāc ca naikatvaṃ rūpādīnāṃ prasajyate |
- ekānekatvam iṣṭaṃ vā sattārūpādirūpataḥ || 4.158 ||
-
- kva cic ca saṅkarān nākṣam ekam ity avasīyate |
- dārḍhyadaurbalyabhedena vyavasthāpi yataḥ kva cit || 4.159 ||
-
- yathā hi manasaḥ sārdhaṃ rūpādau cakṣurādinā |
- pravṛttiḥ sukhaduḥkhādau kevalasyaiva dṛśyate || 4.160 ||
-
- (p.133)na kva cit saṅkarābhāvāt sarvatraiva nivartate |
- kva cic ca saṅkaraṃ dṛṣṭvā saṅkaro 'nyatra kalpyate || 4.161 ||
-
- śrotrāder upaghāte 'pi śabdādismṛtidarśanāt |
- vartamānasya cājñānād vyavasthā sampratīyate || 4.162 ||
-
- ekaṃ yadi bhaved akṣaṃ sarvair gṛhyeta vā na vā |
- kalpyate śaktibhedaś cet, śaktir evendriyaṃ bhavet || 4.163 ||
-
- śṛṇuyād badhiraḥ śabdaṃ saṅkare cakṣurādinā |
- manaso vā svatantratve vartamānārthabuddhiṣu || 4.164 ||
-
- (p.134)na smared badhiraḥ śabdaṃ śrotraṃ cet smṛtikāraṇam |
- smṛtivad vā bhaved asya vartamānārthadhīr api || 4.165 ||
-
- smṛtiś ca na bhavet paścād gṛhṇīyāt tan na cen manaḥ |
- śrotragrahaṇavelāyām, na cāsarvā smṛtir bhavet || 4.166 ||
-
- bodhātmakatayā puṃsaḥ sarvatra grahaṇaṃ bhavet |
- yugapadviṣaye 'py asya karaṇāpekṣitā na cet || 4.167 ||
-
- tasmāj jñānānusāreṇa vyavasthāsaṅkarau kva cit |
- grāhyagrāhakaśaktibhyaḥ kāryadvāreṇa kalpitau || 4.168 ||
-
- (p.135)cakṣūrūpādibhedas tu pañcadhaiva vyavasthitaḥ |
- tena nīlādibhede 'pi nendriyānantyakalpanā || 4.169 ||
-
- tasmāt pañcabhir apy akṣair bodhaḥ sattāguṇatvayoḥ |
- dravyamūrtau punardvābhyāṃ rūpādāv ekaśaḥ sthitaḥ || 4.170 ||
-
- nanu jātyādirūpe 'pi śabdābhedopacārataḥ |
- pravartamānā mithya syād buddhī rūpeṣu buddhivat || 4.171 ||
-
- na śabdābhedarūpeṇa buddhir artheṣu jāyate |
- prāk śabdād yādṛśī buddhiḥ śabdād api hi tādṛśī || 4.172 ||
-
- nanu gotvādirūpeṇa gavākārādibuddhayaḥ |
- na prāk śabdārthasambandhajñānāt santi kadā cana || 4.173 ||
-
- jātyādes tatsvarūpaṃ ced aśabdajño 'pi lakṣayet |
- anvayavyatirekābhyāṃ śabdarūpatvaniścayaḥ || 4.174 ||
-
- (p.136)yathā rūpādayo bhinnāḥ prāk śabdāt svātmanaiva tu |
- gamyante tadvad evaitat saṃjñitvaṃ kevalaṃ param || 4.175 ||
-
- na cāvikalpitaḥ śabdād iti vācyo na gṛhyate |
- tenāgṛhītaśabdo 'pi gotvādīn pratipadyate || 4.176 ||
-
- śrutisaṃsparśabodhe 'pi gotvādīn pratipadyate |
- vivekād arthaśabdānāṃ cakṣuḥ śrotradhiyā kṛtāt || 4.177 ||
-
- anantadharmake dharmiṇy ekadharmāvadhāraṇe |
- śabdo 'bhyupāyamātraṃ syān nātmādhyāropakāraṇam || 4.178 ||
-
- na copeye 'bhyupāyasya rūpādhyāsaḥ prasajyate |
- na hi dīpendriyādīnāṃ rūpādhyāropa iṣyate || 4.179 ||
-
- nityaṃ yadi ca gotvādi śabdarūpeṇa gṛhyate |
- rūpāntaraṃ na dṛṣṭaṃ ced bhedādhyāsau kuto nvimau || 4.180 ||
-
- (p.137)yady abhedo na mithyātvam, bhedaś cet syāt svarūpataḥ |
- nādhyāropaprasaṅgaḥ syād bhrāntyā tv adhyāsakalpanā || 4.181 ||
-
- śabdenaiva ca nirdeśo gṛhīte 'rthe 'vakalpate |
- gaur ity eva ca nirdeśo vācyatadbuddhivādinām || 4.182 ||
-
- nirdeśatulyatāyāṃ ca śrotrā vaktṛsvarūpatā |
- śabdajñānaprameyeṣu vijñānasyāvasīyate || 4.183 ||
-
- bhrāntihetusamānatve 'py upāyatvānmatiśrutī |
- manyate 'rthe samadhyaste nārthādhyāsaṃ tayoḥ punaḥ || 4.184 ||
-
- gotve sāsnādimadrūpāṅgādirūpābhidhāyake |
- nirākārobhayajñāne saṃvittiḥ paramārthataḥ || 4.185 ||
-
- yadi cābhedarūpeṇa śabdenārthaḥ pratīyate |
- ekarūpatvam akṣādau devanādeḥ prasajyate || 4.186 ||
-
- (p.138)syād anakṣanivṛtyā cet, na prāk śabdāt pratīyate |
- gavādiṣv api tulyaṃ cet, nekarūpasya darśanāt || 4.187 ||
-
- traye bibhītakādīnāṃ naikadharmānvayo 'sti hi |
- śabdaḥ sādhāraṇas teṣāṃ jātiśabdād vilakṣaṇaḥ || 4.188 ||
-
- parasparavibhinnaṃ tu jñāyate 'trākṛtitrayam |
- tadadhyāse na yujyeta tadrūpasyāvibhāgataḥ || 4.189 ||
-
- bhinnāḥ syur akṣaśabdāś cet, nārthe saṃśayadarśanāt |
- na sāmānyād ṛte sa syād, rūpābhedaś ca gamyate || 4.190 ||
-
- bhavatyādau ca bhinne 'pi nāmākhyātatvasaṃjñayā |
- rūpaikatvena cādhyāse tulyārthatvaṃ prasajyate || 4.191 ||
-
- (p.139)śabdaniṣpattyabhedāc ca tiṅantārthasya sādhyatā |
- katham, kathaṃ ca mūrtārtho vācake mūrtivarjite || 4.192 ||
-
- gavāśvaśuklaśabdāder vācyarūpānapekṣaṇe |
- vācakatvavyavasthānaṃ kathaṃ jātiguṇādiṣu || 4.193 ||
-
- vṛkṣaplakṣādiśabdānāṃ tulye bhede ghaṭādibhiḥ |
- viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ katham arthānapekṣayā || 4.194 ||
-
- sāmānādhikaraṇyaṃ ca na syad vācakabuddhivat |
- ekatra copasaṃhāro na buddhyor nirvikalpake || 4.195 ||
-
- vastumātre sa ced evaṃ sarveṣām ekavācyatā |
- bhaved gavādiśabdānāṃ sarvair vastu hi gamyate || 4.196 ||
-
- (p.140)na cāsādhāraṇe bhede nīlotpalam itīṣyate |
- na hi śabdapravṛttiḥ syād anyatrānyatra ceṣyate || 4.197 ||
-
- na ca nīlotpalaṃ nāma vastvekaṃ kiñ cid iṣyate |
- śabdārthayor yato bhedo gamyate 'vayavānugaḥ || 4.198 ||
-
- śabdadvayasya cādhyāsaḥ paryāyeṣv api dṛśyate |
- ekādhikaraṇās tena syus te nīlotpalādivat || 4.199 ||
-
- na cānavagate pūrvaṃ padam arthe prayujyate |
- tatra sambandhavelāyāṃ kīdṛśo 'rthaḥ pratīyate || 4.200 ||
-
- tadānīṃ nārtharūpe hi śabdarūpasya sambhavaḥ |
- na cāsādhāraṇāṃśena sambandhānugamaḥ kva cit || 4.201 ||
-
- tatra pūrvānapekṣatve yadyātmādhyāsaśaktatā |
- śabdasya prathame 'pi syāc chravaṇe 'dhyastarūpatā || 4.202 ||
-
- mama vācyānabhijñatvān na bhavet smaraṇaṃ tataḥ |
- bhavatas tv artharūpasya vācakeṣv api darśanāt || 4.203 ||
-
- (p.141)yathā tv ajñātaśabdānāṃ vācye taddhīr na jāyate |
- tathaivājñātavācyānām upalabdhe 'pi vācake || 4.204 ||
-
- tasmān nātīva vācyānāṃ vācakādhīnatā bhavet |
- smārakatvāc ca teṣv eva pāratantryaṃ pratīyate || 4.205 ||
-
- tena sambandhavelāyām arthātmā yo 'vasīyate |
- śabdād api sa eveti nārtharūpaṃ praṇaśyati || 4.206 ||
-
- pravṛttau vā nivṛttau vā yāṃ śabdaḥ kurute matim |
- tādātmyaṃ tasya śabdasya na kathañ cit pratīyate || 4.207 ||
-
- karahastādiśabdebhyaḥ śabdarūpasya bhedataḥ |
- bhinno 'rthaḥ sampratīyeta tadadhyāropakalpane || 4.208 ||
-
- ātmādhyāsas tu sādṛśyād uparāgāc ca dṛśyate |
- na tāvad arthasādṛśyaṃ śabdasyeha pratīyate || 4.209 ||
-
- na cānurāgaḥ śabdena bhinnadeśasya yujyate |
- dūrasthapratibimbaṃ ca nārūpasya pratīyate || 4.210 ||
-
- śabdasarvagatatvena yadyarthaprāptir ucyate |
- sarvārthānāṃ bhavec chabdaiḥ sarvair evānurañjanam || 4.211 ||
-
- na ca bhinnendriyagrāhyaṃ kiñ cid asty anurāgakṛt |
- (p.142)na hi lākṣānurakte 'pi sphaṭike dhīs tvagādibhiḥ || 4.212 ||
-
- anumānāgamau mithyā syātāmadhyāsakalpane |
- nirūpaṇasya mithyātvāt sarvābhāvaḥ prasajyate || 4.213 ||
-
- tathās tv iti yadi brūyāt, mithyā svavacane sati |
- katham evaṃ vaded artho nānṛtād dhi pratīyate || 4.214 ||
-
- śūnyavādottarāccāpi yathārthaṃ buddhiśabdayoḥ |
- pravṛttir na tu tat tantram artharūpaṃ kadā cana || 4.215 ||
-
- tasmāt prāg api ye śabdād bhirnnaikatvādibuddhibhiḥ |
- gṛhyante sarvadā teṣāṃ paramārthastitā bhavet || 4.216 ||
-
- śabdābhyupāyake 'py arthe tadabhāve ca yady api |
- arthabuddhir na jāyeta nārthe rūpaṃ praṇaśyati || 4.217 ||
-
- cakṣurāder abhāve hi rūpādyātmā na gṛhyate |
- svarūpanāśo rūpādes tāvanmātreṇa neṣyate || 4.218 ||
-
- (p.143)sambandhasya ca nityatvān nārthasya syād arūpatā |
- yugapanna hi sarveṣām anyākārārthavedanam || 4.219 ||
-
- tadākāre 'pi tadvac ced, dvaye sati parīkṣyatām |
- kiṃ nv arthasyātathābhāvo grahītuḥ kiṃ nv aśaktatā || 4.220 ||
-
- sadasadbhāvayor arthe virodhitvād asambhavaḥ |
- grahītṛbhedāc chaktatvam aśaktatvaṃ ca yujyate || 4.221 ||
-
- yathāndhānandhayoḥ pārśve rūpasyety abhidhāsyate |
- tenārthe dhvanyupāyasya tadhīrnānyasya jāyate || 4.222 ||
-
- devadattādiśabde tu sambandhādyatvadarśanāt |
- arthasyānityatāyāṃ ca tādrūpyasyāpy anityatā || 4.223 ||
-
- (p.144)tatrāpy autpattikī śaktis tadrūpapratyayaṃ prati |
- grāhyagrāhakayor iṣṭā niyogasya tv anityatā || 4.224 ||
-
- tatra sarvair atādrūpyaṃ prāṅniyogāt pratīyate |
- teneṣṭam eva mithyātvaṃ kaiś cid adhyāsakalpane || 4.225 ||
-
- yadā tu yādṛśaḥ piṇḍaḥ pūrvaṃ śabdāt pratīyate |
- tādṛśasmaraṇe hetuḥ śabdas tatra yathārthatā || 4.226 ||
-
- niyogāt parato vāpi śabdena vyajyatām iyam |
- tadgrāhyaśaktir arthasya, pārarūpyaṃ na tāvatā || 4.227 ||
-
- (p.145)sarvākāraparicchedyaśakte 'rthe vācake 'pi vā |
- sarvākārārthavijñānasamarthe niyamaḥ kṛtaḥ || 4.228 ||
-
- tatra śabdārthasambandhaṃ pramātuḥ smarato 'pi yā |
- buddhiḥ pūrvagṛhītārthasandhānād upajāyate || 4.229 ||
-
- cakṣuṣā sannikṛṣṭe 'rthe nāpratyakṣam asau bhavet |
- viviktā eva te 'py arthāḥ smṛtipratyakṣagocarāḥ || 4.230 ||
-
- smaryete śabdasambandhau mā bhūt pratyakṣatā tayoḥ |
- tadapratyakṣabhāvena na tv arthasyāpi vāryate || 4.231 ||
-
- gṛhītam api gotvādi smṛtispṛṣṭaṃ ca yady api |
- tathāpi vyatirekeṇa pūrvabodhāt pratīyate || 4.232 ||
-
- vyaktikālādibhedena tatrāsty avasaro miteḥ |
- (p.146)yaḥ pūrvāvagato 'ṃśo 'tra sa na nāma pramīyate || 4.233 ||
-
- idānīn tanam astitvaṃ na hi pūrvadhiyā gatam |
- na hi smaraṇato yatprāk tat pratyakṣam itīdṛśam || 4.234 ||
-
- vacanaṃ rājakīyaṃ vā vaidikaṃ vāpi vidyate |
- na cāpi smaraṇāt paścād indriyasya pravartanam || 4.235 ||
-
- vāryate kena cin nātastat tadānīṃ praduṣyati |
- tenendriyārthasambandhāt prāgūrdhvaṃ vāpi yatsmṛteḥ || 4.236 ||
-
- vijñānaṃ jāyate sarvaṃ pratyakṣam iti gamyatām |
- vimanaskā yadā ke cit sambaddham api cendriyaiḥ || 4.237 ||
-
- na budhyante tathā cānye sādṛśyādivimohitāḥ |
- tatra yo 'rthaṃ vivekena kauśalāt sadṛśeṣv api || 4.238 ||
-
- sūkṣmaṃ vāpi prapadyeta tasya bhrāntirnaṃ tāvatā |
- yathā ṣaḍjādibhedena gāne laukikavaidike || 4.239 ||
-
- vivekenāvagacchanti yeṣāṃ tatsaṃskṛtā matiḥ |
- gānamātraṃ vijānanti tatrānadhikṛtās tu ye || 4.240 ||
-
- tadajñānān na mithyātvaṃ vaktuṃ śakyaṃ vivekinām |
- (p.147)te hi ṣaḍjādiśabdebhyo vināpy eṣaṃ viviktatām || 4.241 ||
-
- yathāvadadhigacchanti, tadvad gotvādivas tv api |
- saṅkīrṇam arthamātraṃ tu budhyante 'bhyāsavarjitāḥ || 4.242 ||
-
- vivekaṃ pratipadyante ye śabdasmṛtisaṃskṛtāḥ |
- yathā rūpādimatyarthe yasyaivāsti yadindriyam || 4.243 ||
-
- sa tanmātraṃ gṛhītvānyan na gṛhṇātyanumānataḥ |
- tathā vivekahetūnāṃ yadā yaṃ pratipadyate || 4.244 ||
-
- tadupeye tadā jñānaṃ vartate tadanugrahāt |
- tena yāvat pramātāṇāṃ vivekopāyadarśanam || 4.245 ||
-
- na syāt tāvad bhavet teṣāṃ vijñānaṃ nirvikalpakam |
- tasmād yatra prakalpyeta vastu vastvantarātmanā || 4.246 ||
-
- pramāṇābhāsatā tatra na svadharmavikalpane |
- pratyakṣatvam ataḥ siddhaṃ sāmānyasya tathaiva ca || 4.247 ||
-
- sambandhasyeti tat pūrvam anumānādi jāyate |
- sarvaṃ cāpy anumānādi pratyakṣe nirvikalpake || 4.248 ||
-
- na pravartata ity etadanumāne 'bhidhāsyate |
- (p.148)nanv evaṃ sati yāpy agner dūrād apy auṣṇyakalpanā || 4.249 ||
-
- sāpi pratyakṣam eva syād yathā gotvādibuddhayaḥ |
- pratyāsannataraṃ gotvaṃ pratyakṣatvena sammatam || 4.250 ||
-
- vijñānaṃ nānyad astīti pratyakṣam idam eva naḥ |
- tatrāpy akṣair asambandhaṃ manvānasyopajāyate || 4.251 ||
-
- yadā buddhiḥ, tadā naiva pratyakṣatvena kalpyate |
- sparśanena tu sambandhe pratyakṣatvena jāyate || 4.252 ||
-
- tasmād yadindriyaṃ yasya grāhakatvena kalpitam |
- tenaiva sati sambandhe pratyakṣaṃ nānyathā bhavet || 4.253 ||
-
- evaṃ samāne 'pi vikalpamārge yatrākṣasambandhaphalānusāraḥ |
- pratyakṣatā tasya tathā ca loke vināpyado lakṣaṇataḥ prasiddham || 4.254 ||
- 5 autpattikasūtra
varṇyate sūtrabhedena yena pratyakṣalakṣaṇam |
tena sūtrasya sambandho vācyaḥ pūrvapratijñayā || 4.1 ||
lakṣaṇasyābhidhānaṃ tu kenāṃśenopayujyate |
kimarthaṃ cānumānāder lakṣaṇaṃ nātra kathyate || 4.2 ||
na tāvad apramāṇatvaṃ teṣāṃ nāpy akṣabuddhiṣu |
śakyate 'ntargatir vaktuṃ na ca lakṣaṇatulyatā || 4.3 ||
na cāpi siddhir eṣāṃ syād arthāt pratyakṣalakṣaṇāt |
na hi tatpūrvakaṃ sarvaṃ pramāṇam iti niścitam || 4.4 ||
pratyakṣalakṣaṇoktiś ca nānumānādilakṣaṇāt |
vinā na sidhyatītyevamarthākṣepo na yujyate || 4.5 ||
tadetatpūrvakatve dhīr na ca tallakṣaṇād bhavet |
tadukter vānumānādi kiṃ na syāt tadapūrvakam || 4.6 ||
na ca lakṣaṇabhedasya svarūpe yat tayor api |
pratyakṣalakṣaṇād eṣāṃ kathañ cid avadhāraṇā || 4.7 ||
prasiddhatvād avācyatvaṃ pratyakṣe 'pi prasajyate |
tenānyaparisaṃkhyārthaṃ sūtraṃ mūḍhena vocyate || 4.8 ||
na tv ekaṃ lakṣayed eṣu buddhipūrvaṃ kathañ cana |
sambhavaty ekavākyatve vākyabhedaś ca neṣyate || 4.9 ||
na cāpy etena sūtreṇa pratyakṣaṃ lakṣyate sphuṭam |
tadābhāse 'pi tulyatvāt, svapnajñānaikavarjanāt || 4.10 ||
taddhīndriyārthasambandhavyāpāreṇa vinā bhavet |
kena cit samprayoge tu bhrāntyādi syān niyogataḥ || 4.11 ||
grāhyeṇānyena vety etat kṛtaṃ naiva viśeṣaṇam |
samprayogasya yena syād viśeṣo vakṣyamāṇavat || 4.12 ||
asāmarthya ca matvāsya vṛttikāreṇa lakṣaṇe |
tatsamprayoga ityevaṃ pāṭhāntaramṛdāhṛtam || 4.13 ||
tenānyenāpi saṃyoge cakṣurāder yadutthitam |
viṣayāntaravijñānaṃ tatpratyakṣaṃ prasajyate || 4.14 ||
satsamprayoganirdeśo vyarthaś ced, etad eva hi |
pratipādyaṃ parasyāpi lakṣaṇāsiddhir eva ca || 4.15 ||
svapnādīnāṃ nivṛttir vā phalaṃ tasya bhaviṣyati |
tasmād vidhyanuvāditvaṃ nānukte lakṣaṇe bhavet || 4.16 ||
tena naiṣā vacovyaktir yatsatīndriyasaṅgame |
vijñānaṃ jāyate tasya pratyakṣatvaṃ pratīyatām || 4.17 ||
pratyakṣaṃ yajjane siddhaṃ tasyaivandharmakatvataḥ |
vidyamānopalambhatvaṃ tena dharme nimittatā || 4.18 ||
evaṃlakṣaṇatvaṃ ca na svarūpavivakṣayā |
evaṃliṅgakam ityetad bhāṣyakāreṇa varṇyate || 4.19 ||
yato 'sti tatra dharmo 'yaṃ vidyamānopalambhanam |
tasmāt tena prasiddhena gamyatām animittatā || 4.20 ||
pratyakṣatvamado hetuḥ śeṣaṃ hetuprasiddhaye |
asmād ādau prasiddhatvād yogyartham abhidhīyate || 4.21 ||
prakṛtena ca sambandhaḥ śeṣāprāmāṇyadarśanāt |
tadaprāmāṇyasiddhiś ca sambandhāder anīkṣaṇāt || 4.22 ||
śakyam anyāpramāṇatvam iti sūtrair na paṭhyate |
na ca paryanuyogo 'tra lakṣaṇānupayogataḥ || 4.23 ||
na ca nyūnātirekādiprasaṅgo lakṣaṇaṃ prati |
sarvathā lokasiddhatvād dharmo 'yaṃ tāvad iṣyate || 4.24 ||
tataś ca mṛgatṛṣṇādi na pratyakṣaṃ prasajyate |
animittaprasaṅgas tu tasyāpi na nivāryate || 4.25 ||
atītānāgate 'py arthe sūkṣme vyavahite 'pi ca |
pratyakṣaṃ yoginām iṣṭaṃ kaiś cin muktātmanām api || 4.26 ||
vidyamānopalambhatvam asiddhaṃ tatra tān prati |
bhaviṣyattvasya vā hetor tadgrāhyair vyabhicāritā || 4.27 ||
mā bhūtāmiti tenāha lokasiddhaṃ sad ity ayam |
na lokavyatiriktaṃ hi pratyakṣaṃ yoginām api || 4.28 ||
pratyakṣatvena tasyāpi vidyamānopalambhanam |
satsamprayogajatvaṃ vāpy asmatpratyakṣavad bhavet || 4.29 ||
teṣām avartamāne 'rthe vā nāmotpadyate matiḥ |
pratyakṣaṃ sā tatas tv eva nābhilāṣasmṛtādivat || 4.30 ||
loke cāpy aprasiddhatvāt pratyakṣatvapramāṇataḥ |
pratibhāvad dvayāsattvaṃ sad ity etena kathyate || 4.31 ||
laukikī pratibhā yadvat pratyakṣādyanapekṣiṇī |
na niścayāya paryāptā tathā syād yoginām api || 4.32 ||
avidyamānasaṃyogāt syāc cet pratyakṣadhīḥ kva cit |
bhaviṣyaty api dharme syāc chaktety āha sad ity ayam || 4.33 ||
pratyakṣaḥ prāganuṣṭhānān na dharmo 'nuṣṭhito 'pi vā |
phalasādhanarūpeṇa tadānīṃ yena nāsty asau || 4.34 ||
asmatpratyakṣavac cāpi vidyamānopalambhanam |
pratyakṣaṃ dhyāyināṃ dharme pratyakṣatvāc ca neṣyate || 4.35 ||
avidyamānasaṃyogāt pratyakṣatvanirākṛtiḥ |
yogināṃ kena labhyeta neṣṭaṃ sadgrahaṇaṃ yadi || 4.36 ||
saptamyāpi tu labhyeta sadarthaḥ, kalpanā punaḥ |
pareṣāṃ vāraṇīyeti yatno jaimininā kṛtaḥ || 4.37 ||
samyagarthe ca saṃśabdo duṣprayoganivāraṇaḥ |
prayoga indriyāṇāṃ ca vyāpāro 'rtheṣu kathyate || 4.38 ||
duṣṭatvāc chuktikāyogo vāryate, rajatekṣaṇāt |
evaṃ saty anuvādatvaṃ lakṣaṇasyāpi sambhavet || 4.39 ||
tataś cāprāpyakāritvād yad bauddhaiḥ śrotracakṣuṣoḥ |
lakṣaṇāvyāptisiddhyarthaṃ saṃyogo neti kīrtyate || 4.40 ||
prāpyagrahaṇapakṣe hi sāntarāgrahaṇaṃ kila |
adhiṣṭānādhikaś cārtho na gṛhyeta tvagādivat || 4.41 ||
vyāpāramātravācitvād aviruddhaṃ tad atra naḥ |
yadi vārthārjavasthānaṃ samprayogo 'tra varṇyate || 4.42 ||
yogyatālakṣaṇo vācyaḥ saṃyogaḥ kāryalakṣitaḥ |
sāṃkhyādīn vā vinirjitya prāptipakṣo 'tra dūṣyatām || 4.43 ||
tayoś ca prāpyakāritvam indriyatvāt tvagādivat |
ke cit tayoḥ śarīrāc ca bahirvṛttiṃ pracakṣate || 4.44 ||
cikitsādiprayogaś ca yo 'dhiṣṭhāne prayujyate |
so 'pi tasyaiva saṃskāra ādheyasyopakārakaḥ || 4.45 ||
taddeśaś cāpi saṃskāraḥ sarvavyāptyartha ucyate |
cakṣurādyupakāraś ca pādādāv api dṛśyate || 4.46 ||
tasmān naikāntataḥ śakyaṃ saṃskārāt tatra vartanam |
bahirvṛttis tayoś ceṣṭā pṛthvagrā santatāpi ca || 4.47 ||
adhiṣṭhānādhikaṃ tena gṛhyate yatra yādṛśam |
pṛthutvaṃ vṛttibhāge syād, dūre 'pi grahaṇaṃ tathā || 4.48 ||
dīpaprabhā yathā tasmin vinaśyati vinaśyati |
tathā bahirgatāpy eṣā mūlacchedād vinaśyati || 4.49 ||
adhiṣṭhānapidhāne tu saty apy ucchinnayatnayā |
tayārtho 'nupanītatvād ātmanā nānubhūyate || 4.50 ||
vicchinna iti buddhiḥ syād adhiṣṭhānam apekṣya ca |
śabde tv ādhikyavicchedau bhrāntyaivoktāv asambhavāt || 4.51 ||
puruṣendriyaśabdau ca vyavadhānena kalpitau |
puruṣo laukiko vā syād yo vāsmin sādhayiṣyate || 4.52 ||
vikriyā jñānarūpāsya na nityatve virotsyate |
buddhijanmeti cāpy āha jāyamānapramāṇatām || 4.53 ||
vyāpāraḥ kārakāṇāṃ hi dṛṣṭo janmātirekataḥ |
pramāṇe 'pi tathā mā bhūd iti janma vivakṣyate || 4.54 ||
na hi tat kṣaṇam apy āste, jāyate vāpramātmakam |
yenārthagrahaṇe paścād vyāpriyetendriyādivat || 4.55 ||
tena janmaiva viṣaye buddher vyāpāra iṣyate |
tad eva ca pramārūpaṃ tadvatī karaṇaṃ ca dhīḥ || 4.56 ||
janma cāvyatirekeṇa bhāṣyakāreṇa varṇitam |
tac ca bhūtabhaviṣyattvāt kṛtaṃ buddher viśeṣaṇam || 4.57 ||
yadāpy aulūkyasiddhāntāt samavāyasya janmatā |
buddhis tatrendriyādhīnā tena pratyakṣamaśnute || 4.58 ||
pramāṇaphalabhāvaś ca yayeṣṭaṃ parikalpyatām |
sarvathāpy animittatvaṃ vidyamānopalambhanāt || 4.59 ||
yadvendriyaṃ pramāṇaṃ syāt tasya vārthena saṅgatiḥ |
manaso vendriyair yoga ātmanā sarva eva vā || 4.60 ||
tadā jñānaṃ phalam, tatra vyāpārāc ca pramāṇatā |
vyāpāro na yadā teṣāṃ tadā notpadyate phalam || 4.61 ||
na ca sarvātmanākṣeṇa sambandho 'rthasya vidyate |
yena sarvārthabodhaḥ syāt tatpramāṇābhidhāyinām || 4.62 ||
prāptimātraṃ hi sambandho nendriyasyābhyupeyate |
mā bhūt kāraṇamātreṇa tvacā rūpāvadhāraṇam || 4.63 ||
yathā pramāṇaniṣpattau yogyatvād indriyārthayoḥ |
niyatā saṅgatir hetuḥ phale 'py evaṃ bhaviṣyati || 4.64 ||
yogasya dvyāśrayatve 'pi bhavatyanyatarāśrayaḥ |
vyapadeśaḥ, atha vāpy akṣaṃ tatrāsādhāraṇaṃ bhavet || 4.65 ||
saṃyoge tv ātmamanasoḥ syāc ced viṣayabhinnatā |
pramāṇaphalayoḥ, nāsau, arthe hi vyāpṛtaṃ dvayam || 4.66 ||
athāpy āśraya iṣṭas te na yogād viṣayāntaram |
ātmasthatvena vijñānaṃ na bhinnaviṣayaṃ tataḥ || 4.67 ||
prakṛṣṭasādhanatvāc ca pratyāsatteḥ sa eva naḥ |
karaṇaṃ tena nānyatra kārake syāt pramāṇatā || 4.68 ||
pramāṇe sarvasaṃyoge doṣo naiko 'pi vidyate |
pramāṇaṃ tv indriyaṃ yasya tasyaiko viṣayaḥ sphuṭaḥ || 4.69 ||
pramāṇaphalate buddhyor viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
yadā tadāpi pūrvoktā bhinnārthatvanirākriyā || 4.70 ||
viśeṣaṇe tu boddhavye yadālocanamātrakam |
prasūte niścayaṃ paścāt tasya prāmāṇyakalpanā || 4.71 ||
niścayas tu phalaṃ tatra, nāsāv ālocite tadā |
tadā naiva pramāṇatvaṃ syād arthānavadhāraṇāt || 4.72 ||
hānādibuddhiphalatā pramāṇaṃ ced viśeṣyadhīḥ |
upakārādisaṃsmṛtyā vyavāyaś cet, iyaṃ phalam || 4.73 ||
viṣayaikatvam icchaṃs tu yaḥ pramāṇaṃ phalaṃ vadet |
sādhyasādhanayor bhedo laukikas tena bādhitaḥ || 4.74 ||
chedane khadiraprāpte palāśe na cchidā yathā |
tathaiva paraśor loke cchidayā saha naikatā || 4.75 ||
bhavate bhedahānena rucitā viṣayaikatā |
tattyāgena parebhyas tu bhedo rucim upāgataḥ || 4.76 ||
karaṇatvopacāras tu phale cet kalpyate tvayā |
kathañ cid viṣayaikatvaṃ parair vā kiṃ na kalpyate || 4.77 ||
paricchedaphalatvena vṛttasyānantarasya naḥ |
pramāṇatvaṃ bhavej jñāne pramāṇe tu paraṃ phalam || 4.78 ||
svasaṃvittiphalatvaṃ tu tanniṣedhān na yujyate |
pramāṇe viṣayākāre bhinnārthatvān na yujyate || 4.79 ||
svākāraś ca svasaṃvittiṃ muktvā nānyaḥ pratīyate |
prāmāṇyaṃ yasya kalpyeta svasaṃvittiphalaṃ prati || 4.80 ||
svākārasya paricchedo na cākārāntarād vinā |
tasyāpy evaṃ tathā ca syān nākārāntaḥ kadā cana || 4.81 ||
na cāsañcetitaḥ sattāṃ svākāraḥ pratipadyate |
grāhye ca viṣayākāre grāhako 'nyo na labhyate || 4.82 ||
manasas tv indriyatvena pratyakṣā dhīḥ sukhādiṣu |
manasā samprayukto hi tāny ātmā pratipadyate || 4.83 ||
sambaddhaṃ vartamānaṃ ca grahyate cakṣurādinā |
sāmānyaṃ vā viśeṣo vā grāhyaṃ nāto 'tra kalpyate || 4.84 ||
lakṣaṇaṃ yac ca yair uktaṃ pratyakṣe laukike sati |
vidyamānopalambhitvāt sarvasyaivānimittatā || 4.85 ||
nirvikalpakapakṣe tu sutarām animittatā |
sādhyasādhanasambandho nāvikalpya hi gṛhyate || 4.86 ||
kathaṃ pratyakṣapūrvatvam anumānādi no bhavet |
yadā smṛtyasamarthatvān nirvikalpendriyasya dhīḥ || 4.87 ||
na cāvikalpya liṅgasya liṅgisambandhayos tathā |
gṛhītiḥ, upamāne 'pi sādṛśyagrahaṇāt smṛteḥ || 4.88 ||
arthāpattiḥ punaḥ prāyo nānyadṛṣṭe 'rtha iṣyate |
pravartate ca yaṃ dṛṣṭvā so 'py arthaḥ savikalpakaḥ || 4.89 ||
yatra cānumitaṃ liṅgaṃ sūryagatyādi liṅgi ca |
tatra pratyakṣapūrvatvaṃ katham adhyavasīyate || 4.90 ||
pratyakṣāvagate cārthe kutas teṣāṃ pramāṇatā |
tair yadā sa pratīyeta tadā nākṣasya gocaraḥ || 4.91 ||
atha kasya cid arthasya jñānāt tatpūrvatā bhavet |
tadārthasya bhaviṣyattvaṃ na syād ajñānakāraṇam || 4.92 ||
vartamāne hi kasmiṃś cid vijñāte 'rthe 'kṣabuddhibhiḥ |
liṅgād avidyamāno 'pi dharmo gamyeta tais tadā || 4.93 ||
pratyakṣeṇa gṛhītvā ca varṇān vede 'pi gṛhyate |
prameyam iti so 'pi syāt tatpūrvatvād akāraṇam || 4.94 ||
ke cit tatpūrvakatvaṃ tu hetur naiveti manvate |
tatpūrvakatvād yat tāvat prāmāṇyaṃ tadasambhavaḥ || 4.95 ||
pratyakṣeṇa gṛhītvā ca, liṅgādyanyatamaṃ dhruvam |
pravṛttir anumānāder na ca dharme 'sti tādṛśam || 4.96 ||
anumānānumānāder na cāpy astīha sambhavaḥ |
sambandhaliṅgiliṅgānāṃ pūrvasiddher asambhavāt || 4.97 ||
sattā ca nānumānena kasya cit pratipadyate |
dharmeṇānyad viśeṣyaṃ cet, pakṣo 'siddhaviśeṣaṇaḥ || 4.98 ||
tasmād adṛṣṭapūrvatvāt kena cid vastunā saha |
dharmasya nānumeyatvam asādhāraṇavastuvat || 4.99 ||
adṛṣṭasadṛśatvāc ca svayaṃ cānupalambhanāt |
dharmasya nopameyatvam asādhāraṇavad bhavet || 4.100 ||
nanv arthāpattir evaṃ syāj jagadvaicitryadarśanāt |
sukhiduḥkhādibhedo hi nādṛṣṭāt kāraṇād ṛte || 4.101 ||
dṛṣṭasya vyabhicāritvāt tadabhāve 'pi sambhavāt |
sevāvyayanatulyatve dṛṣṭā ca phalabhinnatā || 4.102 ||
syād evaṃ yadi śakyeta svābhāvikanivāraṇā |
karmaśakteś ca vaicitrye hetur anyo bhaved yadi || 4.103 ||
yathā ca phalavaicitrye karmaṇāṃ śaktatā svataḥ |
tathā ca citratā loke svabhāvād upapatsyate || 4.104 ||
adharme dharmarūpe vā hy avibhakte phalaṃ prati |
kim apy astīti vijñānaṃ narāṇāṃ kvopayujyate || 4.105 ||
kiṃ nu yāgād ito duḥkhaṃ hiṃsādeḥ kiṃ sukhodbhavaḥ |
svargaputrādibhedaś ca kīdṛśāt karmabhedataḥ || 4.106 ||
iti yāvad avijñānaṃ tāvan naiva pravartate |
pravṛttyaṅgaṃ ca yajjñānaṃ tasya mūlaṃ pratīkṣyate || 4.107 ||
tasmāt siddhe 'pi sāmānye viśeṣo nāgamād ṛte |
viśeṣasya tu jijñāsā sūtrakāreṇa sūtritā || 4.108 ||
gamyamāne viśeṣe ca tadantarbhāvakāritaḥ |
sāmānyapratyayo 'pi syāc chāstrād evety akāraṇam || 4.109 ||
yathārthāpattir evaṃ ca nānumānopameṣyate |
śāstraṃ cet tadapekṣeta tasyaiva syāt pramāṇatā || 4.110 ||
pratyakṣāgrahaṇaṃ yat tu liṅgāder avikalpanāt |
tan na, iṣṭatvād vikalpasyāpy artharūpopakāriṇaḥ || 4.111 ||
asti hy ālocanā jñānaṃ prathamaṃ nirvikapakam |
bālamūkādivijñānasadṛśaṃ śuddhavastujam || 4.112 ||
na viśeṣo na sāmānyaṃ tadānīmanubhūyate |
tayor ādhārabhūtā tu, vyaktir evāvasīyate || 4.113 ||
mahāsāmānyam anyais tu dravyaṃ sad iti cocyate |
sāmānyaviṣayatvaṃ ca pratyakṣasyaivam āśritam || 4.114 ||
viśeṣās tu pratīyante savikalpakabuddhibhiḥ |
te ca ke cit pratidravyaṃ ke cid bahuṣu saṃśritāḥ || 4.115 ||
tān akalpayad utpannaṃ vyāvṛttānugatātmanā |
gavyaśve copajātaṃ tu pratyakṣaṃ na viśiṣyate || 4.116 ||
tad ayuktam, pratidravyaṃ bhinnarūpopalambhanāt |
na hy ākhyātum aśakyatvād bhedo nāstīti gamyate || 4.117 ||
nirvikalpakabodhe 'pi dvyātmakasyāpi vastunaḥ |
grahaṇam, lakṣaṇākhyeyaṃ jñātrā śuddhaṃ tu gṛhyate || 4.118 ||
na cāsādhāraṇatvena paravyāvṛttyakalpanāt |
viśeṣānugamākḷpteḥ sāmānyam iti nāpi tat || 4.119 ||
tataḥ paraṃ punarvastudharmair jātyādibhir yayā |
buddhyāvasīyate sāpi pratyakṣatvena sammatā || 4.120 ||
karaṇaṃ cendriyaṃ buddher na tatra jñānam āhitam |
tataḥ smṛtyasamarthatvād vikalpo 'to na vāryate || 4.121 ||
ātmany eva sthitaṃ jñānam, sa hi boddhātra gamyate |
smaraṇe cāsya sāmarthyaṃ sandhānādau ca vidyate || 4.122 ||
tenendriyārthasambandhe vicyamāne smarann api |
vikalpayan svadharmeṇa vastu pratyakṣavān naraḥ || 4.123 ||
tac caitadindriyādhīnam iti tair vyapadiśyate |
tadasambandhajātaṃ tu naiva pratyakṣam iṣyate || 4.124 ||
punaḥ punarvikalpe 'pi satī jātiḥ pratīyate |
tatsambandhānusāreṇa sarvaṃ pratyakṣam iṣyate || 4.125 ||
na hi praviṣṭamātrāṇām uṣṇād garbhagṛhādiṣu |
arthā na pratibhāntīti gṛhyante nendriyaiḥ punaḥ || 4.126 ||
yathā tv ābhāsamātreṇa pūrvaṃ jñātvā svarūpataḥ |
paścāt tatrāvabudhyante tathā jātyādidharmataḥ || 4.127 ||
yadi tv ālocya saṃmīlya netre kaś cid vikalpayet |
na syāt pratyakṣatā tasya sambandhānanusārataḥ || 4.128 ||
asambaddhavikalpe 'pi tulyam ātmādi kāraṇam |
tenāsādhāraṇatvaṃ syād atrākṣasyaiva kalpane || 4.129 ||
nirvikalpakabodhe 'pi nākṣaṃ kevalakāraṇam |
tatpāramparyajāte vā rūḍhiḥ syāt paṅkajādivat || 4.130 ||
animittaiva vā rūḍhiḥ sutarāṃ savikalpakam |
pratyakṣaṃ sammataṃ loke na tathā nirvikalpakam || 4.131 ||
vṛddhaprayogagamyāś ca śabdārthāḥ sarva eva naḥ |
tena yatra prayukto 'yaṃ na tasmād apanīyate || 4.132 ||
siddhānugamamātraṃ hi kartuṃ yuktaṃ parīkṣakaiḥ |
na sarvalokasiddhasya lakṣaṇena nivartanam || 4.133 ||
kalpanāyāḥ svasaṃvittāv indriyādhīnatā katham |
manas tatrendriyaṃ cet syād gotvādāv api tatsamam || 4.134 ||
svasaṃvittau tad iṣṭaṃ cet, loko na hy evam icchati |
tasmād rūḍhatvam eṣṭavyaṃ pāribhāṣikatāpi vā || 4.135 ||
manasas tv indriyatvena sudhaduḥkhādibuddhiṣu |
yathā pratyakṣataivaṃ nas tadadhīnā bhaviṣyati || 4.136 ||
tadadhīnatvasāmye 'pi kalpanāpoḍhaśabdanāt |
pratyakṣaṃ kiñ cid eveṣṭaṃ yathā tatra tathaiva naḥ || 4.137 ||
liṅgādyabhāvataś cāpi nānumānādidhīr iyam |
bādhakapratyayāsattvān nāprāmāṇyaṃ ca yujyate || 4.138 ||
na ca parvamadṛṣṭatvāt smṛtitvam upapadyate |
tasmāt pratyakṣam evedam, vyavahāras tathaiva ca || 4.139 ||
jātyādyarthāntaraṃ yasmād atadrūpe 'pi vastuni |
bhavaty adhyasya dhīs tasmān mṛgatṛṣṇādibhiḥ samā || 4.140 ||
naitadaśvādibuddhīnām adhyāropādyasambhavāt |
sthitaṃ naiva hi jātyādeḥ paratvaṃ vyaktito hi naḥ || 4.141 ||
yadi hy ekāntato bhinnaṃ viśeṣyāt syād viśeṣaṇam |
svānurūpāṃ sadā buddhiṃ viśeṣye janayet katham || 4.142 ||
sphaṭikādau tu lākṣādisvarūpā yā matir bhavet |
avyutpannasya sā mithyā vyutpannānāṃ hi bhedadhīḥ || 4.143 ||
na tu jātyādinirmuktaṃ vastu dṛṣṭaṃ kadā cana |
tadvimokena vā tāni lākṣādisphaṭikādivat || 4.144 ||
tatrāpi cen na dṛśyeta bhedaḥ kaiś cit kadā cana |
raktādibuddhisamyaktvaṃ vinivāryeta kena vā || 4.145 ||
na cāpy ayutasiddhānāṃ sambandhitvena kalpanā |
nāniṣpannasya sambandhaḥ, niṣpattau yutasiddhatā || 4.146 ||
tathā ca sati sambandhe hetuḥ kaś cin na vidyate |
tasmāc cāpi na sambandhaḥ padārthānāṃ pratīyate || 4.147 ||
samavāyaviyogāc ca viśleṣaḥ syāt parasparam |
tatkḷptāvavyavasthā syāt tasya tasyānyasaṅgateḥ || 4.148 ||
atha tasyātmarūpatvān nānyasambandhakalpanā |
abhedāt samavāyo 'stu svarūpaṃ dharmadharmiṇoḥ || 4.149 ||
na hi sa vyatiriktaḥ san sambandhaṃ pratipadyate |
tasmiṃs tābhyām abhinne tu na nānātvaṃ tayor bhavet || 4.150 ||
nanu dharmātirekeṇa dharmiṇo 'nupalambhanāt |
tatsaṅghamātra evāyaṃ gavādiḥ syād vanādivat || 4.151 ||
āvirbhāvatirobhāvadharmakeṣv anuyāyi yat |
taddharmi yatra vā jñānaṃ prāgdharmagrahaṇād bhavet || 4.152 ||
ato jātyādirūpeṇa dharmi yad gṛhyate naraiḥ |
pārarūpyaṃ na tasyāstīty aprāmāṇyaṃ na yujyate || 4.153 ||
yasyāpi vyatirekaḥ syād dharmebhyo dharmiṇaḥ sphuṭaḥ |
nityaṃ tasyāpi tādrūpyān na mithyātvaṃ prasajyate || 4.154 ||
yo hy asadrūpasaṃvedyaḥ saṃvedyetān yathā punaḥ |
sa mithyā na tu tenaiva yo nityam avagamyate || 4.155 ||
na cānekendriyagrāhyaṃ bhinnatāṃ pratipadyate |
mā bhūd bhinnaśarīrasthagrāhyatvād bhinnarūpatā || 4.156 ||
jātyabhedād abhedaś cet, indriyatvena tatsamam |
tulyabuddher ato bhinnā na sattendriyabhedataḥ || 4.157 ||
buddhibhedāc ca naikatvaṃ rūpādīnāṃ prasajyate |
ekānekatvam iṣṭaṃ vā sattārūpādirūpataḥ || 4.158 ||
kva cic ca saṅkarān nākṣam ekam ity avasīyate |
dārḍhyadaurbalyabhedena vyavasthāpi yataḥ kva cit || 4.159 ||
yathā hi manasaḥ sārdhaṃ rūpādau cakṣurādinā |
pravṛttiḥ sukhaduḥkhādau kevalasyaiva dṛśyate || 4.160 ||
na kva cit saṅkarābhāvāt sarvatraiva nivartate |
kva cic ca saṅkaraṃ dṛṣṭvā saṅkaro 'nyatra kalpyate || 4.161 ||
śrotrāder upaghāte 'pi śabdādismṛtidarśanāt |
vartamānasya cājñānād vyavasthā sampratīyate || 4.162 ||
ekaṃ yadi bhaved akṣaṃ sarvair gṛhyeta vā na vā |
kalpyate śaktibhedaś cet, śaktir evendriyaṃ bhavet || 4.163 ||
śṛṇuyād badhiraḥ śabdaṃ saṅkare cakṣurādinā |
manaso vā svatantratve vartamānārthabuddhiṣu || 4.164 ||
na smared badhiraḥ śabdaṃ śrotraṃ cet smṛtikāraṇam |
smṛtivad vā bhaved asya vartamānārthadhīr api || 4.165 ||
smṛtiś ca na bhavet paścād gṛhṇīyāt tan na cen manaḥ |
śrotragrahaṇavelāyām, na cāsarvā smṛtir bhavet || 4.166 ||
bodhātmakatayā puṃsaḥ sarvatra grahaṇaṃ bhavet |
yugapadviṣaye 'py asya karaṇāpekṣitā na cet || 4.167 ||
tasmāj jñānānusāreṇa vyavasthāsaṅkarau kva cit |
grāhyagrāhakaśaktibhyaḥ kāryadvāreṇa kalpitau || 4.168 ||
cakṣūrūpādibhedas tu pañcadhaiva vyavasthitaḥ |
tena nīlādibhede 'pi nendriyānantyakalpanā || 4.169 ||
tasmāt pañcabhir apy akṣair bodhaḥ sattāguṇatvayoḥ |
dravyamūrtau punardvābhyāṃ rūpādāv ekaśaḥ sthitaḥ || 4.170 ||
nanu jātyādirūpe 'pi śabdābhedopacārataḥ |
pravartamānā mithya syād buddhī rūpeṣu buddhivat || 4.171 ||
na śabdābhedarūpeṇa buddhir artheṣu jāyate |
prāk śabdād yādṛśī buddhiḥ śabdād api hi tādṛśī || 4.172 ||
nanu gotvādirūpeṇa gavākārādibuddhayaḥ |
na prāk śabdārthasambandhajñānāt santi kadā cana || 4.173 ||
jātyādes tatsvarūpaṃ ced aśabdajño 'pi lakṣayet |
anvayavyatirekābhyāṃ śabdarūpatvaniścayaḥ || 4.174 ||
yathā rūpādayo bhinnāḥ prāk śabdāt svātmanaiva tu |
gamyante tadvad evaitat saṃjñitvaṃ kevalaṃ param || 4.175 ||
na cāvikalpitaḥ śabdād iti vācyo na gṛhyate |
tenāgṛhītaśabdo 'pi gotvādīn pratipadyate || 4.176 ||
śrutisaṃsparśabodhe 'pi gotvādīn pratipadyate |
vivekād arthaśabdānāṃ cakṣuḥ śrotradhiyā kṛtāt || 4.177 ||
anantadharmake dharmiṇy ekadharmāvadhāraṇe |
śabdo 'bhyupāyamātraṃ syān nātmādhyāropakāraṇam || 4.178 ||
na copeye 'bhyupāyasya rūpādhyāsaḥ prasajyate |
na hi dīpendriyādīnāṃ rūpādhyāropa iṣyate || 4.179 ||
nityaṃ yadi ca gotvādi śabdarūpeṇa gṛhyate |
rūpāntaraṃ na dṛṣṭaṃ ced bhedādhyāsau kuto nvimau || 4.180 ||
yady abhedo na mithyātvam, bhedaś cet syāt svarūpataḥ |
nādhyāropaprasaṅgaḥ syād bhrāntyā tv adhyāsakalpanā || 4.181 ||
śabdenaiva ca nirdeśo gṛhīte 'rthe 'vakalpate |
gaur ity eva ca nirdeśo vācyatadbuddhivādinām || 4.182 ||
nirdeśatulyatāyāṃ ca śrotrā vaktṛsvarūpatā |
śabdajñānaprameyeṣu vijñānasyāvasīyate || 4.183 ||
bhrāntihetusamānatve 'py upāyatvānmatiśrutī |
manyate 'rthe samadhyaste nārthādhyāsaṃ tayoḥ punaḥ || 4.184 ||
gotve sāsnādimadrūpāṅgādirūpābhidhāyake |
nirākārobhayajñāne saṃvittiḥ paramārthataḥ || 4.185 ||
yadi cābhedarūpeṇa śabdenārthaḥ pratīyate |
ekarūpatvam akṣādau devanādeḥ prasajyate || 4.186 ||
syād anakṣanivṛtyā cet, na prāk śabdāt pratīyate |
gavādiṣv api tulyaṃ cet, nekarūpasya darśanāt || 4.187 ||
traye bibhītakādīnāṃ naikadharmānvayo 'sti hi |
śabdaḥ sādhāraṇas teṣāṃ jātiśabdād vilakṣaṇaḥ || 4.188 ||
parasparavibhinnaṃ tu jñāyate 'trākṛtitrayam |
tadadhyāse na yujyeta tadrūpasyāvibhāgataḥ || 4.189 ||
bhinnāḥ syur akṣaśabdāś cet, nārthe saṃśayadarśanāt |
na sāmānyād ṛte sa syād, rūpābhedaś ca gamyate || 4.190 ||
bhavatyādau ca bhinne 'pi nāmākhyātatvasaṃjñayā |
rūpaikatvena cādhyāse tulyārthatvaṃ prasajyate || 4.191 ||
śabdaniṣpattyabhedāc ca tiṅantārthasya sādhyatā |
katham, kathaṃ ca mūrtārtho vācake mūrtivarjite || 4.192 ||
gavāśvaśuklaśabdāder vācyarūpānapekṣaṇe |
vācakatvavyavasthānaṃ kathaṃ jātiguṇādiṣu || 4.193 ||
vṛkṣaplakṣādiśabdānāṃ tulye bhede ghaṭādibhiḥ |
viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ katham arthānapekṣayā || 4.194 ||
sāmānādhikaraṇyaṃ ca na syad vācakabuddhivat |
ekatra copasaṃhāro na buddhyor nirvikalpake || 4.195 ||
vastumātre sa ced evaṃ sarveṣām ekavācyatā |
bhaved gavādiśabdānāṃ sarvair vastu hi gamyate || 4.196 ||
na cāsādhāraṇe bhede nīlotpalam itīṣyate |
na hi śabdapravṛttiḥ syād anyatrānyatra ceṣyate || 4.197 ||
na ca nīlotpalaṃ nāma vastvekaṃ kiñ cid iṣyate |
śabdārthayor yato bhedo gamyate 'vayavānugaḥ || 4.198 ||
śabdadvayasya cādhyāsaḥ paryāyeṣv api dṛśyate |
ekādhikaraṇās tena syus te nīlotpalādivat || 4.199 ||
na cānavagate pūrvaṃ padam arthe prayujyate |
tatra sambandhavelāyāṃ kīdṛśo 'rthaḥ pratīyate || 4.200 ||
tadānīṃ nārtharūpe hi śabdarūpasya sambhavaḥ |
na cāsādhāraṇāṃśena sambandhānugamaḥ kva cit || 4.201 ||
tatra pūrvānapekṣatve yadyātmādhyāsaśaktatā |
śabdasya prathame 'pi syāc chravaṇe 'dhyastarūpatā || 4.202 ||
mama vācyānabhijñatvān na bhavet smaraṇaṃ tataḥ |
bhavatas tv artharūpasya vācakeṣv api darśanāt || 4.203 ||
yathā tv ajñātaśabdānāṃ vācye taddhīr na jāyate |
tathaivājñātavācyānām upalabdhe 'pi vācake || 4.204 ||
tasmān nātīva vācyānāṃ vācakādhīnatā bhavet |
smārakatvāc ca teṣv eva pāratantryaṃ pratīyate || 4.205 ||
tena sambandhavelāyām arthātmā yo 'vasīyate |
śabdād api sa eveti nārtharūpaṃ praṇaśyati || 4.206 ||
pravṛttau vā nivṛttau vā yāṃ śabdaḥ kurute matim |
tādātmyaṃ tasya śabdasya na kathañ cit pratīyate || 4.207 ||
karahastādiśabdebhyaḥ śabdarūpasya bhedataḥ |
bhinno 'rthaḥ sampratīyeta tadadhyāropakalpane || 4.208 ||
ātmādhyāsas tu sādṛśyād uparāgāc ca dṛśyate |
na tāvad arthasādṛśyaṃ śabdasyeha pratīyate || 4.209 ||
na cānurāgaḥ śabdena bhinnadeśasya yujyate |
dūrasthapratibimbaṃ ca nārūpasya pratīyate || 4.210 ||
śabdasarvagatatvena yadyarthaprāptir ucyate |
sarvārthānāṃ bhavec chabdaiḥ sarvair evānurañjanam || 4.211 ||
na ca bhinnendriyagrāhyaṃ kiñ cid asty anurāgakṛt |
na hi lākṣānurakte 'pi sphaṭike dhīs tvagādibhiḥ || 4.212 ||
anumānāgamau mithyā syātāmadhyāsakalpane |
nirūpaṇasya mithyātvāt sarvābhāvaḥ prasajyate || 4.213 ||
tathās tv iti yadi brūyāt, mithyā svavacane sati |
katham evaṃ vaded artho nānṛtād dhi pratīyate || 4.214 ||
śūnyavādottarāccāpi yathārthaṃ buddhiśabdayoḥ |
pravṛttir na tu tat tantram artharūpaṃ kadā cana || 4.215 ||
tasmāt prāg api ye śabdād bhirnnaikatvādibuddhibhiḥ |
gṛhyante sarvadā teṣāṃ paramārthastitā bhavet || 4.216 ||
śabdābhyupāyake 'py arthe tadabhāve ca yady api |
arthabuddhir na jāyeta nārthe rūpaṃ praṇaśyati || 4.217 ||
cakṣurāder abhāve hi rūpādyātmā na gṛhyate |
svarūpanāśo rūpādes tāvanmātreṇa neṣyate || 4.218 ||
sambandhasya ca nityatvān nārthasya syād arūpatā |
yugapanna hi sarveṣām anyākārārthavedanam || 4.219 ||
tadākāre 'pi tadvac ced, dvaye sati parīkṣyatām |
kiṃ nv arthasyātathābhāvo grahītuḥ kiṃ nv aśaktatā || 4.220 ||
sadasadbhāvayor arthe virodhitvād asambhavaḥ |
grahītṛbhedāc chaktatvam aśaktatvaṃ ca yujyate || 4.221 ||
yathāndhānandhayoḥ pārśve rūpasyety abhidhāsyate |
tenārthe dhvanyupāyasya tadhīrnānyasya jāyate || 4.222 ||
devadattādiśabde tu sambandhādyatvadarśanāt |
arthasyānityatāyāṃ ca tādrūpyasyāpy anityatā || 4.223 ||
tatrāpy autpattikī śaktis tadrūpapratyayaṃ prati |
grāhyagrāhakayor iṣṭā niyogasya tv anityatā || 4.224 ||
tatra sarvair atādrūpyaṃ prāṅniyogāt pratīyate |
teneṣṭam eva mithyātvaṃ kaiś cid adhyāsakalpane || 4.225 ||
yadā tu yādṛśaḥ piṇḍaḥ pūrvaṃ śabdāt pratīyate |
tādṛśasmaraṇe hetuḥ śabdas tatra yathārthatā || 4.226 ||
niyogāt parato vāpi śabdena vyajyatām iyam |
tadgrāhyaśaktir arthasya, pārarūpyaṃ na tāvatā || 4.227 ||
sarvākāraparicchedyaśakte 'rthe vācake 'pi vā |
sarvākārārthavijñānasamarthe niyamaḥ kṛtaḥ || 4.228 ||
tatra śabdārthasambandhaṃ pramātuḥ smarato 'pi yā |
buddhiḥ pūrvagṛhītārthasandhānād upajāyate || 4.229 ||
cakṣuṣā sannikṛṣṭe 'rthe nāpratyakṣam asau bhavet |
viviktā eva te 'py arthāḥ smṛtipratyakṣagocarāḥ || 4.230 ||
smaryete śabdasambandhau mā bhūt pratyakṣatā tayoḥ |
tadapratyakṣabhāvena na tv arthasyāpi vāryate || 4.231 ||
gṛhītam api gotvādi smṛtispṛṣṭaṃ ca yady api |
tathāpi vyatirekeṇa pūrvabodhāt pratīyate || 4.232 ||
vyaktikālādibhedena tatrāsty avasaro miteḥ |
yaḥ pūrvāvagato 'ṃśo 'tra sa na nāma pramīyate || 4.233 ||
idānīn tanam astitvaṃ na hi pūrvadhiyā gatam |
na hi smaraṇato yatprāk tat pratyakṣam itīdṛśam || 4.234 ||
vacanaṃ rājakīyaṃ vā vaidikaṃ vāpi vidyate |
na cāpi smaraṇāt paścād indriyasya pravartanam || 4.235 ||
vāryate kena cin nātastat tadānīṃ praduṣyati |
tenendriyārthasambandhāt prāgūrdhvaṃ vāpi yatsmṛteḥ || 4.236 ||
vijñānaṃ jāyate sarvaṃ pratyakṣam iti gamyatām |
vimanaskā yadā ke cit sambaddham api cendriyaiḥ || 4.237 ||
na budhyante tathā cānye sādṛśyādivimohitāḥ |
tatra yo 'rthaṃ vivekena kauśalāt sadṛśeṣv api || 4.238 ||
sūkṣmaṃ vāpi prapadyeta tasya bhrāntirna tāvatā |
yathā ṣaḍjādibhedena gāne laukikavaidike || 4.239 ||
vivekenāvagacchanti yeṣāṃ tatsaṃskṛtā matiḥ |
gānamātraṃ vijānanti tatrānadhikṛtās tu ye || 4.240 ||
tadajñānān na mithyātvaṃ vaktuṃ śakyaṃ vivekinām |
te hi ṣaḍjādiśabdebhyo vināpy eṣaṃ viviktatām || 4.241 ||
yathāvadadhigacchanti, tadvad gotvādivas tv api |
saṅkīrṇam arthamātraṃ tu budhyante 'bhyāsavarjitāḥ || 4.242 ||
vivekaṃ pratipadyante ye śabdasmṛtisaṃskṛtāḥ |
yathā rūpādimatyarthe yasyaivāsti yadindriyam || 4.243 ||
sa tanmātraṃ gṛhītvānyan na gṛhṇātyanumānataḥ |
tathā vivekahetūnāṃ yadā yaṃ pratipadyate || 4.244 ||
tadupeye tadā jñānaṃ vartate tadanugrahāt |
tena yāvat pramātāṇāṃ vivekopāyadarśanam || 4.245 ||
na syāt tāvad bhavet teṣāṃ vijñānaṃ nirvikalpakam |
tasmād yatra prakalpyeta vastu vastvantarātmanā || 4.246 ||
pramāṇābhāsatā tatra na svadharmavikalpane |
pratyakṣatvam ataḥ siddhaṃ sāmānyasya tathaiva ca || 4.247 ||
sambandhasyeti tat pūrvam anumānādi jāyate |
sarvaṃ cāpy anumānādi pratyakṣe nirvikalpake || 4.248 ||
na pravartata ity etadanumāne 'bhidhāsyate |
nanv evaṃ sati yāpy agner dūrād apy auṣṇyakalpanā || 4.249 ||
sāpi pratyakṣam eva syād yathā gotvādibuddhayaḥ |
pratyāsannataraṃ gotvaṃ pratyakṣatvena sammatam || 4.250 ||
vijñānaṃ nānyad astīti pratyakṣam idam eva naḥ |
tatrāpy akṣair asambandhaṃ manvānasyopajāyate || 4.251 ||
yadā buddhiḥ, tadā naiva pratyakṣatvena kalpyate |
sparśanena tu sambandhe pratyakṣatvena jāyate || 4.252 ||
tasmād yadindriyaṃ yasya grāhakatvena kalpitam |
tenaiva sati sambandhe pratyakṣaṃ nānyathā bhavet || 4.253 ||
evaṃ samāne 'pi vikalpamārge yatrākṣasambandhaphalānusāraḥ |
pratyakṣatā tasya tathā ca loke vināpyado lakṣaṇataḥ prasiddham || 4.254 ||
§ 5,1 vṛttikāragrantha VKG
-
- (p.149)pratyakṣādau niṣiddhe 'pi nanu lokaprasiddhitaḥ |
- dharmādharmau pramāsyete brāhmaṇādivivekavat || 5,1.1 ||
-
- dhārmikādhārmikatvābhyāṃ pīḍānugrahakāriṇau |
- prasiddhau hi, tathā cāha pārāśaryo 'tra vastuni || 5,1.2 ||
-
- idaṃ puṇyam idaṃ pāpam ity etasmin padadvaye |
- ācaṇḍālaṃ manuṣyāṇām alpaṃ śāstraprayojanam || 5,1.3 ||
-
- nirmūlāsambhavād atra pramāṇaiḥ saiva mṛgyate |
- kutaḥ punaḥ pravṛtteti, pratyakṣādi tu vāritam || 5,1.4 ||
-
- (p.150)na caitāni parityajya pṛthag loke pramāṇatā |
- saṃsāramocakādeś ca hiṃsā puṇyatvasammatā || 5,1.5 ||
-
- na paścāt puṇyam icchanti ke cid evaṃ vigānataḥ |
- mlecchāryāṇāṃ prasiddhatvaṃ na dharmasyopapadyate || 5,1.6 ||
-
- na cāryāṇāṃ viśeṣo 'sti yāvacchāstram anāśritam |
- tanmūlārthaprasiddhis tu tatprāmāṇye sthite bhavet || 5,1.7 ||
-
- tasmād abhāvaktrasthau dharmādarmau na śaknuyāt |
- codanā cet samuddhartuṃ grastau tenaiva paśyatām || 5,1.8 ||
-
- upadeśo hi bhavati jñānaṃ tasyeti yojyate |
- jñāyate yena tajjñānam ekādhikaraṇatvataḥ || 5,1.9 ||
-
- autpattikagirā doṣaḥ kāraṇasya nivāryate |
- abādho 'nyatirekeṇa, svatas tena pramāṇatā || 5,1.10 ||
-
- (p.151)sarvasyānupalabdhe 'rthe prāmāṇyaṃ smṛtir anyathā |
- codanā copadeśaś ca vidhiś caikārthavācinaḥ || 5,1.11 ||
-
- vākyāntare samarthe 'pi kimarthaṃ vidhir āśritaḥ |
- sādhyasādhanasambandhaḥ sarvākhyāteṣu vidyate || 5,1.12 ||
-
- sarvavākyeṣu cākhyātaṃ tenākāṅkṣānivartanāt |
- pravṛttisiddhir icchātaḥ, pratiṣedhāt tu varjanam || 5,1.13 ||
-
- vidhāvanāśrite sādhyaḥ puruṣārtho na labhyate |
- śrutasvargādibādhena dhātvarthaḥ sādhyatāṃ vrajet || 5,1.14 ||
-
- vidhau tu tam atikramya svargādeḥ sādhyateṣyate |
- tatsādhanasya dharmatvam evaṃ sati ca labhyate || 5,1.15 ||
-
- (p.152)svapratyayāntarāpekṣā syād anāptanaroktiṣu |
- āptoktiṣu narāpekṣā nobhayaṃ codanāsu naḥ || 5,1.16 ||
pratyakṣādau niṣiddhe 'pi nanu lokaprasiddhitaḥ |
dharmādharmau pramāsyete brāhmaṇādivivekavat || 5,1.1 ||
dhārmikādhārmikatvābhyāṃ pīḍānugrahakāriṇau |
prasiddhau hi, tathā cāha pārāśaryo 'tra vastuni || 5,1.2 ||
idaṃ puṇyam idaṃ pāpam ity etasmin padadvaye |
ācaṇḍālaṃ manuṣyāṇām alpaṃ śāstraprayojanam || 5,1.3 ||
nirmūlāsambhavād atra pramāṇaiḥ saiva mṛgyate |
kutaḥ punaḥ pravṛtteti, pratyakṣādi tu vāritam || 5,1.4 ||
na caitāni parityajya pṛthag loke pramāṇatā |
saṃsāramocakādeś ca hiṃsā puṇyatvasammatā || 5,1.5 ||
na paścāt puṇyam icchanti ke cid evaṃ vigānataḥ |
mlecchāryāṇāṃ prasiddhatvaṃ na dharmasyopapadyate || 5,1.6 ||
na cāryāṇāṃ viśeṣo 'sti yāvacchāstram anāśritam |
tanmūlārthaprasiddhis tu tatprāmāṇye sthite bhavet || 5,1.7 ||
tasmād abhāvaktrasthau dharmādarmau na śaknuyāt |
codanā cet samuddhartuṃ grastau tenaiva paśyatām || 5,1.8 ||
upadeśo hi bhavati jñānaṃ tasyeti yojyate |
jñāyate yena tajjñānam ekādhikaraṇatvataḥ || 5,1.9 ||
autpattikagirā doṣaḥ kāraṇasya nivāryate |
abādho 'nyatirekeṇa, svatas tena pramāṇatā || 5,1.10 ||
sarvasyānupalabdhe 'rthe prāmāṇyaṃ smṛtir anyathā |
codanā copadeśaś ca vidhiś caikārthavācinaḥ || 5,1.11 ||
vākyāntare samarthe 'pi kimarthaṃ vidhir āśritaḥ |
sādhyasādhanasambandhaḥ sarvākhyāteṣu vidyate || 5,1.12 ||
sarvavākyeṣu cākhyātaṃ tenākāṅkṣānivartanāt |
pravṛttisiddhir icchātaḥ, pratiṣedhāt tu varjanam || 5,1.13 ||
vidhāvanāśrite sādhyaḥ puruṣārtho na labhyate |
śrutasvargādibādhena dhātvarthaḥ sādhyatāṃ vrajet || 5,1.14 ||
vidhau tu tam atikramya svargādeḥ sādhyateṣyate |
tatsādhanasya dharmatvam evaṃ sati ca labhyate || 5,1.15 ||
svapratyayāntarāpekṣā syād anāptanaroktiṣu |
āptoktiṣu narāpekṣā nobhayaṃ codanāsu naḥ || 5,1.16 ||
§ 5.2
-
- ādiśabdo makārāntaḥ, luki kleśena saṅgatiḥ |
- nañadhyāhriyate sūtre, saṅkarāt paricodanā || 5,2.17 ||
-
- pramāṇalakṣaṇājñānād vyabhicārāt parīkṣaṇam |
- naitat pratyakṣam ityevamaparīkṣopasaṃhṛtā || 5,2.18 ||
-
- tatrānyasyāyathārthatvaṃ pratyakṣe tu yathārthatā |
- (p.153)yadābhāsaṃ hi vijñānaṃ tatsaṃyoge tad iṣyate || 5,2.19 ||
-
- sampūrṇaṃ lakṣaṇaṃ hy etat, tatsator vyatyayaḥ kṛtaḥ |
- śobhanārthas tu sacchabdaḥ, yad vākhyāhārakalpanā || 5,2.20 ||
-
- arthāpattyetareṣāṃ ca pratyakṣābhāsalakṣaṇam |
- bādhakajñānalābho hi pūrvābādhe na sambhavet || 5,2.21 ||
-
- sa cāstīti, avabodhatve sati nānyonyasaṃśrayam |
- na cānāgatabādhe ca pūrveṇātmā hi labhyate || 5,2.22 ||
-
- (p.154)nimittadoṣabodhena paścād yatrāpy abādhanam |
- bhavaty eva hi tatrāpi narāntaraviparyayaḥ || 5,2.23 ||
-
- sarveṣāṃ sarvadā yatra dhīḥ syāt tatra na bādhanam |
- na hi kāraṇaduṣṭatvabuddhis tatra balīyasī || 5,2.24 ||
-
- (p.155)jātyādiṣu yadā jātā buddhiḥ paścād asambhavāt |
- nāśyate yuktibhis tatra vyaktam anyonyasaṃśrayam || 5,2.25 ||
-
- svataḥ prāmāṇyataś cātra nirṇayo 'stitvabodhanāt |
- tadrūpapratyayotpattes tadasadvādinām api || 5,2.26 ||
ādiśabdo makārāntaḥ, luki kleśena saṅgatiḥ |
nañadhyāhriyate sūtre, saṅkarāt paricodanā || 5,2.17 ||
pramāṇalakṣaṇājñānād vyabhicārāt parīkṣaṇam |
naitat pratyakṣam ityevamaparīkṣopasaṃhṛtā || 5,2.18 ||
tatrānyasyāyathārthatvaṃ pratyakṣe tu yathārthatā |
yadābhāsaṃ hi vijñānaṃ tatsaṃyoge tad iṣyate || 5,2.19 ||
sampūrṇaṃ lakṣaṇaṃ hy etat, tatsator vyatyayaḥ kṛtaḥ |
śobhanārthas tu sacchabdaḥ, yad vākhyāhārakalpanā || 5,2.20 ||
arthāpattyetareṣāṃ ca pratyakṣābhāsalakṣaṇam |
bādhakajñānalābho hi pūrvābādhe na sambhavet || 5,2.21 ||
sa cāstīti, avabodhatve sati nānyonyasaṃśrayam |
na cānāgatabādhe ca pūrveṇātmā hi labhyate || 5,2.22 ||
nimittadoṣabodhena paścād yatrāpy abādhanam |
bhavaty eva hi tatrāpi narāntaraviparyayaḥ || 5,2.23 ||
sarveṣāṃ sarvadā yatra dhīḥ syāt tatra na bādhanam |
na hi kāraṇaduṣṭatvabuddhis tatra balīyasī || 5,2.24 ||
jātyādiṣu yadā jātā buddhiḥ paścād asambhavāt |
nāśyate yuktibhis tatra vyaktam anyonyasaṃśrayam || 5,2.25 ||
svataḥ prāmāṇyataś cātra nirṇayo 'stitvabodhanāt |
tadrūpapratyayotpattes tadasadvādinām api || 5,2.26 ||
§ 5,3 nirālambanavāda NAV
-
- pramāṇatvāpramāṇatve puṇyapāpādi tatphalam |
- vidhyarthavādamantrārthanāmadheyādikalpanā || 5,3.1 ||
-
- sarveṣu lakṣaṇeṣv evaṃ svapramāṇagaṇaiḥ sthitiḥ |
- vacanavyaktibhedena pūrvasiddhāntapakṣatā || 5,3.2 ||
-
- karmabhyaḥ phalasambandhaḥ pāralaukyaihalaukike |
- sarvam ityādy ayuktaṃ syād arthaśūnyāsu buddhiṣu || 5,3.3 ||
-
- (p.156)tasmād dharmārthibhiḥ pūrvaṃ pramāṇair lokasammataiḥ |
- arthasya sadasadbhāve yatnaḥ kāryaḥ kriyāṃ prati || 5,3.4 ||
-
- yadā saṃvṛtisatyena sarvam etat prakalpyate |
- jñānamātre 'pi kasmād vo vṛthāgraho 'rthakalpane || 5,3.5 ||
-
- saṃvṛter na tu satyatvaṃ satyabhedaḥ kuto 'nvayam |
- satyā cet saṃvṛtiḥ keyaṃ mṛṣā cet satyatā katham || 5,3.6 ||
-
- satyatvaṃ na ca sāmānyaṃ mṛṣārthaparamārthayoḥ |
- (p.157)virodhāt, na hi vṛkṣatvaṃ sāmānyaṃ vṛkṣasiṃhayoḥ || 5,3.7 ||
-
- tulyārthatve 'pi tenaiṣāṃ mithyāsaṃvṛtiśabdayoḥ |
- vañcanārtha upanyāso lālāvaktrāsavādivat || 5,3.8 ||
-
- nāstikyaparihārārthaṃ saṃvṛtiḥ, kalpaneti ca |
- kalpanāpi tv abhinnasya naiva nirvastuke bhavet || 5,3.9 ||
-
- tasmād yan nāsti nāsty eva, yat tv asti paramārthataḥ |
- tat satyam anyanmithyeti, na satyadvayakalpanā || 5,3.10 ||
-
- svapnādibhogavac cāpi yopabhogatvakalpanā |
- tannivṛttyartham eveha paramārthe pravartate || 5,3.11 ||
-
- na hi svapnasukhādyarthaṃ dharme kaś cit pravartate |
- yādṛcchikatvāt svapnasya tūṣṇīmāsyeta paṇḍitaiḥ || 5,3.12 ||
-
- paramārthaphalāvāptim icchadbhis tena yatnataḥ |
- pratipattir vidhātavyā yuktibhir bāhyavastuṣu || 5,3.13 ||
-
- (p.158)tatrārthaśūnyaṃ vijñānaṃ yogācārāḥ samāśritāḥ |
- tasyāpy abhāvam icchanti ye mādhyamikavādinaḥ || 5,3.14 ||
-
- tatra bāhyārthaśūnyatvaṃ tulyaṃ tāvad dvayor api |
- nivṛttyāsya tato jñāne tadvat saṃvṛtikalpanā || 5,3.15 ||
-
- tasmāt sādhāraṇatvena tanmūlatvena cāpy ayam |
- bāhyārthasadasadbhāve yatno bhāṣyakṛtā kṛtāḥ || 5,3.16 ||
-
- bāhyārthāpahnave 'dvaitam ekārthasya parīkṣaṇāt |
- pramāṇam āśritaś caikas tatrāstāṃ yaḥ prameyataḥ || 5,3.17 ||
-
- pramāṇasthas tu mūlatvād ihedānīṃ parīkṣyate |
- prastutaḥ sa dvidhā cātra prathamaṃ tv anumānataḥ || 5,3.18 ||
-
- pratyakṣabādhane cokte paścāt tacchaktyavekṣaṇāt |
- tatrānumānamāhedaṃ nanv iti, asya ca saṅgatiḥ || 5,3.19 ||
-
- tatsamprayogajaṃ nāma pratyakṣam iti bhāṣitam |
- tatrendriyārthasambandhabhedo na paramārthataḥ || 5,3.20 ||
-
- kalpitaḥ samprayogas tu svapnādāv api vidyate |
- tadatadyogajanyasya vibhāgas tena durlabhaḥ || 5,3.21 ||
-
- (p.159)mithyātvaṃ yad dvidhaivoktaṃ nāyathety atra cocyate |
- sarvasyaiva ca mithyātve kiṃ viśiṣyābhidhīyate || 5,3.22 ||
-
- stambhādipratyayo mithyā pratyayatvāt tathā hi yaḥ |
- pratyayaḥ sa mṛṣā dṛṣṭaḥ svapnādipratyayo yathā || 5,3.23 ||
-
- siddhasādhanabhāvo 'ṃśe dṛṣṭāntābhāva eva ca |
- mā bhūtām evaśabdaś ca vyartho 'śeṣaprasādhane || 5,3.24 ||
-
- sarva eveti tenātra jāgradbuddhiparigrahaḥ |
- svāṃśābhyupagamāc cāpi bāhyagrāhyanivāraṇam || 5,3.25 ||
-
- pratyayasyeti sādhyāṃśavyāptahetunidarśanam |
- hetuś copanayenātra jāgrato 'pīti darśataḥ || 5,3.26 ||
-
- (p.160)vipakṣābhāvataś cātra vyatireko na kathyate |
- sāmānyasya ca hetutvāt kasmāt pakṣaikadeśatā || 5,3.27 ||
-
- jāgrajjñāne viśeṣo 'yaṃ yataḥ supariniścayaḥ |
- bāhyālambanasambandho na prasiddhaḥ paraṃ prati || 5,3.28 ||
-
- tasmād yad bhāṣyakāreṇa dattam uttaram atra tu |
- vikalpasamatā vā syād vaidharmyasamatāpi vā || 5,3.29 ||
-
- dṛṣṭatvāt pūrvapakṣasya jātyuktiḥ kaiś cid āśritā |
- pratijñādoṣam evāhuḥ ke cit pratyakṣabādhanam || 5,3.30 ||
-
- (p.161)śakṣyāmo yadi vispaṣṭaṃ svāṃśagrāhyanivāraṇam |
- tadā te śuddha eva syāt pakṣo grāhyanivāraṇaḥ || 5,3.31 ||
-
- pratyakṣādeś ca viṣayo bāhya evāvatiṣṭhate |
- tanniṣedhakṛtas tasya tair bhavet pakṣabādhanam || 5,3.32 ||
-
- suniścayena caiteṣāṃ bādhakapratyayād ṛte |
- pramāṇābhāsatā nāstīty etasmāt katyate balam || 5,3.33 ||
-
- duṣṭajñānagṛhītārthapratiṣedho hi yujyate |
- gṛhītamātrabādhe tu svapakṣo 'pi na sidhyati || 5,3.34 ||
-
- agrāhyatvāc ca bhedena viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
- aprasiddhobhayatvaṃ vā vācyam anyatarasya vā || 5,3.35 ||
-
- vaktṛśrotroś ca yajjñānaṃ viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
- tannirālambanatvena svavāgbādho dvayor api || 5,3.36 ||
-
- sambhavo na ca bhedasya viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
- tasmān nirūpaṇaṃ nāsti pratijñārthasya śobhanam || 5,3.37 ||
-
- (p.162)nirālambanatā nāma na kiñ cid vastu gamyate |
- tena yadvyatirekādau praśno naivopapadyate || 5,3.38 ||
-
- yady avastu kathaṃ tv asmāṃs tvaṃ bodhayitum icchasi |
- budhyase vā svabuddhyā tvam, kalpitā tv atha sādhyate || 5,3.39 ||
-
- asataḥ kalpanā kīdṛk, kḷptau vastu prasajyate |
- katham iṣṭam abhāve ced, vastu so 'pīti vakṣyate || 5,3.40 ||
-
- tathā pratyaya ity eṣa karma bhāvādi vā bhavet |
- bhāvādiṣu virodhaḥ syāt karma cet siddhasādhanam || 5,3.41 ||
-
- pratyāyyasya hi rūpāder nirālambanateṣyate |
- avijñānātmakatvena kiñ cin nālambate hy asau || 5,3.42 ||
-
- kartṛtve karaṇatve vā pakṣatvaṃ śabdayor api |
- tannirālambanatvena pakṣābhāvaḥ prasajyate || 5,3.43 ||
-
- (p.163)pratyāyyena ca bhinnena vinā kartrādyasambhavaḥ |
- pratyaye tannimitte vā bādhaḥ svavacanena te || 5,3.44 ||
-
- athāpi rūḍhirūpeṇa pratyayaḥ syāt tathāpi tu |
- grāhakaṃ vastu siddhaṃ naḥ pratyayo 'nyasya vastunaḥ || 5,3.45 ||
-
- tam abhyupetya pakṣaś ced abhyupetaṃ virudhyate |
- viśeṣyasyāprasiddhaś ca tava, asmākam atādṛśe || 5,3.46 ||
-
- ātmadharmasvatantratvakalpane 'pi tathā bhavet |
- na ca pratyayamātratvaṃ kiñ cid asty anirūpaṇāt || 5,3.47 ||
-
- śabdārthamātrarūpeṇa yathānyeṣāṃ nirūpaṇam |
- tathā ca bhavato na syād vācyabhedamanicchataḥ || 5,3.48 ||
-
- nirālambanatā cāpi sarvathā yadi sādhyate |
- viśeṣaṇāprasiddhiś ca dṛṣṭāntaś ca na vidyate || 5,3.49 ||
-
- (p.164)kena cic cet prakāreṇa nirālambanatocyate |
- rasajñānasya rūpādiśūnyatvāt siddhasādhanam || 5,3.50 ||
-
- atha buddhir yadākārā tadālambanavāraṇam |
- svākārasyābhyupetatvāt tadabhāvo virudhyate || 5,3.51 ||
-
- bāhyānālambanatve 'pi bāhya ity agraho yadi |
- stambhādau naiva tadbuddhir ityevaṃ siddhasādhanam || 5,3.52 ||
-
- atha stambhādirūpeṇa nirālambanatocyate |
- saṃvedanasya dṛṣṭatvāt tadvirodhaḥ prasajyate || 5,3.53 ||
-
- dvicandrādiṣu tulyaś cet, nendriyāprāptito hi naḥ |
- tatrānālambanoktiḥ syān nārthasaṃvittyabhāvataḥ || 5,3.54 ||
-
- sarvatrārthendriyāṇāṃ naḥ saṃyogasadasattayā |
- saṃvittau vidyamānāyāṃ sadasadgrāhikā sthitiḥ || 5,3.55 ||
-
- (p.165)bhavatas tv indriyādīnām abhāvād grahaṇād ṛte |
- nālambanasya hetuḥ syān niṣedho 'to na yujyate || 5,3.56 ||
-
- bahirbhāvāprasiddhatvāt tenānālambanā matiḥ |
- kathañ cit sādhyate naiṣa pakṣo hi jñāyate tadā || 5,3.57 ||
-
- yathānyabodhanāśakter nāprasiddhe viśeṣaṇe |
- pakṣasiddhis tathaiva syād viśeṣaṇaviśeṣaṇe || 5,3.58 ||
-
- nāprasiddhe padārthe hi vākyārthaḥ sampratīyate |
- tatpūrvakatvāt pakṣaś ca vākyārthaḥ sthāpayiṣyate || 5,3.59 ||
-
- paryudāse niṣedhe vā vyatiriktasya vastunaḥ |
- prameyatvādyabhedena jagataḥ siddhasādhanam || 5,3.60 ||
-
- (p.166)yadi cātyantabhedena nirālambanatocyate |
- kathañ cic ced virudhyeta prākpakṣaḥ kalpitena || 5,3.61 ||
-
- vastvādyākārataś cāpi dhīr nirālambaneṣyate |
- grāhakāc ced abhinnatvaṃ śaktibhedo virudhyate || 5,3.62 ||
-
- nirālambanabuddheś ca yady utpattiḥ prasādhyate |
- dṛṣṭatvāt seṣyate 'smābhir bāhyagrāhyavivarjitā || 5,3.63 ||
-
- samyaktvaṃ punar etasyās tvaṃ necchasi kathañ cana |
- ātmāṃśe 'vasitā hy eṣā mṛgatṛṣṇādibuddhivat || 5,3.64 ||
-
- caitrādipratyayānāṃ ca nirālambanatā yadi |
- dharmabhūtā na gṛhyeta sādhanotthitayā dhiyā || 5,3.65 ||
-
- tato viṣayanānātvāt pratiyogyanirākṛtā |
- rūpāt sālambanaprāptiḥ satī kena nivāryate || 5,3.66 ||
-
- (p.167)yadi pratyayaśabdo 'pi pratyayatvena gṛhyate |
- saṃvittyālambanatvaṃ ca vāryate, siddhasādhanam || 5,3.67 ||
-
- buddhyutpādanaśaktiś ced vāryā, sādhyaṃ na sidhyati |
- sādhanasya prayogo 'tra bodhakatvād vinā na te || 5,3.68 ||
-
- na cābhidhāstyasambandhād ṛte bhedāc ca nāsty asau |
- na cāsau tadgataṃ bhedaṃ bodhayantya dhiyā vinā || 5,3.69 ||
-
- prāśnikair agṛhīte ca vākyasyāvayave pṛthak |
- pakṣe hetau ca dṛṣṭānte vādini prativādini || 5,3.70 ||
-
- sādhanasyāprayogaḥ syād abhyupetyocyate yadi |
- pūrvābhyupagamenaiva pratijñā bādhyate tataḥ || 5,3.71 ||
-
- dharmādharmādibhede ca nāsiddhe paramārthataḥ |
- śiṣyātmanoś ca dharmāder upadeśo 'vakalpate || 5,3.72 ||
-
- tadanuṣṭhānato buddher iṣṭo bhedaḥ, (p.168)sphuṭaṃ ca taiḥ |
- sūtrāntare 'bhyupetatvād bhaved āgamabādhanam || 5,3.73 ||
-
- sarvalokaprasiddhyā ca pakṣabādho 'tra te dhruvam |
- kṛtsnasādhanabuddhiś ca yadi mithyeṣyate tataḥ || 5,3.74 ||
-
- sarvābhāvo yatheṣṭaṃ vā nyūnatā vābhidhīyate |
- teṣāṃ sālambanatve vā tair anaikāntiko bhavet || 5,3.75 ||
-
- tadanyasya pratijñā cet, tadanyapratyayo mṛṣā |
- tanmithyātvaprasaṅge ca sarvaṃ pūrva na sidhyati || 5,3.76 ||
-
- stambhādisādhanajñānabhedo na hi tathā bhavet |
- yāvad yāvat pratijñeyaṃ tadaṅgasya pratīyate || 5,3.77 ||
-
- tāvat tāvat pareṣāṃ syān mithyātvād anyabādhanam |
- (p.169)viruddhāvyabhicāritvaṃ bādho vāpy anumānataḥ || 5,3.78 ||
-
- itthaṃ sarveṣu pakṣeṣu vaktavyaṃ pratisādhanam |
- bāhyārthālambanā buddhir iti samyak ca dhīr iyam || 5,3.79 ||
-
- bādhakāpetabuddhitvād yathā svapnādibādhadhīḥ |
- sāpi mithyeti ced brūyāt, svapnādīnām abādhanāt || 5,3.80 ||
-
- tasmāt sādharmyadṛṣṭānto bhavataḥ sādhane na hi |
- vijñānāstitvabhinnatvakṣaṇikatvādidhīs tathā || 5,3.81 ||
-
- samyak ced abhyupeyeta tadānaikāntiko bhavet |
- tanmithyābhyupapattau ca pakṣabādhaḥ prasajyate || 5,3.82 ||
-
- tathā ca baddham uktādivyavasthā na prakalpate |
- tataś ca mokṣayatnasya vaiphalyaṃ vaḥ prasajyate || 5,3.83 ||
-
- (p.170)vikalpotpadyamānā ca jñānāstitvādidhīr yadi |
- mṛṣeṣṭā, na ca dṛṣṭātra pramāṇāntarato gatiḥ || 5,3.84 ||
-
- pramāṇābhāvatas tena jñānāstitvādi durlabham |
- sarvaṃ cāpy asmadādīnāṃ mithyā jñānaṃ vikalpanāt || 5,3.85 ||
-
- sānnidhyaviprakṛṣṭatve sattvāsattve ca durlabhe |
- mithyājñānāviśeṣe 'pi sāṃkhyādiparivarjanāt || 5,3.86 ||
-
- bauddhadarśana ekasmin pakṣapāto na yujyate |
- mṛṣātvaṃ yadi buddheḥ syād bādhaḥ kiṃ nopalabhyate || 5,3.87 ||
-
- bādhād vināpi tac cet syād vyavasthā na prakalpate |
- pratiyogini dṛṣṭe ca jāgrajjñāne mṛṣā bhavet || 5,3.88 ||
-
- svapnādibuddhir asmākaṃ tava bhedo 'pi kiṅkṛtaḥ |
- na cānyat pratiyogyasti jāgrajjñānasya śobhanam || 5,3.89 ||
-
- yaddarśanena mithyātvaṃ stambhādipratyayo vrajet |
- svapnādipratiyogitvaṃ sarvalokaprasiddhitaḥ || 5,3.90 ||
-
- tadīyadharmavaidharmyād bādhakapratyayo yathā |
- (p.171)yogināṃ jāyate buddhir bādhikā pratiyoginī || 5,3.91 ||
-
- jāgratstambhādibuddhīnāṃ tataḥ svapnāditulyatā |
- prāptānāṃ tām avasthāṃ ca sarvaprāṇabhṛtām api || 5,3.92 ||
-
- bādho 'yaṃ bhavitā tena siddhā sapratiyogitā |
- iha janmani keṣāñ cin na tāvad upalabhyate || 5,3.93 ||
-
- yogyavasthāgatānāṃ tu na vidmaḥ kiṃ bhaviṣyati |
- yogināṃ cāsmadīyānāṃ tvaduktapratiyoginī || 5,3.94 ||
-
- tvaduktiviparītā vā bādhabuddhir bhaviṣyati |
- īdṛktve yogibuddhīnāṃ dṛṣṭānto na tavāsti ca || 5,3.95 ||
-
- dṛṣṭāntas tv asmadādīnāṃ yo gṛhītaḥ sa vidyate |
- atha stambhādibuddhīnāṃ vadet sapratiyogitām || 5,3.96 ||
-
- bādhyatvaṃ cāpi buddhitvān mṛgatṛṣṇādibuddhivat |
- (p.172)iṣṭaṃ sapratiyogitvaṃ mṛgatṛṣṇādibuddhibhiḥ || 5,3.97 ||
-
- tadātmanā ca bādhyatvaṃ grāhyāntaratayāpi ca |
- bādhakaiś cāpy anekāntaḥ, tadanyatve ca pūrvavat || 5,3.98 ||
-
- mithyādhīpratiyogitvaṃ svapnādāv iva te bhavet |
- rāgādikṣayayogitvanimittādhigatis tathā || 5,3.99 ||
-
- yāvān viśeṣa iṣṭaś cet sarvābhāvād viruddhatā |
- mahājanasya vā bādhādivānīmbādhabuddhivat || 5,3.100 ||
-
- vācyo 'numānabādho vā yadi vā pratisādhanam |
- pūrvasādhanadoṣāś ca sandheyāḥ, tasya cādhunā || 5,3.101 ||
-
- sādhyābhedād avācyatvād hetor nobhayasiddhatā |
- pratyayatvaṃ ca, (p.173)sāmānyaṃ bhinnābhinnaṃ na vidyate || 5,3.102 ||
-
- bhavato 'tyantabhinnaṃ ca matpakṣe 'pi kathañ cana |
- sārūpyānyanivṛttī ca netyetat sādhayiṣyate || 5,3.103 ||
-
- tasmād dhetur na sāmānyam asti siddhaṃ dvayor api |
- viśeṣayoś ca hetutvaṃ pakṣatattulyasaṃsthayoḥ || 5,3.104 ||
-
- na syād anvayahīnatvād ataddharmatayāpi ca |
- na cārthahīnā tadbuddhir hetutvena bhaviṣyati || 5,3.105 ||
-
- āśrayāsiddhitā coktā viśeṣyasyāprasiddhitaḥ |
- tathā hetor viruddhatvaṃ dṛṣṭānte sādhyahīnatā || 5,3.106 ||
-
- viśeṣaṇāprasiddhatvavikalpenaiva bodhite |
- svapnādipratyaye bāhyaṃ sarvathā na hi neṣyate || 5,3.107 ||
-
- sarvatrālambanaṃ bāhyaṃ deśakālānyathātmakam |
- (p.174)janmany ekatra bhinne vā tathā kālāntare 'pi vā || 5,3.108 ||
-
- taddeśo vānyadeśo vā svapnajñānasya gocaraḥ |
- alātacakre 'lātaṃ syāc chīghrabhramaṇasaṃskṛtam || 5,3.109 ||
-
- gandharvanagare 'bhrāṇi pūrvadṛṣṭaṃ gṛhādi ca |
- pūrvānubhūtatoyaṃ ca raśmitaptoṣaraṃ tathā || 5,3.110 ||
-
- mṛgatoyasya vijñāne kāraṇatvena kalpyate |
- dravyāntare viṣāṇaṃ ca śaśasyātmā ca kāraṇam || 5,3.111 ||
-
- śaśaśṛṅgadhiyaḥ, mauṇḍyaṃ niṣedhe śiraso 'sya ca |
- vastvantarair asaṃsṛṣṭaḥ padārthaḥ śūnyatādhiyaḥ || 5,3.112 ||
-
- (p.175)kāraṇatvaṃ padārthānām asadvākyārthakalpane |
- atyantānanubhūto 'pi baddhyā yo 'rthaḥ prakalpyate || 5,3.113 ||
-
- tasyotpattau kathañ cit syuḥ pṛthivyādīni kāraṇam |
- eṣa pratyakṣadharmaś ca vartamānārthataiva yā || 5,3.114 ||
-
- sannikṛṣṭārthavṛttiś ca na tu jñānāntareṣv iyam |
- katham utpādayej jñānaṃ tatrāsaṃścet, kuto nviyam || 5,3.115 ||
-
- arthasyāvidyamānasya vijñānotpattyaśaktatā |
- bāhyālambanatāyāṃ nau vivādo 'rthasya saṃnidhiḥ || 5,3.116 ||
-
- yadi nāsti, kim evaṃ syād asmatpakṣanivartanam |
- tasmād yadanyathāsantam anyathā pratipadyate || 5,3.117 ||
-
- tannirālambanaṃ jñānam, (p.176)abhāvālambanaṃ ca tat |
- bhāvāntaram abhāvo 'nyo na kaś cid anirūpaṇāt || 5,3.118 ||
-
- bhavatā dvayamatyetad durnirūpaṃ sahetukam |
- pratijñādoṣavac cāpi yojyā hetor viruddhatā || 5,3.119 ||
-
- samastavyastadharmādisvarūpādiviparyayāt |
- (p.177)dṛṣṭāntadoṣāḥ sarve ca yojyāḥ, na hy ekavastuni || 5,3.120 ||
-
- tava sādhyāṃśahetvaṃśavyāptadharmādisambhavaḥ |
- ke cid vaidharmyadṛṣṭānto nāstīty apy anuyuñjate || 5,3.121 ||
-
- tadabhāvād avṛtteś ca nāsty atrāvasaras tava |
- vidhirūpapratijñāyām etad vaktuṃ hi śakyate || 5,3.122 ||
-
- tatrāvastuvipakṣe 'pi prayogasya hi sambhavaḥ |
- yasminn anityatā nāsti kāryatāpi na vidyate || 5,3.123 ||
-
- tasmin, yathā khapuṣpādāv iti śakyaṃ hi bhāṣitum |
- atra tv avastusādhyatvaṃ vastunaś ca vipakṣatā || 5,3.124 ||
-
- tena syād vyatireko 'sya vācyaḥ, (p.178)yaś cāpi darśayet |
- pratiṣedhadvayāt tena vidhir eva pradarśitaḥ || 5,3.125 ||
-
- na ca śakyo vidhir vaktuṃ vastuny asati kena cit |
- evaṃ sthite ca sarvajñaniṣedhādāv iyaṃ gatiḥ || 5,3.126 ||
-
- pratyakṣāder asāmarthyaṃ tadīyasyāsmadādivat |
- vaidharmyāsambhave 'py etadanye tv āhur adūṣaṇam || 5,3.127 ||
-
- vinaiva tatprayogeṇa hetur aikāntiko yataḥ |
- sarvathā sadupāyānāṃ vādamārgaḥ pravartate || 5,3.128 ||
-
- adhikāro 'nupāyatvān na vāde śūnyavādinaḥ |
- nanu sarvaṃ bhavatsiddhaṃ mayedaṃ sādhanaṃ kṛtam || 5,3.129 ||
-
- kimarthaṃ tadasiddhyā tvaṃ vikalpyātrātthadūṣaṇam |
- vipralipsur ivāhaivaṃ kimarthaṃ nyāyavid bhavān || 5,3.130 ||
-
- (p.179)nāśrauṣīḥ sādhanatvaṃ kiṃ prasiddhasya dvayor api |
- yo 'pi tāvat parāsiddhaḥ svayaṃ siddho 'bhidhīyate || 5,3.131 ||
-
- bhavet tatra pratīkāraḥ svato 'siddhe tu kā kriyā |
- taṃ sādhayan virundhyād dhi pūrvābhyupagataṃ naraḥ || 5,3.132 ||
-
- asādhite tu sādhyo 'rtho na tena pratipadyate |
- parāsiddho na paryāptaḥ pareṣāṃ pratipattaye || 5,3.133 ||
-
- tenāsādhanatā yuktā, svato 'siddhe tu kiṅkṛtā |
- dvayoḥ siddhasya hetutvaṃ nādṛṣṭāyopadiśyate || 5,3.134 ||
-
- pratyeṣyanti svasiddhena sādhanena svayaṃ yataḥ |
- vadet katham asiddhaṃ cet, ityanenāpi kiṃ tava || 5,3.135 ||
-
- gṛhītam agṛhītaṃ vā sādhyaṃ vā sādhanāpi vā |
- mayocyate cet tv asiddhaṃ kiṃ tvaṃ na pratipadyase || 5,3.136 ||
-
- yatra syāt puruṣādhīnā buddhis tatredam ucyate |
- kuto 'sya pūrvavijñānam ityatretanna yujyate || 5,3.137 ||
-
- (p.180)yadi caivaṃ bhaved atra pratijñāmātra eva hi |
- maddoṣājñānamātreṇa pratipattir bhavet tava || 5,3.138 ||
-
- yatas tu sādhanāpekṣā tenāsyaiva pramāṇatā |
- tatsmṛtyutpattimātre tu vākyavyāpāra iṣyate || 5,3.139 ||
-
- tasmād yathaiva sādhyāṃśavyāptahetunidarśanāt |
- sādhyaṃ gṛhṇan na vaktāram apekṣeta tathā bhavān || 5,3.140 ||
-
- yac cāpi bhavato jñānaṃ pratyakādiḥ kim atra te |
- matprasiddhāsti yuktir vā sādhyaṃ vātra yathecchasi || 5,3.141 ||
-
- tasmān na viduṣām etaduttaraṃ yujyate yataḥ |
- tava hetur asiddho 'yaṃ mama tena na sādhanam || 5,3.142 ||
-
- satyaṃ yadi mamaivātra pratipattiḥ phalaṃ bhavet |
- tadā tvadaprasiddhe 'pi hetau māṃ prati hetutā || 5,3.143 ||
-
- yadā tu jñānamātratvapratipattau bhavān mayā |
- pṛṣṭaḥ ko hetur atreti tadaivaṃ nopapadyate || 5,3.144 ||
-
- svayaṃ na hy agṛhītena matprasiddhena vā bhavān |
- hetunā sādhyam etat tu pratipannaḥ kathañ cana || 5,3.145 ||
-
- (p.181)na ca vyāpriyate 'nyatra vacanaṃ prāśnikān prati |
- svaniścayāya yo hetus tasyaiva pratipādanāt || 5,3.146 ||
-
- matprasiddhatvam etasya kutaś cāvagataṃ tvayā |
- kathaṃ cetthaṃ vivakṣā te svayam artham ajānataḥ || 5,3.147 ||
-
- mayi jijñāsamāne 'pi buddhipūrvābhidhāyinaḥ |
- iti jñātvā ca vo vṛddhair bhāṣitobhayasiddhatā || 5,3.148 ||
-
- tena yadvanmamaitena tvamadhitsasi hetunā |
- sādhyajñānam, tathaivāham ajñānaṃ tava dūṣaṇaiḥ || 5,3.149 ||
-
- yathaiva ca bhavānīdṛk sādhyam uktvāsya sādhanam |
- sādhyānurūpam ajñātvā vihataḥ pratipādanāt || 5,3.150 ||
-
- tathaiva pratipādyo 'pi tādṛksādhyabubhutsayā |
- manvānaḥ sādhanaṃ duṣṭaṃ tataḥ sādhyaṃ na budhyate || 5,3.151 ||
-
- saṃvittyā sādhanaṃ matvā tatsadbhāve dṛḍhe sthite |
- sādhyasyāsambhavād eva tvaduktaṃ nāvabudhyate || 5,3.152 ||
-
- tenāśeyaṃ na kartavyā mohād api mayerite |
- sādhane sādhanaṃ jñātvā para evāvabhotsyate || 5,3.153 ||
-
- (p.182)vispaṣṭaś cākṣapādokto virodho hetusādhyayoḥ |
- yamadṛṣṭvā parair uktam adūṣaṇam idaṃ kila || 5,3.154 ||
-
- nanu lokaprasiddhena pūrvam etena hetunā |
- sādhyasiddhir mamāpy āsīt paramārtho 'sya nāstitā || 5,3.155 ||
-
- yo 'dhunā paramārthena nāstītyevaṃ prakāśate |
- kathaṃ pūrvam asāv āsīd asaṃścet sādhanaṃ katham || 5,3.156 ||
-
- sādhanaṃ ced avaśyaṃ ca paramārthāstitā bhavet |
- siddhir nāparamārthena paramārthasya yujyate || 5,3.157 ||
-
- na dṛṣṭā śaśaśṛṅgādeḥ samyagjñānādihetutā |
- (p.183)bāṣpādināpy adhūmena mithyā vahnyādibodhanam || 5,3.158 ||
-
- tasmād asatyahetor yā paramārthe matis tava |
- sāpy asatyā na satyaṃ hi satyābhāsena gamyate || 5,3.159 ||
-
- ye 'pi rekhādayo dṛṣṭā varṇānāṃ pratipādakāḥ |
- na te svenāpi rūpeṇa paramārthatvavarjitāḥ || 5,3.160 ||
-
- varṇātmanā na satyāś cet, sarvabhāveṣv ayaṃ vidhiḥ |
- padārthāntararūpeṇa na satyaṃ kiñ cid iṣyate || 5,3.161 ||
-
- svarūpe vidyamāne tu yad apy evaṃ prakāśate |
- svarūpābhāvakḷptau tu na satyaṃ nāpy asatyatā || 5,3.162 ||
-
- hetvādīnāṃ tu bhavataḥ svarūpeṇāpy asatyatā |
- tena bāṣpādivat teṣām upāyatvam, na lekhyavat || 5,3.163 ||
-
- (p.184)upāyānāṃ svarūpaṃ hi saṃvṛttyātmakam eva naḥ |
- tathā ca satyateṣṭaiva svarūpāsatyatā katham || 5,3.164 ||
-
- saṃvṛtyā yat svarūpaṃ hi tadvāṅmātranibandhanam |
- hetutvaṃ paramārthasya pratipattuṃ na śaknuyāt || 5,3.165 ||
-
- paramāthāc ca lokasya na bhede hetur asti te |
- laukikopāyagamyasya kena syāt paramārthatā || 5,3.166 ||
-
- nanv asaty api bāhye 'rthe buddhyārūḍhena sidhyati |
- vāsanāśabdabhedotthavikalpapravibhāgataḥ || 5,3.167 ||
-
- nyāyavidbhir idaṃ coktaṃ dharmādau buddhim āśrite |
- vyavahāro 'numānādeḥ kalpyate na bahiḥsthite || 5,3.168 ||
-
- (p.185)astīdaṃ vacanaṃ teṣām idaṃ tatra parīkṣyatām |
- bhedo 'sataḥ kathaṃ hi syād buddhiśabdaprakalpanāt || 5,3.169 ||
-
- nirvastuke kathañ cin nu prasavo buddhiśabdayoḥ |
- śabdabhedo 'pi bhavatas tadabhāvān na sidhyati || 5,3.170 ||
-
- yadi vā vidyamāno 'pi bhedo buddhiprakalpitaḥ |
- sādhyasādhanadharmāder vyavahārāya kalpyate || 5,3.171 ||
-
- tato bhavatprayukte 'smin sādhane yāvad ucyate |
- sarvatrotpadyate buddhir iti dūṣaṇatā bhavet || 5,3.172 ||
-
- yaś ca mantras tv ayokto 'yaṃ dharmyādau buddhim āśrite |
- na bāhyāpekṣayā sa syād asiddhyādau mayerite || 5,3.173 ||
-
- buddhiprakḷptisiddhiś ca bhavatāṃ vyavahāriṇām |
- maduktaṃ dūṣaṇaṃ siddhaṃ tvaduktaṃ tu na sādhanam || 5,3.174 ||
-
- bāhyārthavyavahāritvāj jñānotpāde sthite 'pi naḥ |
- kathañ cin na hi kalpyeta vyavahāro 'rthavarjitaḥ || 5,3.175 ||
-
- nanu yadvanmayā hetur neṣyate dūṣaṇaṃ tathā |
- tena me dūṣaṇābhāvād aduṣṭaṃ sādhanaṃ bhavet || 5,3.176 ||
-
- (p.186)nedānīṃ dūṣaṇaiḥ kāryam, sādhanābhāvato yadi |
- tvayaivāsmadabhipretā svapakṣāsiddhir āśritā || 5,3.177 ||
-
- na cāsti vāsanābhedo nimittāsambhavāt tava |
- jñānabhedo nimittaṃ cet, tasya bhedaḥ kathaṃ punaḥ || 5,3.178 ||
-
- vāsanābhedataś cet syāt, prāptam anyonyasaṃśrayam |
- svacchasya jñānarūpasya na hi bhedaḥ svato 'sti te || 5,3.179 ||
-
- pramāṇaṃ vāsanāstitve bhede vāpi na vidyate |
- kuryād grāhakabhedaṃ sā grāhyabhedas tu kiṅkutaḥ || 5,3.180 ||
-
- saṃvittyā jāyamānā hi smṛtimātraṃ karoty asau |
- kṣaṇikeṣu ca cit teṣu vināśe ca niranvaye || 5,3.181 ||
-
- vāsyavāsakayoś caivam asāhityān na vāsanā |
- pūrvakṣaṇair anutpanno vāsyate nottaraḥ kṣaṇaḥ || 5,3.182 ||
-
- uttareṇa vinaṣṭatvān na ca pūrvasya vāsanā |
- (p.187)sāhitye 'pi tayor naiva sambandho 'stīty avāsanā || 5,3.183 ||
-
- kṣaṇikatvād dvayasyāpi vyāpāro na parasparam |
- vinaśyac ca kathaṃ vastu vāsyate 'nyena naśyatā || 5,3.184 ||
-
- avasthitā hi vāsyante bhāvābhāvair avasthitaiḥ |
- avasthito hi pūrvasmād bhidyate nottaro yadi || 5,3.185 ||
-
- pūrvavad vāsanā tatra na syād evāviśeṣataḥ |
- bhaṅgure pūrvasādṛśyād bhinnatvāc cāsti vāsanā || 5,3.186 ||
-
- (p.188)naitad asty anurūpaṃ tu kṣaṇikatve dhiyāṃ tava |
- pūrvajñānaṃ tv anutpannaṃ kāryaṃ nārabhate kvacit || 5,3.187 ||
-
- na vinaṣṭaṃ, na tasyāsti niṣpannasya kṣaṇaṃ sthitiḥ |
- tenotpannavinaṣṭatvān nāsty ārambhakṣaṇo 'pi hi || 5,3.188 ||
-
- niranvayavinaṣṭatvād ānurūpyaṃ kutaḥ punaḥ |
- na tadīyosti kaś cic ca dharma uttarabuddhiṣu || 5,3.189 ||
-
- samānadharmatāṃ muktvā nānurūpyaṃ ca vidyate |
- yadi syād ānurūpyāc ca vāsanā godhiyo yadā || 5,3.190 ||
-
- hastibuddhir bhavet tatra vailakṣaṇyān na vāsanā |
- tataḥ paraṃ ca gojñānaṃ nirmūlatvān na sambhavet || 5,3.191 ||
-
- sarvaṃ vilakṣaṇaṃ jñānaṃ na syād eva vilakṣaṇāt |
- (p.189)bāhyārthānugrahābhāvāt pārārthyenāvaśīkṛtāḥ || 5,3.192 ||
-
- niranvayavināśinyaḥ kuryuḥ kāryaṃ kathaṃ kramāt |
- vināśe kāraṇasyeṣṭaḥ kāryārambhaś ca nānyathā || 5,3.193 ||
-
- tataiva jñānanāśena vinaṣṭāḥ sarvavāsanāḥ |
- tena sarvābhya etābhyaḥ sarvākāraṃ yadutthitam || 5,3.194 ||
-
- jñānam ekakṣaṇenaiva vināśaṃ gantum arhati |
- yady āśrayavināśe 'pi śaktyanāśo 'bhyupeyate || 5,3.195 ||
-
- kṣaṇikatvaṃ ca hīyeta na cārambho 'nyathā bhavet |
- vāsanānāṃ pravāho 'pi yadi jñānapravāhavat || 5,3.196 ||
-
- (p.190)vāsanātas tato jñānaṃ na syāt tasmāc ca vāsanā |
- kuryātāṃ tulyam evaite nānyonyaṃ tu kadā cana || 5,3.197 ||
-
- nānyo vilakṣaṇo hetur yenānyādṛk phalaṃ bhavet |
- tasmāt saṃvṛtisatyaiṣā kalpitā nāsti tattvataḥ || 5,3.198 ||
-
- na cedṛśena bhāvena kāryam utpadyate kva cit |
- yasya tv avasthito jñātā jñānābhyāsena yujyate || 5,3.199 ||
-
- sa tasya vāsanādhāro vāsanāpi sa eva vā |
- kusume bījapūrāder yallākṣādyupasicyate |
- (p.191)tadrūpasyaiva saṃkrāntiḥ phale tasya, ity avāsanā || 5,3.200 ||
-
- yuktyānupetām asatīṃ prakalpya yadvāsanām arthanirākriyeyam |
- āsthānivṛttyarthamavādi bauddhair grāhaṃ gatās tatra kathañ cid anye || 5,3.201 ||
pramāṇatvāpramāṇatve puṇyapāpādi tatphalam |
vidhyarthavādamantrārthanāmadheyādikalpanā || 5,3.1 ||
sarveṣu lakṣaṇeṣv evaṃ svapramāṇagaṇaiḥ sthitiḥ |
vacanavyaktibhedena pūrvasiddhāntapakṣatā || 5,3.2 ||
karmabhyaḥ phalasambandhaḥ pāralaukyaihalaukike |
sarvam ityādy ayuktaṃ syād arthaśūnyāsu buddhiṣu || 5,3.3 ||
tasmād dharmārthibhiḥ pūrvaṃ pramāṇair lokasammataiḥ |
arthasya sadasadbhāve yatnaḥ kāryaḥ kriyāṃ prati || 5,3.4 ||
yadā saṃvṛtisatyena sarvam etat prakalpyate |
jñānamātre 'pi kasmād vo vṛthāgraho 'rthakalpane || 5,3.5 ||
saṃvṛter na tu satyatvaṃ satyabhedaḥ kuto 'nvayam |
satyā cet saṃvṛtiḥ keyaṃ mṛṣā cet satyatā katham || 5,3.6 ||
satyatvaṃ na ca sāmānyaṃ mṛṣārthaparamārthayoḥ |
virodhāt, na hi vṛkṣatvaṃ sāmānyaṃ vṛkṣasiṃhayoḥ || 5,3.7 ||
tulyārthatve 'pi tenaiṣāṃ mithyāsaṃvṛtiśabdayoḥ |
vañcanārtha upanyāso lālāvaktrāsavādivat || 5,3.8 ||
nāstikyaparihārārthaṃ saṃvṛtiḥ, kalpaneti ca |
kalpanāpi tv abhinnasya naiva nirvastuke bhavet || 5,3.9 ||
tasmād yan nāsti nāsty eva, yat tv asti paramārthataḥ |
tat satyam anyanmithyeti, na satyadvayakalpanā || 5,3.10 ||
svapnādibhogavac cāpi yopabhogatvakalpanā |
tannivṛttyartham eveha paramārthe pravartate || 5,3.11 ||
na hi svapnasukhādyarthaṃ dharme kaś cit pravartate |
yādṛcchikatvāt svapnasya tūṣṇīmāsyeta paṇḍitaiḥ || 5,3.12 ||
paramārthaphalāvāptim icchadbhis tena yatnataḥ |
pratipattir vidhātavyā yuktibhir bāhyavastuṣu || 5,3.13 ||
tatrārthaśūnyaṃ vijñānaṃ yogācārāḥ samāśritāḥ |
tasyāpy abhāvam icchanti ye mādhyamikavādinaḥ || 5,3.14 ||
tatra bāhyārthaśūnyatvaṃ tulyaṃ tāvad dvayor api |
nivṛttyāsya tato jñāne tadvat saṃvṛtikalpanā || 5,3.15 ||
tasmāt sādhāraṇatvena tanmūlatvena cāpy ayam |
bāhyārthasadasadbhāve yatno bhāṣyakṛtā kṛtāḥ || 5,3.16 ||
bāhyārthāpahnave 'dvaitam ekārthasya parīkṣaṇāt |
pramāṇam āśritaś caikas tatrāstāṃ yaḥ prameyataḥ || 5,3.17 ||
pramāṇasthas tu mūlatvād ihedānīṃ parīkṣyate |
prastutaḥ sa dvidhā cātra prathamaṃ tv anumānataḥ || 5,3.18 ||
pratyakṣabādhane cokte paścāt tacchaktyavekṣaṇāt |
tatrānumānamāhedaṃ nanv iti, asya ca saṅgatiḥ || 5,3.19 ||
tatsamprayogajaṃ nāma pratyakṣam iti bhāṣitam |
tatrendriyārthasambandhabhedo na paramārthataḥ || 5,3.20 ||
kalpitaḥ samprayogas tu svapnādāv api vidyate |
tadatadyogajanyasya vibhāgas tena durlabhaḥ || 5,3.21 ||
mithyātvaṃ yad dvidhaivoktaṃ nāyathety atra cocyate |
sarvasyaiva ca mithyātve kiṃ viśiṣyābhidhīyate || 5,3.22 ||
stambhādipratyayo mithyā pratyayatvāt tathā hi yaḥ |
pratyayaḥ sa mṛṣā dṛṣṭaḥ svapnādipratyayo yathā || 5,3.23 ||
siddhasādhanabhāvo 'ṃśe dṛṣṭāntābhāva eva ca |
mā bhūtām evaśabdaś ca vyartho 'śeṣaprasādhane || 5,3.24 ||
sarva eveti tenātra jāgradbuddhiparigrahaḥ |
svāṃśābhyupagamāc cāpi bāhyagrāhyanivāraṇam || 5,3.25 ||
pratyayasyeti sādhyāṃśavyāptahetunidarśanam |
hetuś copanayenātra jāgrato 'pīti darśataḥ || 5,3.26 ||
vipakṣābhāvataś cātra vyatireko na kathyate |
sāmānyasya ca hetutvāt kasmāt pakṣaikadeśatā || 5,3.27 ||
jāgrajjñāne viśeṣo 'yaṃ yataḥ supariniścayaḥ |
bāhyālambanasambandho na prasiddhaḥ paraṃ prati || 5,3.28 ||
tasmād yad bhāṣyakāreṇa dattam uttaram atra tu |
vikalpasamatā vā syād vaidharmyasamatāpi vā || 5,3.29 ||
dṛṣṭatvāt pūrvapakṣasya jātyuktiḥ kaiś cid āśritā |
pratijñādoṣam evāhuḥ ke cit pratyakṣabādhanam || 5,3.30 ||
śakṣyāmo yadi vispaṣṭaṃ svāṃśagrāhyanivāraṇam |
tadā te śuddha eva syāt pakṣo grāhyanivāraṇaḥ || 5,3.31 ||
pratyakṣādeś ca viṣayo bāhya evāvatiṣṭhate |
tanniṣedhakṛtas tasya tair bhavet pakṣabādhanam || 5,3.32 ||
suniścayena caiteṣāṃ bādhakapratyayād ṛte |
pramāṇābhāsatā nāstīty etasmāt katyate balam || 5,3.33 ||
duṣṭajñānagṛhītārthapratiṣedho hi yujyate |
gṛhītamātrabādhe tu svapakṣo 'pi na sidhyati || 5,3.34 ||
agrāhyatvāc ca bhedena viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
aprasiddhobhayatvaṃ vā vācyam anyatarasya vā || 5,3.35 ||
vaktṛśrotroś ca yajjñānaṃ viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
tannirālambanatvena svavāgbādho dvayor api || 5,3.36 ||
sambhavo na ca bhedasya viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ |
tasmān nirūpaṇaṃ nāsti pratijñārthasya śobhanam || 5,3.37 ||
nirālambanatā nāma na kiñ cid vastu gamyate |
tena yadvyatirekādau praśno naivopapadyate || 5,3.38 ||
yady avastu kathaṃ tv asmāṃs tvaṃ bodhayitum icchasi |
budhyase vā svabuddhyā tvam, kalpitā tv atha sādhyate || 5,3.39 ||
asataḥ kalpanā kīdṛk, kḷptau vastu prasajyate |
katham iṣṭam abhāve ced, vastu so 'pīti vakṣyate || 5,3.40 ||
tathā pratyaya ity eṣa karma bhāvādi vā bhavet |
bhāvādiṣu virodhaḥ syāt karma cet siddhasādhanam || 5,3.41 ||
pratyāyyasya hi rūpāder nirālambanateṣyate |
avijñānātmakatvena kiñ cin nālambate hy asau || 5,3.42 ||
kartṛtve karaṇatve vā pakṣatvaṃ śabdayor api |
tannirālambanatvena pakṣābhāvaḥ prasajyate || 5,3.43 ||
pratyāyyena ca bhinnena vinā kartrādyasambhavaḥ |
pratyaye tannimitte vā bādhaḥ svavacanena te || 5,3.44 ||
athāpi rūḍhirūpeṇa pratyayaḥ syāt tathāpi tu |
grāhakaṃ vastu siddhaṃ naḥ pratyayo 'nyasya vastunaḥ || 5,3.45 ||
tam abhyupetya pakṣaś ced abhyupetaṃ virudhyate |
viśeṣyasyāprasiddhaś ca tava, asmākam atādṛśe || 5,3.46 ||
ātmadharmasvatantratvakalpane 'pi tathā bhavet |
na ca pratyayamātratvaṃ kiñ cid asty anirūpaṇāt || 5,3.47 ||
śabdārthamātrarūpeṇa yathānyeṣāṃ nirūpaṇam |
tathā ca bhavato na syād vācyabhedamanicchataḥ || 5,3.48 ||
nirālambanatā cāpi sarvathā yadi sādhyate |
viśeṣaṇāprasiddhiś ca dṛṣṭāntaś ca na vidyate || 5,3.49 ||
kena cic cet prakāreṇa nirālambanatocyate |
rasajñānasya rūpādiśūnyatvāt siddhasādhanam || 5,3.50 ||
atha buddhir yadākārā tadālambanavāraṇam |
svākārasyābhyupetatvāt tadabhāvo virudhyate || 5,3.51 ||
bāhyānālambanatve 'pi bāhya ity agraho yadi |
stambhādau naiva tadbuddhir ityevaṃ siddhasādhanam || 5,3.52 ||
atha stambhādirūpeṇa nirālambanatocyate |
saṃvedanasya dṛṣṭatvāt tadvirodhaḥ prasajyate || 5,3.53 ||
dvicandrādiṣu tulyaś cet, nendriyāprāptito hi naḥ |
tatrānālambanoktiḥ syān nārthasaṃvittyabhāvataḥ || 5,3.54 ||
sarvatrārthendriyāṇāṃ naḥ saṃyogasadasattayā |
saṃvittau vidyamānāyāṃ sadasadgrāhikā sthitiḥ || 5,3.55 ||
bhavatas tv indriyādīnām abhāvād grahaṇād ṛte |
nālambanasya hetuḥ syān niṣedho 'to na yujyate || 5,3.56 ||
bahirbhāvāprasiddhatvāt tenānālambanā matiḥ |
kathañ cit sādhyate naiṣa pakṣo hi jñāyate tadā || 5,3.57 ||
yathānyabodhanāśakter nāprasiddhe viśeṣaṇe |
pakṣasiddhis tathaiva syād viśeṣaṇaviśeṣaṇe || 5,3.58 ||
nāprasiddhe padārthe hi vākyārthaḥ sampratīyate |
tatpūrvakatvāt pakṣaś ca vākyārthaḥ sthāpayiṣyate || 5,3.59 ||
paryudāse niṣedhe vā vyatiriktasya vastunaḥ |
prameyatvādyabhedena jagataḥ siddhasādhanam || 5,3.60 ||
yadi cātyantabhedena nirālambanatocyate |
kathañ cic ced virudhyeta prākpakṣaḥ kalpitena || 5,3.61 ||
vastvādyākārataś cāpi dhīr nirālambaneṣyate |
grāhakāc ced abhinnatvaṃ śaktibhedo virudhyate || 5,3.62 ||
nirālambanabuddheś ca yady utpattiḥ prasādhyate |
dṛṣṭatvāt seṣyate 'smābhir bāhyagrāhyavivarjitā || 5,3.63 ||
samyaktvaṃ punar etasyās tvaṃ necchasi kathañ cana |
ātmāṃśe 'vasitā hy eṣā mṛgatṛṣṇādibuddhivat || 5,3.64 ||
caitrādipratyayānāṃ ca nirālambanatā yadi |
dharmabhūtā na gṛhyeta sādhanotthitayā dhiyā || 5,3.65 ||
tato viṣayanānātvāt pratiyogyanirākṛtā |
rūpāt sālambanaprāptiḥ satī kena nivāryate || 5,3.66 ||
yadi pratyayaśabdo 'pi pratyayatvena gṛhyate |
saṃvittyālambanatvaṃ ca vāryate, siddhasādhanam || 5,3.67 ||
buddhyutpādanaśaktiś ced vāryā, sādhyaṃ na sidhyati |
sādhanasya prayogo 'tra bodhakatvād vinā na te || 5,3.68 ||
na cābhidhāstyasambandhād ṛte bhedāc ca nāsty asau |
na cāsau tadgataṃ bhedaṃ bodhayantya dhiyā vinā || 5,3.69 ||
prāśnikair agṛhīte ca vākyasyāvayave pṛthak |
pakṣe hetau ca dṛṣṭānte vādini prativādini || 5,3.70 ||
sādhanasyāprayogaḥ syād abhyupetyocyate yadi |
pūrvābhyupagamenaiva pratijñā bādhyate tataḥ || 5,3.71 ||
dharmādharmādibhede ca nāsiddhe paramārthataḥ |
śiṣyātmanoś ca dharmāder upadeśo 'vakalpate || 5,3.72 ||
tadanuṣṭhānato buddher iṣṭo bhedaḥ, sphuṭaṃ ca taiḥ |
sūtrāntare 'bhyupetatvād bhaved āgamabādhanam || 5,3.73 ||
sarvalokaprasiddhyā ca pakṣabādho 'tra te dhruvam |
kṛtsnasādhanabuddhiś ca yadi mithyeṣyate tataḥ || 5,3.74 ||
sarvābhāvo yatheṣṭaṃ vā nyūnatā vābhidhīyate |
teṣāṃ sālambanatve vā tair anaikāntiko bhavet || 5,3.75 ||
tadanyasya pratijñā cet, tadanyapratyayo mṛṣā |
tanmithyātvaprasaṅge ca sarvaṃ pūrva na sidhyati || 5,3.76 ||
stambhādisādhanajñānabhedo na hi tathā bhavet |
yāvad yāvat pratijñeyaṃ tadaṅgasya pratīyate || 5,3.77 ||
tāvat tāvat pareṣāṃ syān mithyātvād anyabādhanam |
viruddhāvyabhicāritvaṃ bādho vāpy anumānataḥ || 5,3.78 ||
itthaṃ sarveṣu pakṣeṣu vaktavyaṃ pratisādhanam |
bāhyārthālambanā buddhir iti samyak ca dhīr iyam || 5,3.79 ||
bādhakāpetabuddhitvād yathā svapnādibādhadhīḥ |
sāpi mithyeti ced brūyāt, svapnādīnām abādhanāt || 5,3.80 ||
tasmāt sādharmyadṛṣṭānto bhavataḥ sādhane na hi |
vijñānāstitvabhinnatvakṣaṇikatvādidhīs tathā || 5,3.81 ||
samyak ced abhyupeyeta tadānaikāntiko bhavet |
tanmithyābhyupapattau ca pakṣabādhaḥ prasajyate || 5,3.82 ||
tathā ca baddham uktādivyavasthā na prakalpate |
tataś ca mokṣayatnasya vaiphalyaṃ vaḥ prasajyate || 5,3.83 ||
vikalpotpadyamānā ca jñānāstitvādidhīr yadi |
mṛṣeṣṭā, na ca dṛṣṭātra pramāṇāntarato gatiḥ || 5,3.84 ||
pramāṇābhāvatas tena jñānāstitvādi durlabham |
sarvaṃ cāpy asmadādīnāṃ mithyā jñānaṃ vikalpanāt || 5,3.85 ||
sānnidhyaviprakṛṣṭatve sattvāsattve ca durlabhe |
mithyājñānāviśeṣe 'pi sāṃkhyādiparivarjanāt || 5,3.86 ||
bauddhadarśana ekasmin pakṣapāto na yujyate |
mṛṣātvaṃ yadi buddheḥ syād bādhaḥ kiṃ nopalabhyate || 5,3.87 ||
bādhād vināpi tac cet syād vyavasthā na prakalpate |
pratiyogini dṛṣṭe ca jāgrajjñāne mṛṣā bhavet || 5,3.88 ||
svapnādibuddhir asmākaṃ tava bhedo 'pi kiṅkṛtaḥ |
na cānyat pratiyogyasti jāgrajjñānasya śobhanam || 5,3.89 ||
yaddarśanena mithyātvaṃ stambhādipratyayo vrajet |
svapnādipratiyogitvaṃ sarvalokaprasiddhitaḥ || 5,3.90 ||
tadīyadharmavaidharmyād bādhakapratyayo yathā |
yogināṃ jāyate buddhir bādhikā pratiyoginī || 5,3.91 ||
jāgratstambhādibuddhīnāṃ tataḥ svapnāditulyatā |
prāptānāṃ tām avasthāṃ ca sarvaprāṇabhṛtām api || 5,3.92 ||
bādho 'yaṃ bhavitā tena siddhā sapratiyogitā |
iha janmani keṣāñ cin na tāvad upalabhyate || 5,3.93 ||
yogyavasthāgatānāṃ tu na vidmaḥ kiṃ bhaviṣyati |
yogināṃ cāsmadīyānāṃ tvaduktapratiyoginī || 5,3.94 ||
tvaduktiviparītā vā bādhabuddhir bhaviṣyati |
īdṛktve yogibuddhīnāṃ dṛṣṭānto na tavāsti ca || 5,3.95 ||
dṛṣṭāntas tv asmadādīnāṃ yo gṛhītaḥ sa vidyate |
atha stambhādibuddhīnāṃ vadet sapratiyogitām || 5,3.96 ||
bādhyatvaṃ cāpi buddhitvān mṛgatṛṣṇādibuddhivat |
iṣṭaṃ sapratiyogitvaṃ mṛgatṛṣṇādibuddhibhiḥ || 5,3.97 ||
tadātmanā ca bādhyatvaṃ grāhyāntaratayāpi ca |
bādhakaiś cāpy anekāntaḥ, tadanyatve ca pūrvavat || 5,3.98 ||
mithyādhīpratiyogitvaṃ svapnādāv iva te bhavet |
rāgādikṣayayogitvanimittādhigatis tathā || 5,3.99 ||
yāvān viśeṣa iṣṭaś cet sarvābhāvād viruddhatā |
mahājanasya vā bādhādivānīmbādhabuddhivat || 5,3.100 ||
vācyo 'numānabādho vā yadi vā pratisādhanam |
pūrvasādhanadoṣāś ca sandheyāḥ, tasya cādhunā || 5,3.101 ||
sādhyābhedād avācyatvād hetor nobhayasiddhatā |
pratyayatvaṃ ca, sāmānyaṃ bhinnābhinnaṃ na vidyate || 5,3.102 ||
bhavato 'tyantabhinnaṃ ca matpakṣe 'pi kathañ cana |
sārūpyānyanivṛttī ca netyetat sādhayiṣyate || 5,3.103 ||
tasmād dhetur na sāmānyam asti siddhaṃ dvayor api |
viśeṣayoś ca hetutvaṃ pakṣatattulyasaṃsthayoḥ || 5,3.104 ||
na syād anvayahīnatvād ataddharmatayāpi ca |
na cārthahīnā tadbuddhir hetutvena bhaviṣyati || 5,3.105 ||
āśrayāsiddhitā coktā viśeṣyasyāprasiddhitaḥ |
tathā hetor viruddhatvaṃ dṛṣṭānte sādhyahīnatā || 5,3.106 ||
viśeṣaṇāprasiddhatvavikalpenaiva bodhite |
svapnādipratyaye bāhyaṃ sarvathā na hi neṣyate || 5,3.107 ||
sarvatrālambanaṃ bāhyaṃ deśakālānyathātmakam |
janmany ekatra bhinne vā tathā kālāntare 'pi vā || 5,3.108 ||
taddeśo vānyadeśo vā svapnajñānasya gocaraḥ |
alātacakre 'lātaṃ syāc chīghrabhramaṇasaṃskṛtam || 5,3.109 ||
gandharvanagare 'bhrāṇi pūrvadṛṣṭaṃ gṛhādi ca |
pūrvānubhūtatoyaṃ ca raśmitaptoṣaraṃ tathā || 5,3.110 ||
mṛgatoyasya vijñāne kāraṇatvena kalpyate |
dravyāntare viṣāṇaṃ ca śaśasyātmā ca kāraṇam || 5,3.111 ||
śaśaśṛṅgadhiyaḥ, mauṇḍyaṃ niṣedhe śiraso 'sya ca |
vastvantarair asaṃsṛṣṭaḥ padārthaḥ śūnyatādhiyaḥ || 5,3.112 ||
kāraṇatvaṃ padārthānām asadvākyārthakalpane |
atyantānanubhūto 'pi baddhyā yo 'rthaḥ prakalpyate || 5,3.113 ||
tasyotpattau kathañ cit syuḥ pṛthivyādīni kāraṇam |
eṣa pratyakṣadharmaś ca vartamānārthataiva yā || 5,3.114 ||
sannikṛṣṭārthavṛttiś ca na tu jñānāntareṣv iyam |
katham utpādayej jñānaṃ tatrāsaṃścet, kuto nviyam || 5,3.115 ||
arthasyāvidyamānasya vijñānotpattyaśaktatā |
bāhyālambanatāyāṃ nau vivādo 'rthasya saṃnidhiḥ || 5,3.116 ||
yadi nāsti, kim evaṃ syād asmatpakṣanivartanam |
tasmād yadanyathāsantam anyathā pratipadyate || 5,3.117 ||
tannirālambanaṃ jñānam, abhāvālambanaṃ ca tat |
bhāvāntaram abhāvo 'nyo na kaś cid anirūpaṇāt || 5,3.118 ||
bhavatā dvayamatyetad durnirūpaṃ sahetukam |
pratijñādoṣavac cāpi yojyā hetor viruddhatā || 5,3.119 ||
samastavyastadharmādisvarūpādiviparyayāt |
dṛṣṭāntadoṣāḥ sarve ca yojyāḥ, na hy ekavastuni || 5,3.120 ||
tava sādhyāṃśahetvaṃśavyāptadharmādisambhavaḥ |
ke cid vaidharmyadṛṣṭānto nāstīty apy anuyuñjate || 5,3.121 ||
tadabhāvād avṛtteś ca nāsty atrāvasaras tava |
vidhirūpapratijñāyām etad vaktuṃ hi śakyate || 5,3.122 ||
tatrāvastuvipakṣe 'pi prayogasya hi sambhavaḥ |
yasminn anityatā nāsti kāryatāpi na vidyate || 5,3.123 ||
tasmin, yathā khapuṣpādāv iti śakyaṃ hi bhāṣitum |
atra tv avastusādhyatvaṃ vastunaś ca vipakṣatā || 5,3.124 ||
tena syād vyatireko 'sya vācyaḥ, yaś cāpi darśayet |
pratiṣedhadvayāt tena vidhir eva pradarśitaḥ || 5,3.125 ||
na ca śakyo vidhir vaktuṃ vastuny asati kena cit |
evaṃ sthite ca sarvajñaniṣedhādāv iyaṃ gatiḥ || 5,3.126 ||
pratyakṣāder asāmarthyaṃ tadīyasyāsmadādivat |
vaidharmyāsambhave 'py etadanye tv āhur adūṣaṇam || 5,3.127 ||
vinaiva tatprayogeṇa hetur aikāntiko yataḥ |
sarvathā sadupāyānāṃ vādamārgaḥ pravartate || 5,3.128 ||
adhikāro 'nupāyatvān na vāde śūnyavādinaḥ |
nanu sarvaṃ bhavatsiddhaṃ mayedaṃ sādhanaṃ kṛtam || 5,3.129 ||
kimarthaṃ tadasiddhyā tvaṃ vikalpyātrātthadūṣaṇam |
vipralipsur ivāhaivaṃ kimarthaṃ nyāyavid bhavān || 5,3.130 ||
nāśrauṣīḥ sādhanatvaṃ kiṃ prasiddhasya dvayor api |
yo 'pi tāvat parāsiddhaḥ svayaṃ siddho 'bhidhīyate || 5,3.131 ||
bhavet tatra pratīkāraḥ svato 'siddhe tu kā kriyā |
taṃ sādhayan virundhyād dhi pūrvābhyupagataṃ naraḥ || 5,3.132 ||
asādhite tu sādhyo 'rtho na tena pratipadyate |
parāsiddho na paryāptaḥ pareṣāṃ pratipattaye || 5,3.133 ||
tenāsādhanatā yuktā, svato 'siddhe tu kiṅkṛtā |
dvayoḥ siddhasya hetutvaṃ nādṛṣṭāyopadiśyate || 5,3.134 ||
pratyeṣyanti svasiddhena sādhanena svayaṃ yataḥ |
vadet katham asiddhaṃ cet, ityanenāpi kiṃ tava || 5,3.135 ||
gṛhītam agṛhītaṃ vā sādhyaṃ vā sādhanāpi vā |
mayocyate cet tv asiddhaṃ kiṃ tvaṃ na pratipadyase || 5,3.136 ||
yatra syāt puruṣādhīnā buddhis tatredam ucyate |
kuto 'sya pūrvavijñānam ityatretanna yujyate || 5,3.137 ||
yadi caivaṃ bhaved atra pratijñāmātra eva hi |
maddoṣājñānamātreṇa pratipattir bhavet tava || 5,3.138 ||
yatas tu sādhanāpekṣā tenāsyaiva pramāṇatā |
tatsmṛtyutpattimātre tu vākyavyāpāra iṣyate || 5,3.139 ||
tasmād yathaiva sādhyāṃśavyāptahetunidarśanāt |
sādhyaṃ gṛhṇan na vaktāram apekṣeta tathā bhavān || 5,3.140 ||
yac cāpi bhavato jñānaṃ pratyakādiḥ kim atra te |
matprasiddhāsti yuktir vā sādhyaṃ vātra yathecchasi || 5,3.141 ||
tasmān na viduṣām etaduttaraṃ yujyate yataḥ |
tava hetur asiddho 'yaṃ mama tena na sādhanam || 5,3.142 ||
satyaṃ yadi mamaivātra pratipattiḥ phalaṃ bhavet |
tadā tvadaprasiddhe 'pi hetau māṃ prati hetutā || 5,3.143 ||
yadā tu jñānamātratvapratipattau bhavān mayā |
pṛṣṭaḥ ko hetur atreti tadaivaṃ nopapadyate || 5,3.144 ||
svayaṃ na hy agṛhītena matprasiddhena vā bhavān |
hetunā sādhyam etat tu pratipannaḥ kathañ cana || 5,3.145 ||
na ca vyāpriyate 'nyatra vacanaṃ prāśnikān prati |
svaniścayāya yo hetus tasyaiva pratipādanāt || 5,3.146 ||
matprasiddhatvam etasya kutaś cāvagataṃ tvayā |
kathaṃ cetthaṃ vivakṣā te svayam artham ajānataḥ || 5,3.147 ||
mayi jijñāsamāne 'pi buddhipūrvābhidhāyinaḥ |
iti jñātvā ca vo vṛddhair bhāṣitobhayasiddhatā || 5,3.148 ||
tena yadvanmamaitena tvamadhitsasi hetunā |
sādhyajñānam, tathaivāham ajñānaṃ tava dūṣaṇaiḥ || 5,3.149 ||
yathaiva ca bhavānīdṛk sādhyam uktvāsya sādhanam |
sādhyānurūpam ajñātvā vihataḥ pratipādanāt || 5,3.150 ||
tathaiva pratipādyo 'pi tādṛksādhyabubhutsayā |
manvānaḥ sādhanaṃ duṣṭaṃ tataḥ sādhyaṃ na budhyate || 5,3.151 ||
saṃvittyā sādhanaṃ matvā tatsadbhāve dṛḍhe sthite |
sādhyasyāsambhavād eva tvaduktaṃ nāvabudhyate || 5,3.152 ||
tenāśeyaṃ na kartavyā mohād api mayerite |
sādhane sādhanaṃ jñātvā para evāvabhotsyate || 5,3.153 ||
vispaṣṭaś cākṣapādokto virodho hetusādhyayoḥ |
yamadṛṣṭvā parair uktam adūṣaṇam idaṃ kila || 5,3.154 ||
nanu lokaprasiddhena pūrvam etena hetunā |
sādhyasiddhir mamāpy āsīt paramārtho 'sya nāstitā || 5,3.155 ||
yo 'dhunā paramārthena nāstītyevaṃ prakāśate |
kathaṃ pūrvam asāv āsīd asaṃścet sādhanaṃ katham || 5,3.156 ||
sādhanaṃ ced avaśyaṃ ca paramārthāstitā bhavet |
siddhir nāparamārthena paramārthasya yujyate || 5,3.157 ||
na dṛṣṭā śaśaśṛṅgādeḥ samyagjñānādihetutā |
bāṣpādināpy adhūmena mithyā vahnyādibodhanam || 5,3.158 ||
tasmād asatyahetor yā paramārthe matis tava |
sāpy asatyā na satyaṃ hi satyābhāsena gamyate || 5,3.159 ||
ye 'pi rekhādayo dṛṣṭā varṇānāṃ pratipādakāḥ |
na te svenāpi rūpeṇa paramārthatvavarjitāḥ || 5,3.160 ||
varṇātmanā na satyāś cet, sarvabhāveṣv ayaṃ vidhiḥ |
padārthāntararūpeṇa na satyaṃ kiñ cid iṣyate || 5,3.161 ||
svarūpe vidyamāne tu yad apy evaṃ prakāśate |
svarūpābhāvakḷptau tu na satyaṃ nāpy asatyatā || 5,3.162 ||
hetvādīnāṃ tu bhavataḥ svarūpeṇāpy asatyatā |
tena bāṣpādivat teṣām upāyatvam, na lekhyavat || 5,3.163 ||
upāyānāṃ svarūpaṃ hi saṃvṛttyātmakam eva naḥ |
tathā ca satyateṣṭaiva svarūpāsatyatā katham || 5,3.164 ||
saṃvṛtyā yat svarūpaṃ hi tadvāṅmātranibandhanam |
hetutvaṃ paramārthasya pratipattuṃ na śaknuyāt || 5,3.165 ||
paramāthāc ca lokasya na bhede hetur asti te |
laukikopāyagamyasya kena syāt paramārthatā || 5,3.166 ||
nanv asaty api bāhye 'rthe buddhyārūḍhena sidhyati |
vāsanāśabdabhedotthavikalpapravibhāgataḥ || 5,3.167 ||
nyāyavidbhir idaṃ coktaṃ dharmādau buddhim āśrite |
vyavahāro 'numānādeḥ kalpyate na bahiḥsthite || 5,3.168 ||
astīdaṃ vacanaṃ teṣām idaṃ tatra parīkṣyatām |
bhedo 'sataḥ kathaṃ hi syād buddhiśabdaprakalpanāt || 5,3.169 ||
nirvastuke kathañ cin nu prasavo buddhiśabdayoḥ |
śabdabhedo 'pi bhavatas tadabhāvān na sidhyati || 5,3.170 ||
yadi vā vidyamāno 'pi bhedo buddhiprakalpitaḥ |
sādhyasādhanadharmāder vyavahārāya kalpyate || 5,3.171 ||
tato bhavatprayukte 'smin sādhane yāvad ucyate |
sarvatrotpadyate buddhir iti dūṣaṇatā bhavet || 5,3.172 ||
yaś ca mantras tv ayokto 'yaṃ dharmyādau buddhim āśrite |
na bāhyāpekṣayā sa syād asiddhyādau mayerite || 5,3.173 ||
buddhiprakḷptisiddhiś ca bhavatāṃ vyavahāriṇām |
maduktaṃ dūṣaṇaṃ siddhaṃ tvaduktaṃ tu na sādhanam || 5,3.174 ||
bāhyārthavyavahāritvāj jñānotpāde sthite 'pi naḥ |
kathañ cin na hi kalpyeta vyavahāro 'rthavarjitaḥ || 5,3.175 ||
nanu yadvanmayā hetur neṣyate dūṣaṇaṃ tathā |
tena me dūṣaṇābhāvād aduṣṭaṃ sādhanaṃ bhavet || 5,3.176 ||
nedānīṃ dūṣaṇaiḥ kāryam, sādhanābhāvato yadi |
tvayaivāsmadabhipretā svapakṣāsiddhir āśritā || 5,3.177 ||
na cāsti vāsanābhedo nimittāsambhavāt tava |
jñānabhedo nimittaṃ cet, tasya bhedaḥ kathaṃ punaḥ || 5,3.178 ||
vāsanābhedataś cet syāt, prāptam anyonyasaṃśrayam |
svacchasya jñānarūpasya na hi bhedaḥ svato 'sti te || 5,3.179 ||
pramāṇaṃ vāsanāstitve bhede vāpi na vidyate |
kuryād grāhakabhedaṃ sā grāhyabhedas tu kiṅkutaḥ || 5,3.180 ||
saṃvittyā jāyamānā hi smṛtimātraṃ karoty asau |
kṣaṇikeṣu ca cit teṣu vināśe ca niranvaye || 5,3.181 ||
vāsyavāsakayoś caivam asāhityān na vāsanā |
pūrvakṣaṇair anutpanno vāsyate nottaraḥ kṣaṇaḥ || 5,3.182 ||
uttareṇa vinaṣṭatvān na ca pūrvasya vāsanā |
sāhitye 'pi tayor naiva sambandho 'stīty avāsanā || 5,3.183 ||
kṣaṇikatvād dvayasyāpi vyāpāro na parasparam |
vinaśyac ca kathaṃ vastu vāsyate 'nyena naśyatā || 5,3.184 ||
avasthitā hi vāsyante bhāvābhāvair avasthitaiḥ |
avasthito hi pūrvasmād bhidyate nottaro yadi || 5,3.185 ||
pūrvavad vāsanā tatra na syād evāviśeṣataḥ |
bhaṅgure pūrvasādṛśyād bhinnatvāc cāsti vāsanā || 5,3.186 ||
naitad asty anurūpaṃ tu kṣaṇikatve dhiyāṃ tava |
pūrvajñānaṃ tv anutpannaṃ kāryaṃ nārabhate kvacit || 5,3.187 ||
na vinaṣṭaṃ, na tasyāsti niṣpannasya kṣaṇaṃ sthitiḥ |
tenotpannavinaṣṭatvān nāsty ārambhakṣaṇo 'pi hi || 5,3.188 ||
niranvayavinaṣṭatvād ānurūpyaṃ kutaḥ punaḥ |
na tadīyosti kaś cic ca dharma uttarabuddhiṣu || 5,3.189 ||
samānadharmatāṃ muktvā nānurūpyaṃ ca vidyate |
yadi syād ānurūpyāc ca vāsanā godhiyo yadā || 5,3.190 ||
hastibuddhir bhavet tatra vailakṣaṇyān na vāsanā |
tataḥ paraṃ ca gojñānaṃ nirmūlatvān na sambhavet || 5,3.191 ||
sarvaṃ vilakṣaṇaṃ jñānaṃ na syād eva vilakṣaṇāt |
bāhyārthānugrahābhāvāt pārārthyenāvaśīkṛtāḥ || 5,3.192 ||
niranvayavināśinyaḥ kuryuḥ kāryaṃ kathaṃ kramāt |
vināśe kāraṇasyeṣṭaḥ kāryārambhaś ca nānyathā || 5,3.193 ||
tataiva jñānanāśena vinaṣṭāḥ sarvavāsanāḥ |
tena sarvābhya etābhyaḥ sarvākāraṃ yadutthitam || 5,3.194 ||
jñānam ekakṣaṇenaiva vināśaṃ gantum arhati |
yady āśrayavināśe 'pi śaktyanāśo 'bhyupeyate || 5,3.195 ||
kṣaṇikatvaṃ ca hīyeta na cārambho 'nyathā bhavet |
vāsanānāṃ pravāho 'pi yadi jñānapravāhavat || 5,3.196 ||
vāsanātas tato jñānaṃ na syāt tasmāc ca vāsanā |
kuryātāṃ tulyam evaite nānyonyaṃ tu kadā cana || 5,3.197 ||
nānyo vilakṣaṇo hetur yenānyādṛk phalaṃ bhavet |
tasmāt saṃvṛtisatyaiṣā kalpitā nāsti tattvataḥ || 5,3.198 ||
na cedṛśena bhāvena kāryam utpadyate kva cit |
yasya tv avasthito jñātā jñānābhyāsena yujyate || 5,3.199 ||
sa tasya vāsanādhāro vāsanāpi sa eva vā |
kusume bījapūrāder yallākṣādyupasicyate |
tadrūpasyaiva saṃkrāntiḥ phale tasya, ity avāsanā || 5,3.200 ||
yuktyānupetām asatīṃ prakalpya yadvāsanām arthanirākriyeyam |
āsthānivṛttyarthamavādi bauddhair grāhaṃ gatās tatra kathañ cid anye || 5,3.201 ||
§ 5,4 śunyavāda SNV
-
- evam ukte 'numānasya jñānam āśritya dūṣaṇe |
- jñānapravṛttyaśaktyā tu paraḥ pratyavatiṣṭhate || 5,4.1 ||
-
- yat tāvanmanyamānena pratyakṣaṃ bhavatocyate |
- dūṣaṇaṃ tadvirodhādi tadidānīṃ parīkṣyatām || 5,4.2 ||
-
- pravartituṃ hi kiṃ śaktaṃ stambhādyarthe bahiḥ sthite |
- atha vātmāṃśa evaitat grāhye kṣīṇaṃ na vastuni || 5,4.3 ||
-
- tad yady etena bāhyo 'rtho gṛhyate dūṣaṇaṃ tataḥ |
- tvaduktaṃ sarvam ātmāṃśe grāhye tannopapadyate || 5,4.4 ||
-
- (p.192)tatra tāvad idaṃ siddhaṃ sarvaprāṇabhṛtām api |
- grāhyataṃ nīlapītādidīrghādyākāravastunaḥ || 5,4.5 ||
-
- na cāpy ākārabhedena jñānajñeyāvadhāraṇā |
- na cānyataradharmatvaṃ vispaṣṭaṃ tatra gṛhyate || 5,4.6 ||
-
- gṛhyamāṇasya cāstitvaṃ nāgrāhyasyāpramāṇakam |
- tasmād ākāravad vastu grāhyatvād vidyate dhruvam || 5,4.7 ||
-
- ataḥ parīkṣamāṇānāṃ jñānam ākāravad yadi |
- tanmātre ca pramā kṣīṇā tato nāsty arthakalpanā || 5,4.8 ||
-
- yadi vākāravattā syād bāhyasyaiveha vastunaḥ |
- tad asti gṛhyamāṇatvāt tatsiddhaivāsti dhīr api || 5,4.9 ||
-
- kiṃ tāvad atra yuktaṃ syāj jñānam ākāravat, (p.193)kutaḥ |
- ekam ākāravad vastu grāhyam ity adhyagīṣmahi || 5,4.10 ||
-
- tad yady ākāravānartho bāhyaḥ kalpyeta tasya ca |
- grāhyatvam anyathā na syād iti grāhakakalpanā || 5,4.11 ||
-
- tenākāravataḥ kḷptād grāhyād ākāravarjitam |
- vastvantaraṃ prakalpyaṃ syād grāhakaṃ niṣpramāṇakam || 5,4.12 ||
-
- tasyākalpanam icchaṃś ced arthe grāhakatāṃ vadeḥ |
- saṃjñāmātre visaṃvādaḥ siddhā tv ekārthakalpanā || 5,4.13 ||
-
- grāhyagrāhakayor aikyaṃ sarvathā pratipādyate |
- bāhyābhyantararūpaś ca parikalpyo mṛṣeṣyate || 5,4.14 ||
-
- (p.194)matpakṣe yady api svaccho jñānātmā paramārthataḥ |
- tathāpy anādau saṃsāre pūrvajñānaprasūtibhiḥ || 5,4.15 ||
-
- citrābhiś citrahetutvād vāsanābhir upaplavāt |
- svānurūpyeṇa nīlādi grāhyagrāhakarūṣitam || 5,4.16 ||
-
- pravibhaktam ivotpannaṃ nānyam artham apekṣate |
- anyonyahetutā caiva jñānaśaktyor anādikā || 5,4.17 ||
-
- anekakalpanāyāś ca jyāyasī hy ekakalpanā |
- śaktimātrasya bhedaś ca vastubhedād viśiṣyate || 5,4.18 ||
-
- (p.195)tasmād ubhayasiddhatvāj jñānasyākārakalpanā |
- jyāyasī, bhavatas tv arthaṃ kalpayitvā bhaved iyam || 5,4.19 ||
-
- tadasiddhāvaśaktatvāt, tenaivaṃ viprakṛṣṭatā |
- pratyāsannaṃ ca, (p.196)sambaddhaṃ grāhyaṃ mama bhaviṣyati || 5,4.20 ||
-
- itaś cākāravajjñānam, yasmāt tadvat prakāśakam |
- svayamprakāśahīnasya bāhyasyopāsanaṃ matam || 5,4.21 ||
-
- (p.197)na cāgṛhīte jñānākhye prakāśyo 'rtho 'vadhāryate |
- tadadhīnaprakāśatvād dīpābhāse yathā ghaṭaḥ || 5,4.22 ||
-
- utpanneṣv api cārtheṣu prakāśābhāvataḥ kva cit |
- pratibandhakayogād vā saṃvittir nopajāyate || 5,4.23 ||
-
- jñānasyotpadyamānasya pratibandho na kaś cana |
- na cāprakāśarūpatvaṃ yenāsyāgrahaṇaṃ bhavet || 5,4.24 ||
-
- prāk cārthagrahaṇādiṣṭā tasyotpattis tadaiva ca |
- saṃvedanaṃ bhaved asya, na cet kālāntare 'pi na || 5,4.25 ||
-
- kiṃ hi tasya bhaved ūrdhvaṃ prāk ca nāsīn na yena tat |
- pūrvaṃ gṛhītaṃ paścāt ca gṛhītam iti bhāṣyate || 5,4.26 ||
-
- jñānāntarasya cotpattiṃ prakāśo na pratīkṣate |
- tasya tasyāpi cānyena saṃvittāvasthitir bhavet || 5,4.27 ||
-
- (p.198)jñānapṛṣṭena yo 'py ūrdhvam arthābhāve 'pi dṛśyate |
- parāmarśo 'rtharūpasya sa kathaṃ vopapadyate || 5,4.28 ||
-
- tadrūpamārthamālikhya yadi dhīrnopajāyate |
- bhūtakāle ca yadyarthas tatpūrvaṃ nopalakṣitaḥ || 5,4.29 ||
-
- vaktāraś cāpi dṛśyante varttamānārthabuddhiṣu |
- nīlo 'rtho 'yaṃ yato me 'tra tadrūpā jāyate matiḥ || 5,4.30 ||
-
- tasmāt pūrvagṛhītāsu buddhiṣv arthopalambhanam |
- na copalabdhir astīhi nirākārāsu buddhiṣu || 5,4.31 ||
-
- vivekabuddhyabhāvāc ca, sākārasya ca darśanāt |
- ākāravattayā bodho jñānasyaiva prasajyate || 5,4.32 ||
-
- na hy evaṃ kalpanā śakyā nirākārād ito matiḥ |
- gṛhyate 'rthas tataḥ paścāt sākāraḥ sampratīyate || 5,4.33 ||
-
- (p.199)ākāravattvabhedo hi jñātvā śakyeta bhāṣitum |
- prāgbuddhigrahaṇād arthe saṃvittir neti sādhitam || 5,4.34 ||
-
- na cārthākāra evāyaṃ jñānārūḍhaḥ pratīyate |
- na hi so 'ntaḥpraveśāya paryāpto nārthahānaye || 5,4.35 ||
-
- itthambhāve pramāṇaṃ ca tasya vaktuṃ na śakyate |
- tadīyapratibimbatvam etasmād eva neṣyate || 5,4.36 ||
-
- niścandre bimbarūpaṃ hi dṛṣṭaṃ yena divā jalam |
- sa rātrau khe ca taṃ dṛṣṭvā jānāti pratibimbatām || 5,4.37 ||
-
- vijñāne na kadā cit tu prāṅ nirākāradarśanam |
- bāhye vākāravattādhīr yenaivaṃ kalpanā bhavet || 5,4.38 ||
-
- śabdagandharasānāṃ ca kīdṛśī pratibimbatā |
- jñāne ca gṛhyamāṇasya kathaṃ syād arthadharmatā || 5,4.39 ||
-
- bāhyābhyantaradeśatvān na cārthajñānayor mithaḥ |
- samparko 'sti yato mohādavivekamatir bhavet || 5,4.40 ||
-
- (p.200)asammūḍhasya cādṛṣṭe na sammohaprakalpanā |
- kalpyamāne 'tha vāpy evaṃ tad dvayor avatiṣṭhate || 5,4.41 ||
-
- saṃsargadhama ākāras tasmād eva na yujyate |
- deśabhedād asaṃsargaḥ, mūrāmūrtatayā tathā || 5,4.42 ||
-
- tailokyena prasaṅgāc ca saṃsargo naikakālatā |
- na cāpy ārjavataḥ sthānaṃ jñāne nārthasya vidyate || 5,4.43 ||
-
- sarvathā kalpanāyāṃ ca cakṣuṣāpi rasādayaḥ |
- gṛhyeran sarvabhāvānāmaṇvākārāś ca tadgatāḥ || 5,4.44 ||
-
- na cāpi viṣayatvena sthāne saṃsargakalpanā |
- viṣayatvaṃ hi kīdṛk syāt prāgākāropalambhanāt || 5,4.45 ||
-
- (p.201)na hy asañcetito bhāvo viṣayatvena kalpyate |
- viṣayatvāt tadākāra ākārād viṣayaś ca saḥ || 5,4.46 ||
-
- dvayor ākāranirmuktaṃ sattvaṃ saṃsṛṣṭatā tathā |
- svarūpataḥ paricchidya vaktum ityādi yujyate || 5,4.47 ||
-
- na cāpy asyeha sadbhāvaḥ prāg gṛhīto na copari |
- na hy ākāravinirmuktaṃ grāhyam astīti bhāṣitam || 5,4.48 ||
-
- tasmād arthena saṃsargo niṣpramāṇaka eva te |
- jñānavaicitryasiddhyarthaṃ na cāstyarthasya kalpanā || 5,4.49 ||
-
- tadadhīnaṃ hi vaicitryaṃ kva dṛṣṭaṃ yena kalpyate |
- nirākāreṇa cotpattir vaicitryākārayoḥ katham || 5,4.50 ||
-
- (p.202)nirākārāc ca viṣayād buddhyākāro 'tivismayaḥ |
- smṛtisvapnādibodhe ca syād anākāratā tava || 5,4.51 ||
-
- na hi tatrārthasaṃsargaḥ kevalā vāsanaiva tu |
- hetutvenopapanneti saiva jāgraddhiyām api || 5,4.52 ||
-
- anvayavyatirekābhyām evaṃ jñānasya gamyate |
- ākāraḥ, na hi bāhyasya jñānāpeto nidarśyate || 5,4.53 ||
-
- bāhyāpeto mayā yadvat, (p.203)tasmāt saṃsargavāgiyam |
- nirākāre 'pi vijñāne vāsanāsv eva yujyate || 5,4.54 ||
-
- dvayor apy eka ākāra ityetasyāpramāṇatā |
- deśabhedād asaṃsargaḥ, dvayoś cānavadhāraṇāt || 5,4.55 ||
-
- evam evārthabuddhyoḥ syāt sādṛśyān nāvibhaktatā |
- bhede jñāte hi sādṛśyaṃ nājñāte syāt khapuṣpavat || 5,4.56 ||
-
- tathā dvicandramāyādāv anyathārthe vyavasthite |
- yā syād ākārasaṃvittir nāsāv arthanibandhanā || 5,4.57 ||
-
- nakṣatraṃ tārakā tiṣyo dārā ityevamādiṣu |
- naikatrārthe viruddhatvāl liṅgānekatvasambhavaḥ || 5,4.58 ||
-
- (p.204)parivrāṭkāmukaśunāṃ kuṇapādimatis tathā |
- dīrghahrasvatvabuddhiś ca hy ekasminn apy apekṣayā || 5,4.59 ||
-
- ghaṭatvāt pārthavadravyaprameyādimatis tathā |
- yugapadgrāhakāṇāṃ ca na syād aikātmyavattayā || 5,4.60 ||
-
- nārthe hy ekatra yugapad viruddhākārasambhavaḥ |
- pratyayānāṃ tu bhinnatvād bhavec chaktyanusārataḥ || 5,4.61 ||
-
- nirapekṣaṃ svarūpeṇa tasmāj jñānaṃ yadākṛti |
- tathārtho na yathārthaṃ tu jñānam utpadyate kva cit || 5,4.62 ||
-
- itthaṃ vijñānatantratve ko nv arthaṃ kalpayiṣyati |
- dhīranāropitākārā svātmany evopayokṣyate || 5,4.63 ||
-
- (p.205)naitad asti, tvayaikaṃ hi grāhyaṃ grāhakam iṣyate |
- na caikasyaivam ātmatve dṛṣṭāntaḥ kaścid asti te || 5,4.64 ||
-
- agnyādayo ghaṭādīnāṃ prasiddhā ye prakāśakāḥ |
- na te prakāśyarūpā hi prakāśasya, anapekṣaṇāt || 5,4.65 ||
-
- grāhyatvaṃ tu yadā teṣāṃ tadākṣaṃ grāhakaṃ matam |
- akṣagrahaṇakāle tu grāhikā dhīr bhaviṣyati || 5,4.66 ||
-
- tasyāṃ tu gṛhyamāṇāyām anyā dhīr grāhikeṣyate |
- (p.206)nanv ātmā grāhako grāhyo bhavatābhyupagamyate || 5,4.67 ||
-
- kathañcid dharmarūpeṇa bhinnatvāt pratyayasya tat |
- grāhakatvaṃ bhavet tatra grāhyaṃ dravyādi cātmanaḥ || 5,4.68 ||
-
- yas tu nātyantabhedo 'tra kva vāsāv iṣyate mayā |
- pratyāsattinimittā tu pratyagātmapravarttitā || 5,4.69 ||
-
- asmatprayogasambhinnā jñānasyaiva tu kartari |
- bhavantī tatra saṃvittir yujyetāpy ātmakartṛkā || 5,4.70 ||
-
- na cātra karaṇajñānagrāhakākāravedanam |
- grāhyatvaṃ yena buddheḥ syād abhinnatve 'pi pūrvavat || 5,4.71 ||
-
- (p.207)anyarūpāpi saṃvittir yady anyaviṣayeṣyate |
- jñānākārāpi saṃvittiḥ kasmān nārthasya kalpyate || 5,4.72 ||
-
- abhinnatvaṃ yadā ceṣṭaṃ grāhyagrāhakavastunoḥ |
- tadānyatarasaṃvittau dvyākāraṃ grahaṇaṃ bhavet || 5,4.73 ||
-
- yadā tu grāhyam ākāraṃ nīlādi pratipadyate |
- na tadā grāhakākārā saṃvittir dṛśyate kva cit || 5,4.74 ||
-
- tasmād abhinnatā cet syāt tasyāpy anubhavo bhavet |
- grāhyo vā nānubhūyeta grāhakānanubhūtivat || 5,4.75 ||
-
- grāhakagrahaṇe 'py evaṃ grāhyasaṃvedanaṃ bhavet |
- śuddham eva nirākāraṃ grāhakaṃ saṃvidasti hi || 5,4.76 ||
-
- grāhyād abhinnatāyā ca sā saṃvittir na yujyate |
- grāhako vā na gṛhyeta tadgrāhyānanubhūtivat || 5,4.77 ||
-
- yathāvad grāhyasaṃvittau grāhakagrahaṇe 'pi vā |
- grāhyagrāhakasaṃvittir nāsty eva syād dvayor api || 5,4.78 ||
-
- (p.208)sa bahirdeśasambaddhaḥ ity anena nirūpyate |
- grāhyākārasya saṃvittir grāhakānubhavād ṛte || 5,4.79 ||
-
- paraṃ prati hi sādhyatvad arthasyākārasiddhaye |
- bahirdeśena sambandho na hetutvāya kalpate || 5,4.80 ||
-
- tasmād bahir itīhedaṃ niṣkṛṣṭaṃ grāhakāṃśataḥ |
- saṃvedyaṃ nīlapītādi pratyakṣāder udāhṛtam || 5,4.81 ||
-
- na pūrvaṃ jñāyate buddhir ityatraitad vadiṣyate |
- grāhakasyaiva saṃvittir lakṣyate grahaṇe kva cit || 5,4.82 ||
-
- na smarāmi mayā ko 'pi gṛhīto 'rthas tadeti hi |
- smaranti grāhakotpādagrāhyarūpavivarjitam || 5,4.83 ||
-
- tasmād abhinnatāyāṃ ca grāhye 'pi smaraṇaṃ bhavet |
- grāhakasmṛtinirbhāsāt tatrāpy eṣaiva gṛhyate || 5,4.84 ||
-
- tadatyantāvinābhāvān naikākāraṃ hi jāyate |
- (p.209)anvayavyatirekābhyāṃ siddhaivaṃ bhinnatā tayoḥ || 5,4.85 ||
-
- grāhyāṃśo grāhakāṃśena gṛhyate, grāhakaḥ punaḥ |
- gṛhyeteti na vaktavyam, grāhakāntaravarjanāt || 5,4.86 ||
-
- grāhyāṃśenāpy aśaktatvān na tasya grahaṇaṃ bhavet |
- grāhakatvena caitasya hīyetaiva dvirūpatā || 5,4.87 ||
-
- grāhake gṛhyamāṇe ca grāhyamātraprasañjanam |
- na syād ākāra ekaś ced itarasyāpi nāstitā || 5,4.88 ||
-
- udbhavābhibhavābhyāṃ ca grāhyāgrāhyatvadarśanam |
- yathā dīpaprabhādīnāṃ rūpamātropalambhanam || 5,4.89 ||
-
- divā cāgneḥ samīpasthaiḥ sparśa evopalabhyate |
- gandhavad dravyavṛttau ca gandhasyaivopalambhanam || 5,4.90 ||
-
- na guṇāntarasaṃvittir yathātrābhibhavāt, tathā |
- nākārāntarasaṃvittir grāhyagrāhakabuddhiṣu || 5,4.91 ||
-
- (p.210)grāhyād ananyabhūto 'pi kaś cin naivopalabhyate |
- nityānityādayo dharmāḥ śabdādigrahaṇe yathā || 5,4.92 ||
-
- abhedaṃ vābhyupetyāyaṃ prasaṅgo yadi gīyate |
- ekasmin gṛhyamāṇe 'śe na gṛhyetāparaḥ katham || 5,4.93 ||
-
- tasmād yat syād yadā yogyaṃ tasyaiva grahaṇaṃ tadā |
- dvayaṃ ca tvadupanyastaṃ śaktyabhāvān na gṛhyate || 5,4.94 ||
-
- kuto 'yam ekavastutve yogyāyogyatvasambhavaḥ |
- udbhavābhibhavātmatvaṃ kathaṃ caikasya kalpitam || 5,4.95 ||
-
- ekāṃśābhibhave ca syād itarābhibhavo 'pi te |
- tathā tasyābhibhūtatvād grāhyatvaṃ na ca yujyate || 5,4.96 ||
-
- ayogyatā vikalpyaivam, dṛṣṭāntā ye 'tra kīrtitāḥ |
- rūpādibhedāt tatra syād udbhavābhibhavādyapi || 5,4.97 ||
-
- yadāpy ekāntato bhedo rūpāder na parasparam |
- tadāpi dravyarūpasya pariṇāmas tathā tathā || 5,4.98 ||
-
- (p.211)abhinnatve 'pi na grāhyam iti yac cābravīd bhavān |
- kṛtakatvādidharmāṇāṃ dhībhede 'nanyatā katham || 5,4.99 ||
-
- na hy anyatpratyayād asti bhinnād grāhyasya bhedakam |
- na ceyattaiva bhedasya deśato mūrtito 'pi vā || 5,4.100 ||
-
- kāraṇānāṃ hi sambandhaḥ kāryaiḥ kṛtakatocyate |
- vibhāgo 'vayavānāṃ ca bhavet kva cid anityatā || 5,4.101 ||
-
- buddhyāder ātmarūpādisthānaṃ nāśitvam ucyate |
- nityatvaṃ sarvadā sattā, vastutvaṃ saiva kīrtyate || 5,4.102 ||
-
- pramāṇajñānasambandhaḥ prameyajñeyatocyate |
- (p.212)sarvatra cātra bhinnatvam asti kena cid ātmanā || 5,4.103 ||
-
- tasmād yathaiva rūpāder deśabhedādibhir vinā |
- buddhibhedena bhedo 'sti tathaivātra pratīyatām || 5,4.104 ||
-
- atyantabhinnatāsmābhir naiva kasya cid iṣyate |
- sarvaṃ hi vasturūpeṇa bhidyate na parasparam || 5,4.105 ||
-
- sarvaṃ ca kṛtakatvādi kriyāhetvādyapekṣayā |
- gṛhyate tadasaṃvittāvabhede 'pi na gṛhyate || 5,4.106 ||
-
- jñāne naivaṃvidho bhedo nāpekṣānyatra vidyate |
- paraspareṇa cāpekṣā syāc cet, sannihitaś ca saḥ || 5,4.107 ||
-
- nanu grāhakam ityevaṃ grāhyam ity api vā matiḥ |
- nīlādigrahaṇe nāstīty apekṣā katham ucyate || 5,4.108 ||
-
- (p.213)mā bhūd evaṃ tathāpy atra dvyākāre grahaṇaṃ bhavet |
- evaṃ cāgṛhyamāṇe vā jñāne dvyākāratā katham || 5,4.109 ||
-
- uttarottaravijñānaviśeṣād yā prakalpyate |
- grāhakākārasaṃvittiḥ smaraṇāc cānumānikī || 5,4.110 ||
-
- ekākāraṃ kila jñānaṃ prathamaṃ yadi kalpyate |
- tatas tadviṣayāpy anyā tadrūpaiva matir bhavet || 5,4.111 ||
-
- ghaṭavijñānatajjñānaviśeṣo 'to na sidhyati |
- grāhakākārasaṃvittau tv ākārapracayo bhavet || 5,4.112 ||
-
- jāyate pūrvavijñānaṃ dvyākāraṃ yatra tat punaḥ |
- tasyātmīyaś ca pūrvau ca viṣayasthāvupaplutau || 5,4.113 ||
-
- (p.214)pareṣv ākāravṛddhyaivaṃ pūrvebhyo bhinnatā, tathā |
- grāhyavat smaraṇāt paścāt saṃvittau grāhakaḥ purā || 5,4.114 ||
-
- na tāvad evamākārān paśyāmaḥ pracayānvitān |
- viṣayavyapadeśāc ca narte jñānanirūpaṇam || 5,4.115 ||
-
- tasmāj jñānātmanaikatve grāhyabhedanibandhanaḥ |
- saṃvittibhedaḥ siddho 'tra kimākārāntareṇa naḥ || 5,4.116 ||
-
- nirākāratasāmye 'pi yathākāravatāṃ dhruvam |
- bhedaḥ svābhāvikas tadvajjñānānāṃ kiṃ na sidhyati || 5,4.117 ||
-
- (p.215)smṛter uttarakālaṃ cetyetanmithyaiva gīyate |
- tadaiva hy asya saṃvittir arthāpattyopajāyate || 5,4.118 ||
-
- gṛhītam eva yac coktaṃ tadabhedāt, na tad, yataḥ |
- nāsmabhir vākyavṛttes tvaṃ nimittam anuyujyase || 5,4.119 ||
-
- grāhyagrāhakataivāsya kena cin nopalabhyate |
- pratyakṣajñānapakṣe ca naiṣā syād ānumānikī || 5,4.120 ||
-
- ekākāre ca vijñāne yady anyo 'py atra kalpyate |
- sahasrākārataikasya kasmān na parikalpyate || 5,4.121 ||
-
- grāhyagrāhakayor bhedo nanv asty eva parasparam |
- siddho naḥ pakṣa evaṃ syāt, (p.216)na, jñānatvād abhedataḥ || 5,4.122 ||
-
- bhinnābhinnatvam ekasya kuto 'tra parikalpitam |
- tvayā sāṃkhyamatenaivam uktvā buddhasya śāsanam || 5,4.123 ||
-
- ekaṃ ced grāhakaṃ grāhyaṃ kuto bhinnatvavāgiyam |
- bhinnaṃ cet katham ucyeta tasyaikatvaṃ punas tvayā || 5,4.124 ||
-
- ekajñānād ananyatvād grāhyagrāhakayor mithaḥ |
- ekatvena bhavej jñānaṃ grāhyaṃ grāhakam eva vā || 5,4.125 ||
-
- tatra cānyatarāpāye dvitīyāpāyataḥ punaḥ |
- jñānasyāṃśadvayāsattvān naiḥsvābhāvyād abhāvatā || 5,4.126 ||
-
- bhinnābhyāṃ vāpy abhinnatvād bhedo jñānātmano bhavet |
- tatsvātmanaḥ, tataś caivaṃ siddhaṃ vastudvayaṃ hi naḥ || 5,4.127 ||
-
- tayoś ca yadi saṃjñeyaṃ jñānam ity astv athāpi vā |
- jñānaṃ jñāyata ityartho dhīrbhāve karaṇe 'pi vā || 5,4.128 ||
-
- sarvathā vastubhedo naḥ siddhaḥ śabdo yathāruci |
- pravartatāṃ na nas tatra kācid vipratipannatā || 5,4.129 ||
-
- (p.217)atha saty api bhinnatve grāhyaṃ jñānāntaraṃ bhavet |
- jñānatve tasya kā yuktiḥ, pūrvoktā yadi seṣyate || 5,4.130 ||
-
- jñānaṃ jñānam itīdaṃ tu na dvayor anuvartate |
- vyatiriktaṃ ca sāmānyaṃ tvayā nābhyupagamyate || 5,4.131 ||
-
- vyatireke tayor jñānān na jñānātmakatā bhavet |
- tadrūparahitatve ca jñānābhāvaḥ prasajyate || 5,4.132 ||
-
- tābhyāṃ ca tasya sambandhe pratyekaṃ vyatiṣajya ca |
- bhedasāvayavatvādi doṣo vaiśeṣikādivat || 5,4.133 ||
-
- yathā hi teṣāṃ jātyādau doṣā hy uktāḥ parair amī |
- tathaivaiṣāṃ prasajyante bhinnābhinnārthasaṅgatau || 5,4.134 ||
-
- tābhyām avyatireke vā bhedaḥ pūrvokta eva te |
- (p.218)sādṛśyāpohasāmānyakalpanā vārayiṣyate || 5,4.135 ||
-
- vastvantarasya cābhāvāt tvayāpoho 'pi duṣkaraḥ |
- nājñānaṃ nāma kiñ cit syād apohyaṃ jñānavādinaḥ || 5,4.136 ||
-
- apoho na hy abhāvasya kathañ cid upapadyate |
- vastvantaram abhāvaḥ syād, apohyatvāc ca vastutā || 5,4.137 ||
-
- tenājñānanivṛttau hi jñāne 'nyārtha prasajyate |
- kalpitaṃ syād apohyaṃ cet, nātyantāsatyakalpanā || 5,4.138 ||
-
- buddhir ajñānanirbhāsā tavājñānaṃ prakalpitam |
- tataś ca jñānam evaikam apohyatvena sammatam || 5,4.139 ||
-
- (p.219)na cātmāpoha evāsti kva cit sāmānyakalpane |
- vṛkṣasya na hy apohyatvaṃ vṛkṣeṇaiva kadā cana || 5,4.140 ||
-
- apohye caiva vijñāne jñānatvaṃ na bhavet tava |
- vṛkṣatvaṃ na hy apohyeṣu kalaśādiṣu yujyate || 5,4.141 ||
-
- tataś cājñānam evārtha ity abhinnārthatā bhavet |
- ajñānapratyayaś cāyaṃ kimālambana iṣyate || 5,4.142 ||
-
- na tāvaj jñānanirmuktam ajñānaṃ grāhyam asti te |
- na ca vastu niṣiddhaṃ tadabhāvaḥ kiṃ na gṛhyate || 5,4.143 ||
-
- bhāvo na gṛhyate yena tasyābhāveṣu kā kathā |
- svāṃśaparyavasānaṃ ca tulyam atrāpi kāraṇam || 5,4.144 ||
-
- tena jñānāntaraṃ vā syād grāhyam ātmāṃśa eva vā |
- svarūpaviparītaṃ ca kathaṃ grāhyaṃ pratīyate || 5,4.145 ||
-
- (p.220)yathoṣṇe 'nuṣṇadhīr nāsti, jñāne 'py ajñānadhīs tathā |
- tena na jñānamātratve syād apohyaṃ kathañ cana || 5,4.146 ||
-
- grāhyagrāhakayoś cāto na jñānātmasamānatā |
- tasmād anyataratredaṃ jñānatvaṃ sampratīyate || 5,4.147 ||
-
- tatrāpy ubhayasiddhatvād grāhakasyeti gamyate |
- vastubhede prasiddhe ca vyapadeśo yathāruci || 5,4.148 ||
-
- jñānam astūbhayaṃ vārtho grāhako vārtha ucyatām |
- buddhyor ayugapadbhāvān na dvayor mayamānatā || 5,4.149 ||
-
- kṣaṇikā hītyanenoktam, (p.221)artho hy ekaḥ prasajyate |
- anyonyanirapekṣatvād yugapac cāpi janmani || 5,4.150 ||
-
- mānameyatvanāstitvam, kriyākārakavarjanāt |
- arthavijñānayor atra yā mitiṃ prati saṅgatiḥ || 5,4.151 ||
-
- kāryakāraṇabhāvo 'yam, nānyatraivaṃ ca dṛśyate |
- niyamaś ca na labhyeta savyadakṣiṇaśṛṅgavat || 5,4.152 ||
-
- idaṃ kāryam ayaṃ hetuḥ, dvayaṃ na, (p.222)anyonyasaṃśrayāt |
- tadbhāvabhāvitāmātraṃ hetuḥ kair naiva varṇyate || 5,4.153 ||
-
- paurvāparyavinirmuktaṃ kāryakāraṇalakṣaṇam |
- gavāśvasya yathā nāsti paurvāparye 'pi tat tathā || 5,4.154 ||
-
- yugapajjāyamāne 'pi santatyantaraje kṣaṇe |
- rūpādiṣu ghaṭe yadvat, tasmāt pūrvam avasthite || 5,4.155 ||
-
- yo yasmāj jāyate paścāt sa tatkāryam itīṣyate |
- hetuhetumatāṃ siddhaṃ yaugapadyanidarśanam || 5,4.156 ||
-
- yat pradīpaprabhādyuktaṃ sūkṣmaḥ kālo 'sti tatra naḥ |
- durlakṣas tu yathā vedhaḥ padmapattraśate tathā || 5,4.157 ||
-
- bhāgayor yaugapadyena tathaiva syān nirākriyā |
- (p.223)na ca śaktyarpaṇadvāraṃ krameṇālambanaṃ bhavet || 5,4.158 ||
-
- grāhyaṃ tadā hy atītaṃ syāt, tadrūpyaṃ cāpramāṇakam |
- atītatvānuviddho hi smṛtyā grāhyo 'nubhūyate || 5,4.159 ||
-
- tadvad eva bhaved atra, svapne na syāt, viparyayāt |
- tatra hy avartamāno 'pi gṛhyate vartamānavat || 5,4.160 ||
-
- bādhajñānād idaṃ bhrāntam, na tv atraivaṃ viparyayaḥ |
- tasmāt pratyakṣabuddhīnāṃ nātito viṣayo bhavet || 5,4.161 ||
-
- atītatvād yathaivāsāṃ vṛtto janmāntareṣu yaḥ |
- tadrūpatvena vā jñānaṃ hetur bhāvivad ucyate || 5,4.162 ||
-
- (p.224)atītatve 'pi nārtho 'yaṃ dhīreṣety atra kā pramā |
- atītaṃ yac ca vijñānaṃ grāhyatvena prakalpitam || 5,4.163 ||
-
- tasmād grāhakarūpaṃ vā grāhyaṃ vobhayathāpi vā |
- grāhyākāratvamātre syād arthaḥ śabdāntareṇa te || 5,4.164 ||
-
- svakāle cāpy asaṃvitter na syāc chaktyarpaṇaṃ tataḥ |
- yathaivānāgatāj jñānāt santatyantarajād api || 5,4.165 ||
-
- dṛḍhatvenāpy avijñātāt tathotpannād vinaśyataḥ |
- kevalagrāhakatve tu viṣayatvaṃ na yujyate || 5,4.166 ||
-
- kimapekṣya ca tasyedaṃ grāhakatvaṃ prakalpyate |
- dvyākāratā nirastaiva, (p.225)saṃvedyeta tadaiva ca || 5,4.167 ||
-
- tataś cottaravijñānaṃ na pratīkṣeta bodhakam |
- dvyākārakalpanāyāṃ ca parasyātmāṃśa eva te || 5,4.168 ||
-
- pramāparyavasānena nātīto viṣayo bhavet |
- pūrvagrāhyasarūpatve grāhakatvaṃ prahīyate || 5,4.169 ||
-
- grāhakākāramātre syād viṣayo nāsarūpataḥ |
- na ca śaktyarpaṇasyātra vyāpāra upalabhyate || 5,4.170 ||
-
- śaktyarpaṇasya cābhāvo yuṣmatpakṣe prasādhitaḥ |
- santānāntaravac caiṣāṃ niṣedhyā hetusādhyatā || 5,4.171 ||
-
- vāsyavāsakabhāvaś ca jñānatvād ekasantatau |
- tasmād yadbhāsakaṃ rūpaṃ tadgrāhyāt tasya bhinnatā || 5,4.172 ||
-
- tatsaṃvittāv asaṃvitte rasādigrāhakaṃ yathā |
- grāhyaṃ tadgrāhakāc caiva tatparāmṛśatā yataḥ || 5,4.173 ||
-
- na parāmṛśyate 'vaśyaṃ rasādigrāhakaṃ yathā |
- (p.226)dvayaṃ paraspareṇaivaṃ bhinnaṃ sādhyaṃ rasādivat || 5,4.174 ||
-
- aikarūpyeṇa cājñānāt santānāntarabuddhivat |
- jñānaṃ svāṃśaṃ na gṛhṇāti jñānotpatteḥ svaśaktivat || 5,4.175 ||
-
- grāhyatvapratiṣedhaś ca dvayahīnā hi vāsate |
- caitrajñānaṃ tadudbhūtajñānāṃśagrāhyabodhakam || 5,4.176 ||
-
- jñānatvān na bhaved yadvat tasya dehāntarodbhavam |
- etayaiva diśā vācyā śaktidvayanirākriyā || 5,4.177 ||
-
- pramāṇāntarasiddhatvād anyatrānekaśaktitā |
- na tv atra kāraṇaṃ tādṛk śaktibhedakṛdasti te || 5,4.178 ||
-
- (p.227)tasmād ubhayasiddhatvāl lāghavād yaḥ parigrahaḥ |
- upāyatvāc ca yat tasya pūrvagrahaṇakalpanam || 5,4.179 ||
-
- cakṣurādīndriyair atra tadanaikāntikaṃ bhavet |
- yad apy apratibaddhatvād utpattau gṛhyatām iti || 5,4.180 ||
-
- tatrātmanā na śaktyaṃ tannānyotpattis tadasti vā |
- tenaitat kāraṇābhāvāt tadānīṃ nānubhūyate || 5,4.181 ||
-
- nānyathā hy arthasadbhāvo dṛṣṭaḥ sannupapadyate |
- jñānaṃ cen netyataḥ paścāt pramāṇam upajāyate || 5,4.182 ||
-
- (p.228)na cāpy apratibandhena kevalena graho bhavet |
- viśiṣṭakāraṇābhāve 'py artho naivānubhūyate || 5,4.183 ||
-
- vyāpṛtaṃ cārthasaṃvittau jñānaṃ nātmānamṛcchati |
- (p.229)tena prakāśakatve 'pi bodhāyānyat pratīkṣyate || 5,4.184 ||
-
- īdṛśaṃ vā prakāśatvaṃ tasyārthānubhavātmakam |
- na cātmānubhavo 'sty asyetyātmano na prakāśakam || 5,4.185 ||
-
- sati prakāśakatve ca vyavasthā dṛśyate yathā |
- rūpādau cakṣurādīnāṃ tathātrāpi bhaviṣyati || 5,4.186 ||
-
- prakāśakatvaṃ bāhye 'rthe śaktyabhāvāt tu nātmani |
- anyena vānubhāve 'sāv anavasthā prasajyate || 5,4.187 ||
-
- tatra tatra smṛtiṃ dṛṣṭvā sarvānubhavakalpanā |
- ekena tv anubhūtatve sarvaṃ tatraiva sambhavet || 5,4.188 ||
-
- tatrāpi smṛtir ity etan na lokānumataṃ vacaḥ |
- na hi vijñānasantānaṃ kaś cit smarati laukikaḥ || 5,4.189 ||
-
- (p.230)ghaṭādāv agṛhīte 'rthe yadi tāvad anantaram |
- arthāpattyāv abudhyante vijñānāni punaḥ punaḥ || 5,4.190 ||
-
- yāvacchramaṃ tataḥ paścāt tāvatyeva smariṣyati |
- tadā tv akalpite 'py evaṃ smṛtivarndhyāsutādivat || 5,4.191 ||
-
- smṛtibhrāntaś ca yāpy atra paścāj jñāneṣu jāyate |
- tadaivārthasmṛter eṣāṃ tajñānādipramāṇatā || 5,4.192 ||
-
- yāvacchramaṃ ca tadbuddhis tatprabandhe mahaty api |
- śramād rucyānyasamparkād vicchedo viṣayeṣv iva || 5,4.193 ||
-
- (p.231)tatrāpi smṛtir ity eṣāṃ prathame pratyaye yadi |
- tanmātragrahaṇād evaṃ nānavasthā prasajyate || 5,4.194 ||
-
- smaraṇaṃ tv atha sarveṣu tatsiddhyai grahaṇaṃ tathā |
- pramāṇavattvād āyātaḥ pravāhaḥ kena vāryate || 5,4.195 ||
-
- atha tānyādyavijñānaviṣayāṇīti kalpyate |
- nottarottarabuddhīnāṃ viśeṣa upapadyate || 5,4.196 ||
-
- vijñānaviṣayatvaṃ ca yasya sarvāsu buddhiṣu |
- ghaṭavijñāna tajñānaviśeṣas tena durlabhaḥ || 5,4.197 ||
-
- smaran yathaiva vijñānaṃ nirākāraṃ smaratyayam |
- tathā smaran gṛhītārthaṃ nirākāratayā smaret || 5,4.198 ||
-
- jñānapṛṣṭena yo 'py ūrdhvaṃ parāmarśo bhavaty asau |
- tasyārtheṣv abhyupāyatvān na tu grāhyatvakāritaḥ || 5,4.199 ||
-
- (p.232)pratyāsannatvasambandhau grāhyatvāsambhavāc cyutau |
- viṣayatvena vāpy etau staḥ kiṃ deśāvibhāgataḥ || 5,4.200 ||
-
- arthākārasya yo 'py ukto mithyājñāneṣv asambhavaḥ |
- dośakālānyathāmātrasambhavaḥ keṣu cit kṛtaḥ || 5,4.201 ||
-
- pratyakṣād anyavijñānam atītānāgatair api |
- janyate 'rthe bhavantīṣu vāsanāsvasatīṣu vā || 5,4.202 ||
-
- yaḥ punar nānubhūto 'rtho na vāpy anubhaviṣyate |
- vāsanābhāvatas tatra tavāpy anubhavaḥ katham || 5,4.203 ||
-
- (p.233)vināpi vāsanātaś ced buddhir utpadyate tataḥ |
- vāsanāyā nimittatvam abhyupetaṃ virudhyate || 5,4.204 ||
-
- vāsanā ced bhavet tatra sā ca saṃvittipūrvikā |
- tathā sati ca pūrvatra gṛhītaḥ kvāpy asau dhruvam || 5,4.205 ||
-
- evaṃ ca naiva vaktavyam atyantābhavanaṃ kva cit |
- anyathānupapatyā hi siddhā janmāntare 'stitā || 5,4.206 ||
-
- duṣṭatvena ca vijñānam anyathāpi vyavasthitam |
- pṛthivyādiṣu gṛhṇīyād ākāraṃ tannibandhanam || 5,4.207 ||
-
- tānyapāsya tu naivārthe kva cid ākārakalpanā |
- na jñānaṃ hy anavaṣṭambham ātmānaṃ labdhum arhati || 5,4.208 ||
-
- (p.234)vijñānasyaiva vā kāryaṃ yady eṣo 'nye ca kalpitāḥ |
- viśeṣaḥ ko 'tra yenāyam atyantāsannitīṣyate || 5,4.209 ||
-
- tasmād bhrāntir api tv eṣāṃ kalpayantyartham eva naḥ |
- kalpayatyanyathā santaṃ na tv ātmānaṃ vyavasyati || 5,4.210 ||
-
- tataś ca bādhakajñānād vācoyuktir iyaṃ bhavet |
- arthe 'nyathāpi saty eṣa dhiyākāraḥ pratīyate || 5,4.211 ||
-
- dvicandrādimatiṣv evam, tārakādimatau tathā |
- strītvādyanyatra dṛṣṭaṃ syāt, kathañ cid veha sambhavet || 5,4.212 ||
-
- (p.235)śabdamātrapratīyā vā, dṛṣṭair vā kaiś cid iṅganāt |
- saṃstyānaprasavasthānair yathā pātañjale mate || 5,4.213 ||
-
- tena liṅgatrayasyātra sadbhāvaḥ syāt pramāṇavān |
- apekṣābhedataś cātra virodho 'pi na vidyate || 5,4.214 ||
-
- kuṇapādimatau caivaṃ sārvarūpye vyavasthite |
- vāsanāḥ sahakāriṇyo vyavasthākāradarśane || 5,4.215 ||
-
- (p.236)svapratyayānukāro hi bahvākāreṣu vastuṣu |
- nirdhāraṇe bhaved dhetur nāpūrvākārakalpane || 5,4.216 ||
-
- tathā dīrghaghaṭatvādau bhinnāpekṣānibandhanā |
- ākārabhedasampattir aviruddhā bhaviṣyati || 5,4.217 ||
-
- nānekākārasaṃvitter nirākāratvakalpanā |
- yuktā, pratītibhedāt tu bahvākāratvasambhavaḥ || 5,4.218 ||
-
- saṃvitteś ca viruddhānām ekasminn api sambhavaḥ |
- ekākāraṃ bhaved ekam iti neśvarabhāṣitam || 5,4.219 ||
-
- tathaiva tadupetavyaṃ yad yathaivopalabhyate |
- na cāpy aikāntikaṃ tasya syād ekatvaṃ ca vastunaḥ || 5,4.220 ||
-
- (p.237)tasmād deśādisadbhāvanimittaiḥ pratyayaiḥ pṛthak |
- vastvākārāḥ pratīyerann udbhavābhibhavātmakāḥ || 5,4.221 ||
-
- yugapadgrāhakāṇāṃ ca yo yadākāravācinam |
- śabdaṃ smarati tenāsāv ākāraḥ sampratīyate || 5,4.222 ||
-
- nityaṃ satsu tathā loke rūpādiṣu ghaṭe pṛthak |
- cakṣurādyanurodhena saṃvittir vyavatiṣṭhate || 5,4.223 ||
-
- evam eva ghaṭatvādau sarvān prati bhavaty api |
- vācakasmṛtibhedena saṃvittir vyavatiṣṭhate || 5,4.224 ||
-
- tasmād bahiḥ sthito 'py ātmā narāṇāṃ cakṣurādibhiḥ |
- prāpya vāprāpya vā buddher viṣayatvena kalpyate || 5,4.225 ||
-
- vadanti laukikā yac ca yādṛg jñānaṃ tathā bahiḥ |
- te punar jñānasaṃvittyā tathārthaṃ prati jānate || 5,4.226 ||
-
- (p.238)grāhakatvena vijñānaṃ yathārthaṃ naḥ samarpayet |
- tādṛgarthaḥ sa ityevaṃ teṣāṃ vā tadupāyataḥ || 5,4.227 ||
-
- laiṅgikāsattvam aprāptair etair bāhyārthavādibhiḥ |
- jñānānubhavam utkramya bāhya eva pratīyate || 5,4.228 ||
-
- yathā loke ca tadbuddhir vācyam evaṃ parīkṣakaiḥ |
- na yādṛgantarākāras tādṛg bāhyo 'vakalpate || 5,4.229 ||
-
- utpadyamānā gṛhyeta dhīrarthagrahaṇe yadi |
- pūrvapakṣasya kiṃ siddham, kathaṃ cārthāntaraṃ vadet || 5,4.230 ||
-
- bāhyārthavādinaṃ brūte bhavān kiṃ naivam icchati |
- pratibandho na tasyāsti gṛhṇātyarthāntaraṃ yadā || 5,4.231 ||
-
- (p.239)uttaraṃ grahakābhāvāl liṅgābhāvāc ca nāsti naḥ |
- tadā grahaṇam ity etat, anyatarkeṣu cocyate || 5,4.232 ||
-
- teṣu tarkeṣu vijñānam arthakāle 'vagamyate |
- tathā satyarthanāśaḥ syād ity etadupadiśyate || 5,4.233 ||
-
- nanv ity etadasambaddhaṃ pareṣṭasyaiva codanāt |
- (p.240)paurvāparyavibhāgo 'pi prāguktena virudhyate || 5,4.234 ||
-
- kṣaṇikatvena yuktaṃ syāj jñātatvam atha cet tadā |
- bhūtakālāśrayād brūyād, pṛthoktasya punarvacaḥ || 5,4.235 ||
-
- atrāpi na svasiddhāntamūce vyājāt parasya tu |
- bhrāntatvād anyathā pakṣaṃ gṛhītveti sma pṛcchati || 5,4.236 ||
-
- sahotpattyupalabdhā hi jñānasyaikāntataḥ sthitiḥ |
- prāgūrdhvaṃ vārthasaṃvitter yugapad veti cintyate || 5,4.237 ||
-
- evaṃ cārthasya saṃvitteḥ paścāj jñānāvabodhanam |
- bravītu nūnam etasya paścād utpadyate 'pi tat || 5,4.238 ||
-
- na caitac chaktyate tasmād utpatter apakarṣaṇam |
- karomi tāvat tatkālā saṃvittir api setsyati || 5,4.239 ||
-
- (p.241)prāk ca tadgrahaṇe siddhe bāhyābhyantarayor dhruvam |
- vivekādarśanam, tasmād idam, pūrvaṃ ca coditam || 5,4.240 ||
-
- yugapad gṛhyamāṇe 'pi nākāro 'rthasya lakṣyate |
- tasmād arthasya saṃvittiḥ pūrvaṃ yatnena sādhyate || 5,4.241 ||
-
- yas tv etasyottaro granthaḥ prāg evāsau nirūpitaḥ |
- na tv etat sādhanaṃ sākṣāt pūrvaṃ buddher abodhane || 5,4.242 ||
-
- na parāmṛśyate 'rthātmā jñāto 'py ajñātavad yataḥ |
- tasān na grahaṇaṃ pūrvaṃ buddheḥ kiṃ kena saṅgatam || 5,4.243 ||
-
- (p.242)ataḥ pūrvopalabdhyā yo buddhyākāro 'tra vāñchitaḥ |
- tannirākaraṇenaiva phalatvād granthavarṇanā || 5,4.244 ||
-
- kāmaṃ buddher iti tv etadarthādhīnatvam ucyate |
- na cārtharūpād bhedena dhiyām asti nirūpaṇam || 5,4.245 ||
-
- pararūpanirūpyaṃ ca na meyaṃ mṛgatoyavat |
- asadgrāhyānusāreṇa jñānasaṃvedyatā tava || 5,4.246 ||
-
- svacchatvāt tu svarūpasya kalpitā grāhyatā dhiyām |
- vāsanopaplavāt tena na meyaṃ pāramārthikam || 5,4.247 ||
-
- (p.243)nimittaniyatatvaṃ tu samānam ubhayor api |
- nijaśaktyanusāritvāj jñānabāhyārthavādinoḥ || 5,4.248 ||
-
- tantvarthair api kasmād vaḥ kriyate kevalaḥ paṭaḥ |
- nārabhyate ghaṭaḥ kiṃ tair mṛtpiṇḍārthena vā paṭaḥ || 5,4.249 ||
-
- tantumṛtpiṇḍavijñāne hy anuyojye mate yadi |
- arthaparyanuyogo 'pi tadvad eva prasajyate || 5,4.250 ||
-
- arthārambhavyavasthā cet sāmarthyaniyamāśrayā |
- jñānārambhavyavasthāyāṃ sāmarthyaṃ kena vāryate || 5,4.251 ||
-
- tasmād yatrobhayor doṣaḥ parihāro 'pi vā samaḥ |
- naikaḥ paryanuyoktavyas tādṛgarthavicāraṇe || 5,4.252 ||
-
- deśakālanimittāni vyañjakānyarthavādinaḥ |
- śaktīnāṃ kāraṇasthānāṃ svakāryaniyamaṃ prati || 5,4.253 ||
-
- śaktayo 'pi ca bhāvānāṃ kāryārthāpattikalpitāḥ |
- prasiddhāḥ pāramārthikyaḥ pratikāryaṃ vyavasthitāḥ || 5,4.254 ||
-
- bhavatas tu na vijñānād bhinnābhinnā nirūpyate |
- śaktiḥ saṃvṛtisadbhāvam utsṛjya paramārthataḥ || 5,4.255 ||
-
- (p.244)vāsanaiva ca yuṣmābhiḥ śaktiśabdena gīyate |
- nimittaniyatatvaṃ ca vāsanāyā yad ucyate || 5,4.256 ||
-
- tasyāś cāsambhavenaitad apārārthyāc ca durlabham |
- deśakālanimittādi na ca te 'sti niyāmakam || 5,4.257 ||
-
- matvaitad api cety āha bhāṣyakāraḥ paraṃ prati |
- tasmād aparihāro 'yaṃ tantubhyas te yathā paṭaḥ || 5,4.258 ||
-
- tathā me tantubuddhibhyaḥ paṭabuddhir itīdṛśaḥ |
- evamādyapramāṇābhyāṃ na tāvad bāhyaśūnyatā || 5,4.259 ||
-
- āgamasya tu naiveha vyāpāraḥ, ato 'nyathāpi vā |
- (p.245)nopamā sadṛśābhāvāt, nārthāpattir viparyayāt || 5,4.260 ||
-
- tasmād abhāvagamyatvaṃ śūnyatāyāḥ sthitaṃ hi naḥ |
- evaṃ pramāṇato 'siddhā yaiḥ prameyāśrayocyate || 5,4.261 ||
-
- bāhyasyāṇusamūhāder grāhyasyāsambhavekṣaṇāt || 5,4.262 ||
-
- tairāntarāsambhavato yathoktād jñeyatvam anyasya balād upeyam |
- grāhyā na ceṣṭāḥ paramāṇavo 'taḥ satyaḥ samūhaḥ pratipādanīyaḥ || 5,4.263 ||
-
- iti bahirviṣayapratipādanād tadabhāvakṛtā matisaṃvṛtiḥ |
- ubhayatattvavidāṃ paramārthataḥ, kṣamam idaṃ dhuri dharmavicāraṇe || 5,4.264 ||
evam ukte 'numānasya jñānam āśritya dūṣaṇe |
jñānapravṛttyaśaktyā tu paraḥ pratyavatiṣṭhate || 5,4.1 ||
yat tāvanmanyamānena pratyakṣaṃ bhavatocyate |
dūṣaṇaṃ tadvirodhādi tadidānīṃ parīkṣyatām || 5,4.2 ||
pravartituṃ hi kiṃ śaktaṃ stambhādyarthe bahiḥ sthite |
atha vātmāṃśa evaitat grāhye kṣīṇaṃ na vastuni || 5,4.3 ||
tad yady etena bāhyo 'rtho gṛhyate dūṣaṇaṃ tataḥ |
tvaduktaṃ sarvam ātmāṃśe grāhye tannopapadyate || 5,4.4 ||
tatra tāvad idaṃ siddhaṃ sarvaprāṇabhṛtām api |
grāhyataṃ nīlapītādidīrghādyākāravastunaḥ || 5,4.5 ||
na cāpy ākārabhedena jñānajñeyāvadhāraṇā |
na cānyataradharmatvaṃ vispaṣṭaṃ tatra gṛhyate || 5,4.6 ||
gṛhyamāṇasya cāstitvaṃ nāgrāhyasyāpramāṇakam |
tasmād ākāravad vastu grāhyatvād vidyate dhruvam || 5,4.7 ||
ataḥ parīkṣamāṇānāṃ jñānam ākāravad yadi |
tanmātre ca pramā kṣīṇā tato nāsty arthakalpanā || 5,4.8 ||
yadi vākāravattā syād bāhyasyaiveha vastunaḥ |
tad asti gṛhyamāṇatvāt tatsiddhaivāsti dhīr api || 5,4.9 ||
kiṃ tāvad atra yuktaṃ syāj jñānam ākāravat, kutaḥ |
ekam ākāravad vastu grāhyam ity adhyagīṣmahi || 5,4.10 ||
tad yady ākāravānartho bāhyaḥ kalpyeta tasya ca |
grāhyatvam anyathā na syād iti grāhakakalpanā || 5,4.11 ||
tenākāravataḥ kḷptād grāhyād ākāravarjitam |
vastvantaraṃ prakalpyaṃ syād grāhakaṃ niṣpramāṇakam || 5,4.12 ||
tasyākalpanam icchaṃś ced arthe grāhakatāṃ vadeḥ |
saṃjñāmātre visaṃvādaḥ siddhā tv ekārthakalpanā || 5,4.13 ||
grāhyagrāhakayor aikyaṃ sarvathā pratipādyate |
bāhyābhyantararūpaś ca parikalpyo mṛṣeṣyate || 5,4.14 ||
matpakṣe yady api svaccho jñānātmā paramārthataḥ |
tathāpy anādau saṃsāre pūrvajñānaprasūtibhiḥ || 5,4.15 ||
citrābhiś citrahetutvād vāsanābhir upaplavāt |
svānurūpyeṇa nīlādi grāhyagrāhakarūṣitam || 5,4.16 ||
pravibhaktam ivotpannaṃ nānyam artham apekṣate |
anyonyahetutā caiva jñānaśaktyor anādikā || 5,4.17 ||
anekakalpanāyāś ca jyāyasī hy ekakalpanā |
śaktimātrasya bhedaś ca vastubhedād viśiṣyate || 5,4.18 ||
tasmād ubhayasiddhatvāj jñānasyākārakalpanā |
jyāyasī, bhavatas tv arthaṃ kalpayitvā bhaved iyam || 5,4.19 ||
tadasiddhāvaśaktatvāt, tenaivaṃ viprakṛṣṭatā |
pratyāsannaṃ ca, sambaddhaṃ grāhyaṃ mama bhaviṣyati || 5,4.20 ||
itaś cākāravajjñānam, yasmāt tadvat prakāśakam |
svayamprakāśahīnasya bāhyasyopāsanaṃ matam || 5,4.21 ||
na cāgṛhīte jñānākhye prakāśyo 'rtho 'vadhāryate |
tadadhīnaprakāśatvād dīpābhāse yathā ghaṭaḥ || 5,4.22 ||
utpanneṣv api cārtheṣu prakāśābhāvataḥ kva cit |
pratibandhakayogād vā saṃvittir nopajāyate || 5,4.23 ||
jñānasyotpadyamānasya pratibandho na kaś cana |
na cāprakāśarūpatvaṃ yenāsyāgrahaṇaṃ bhavet || 5,4.24 ||
prāk cārthagrahaṇādiṣṭā tasyotpattis tadaiva ca |
saṃvedanaṃ bhaved asya, na cet kālāntare 'pi na || 5,4.25 ||
kiṃ hi tasya bhaved ūrdhvaṃ prāk ca nāsīn na yena tat |
pūrvaṃ gṛhītaṃ paścāt ca gṛhītam iti bhāṣyate || 5,4.26 ||
jñānāntarasya cotpattiṃ prakāśo na pratīkṣate |
tasya tasyāpi cānyena saṃvittāvasthitir bhavet || 5,4.27 ||
jñānapṛṣṭena yo 'py ūrdhvam arthābhāve 'pi dṛśyate |
parāmarśo 'rtharūpasya sa kathaṃ vopapadyate || 5,4.28 ||
tadrūpamārthamālikhya yadi dhīrnopajāyate |
bhūtakāle ca yadyarthas tatpūrvaṃ nopalakṣitaḥ || 5,4.29 ||
vaktāraś cāpi dṛśyante varttamānārthabuddhiṣu |
nīlo 'rtho 'yaṃ yato me 'tra tadrūpā jāyate matiḥ || 5,4.30 ||
tasmāt pūrvagṛhītāsu buddhiṣv arthopalambhanam |
na copalabdhir astīhi nirākārāsu buddhiṣu || 5,4.31 ||
vivekabuddhyabhāvāc ca, sākārasya ca darśanāt |
ākāravattayā bodho jñānasyaiva prasajyate || 5,4.32 ||
na hy evaṃ kalpanā śakyā nirākārād ito matiḥ |
gṛhyate 'rthas tataḥ paścāt sākāraḥ sampratīyate || 5,4.33 ||
ākāravattvabhedo hi jñātvā śakyeta bhāṣitum |
prāgbuddhigrahaṇād arthe saṃvittir neti sādhitam || 5,4.34 ||
na cārthākāra evāyaṃ jñānārūḍhaḥ pratīyate |
na hi so 'ntaḥpraveśāya paryāpto nārthahānaye || 5,4.35 ||
itthambhāve pramāṇaṃ ca tasya vaktuṃ na śakyate |
tadīyapratibimbatvam etasmād eva neṣyate || 5,4.36 ||
niścandre bimbarūpaṃ hi dṛṣṭaṃ yena divā jalam |
sa rātrau khe ca taṃ dṛṣṭvā jānāti pratibimbatām || 5,4.37 ||
vijñāne na kadā cit tu prāṅ nirākāradarśanam |
bāhye vākāravattādhīr yenaivaṃ kalpanā bhavet || 5,4.38 ||
śabdagandharasānāṃ ca kīdṛśī pratibimbatā |
jñāne ca gṛhyamāṇasya kathaṃ syād arthadharmatā || 5,4.39 ||
bāhyābhyantaradeśatvān na cārthajñānayor mithaḥ |
samparko 'sti yato mohādavivekamatir bhavet || 5,4.40 ||
asammūḍhasya cādṛṣṭe na sammohaprakalpanā |
kalpyamāne 'tha vāpy evaṃ tad dvayor avatiṣṭhate || 5,4.41 ||
saṃsargadhama ākāras tasmād eva na yujyate |
deśabhedād asaṃsargaḥ, mūrāmūrtatayā tathā || 5,4.42 ||
tailokyena prasaṅgāc ca saṃsargo naikakālatā |
na cāpy ārjavataḥ sthānaṃ jñāne nārthasya vidyate || 5,4.43 ||
sarvathā kalpanāyāṃ ca cakṣuṣāpi rasādayaḥ |
gṛhyeran sarvabhāvānāmaṇvākārāś ca tadgatāḥ || 5,4.44 ||
na cāpi viṣayatvena sthāne saṃsargakalpanā |
viṣayatvaṃ hi kīdṛk syāt prāgākāropalambhanāt || 5,4.45 ||
na hy asañcetito bhāvo viṣayatvena kalpyate |
viṣayatvāt tadākāra ākārād viṣayaś ca saḥ || 5,4.46 ||
dvayor ākāranirmuktaṃ sattvaṃ saṃsṛṣṭatā tathā |
svarūpataḥ paricchidya vaktum ityādi yujyate || 5,4.47 ||
na cāpy asyeha sadbhāvaḥ prāg gṛhīto na copari |
na hy ākāravinirmuktaṃ grāhyam astīti bhāṣitam || 5,4.48 ||
tasmād arthena saṃsargo niṣpramāṇaka eva te |
jñānavaicitryasiddhyarthaṃ na cāstyarthasya kalpanā || 5,4.49 ||
tadadhīnaṃ hi vaicitryaṃ kva dṛṣṭaṃ yena kalpyate |
nirākāreṇa cotpattir vaicitryākārayoḥ katham || 5,4.50 ||
nirākārāc ca viṣayād buddhyākāro 'tivismayaḥ |
smṛtisvapnādibodhe ca syād anākāratā tava || 5,4.51 ||
na hi tatrārthasaṃsargaḥ kevalā vāsanaiva tu |
hetutvenopapanneti saiva jāgraddhiyām api || 5,4.52 ||
anvayavyatirekābhyām evaṃ jñānasya gamyate |
ākāraḥ, na hi bāhyasya jñānāpeto nidarśyate || 5,4.53 ||
bāhyāpeto mayā yadvat, tasmāt saṃsargavāgiyam |
nirākāre 'pi vijñāne vāsanāsv eva yujyate || 5,4.54 ||
dvayor apy eka ākāra ityetasyāpramāṇatā |
deśabhedād asaṃsargaḥ, dvayoś cānavadhāraṇāt || 5,4.55 ||
evam evārthabuddhyoḥ syāt sādṛśyān nāvibhaktatā |
bhede jñāte hi sādṛśyaṃ nājñāte syāt khapuṣpavat || 5,4.56 ||
tathā dvicandramāyādāv anyathārthe vyavasthite |
yā syād ākārasaṃvittir nāsāv arthanibandhanā || 5,4.57 ||
nakṣatraṃ tārakā tiṣyo dārā ityevamādiṣu |
naikatrārthe viruddhatvāl liṅgānekatvasambhavaḥ || 5,4.58 ||
parivrāṭkāmukaśunāṃ kuṇapādimatis tathā |
dīrghahrasvatvabuddhiś ca hy ekasminn apy apekṣayā || 5,4.59 ||
ghaṭatvāt pārthavadravyaprameyādimatis tathā |
yugapadgrāhakāṇāṃ ca na syād aikātmyavattayā || 5,4.60 ||
nārthe hy ekatra yugapad viruddhākārasambhavaḥ |
pratyayānāṃ tu bhinnatvād bhavec chaktyanusārataḥ || 5,4.61 ||
nirapekṣaṃ svarūpeṇa tasmāj jñānaṃ yadākṛti |
tathārtho na yathārthaṃ tu jñānam utpadyate kva cit || 5,4.62 ||
itthaṃ vijñānatantratve ko nv arthaṃ kalpayiṣyati |
dhīranāropitākārā svātmany evopayokṣyate || 5,4.63 ||
naitad asti, tvayaikaṃ hi grāhyaṃ grāhakam iṣyate |
na caikasyaivam ātmatve dṛṣṭāntaḥ kaścid asti te || 5,4.64 ||
agnyādayo ghaṭādīnāṃ prasiddhā ye prakāśakāḥ |
na te prakāśyarūpā hi prakāśasya, anapekṣaṇāt || 5,4.65 ||
grāhyatvaṃ tu yadā teṣāṃ tadākṣaṃ grāhakaṃ matam |
akṣagrahaṇakāle tu grāhikā dhīr bhaviṣyati || 5,4.66 ||
tasyāṃ tu gṛhyamāṇāyām anyā dhīr grāhikeṣyate |
nanv ātmā grāhako grāhyo bhavatābhyupagamyate || 5,4.67 ||
kathañcid dharmarūpeṇa bhinnatvāt pratyayasya tat |
grāhakatvaṃ bhavet tatra grāhyaṃ dravyādi cātmanaḥ || 5,4.68 ||
yas tu nātyantabhedo 'tra kva vāsāv iṣyate mayā |
pratyāsattinimittā tu pratyagātmapravarttitā || 5,4.69 ||
asmatprayogasambhinnā jñānasyaiva tu kartari |
bhavantī tatra saṃvittir yujyetāpy ātmakartṛkā || 5,4.70 ||
na cātra karaṇajñānagrāhakākāravedanam |
grāhyatvaṃ yena buddheḥ syād abhinnatve 'pi pūrvavat || 5,4.71 ||
anyarūpāpi saṃvittir yady anyaviṣayeṣyate |
jñānākārāpi saṃvittiḥ kasmān nārthasya kalpyate || 5,4.72 ||
abhinnatvaṃ yadā ceṣṭaṃ grāhyagrāhakavastunoḥ |
tadānyatarasaṃvittau dvyākāraṃ grahaṇaṃ bhavet || 5,4.73 ||
yadā tu grāhyam ākāraṃ nīlādi pratipadyate |
na tadā grāhakākārā saṃvittir dṛśyate kva cit || 5,4.74 ||
tasmād abhinnatā cet syāt tasyāpy anubhavo bhavet |
grāhyo vā nānubhūyeta grāhakānanubhūtivat || 5,4.75 ||
grāhakagrahaṇe 'py evaṃ grāhyasaṃvedanaṃ bhavet |
śuddham eva nirākāraṃ grāhakaṃ saṃvidasti hi || 5,4.76 ||
grāhyād abhinnatāyā ca sā saṃvittir na yujyate |
grāhako vā na gṛhyeta tadgrāhyānanubhūtivat || 5,4.77 ||
yathāvad grāhyasaṃvittau grāhakagrahaṇe 'pi vā |
grāhyagrāhakasaṃvittir nāsty eva syād dvayor api || 5,4.78 ||
sa bahirdeśasambaddhaḥ ity anena nirūpyate |
grāhyākārasya saṃvittir grāhakānubhavād ṛte || 5,4.79 ||
paraṃ prati hi sādhyatvad arthasyākārasiddhaye |
bahirdeśena sambandho na hetutvāya kalpate || 5,4.80 ||
tasmād bahir itīhedaṃ niṣkṛṣṭaṃ grāhakāṃśataḥ |
saṃvedyaṃ nīlapītādi pratyakṣāder udāhṛtam || 5,4.81 ||
na pūrvaṃ jñāyate buddhir ityatraitad vadiṣyate |
grāhakasyaiva saṃvittir lakṣyate grahaṇe kva cit || 5,4.82 ||
na smarāmi mayā ko 'pi gṛhīto 'rthas tadeti hi |
smaranti grāhakotpādagrāhyarūpavivarjitam || 5,4.83 ||
tasmād abhinnatāyāṃ ca grāhye 'pi smaraṇaṃ bhavet |
grāhakasmṛtinirbhāsāt tatrāpy eṣaiva gṛhyate || 5,4.84 ||
tadatyantāvinābhāvān naikākāraṃ hi jāyate |
anvayavyatirekābhyāṃ siddhaivaṃ bhinnatā tayoḥ || 5,4.85 ||
grāhyāṃśo grāhakāṃśena gṛhyate, grāhakaḥ punaḥ |
gṛhyeteti na vaktavyam, grāhakāntaravarjanāt || 5,4.86 ||
grāhyāṃśenāpy aśaktatvān na tasya grahaṇaṃ bhavet |
grāhakatvena caitasya hīyetaiva dvirūpatā || 5,4.87 ||
grāhake gṛhyamāṇe ca grāhyamātraprasañjanam |
na syād ākāra ekaś ced itarasyāpi nāstitā || 5,4.88 ||
udbhavābhibhavābhyāṃ ca grāhyāgrāhyatvadarśanam |
yathā dīpaprabhādīnāṃ rūpamātropalambhanam || 5,4.89 ||
divā cāgneḥ samīpasthaiḥ sparśa evopalabhyate |
gandhavad dravyavṛttau ca gandhasyaivopalambhanam || 5,4.90 ||
na guṇāntarasaṃvittir yathātrābhibhavāt, tathā |
nākārāntarasaṃvittir grāhyagrāhakabuddhiṣu || 5,4.91 ||
grāhyād ananyabhūto 'pi kaś cin naivopalabhyate |
nityānityādayo dharmāḥ śabdādigrahaṇe yathā || 5,4.92 ||
abhedaṃ vābhyupetyāyaṃ prasaṅgo yadi gīyate |
ekasmin gṛhyamāṇe 'śe na gṛhyetāparaḥ katham || 5,4.93 ||
tasmād yat syād yadā yogyaṃ tasyaiva grahaṇaṃ tadā |
dvayaṃ ca tvadupanyastaṃ śaktyabhāvān na gṛhyate || 5,4.94 ||
kuto 'yam ekavastutve yogyāyogyatvasambhavaḥ |
udbhavābhibhavātmatvaṃ kathaṃ caikasya kalpitam || 5,4.95 ||
ekāṃśābhibhave ca syād itarābhibhavo 'pi te |
tathā tasyābhibhūtatvād grāhyatvaṃ na ca yujyate || 5,4.96 ||
ayogyatā vikalpyaivam, dṛṣṭāntā ye 'tra kīrtitāḥ |
rūpādibhedāt tatra syād udbhavābhibhavādyapi || 5,4.97 ||
yadāpy ekāntato bhedo rūpāder na parasparam |
tadāpi dravyarūpasya pariṇāmas tathā tathā || 5,4.98 ||
abhinnatve 'pi na grāhyam iti yac cābravīd bhavān |
kṛtakatvādidharmāṇāṃ dhībhede 'nanyatā katham || 5,4.99 ||
na hy anyatpratyayād asti bhinnād grāhyasya bhedakam |
na ceyattaiva bhedasya deśato mūrtito 'pi vā || 5,4.100 ||
kāraṇānāṃ hi sambandhaḥ kāryaiḥ kṛtakatocyate |
vibhāgo 'vayavānāṃ ca bhavet kva cid anityatā || 5,4.101 ||
buddhyāder ātmarūpādisthānaṃ nāśitvam ucyate |
nityatvaṃ sarvadā sattā, vastutvaṃ saiva kīrtyate || 5,4.102 ||
pramāṇajñānasambandhaḥ prameyajñeyatocyate |
sarvatra cātra bhinnatvam asti kena cid ātmanā || 5,4.103 ||
tasmād yathaiva rūpāder deśabhedādibhir vinā |
buddhibhedena bhedo 'sti tathaivātra pratīyatām || 5,4.104 ||
atyantabhinnatāsmābhir naiva kasya cid iṣyate |
sarvaṃ hi vasturūpeṇa bhidyate na parasparam || 5,4.105 ||
sarvaṃ ca kṛtakatvādi kriyāhetvādyapekṣayā |
gṛhyate tadasaṃvittāvabhede 'pi na gṛhyate || 5,4.106 ||
jñāne naivaṃvidho bhedo nāpekṣānyatra vidyate |
paraspareṇa cāpekṣā syāc cet, sannihitaś ca saḥ || 5,4.107 ||
nanu grāhakam ityevaṃ grāhyam ity api vā matiḥ |
nīlādigrahaṇe nāstīty apekṣā katham ucyate || 5,4.108 ||
mā bhūd evaṃ tathāpy atra dvyākāre grahaṇaṃ bhavet |
evaṃ cāgṛhyamāṇe vā jñāne dvyākāratā katham || 5,4.109 ||
uttarottaravijñānaviśeṣād yā prakalpyate |
grāhakākārasaṃvittiḥ smaraṇāc cānumānikī || 5,4.110 ||
ekākāraṃ kila jñānaṃ prathamaṃ yadi kalpyate |
tatas tadviṣayāpy anyā tadrūpaiva matir bhavet || 5,4.111 ||
ghaṭavijñānatajjñānaviśeṣo 'to na sidhyati |
grāhakākārasaṃvittau tv ākārapracayo bhavet || 5,4.112 ||
jāyate pūrvavijñānaṃ dvyākāraṃ yatra tat punaḥ |
tasyātmīyaś ca pūrvau ca viṣayasthāvupaplutau || 5,4.113 ||
pareṣv ākāravṛddhyaivaṃ pūrvebhyo bhinnatā, tathā |
grāhyavat smaraṇāt paścāt saṃvittau grāhakaḥ purā || 5,4.114 ||
na tāvad evamākārān paśyāmaḥ pracayānvitān |
viṣayavyapadeśāc ca narte jñānanirūpaṇam || 5,4.115 ||
tasmāj jñānātmanaikatve grāhyabhedanibandhanaḥ |
saṃvittibhedaḥ siddho 'tra kimākārāntareṇa naḥ || 5,4.116 ||
nirākāratasāmye 'pi yathākāravatāṃ dhruvam |
bhedaḥ svābhāvikas tadvajjñānānāṃ kiṃ na sidhyati || 5,4.117 ||
smṛter uttarakālaṃ cetyetanmithyaiva gīyate |
tadaiva hy asya saṃvittir arthāpattyopajāyate || 5,4.118 ||
gṛhītam eva yac coktaṃ tadabhedāt, na tad, yataḥ |
nāsmabhir vākyavṛttes tvaṃ nimittam anuyujyase || 5,4.119 ||
grāhyagrāhakataivāsya kena cin nopalabhyate |
pratyakṣajñānapakṣe ca naiṣā syād ānumānikī || 5,4.120 ||
ekākāre ca vijñāne yady anyo 'py atra kalpyate |
sahasrākārataikasya kasmān na parikalpyate || 5,4.121 ||
grāhyagrāhakayor bhedo nanv asty eva parasparam |
siddho naḥ pakṣa evaṃ syāt, na, jñānatvād abhedataḥ || 5,4.122 ||
bhinnābhinnatvam ekasya kuto 'tra parikalpitam |
tvayā sāṃkhyamatenaivam uktvā buddhasya śāsanam || 5,4.123 ||
ekaṃ ced grāhakaṃ grāhyaṃ kuto bhinnatvavāgiyam |
bhinnaṃ cet katham ucyeta tasyaikatvaṃ punas tvayā || 5,4.124 ||
ekajñānād ananyatvād grāhyagrāhakayor mithaḥ |
ekatvena bhavej jñānaṃ grāhyaṃ grāhakam eva vā || 5,4.125 ||
tatra cānyatarāpāye dvitīyāpāyataḥ punaḥ |
jñānasyāṃśadvayāsattvān naiḥsvābhāvyād abhāvatā || 5,4.126 ||
bhinnābhyāṃ vāpy abhinnatvād bhedo jñānātmano bhavet |
tatsvātmanaḥ, tataś caivaṃ siddhaṃ vastudvayaṃ hi naḥ || 5,4.127 ||
tayoś ca yadi saṃjñeyaṃ jñānam ity astv athāpi vā |
jñānaṃ jñāyata ityartho dhīrbhāve karaṇe 'pi vā || 5,4.128 ||
sarvathā vastubhedo naḥ siddhaḥ śabdo yathāruci |
pravartatāṃ na nas tatra kācid vipratipannatā || 5,4.129 ||
atha saty api bhinnatve grāhyaṃ jñānāntaraṃ bhavet |
jñānatve tasya kā yuktiḥ, pūrvoktā yadi seṣyate || 5,4.130 ||
jñānaṃ jñānam itīdaṃ tu na dvayor anuvartate |
vyatiriktaṃ ca sāmānyaṃ tvayā nābhyupagamyate || 5,4.131 ||
vyatireke tayor jñānān na jñānātmakatā bhavet |
tadrūparahitatve ca jñānābhāvaḥ prasajyate || 5,4.132 ||
tābhyāṃ ca tasya sambandhe pratyekaṃ vyatiṣajya ca |
bhedasāvayavatvādi doṣo vaiśeṣikādivat || 5,4.133 ||
yathā hi teṣāṃ jātyādau doṣā hy uktāḥ parair amī |
tathaivaiṣāṃ prasajyante bhinnābhinnārthasaṅgatau || 5,4.134 ||
tābhyām avyatireke vā bhedaḥ pūrvokta eva te |
sādṛśyāpohasāmānyakalpanā vārayiṣyate || 5,4.135 ||
vastvantarasya cābhāvāt tvayāpoho 'pi duṣkaraḥ |
nājñānaṃ nāma kiñ cit syād apohyaṃ jñānavādinaḥ || 5,4.136 ||
apoho na hy abhāvasya kathañ cid upapadyate |
vastvantaram abhāvaḥ syād, apohyatvāc ca vastutā || 5,4.137 ||
tenājñānanivṛttau hi jñāne 'nyārtha prasajyate |
kalpitaṃ syād apohyaṃ cet, nātyantāsatyakalpanā || 5,4.138 ||
buddhir ajñānanirbhāsā tavājñānaṃ prakalpitam |
tataś ca jñānam evaikam apohyatvena sammatam || 5,4.139 ||
na cātmāpoha evāsti kva cit sāmānyakalpane |
vṛkṣasya na hy apohyatvaṃ vṛkṣeṇaiva kadā cana || 5,4.140 ||
apohye caiva vijñāne jñānatvaṃ na bhavet tava |
vṛkṣatvaṃ na hy apohyeṣu kalaśādiṣu yujyate || 5,4.141 ||
tataś cājñānam evārtha ity abhinnārthatā bhavet |
ajñānapratyayaś cāyaṃ kimālambana iṣyate || 5,4.142 ||
na tāvaj jñānanirmuktam ajñānaṃ grāhyam asti te |
na ca vastu niṣiddhaṃ tadabhāvaḥ kiṃ na gṛhyate || 5,4.143 ||
bhāvo na gṛhyate yena tasyābhāveṣu kā kathā |
svāṃśaparyavasānaṃ ca tulyam atrāpi kāraṇam || 5,4.144 ||
tena jñānāntaraṃ vā syād grāhyam ātmāṃśa eva vā |
svarūpaviparītaṃ ca kathaṃ grāhyaṃ pratīyate || 5,4.145 ||
yathoṣṇe 'nuṣṇadhīr nāsti, jñāne 'py ajñānadhīs tathā |
tena na jñānamātratve syād apohyaṃ kathañ cana || 5,4.146 ||
grāhyagrāhakayoś cāto na jñānātmasamānatā |
tasmād anyataratredaṃ jñānatvaṃ sampratīyate || 5,4.147 ||
tatrāpy ubhayasiddhatvād grāhakasyeti gamyate |
vastubhede prasiddhe ca vyapadeśo yathāruci || 5,4.148 ||
jñānam astūbhayaṃ vārtho grāhako vārtha ucyatām |
buddhyor ayugapadbhāvān na dvayor mayamānatā || 5,4.149 ||
kṣaṇikā hītyanenoktam, artho hy ekaḥ prasajyate |
anyonyanirapekṣatvād yugapac cāpi janmani || 5,4.150 ||
mānameyatvanāstitvam, kriyākārakavarjanāt |
arthavijñānayor atra yā mitiṃ prati saṅgatiḥ || 5,4.151 ||
kāryakāraṇabhāvo 'yam, nānyatraivaṃ ca dṛśyate |
niyamaś ca na labhyeta savyadakṣiṇaśṛṅgavat || 5,4.152 ||
idaṃ kāryam ayaṃ hetuḥ, dvayaṃ na, anyonyasaṃśrayāt |
tadbhāvabhāvitāmātraṃ hetuḥ kair naiva varṇyate || 5,4.153 ||
paurvāparyavinirmuktaṃ kāryakāraṇalakṣaṇam |
gavāśvasya yathā nāsti paurvāparye 'pi tat tathā || 5,4.154 ||
yugapajjāyamāne 'pi santatyantaraje kṣaṇe |
rūpādiṣu ghaṭe yadvat, tasmāt pūrvam avasthite || 5,4.155 ||
yo yasmāj jāyate paścāt sa tatkāryam itīṣyate |
hetuhetumatāṃ siddhaṃ yaugapadyanidarśanam || 5,4.156 ||
yat pradīpaprabhādyuktaṃ sūkṣmaḥ kālo 'sti tatra naḥ |
durlakṣas tu yathā vedhaḥ padmapattraśate tathā || 5,4.157 ||
bhāgayor yaugapadyena tathaiva syān nirākriyā |
na ca śaktyarpaṇadvāraṃ krameṇālambanaṃ bhavet || 5,4.158 ||
grāhyaṃ tadā hy atītaṃ syāt, tadrūpyaṃ cāpramāṇakam |
atītatvānuviddho hi smṛtyā grāhyo 'nubhūyate || 5,4.159 ||
tadvad eva bhaved atra, svapne na syāt, viparyayāt |
tatra hy avartamāno 'pi gṛhyate vartamānavat || 5,4.160 ||
bādhajñānād idaṃ bhrāntam, na tv atraivaṃ viparyayaḥ |
tasmāt pratyakṣabuddhīnāṃ nātito viṣayo bhavet || 5,4.161 ||
atītatvād yathaivāsāṃ vṛtto janmāntareṣu yaḥ |
tadrūpatvena vā jñānaṃ hetur bhāvivad ucyate || 5,4.162 ||
atītatve 'pi nārtho 'yaṃ dhīreṣety atra kā pramā |
atītaṃ yac ca vijñānaṃ grāhyatvena prakalpitam || 5,4.163 ||
tasmād grāhakarūpaṃ vā grāhyaṃ vobhayathāpi vā |
grāhyākāratvamātre syād arthaḥ śabdāntareṇa te || 5,4.164 ||
svakāle cāpy asaṃvitter na syāc chaktyarpaṇaṃ tataḥ |
yathaivānāgatāj jñānāt santatyantarajād api || 5,4.165 ||
dṛḍhatvenāpy avijñātāt tathotpannād vinaśyataḥ |
kevalagrāhakatve tu viṣayatvaṃ na yujyate || 5,4.166 ||
kimapekṣya ca tasyedaṃ grāhakatvaṃ prakalpyate |
dvyākāratā nirastaiva, saṃvedyeta tadaiva ca || 5,4.167 ||
tataś cottaravijñānaṃ na pratīkṣeta bodhakam |
dvyākārakalpanāyāṃ ca parasyātmāṃśa eva te || 5,4.168 ||
pramāparyavasānena nātīto viṣayo bhavet |
pūrvagrāhyasarūpatve grāhakatvaṃ prahīyate || 5,4.169 ||
grāhakākāramātre syād viṣayo nāsarūpataḥ |
na ca śaktyarpaṇasyātra vyāpāra upalabhyate || 5,4.170 ||
śaktyarpaṇasya cābhāvo yuṣmatpakṣe prasādhitaḥ |
santānāntaravac caiṣāṃ niṣedhyā hetusādhyatā || 5,4.171 ||
vāsyavāsakabhāvaś ca jñānatvād ekasantatau |
tasmād yadbhāsakaṃ rūpaṃ tadgrāhyāt tasya bhinnatā || 5,4.172 ||
tatsaṃvittāv asaṃvitte rasādigrāhakaṃ yathā |
grāhyaṃ tadgrāhakāc caiva tatparāmṛśatā yataḥ || 5,4.173 ||
na parāmṛśyate 'vaśyaṃ rasādigrāhakaṃ yathā |
dvayaṃ paraspareṇaivaṃ bhinnaṃ sādhyaṃ rasādivat || 5,4.174 ||
aikarūpyeṇa cājñānāt santānāntarabuddhivat |
jñānaṃ svāṃśaṃ na gṛhṇāti jñānotpatteḥ svaśaktivat || 5,4.175 ||
grāhyatvapratiṣedhaś ca dvayahīnā hi vāsate |
caitrajñānaṃ tadudbhūtajñānāṃśagrāhyabodhakam || 5,4.176 ||
jñānatvān na bhaved yadvat tasya dehāntarodbhavam |
etayaiva diśā vācyā śaktidvayanirākriyā || 5,4.177 ||
pramāṇāntarasiddhatvād anyatrānekaśaktitā |
na tv atra kāraṇaṃ tādṛk śaktibhedakṛdasti te || 5,4.178 ||
tasmād ubhayasiddhatvāl lāghavād yaḥ parigrahaḥ |
upāyatvāc ca yat tasya pūrvagrahaṇakalpanam || 5,4.179 ||
cakṣurādīndriyair atra tadanaikāntikaṃ bhavet |
yad apy apratibaddhatvād utpattau gṛhyatām iti || 5,4.180 ||
tatrātmanā na śaktyaṃ tannānyotpattis tadasti vā |
tenaitat kāraṇābhāvāt tadānīṃ nānubhūyate || 5,4.181 ||
nānyathā hy arthasadbhāvo dṛṣṭaḥ sannupapadyate |
jñānaṃ cen netyataḥ paścāt pramāṇam upajāyate || 5,4.182 ||
na cāpy apratibandhena kevalena graho bhavet |
viśiṣṭakāraṇābhāve 'py artho naivānubhūyate || 5,4.183 ||
vyāpṛtaṃ cārthasaṃvittau jñānaṃ nātmānamṛcchati |
tena prakāśakatve 'pi bodhāyānyat pratīkṣyate || 5,4.184 ||
īdṛśaṃ vā prakāśatvaṃ tasyārthānubhavātmakam |
na cātmānubhavo 'sty asyetyātmano na prakāśakam || 5,4.185 ||
sati prakāśakatve ca vyavasthā dṛśyate yathā |
rūpādau cakṣurādīnāṃ tathātrāpi bhaviṣyati || 5,4.186 ||
prakāśakatvaṃ bāhye 'rthe śaktyabhāvāt tu nātmani |
anyena vānubhāve 'sāv anavasthā prasajyate || 5,4.187 ||
tatra tatra smṛtiṃ dṛṣṭvā sarvānubhavakalpanā |
ekena tv anubhūtatve sarvaṃ tatraiva sambhavet || 5,4.188 ||
tatrāpi smṛtir ity etan na lokānumataṃ vacaḥ |
na hi vijñānasantānaṃ kaś cit smarati laukikaḥ || 5,4.189 ||
ghaṭādāv agṛhīte 'rthe yadi tāvad anantaram |
arthāpattyāv abudhyante vijñānāni punaḥ punaḥ || 5,4.190 ||
yāvacchramaṃ tataḥ paścāt tāvatyeva smariṣyati |
tadā tv akalpite 'py evaṃ smṛtivarndhyāsutādivat || 5,4.191 ||
smṛtibhrāntaś ca yāpy atra paścāj jñāneṣu jāyate |
tadaivārthasmṛter eṣāṃ tajñānādipramāṇatā || 5,4.192 ||
yāvacchramaṃ ca tadbuddhis tatprabandhe mahaty api |
śramād rucyānyasamparkād vicchedo viṣayeṣv iva || 5,4.193 ||
tatrāpi smṛtir ity eṣāṃ prathame pratyaye yadi |
tanmātragrahaṇād evaṃ nānavasthā prasajyate || 5,4.194 ||
smaraṇaṃ tv atha sarveṣu tatsiddhyai grahaṇaṃ tathā |
pramāṇavattvād āyātaḥ pravāhaḥ kena vāryate || 5,4.195 ||
atha tānyādyavijñānaviṣayāṇīti kalpyate |
nottarottarabuddhīnāṃ viśeṣa upapadyate || 5,4.196 ||
vijñānaviṣayatvaṃ ca yasya sarvāsu buddhiṣu |
ghaṭavijñāna tajñānaviśeṣas tena durlabhaḥ || 5,4.197 ||
smaran yathaiva vijñānaṃ nirākāraṃ smaratyayam |
tathā smaran gṛhītārthaṃ nirākāratayā smaret || 5,4.198 ||
jñānapṛṣṭena yo 'py ūrdhvaṃ parāmarśo bhavaty asau |
tasyārtheṣv abhyupāyatvān na tu grāhyatvakāritaḥ || 5,4.199 ||
pratyāsannatvasambandhau grāhyatvāsambhavāc cyutau |
viṣayatvena vāpy etau staḥ kiṃ deśāvibhāgataḥ || 5,4.200 ||
arthākārasya yo 'py ukto mithyājñāneṣv asambhavaḥ |
dośakālānyathāmātrasambhavaḥ keṣu cit kṛtaḥ || 5,4.201 ||
pratyakṣād anyavijñānam atītānāgatair api |
janyate 'rthe bhavantīṣu vāsanāsvasatīṣu vā || 5,4.202 ||
yaḥ punar nānubhūto 'rtho na vāpy anubhaviṣyate |
vāsanābhāvatas tatra tavāpy anubhavaḥ katham || 5,4.203 ||
vināpi vāsanātaś ced buddhir utpadyate tataḥ |
vāsanāyā nimittatvam abhyupetaṃ virudhyate || 5,4.204 ||
vāsanā ced bhavet tatra sā ca saṃvittipūrvikā |
tathā sati ca pūrvatra gṛhītaḥ kvāpy asau dhruvam || 5,4.205 ||
evaṃ ca naiva vaktavyam atyantābhavanaṃ kva cit |
anyathānupapatyā hi siddhā janmāntare 'stitā || 5,4.206 ||
duṣṭatvena ca vijñānam anyathāpi vyavasthitam |
pṛthivyādiṣu gṛhṇīyād ākāraṃ tannibandhanam || 5,4.207 ||
tānyapāsya tu naivārthe kva cid ākārakalpanā |
na jñānaṃ hy anavaṣṭambham ātmānaṃ labdhum arhati || 5,4.208 ||
vijñānasyaiva vā kāryaṃ yady eṣo 'nye ca kalpitāḥ |
viśeṣaḥ ko 'tra yenāyam atyantāsannitīṣyate || 5,4.209 ||
tasmād bhrāntir api tv eṣāṃ kalpayantyartham eva naḥ |
kalpayatyanyathā santaṃ na tv ātmānaṃ vyavasyati || 5,4.210 ||
tataś ca bādhakajñānād vācoyuktir iyaṃ bhavet |
arthe 'nyathāpi saty eṣa dhiyākāraḥ pratīyate || 5,4.211 ||
dvicandrādimatiṣv evam, tārakādimatau tathā |
strītvādyanyatra dṛṣṭaṃ syāt, kathañ cid veha sambhavet || 5,4.212 ||
śabdamātrapratīyā vā, dṛṣṭair vā kaiś cid iṅganāt |
saṃstyānaprasavasthānair yathā pātañjale mate || 5,4.213 ||
tena liṅgatrayasyātra sadbhāvaḥ syāt pramāṇavān |
apekṣābhedataś cātra virodho 'pi na vidyate || 5,4.214 ||
kuṇapādimatau caivaṃ sārvarūpye vyavasthite |
vāsanāḥ sahakāriṇyo vyavasthākāradarśane || 5,4.215 ||
svapratyayānukāro hi bahvākāreṣu vastuṣu |
nirdhāraṇe bhaved dhetur nāpūrvākārakalpane || 5,4.216 ||
tathā dīrghaghaṭatvādau bhinnāpekṣānibandhanā |
ākārabhedasampattir aviruddhā bhaviṣyati || 5,4.217 ||
nānekākārasaṃvitter nirākāratvakalpanā |
yuktā, pratītibhedāt tu bahvākāratvasambhavaḥ || 5,4.218 ||
saṃvitteś ca viruddhānām ekasminn api sambhavaḥ |
ekākāraṃ bhaved ekam iti neśvarabhāṣitam || 5,4.219 ||
tathaiva tadupetavyaṃ yad yathaivopalabhyate |
na cāpy aikāntikaṃ tasya syād ekatvaṃ ca vastunaḥ || 5,4.220 ||
tasmād deśādisadbhāvanimittaiḥ pratyayaiḥ pṛthak |
vastvākārāḥ pratīyerann udbhavābhibhavātmakāḥ || 5,4.221 ||
yugapadgrāhakāṇāṃ ca yo yadākāravācinam |
śabdaṃ smarati tenāsāv ākāraḥ sampratīyate || 5,4.222 ||
nityaṃ satsu tathā loke rūpādiṣu ghaṭe pṛthak |
cakṣurādyanurodhena saṃvittir vyavatiṣṭhate || 5,4.223 ||
evam eva ghaṭatvādau sarvān prati bhavaty api |
vācakasmṛtibhedena saṃvittir vyavatiṣṭhate || 5,4.224 ||
tasmād bahiḥ sthito 'py ātmā narāṇāṃ cakṣurādibhiḥ |
prāpya vāprāpya vā buddher viṣayatvena kalpyate || 5,4.225 ||
vadanti laukikā yac ca yādṛg jñānaṃ tathā bahiḥ |
te punar jñānasaṃvittyā tathārthaṃ prati jānate || 5,4.226 ||
grāhakatvena vijñānaṃ yathārthaṃ naḥ samarpayet |
tādṛgarthaḥ sa ityevaṃ teṣāṃ vā tadupāyataḥ || 5,4.227 ||
laiṅgikāsattvam aprāptair etair bāhyārthavādibhiḥ |
jñānānubhavam utkramya bāhya eva pratīyate || 5,4.228 ||
yathā loke ca tadbuddhir vācyam evaṃ parīkṣakaiḥ |
na yādṛgantarākāras tādṛg bāhyo 'vakalpate || 5,4.229 ||
utpadyamānā gṛhyeta dhīrarthagrahaṇe yadi |
pūrvapakṣasya kiṃ siddham, kathaṃ cārthāntaraṃ vadet || 5,4.230 ||
bāhyārthavādinaṃ brūte bhavān kiṃ naivam icchati |
pratibandho na tasyāsti gṛhṇātyarthāntaraṃ yadā || 5,4.231 ||
uttaraṃ grahakābhāvāl liṅgābhāvāc ca nāsti naḥ |
tadā grahaṇam ity etat, anyatarkeṣu cocyate || 5,4.232 ||
teṣu tarkeṣu vijñānam arthakāle 'vagamyate |
tathā satyarthanāśaḥ syād ity etadupadiśyate || 5,4.233 ||
nanv ity etadasambaddhaṃ pareṣṭasyaiva codanāt |
paurvāparyavibhāgo 'pi prāguktena virudhyate || 5,4.234 ||
kṣaṇikatvena yuktaṃ syāj jñātatvam atha cet tadā |
bhūtakālāśrayād brūyād, pṛthoktasya punarvacaḥ || 5,4.235 ||
atrāpi na svasiddhāntamūce vyājāt parasya tu |
bhrāntatvād anyathā pakṣaṃ gṛhītveti sma pṛcchati || 5,4.236 ||
sahotpattyupalabdhā hi jñānasyaikāntataḥ sthitiḥ |
prāgūrdhvaṃ vārthasaṃvitter yugapad veti cintyate || 5,4.237 ||
evaṃ cārthasya saṃvitteḥ paścāj jñānāvabodhanam |
bravītu nūnam etasya paścād utpadyate 'pi tat || 5,4.238 ||
na caitac chaktyate tasmād utpatter apakarṣaṇam |
karomi tāvat tatkālā saṃvittir api setsyati || 5,4.239 ||
prāk ca tadgrahaṇe siddhe bāhyābhyantarayor dhruvam |
vivekādarśanam, tasmād idam, pūrvaṃ ca coditam || 5,4.240 ||
yugapad gṛhyamāṇe 'pi nākāro 'rthasya lakṣyate |
tasmād arthasya saṃvittiḥ pūrvaṃ yatnena sādhyate || 5,4.241 ||
yas tv etasyottaro granthaḥ prāg evāsau nirūpitaḥ |
na tv etat sādhanaṃ sākṣāt pūrvaṃ buddher abodhane || 5,4.242 ||
na parāmṛśyate 'rthātmā jñāto 'py ajñātavad yataḥ |
tasān na grahaṇaṃ pūrvaṃ buddheḥ kiṃ kena saṅgatam || 5,4.243 ||
ataḥ pūrvopalabdhyā yo buddhyākāro 'tra vāñchitaḥ |
tannirākaraṇenaiva phalatvād granthavarṇanā || 5,4.244 ||
kāmaṃ buddher iti tv etadarthādhīnatvam ucyate |
na cārtharūpād bhedena dhiyām asti nirūpaṇam || 5,4.245 ||
pararūpanirūpyaṃ ca na meyaṃ mṛgatoyavat |
asadgrāhyānusāreṇa jñānasaṃvedyatā tava || 5,4.246 ||
svacchatvāt tu svarūpasya kalpitā grāhyatā dhiyām |
vāsanopaplavāt tena na meyaṃ pāramārthikam || 5,4.247 ||
nimittaniyatatvaṃ tu samānam ubhayor api |
nijaśaktyanusāritvāj jñānabāhyārthavādinoḥ || 5,4.248 ||
tantvarthair api kasmād vaḥ kriyate kevalaḥ paṭaḥ |
nārabhyate ghaṭaḥ kiṃ tair mṛtpiṇḍārthena vā paṭaḥ || 5,4.249 ||
tantumṛtpiṇḍavijñāne hy anuyojye mate yadi |
arthaparyanuyogo 'pi tadvad eva prasajyate || 5,4.250 ||
arthārambhavyavasthā cet sāmarthyaniyamāśrayā |
jñānārambhavyavasthāyāṃ sāmarthyaṃ kena vāryate || 5,4.251 ||
tasmād yatrobhayor doṣaḥ parihāro 'pi vā samaḥ |
naikaḥ paryanuyoktavyas tādṛgarthavicāraṇe || 5,4.252 ||
deśakālanimittāni vyañjakānyarthavādinaḥ |
śaktīnāṃ kāraṇasthānāṃ svakāryaniyamaṃ prati || 5,4.253 ||
śaktayo 'pi ca bhāvānāṃ kāryārthāpattikalpitāḥ |
prasiddhāḥ pāramārthikyaḥ pratikāryaṃ vyavasthitāḥ || 5,4.254 ||
bhavatas tu na vijñānād bhinnābhinnā nirūpyate |
śaktiḥ saṃvṛtisadbhāvam utsṛjya paramārthataḥ || 5,4.255 ||
vāsanaiva ca yuṣmābhiḥ śaktiśabdena gīyate |
nimittaniyatatvaṃ ca vāsanāyā yad ucyate || 5,4.256 ||
tasyāś cāsambhavenaitad apārārthyāc ca durlabham |
deśakālanimittādi na ca te 'sti niyāmakam || 5,4.257 ||
matvaitad api cety āha bhāṣyakāraḥ paraṃ prati |
tasmād aparihāro 'yaṃ tantubhyas te yathā paṭaḥ || 5,4.258 ||
tathā me tantubuddhibhyaḥ paṭabuddhir itīdṛśaḥ |
evamādyapramāṇābhyāṃ na tāvad bāhyaśūnyatā || 5,4.259 ||
āgamasya tu naiveha vyāpāraḥ, ato 'nyathāpi vā |
nopamā sadṛśābhāvāt, nārthāpattir viparyayāt || 5,4.260 ||
tasmād abhāvagamyatvaṃ śūnyatāyāḥ sthitaṃ hi naḥ |
evaṃ pramāṇato 'siddhā yaiḥ prameyāśrayocyate || 5,4.261 ||
bāhyasyāṇusamūhāder grāhyasyāsambhavekṣaṇāt || 5,4.262 ||
tairāntarāsambhavato yathoktād jñeyatvam anyasya balād upeyam |
grāhyā na ceṣṭāḥ paramāṇavo 'taḥ satyaḥ samūhaḥ pratipādanīyaḥ || 5,4.263 ||
iti bahirviṣayapratipādanād tadabhāvakṛtā matisaṃvṛtiḥ |
ubhayatattvavidāṃ paramārthataḥ, kṣamam idaṃ dhuri dharmavicāraṇe || 5,4.264 ||
§ 5,5 anumānapariccheda AMP
-
- (p.246)pratyakṣāvyabhicāritvād evaṃlakṣaṇakaṃ ca yat |
- prasiddham anumānādi na parīkṣyaṃ tad apy ataḥ || 5,5.1 ||
-
- pramātā jñātasambandhaḥ, ekadeśyatha vocyate |
- karmadhārayapakṣo vā sambandhinyekadeśatā || 5,5.2 ||
-
- dvayaṃ vā jñātasambandham upalabdhaṃ parasparam |
- tasyaikadeśaśabdābhyām ucyete samudāyinau || 5,5.3 ||
-
- (p.248)sambandho vyāptir iṣṭātra liṅgādharmasya liṅginā |
- vyāpyasya gamakatvaṃ ca vyāpakaṃ gamyam iṣyate || 5,5.4 ||
-
- yo yasya deśakālābhyāṃ samo nyūno 'pi vā bhavet |
- sa vyāpyo vyāpakas tasya samo vābhyadhiko 'pi vā || 5,5.5 ||
-
- tena vyāpye gṛhīte 'rthe vyāpakas tasya gṛhyate |
- na hy anyathā bhavaty eṣā vyāpyavyāpakatā tayoḥ || 5,5.6 ||
-
- vyāpakatvagṛhītas tu vyāpyo yady api vastutaḥ |
- ādhikye 'py aviruddhatvād vyāpyaṃ na pratipādayet || 5,5.7 ||
-
- vispaṣṭaṃ dṛṣṭam etac ca goviṣāṇitvayor mitau |
- vyāpyatvād gamikā gāvo vyāpikā na viṣāṇitā || 5,5.8 ||
-
- tena yatrāpy ubhau dharmau vyāpyavyāpakasammatau |
- tatrāpi vyāpyataiva syād aṅgaṃ na vyāpitā miteḥ || 5,5.9 ||
-
- (p.249)tena dharmyantareṣv eṣā yasya yenaiva yādṛśī |
- deśe yāvati kāle vā vyāpyatā prāṅ nirūpitā || 5,5.10 ||
-
- tasya tāvati tādṛk sa dṛṣṭo dharmyantare punaḥ |
- vyāpyāṃśo vyāpakāṃśasya tathaiva pratipādakaḥ || 5,5.11 ||
-
- bhūyodarśanagamyā ca vyāptiḥ, sāmānyadharmayoḥ |
- jñāyate bhedahānena, kva cic cāpi viśeṣayoḥ || 5,5.12 ||
-
- kṛttikodayamālakṣya rohiṇyāsattikḷptivat |
- (p.250)vyāpteś ca dṛśyamānāyāḥ kaś cid dharmaḥ prayojakaḥ || 5,5.13 ||
-
- asmin saty amunā bhāvyam iti śaktyā nirūpyate |
- anye paraprayuktānāṃ vyāptīnām upajīvakāḥ || 5,5.14 ||
-
- tair dṛṣṭair api naiveṣṭā vyāpakāṃśāvadhāraṇā |
- ye tu tān api visrabdhaṃ sādhyasiddhyau prayuñjate || 5,5.15 ||
-
- sulabhaiḥ pratihetvādidoṣair bhrāmyanti te ciram |
- teṣv āgamaviruddhatvaṃ svayaṃ ceṣṭavighātitā || 5,5.16 ||
-
- alaukikavivādāś ca varṇyas te haitukais tataḥ |
- niṣiddhitvena hiṃsānām adharmatvaṃ prayujyate || 5,5.17 ||
-
- tadabhāve na tatsiddhir hiṃsātvād aprayojakāt |
- hetudvayaprayukte ca mithyātve sarvabuddhiṣu || 5,5.18 ||
-
- (p.251)jñānatvotpattimattvādisādhako naprayojakaḥ |
- traivarṇikaprayuktā ca yāgādeḥ svargahetutā || 5,5.19 ||
-
- na manuṣyatvamātreṇa śūdrasthena prayujyate |
- kṛtasāvayavatvādiprayuktā ca vināśitā || 5,5.20 ||
-
- prayatnānantarajñānasadṛśair na prayujyate |
- jātimattvendriyatvādi vastusanmātrabandhanam || 5,5.21 ||
-
- śadānityatvasiddhyarthaṃ ko vaded yo na tārkikaḥ |
- tasmād ya eva yasyārtho dṛṣṭaḥ sādhanaśaktitaḥ || 5,5.22 ||
-
- sa eva gamakas tasya na prasaṅgānvito 'pi yaḥ |
- upāttaś caikadeśābhyāṃ dharmy apy atraikadeśatā || 5,5.23 ||
-
- apārārthye hi dhūmādeḥ svarūpair naikadeśatā |
- sa eva cobhayātmāyaṃ gamyo gamaka eva vā || 5,5.24 ||
-
- (p.252)asiddhenaikadeśena gamyaḥ siddhena bodhakaḥ |
- ataḥ pṛthagabhinno vāprayoktāṇāṃ vivakṣaya || 5,5.25 ||
-
- anityaḥ kṛtako yasmād dhūmavān agnimān iti |
- dharmyabhinnam upādānam, bhedo 'trāgnir itīdṛśe || 5,5.26 ||
-
- ekadeśaviśiṣṭaś ca dharmyevātrānumīyate |
- na hi tannirapekṣatve sambhavaty anumeyatā || 5,5.27 ||
-
- na dharmamātraṃ siddhatvāt, tathā dharmī, tathobhayam |
- vyastaṃ vāpi samastaṃ vā svātantryeṇānumīyate || 5,5.28 ||
-
- ekadeśasya liṅgatvaṃ sādhyenānugamo 'sya ca |
- dvayaṃ ca na syād iṣṭaṃ sat pakṣeṣv eṣu yathākramam || 5,5.29 ||
-
- anityatvādayo dharmāḥ kṛtakatvādayo na hi |
- dhvaninānugamo naiṣāṃ nobhayasyobhayena vā || 5,5.30 ||
-
- (p.253)sambandho 'py anupādānān nāmnā ṣaṣṭhyāpi vā mitau |
- na cāpy anugamas tena liṅgasyeha nidarśyate || 5,5.31 ||
-
- na cākāradvayaṃ tasya sādhyasādhanabhāg bhavet |
- tasmad arthagṛhītatvānmatubarthasya gamyatā || 5,5.32 ||
-
- na svāntantryeṇa mantavyā, yathā daṇḍyādiśabdataḥ |
- viśīṣṭārthapratītau syāt sambandho nāntarīyakaḥ || 5,5.33 ||
-
- viśeṣaṇaviśeṣyatvam āpannau dvāv imāv ataḥ |
- gamyau, aṅgāṅgibhāvas tu kaiś cid iṣṭo vikalpataḥ || 5,5.34 ||
-
- (p.254)sarvathā dharmiṇo dharmo dharmeṇa tv avagamyate |
- viśeṣaṇaviśeṣyatve na viśeṣo 'vadhāryate || 5,5.35 ||
-
- tatrotaraṃ vadanty anye yadi dharmī viśeṣaṇam |
- hetudharmeṇa sambandhas tasyāprādhānyataḥ sphuṭaḥ || 5,5.36 ||
-
- pradhānatvād dhi dharmeṇa sambandho vākyato bhavet |
- tatrāsambhavataḥ paścāt kalpyo 'sau dharminā saha || 5,5.37 ||
-
- dhvaner ity atha vā vācyam, anvayasya tu darśane |
- bhedopāttasya dharmasya guṇābhāvo na duṣyati || 5,5.38 ||
-
- agner deśaviśiṣṭatve na caitat pakṣalakṣaṇam |
- viśiṣṭatāsya deśena bhaved evamprakārikā || 5,5.39 ||
-
- yo 'gniḥ so 'sti kva cid deśe yo dṛṣṭo yatra tatra vā |
- agniḥ pūrvānubhūto vā deśamātreṇa saṅgataḥ || 5,5.40 ||
-
- yo 'gniḥ so 'nena yukto vā, yo dṛṣṭo 'nena so 'tha vā |
- yo 'yaṃ sa deśamātreṇa yuktaḥ, pūrveṇa vāpy ayam || 5,5.41 ||
-
- etaddeśaviśiṣṭo vā yo 'yam agnir iti, (p.255)iha tu |
- pūrvayoḥ siddhasādhyatvaṃ pareṣu syād viruddhatā || 5,5.42 ||
-
- vyāptir etena deśena sarvāgnīnāṃ na yujyate |
- nāpi pūrvasya, nāpy eṣa vahniḥ sarvair viśiṣyate || 5,5.43 ||
-
- deśaiḥ, pūrveṇa vāpy asya na deśena viśeṣyatā |
- etaddeśaviśiṣṭo 'yam ity etat kathyate katham || 5,5.44 ||
-
- yadā deśānapekṣo 'gnir nāyam ity avadhāryate |
- agneḥ pūrvataraṃ cātra deśa evāvadhāryate || 5,5.45 ||
-
- tajjñānakālabuddhaś ca na deśaḥ syād viśeṣaṇam |
- deśasya parvatādes tu svarūpe pāvakād ṛte || 5,5.46 ||
-
- gṛhīte 'gniviśiṣṭasya punarjñānaṃ na duṣyati |
- (p.256)tasmād dharmaviśiṣṭasya dharmiṇaḥ syāt prameyatā || 5,5.47 ||
-
- sā deśasyāgniyuktasya, dhūmasyānyaiś ca kalpitā |
- nanu śabdavad eva syāl liṅgagamyaṃ viśeṣaṇam || 5,5.48 ||
-
- naivam, na hy atra liṅgasya śaktyanekatvakalpanā |
- na ca tasyānumeyatvam, viśeṣyaś cāvadhāritaḥ || 5,5.49 ||
-
- viśiṣṭatvena cājñānāt tanmātrasyānumeyatā |
- nanu dhūmaviśeṣyatve hetoḥ pakṣaikadeśatā || 5,5.50 ||
-
- naitad asti, viśeṣe hi sādhye sāmānyahetutā |
- (p.257)dhūmatajjānasambandhasmṛtiprāmāṇyakalpane || 5,5.51 ||
-
- phalena viṣayaikatvaṃ tadvyāpārāt puroditam |
- prameyadhīpramāṇatvaṃ bhāṣyakāras tu manyate || 5,5.52 ||
-
- pratyakṣāniyamoktaś ca sarvatraivānuṣajyate |
- anumānagṛhītasya tenaiva pratipādanam || 5,5.53 ||
-
- parebhyo vāñchatā vācyaḥ pūrvapakṣo yathoditaḥ |
- (p.258)tatra dharmiṇam uddiśya sādhyadharmo vidhīyate || 5,5.54 ||
-
- niyamas tadvipakṣāc ca kalpyate nāvirodhinaḥ |
- asannikṛṣṭavācā ca dvayam atra jihāsitam || 5,5.55 ||
-
- tādrūpyeṇa paricchittis tadviparyayato 'pi ca |
- pramitasya pramāṇe hi nāpekṣā jāyate punaḥ || 5,5.56 ||
-
- tādrūpyeṇa paricchinne pramāṇaṃ niṣphalaṃ param |
- (p.259)vaiparītyaparicchinne nāvakāśaḥ parasya tu || 5,5.57 ||
-
- mūle tasya hy anutpanne pūrveṇa viṣayo hṛtaḥ |
- pratyakṣādeś ca ṣaṭkasya yenaivārtho 'vadhāritaḥ || 5,5.58 ||
-
- tenaivottarabādhaḥ syād, vikalpāder asambhavāt |
- (p.260)agrāhyatā tu śabdādeḥ pratyakṣeṇa virudhyate || 5,5.59 ||
-
- teṣām aśrāvaṇatvādi viruddham anumānataḥ |
- na hi śrāvaṇatā nāma pratyakṣeṇāvagamyate || 5,5.60 ||
-
- sānvayavyatirekābhyāṃ gamyate badhirādiṣu |
- tridhā śabdavirodhaḥ syāt pratijñādivibhāgataḥ || 5,5.61 ||
-
- (p.261)pratijñāpūrvasañjalpasarvalokaprasiddhitaḥ |
- yāvajjīvam ahaṃ maunīty uktimātreṇa bādhyate || 5,5.62 ||
-
- sarvavākyamṛṣātve tu dharmoktyaivātmabādhanam |
- dharmyuktyāhaṃ yato jātaḥ sā vandhyā jananī mama || 5,5.63 ||
-
- bauddhasya śabdanityatvaṃ pūrvopetena bādhyate |
- candraśabdābhidheyatvaṃ śaśino yo niṣedhati || 5,5.64 ||
-
- sa sarvalokasiddhena candrajñānena bādhyate |
- jñātagogavayākāraṃ prati yaḥ sādhayed idam || 5,5.65 ||
-
- na gor gavayasādṛśyaṃ tasya bādhopamānataḥ |
- gehāvagatanāstitvo jīvaṃś caitro yadā bahiḥ || 5,5.66 ||
-
- nāstīti sādhyate bādhas tatrārthāpattito bhavet |
- (p.262)agnāvadāhake sādhye śabde cānabhidhāyake || 5,5.67 ||
-
- śrotrādināstitāyāṃ ca śabdānityatvasādhane |
- śrutārthāpattibādho 'tra yadāptoktinivārite || 5,5.68 ||
-
- divābhujau niṣidhyeta hetunā rātribhojanam |
- śaśaśṛṅgādisadbhāvavirodho 'nupalabdhitaḥ || 5,5.69 ||
-
- evaṃ ca dharmasambandhabādhas tāvad udāhṛtaḥ |
- dharmadharmyubhayeṣāṃ ca svarūpasvaviśeṣayoḥ || 5,5.70 ||
-
- śrutyarthākṣiptayor vākye vācyaḥ sarvapramāṇakaḥ |
- (p.263)tṛṇādivikriyāhetor agnimaddhimasādhane || 5,5.71 ||
-
- pratyakṣāvagatāc chaityāt tadviśeṣotthabādhanam |
- adharmo vihito duḥkhaṃ karotyalpam itīha tu || 5,5.72 ||
-
- vihitatvād adharmasya svarūpasyaiva bādhanam |
- tathā duḥkhanimittatvaṃ viśeṣas tasya bādhyate || 5,5.73 ||
-
- ayathārthā dhiyaḥ sarvāḥ ity ukte dvayabādhanam |
- svarūpasvaviśeṣābhyām, taddhīmithyātvasādhanāt || 5,5.74 ||
-
- kṣaṇikātyantamithyātve viśeṣau ca dvayor iha |
- (p.264)darśanād ekadeśasyety anenaitad vyudasyate || 5,5.75 ||
-
- yatraikasyobhayor vāpi saṃśayādhīviparyayāḥ |
- śaityān na dāhako bahniś cākṣuṣatvād anityatā || 5,5.76 ||
-
- śabdasyetyevamādau tu dvayoḥ siddho viparyayaḥ |
- kṛtakatvaguṇatvādau parokte yājñikaṃ prati || 5,5.77 ||
-
- svokte caivamprakāre syād asiddho 'nyatarasya tu |
- bāṣpādibhāvasandigdho dvayor anyatarasya vā || 5,5.78 ||
-
- dhūmas tridhāpy asiddhaḥ syāt, evaṃ tāvat svarūpataḥ |
- eta eva prakārāḥ syur āśrayāsiddhikalpane || 5,5.79 ||
-
- (p.265)jñāte 'pi hi svarūpeṇa nātaddharme 'sti hetutā |
- sarvatra dṛṣṭakāryatvād ātmā sarvagatas tv iti || 5,5.80 ||
-
- bauddhaṃ pratyāśrayāsiddhaḥ, laukikādes tu saṃśayaḥ |
- bāṅmātrāsiddhimātreṇa vyavahārāprakalpanāt || 5,5.81 ||
-
- dvābhyāṃ yo 'sattvato jñātas tadvaco dūṣaṇaṃ matam |
- itarat sādhanaṃ tu syād vādinā yadi sādhyate || 5,5.82 ||
-
- nirākaraṇasiddhau vā dūṣaṇaṃ prativādinaḥ |
- sandehaviparītatvahetū cātra nirākṛtau || 5,5.83 ||
-
- jñātasambandhavacanāt, (p.266)trayaḥ saṃśayahetavaḥ |
- san sādhye tadabhāve vā dvābhyāṃ vyāvṛtta eva ca || 5,5.84 ||
-
- dvau viruddhārthasambaddhau yāv ekatraikadeśini |
- prameyānityatāmūrtidharmāḥ sādhāraṇā dvayoḥ || 5,5.85 ||
-
- nityāyatnotthayatnotthānityeṣu dviranityataḥ |
- nityā bhūrgandhavattvena syād asādhāraṇas tvayam || 5,5.86 ||
-
- niścayaikāṅgavaikalyād eṣa saṃśayakāraṇam |
- (p.267)sādhāraṇo yathā dṛṣṭo buddhidvayanimittakaḥ || 5,5.87 ||
-
- viruddhaikānavāpteś ca saṃśaye kāraṇaṃ matam |
- atrāsādhāraṇo nāsti tadabhāvamukhena tu || 5,5.88 ||
-
- dvayāsattvavirodhāc ca mataḥ saṃśayakāraṇam |
- sandigdhahetutā caiṣāṃ viṣayāpekṣayocyate || 5,5.89 ||
-
- nirṇayasyāpi hetutvaṃ dṛṣṭaṃ sādhyāntare yataḥ |
- vyavacchedānvayau labdhvā, niṣkriyādāv amūrtivat || 5,5.90 ||
-
- kṣityekadeśasiddhatve gandhavattvasya hetutā |
- (p.268)yatrāpratyakṣatā vāyor arūpatvena sādhyate || 5,5.91 ||
-
- sparśāt pratyakṣatā vāsau viruddhāvyabhicāritā |
- ke cij jātyantaraṃ caināṃ varṇayantyapare punaḥ || 5,5.92 ||
-
- sādhāraṇatvam aṃśena samastaṃ vāpy ananvayam |
- pratijñā yatra bādhyeta pūrvoktair yasya sādhanaiḥ || 5,5.93 ||
-
- tat parājayataḥ kāryo nirṇayo bādhavarjanāt |
- kva cit saṃśayahetū yau pratyekatvena lakṣitau || 5,5.94 ||
-
- saṅghāte nirṇayas tābhyāmūrdhvatākākavattvavat |
- pratyekaṃ saṃhatau vāpi gamakāvavirodhinau || 5,5.95 ||
-
- tasmād bhinnau viruddhārthau hetū cātra nidarśitau |
- ṣoḍhā viruddhatām āhuś caturddhā vaikadhāpi vā || 5,5.96 ||
-
- (p.269)śrutyarthoktasya bādhāyāṃ pratijñārthasya hetunā |
- nityatve kṛtakatvasya dharmabādhād viruddhatā || 5,5.97 ||
-
- bādho dharmaviśeṣasya yadā tv evaṃ prayujyate |
- arthavacchabdarūpaṃ syāt prāksambandhāvadhāraṇāt || 5,5.98 ||
-
- vibhaktimattvāt paścādvat svarūpeṇeti cāśrite |
- asvarūpārthayogas tu paścāc chabdasya dṛśyate || 5,5.99 ||
-
- tena prāg api sambandhād asvarūpārthatā bhavet |
- ihapratyayahetutvād dravyāder vyatiricyate || 5,5.100 ||
-
- samavāyo yathehāyaṃ ghaṭa ityādisaṅgatiḥ |
- atrāpy asamavāyatvaṃ saṃyogasyeva sidhyati || 5,5.101 ||
-
- tena dharmisvarūpasya vaiparītyād viruddhatā |
- (p.270)yac ca sattāvad ekatvaṃ samavāyasya kalpitam || 5,5.102 ||
-
- tatra saṃyogavadbhedāt syād viśeṣaviruddhatā |
- nityam ātmāstitā kaiś cid yadā sautrāntikaṃ prati || 5,5.103 ||
-
- sādhyate 'vayavābhāvād vyomavad dvayabādhanam |
- tadobhayaviśeṣasya bādho 'yaṃ sādhyate yadā || 5,5.104 ||
-
- pārārthyaṃ cakṣurādīnāṃ saṅghātāc chayanādivat |
- śayane saṅghapārārthyaṃ bhautikavyāptahetuke || 5,5.105 ||
-
- ātmānaṃ prati pārārthyam asiddham iti bādhanam |
- asaṃhataparārthatve dṛṣṭe saṃhatatāpi ca || 5,5.106 ||
-
- anahaṅkārikatvaṃ ca cakṣurādeḥ prasajyate |
- gamakasyaikadeśasya vyāptir gamyeti bhāṣitum || 5,5.107 ||
-
- sādhyasādharmyavaidharmyadṛṣṭāntaḥ pratipādyate |
- (p.271)tatra hetvartham uddiśya sādhyopādānam iṣyate || 5,5.108 ||
-
- uddeśyo vyāpyate dharmo vyāpakaś cetaro mataḥ |
- yadvṛttayogaḥ prāthamyam ity ādyuddeśalakṣaṇam || 5,5.109 ||
-
- tadvṛttam eva kāraś ca syād upādeyalakṣaṇam |
- vadatyarthaṃ svaśaktyā ca śabdo vaktranapekṣayā || 5,5.110 ||
-
- sādhyahetutvam arthānāṃ vyāptiśaktyanurodhataḥ |
- tatrājñānād yadā vakta sahacāravivakṣayā || 5,5.111 ||
-
- viparyayeṇa vā hetau na vyāptatvaṃ vivakṣati |
- vivakṣann api vā śabdaṃ tadyogyaṃ na vaded yadi || 5,5.112 ||
-
- (p.272)ghaṭe kṛtakanāśitve nāśivyāptaṃ kṛtena vā |
- na tadeṣṭasya hetutvam, syād aniṣṭasya caiva tat || 5,5.113 ||
-
- tasmād vyāpyatvarūpeṇa vācyo hetutvasammataḥ |
- yadā samyak prayukte 'pi vākye 'rtho na tathā bhavet || 5,5.114 ||
-
- sādhyahetūbhayavyāptiśūnyatvāt paramārthataḥ |
- nityo dhvaniramūrttatvāt karmavat paramāṇuvat || 5,5.115 ||
-
- ghaṭavad vyomavaccāpi, tadasadvādinaṃ prati |
- dharmyasiddhāv api hy evaṃ dṛṣṭāntābhāsatā bhavet || 5,5.116 ||
-
- tat sadbhāve 'pi ca vyomni dvayayukte 'pi kīrtite |
- karmādyālocanād vyāptir hetor nāstīti varjanam || 5,5.117 ||
-
- vyāptyā sādharmya ukte ca na vaidharmyam apekṣyate |
- sahabhāvitvadṛṣṭyā tu yadā vyāptiṃ na lakṣayet || 5,5.118 ||
-
- (p.273)paraḥ sādharmyadṛṣṭāntāt tac ca nāpekṣate yadā |
- vaktā vā sahabhāvitvaṃ śuddhaṃ tena vaded yadā || 5,5.119 ||
-
- viparītānvayaṃ vāpi tat samādhitsayā tadā |
- pūrvajñānopamardena vaidharmyeṇeṣṭasādhanam || 5,5.120 ||
-
- sāhityamātraṃ pūrvoktaṃ hetos tatropayujyate |
- vyāpyavyāpakabhāvo hi bhāvayor yādṛg iṣyate || 5,5.121 ||
-
- tayor abhāvayos tasmād viparītaḥ pratīyate |
- dhūmabhāve 'gnibhāvena vyāpte 'nagnis tataś cyutaḥ || 5,5.122 ||
-
- adhūma eva vidyetetyevaṃ vyāpyatvamaśnute |
- tathānagnāvadhūmena vyāpte dhūmas tatacyutaḥ || 5,5.123 ||
-
- anyatrānavakāśatvād vyāpyate dhruvam agninā |
- (p.274)vyāpakau tu yadocyete bhāvābhāvau tadā tataḥ || 5,5.124 ||
-
- naiva vyāpyād vipakṣasya pracyutiḥ kathitā bhavet |
- tasmād dhūmena sādhyatvam agneḥ prārthayate yadā || 5,5.125 ||
-
- tadānagnir adhūmena vyāpto vācyaḥ, na cānyathā |
- anagnyadhūmasāhitye vyāpter vāpi viparyaye || 5,5.126 ||
-
- na prastutopakāraḥ syād anyad vāpi prasādhyate |
- yatrāpy arthasya śūnyatvaṃ dvābhyām ekena vā bhavet || 5,5.127 ||
-
- yad anityaṃ tu tan mūrtam aṇuvad buddhivat khavat |
- (p.275)sādhyena vyāptisiddhyaiva vyatireko 'tra kathyate || 5,5.128 ||
-
- yasyāyaṃ nāsty asau hetus tena sādhyena nāpyate |
- tena dṛṣṭe 'pi sāhitye na sarvo gamya iṣyate || 5,5.129 ||
-
- sahadṛṣṭir na sambandho vyāptir naiva ca tāvatā |
- mūrtānityatvayukte 'pi tasmād aṅgīkṛte ghaṭe || 5,5.130 ||
-
- karmādau vyāptyabhāvena na dṛṣṭāntatvam iṣyate |
- aśeṣāpekṣitatvāc ca saukaryāc cāpy adarśanāt || 5,5.131 ||
-
- sādhane yadyapīṣṭo 'tra vyatireko 'numāṃ prati |
- tāvatā na hy anaṅgatvaṃ yuktiḥ śābde hi vakṣyate || 5,5.132 ||
-
- (p.276)bodhaprasaṅgo bhedānāṃ na cāvyāpter bhaviṣyati |
- astisāmānyavastveṣu vyāpitā tatra gamyatām || 5,5.133 ||
-
- ke cit sādharmyadṛṣṭānte vyāptyāpi kathite punaḥ |
- vaidharmyoktim apīcchanti, vyāvṛttiniyamecchayā || 5,5.134 ||
-
- hetau sādharmyadṛṣṭāntāt sādhyenaivāvadhārite |
- vyāvṛttiḥ sarvataḥ prāptā sādhyābhāve niyamyate || 5,5.135 ||
-
- (p.277)tat tu mandaphalaṃ yasmāt pakṣe 'py evaṃ nirūpitam |
- vyāpakābhāvamātraṃ hi vyāpyān nityaṃ nivartate || 5,5.136 ||
-
- tasmād yathaiva śuklatve paṭasyokte virodhinām |
- nivṛttir na tu dairdhyādes tathātrāpi bhaviṣyati || 5,5.137 ||
-
- dvaividhyaṃ nopapannaṃ tu yathaiva hy agnidhūmayoḥ |
- pratyakṣadṛṣṭaḥ sambandho gatiprāptyos tathaiva hi || 5,5.138 ||
-
- āditye 'nupalabdhiś cen na deśe 'py adhunātane |
- kva cit tatropalabdhiś ced devadatte 'pi dṛśyatām || 5,5.139 ||
-
- (p.278)yadi dharmyantarāpekṣā tatra sāmānyadṛṣṭatā |
- syād agnidhūmayoḥ saiva, tasmād evaṃ pracakṣate || 5,5.140 ||
-
- pratyakṣadṛṣṭasambandhaṃ yayor eva viśeṣayoḥ |
- gomayendhanatajjanyaviśeṣādimatiḥ kṛtā || 5,5.141 ||
-
- taddeśasthena tenaiva gatvā kālāntare 'pi tam |
- yadāgnir budhyate, (p.279)tasya pūrvabodhāt punaḥ punaḥ || 5,5.142 ||
-
- sandihyamānasadbhāvavastubodhāt pramāṇatā |
- viśeṣadṛṣṭam etac ca likhitaṃ vindhyavāsinā || 5,5.143 ||
-
- ākṛtyor eva caiṣeṣṭā vyavacchedena kena cit |
- hetusādhyavyavastheti viśeṣo nopadarśitaḥ || 5,5.144 ||
-
- agnidhūmāntaratve ca vācye sāmānyato mitau |
- sāmānyadṛṣṭam ekāntād atretyāditya ucyate || 5,5.145 ||
-
- pratyakṣaviṣayatvaṃ ca sāmānyasya prasādhitam |
- vastutvaṃ ca, atra hetur vā dvayasyāpy abhidhīyate || 5,5.146 ||
-
- dhūmād agnyanumānasya vastvālambanatā bhavet |
- abhāvānyapramāṇatvāt svārthe śrotrādibuddhivat || 5,5.147 ||
-
- sāmānyasya ca vastutvaṃ pratyakṣagrāhyatāpi ca |
- abhāvānyaprameyatvād asādhāraṇavastuvat || 5,5.148 ||
-
- (p.280)sāmānyaṃ nānumānena vinā yasya pratīyate |
- na ca liṅgavinirmuktam anumānaṃ pravartate || 5,5.149 ||
-
- asāmānyasya liṅgatvaṃ na ca kena cid iṣyate |
- na cānavagataṃ liṅgaṃ kiñ cid asti prakāśakam || 5,5.150 ||
-
- tasya vāpy anumānena syād anyena gatiḥ punaḥ |
- tadutpattiś ca liṅgāt syāt sāmānyajñānasaṃhitāt || 5,5.151 ||
-
- tasya cāpy anumānatvāt bhavel liṅgena codbhavaḥ |
- anumānāntarād eva jñānenaivaṃ ca kalpane || 5,5.152 ||
-
- liṅgaliṅgyanumānānām ānantyād ekaliṅgini |
- gatir yugasahasreṣu bahuṣv api na vidyate || 5,5.153 ||
-
- atha sāmānyabhūte 'pi liṅge 'nyasmād gatir bhavet |
- pramāṇād apramāṇād vā, tathā liṅgigatir bhavet || 5,5.154 ||
-
- evam apy anumānasya nityocchedaḥ prasajyate |
- (p.281)pramāṇāntaram eva syāt sāmānyasyāvabodhakam || 5,5.155 ||
-
- apramāṇāvabuddhād vā liṅgāl liṅgini yā matiḥ |
- sāpi mithyā bhaven nityaṃ bāṣpajātāgnibuddhivat || 5,5.156 ||
-
- nanv apramāṇabhūtāpi sambandhasmṛtir iṣyate |
- yathā liṅgigatau hetus tathā liṅgagatir bhavet || 5,5.157 ||
-
- tatra yat pūrvavijñānaṃ tasya prāmāṇyam iṣyate |
- tadupasthānamātreṇa smṛteḥ syāc caritārthatā || 5,5.158 ||
-
- (p.282)na tu liṅgagatau kiñ cit pramāṇam upapadyate |
- tadabhāvāsmṛtiś cātra na kathañ cit pravartate || 5,5.159 ||
-
- smārtam etadabhedena vijñānam iti yo vadet |
- tasya vandhyāsute 'py asti nūnaṃ smaraṇaśaktatā || 5,5.160 ||
-
- na cāsādhāraṇo 'rthātmā sāmānyajñānakāraṇam |
- yasmān nāsyāvinābhāvas tena dṛṣṭaḥ kathañ cana || 5,5.161 ||
-
- syād vā sambandhadṛṣṭyāsau sāmānyaṃ kṛtakatvavat |
- na hy asādhāraṇaṃ vastu pūrvatreha ca vidyate || 5,5.162 ||
-
- na cāpy avyapadeśasya vikalparahitasya ca |
- vinā pūrvānusandhānāl liṅgatvam upapadyate || 5,5.163 ||
-
- (p.283)kalpyante ca viśeṣā ye te 'py aliṅgam ananvayāt |
- etasmād eva hetoḥ syāt tajñānasyāpy aliṅgatā || 5,5.164 ||
-
- sāmānyarūpatāyāṃ vā tathaivānavadhāraṇam |
- kva cid vā dṛṣṭasambandhe sarvaḥ pratyāyako bhavet || 5,5.165 ||
-
- sambandhānubhavo 'vaśyam eṣitavyaś ca liṅganaḥ |
- anumānapravṛttes tu prāg jñānaṃ tatra nāsti te || 5,5.166 ||
-
- na cāpi vāsanāmātrāl liṅgajñānasya sambhavaḥ |
- liṅgijñānaṃ ca tadvat syāt trirūpāl liṅgato na tat || 5,5.167 ||
-
- (p.284)tatrābhāvasya liṅgatvaṃ na cāsāv ānumānikaḥ |
- pramāṇāntaragamyatvāt tatra doṣo na jāyate || 5,5.168 ||
-
- pratyakṣāvagatāl liṅgād yasya liṅgigatir bhavet |
- tasya nāto 'dhikaṃ kiñ cit prārthanīyaṃ prasajyate || 5,5.169 ||
-
- yatrāpy anumitāl liṅgāl liṅgini grahaṇaṃ bhavet |
- tatrāpi maulikaṃ liṅgaṃ pratyakṣād eva gamyate || 5,5.170 ||
-
- liṅgatvaṃ kṛtakatvādau kriyāyāḥ kārakasya vā |
- pratyakṣatvaṃ ca tasyeṣṭam iti dūraṃ na gamyate || 5,5.171 ||
-
- evaṃ śabdopamānādau sāmānyāśrayatā yataḥ |
- taddaussthityena daussthityaṃ sarvatrātaḥ prasajyate || 5,5.172 ||
-
- tasmāt pratyakṣapūrvatvaṃ pramāṇāntara iṣyate |
- pratyakṣatvaṃ ca sāmānye nānyathā hi gatir bhavet || 5,5.173 ||
-
- pratyakṣālambanatvaṃ ca viśeṣasya kathaṃ bhavet |
- yadā vastvantarāpekṣaḥ sāmānyāṃśaḥ sa kīrtyate || 5,5.174 ||
-
- (p.285)rūpādayo hi sāmānyaṃ sarve nīlādyapekṣayā |
- svaviśeṣānapekṣyātha nīlādīnāṃ samānatā || 5,5.175 ||
-
- te cāpi tāvat sāmānyaṃ yāvat syuḥ paramāṇavaḥ |
- dvyaṇukasyāpi yadrūpaṃ tad dhi sādhāraṇaṃ dvayoḥ || 5,5.176 ||
-
- na cāntyena viśeṣeṇa vyavahāro 'sti kasya cit |
- na ca pratyakṣatā tasya saṅghāte kevalasya vā || 5,5.177 ||
-
- bhedenāgṛhyamāṇasya nābhedo grāhyatāṃ vrajet |
- na ca bhinneṣv abhinnatvabuddher grāhyatvasambhavaḥ || 5,5.178 ||
-
- (p.286)samudāyo na vāpy asti bhavatāṃ na ca sarvadā |
- sarveṣām asatārthena pratyayotpattisambhavaḥ || 5,5.179 ||
-
- na caikajātiyogena vināsti samudāyatā |
- samudāye 'pi cāṇutvaṃ naiteṣām apagacchati || 5,5.180 ||
-
- sāmānyam ity adṛśye 'pi tena sāmānya eva naḥ |
- vyāsaṅginī bhavaty eṣā dhīrvināpy ekakalpanāt || 5,5.181 ||
-
- vyāsajya vartamānasya sāmānyasya yathendriyaiḥ |
- grahaṇaṃ tadvad eva syāt prativyaktiniveśinaḥ || 5,5.182 ||
-
- mīmāṃsakaiś ca nāvaśyam iṣyante paramāṇavaḥ |
- yadbalenopalabdhasya mithyātvaṃ kalpayed bhavān || 5,5.183 ||
-
- samūharūpaṃ pratyakṣam adṛśyaiḥ paramāṇubhiḥ |
- yo 'pahnute śaśasyāpi so 'bhāvaṃ śṛṅgato vadet || 5,5.184 ||
-
- samūhaparamārthatve sthite tatsiddhihetukā |
- yadi nāmāvagamyeta paramāṇvastitā punaḥ || 5,5.185 ||
-
- (p.287)tasmād yad gṛhyate vastu yena rūpeṇa sarvadā |
- tat tathaivābhyupetavyaṃ sāmānyam atha vetarat || 5,5.186 ||
-
- sattādisāmānyam apekṣya sarvaṃ gotvādi sādhāraṇatām upaiti |
- tasmād asādhāraṇam akṣagamyaṃ vadan na sāmānyam apahnuvīta || 5,5.187 ||
-
- sāmānyarūpeṇa na gṛhyate cet, kiṃ vāstyasādhāraṇabuddhir atra |
- yadvastu lokaḥ pratipadyate 'smin dvidhāpi tacchaktyata eva vaktum || 5,5.188 ||
pratyakṣāvyabhicāritvād evaṃlakṣaṇakaṃ ca yat |
prasiddham anumānādi na parīkṣyaṃ tad apy ataḥ || 5,5.1 ||
pramātā jñātasambandhaḥ, ekadeśyatha vocyate |
karmadhārayapakṣo vā sambandhinyekadeśatā || 5,5.2 ||
dvayaṃ vā jñātasambandham upalabdhaṃ parasparam |
tasyaikadeśaśabdābhyām ucyete samudāyinau || 5,5.3 ||
sambandho vyāptir iṣṭātra liṅgādharmasya liṅginā |
vyāpyasya gamakatvaṃ ca vyāpakaṃ gamyam iṣyate || 5,5.4 ||
yo yasya deśakālābhyāṃ samo nyūno 'pi vā bhavet |
sa vyāpyo vyāpakas tasya samo vābhyadhiko 'pi vā || 5,5.5 ||
tena vyāpye gṛhīte 'rthe vyāpakas tasya gṛhyate |
na hy anyathā bhavaty eṣā vyāpyavyāpakatā tayoḥ || 5,5.6 ||
vyāpakatvagṛhītas tu vyāpyo yady api vastutaḥ |
ādhikye 'py aviruddhatvād vyāpyaṃ na pratipādayet || 5,5.7 ||
vispaṣṭaṃ dṛṣṭam etac ca goviṣāṇitvayor mitau |
vyāpyatvād gamikā gāvo vyāpikā na viṣāṇitā || 5,5.8 ||
tena yatrāpy ubhau dharmau vyāpyavyāpakasammatau |
tatrāpi vyāpyataiva syād aṅgaṃ na vyāpitā miteḥ || 5,5.9 ||
tena dharmyantareṣv eṣā yasya yenaiva yādṛśī |
deśe yāvati kāle vā vyāpyatā prāṅ nirūpitā || 5,5.10 ||
tasya tāvati tādṛk sa dṛṣṭo dharmyantare punaḥ |
vyāpyāṃśo vyāpakāṃśasya tathaiva pratipādakaḥ || 5,5.11 ||
bhūyodarśanagamyā ca vyāptiḥ, sāmānyadharmayoḥ |
jñāyate bhedahānena, kva cic cāpi viśeṣayoḥ || 5,5.12 ||
kṛttikodayamālakṣya rohiṇyāsattikḷptivat |
vyāpteś ca dṛśyamānāyāḥ kaś cid dharmaḥ prayojakaḥ || 5,5.13 ||
asmin saty amunā bhāvyam iti śaktyā nirūpyate |
anye paraprayuktānāṃ vyāptīnām upajīvakāḥ || 5,5.14 ||
tair dṛṣṭair api naiveṣṭā vyāpakāṃśāvadhāraṇā |
ye tu tān api visrabdhaṃ sādhyasiddhyau prayuñjate || 5,5.15 ||
sulabhaiḥ pratihetvādidoṣair bhrāmyanti te ciram |
teṣv āgamaviruddhatvaṃ svayaṃ ceṣṭavighātitā || 5,5.16 ||
alaukikavivādāś ca varṇyas te haitukais tataḥ |
niṣiddhitvena hiṃsānām adharmatvaṃ prayujyate || 5,5.17 ||
tadabhāve na tatsiddhir hiṃsātvād aprayojakāt |
hetudvayaprayukte ca mithyātve sarvabuddhiṣu || 5,5.18 ||
jñānatvotpattimattvādisādhako naprayojakaḥ |
traivarṇikaprayuktā ca yāgādeḥ svargahetutā || 5,5.19 ||
na manuṣyatvamātreṇa śūdrasthena prayujyate |
kṛtasāvayavatvādiprayuktā ca vināśitā || 5,5.20 ||
prayatnānantarajñānasadṛśair na prayujyate |
jātimattvendriyatvādi vastusanmātrabandhanam || 5,5.21 ||
śadānityatvasiddhyarthaṃ ko vaded yo na tārkikaḥ |
tasmād ya eva yasyārtho dṛṣṭaḥ sādhanaśaktitaḥ || 5,5.22 ||
sa eva gamakas tasya na prasaṅgānvito 'pi yaḥ |
upāttaś caikadeśābhyāṃ dharmy apy atraikadeśatā || 5,5.23 ||
apārārthye hi dhūmādeḥ svarūpair naikadeśatā |
sa eva cobhayātmāyaṃ gamyo gamaka eva vā || 5,5.24 ||
asiddhenaikadeśena gamyaḥ siddhena bodhakaḥ |
ataḥ pṛthagabhinno vāprayoktāṇāṃ vivakṣaya || 5,5.25 ||
anityaḥ kṛtako yasmād dhūmavān agnimān iti |
dharmyabhinnam upādānam, bhedo 'trāgnir itīdṛśe || 5,5.26 ||
ekadeśaviśiṣṭaś ca dharmyevātrānumīyate |
na hi tannirapekṣatve sambhavaty anumeyatā || 5,5.27 ||
na dharmamātraṃ siddhatvāt, tathā dharmī, tathobhayam |
vyastaṃ vāpi samastaṃ vā svātantryeṇānumīyate || 5,5.28 ||
ekadeśasya liṅgatvaṃ sādhyenānugamo 'sya ca |
dvayaṃ ca na syād iṣṭaṃ sat pakṣeṣv eṣu yathākramam || 5,5.29 ||
anityatvādayo dharmāḥ kṛtakatvādayo na hi |
dhvaninānugamo naiṣāṃ nobhayasyobhayena vā || 5,5.30 ||
sambandho 'py anupādānān nāmnā ṣaṣṭhyāpi vā mitau |
na cāpy anugamas tena liṅgasyeha nidarśyate || 5,5.31 ||
na cākāradvayaṃ tasya sādhyasādhanabhāg bhavet |
tasmad arthagṛhītatvānmatubarthasya gamyatā || 5,5.32 ||
na svāntantryeṇa mantavyā, yathā daṇḍyādiśabdataḥ |
viśīṣṭārthapratītau syāt sambandho nāntarīyakaḥ || 5,5.33 ||
viśeṣaṇaviśeṣyatvam āpannau dvāv imāv ataḥ |
gamyau, aṅgāṅgibhāvas tu kaiś cid iṣṭo vikalpataḥ || 5,5.34 ||
sarvathā dharmiṇo dharmo dharmeṇa tv avagamyate |
viśeṣaṇaviśeṣyatve na viśeṣo 'vadhāryate || 5,5.35 ||
tatrotaraṃ vadanty anye yadi dharmī viśeṣaṇam |
hetudharmeṇa sambandhas tasyāprādhānyataḥ sphuṭaḥ || 5,5.36 ||
pradhānatvād dhi dharmeṇa sambandho vākyato bhavet |
tatrāsambhavataḥ paścāt kalpyo 'sau dharminā saha || 5,5.37 ||
dhvaner ity atha vā vācyam, anvayasya tu darśane |
bhedopāttasya dharmasya guṇābhāvo na duṣyati || 5,5.38 ||
agner deśaviśiṣṭatve na caitat pakṣalakṣaṇam |
viśiṣṭatāsya deśena bhaved evamprakārikā || 5,5.39 ||
yo 'gniḥ so 'sti kva cid deśe yo dṛṣṭo yatra tatra vā |
agniḥ pūrvānubhūto vā deśamātreṇa saṅgataḥ || 5,5.40 ||
yo 'gniḥ so 'nena yukto vā, yo dṛṣṭo 'nena so 'tha vā |
yo 'yaṃ sa deśamātreṇa yuktaḥ, pūrveṇa vāpy ayam || 5,5.41 ||
etaddeśaviśiṣṭo vā yo 'yam agnir iti, iha tu |
pūrvayoḥ siddhasādhyatvaṃ pareṣu syād viruddhatā || 5,5.42 ||
vyāptir etena deśena sarvāgnīnāṃ na yujyate |
nāpi pūrvasya, nāpy eṣa vahniḥ sarvair viśiṣyate || 5,5.43 ||
deśaiḥ, pūrveṇa vāpy asya na deśena viśeṣyatā |
etaddeśaviśiṣṭo 'yam ity etat kathyate katham || 5,5.44 ||
yadā deśānapekṣo 'gnir nāyam ity avadhāryate |
agneḥ pūrvataraṃ cātra deśa evāvadhāryate || 5,5.45 ||
tajjñānakālabuddhaś ca na deśaḥ syād viśeṣaṇam |
deśasya parvatādes tu svarūpe pāvakād ṛte || 5,5.46 ||
gṛhīte 'gniviśiṣṭasya punarjñānaṃ na duṣyati |
tasmād dharmaviśiṣṭasya dharmiṇaḥ syāt prameyatā || 5,5.47 ||
sā deśasyāgniyuktasya, dhūmasyānyaiś ca kalpitā |
nanu śabdavad eva syāl liṅgagamyaṃ viśeṣaṇam || 5,5.48 ||
naivam, na hy atra liṅgasya śaktyanekatvakalpanā |
na ca tasyānumeyatvam, viśeṣyaś cāvadhāritaḥ || 5,5.49 ||
viśiṣṭatvena cājñānāt tanmātrasyānumeyatā |
nanu dhūmaviśeṣyatve hetoḥ pakṣaikadeśatā || 5,5.50 ||
naitad asti, viśeṣe hi sādhye sāmānyahetutā |
dhūmatajjānasambandhasmṛtiprāmāṇyakalpane || 5,5.51 ||
phalena viṣayaikatvaṃ tadvyāpārāt puroditam |
prameyadhīpramāṇatvaṃ bhāṣyakāras tu manyate || 5,5.52 ||
pratyakṣāniyamoktaś ca sarvatraivānuṣajyate |
anumānagṛhītasya tenaiva pratipādanam || 5,5.53 ||
parebhyo vāñchatā vācyaḥ pūrvapakṣo yathoditaḥ |
tatra dharmiṇam uddiśya sādhyadharmo vidhīyate || 5,5.54 ||
niyamas tadvipakṣāc ca kalpyate nāvirodhinaḥ |
asannikṛṣṭavācā ca dvayam atra jihāsitam || 5,5.55 ||
tādrūpyeṇa paricchittis tadviparyayato 'pi ca |
pramitasya pramāṇe hi nāpekṣā jāyate punaḥ || 5,5.56 ||
tādrūpyeṇa paricchinne pramāṇaṃ niṣphalaṃ param |
vaiparītyaparicchinne nāvakāśaḥ parasya tu || 5,5.57 ||
mūle tasya hy anutpanne pūrveṇa viṣayo hṛtaḥ |
pratyakṣādeś ca ṣaṭkasya yenaivārtho 'vadhāritaḥ || 5,5.58 ||
tenaivottarabādhaḥ syād, vikalpāder asambhavāt |
agrāhyatā tu śabdādeḥ pratyakṣeṇa virudhyate || 5,5.59 ||
teṣām aśrāvaṇatvādi viruddham anumānataḥ |
na hi śrāvaṇatā nāma pratyakṣeṇāvagamyate || 5,5.60 ||
sānvayavyatirekābhyāṃ gamyate badhirādiṣu |
tridhā śabdavirodhaḥ syāt pratijñādivibhāgataḥ || 5,5.61 ||
pratijñāpūrvasañjalpasarvalokaprasiddhitaḥ |
yāvajjīvam ahaṃ maunīty uktimātreṇa bādhyate || 5,5.62 ||
sarvavākyamṛṣātve tu dharmoktyaivātmabādhanam |
dharmyuktyāhaṃ yato jātaḥ sā vandhyā jananī mama || 5,5.63 ||
bauddhasya śabdanityatvaṃ pūrvopetena bādhyate |
candraśabdābhidheyatvaṃ śaśino yo niṣedhati || 5,5.64 ||
sa sarvalokasiddhena candrajñānena bādhyate |
jñātagogavayākāraṃ prati yaḥ sādhayed idam || 5,5.65 ||
na gor gavayasādṛśyaṃ tasya bādhopamānataḥ |
gehāvagatanāstitvo jīvaṃś caitro yadā bahiḥ || 5,5.66 ||
nāstīti sādhyate bādhas tatrārthāpattito bhavet |
agnāvadāhake sādhye śabde cānabhidhāyake || 5,5.67 ||
śrotrādināstitāyāṃ ca śabdānityatvasādhane |
śrutārthāpattibādho 'tra yadāptoktinivārite || 5,5.68 ||
divābhujau niṣidhyeta hetunā rātribhojanam |
śaśaśṛṅgādisadbhāvavirodho 'nupalabdhitaḥ || 5,5.69 ||
evaṃ ca dharmasambandhabādhas tāvad udāhṛtaḥ |
dharmadharmyubhayeṣāṃ ca svarūpasvaviśeṣayoḥ || 5,5.70 ||
śrutyarthākṣiptayor vākye vācyaḥ sarvapramāṇakaḥ |
tṛṇādivikriyāhetor agnimaddhimasādhane || 5,5.71 ||
pratyakṣāvagatāc chaityāt tadviśeṣotthabādhanam |
adharmo vihito duḥkhaṃ karotyalpam itīha tu || 5,5.72 ||
vihitatvād adharmasya svarūpasyaiva bādhanam |
tathā duḥkhanimittatvaṃ viśeṣas tasya bādhyate || 5,5.73 ||
ayathārthā dhiyaḥ sarvāḥ ity ukte dvayabādhanam |
svarūpasvaviśeṣābhyām, taddhīmithyātvasādhanāt || 5,5.74 ||
kṣaṇikātyantamithyātve viśeṣau ca dvayor iha |
darśanād ekadeśasyety anenaitad vyudasyate || 5,5.75 ||
yatraikasyobhayor vāpi saṃśayādhīviparyayāḥ |
śaityān na dāhako bahniś cākṣuṣatvād anityatā || 5,5.76 ||
śabdasyetyevamādau tu dvayoḥ siddho viparyayaḥ |
kṛtakatvaguṇatvādau parokte yājñikaṃ prati || 5,5.77 ||
svokte caivamprakāre syād asiddho 'nyatarasya tu |
bāṣpādibhāvasandigdho dvayor anyatarasya vā || 5,5.78 ||
dhūmas tridhāpy asiddhaḥ syāt, evaṃ tāvat svarūpataḥ |
eta eva prakārāḥ syur āśrayāsiddhikalpane || 5,5.79 ||
jñāte 'pi hi svarūpeṇa nātaddharme 'sti hetutā |
sarvatra dṛṣṭakāryatvād ātmā sarvagatas tv iti || 5,5.80 ||
bauddhaṃ pratyāśrayāsiddhaḥ, laukikādes tu saṃśayaḥ |
bāṅmātrāsiddhimātreṇa vyavahārāprakalpanāt || 5,5.81 ||
dvābhyāṃ yo 'sattvato jñātas tadvaco dūṣaṇaṃ matam |
itarat sādhanaṃ tu syād vādinā yadi sādhyate || 5,5.82 ||
nirākaraṇasiddhau vā dūṣaṇaṃ prativādinaḥ |
sandehaviparītatvahetū cātra nirākṛtau || 5,5.83 ||
jñātasambandhavacanāt, trayaḥ saṃśayahetavaḥ |
san sādhye tadabhāve vā dvābhyāṃ vyāvṛtta eva ca || 5,5.84 ||
dvau viruddhārthasambaddhau yāv ekatraikadeśini |
prameyānityatāmūrtidharmāḥ sādhāraṇā dvayoḥ || 5,5.85 ||
nityāyatnotthayatnotthānityeṣu dviranityataḥ |
nityā bhūrgandhavattvena syād asādhāraṇas tvayam || 5,5.86 ||
niścayaikāṅgavaikalyād eṣa saṃśayakāraṇam |
sādhāraṇo yathā dṛṣṭo buddhidvayanimittakaḥ || 5,5.87 ||
viruddhaikānavāpteś ca saṃśaye kāraṇaṃ matam |
atrāsādhāraṇo nāsti tadabhāvamukhena tu || 5,5.88 ||
dvayāsattvavirodhāc ca mataḥ saṃśayakāraṇam |
sandigdhahetutā caiṣāṃ viṣayāpekṣayocyate || 5,5.89 ||
nirṇayasyāpi hetutvaṃ dṛṣṭaṃ sādhyāntare yataḥ |
vyavacchedānvayau labdhvā, niṣkriyādāv amūrtivat || 5,5.90 ||
kṣityekadeśasiddhatve gandhavattvasya hetutā |
yatrāpratyakṣatā vāyor arūpatvena sādhyate || 5,5.91 ||
sparśāt pratyakṣatā vāsau viruddhāvyabhicāritā |
ke cij jātyantaraṃ caināṃ varṇayantyapare punaḥ || 5,5.92 ||
sādhāraṇatvam aṃśena samastaṃ vāpy ananvayam |
pratijñā yatra bādhyeta pūrvoktair yasya sādhanaiḥ || 5,5.93 ||
tat parājayataḥ kāryo nirṇayo bādhavarjanāt |
kva cit saṃśayahetū yau pratyekatvena lakṣitau || 5,5.94 ||
saṅghāte nirṇayas tābhyāmūrdhvatākākavattvavat |
pratyekaṃ saṃhatau vāpi gamakāvavirodhinau || 5,5.95 ||
tasmād bhinnau viruddhārthau hetū cātra nidarśitau |
ṣoḍhā viruddhatām āhuś caturddhā vaikadhāpi vā || 5,5.96 ||
śrutyarthoktasya bādhāyāṃ pratijñārthasya hetunā |
nityatve kṛtakatvasya dharmabādhād viruddhatā || 5,5.97 ||
bādho dharmaviśeṣasya yadā tv evaṃ prayujyate |
arthavacchabdarūpaṃ syāt prāksambandhāvadhāraṇāt || 5,5.98 ||
vibhaktimattvāt paścādvat svarūpeṇeti cāśrite |
asvarūpārthayogas tu paścāc chabdasya dṛśyate || 5,5.99 ||
tena prāg api sambandhād asvarūpārthatā bhavet |
ihapratyayahetutvād dravyāder vyatiricyate || 5,5.100 ||
samavāyo yathehāyaṃ ghaṭa ityādisaṅgatiḥ |
atrāpy asamavāyatvaṃ saṃyogasyeva sidhyati || 5,5.101 ||
tena dharmisvarūpasya vaiparītyād viruddhatā |
yac ca sattāvad ekatvaṃ samavāyasya kalpitam || 5,5.102 ||
tatra saṃyogavadbhedāt syād viśeṣaviruddhatā |
nityam ātmāstitā kaiś cid yadā sautrāntikaṃ prati || 5,5.103 ||
sādhyate 'vayavābhāvād vyomavad dvayabādhanam |
tadobhayaviśeṣasya bādho 'yaṃ sādhyate yadā || 5,5.104 ||
pārārthyaṃ cakṣurādīnāṃ saṅghātāc chayanādivat |
śayane saṅghapārārthyaṃ bhautikavyāptahetuke || 5,5.105 ||
ātmānaṃ prati pārārthyam asiddham iti bādhanam |
asaṃhataparārthatve dṛṣṭe saṃhatatāpi ca || 5,5.106 ||
anahaṅkārikatvaṃ ca cakṣurādeḥ prasajyate |
gamakasyaikadeśasya vyāptir gamyeti bhāṣitum || 5,5.107 ||
sādhyasādharmyavaidharmyadṛṣṭāntaḥ pratipādyate |
tatra hetvartham uddiśya sādhyopādānam iṣyate || 5,5.108 ||
uddeśyo vyāpyate dharmo vyāpakaś cetaro mataḥ |
yadvṛttayogaḥ prāthamyam ity ādyuddeśalakṣaṇam || 5,5.109 ||
tadvṛttam eva kāraś ca syād upādeyalakṣaṇam |
vadatyarthaṃ svaśaktyā ca śabdo vaktranapekṣayā || 5,5.110 ||
sādhyahetutvam arthānāṃ vyāptiśaktyanurodhataḥ |
tatrājñānād yadā vakta sahacāravivakṣayā || 5,5.111 ||
viparyayeṇa vā hetau na vyāptatvaṃ vivakṣati |
vivakṣann api vā śabdaṃ tadyogyaṃ na vaded yadi || 5,5.112 ||
ghaṭe kṛtakanāśitve nāśivyāptaṃ kṛtena vā |
na tadeṣṭasya hetutvam, syād aniṣṭasya caiva tat || 5,5.113 ||
tasmād vyāpyatvarūpeṇa vācyo hetutvasammataḥ |
yadā samyak prayukte 'pi vākye 'rtho na tathā bhavet || 5,5.114 ||
sādhyahetūbhayavyāptiśūnyatvāt paramārthataḥ |
nityo dhvaniramūrttatvāt karmavat paramāṇuvat || 5,5.115 ||
ghaṭavad vyomavaccāpi, tadasadvādinaṃ prati |
dharmyasiddhāv api hy evaṃ dṛṣṭāntābhāsatā bhavet || 5,5.116 ||
tat sadbhāve 'pi ca vyomni dvayayukte 'pi kīrtite |
karmādyālocanād vyāptir hetor nāstīti varjanam || 5,5.117 ||
vyāptyā sādharmya ukte ca na vaidharmyam apekṣyate |
sahabhāvitvadṛṣṭyā tu yadā vyāptiṃ na lakṣayet || 5,5.118 ||
paraḥ sādharmyadṛṣṭāntāt tac ca nāpekṣate yadā |
vaktā vā sahabhāvitvaṃ śuddhaṃ tena vaded yadā || 5,5.119 ||
viparītānvayaṃ vāpi tat samādhitsayā tadā |
pūrvajñānopamardena vaidharmyeṇeṣṭasādhanam || 5,5.120 ||
sāhityamātraṃ pūrvoktaṃ hetos tatropayujyate |
vyāpyavyāpakabhāvo hi bhāvayor yādṛg iṣyate || 5,5.121 ||
tayor abhāvayos tasmād viparītaḥ pratīyate |
dhūmabhāve 'gnibhāvena vyāpte 'nagnis tataś cyutaḥ || 5,5.122 ||
adhūma eva vidyetetyevaṃ vyāpyatvamaśnute |
tathānagnāvadhūmena vyāpte dhūmas tatacyutaḥ || 5,5.123 ||
anyatrānavakāśatvād vyāpyate dhruvam agninā |
vyāpakau tu yadocyete bhāvābhāvau tadā tataḥ || 5,5.124 ||
naiva vyāpyād vipakṣasya pracyutiḥ kathitā bhavet |
tasmād dhūmena sādhyatvam agneḥ prārthayate yadā || 5,5.125 ||
tadānagnir adhūmena vyāpto vācyaḥ, na cānyathā |
anagnyadhūmasāhitye vyāpter vāpi viparyaye || 5,5.126 ||
na prastutopakāraḥ syād anyad vāpi prasādhyate |
yatrāpy arthasya śūnyatvaṃ dvābhyām ekena vā bhavet || 5,5.127 ||
yad anityaṃ tu tan mūrtam aṇuvad buddhivat khavat |
sādhyena vyāptisiddhyaiva vyatireko 'tra kathyate || 5,5.128 ||
yasyāyaṃ nāsty asau hetus tena sādhyena nāpyate |
tena dṛṣṭe 'pi sāhitye na sarvo gamya iṣyate || 5,5.129 ||
sahadṛṣṭir na sambandho vyāptir naiva ca tāvatā |
mūrtānityatvayukte 'pi tasmād aṅgīkṛte ghaṭe || 5,5.130 ||
karmādau vyāptyabhāvena na dṛṣṭāntatvam iṣyate |
aśeṣāpekṣitatvāc ca saukaryāc cāpy adarśanāt || 5,5.131 ||
sādhane yadyapīṣṭo 'tra vyatireko 'numāṃ prati |
tāvatā na hy anaṅgatvaṃ yuktiḥ śābde hi vakṣyate || 5,5.132 ||
bodhaprasaṅgo bhedānāṃ na cāvyāpter bhaviṣyati |
astisāmānyavastveṣu vyāpitā tatra gamyatām || 5,5.133 ||
ke cit sādharmyadṛṣṭānte vyāptyāpi kathite punaḥ |
vaidharmyoktim apīcchanti, vyāvṛttiniyamecchayā || 5,5.134 ||
hetau sādharmyadṛṣṭāntāt sādhyenaivāvadhārite |
vyāvṛttiḥ sarvataḥ prāptā sādhyābhāve niyamyate || 5,5.135 ||
tat tu mandaphalaṃ yasmāt pakṣe 'py evaṃ nirūpitam |
vyāpakābhāvamātraṃ hi vyāpyān nityaṃ nivartate || 5,5.136 ||
tasmād yathaiva śuklatve paṭasyokte virodhinām |
nivṛttir na tu dairdhyādes tathātrāpi bhaviṣyati || 5,5.137 ||
dvaividhyaṃ nopapannaṃ tu yathaiva hy agnidhūmayoḥ |
pratyakṣadṛṣṭaḥ sambandho gatiprāptyos tathaiva hi || 5,5.138 ||
āditye 'nupalabdhiś cen na deśe 'py adhunātane |
kva cit tatropalabdhiś ced devadatte 'pi dṛśyatām || 5,5.139 ||
yadi dharmyantarāpekṣā tatra sāmānyadṛṣṭatā |
syād agnidhūmayoḥ saiva, tasmād evaṃ pracakṣate || 5,5.140 ||
pratyakṣadṛṣṭasambandhaṃ yayor eva viśeṣayoḥ |
gomayendhanatajjanyaviśeṣādimatiḥ kṛtā || 5,5.141 ||
taddeśasthena tenaiva gatvā kālāntare 'pi tam |
yadāgnir budhyate, tasya pūrvabodhāt punaḥ punaḥ || 5,5.142 ||
sandihyamānasadbhāvavastubodhāt pramāṇatā |
viśeṣadṛṣṭam etac ca likhitaṃ vindhyavāsinā || 5,5.143 ||
ākṛtyor eva caiṣeṣṭā vyavacchedena kena cit |
hetusādhyavyavastheti viśeṣo nopadarśitaḥ || 5,5.144 ||
agnidhūmāntaratve ca vācye sāmānyato mitau |
sāmānyadṛṣṭam ekāntād atretyāditya ucyate || 5,5.145 ||
pratyakṣaviṣayatvaṃ ca sāmānyasya prasādhitam |
vastutvaṃ ca, atra hetur vā dvayasyāpy abhidhīyate || 5,5.146 ||
dhūmād agnyanumānasya vastvālambanatā bhavet |
abhāvānyapramāṇatvāt svārthe śrotrādibuddhivat || 5,5.147 ||
sāmānyasya ca vastutvaṃ pratyakṣagrāhyatāpi ca |
abhāvānyaprameyatvād asādhāraṇavastuvat || 5,5.148 ||
sāmānyaṃ nānumānena vinā yasya pratīyate |
na ca liṅgavinirmuktam anumānaṃ pravartate || 5,5.149 ||
asāmānyasya liṅgatvaṃ na ca kena cid iṣyate |
na cānavagataṃ liṅgaṃ kiñ cid asti prakāśakam || 5,5.150 ||
tasya vāpy anumānena syād anyena gatiḥ punaḥ |
tadutpattiś ca liṅgāt syāt sāmānyajñānasaṃhitāt || 5,5.151 ||
tasya cāpy anumānatvāt bhavel liṅgena codbhavaḥ |
anumānāntarād eva jñānenaivaṃ ca kalpane || 5,5.152 ||
liṅgaliṅgyanumānānām ānantyād ekaliṅgini |
gatir yugasahasreṣu bahuṣv api na vidyate || 5,5.153 ||
atha sāmānyabhūte 'pi liṅge 'nyasmād gatir bhavet |
pramāṇād apramāṇād vā, tathā liṅgigatir bhavet || 5,5.154 ||
evam apy anumānasya nityocchedaḥ prasajyate |
pramāṇāntaram eva syāt sāmānyasyāvabodhakam || 5,5.155 ||
apramāṇāvabuddhād vā liṅgāl liṅgini yā matiḥ |
sāpi mithyā bhaven nityaṃ bāṣpajātāgnibuddhivat || 5,5.156 ||
nanv apramāṇabhūtāpi sambandhasmṛtir iṣyate |
yathā liṅgigatau hetus tathā liṅgagatir bhavet || 5,5.157 ||
tatra yat pūrvavijñānaṃ tasya prāmāṇyam iṣyate |
tadupasthānamātreṇa smṛteḥ syāc caritārthatā || 5,5.158 ||
na tu liṅgagatau kiñ cit pramāṇam upapadyate |
tadabhāvāsmṛtiś cātra na kathañ cit pravartate || 5,5.159 ||
smārtam etadabhedena vijñānam iti yo vadet |
tasya vandhyāsute 'py asti nūnaṃ smaraṇaśaktatā || 5,5.160 ||
na cāsādhāraṇo 'rthātmā sāmānyajñānakāraṇam |
yasmān nāsyāvinābhāvas tena dṛṣṭaḥ kathañ cana || 5,5.161 ||
syād vā sambandhadṛṣṭyāsau sāmānyaṃ kṛtakatvavat |
na hy asādhāraṇaṃ vastu pūrvatreha ca vidyate || 5,5.162 ||
na cāpy avyapadeśasya vikalparahitasya ca |
vinā pūrvānusandhānāl liṅgatvam upapadyate || 5,5.163 ||
kalpyante ca viśeṣā ye te 'py aliṅgam ananvayāt |
etasmād eva hetoḥ syāt tajñānasyāpy aliṅgatā || 5,5.164 ||
sāmānyarūpatāyāṃ vā tathaivānavadhāraṇam |
kva cid vā dṛṣṭasambandhe sarvaḥ pratyāyako bhavet || 5,5.165 ||
sambandhānubhavo 'vaśyam eṣitavyaś ca liṅganaḥ |
anumānapravṛttes tu prāg jñānaṃ tatra nāsti te || 5,5.166 ||
na cāpi vāsanāmātrāl liṅgajñānasya sambhavaḥ |
liṅgijñānaṃ ca tadvat syāt trirūpāl liṅgato na tat || 5,5.167 ||
tatrābhāvasya liṅgatvaṃ na cāsāv ānumānikaḥ |
pramāṇāntaragamyatvāt tatra doṣo na jāyate || 5,5.168 ||
pratyakṣāvagatāl liṅgād yasya liṅgigatir bhavet |
tasya nāto 'dhikaṃ kiñ cit prārthanīyaṃ prasajyate || 5,5.169 ||
yatrāpy anumitāl liṅgāl liṅgini grahaṇaṃ bhavet |
tatrāpi maulikaṃ liṅgaṃ pratyakṣād eva gamyate || 5,5.170 ||
liṅgatvaṃ kṛtakatvādau kriyāyāḥ kārakasya vā |
pratyakṣatvaṃ ca tasyeṣṭam iti dūraṃ na gamyate || 5,5.171 ||
evaṃ śabdopamānādau sāmānyāśrayatā yataḥ |
taddaussthityena daussthityaṃ sarvatrātaḥ prasajyate || 5,5.172 ||
tasmāt pratyakṣapūrvatvaṃ pramāṇāntara iṣyate |
pratyakṣatvaṃ ca sāmānye nānyathā hi gatir bhavet || 5,5.173 ||
pratyakṣālambanatvaṃ ca viśeṣasya kathaṃ bhavet |
yadā vastvantarāpekṣaḥ sāmānyāṃśaḥ sa kīrtyate || 5,5.174 ||
rūpādayo hi sāmānyaṃ sarve nīlādyapekṣayā |
svaviśeṣānapekṣyātha nīlādīnāṃ samānatā || 5,5.175 ||
te cāpi tāvat sāmānyaṃ yāvat syuḥ paramāṇavaḥ |
dvyaṇukasyāpi yadrūpaṃ tad dhi sādhāraṇaṃ dvayoḥ || 5,5.176 ||
na cāntyena viśeṣeṇa vyavahāro 'sti kasya cit |
na ca pratyakṣatā tasya saṅghāte kevalasya vā || 5,5.177 ||
bhedenāgṛhyamāṇasya nābhedo grāhyatāṃ vrajet |
na ca bhinneṣv abhinnatvabuddher grāhyatvasambhavaḥ || 5,5.178 ||
samudāyo na vāpy asti bhavatāṃ na ca sarvadā |
sarveṣām asatārthena pratyayotpattisambhavaḥ || 5,5.179 ||
na caikajātiyogena vināsti samudāyatā |
samudāye 'pi cāṇutvaṃ naiteṣām apagacchati || 5,5.180 ||
sāmānyam ity adṛśye 'pi tena sāmānya eva naḥ |
vyāsaṅginī bhavaty eṣā dhīrvināpy ekakalpanāt || 5,5.181 ||
vyāsajya vartamānasya sāmānyasya yathendriyaiḥ |
grahaṇaṃ tadvad eva syāt prativyaktiniveśinaḥ || 5,5.182 ||
mīmāṃsakaiś ca nāvaśyam iṣyante paramāṇavaḥ |
yadbalenopalabdhasya mithyātvaṃ kalpayed bhavān || 5,5.183 ||
samūharūpaṃ pratyakṣam adṛśyaiḥ paramāṇubhiḥ |
yo 'pahnute śaśasyāpi so 'bhāvaṃ śṛṅgato vadet || 5,5.184 ||
samūhaparamārthatve sthite tatsiddhihetukā |
yadi nāmāvagamyeta paramāṇvastitā punaḥ || 5,5.185 ||
tasmād yad gṛhyate vastu yena rūpeṇa sarvadā |
tat tathaivābhyupetavyaṃ sāmānyam atha vetarat || 5,5.186 ||
sattādisāmānyam apekṣya sarvaṃ gotvādi sādhāraṇatām upaiti |
tasmād asādhāraṇam akṣagamyaṃ vadan na sāmānyam apahnuvīta || 5,5.187 ||
sāmānyarūpeṇa na gṛhyate cet, kiṃ vāstyasādhāraṇabuddhir atra |
yadvastu lokaḥ pratipadyate 'smin dvidhāpi tacchaktyata eva vaktum || 5,5.188 ||
§ 5,6 śabdapariccheda SBP
-
- pratyakṣādiṣu vaktavyaṃ śabdamātrasya lakṣaṇam |
- adatitvariteneha kiṃ śāstrād abhidhīyate || 5,6.1 ||
-
- (p.288)sāmānyalakṣaṇaṃ tyaktvā viśeṣasyaiva lakṣaṇam |
- na śakyaṃ kevalaṃ vaktum ito 'py asya na vācyatā || 5,6.2 ||
-
- yac coktaṃ śabdavijñānād arthe jñānam itīdṛśamūm |
- aviśiṣṭaṃ viśiṣṭasya na tacchāstrasya lakṣaṇam || 5,6.3 ||
-
- pravṛttir vā nivṛttir vā nityena kṛtakena vā |
- puṃsāṃ yenopadiśyeta tacchāstram abhidhīyate || 5,6.4 ||
-
- svarūpakathanaṃ yat tu kasya cit tatra dṛśyate |
- tadaṅgatvena tasyāpi śāstratvam avagamyate || 5,6.5 ||
-
- bhāvanāyāṃ samastāyāṃ vākyād evopajāyate |
- pravṛttir vā nivṛttir vā tacchāstraṃ na padād yataḥ || 5,6.6 ||
-
- aparīkṣāmiṣeṇāpi lakṣaṇāni vadannayam |
- na svatantropayogitvanirapekṣāṇi jalpati || 5,6.7 ||
-
- tatra yallokavākyasthaṃ kathayecchabdalakṣaṇam |
- vedaṃ vyākhyātukāmasya tannātīvopayujyate || 5,6.8 ||
-
- (p.289)pratyakṣādyupayogaṃ tu varṇamātrāditaḥ puraḥ |
- śāstrārthajñānavelāyāṃ matvā tallakṣaṇaṃ kṛtam || 5,6.9 ||
-
- yat tu gāmānayetyādivākyasthaṃ śabdalakṣaṇam |
- tasya nehopayogo 'sti tasmāc chāstragataṃ kṛtam || 5,6.10 ||
-
- veśeṣaś ca na sāmānyam antareṇāsti kaś cana |
- tasmāt tam apy udāhṛtya sāmānyaṃ lakṣayet sukham || 5,6.11 ||
-
- sāmānyarūpam apy etadadhikārād viśiṣyate |
- (p.290)codanā copadeśaś ca śāstram evety udāhṛtam || 5,6.12 ||
-
- yathā ca codanāśabdo vaidikyām eva vartate |
- śabdajñānārthavijñānaśabdau śāstre tathā sthitau || 5,6.13 ||
-
- pratyakṣādyaparīkṣyatve tadantarbhāvahetukam |
- śāstrasyāpy aparīkṣyatvamanayaiva dhiyoditam || 5,6.14 ||
-
- tatrānumānam evedaṃ bauddhair vaiśeṣikaiḥ śritam |
- bhedaḥ sāṃkhyādibhis tv iṣṭo na tūktaṃ bhedakāraṇam || 5,6.15 ||
-
- pūrvasaṃskārayuktāntyavarṇavākyādikalpanā |
- vivakṣādi ca dhūmādau nāstīty etena bhinnatā || 5,6.16 ||
-
- yair uktā tatra vaidharmyavikalpasamajātitā |
- (p.291)dhūmānityaviṣāṇyādiviśeṣān na hi bhinnatā || 5,6.17 ||
-
- tailakṣaṇyaparityāgo yāvan na pratipādyate |
- tāvad viśeṣamātreṇa vadato jātitā bhavet || 5,6.18 ||
-
- yatheṣṭaviniyogena pratītir yāpi śabdataḥ |
- na dhūmāder itīhāpi vyabhicāro 'ṅgavṛttibhiḥ || 5,6.19 ||
-
- hastasaṃjñādayo ye 'pi yadarthapratipādane |
- bhaveyuḥ kṛtasaṅketāste na liṅgam iti sthitiḥ || 5,6.20 ||
-
- (p.292)puruṣākṣiptatāyāṃ ca tathaiva vyabhicāritā |
- padavaidikavākyānāṃ na satyavyāpitā bhavet || 5,6.21 ||
-
- sambandhātubhavaś cāyaṃ so 'nyatrāpi vilakṣaṇaḥ |
- etasmin puruṣāpekṣā deśāpekṣāgnidhūmayoḥ || 5,6.22 ||
-
- kālādyapekṣayā cānyaḥ, uktā cānyair abhinnatā |
- āptavādāvisaṃvādasāmānyād anumānataḥ || 5,6.23 ||
-
- na cāpūrvādiśabdānāṃ bhedāt sarvatra bhinnatā |
- na cehāśvādiśabdebhyo bhedas teṣāṃ pratīyate || 5,6.24 ||
-
- na cāpy ajñātasambandhaṃ padaṃ kiñ cit prakāśakam |
- sambandhān anubhūtyāto na syād ananumānatā || 5,6.25 ||
-
- (p.293)tulyākāratayāpy atra śabdajñānārthataddhiyām |
- agnidhūmeṣv adṛṣṭatvān na bhedas tannivāraṇāt || 5,6.26 ||
-
- pratibimbeṣv anaikānto bimbaṃ yādṛgghi darpaṇe |
- tādṛṅ mukhādi budhyante, na cātrānanumānatā || 5,6.27 ||
-
- pratyakṣatā tadāpy atra tadānyair vyabhicāritā |
- yatra pādādi bambena gatānām anumīyate || 5,6.28 ||
-
- ekavākyāt sakṛc coktān nāpy anekasya tatkṣaṇam |
- syād viruddhāviruddhasya bodhād etasya bhinnatā || 5,6.29 ||
-
- liṅgasyāpi hi tādrūpyaṃ dṛṣṭaṃ hetuviruddhayoḥ |
- (p.294)virodhān nānumānaṃ cet, syād anāgamatāpi te || 5,6.30 ||
-
- yatra caikārthatā vākye tatra syād anumānatā |
- sakṛduccarite cāsmin vivakṣaikaiva dṛśyate || 5,6.31 ||
-
- yas tv anirdhāritārthānām anekapratibhodbhavaḥ |
- sa liṅge 'py asphuṭe dṛṣṭas tasmān naitena bhidyate || 5,6.32 ||
-
- dṛṣṭāntānabhidhānaṃ ca dhūmādau vyabhicāritam |
- prasiddhatvād dhi tatrāpi na dṛṣṭānto 'bhidhīyate || 5,6.33 ||
-
- anabhyas te tv apekṣante śabde sambandhinaḥ smṛtim |
- atra pratyukta ity evaṃ budhyante hi cirāt kva cit || 5,6.34 ||
-
- paroktā hetavaś cātra nābhedasya nivāritāḥ |
- śabdānumānayor aikyaṃ dhūmād agnyanumānavat || 5,6.35 ||
-
- anvayavyatirekābhyām ekapratyakṣadarśanāt |
- sambandhapūrvakatvāc ca pratipattir ito yataḥ || 5,6.36 ||
-
- pratyakṣānyapramāṇatvāt tadadṛṣṭārthabodhanāt |
- sāmānyaviṣayatvāc ca traikālyaviṣayāśrayāt || 5,6.37 ||
-
- (p.295)kaiś cin mīmāṃsakair ukto bhedo 'tra viṣayāntarāt |
- pūrvābhyāṃ hy aparicchinne śāstram arthe pravartate || 5,6.38 ||
-
- tatrāpi nāgamatvaṃ syāt puruṣokte, tathās tu cet |
- pratyayaḥ kin nimitto 'rthe, vaktṛbuddheḥ, kuto nv asau || 5,6.39 ||
-
- na śabdārthasya sāliṅgaṃ na śabdo 'syāḥ kathañ cana |
- viśeṣo gamyate tābhyāṃ na caitasyānumeyatā || 5,6.40 ||
-
- tena vaktur abhiprāye pratyakṣādyanirūpite |
- puruṣoktir api śroturāgamatvaṃ prapadyate || 5,6.41 ||
-
- na cāpy ananumeyatvam āgamārthasya śakyate |
- (p.296)liṅgaṃ hi śabda evāsya dhūmo 'gner iva kalpyate || 5,6.42 ||
-
- na cāpy ananumeyatvāt pramāṇāntaragamyatā |
- rūpasyāśrāvaṇatvena na hy apratyakṣateṣyate || 5,6.43 ||
-
- evaṃ sati svayūthyā na ke cin nātiprapañcinaḥ |
- anumānaviśeṣo 'yam īdṛg dharmasya bodhakaḥ || 5,6.44 ||
-
- bhaviṣyatyartharūpaṃ tu liṅgaṃ dharme nirākṛtam |
- saṃjñānumānatecchā tu na duṣyedāgame 'pi naḥ || 5,6.45 ||
-
- lakṣaṇena tv abhinnatvaṃ yadi śabdānumānayoḥ |
- vedajñānāpramāṇatvaṃ syād atallakṣaṇatvataḥ || 5,6.46 ||
-
- āptavādāvisaṃvādasāmānyān nṛvacassu hi |
- lakṣaṇenānumānatvāt prāmāṇyaṃ siddhimṛcchati || 5,6.47 ||
-
- vede tv āptanarābhāvāt sambandhānubhavād ṛte |
- lakṣaṇaṃ nānumānasyety aprāmāṇyaṃ prasajyate || 5,6.48 ||
-
- (p.297)nanv ekadeśasatyatve tasya syād anumānatā |
- vedatvād agnihotrādau vāyukṣepiṣṭhavākyavat || 5,6.49 ||
-
- nādityayūpe 'naikāntāt, tadvad vā gauṇatā bhavet |
- nātaḥ pratyanumānānām evaṃ pūrvoktayā viśā || 5,6.50 ||
-
- tasmāl lakṣaṇabhedena yadi śabdapramāṇatā |
- samā loke ca vede ca siddhā vedapramāṇatā || 5,6.51 ||
-
- tena cāptopadeśatvaṃ na syād āgamalakṣaṇam |
- nāptasya sambhavo vede, loke nāsmāt pramāṇatā || 5,6.52 ||
-
- purastād varṇitaṃ hy etat, tasmāc chabdena yā matiḥ |
- (p.298)tasyāḥ svataḥ pramāṇatvaṃ na cet syād doṣadarśanam || 5,6.53 ||
-
- anumānena caitasya prāmāṇyaṃ kevalaṃ samam |
- pade tāvat kṛto yatnaḥ parair ity atra varṇyate || 5,6.54 ||
-
- viṣayo 'nyādṛśas tāvad dṛśyate liṅgaśabdayoḥ |
- sāmānyaviṣayatvaṃ ca padasya sthāpayiṣyati || 5,6.55 ||
-
- dharmādharmaviśiṣṭaś ca liṅgīty etac ca sādhitam |
- na tāvad anumānaṃ hi yāvat tadviṣayaṃ na tat || 5,6.56 ||
-
- sāmānyād atiriktaṃ tu śābde vākyasya gocaraḥ |
- sāmarthyād anumeyatvād aśrute 'pi padāntare || 5,6.57 ||
-
- saṃkhyādimān padārthaś cet, na tāvat so 'vyayādiṣu |
- yatrāpi te pratīyante tatra vyakter viśeṣaṇam || 5,6.58 ||
-
- padāntarābhidheyasya tādarthyāc ca kriyātmanaḥ |
- (p.299)vākyārthe 'pi padaṃ yatra gomadādi prayujyate || 5,6.59 ||
-
- saty apy atra viśeṣṭatve siddhatvān naiva pakṣatā |
- tāvān eva hi tatrārtho yaḥ pūrvam avadhāritaḥ || 5,6.60 ||
-
- bhedabuddheś ca vaiṣamyaṃ prakṛtipratyayārthayoḥ |
- viśeṣaṇaviśeṣyārthasvātantryagrahaṇaṃ na ca || 5,6.61 ||
-
- viśeṣyapūrvikā tatra buddhiś cātra viparyayaḥ |
- atha śabdo 'rthavattvena pakṣaḥ kasmān na kalpyate || 5,6.62 ||
-
- pratijñārthaikadeśo hi hetus tatra prasajyate |
- pakṣe dhūmaviśeṣe ca sāmānyaṃ hetur iṣyate || 5,6.63 ||
-
- śabdatvaṃ gamakaṃ nātra gośabdatvaṃ niṣetsyate |
- (p.300)vyaktir eva viśiṣyāto hetuś caikā prasajyate || 5,6.64 ||
-
- bhaved vyañjakabhedāc cet, na tv evaṃ pratyayo 'sti naḥ |
- kathaṃ cāsya viśiṣṭatvaṃ na tāvad deśakālataḥ || 5,6.65 ||
-
- tatpratītiviśiṣṭaś cet, paraṃ kim anumīyate |
- na pratyāyanaśaktiś ca viśeṣasyānumīyate || 5,6.66 ||
-
- viśeṣāṇāṃ na śaktir hi saikadeśe 'gnijātivat |
- sāmānyasyaiva śaktatvaṃ pakṣo hetus tad eva ca || 5,6.67 ||
-
- (p.301)tasmād arthaviśiṣṭasya na śabdasyānumeyatā |
- kathaṃ ca pakṣadharmatvaṃ śabdasyeha nirūpyate || 5,6.68 ||
-
- na kriyākartṛsambandhād ṛte sambandhanaṃ kva cit |
- rājā bharttā manuṣyasya tena rājñaḥ sa ucyate || 5,6.69 ||
-
- vṛkṣas tiṣṭhati śākhāsu tā vā tatreti tasya tāḥ |
- deśe 'gnimati dhūmasya kartṛtvaṃ bhavanaṃ prati || 5,6.70 ||
-
- kāryakāraṇabhāvādau kriyā sarvatra vidyate |
- na cānavagatākāraḥ sambandho 'stīti gamyate || 5,6.71 ||
-
- na cāsty asati sambandhe ṣaṣṭhītatpuruṣo 'pi vā |
- tasmān na pakṣadharmo 'yam iti śakyā nirūpaṇā || 5,6.72 ||
-
- nivṛtte 'nyatra sambandhe ye 'pi tadviṣayātmanā |
- vadeyuḥ pakṣadharmatvaṃ śabdasyānupalabdhivat || 5,6.73 ||
-
- tair apy etannirūpyaṃ tu śabdas tadviṣayaḥ katham |
- na taddeśādisadbhāvo nābhimukhyādi tasya vā || 5,6.74 ||
-
- tasmād utpādayaty eṣa yato 'rthaviṣayā matim |
- tena tadviṣayaḥ śabda iti dharmatvakalpanā || 5,6.75 ||
-
- (p.302)tatra vācakatāyāṃ ca siddhāyāṃ pakṣadharmatā |
- na pratītyaṅgatāṃ gacchen na caivam anumānatā || 5,6.76 ||
-
- gamakatvāc ca dharmatvaṃ dharmatvād gamako yadi |
- syād anyonyāśrayatvaṃ hi tasmān naiṣāpi kalpanā || 5,6.77 ||
-
- na cāgṛhītasambandhāḥ svarūpavyatirekataḥ |
- śabdaṃ jānanti yenātra pakṣadharmamatir bhavet || 5,6.78 ||
-
- na ca svarūpamātreṇa dhūmādeḥ pakṣadharmatā |
- na cāpi pūrvasambandham apekṣyaiṣā prasajyate || 5,6.79 ||
-
- dhūmavān ayam ity evam apūrvasyāpi jāyate |
- pakṣadharmamatiḥ, tena bhidyetottaralakṣaṇāt || 5,6.80 ||
-
- na tv atra pūrvasambandhād adhikā pakṣadharmatā |
- (p.303)na cārthapratyayāt pūrvam ity anaṅgam iyaṃ bhavet || 5,6.81 ||
-
- na ca dharmī gṛhīto 'tra yena taddharmatā bhavet |
- parvatādir yathā deśaḥ prāgdharmatvāvadhāraṇāt || 5,6.82 ||
-
- yaś cātra kathyate dharmī prameyo 'sya sa eva naḥ |
- na cānavadhṛte tasmiṃs taddharmatvāvadhāraṇam || 5,6.83 ||
-
- prāk sa cet pakṣadharmatvād gṛhītaḥ kiṃ tataḥ param |
- paṣadharmādibhir jñātair yena syād anumānitā || 5,6.84 ||
-
- anvayo na ca śabdasya prameyeṇa nirūpyate |
- vyāpāreṇa hi sarveṣām anvitatvaṃ pratīyate || 5,6.85 ||
-
- yatra dhūmo 'sti tatrāgner astitvenānvayaḥ sphuṭaḥ |
- na tv evaṃ yatra śabdo 'sti tatrārtho 'stīti niścayaḥ || 5,6.86 ||
-
- na tāvat tatra deśe 'sau tatkāle vāvagamyate |
- bhaven nityavibhutvāc cet, sarvārtheṣu ca tat samam || 5,6.87 ||
-
- tena sarvatra dṛṣṭatvād vyatirekasya cāgateḥ |
- sarvaśabdair aśeṣārthapratipattiḥ prasajyate || 5,6.88 ||
-
- (p.304)athaivaṃ deśakālābhyām asatyatvaprakalpane |
- vācakapratyayaṃ kaś cid brūyād arthadhiyānvitam || 5,6.89 ||
-
- naivam apy asti dṛṣṭo hi vināpy arthadhiyā kva cit |
- vācakapratyayo 'smābhir avyutpannanarān prati || 5,6.90 ||
-
- dvitīyādiprayoge ca bhaved anvayakalpanā |
- śatakṛtvaḥ prayukte 'pi na ca dṛṣṭārthadhīḥ kva cit || 5,6.91 ||
-
- nanu ye jñātasambandhās teṣāṃ dṛṣṭo 'nvayaḥ sphuṭaḥ |
- yady evam anvayāt pūrvaṃ sambandhaḥ ko 'pi kalpitaḥ || 5,6.92 ||
-
- nāṅgam arthadhiyām eṣā bhaved anvayakalpanā |
- anvayādhīnajanmatvam anumānasya ca sthitam || 5,6.93 ||
-
- jñāte pratītisāmarthye tadvaśād eva jāyate |
- paścād anvaya ity eṣa kāraṇaṃ katham ucyate || 5,6.94 ||
-
- tasmāt tannirapekṣaiva śabdaśaktiḥ pratīyate |
- (p.305)na ca dhūmānvayāt pūrvaṃ śaktatvam avagamyate || 5,6.95 ||
-
- vyatireko 'py avijñātād arthāc chabdadhiyau yadi |
- so 'pi paścāt sthitatvena nārthapratyayasādhanam || 5,6.96 ||
-
- sambandhaṃ yaṃ tu vakṣyāmastasya nirṇayakāraṇam |
- syād anvayo 'tirekaś ca na tv arthādhigamasya tau || 5,6.97 ||
-
- tasmād ananumānatvaṃ cābde pratyakṣavad bhavet |
- trairūpyarahitatvena tādṛgviṣayavarjanāt || 5,6.98 ||
-
- sati cāsya pramāṇatve bhedābhedanirūpanā |
- yuktā na tu padajñānāt padārtho 'tra pramīyate || 5,6.99 ||
-
- (p.306)padaṃ prayujyamānaṃ hi caturddhārthe prayujyate |
- pratyakṣe ca parokṣe ca jñāte 'jñāte 'pi vā purā || 5,6.100 ||
-
- tatra yat pūrvavijñāte pratyakṣe ca prayujyate |
- pramite ca prayuktatvād anuvādo 'dhikād vinā || 5,6.101 ||
-
- adṛṣṭapūrve tv ajñānaṃ sambandhapratyayo 'pi vā |
- sambandho na ca tasyārthaḥ, yo 'rthaḥ sa tv anyagocaraḥ || 5,6.102 ||
-
- parokṣe 'nanubhūte ca nābhidheye matir bhavet |
- parokṣaś cānubhūtaś ca yas tatra smṛtir iṣyate || 5,6.103 ||
-
- pramite ca pravṛttatvāt smṛter nāsti pramāṇatā |
- paricchedaphalatvād dhi prāmāṇyam upajāyate || 5,6.104 ||
-
- tādātvikaparicchedaphalatvena pramāṇatā |
- pratyabhijñānavat kasmāt smṛter api na kalpyate || 5,6.105 ||
-
- yāvān pūrvaparicchinnas tāvān evāvadhāryate |
- smṛtyā tadanusāreṇa tadāsattve 'sya naiva dhīḥ || 5,6.106 ||
-
- padam abhyadhikābhāvāt smārakān na viśiṣyate |
- padādhikyaṃ bhavet kiñ cit tatpadasya na gocaraḥ || 5,6.107 ||
-
- (p.307)pramāṇam anumānaṃ vā yady api syāt padānmitiḥ |
- vākyārthasyāgamārthatvād doṣo nāgamavādinām || 5,6.108 ||
-
- vākyārthe tu padārthebhyaḥ sambandhānubhavād ṛte |
- buddhir utpadyate tena bhinnā 'sāvakṣabuddhivat || 5,6.109 ||
-
- vākyādhikaraṇe cāsya hetoḥ siddhir bhaviṣyati |
- sarveṣāṃ ca paroktānāṃ vākyabuddhāvasiddhatā || 5,6.110 ||
-
- vākyeṣv adṛṣṭeṣv api sārthakeṣu padārthavinmātratayā pratītim |
- dṛṣṭvānumānavyatirekabhītāḥ kliṣṭāḥ padābhedavicāraṇāyām || 5,6.111 ||
pratyakṣādiṣu vaktavyaṃ śabdamātrasya lakṣaṇam |
adatitvariteneha kiṃ śāstrād abhidhīyate || 5,6.1 ||
sāmānyalakṣaṇaṃ tyaktvā viśeṣasyaiva lakṣaṇam |
na śakyaṃ kevalaṃ vaktum ito 'py asya na vācyatā || 5,6.2 ||
yac coktaṃ śabdavijñānād arthe jñānam itīdṛśam |
aviśiṣṭaṃ viśiṣṭasya na tacchāstrasya lakṣaṇam || 5,6.3 ||
pravṛttir vā nivṛttir vā nityena kṛtakena vā |
puṃsāṃ yenopadiśyeta tacchāstram abhidhīyate || 5,6.4 ||
svarūpakathanaṃ yat tu kasya cit tatra dṛśyate |
tadaṅgatvena tasyāpi śāstratvam avagamyate || 5,6.5 ||
bhāvanāyāṃ samastāyāṃ vākyād evopajāyate |
pravṛttir vā nivṛttir vā tacchāstraṃ na padād yataḥ || 5,6.6 ||
aparīkṣāmiṣeṇāpi lakṣaṇāni vadannayam |
na svatantropayogitvanirapekṣāṇi jalpati || 5,6.7 ||
tatra yallokavākyasthaṃ kathayecchabdalakṣaṇam |
vedaṃ vyākhyātukāmasya tannātīvopayujyate || 5,6.8 ||
pratyakṣādyupayogaṃ tu varṇamātrāditaḥ puraḥ |
śāstrārthajñānavelāyāṃ matvā tallakṣaṇaṃ kṛtam || 5,6.9 ||
yat tu gāmānayetyādivākyasthaṃ śabdalakṣaṇam |
tasya nehopayogo 'sti tasmāc chāstragataṃ kṛtam || 5,6.10 ||
veśeṣaś ca na sāmānyam antareṇāsti kaś cana |
tasmāt tam apy udāhṛtya sāmānyaṃ lakṣayet sukham || 5,6.11 ||
sāmānyarūpam apy etadadhikārād viśiṣyate |
codanā copadeśaś ca śāstram evety udāhṛtam || 5,6.12 ||
yathā ca codanāśabdo vaidikyām eva vartate |
śabdajñānārthavijñānaśabdau śāstre tathā sthitau || 5,6.13 ||
pratyakṣādyaparīkṣyatve tadantarbhāvahetukam |
śāstrasyāpy aparīkṣyatvamanayaiva dhiyoditam || 5,6.14 ||
tatrānumānam evedaṃ bauddhair vaiśeṣikaiḥ śritam |
bhedaḥ sāṃkhyādibhis tv iṣṭo na tūktaṃ bhedakāraṇam || 5,6.15 ||
pūrvasaṃskārayuktāntyavarṇavākyādikalpanā |
vivakṣādi ca dhūmādau nāstīty etena bhinnatā || 5,6.16 ||
yair uktā tatra vaidharmyavikalpasamajātitā |
dhūmānityaviṣāṇyādiviśeṣān na hi bhinnatā || 5,6.17 ||
tailakṣaṇyaparityāgo yāvan na pratipādyate |
tāvad viśeṣamātreṇa vadato jātitā bhavet || 5,6.18 ||
yatheṣṭaviniyogena pratītir yāpi śabdataḥ |
na dhūmāder itīhāpi vyabhicāro 'ṅgavṛttibhiḥ || 5,6.19 ||
hastasaṃjñādayo ye 'pi yadarthapratipādane |
bhaveyuḥ kṛtasaṅketāste na liṅgam iti sthitiḥ || 5,6.20 ||
puruṣākṣiptatāyāṃ ca tathaiva vyabhicāritā |
padavaidikavākyānāṃ na satyavyāpitā bhavet || 5,6.21 ||
sambandhātubhavaś cāyaṃ so 'nyatrāpi vilakṣaṇaḥ |
etasmin puruṣāpekṣā deśāpekṣāgnidhūmayoḥ || 5,6.22 ||
kālādyapekṣayā cānyaḥ, uktā cānyair abhinnatā |
āptavādāvisaṃvādasāmānyād anumānataḥ || 5,6.23 ||
na cāpūrvādiśabdānāṃ bhedāt sarvatra bhinnatā |
na cehāśvādiśabdebhyo bhedas teṣāṃ pratīyate || 5,6.24 ||
na cāpy ajñātasambandhaṃ padaṃ kiñ cit prakāśakam |
sambandhān anubhūtyāto na syād ananumānatā || 5,6.25 ||
tulyākāratayāpy atra śabdajñānārthataddhiyām |
agnidhūmeṣv adṛṣṭatvān na bhedas tannivāraṇāt || 5,6.26 ||
pratibimbeṣv anaikānto bimbaṃ yādṛgghi darpaṇe |
tādṛṅ mukhādi budhyante, na cātrānanumānatā || 5,6.27 ||
pratyakṣatā tadāpy atra tadānyair vyabhicāritā |
yatra pādādi bambena gatānām anumīyate || 5,6.28 ||
ekavākyāt sakṛc coktān nāpy anekasya tatkṣaṇam |
syād viruddhāviruddhasya bodhād etasya bhinnatā || 5,6.29 ||
liṅgasyāpi hi tādrūpyaṃ dṛṣṭaṃ hetuviruddhayoḥ |
virodhān nānumānaṃ cet, syād anāgamatāpi te || 5,6.30 ||
yatra caikārthatā vākye tatra syād anumānatā |
sakṛduccarite cāsmin vivakṣaikaiva dṛśyate || 5,6.31 ||
yas tv anirdhāritārthānām anekapratibhodbhavaḥ |
sa liṅge 'py asphuṭe dṛṣṭas tasmān naitena bhidyate || 5,6.32 ||
dṛṣṭāntānabhidhānaṃ ca dhūmādau vyabhicāritam |
prasiddhatvād dhi tatrāpi na dṛṣṭānto 'bhidhīyate || 5,6.33 ||
anabhyas te tv apekṣante śabde sambandhinaḥ smṛtim |
atra pratyukta ity evaṃ budhyante hi cirāt kva cit || 5,6.34 ||
paroktā hetavaś cātra nābhedasya nivāritāḥ |
śabdānumānayor aikyaṃ dhūmād agnyanumānavat || 5,6.35 ||
anvayavyatirekābhyām ekapratyakṣadarśanāt |
sambandhapūrvakatvāc ca pratipattir ito yataḥ || 5,6.36 ||
pratyakṣānyapramāṇatvāt tadadṛṣṭārthabodhanāt |
sāmānyaviṣayatvāc ca traikālyaviṣayāśrayāt || 5,6.37 ||
kaiś cin mīmāṃsakair ukto bhedo 'tra viṣayāntarāt |
pūrvābhyāṃ hy aparicchinne śāstram arthe pravartate || 5,6.38 ||
tatrāpi nāgamatvaṃ syāt puruṣokte, tathās tu cet |
pratyayaḥ kin nimitto 'rthe, vaktṛbuddheḥ, kuto nv asau || 5,6.39 ||
na śabdārthasya sāliṅgaṃ na śabdo 'syāḥ kathañ cana |
viśeṣo gamyate tābhyāṃ na caitasyānumeyatā || 5,6.40 ||
tena vaktur abhiprāye pratyakṣādyanirūpite |
puruṣoktir api śroturāgamatvaṃ prapadyate || 5,6.41 ||
na cāpy ananumeyatvam āgamārthasya śakyate |
liṅgaṃ hi śabda evāsya dhūmo 'gner iva kalpyate || 5,6.42 ||
na cāpy ananumeyatvāt pramāṇāntaragamyatā |
rūpasyāśrāvaṇatvena na hy apratyakṣateṣyate || 5,6.43 ||
evaṃ sati svayūthyā na ke cin nātiprapañcinaḥ |
anumānaviśeṣo 'yam īdṛg dharmasya bodhakaḥ || 5,6.44 ||
bhaviṣyatyartharūpaṃ tu liṅgaṃ dharme nirākṛtam |
saṃjñānumānatecchā tu na duṣyedāgame 'pi naḥ || 5,6.45 ||
lakṣaṇena tv abhinnatvaṃ yadi śabdānumānayoḥ |
vedajñānāpramāṇatvaṃ syād atallakṣaṇatvataḥ || 5,6.46 ||
āptavādāvisaṃvādasāmānyān nṛvacassu hi |
lakṣaṇenānumānatvāt prāmāṇyaṃ siddhimṛcchati || 5,6.47 ||
vede tv āptanarābhāvāt sambandhānubhavād ṛte |
lakṣaṇaṃ nānumānasyety aprāmāṇyaṃ prasajyate || 5,6.48 ||
nanv ekadeśasatyatve tasya syād anumānatā |
vedatvād agnihotrādau vāyukṣepiṣṭhavākyavat || 5,6.49 ||
nādityayūpe 'naikāntāt, tadvad vā gauṇatā bhavet |
nātaḥ pratyanumānānām evaṃ pūrvoktayā viśā || 5,6.50 ||
tasmāl lakṣaṇabhedena yadi śabdapramāṇatā |
samā loke ca vede ca siddhā vedapramāṇatā || 5,6.51 ||
tena cāptopadeśatvaṃ na syād āgamalakṣaṇam |
nāptasya sambhavo vede, loke nāsmāt pramāṇatā || 5,6.52 ||
purastād varṇitaṃ hy etat, tasmāc chabdena yā matiḥ |
tasyāḥ svataḥ pramāṇatvaṃ na cet syād doṣadarśanam || 5,6.53 ||
anumānena caitasya prāmāṇyaṃ kevalaṃ samam |
pade tāvat kṛto yatnaḥ parair ity atra varṇyate || 5,6.54 ||
viṣayo 'nyādṛśas tāvad dṛśyate liṅgaśabdayoḥ |
sāmānyaviṣayatvaṃ ca padasya sthāpayiṣyati || 5,6.55 ||
dharmādharmaviśiṣṭaś ca liṅgīty etac ca sādhitam |
na tāvad anumānaṃ hi yāvat tadviṣayaṃ na tat || 5,6.56 ||
sāmānyād atiriktaṃ tu śābde vākyasya gocaraḥ |
sāmarthyād anumeyatvād aśrute 'pi padāntare || 5,6.57 ||
saṃkhyādimān padārthaś cet, na tāvat so 'vyayādiṣu |
yatrāpi te pratīyante tatra vyakter viśeṣaṇam || 5,6.58 ||
padāntarābhidheyasya tādarthyāc ca kriyātmanaḥ |
vākyārthe 'pi padaṃ yatra gomadādi prayujyate || 5,6.59 ||
saty apy atra viśeṣṭatve siddhatvān naiva pakṣatā |
tāvān eva hi tatrārtho yaḥ pūrvam avadhāritaḥ || 5,6.60 ||
bhedabuddheś ca vaiṣamyaṃ prakṛtipratyayārthayoḥ |
viśeṣaṇaviśeṣyārthasvātantryagrahaṇaṃ na ca || 5,6.61 ||
viśeṣyapūrvikā tatra buddhiś cātra viparyayaḥ |
atha śabdo 'rthavattvena pakṣaḥ kasmān na kalpyate || 5,6.62 ||
pratijñārthaikadeśo hi hetus tatra prasajyate |
pakṣe dhūmaviśeṣe ca sāmānyaṃ hetur iṣyate || 5,6.63 ||
śabdatvaṃ gamakaṃ nātra gośabdatvaṃ niṣetsyate |
vyaktir eva viśiṣyāto hetuś caikā prasajyate || 5,6.64 ||
bhaved vyañjakabhedāc cet, na tv evaṃ pratyayo 'sti naḥ |
kathaṃ cāsya viśiṣṭatvaṃ na tāvad deśakālataḥ || 5,6.65 ||
tatpratītiviśiṣṭaś cet, paraṃ kim anumīyate |
na pratyāyanaśaktiś ca viśeṣasyānumīyate || 5,6.66 ||
viśeṣāṇāṃ na śaktir hi saikadeśe 'gnijātivat |
sāmānyasyaiva śaktatvaṃ pakṣo hetus tad eva ca || 5,6.67 ||
tasmād arthaviśiṣṭasya na śabdasyānumeyatā |
kathaṃ ca pakṣadharmatvaṃ śabdasyeha nirūpyate || 5,6.68 ||
na kriyākartṛsambandhād ṛte sambandhanaṃ kva cit |
rājā bharttā manuṣyasya tena rājñaḥ sa ucyate || 5,6.69 ||
vṛkṣas tiṣṭhati śākhāsu tā vā tatreti tasya tāḥ |
deśe 'gnimati dhūmasya kartṛtvaṃ bhavanaṃ prati || 5,6.70 ||
kāryakāraṇabhāvādau kriyā sarvatra vidyate |
na cānavagatākāraḥ sambandho 'stīti gamyate || 5,6.71 ||
na cāsty asati sambandhe ṣaṣṭhītatpuruṣo 'pi vā |
tasmān na pakṣadharmo 'yam iti śakyā nirūpaṇā || 5,6.72 ||
nivṛtte 'nyatra sambandhe ye 'pi tadviṣayātmanā |
vadeyuḥ pakṣadharmatvaṃ śabdasyānupalabdhivat || 5,6.73 ||
tair apy etannirūpyaṃ tu śabdas tadviṣayaḥ katham |
na taddeśādisadbhāvo nābhimukhyādi tasya vā || 5,6.74 ||
tasmād utpādayaty eṣa yato 'rthaviṣayā matim |
tena tadviṣayaḥ śabda iti dharmatvakalpanā || 5,6.75 ||
tatra vācakatāyāṃ ca siddhāyāṃ pakṣadharmatā |
na pratītyaṅgatāṃ gacchen na caivam anumānatā || 5,6.76 ||
gamakatvāc ca dharmatvaṃ dharmatvād gamako yadi |
syād anyonyāśrayatvaṃ hi tasmān naiṣāpi kalpanā || 5,6.77 ||
na cāgṛhītasambandhāḥ svarūpavyatirekataḥ |
śabdaṃ jānanti yenātra pakṣadharmamatir bhavet || 5,6.78 ||
na ca svarūpamātreṇa dhūmādeḥ pakṣadharmatā |
na cāpi pūrvasambandham apekṣyaiṣā prasajyate || 5,6.79 ||
dhūmavān ayam ity evam apūrvasyāpi jāyate |
pakṣadharmamatiḥ, tena bhidyetottaralakṣaṇāt || 5,6.80 ||
na tv atra pūrvasambandhād adhikā pakṣadharmatā |
na cārthapratyayāt pūrvam ity anaṅgam iyaṃ bhavet || 5,6.81 ||
na ca dharmī gṛhīto 'tra yena taddharmatā bhavet |
parvatādir yathā deśaḥ prāgdharmatvāvadhāraṇāt || 5,6.82 ||
yaś cātra kathyate dharmī prameyo 'sya sa eva naḥ |
na cānavadhṛte tasmiṃs taddharmatvāvadhāraṇam || 5,6.83 ||
prāk sa cet pakṣadharmatvād gṛhītaḥ kiṃ tataḥ param |
paṣadharmādibhir jñātair yena syād anumānitā || 5,6.84 ||
anvayo na ca śabdasya prameyeṇa nirūpyate |
vyāpāreṇa hi sarveṣām anvitatvaṃ pratīyate || 5,6.85 ||
yatra dhūmo 'sti tatrāgner astitvenānvayaḥ sphuṭaḥ |
na tv evaṃ yatra śabdo 'sti tatrārtho 'stīti niścayaḥ || 5,6.86 ||
na tāvat tatra deśe 'sau tatkāle vāvagamyate |
bhaven nityavibhutvāc cet, sarvārtheṣu ca tat samam || 5,6.87 ||
tena sarvatra dṛṣṭatvād vyatirekasya cāgateḥ |
sarvaśabdair aśeṣārthapratipattiḥ prasajyate || 5,6.88 ||
athaivaṃ deśakālābhyām asatyatvaprakalpane |
vācakapratyayaṃ kaś cid brūyād arthadhiyānvitam || 5,6.89 ||
naivam apy asti dṛṣṭo hi vināpy arthadhiyā kva cit |
vācakapratyayo 'smābhir avyutpannanarān prati || 5,6.90 ||
dvitīyādiprayoge ca bhaved anvayakalpanā |
śatakṛtvaḥ prayukte 'pi na ca dṛṣṭārthadhīḥ kva cit || 5,6.91 ||
nanu ye jñātasambandhās teṣāṃ dṛṣṭo 'nvayaḥ sphuṭaḥ |
yady evam anvayāt pūrvaṃ sambandhaḥ ko 'pi kalpitaḥ || 5,6.92 ||
nāṅgam arthadhiyām eṣā bhaved anvayakalpanā |
anvayādhīnajanmatvam anumānasya ca sthitam || 5,6.93 ||
jñāte pratītisāmarthye tadvaśād eva jāyate |
paścād anvaya ity eṣa kāraṇaṃ katham ucyate || 5,6.94 ||
tasmāt tannirapekṣaiva śabdaśaktiḥ pratīyate |
na ca dhūmānvayāt pūrvaṃ śaktatvam avagamyate || 5,6.95 ||
vyatireko 'py avijñātād arthāc chabdadhiyau yadi |
so 'pi paścāt sthitatvena nārthapratyayasādhanam || 5,6.96 ||
sambandhaṃ yaṃ tu vakṣyāmastasya nirṇayakāraṇam |
syād anvayo 'tirekaś ca na tv arthādhigamasya tau || 5,6.97 ||
tasmād ananumānatvaṃ cābde pratyakṣavad bhavet |
trairūpyarahitatvena tādṛgviṣayavarjanāt || 5,6.98 ||
sati cāsya pramāṇatve bhedābhedanirūpanā |
yuktā na tu padajñānāt padārtho 'tra pramīyate || 5,6.99 ||
padaṃ prayujyamānaṃ hi caturddhārthe prayujyate |
pratyakṣe ca parokṣe ca jñāte 'jñāte 'pi vā purā || 5,6.100 ||
tatra yat pūrvavijñāte pratyakṣe ca prayujyate |
pramite ca prayuktatvād anuvādo 'dhikād vinā || 5,6.101 ||
adṛṣṭapūrve tv ajñānaṃ sambandhapratyayo 'pi vā |
sambandho na ca tasyārthaḥ, yo 'rthaḥ sa tv anyagocaraḥ || 5,6.102 ||
parokṣe 'nanubhūte ca nābhidheye matir bhavet |
parokṣaś cānubhūtaś ca yas tatra smṛtir iṣyate || 5,6.103 ||
pramite ca pravṛttatvāt smṛter nāsti pramāṇatā |
paricchedaphalatvād dhi prāmāṇyam upajāyate || 5,6.104 ||
tādātvikaparicchedaphalatvena pramāṇatā |
pratyabhijñānavat kasmāt smṛter api na kalpyate || 5,6.105 ||
yāvān pūrvaparicchinnas tāvān evāvadhāryate |
smṛtyā tadanusāreṇa tadāsattve 'sya naiva dhīḥ || 5,6.106 ||
padam abhyadhikābhāvāt smārakān na viśiṣyate |
padādhikyaṃ bhavet kiñ cit tatpadasya na gocaraḥ || 5,6.107 ||
pramāṇam anumānaṃ vā yady api syāt padānmitiḥ |
vākyārthasyāgamārthatvād doṣo nāgamavādinām || 5,6.108 ||
vākyārthe tu padārthebhyaḥ sambandhānubhavād ṛte |
buddhir utpadyate tena bhinnā 'sāvakṣabuddhivat || 5,6.109 ||
vākyādhikaraṇe cāsya hetoḥ siddhir bhaviṣyati |
sarveṣāṃ ca paroktānāṃ vākyabuddhāvasiddhatā || 5,6.110 ||
vākyeṣv adṛṣṭeṣv api sārthakeṣu padārthavinmātratayā pratītim |
dṛṣṭvānumānavyatirekabhītāḥ kliṣṭāḥ padābhedavicāraṇāyām || 5,6.111 ||
§ 5,7 upamānapariccheda UMP
-
- kīdṛggavaya ityevaṃ pṛṣṭo nāgarikair yadi |
- bravītyāraṇyako vākyaṃ yathā gaur gavayas tathā || 5,7.1 ||
-
- (p.308)etasminn upamānatvaṃ prasiddhaṃ śabare punaḥ |
- tasyāgamābahirbhāvād anyathaivopavarṇitam || 5,7.2 ||
-
- puruṣapratyayenaiva tatrārthaḥ sampratīyate |
- tadīyavacanatvena tasmād āgama eva saḥ || 5,7.3 ||
-
- sadṛśād upajāyeta yā matiḥ sadṛśāntare |
- dhyānādismṛtitulyatvāt sā pramāṇaṃ kathaṃ bhavet || 5,7.4 ||
-
- deśakālādibhedena yathānyatra viśiṣyate |
- prameyaṃ naivam asty atra nagarasthānusārataḥ || 5,7.5 ||
-
- śrutātideśavākyānām āraṇye gavaye matiḥ |
- yā sopamānaṃ keṣāñ cid gosādṛśyānurañjitā || 5,7.6 ||
-
- pratyakṣo gavayas tāvat sādṛśyasmṛtir atra tu |
- nanu sādṛśyayukte 'rthe na smṛtir nendriyād gatiḥ || 5,7.7 ||
-
- (p.309)pūrvavākyārthavijñānān nādhikyaṃ gavaye yadi |
- smaraṇād aviśiṣṭatvāt saṅgater na pramāṇatā || 5,7.8 ||
-
- atha tv adhikatā kā cit pratyakṣādivaśād bhavet |
- yāvaddhīndriyasambandhas tat pratyakṣam iti sthitam || 5,7.9 ||
-
- syaryamāṇasya cāṃśasya vivedenāpramāṇatā |
- śrutātideśavākyatvaṃ na cātīvopayujyate || 5,7.10 ||
-
- ye 'pi hy aśrutatadvākyās teṣām api bhavaty ayam |
- pratyakṣadṛṣṭagotvānāṃ vane gavayadarśinām || 5,7.11 ||
-
- atha saṃjñānusandhānaṃ teṣāṃ nāstīti varṇyate |
- na nāma vastu tat tāvat sarvathā taiḥ pratīyate || 5,7.12 ||
-
- na ca śabdārthasambandhaḥ prameyo 'tra tadeṣyate |
- (p.310)sādṛśyāvadhṛte vākye vākyād avagato hy asau || 5,7.13 ||
-
- na cāsya pratyabhijñānaṃ punarutpadyate vane |
- śaktyor atīndriyatvena smṛtir eva hi seṣyate || 5,7.14 ||
-
- śabdānuviddhabodhe 'pi pratyakṣam upapāditam |
- tasmāt sādṛśyayuktārthaḥ prameyo 'pūrva ucyatām || 5,7.15 ||
-
- vyavasāyātmakatvaṃ tu pratyakṣasya yadeṣyate |
- jātyādivat tadā tena sādṛśyaṃ kiṃ na mīyate || 5,7.16 ||
-
- pratyakṣābhāsam etat tu nirvikalpakavādinām |
- (p.311)prameyavastvabhāvāc ca nābhipretā pramāṇatā || 5,7.17 ||
-
- sādṛśyasyāpi vastutvaṃ na śakyam apabādhitum |
- bhūyo 'vayavasāmānyayogo jātyantarasya tat || 5,7.18 ||
-
- (p.312)sadṛśāvayavatvaṃ tu yatra padmadalākṣivat |
- tat svāvayavasāmānyabhūmnā teṣā bhaviṣyati || 5,7.19 ||
-
- evaṃ jātiguṇadravyakriyāśaktisvadharmataḥ |
- ekaikadvitrisāmastyabhedād etasya citratā || 5,7.20 ||
-
- na dharmā eva sādṛśyaṃ bhūyastā vā tadāśrayā |
- bhūyastvavaddhi jātyādi sadṛśatvena dṛśyate || 5,7.21 ||
-
- yamayoḥ katham etac ced, dṛṣṭatvāt kim ihocyate |
- kva cid dhi bhūyasām etat kva cid alpīyasām api || 5,7.22 ||
-
- naitāvatā viśeṣeṇa vastutvaṃ tasya hīyate |
- (p.313)sāmānyāny api caitāni nāśīnyāśrayanāśataḥ || 5,7.23 ||
-
- anantāśrayayogāc ca na nāśo 'nyatra vidyate |
- tena sarvaṃ na sāmānyaṃ nityatvena prakalpyate || 5,7.24 ||
-
- sāmānyānāṃ na vā nāśaḥ kva cid abhyupagamyate |
- sarvasya hy āśrayaḥ kaś cid asti deśāntarādiṣu || 5,7.25 ||
-
- teṣāṃ bhūyas tayā cedaṃ sādṛśyam atiricyate |
- tāni vyastāni santy evaṃ pratyakṣe 'pi kva cit kva cit || 5,7.26 ||
-
- sadṛśāvayavatvaṃ tu yatra nāma pratīyate |
- tad apy avayavānāṃ syāt samānavayavāntaraiḥ || 5,7.27 ||
-
- evaṃ tāvad yato nāsti parābhedaprakalpanā |
- tataḥ paraṃ tu sāmānyaṃ bhavet sādṛśyavarjitam || 5,7.28 ||
-
- pradhānānāṃ tu sāmānyaṃ yatraikaṃ sampratīyate |
- sa eveti bhavet tatra tadbhede sadṛśatvadhīḥ || 5,7.29 ||
-
- (p.314)citrādau yatra sādṛśyaṃ sāmānyaṃ tatra kiṃ bhavet |
- tatrāpi pṛthivīvarṇaviśeṣādisamānatā || 5,7.30 ||
-
- rūpagandharasānāṃ ca kasya cit tulyatā kva cit |
- nāvaśyaṃ sarvasāmānyāt sādṛśyam upajāyate || 5,7.31 ||
-
- pṛthivyādiṣu caiteṣāṃ satām eva svabhāvataḥ |
- pariṇāmādibhir vyaktir yathādṛṣṭyavadhāryate || 5,7.32 ||
-
- na hi śaktyātmanā kiñ cid asajjanma prapadyate |
- (p.315)dharmāṇāṃ na ca nānātvam, asti cāvāntarasthitiḥ || 5,7.33 ||
-
- vastutve sati cāsyaivaṃ sambandhasya ca cakṣuṣā |
- dvayor ekatra vā dṛṣṭeḥ pratyakṣatvaṃ na vāryate || 5,7.34 ||
-
- sāmānyavac ca sādṛśyam ekaikatra samāpyate |
- pratiyoginyadṛṣṭe 'pi tasmāt tadupapadyate || 5,7.35 ||
-
- tatra yady api gāṃ smṛtvā tadbhānam upajāyate |
- sannidhergavayasthatvād bhaved indriyagocaraḥ || 5,7.36 ||
-
- tasmād yat smaryate tat syāt sādṛśyena viśeṣitam |
- prameyam upamānasya sādṛśyaṃ vā tadanvatam || 5,7.37 ||
-
- (p.316)pratyakṣeṇāvabuddhe 'pi sādṛśye gavi ca smṛteḥ |
- viśiṣṭasyānyato 'siddher upamānapramāṇatā || 5,7.38 ||
-
- pratyakṣe 'pi yathā deśe smaryamāṇe ca pāvake |
- viśiṣṭaviṣayatvena nānumānāpramāṇatā || 5,7.39 ||
-
- yatra tv asadṛśād eva kalpayitvopajāyate |
- sādṛśyapratyayas tatra tadābhāsatvakalpanā || 5,7.40 ||
-
- bādhakapratyayāc caiṣā sādṛśyābhāsatā matā |
- yathā palālakūṭasya sādṛśyaṃ kuñjarādinā || 5,7.41 ||
-
- (p.317)samīpastho 'pi jānāti sādṛśyaṃ neti tatra hi |
- na bādhyate samīpādau yat tu sādṛśyam eva tat || 5,7.42 ||
-
- na caitasyānumānatvaṃ pakṣadharmādyasambhavāt |
- prāk prameyasya sādṛśyaṃ na dharmatvena gṛhyate || 5,7.43 ||
-
- gavaye gṛhyamāṇaṃ ca na gavām anumāpakam |
- pratijñārthaikadeśatvād gogatasya na liṅgatā || 5,7.44 ||
-
- gavayaś cāpy asambandhān na gor liṅgatvamṛcchati |
- sādṛśyaṃ na ca sarveṇa pūrvaṃ dṛṣṭaṃ tadanvayi || 5,7.45 ||
-
- ekasminn api dṛṣṭe 'rthe dvitīyaṃ paśyato vane |
- sādṛśyena sahaivāsmiṃs tadaivotpadyate matiḥ || 5,7.46 ||
-
- (p.318)śṛṅgitvāder athocyeta sambandhāl liṅgatā gavi |
- na, teṣāṃ gavayajñānavyāpāraṃ pratyupakṣayāt || 5,7.47 ||
-
- yadi tebhyaḥ pratītiḥ syān niḥsādṛśyaiva sā bhavet |
- na gauḥ śṛṅgādisadṛśī sadṛśī gavayena tu || 5,7.48 ||
-
- sadṛśapratyayaṃ dṛṣṭvā śṛṅgādipratyayāt param |
- gavayapratyayād eva gojñānam upajāyate || 5,7.49 ||
-
- sadṛśāvayavatve tu teṣām evopamā bhavet |
- na ca śṛṅgādayo yatra tatra gaur anumīyate || 5,7.50 ||
-
- itthaṃ cānumimānasya bhrāntajñānaṃ prasajyate |
- nagarasthe tu gojñānaṃ smaraṇān nātivartate || 5,7.51 ||
-
- (p.319)bhinnānumānād upameyam uktam, sauryādivākyair asahāyi dṛṣṭam |
- sādṛśyato 'gnyādiyutaṃ kathaṃ nu, pratyāyayed ity upayujyate naḥ || 5,7.52 ||
-
- pratinidhir api caivaṃ vrīhisādṛśyayogād bhavati tadapacāre yatra nīvārajātau |
- tad api phalam abhīṣṭaṃ lakṣaṇasyopamāyāḥ pratikṛtir api gauṇair bodhyate yatra cānyaiḥ || 5,7.53 ||
-
- yadi susadṛśamanyal labhyate tatra mithyā bhavati visadṛśatvān mandasādṛśyayuktam |
- matir api ca tathaiva drāgivotpadyate 'sminn itaraviṣayabodhe 'saty apītthaṃ ca bādhaḥ || 5,7.54 ||
kīdṛggavaya ityevaṃ pṛṣṭo nāgarikair yadi |
bravītyāraṇyako vākyaṃ yathā gaur gavayas tathā || 5,7.1 ||
etasminn upamānatvaṃ prasiddhaṃ śabare punaḥ |
tasyāgamābahirbhāvād anyathaivopavarṇitam || 5,7.2 ||
puruṣapratyayenaiva tatrārthaḥ sampratīyate |
tadīyavacanatvena tasmād āgama eva saḥ || 5,7.3 ||
sadṛśād upajāyeta yā matiḥ sadṛśāntare |
dhyānādismṛtitulyatvāt sā pramāṇaṃ kathaṃ bhavet || 5,7.4 ||
deśakālādibhedena yathānyatra viśiṣyate |
prameyaṃ naivam asty atra nagarasthānusārataḥ || 5,7.5 ||
śrutātideśavākyānām āraṇye gavaye matiḥ |
yā sopamānaṃ keṣāñ cid gosādṛśyānurañjitā || 5,7.6 ||
pratyakṣo gavayas tāvat sādṛśyasmṛtir atra tu |
nanu sādṛśyayukte 'rthe na smṛtir nendriyād gatiḥ || 5,7.7 ||
pūrvavākyārthavijñānān nādhikyaṃ gavaye yadi |
smaraṇād aviśiṣṭatvāt saṅgater na pramāṇatā || 5,7.8 ||
atha tv adhikatā kā cit pratyakṣādivaśād bhavet |
yāvaddhīndriyasambandhas tat pratyakṣam iti sthitam || 5,7.9 ||
syaryamāṇasya cāṃśasya vivedenāpramāṇatā |
śrutātideśavākyatvaṃ na cātīvopayujyate || 5,7.10 ||
ye 'pi hy aśrutatadvākyās teṣām api bhavaty ayam |
pratyakṣadṛṣṭagotvānāṃ vane gavayadarśinām || 5,7.11 ||
atha saṃjñānusandhānaṃ teṣāṃ nāstīti varṇyate |
na nāma vastu tat tāvat sarvathā taiḥ pratīyate || 5,7.12 ||
na ca śabdārthasambandhaḥ prameyo 'tra tadeṣyate |
sādṛśyāvadhṛte vākye vākyād avagato hy asau || 5,7.13 ||
na cāsya pratyabhijñānaṃ punarutpadyate vane |
śaktyor atīndriyatvena smṛtir eva hi seṣyate || 5,7.14 ||
śabdānuviddhabodhe 'pi pratyakṣam upapāditam |
tasmāt sādṛśyayuktārthaḥ prameyo 'pūrva ucyatām || 5,7.15 ||
vyavasāyātmakatvaṃ tu pratyakṣasya yadeṣyate |
jātyādivat tadā tena sādṛśyaṃ kiṃ na mīyate || 5,7.16 ||
pratyakṣābhāsam etat tu nirvikalpakavādinām |
prameyavastvabhāvāc ca nābhipretā pramāṇatā || 5,7.17 ||
sādṛśyasyāpi vastutvaṃ na śakyam apabādhitum |
bhūyo 'vayavasāmānyayogo jātyantarasya tat || 5,7.18 ||
sadṛśāvayavatvaṃ tu yatra padmadalākṣivat |
tat svāvayavasāmānyabhūmnā teṣā bhaviṣyati || 5,7.19 ||
evaṃ jātiguṇadravyakriyāśaktisvadharmataḥ |
ekaikadvitrisāmastyabhedād etasya citratā || 5,7.20 ||
na dharmā eva sādṛśyaṃ bhūyastā vā tadāśrayā |
bhūyastvavaddhi jātyādi sadṛśatvena dṛśyate || 5,7.21 ||
yamayoḥ katham etac ced, dṛṣṭatvāt kim ihocyate |
kva cid dhi bhūyasām etat kva cid alpīyasām api || 5,7.22 ||
naitāvatā viśeṣeṇa vastutvaṃ tasya hīyate |
sāmānyāny api caitāni nāśīnyāśrayanāśataḥ || 5,7.23 ||
anantāśrayayogāc ca na nāśo 'nyatra vidyate |
tena sarvaṃ na sāmānyaṃ nityatvena prakalpyate || 5,7.24 ||
sāmānyānāṃ na vā nāśaḥ kva cid abhyupagamyate |
sarvasya hy āśrayaḥ kaś cid asti deśāntarādiṣu || 5,7.25 ||
teṣāṃ bhūyas tayā cedaṃ sādṛśyam atiricyate |
tāni vyastāni santy evaṃ pratyakṣe 'pi kva cit kva cit || 5,7.26 ||
sadṛśāvayavatvaṃ tu yatra nāma pratīyate |
tad apy avayavānāṃ syāt samānavayavāntaraiḥ || 5,7.27 ||
evaṃ tāvad yato nāsti parābhedaprakalpanā |
tataḥ paraṃ tu sāmānyaṃ bhavet sādṛśyavarjitam || 5,7.28 ||
pradhānānāṃ tu sāmānyaṃ yatraikaṃ sampratīyate |
sa eveti bhavet tatra tadbhede sadṛśatvadhīḥ || 5,7.29 ||
citrādau yatra sādṛśyaṃ sāmānyaṃ tatra kiṃ bhavet |
tatrāpi pṛthivīvarṇaviśeṣādisamānatā || 5,7.30 ||
rūpagandharasānāṃ ca kasya cit tulyatā kva cit |
nāvaśyaṃ sarvasāmānyāt sādṛśyam upajāyate || 5,7.31 ||
pṛthivyādiṣu caiteṣāṃ satām eva svabhāvataḥ |
pariṇāmādibhir vyaktir yathādṛṣṭyavadhāryate || 5,7.32 ||
na hi śaktyātmanā kiñ cid asajjanma prapadyate |
dharmāṇāṃ na ca nānātvam, asti cāvāntarasthitiḥ || 5,7.33 ||
vastutve sati cāsyaivaṃ sambandhasya ca cakṣuṣā |
dvayor ekatra vā dṛṣṭeḥ pratyakṣatvaṃ na vāryate || 5,7.34 ||
sāmānyavac ca sādṛśyam ekaikatra samāpyate |
pratiyoginyadṛṣṭe 'pi tasmāt tadupapadyate || 5,7.35 ||
tatra yady api gāṃ smṛtvā tadbhānam upajāyate |
sannidhergavayasthatvād bhaved indriyagocaraḥ || 5,7.36 ||
tasmād yat smaryate tat syāt sādṛśyena viśeṣitam |
prameyam upamānasya sādṛśyaṃ vā tadanvatam || 5,7.37 ||
pratyakṣeṇāvabuddhe 'pi sādṛśye gavi ca smṛteḥ |
viśiṣṭasyānyato 'siddher upamānapramāṇatā || 5,7.38 ||
pratyakṣe 'pi yathā deśe smaryamāṇe ca pāvake |
viśiṣṭaviṣayatvena nānumānāpramāṇatā || 5,7.39 ||
yatra tv asadṛśād eva kalpayitvopajāyate |
sādṛśyapratyayas tatra tadābhāsatvakalpanā || 5,7.40 ||
bādhakapratyayāc caiṣā sādṛśyābhāsatā matā |
yathā palālakūṭasya sādṛśyaṃ kuñjarādinā || 5,7.41 ||
samīpastho 'pi jānāti sādṛśyaṃ neti tatra hi |
na bādhyate samīpādau yat tu sādṛśyam eva tat || 5,7.42 ||
na caitasyānumānatvaṃ pakṣadharmādyasambhavāt |
prāk prameyasya sādṛśyaṃ na dharmatvena gṛhyate || 5,7.43 ||
gavaye gṛhyamāṇaṃ ca na gavām anumāpakam |
pratijñārthaikadeśatvād gogatasya na liṅgatā || 5,7.44 ||
gavayaś cāpy asambandhān na gor liṅgatvamṛcchati |
sādṛśyaṃ na ca sarveṇa pūrvaṃ dṛṣṭaṃ tadanvayi || 5,7.45 ||
ekasminn api dṛṣṭe 'rthe dvitīyaṃ paśyato vane |
sādṛśyena sahaivāsmiṃs tadaivotpadyate matiḥ || 5,7.46 ||
śṛṅgitvāder athocyeta sambandhāl liṅgatā gavi |
na, teṣāṃ gavayajñānavyāpāraṃ pratyupakṣayāt || 5,7.47 ||
yadi tebhyaḥ pratītiḥ syān niḥsādṛśyaiva sā bhavet |
na gauḥ śṛṅgādisadṛśī sadṛśī gavayena tu || 5,7.48 ||
sadṛśapratyayaṃ dṛṣṭvā śṛṅgādipratyayāt param |
gavayapratyayād eva gojñānam upajāyate || 5,7.49 ||
sadṛśāvayavatve tu teṣām evopamā bhavet |
na ca śṛṅgādayo yatra tatra gaur anumīyate || 5,7.50 ||
itthaṃ cānumimānasya bhrāntajñānaṃ prasajyate |
nagarasthe tu gojñānaṃ smaraṇān nātivartate || 5,7.51 ||
bhinnānumānād upameyam uktam, sauryādivākyair asahāyi dṛṣṭam |
sādṛśyato 'gnyādiyutaṃ kathaṃ nu, pratyāyayed ity upayujyate naḥ || 5,7.52 ||
pratinidhir api caivaṃ vrīhisādṛśyayogād bhavati tadapacāre yatra nīvārajātau |
tad api phalam abhīṣṭaṃ lakṣaṇasyopamāyāḥ pratikṛtir api gauṇair bodhyate yatra cānyaiḥ || 5,7.53 ||
yadi susadṛśamanyal labhyate tatra mithyā bhavati visadṛśatvān mandasādṛśyayuktam |
matir api ca tathaiva drāgivotpadyate 'sminn itaraviṣayabodhe 'saty apītthaṃ ca bādhaḥ || 5,7.54 ||
§ 5,8 arthāpattipariccheda AAP
-
- (p.320)pramāṇaṣaṭkavijñāto yatrārtho nānyathā bhavet |
- adṛṣṭaṃ kalpayed anyaṃ sārthāpattir udāhṛtā || 5,8.1 ||
-
- dṛṣṭaḥ pañcabhir apy asmād bhedenoktā śrutodbhavā |
- pramāṇagrāhiṇītvena yasmāt pūrvavilakṣaṇā || 5,8.2 ||
-
- tatra pratyakṣato jñānād dāhād dahanaśaktatā |
- vahner anumitāt sūrye yānāt tacchaktiyogyatā || 5,8.3 ||
-
- śrutārthāpattir atraiva parastād abhidhāsyate |
- gavayopamitā yā gaus tajjñānagrāhyatā matā || 5,8.4 ||
-
- abhidhānaprasiddhyartham arthāpattyāvabodhitāt |
- śabde bodhakasāmarthyāt tannityatvaprakalpanam || 5,8.5 ||
-
- (p.321)abhidhā nānyathā sidhyed iti vācakaśaktatām |
- arthāpattyāvagamyaivaṃ tadananyagateḥ punaḥ || 5,8.6 ||
-
- arthāpattyantareṇaiva śabdanityatvaniścayaḥ |
- darśanasya parārthatvād ity asminn abhidhāsyate || 5,8.7 ||
-
- pramāṇābhāvanirṇītacaitrābhāvaviśeṣitāt |
- gehāc caitrabahirbhāvasiddhir yā tv iha darśitā || 5,8.8 ||
-
- tām abhāvotthitām anyām arthāpattim udāharet |
- pakṣadoṣeṣu cānyāsāmudāharaṇavistaraḥ || 5,8.9 ||
-
- abhāvāvagatāc caitrād bahirbhāvasya sūcanam |
- pakṣadharmādyanaṅgatvād bhinnaivāpy anumānataḥ || 5,8.10 ||
-
- bahirdeśaviśiṣṭe 'rthe deśe vā tadviśeṣite |
- prameye yo gṛhābhāvaḥ pakṣadharmas tv asau katham || 5,8.11 ||
-
- tadabhāvaviśiṣṭaṃ tu gṛhaṃ dharmo na kasyacit |
- gṛhābhāvaviśiṣṭas tu tadāsau na pratīyate || 5,8.12 ||
-
- gamyate tu gṛhaṃ tatra na ca caitraḥ pratīyate |
- (p.322)na cātrādarśanaṃ hetur yathābhāve 'bhidhāsyate || 5,8.13 ||
-
- tena veśmanyadṛṣṭatvād iti hetur na kalpyate |
- adarśanād abhāve ca prameyasyāvadhārite || 5,8.14 ||
-
- bahirbhāvamatir nāsau tenādarśanahetukā |
- caitrābhāvasya hetutvaṃ gehe 'bhāvaś ca saṃsthitaḥ || 5,8.15 ||
-
- pūrvaṃ na cāgṛhītasya dharmiṇaḥ syāt prameyatā |
- na cātra bāhyadeśo vā caitro vā gṛhyate purā || 5,8.16 ||
-
- nadīpūreṇa yā vṛṣṭir upariṣṭāt pratīyate |
- deśe katham adṛṣṭe tu pakṣadharmatvasambhavaḥ || 5,8.17 ||
-
- vṛṣṭimatparadeśatvaṃ nadīpuravato 'tra tu |
- deśasya pratipadyante yadvārthāpattir eva sā || 5,8.18 ||
-
- (p.323)jīvataś ca gṛhābhāvaḥ pakṣadharmo 'tra kalpyate |
- tatsaṃvittir bahirbhāvaṃ na cābuddhvopajāyate || 5,8.19 ||
-
- agnimattānapekṣā tu dhūmavattā pratīyate |
- na tadgrahaṇavelāyām agnyadhīnaṃ hi kiñcana || 5,8.20 ||
-
- gehābhāvas tu yaḥ śuddho vidyamānatvavarjitaḥ |
- sa mṛteṣv api dṛṣṭatvād bahirvṛtter na sādhakaḥ || 5,8.21 ||
-
- vidyamānatvasaṃsṛṣṭagṛhābhāvadhiyānayā |
- gehād utkālitaś caitro vidyate bahir eva hi || 5,8.22 ||
-
- gehābhāvatvamātraṃ tu yat svatantraṃ pratīyate |
- na tāvatā bahirbhāvaś caitrasyaivāvadhāryate || 5,8.23 ||
-
- (p.324)siddhe sadbhāvavijñāne gehābhāvadhiyātra tu |
- gehād utkālitā sattā bahir evāvatiṣṭhate || 5,8.24 ||
-
- tenāsya nirapekṣasya vyabhicāro mṛtādinā |
- yasya tv avyabhicāritvaṃ na tato 'nyat pratīyate || 5,8.25 ||
-
- tasmāt pratyakṣato gehe caitrābhāve hy abhāvataḥ |
- jñāte yat sattvavijñānaṃ tad evedaṃ bahiḥ sthitam || 5,8.26 ||
-
- pakṣadharmātmalābhāya bahirbhāvaḥ praveśitaḥ |
- tadviśiṣṭo 'numeyaḥ syāt pakṣadharmānvayādibhiḥ || 5,8.27 ||
-
- pakṣadharmādivijñānaṃ bahiḥ sambodhato yadi |
- taiś ca tadbodhato 'vaśyam anyonyāśrayatā bhavet || 5,8.28 ||
-
- anyathānupapattau tu prameyānupraveśitā |
- tādrūpyeṇaiva vijñānān na doṣaḥ pratibhāti naḥ || 5,8.29 ||
-
- (p.325)avinābhāvitā cātra tadaiva parikalpyate |
- na prāg avadhṛtety evaṃ saty apy eṣā na kāraṇam || 5,8.30 ||
-
- gṛhābhāvabahirbhāvau na ca dṛṣṭau niyogataḥ |
- sāhitye 'pi pramāṇaṃ ca tayor anyan na vidyate || 5,8.31 ||
-
- anyathānupapattyaiva hy ekenānyat pratīyate |
- tathā na kalpyate tac cet sāhityaṃ na pratīyate || 5,8.32 ||
-
- tena sambandhavelāyāṃ sambandhyanyataro dhruvam |
- arthāpattyāvagantavyaḥ paścād asty anumānatā || 5,8.33 ||
-
- gṛhadvāri sthito yas tu bahirbhāvaṃ prakalpayet |
- yadaikasminn ayaṃ deśe na tadānyatra vidyate || 5,8.34 ||
-
- tadāpy avidyamānatvaṃ na sarvatra pratīyate |
- na caikadeśe nāstitvād vyāptir hetor bhaviṣyati || 5,8.35 ||
-
- (p.326)nanv atrāvidyamānatvaṃ gamyate 'nupalabdhitaḥ |
- sā cāprayatnasādhyatvād ekasthasyaiva sidhyati || 5,8.36 ||
-
- naitayānupalabdhyātra vastvabhāvaḥ pratīyate |
- taddeśāgamanāt sā hi dūrastheṣv asti satsv api || 5,8.37 ||
-
- gatvā gatvā tu tān deśān yady artho nopalabhyate |
- tato 'nyakāraṇābhāvād asann ity avagamyate || 5,8.38 ||
-
- nanu cāgnyādyabhāve 'pi dhūmādivyatirekiṇām |
- taddeśāgamanāt spaṣṭo vyatireko na sidhyati || 5,8.39 ||
-
- yasya vastvantarābhāvaḥ prameyas tasya duṣyati |
- mama tv adṛṣṭamātreṇa gamakaḥ sahacāriṇaḥ || 5,8.40 ||
-
- nanv evam itaratrāpi sambandho 'nupalabdhitaḥ |
- caitrābhāvasya bhāvena dṛṣṭatvād upapadyate || 5,8.41 ||
-
- (p.327)sāhitye mitadeśatvāt prasiddhe cāgnidhūmayoḥ |
- vyatirekasya cādṛṣṭer gamakatvaṃ prakalpyate || 5,8.42 ||
-
- iha sāhityam evedam ekasya sahabhāvinaḥ |
- anantadeśavarttitvān na tāvad upapadyate || 5,8.43 ||
-
- nanu deśāntaraṃ śūnyaṃ caitreṇaivaṃ pratīyate |
- taddeśavyatiriktatvāt samīpasthitadeśavat || 5,8.44 ||
-
- viruddhāvyabhicāritvaṃ tadvad eva hi gamyate |
- samīpadeśabhinnatvāt caitrādhiṣṭhitadeśavat || 5,8.45 ||
-
- puruṣasya tu kārtsnyena yad ekatropalambhanam |
- tasyānyathā na siddhiḥ syād ity anyeṣv asya nāstitā || 5,8.46 ||
-
- (p.328)tenārthāpattipūrvatvam atra yatra ca kāraṇe |
- kāryādarśanataḥ śakter astitvaṃ sampratīyate || 5,8.47 ||
-
- kāryasya nanu liṅgatvaṃ na sambandhānapekṣaṇāt |
- dṛṣṭvā sambandhitāṃ caiṣā śaktir gamyeta nānyathā || 5,8.48 ||
-
- taddarśane tadānīṃ ca pratyakṣāder asambhavāt |
- arthāpatteḥ pramāṇatvaṃ trailakṣaṇyād vinā bhavet || 5,8.49 ||
-
- (p.329)anumānād abhinnatvān noktau jayaparājayau |
- vadhyaghātakabhāvena yau sarpanakulādiṣu || 5,8.50 ||
-
- pīno divā na bhuṅkte cety evamādivacaḥ śrutau |
- rātribhojanavijñānaṃ śrutārthāpattir ucyate || 5,8.51 ||
-
- tām arthagocarāṃ kecid apare śabdagocarām |
- kalpayanty āgamāc cainām abhinnāṃ pratijānate || 5,8.52 ||
-
- prāyaśaś cānayā vede vyavahāro vyavasthitaḥ |
- so 'vaidikaḥ prasajyeta yady eṣā bhidyate tataḥ || 5,8.53 ||
-
- vacanasya śrutasyaiva so 'py arthaḥ kaiścid āśritaḥ |
- tadarthopaplutasyānyair iṣṭo vākyāntarasya tu || 5,8.54 ||
-
- na tāvac chrūyamāṇasya vacaso 'rtho 'yam iṣyate |
- na hy anekārthatā yuktā vākye vācakatā tathā || 5,8.55 ||
-
- padārthānvayarūpeṇa vākyārtho hi pratīyate |
- na rātryādipadārthaś ca divāvākyena gamyate || 5,8.56 ||
-
- (p.330)na divādipadārthānāṃ saṃsargo rātribhojanam |
- na bhedo yena tadvākyaṃ tasya syāt pratipādakam || 5,8.57 ||
-
- anyārthavyāpṛtatvāc ca na dvitīyārthakalpanā |
- tasmād vākyāntareṇāyaṃ buddhisthena pratīyate || 5,8.58 ||
-
- tasya cāgamikatve 'pi yat tad vākyaṃ pratīyate |
- pramāṇaṃ tasya vaktavyaṃ pratyakṣādiṣu yad bhavet || 5,8.59 ||
-
- na hy anuccārite vākye pratyakṣaṃ tāvad iṣyate |
- nānumānaṃ na cedaṃ hi dṛṣṭaṃ tena saha kvacit || 5,8.60 ||
-
- yadi tv anupalabdhe 'pi sambandhe liṅgateṣyate |
- taduccāraṇamātreṇa sarvavākyamatir bhavet || 5,8.61 ||
-
- na cārthāpattigamyāni sarvaiḥ sarvavacāṃsi hi |
- sambaddhāny upalabdhāni yena teṣv anumā bhavet || 5,8.62 ||
-
- na ca sattānumānena viśeṣo vānumīyate |
- (p.331)iha vākyaviśeṣasya sattaiva tv avagamyate || 5,8.63 ||
-
- pūrvasiddhaḥ svatantro 'rthaḥ svatantreṇa viśeṣitaḥ |
- dharmādharmaviśiṣṭo 'tra nānumeyaḥ pratīyate || 5,8.64 ||
-
- atha śrutasya vākyasya mīyate tadviśiṣṭatā |
- tataḥ pakṣo 'bhyupetaḥ syād aprasiddhaviśeṣaṇaḥ || 5,8.65 ||
-
- kiñ ca liṅgāntarābhāvād etasya yadi liṅgatā |
- pratijñārthaikadeśatvaṃ padavat te prasajyate || 5,8.66 ||
-
- tadvad eva nirākāryā vacaso dharmadharmitā |
- nāgṛhīte hi taddharmo gṛhīte nānumeyatā || 5,8.67 ||
-
- kriyākārakasambandhād ṛte nāsti tu dharmatā |
- avācakatayā caitan na dharmo viṣayātmanā || 5,8.68 ||
-
- pratīter vācakatvaṃ cet prasaktānekaśaktitā |
- anumāviṣayotthaṃ tu dharmatvaṃ niṣphalaṃ bhavet || 5,8.69 ||
-
- padārthair api tadvākyaṃ nāsambandhāt pratīyate |
- (p.332)sāmānyānyanyathāsiddher viśeṣaṃ gamayanti hi || 5,8.70 ||
-
- na tu vākyāntareṇaiṣāṃ vinā kiñcin na sidhyati |
- na cāpy anyaḥ prakāro 'sti tena vākyena saṅgatau || 5,8.71 ||
-
- athaitad vāci kalpyeta vākyam anyat tathaiva ca |
- prasaṅgāt tatra dūre 'pi nāsambandhāt pramucyate || 5,8.72 ||
-
- tataś ca prathamād eva varaṃ jñātum asaṅgatāt |
- anvayavyatirekau ca pratiṣedhyau pade yathā || 5,8.73 ||
-
- śrutavākyena sādṛśyaṃ nāśrutasyāsti kiñcana |
- tasmād anupamānatvam arthasyāpy anayā diśā || 5,8.74 ||
-
- upamānatvaliṅgatve vākyaṃ prati nivārite |
- arthe 'pi caivam eva syāt, (p.333)tasmāt pūrveṣv asambhavaḥ || 5,8.75 ||
-
- ataḥ śrutasya vākyasya yad arthapratipādanam |
- tadātmalābha eva syād vinā nety etad iṣyate || 5,8.76 ||
-
- etadarthād vinā nāyam ity arthaḥ kiṃ na kalpyate |
- vākyārthavac ca kiṃ nāyam āgamārthaḥ pratīyate || 5,8.77 ||
-
- savikalpakavijñānaiḥ śabdaḥ pūrvaṃ pratīyate |
- labdhaprayojane vākye paraṃ nāgamikaṃ ca naḥ || 5,8.78 ||
-
- (p.334)nanu cāsati sambandhe sati vānavadhārite |
- gamyajñānam idaṃ vākyaṃ prasajyetāpramāṇakam || 5,8.79 ||
-
- sambandhasya pramāṇatvaṃ sthitaṃ kiñceśvarājñayā |
- pratyakṣasya pramāṇatvaṃ kathaṃ vā saṅgater vinā || 5,8.80 ||
-
- astīndriyārthasambandhas tatra cen nānapekṣaṇāt |
- na hi pratyakṣavelāyāṃ sarveṇāsau nirūpyate || 5,8.81 ||
-
- yenāpi tu nirūpyeta paścād anubhavād asau |
- na syād eva pramāṇāṅgam asatā tulya eva saḥ || 5,8.82 ||
-
- aprāpyakāriṇī yeṣāṃ cakṣuḥśrotre ca te yathā |
- tajjñānasya pramāṇatvam icchanty evaṃ bhaviṣyati || 5,8.83 ||
-
- tasmād asattve sattve vā sambandhasya yad eva naḥ |
- jāyetābhaṅguraṃ jñānaṃ tasyaiva syāt pramāṇatā || 5,8.84 ||
-
- (p.335)na cāpy asyāḥ pramāṇatve kaścid vipratipadyate |
- bhedābhede visaṃvādaḥ kṛtas tatra ca nirṇayaḥ || 5,8.85 ||
-
- kṛte yatra ca sambandhād buddhir eva na jāyate |
- tatra ki kriyatāṃ so 'pi prāmāṇye naiva kāraṇam || 5,8.86 ||
-
- smṛtyā śrutir yā parikalpyate 'smin liṅgādibhir yā viniyojikā ca |
- phalādibhir yat paripūraṇaṃ ca sambandhadṛk tatra na kācid asti || 5,8.87 ||
-
- tat sarvam ityādy asamañjasaṃ syān na cediyaṃ syād anumānato 'nyā |
- evaṃsvabhāvāpy anumānaśabdaṃ labheta ced asti yathepsitaṃ naḥ || 5,8.88 ||
pramāṇaṣaṭkavijñāto yatrārtho nānyathā bhavet |
adṛṣṭaṃ kalpayed anyaṃ sārthāpattir udāhṛtā || 5,8.1 ||
dṛṣṭaḥ pañcabhir apy asmād bhedenoktā śrutodbhavā |
pramāṇagrāhiṇītvena yasmāt pūrvavilakṣaṇā || 5,8.2 ||
tatra pratyakṣato jñānād dāhād dahanaśaktatā |
vahner anumitāt sūrye yānāt tacchaktiyogyatā || 5,8.3 ||
śrutārthāpattir atraiva parastād abhidhāsyate |
gavayopamitā yā gaus tajjñānagrāhyatā matā || 5,8.4 ||
abhidhānaprasiddhyartham arthāpattyāvabodhitāt |
śabde bodhakasāmarthyāt tannityatvaprakalpanam || 5,8.5 ||
abhidhā nānyathā sidhyed iti vācakaśaktatām |
arthāpattyāvagamyaivaṃ tadananyagateḥ punaḥ || 5,8.6 ||
arthāpattyantareṇaiva śabdanityatvaniścayaḥ |
darśanasya parārthatvād ity asminn abhidhāsyate || 5,8.7 ||
pramāṇābhāvanirṇītacaitrābhāvaviśeṣitāt |
gehāc caitrabahirbhāvasiddhir yā tv iha darśitā || 5,8.8 ||
tām abhāvotthitām anyām arthāpattim udāharet |
pakṣadoṣeṣu cānyāsāmudāharaṇavistaraḥ || 5,8.9 ||
abhāvāvagatāc caitrād bahirbhāvasya sūcanam |
pakṣadharmādyanaṅgatvād bhinnaivāpy anumānataḥ || 5,8.10 ||
bahirdeśaviśiṣṭe 'rthe deśe vā tadviśeṣite |
prameye yo gṛhābhāvaḥ pakṣadharmas tv asau katham || 5,8.11 ||
tadabhāvaviśiṣṭaṃ tu gṛhaṃ dharmo na kasyacit |
gṛhābhāvaviśiṣṭas tu tadāsau na pratīyate || 5,8.12 ||
gamyate tu gṛhaṃ tatra na ca caitraḥ pratīyate |
na cātrādarśanaṃ hetur yathābhāve 'bhidhāsyate || 5,8.13 ||
tena veśmanyadṛṣṭatvād iti hetur na kalpyate |
adarśanād abhāve ca prameyasyāvadhārite || 5,8.14 ||
bahirbhāvamatir nāsau tenādarśanahetukā |
caitrābhāvasya hetutvaṃ gehe 'bhāvaś ca saṃsthitaḥ || 5,8.15 ||
pūrvaṃ na cāgṛhītasya dharmiṇaḥ syāt prameyatā |
na cātra bāhyadeśo vā caitro vā gṛhyate purā || 5,8.16 ||
nadīpūreṇa yā vṛṣṭir upariṣṭāt pratīyate |
deśe katham adṛṣṭe tu pakṣadharmatvasambhavaḥ || 5,8.17 ||
vṛṣṭimatparadeśatvaṃ nadīpuravato 'tra tu |
deśasya pratipadyante yadvārthāpattir eva sā || 5,8.18 ||
jīvataś ca gṛhābhāvaḥ pakṣadharmo 'tra kalpyate |
tatsaṃvittir bahirbhāvaṃ na cābuddhvopajāyate || 5,8.19 ||
agnimattānapekṣā tu dhūmavattā pratīyate |
na tadgrahaṇavelāyām agnyadhīnaṃ hi kiñcana || 5,8.20 ||
gehābhāvas tu yaḥ śuddho vidyamānatvavarjitaḥ |
sa mṛteṣv api dṛṣṭatvād bahirvṛtter na sādhakaḥ || 5,8.21 ||
vidyamānatvasaṃsṛṣṭagṛhābhāvadhiyānayā |
gehād utkālitaś caitro vidyate bahir eva hi || 5,8.22 ||
gehābhāvatvamātraṃ tu yat svatantraṃ pratīyate |
na tāvatā bahirbhāvaś caitrasyaivāvadhāryate || 5,8.23 ||
siddhe sadbhāvavijñāne gehābhāvadhiyātra tu |
gehād utkālitā sattā bahir evāvatiṣṭhate || 5,8.24 ||
tenāsya nirapekṣasya vyabhicāro mṛtādinā |
yasya tv avyabhicāritvaṃ na tato 'nyat pratīyate || 5,8.25 ||
tasmāt pratyakṣato gehe caitrābhāve hy abhāvataḥ |
jñāte yat sattvavijñānaṃ tad evedaṃ bahiḥ sthitam || 5,8.26 ||
pakṣadharmātmalābhāya bahirbhāvaḥ praveśitaḥ |
tadviśiṣṭo 'numeyaḥ syāt pakṣadharmānvayādibhiḥ || 5,8.27 ||
pakṣadharmādivijñānaṃ bahiḥ sambodhato yadi |
taiś ca tadbodhato 'vaśyam anyonyāśrayatā bhavet || 5,8.28 ||
anyathānupapattau tu prameyānupraveśitā |
tādrūpyeṇaiva vijñānān na doṣaḥ pratibhāti naḥ || 5,8.29 ||
avinābhāvitā cātra tadaiva parikalpyate |
na prāg avadhṛtety evaṃ saty apy eṣā na kāraṇam || 5,8.30 ||
gṛhābhāvabahirbhāvau na ca dṛṣṭau niyogataḥ |
sāhitye 'pi pramāṇaṃ ca tayor anyan na vidyate || 5,8.31 ||
anyathānupapattyaiva hy ekenānyat pratīyate |
tathā na kalpyate tac cet sāhityaṃ na pratīyate || 5,8.32 ||
tena sambandhavelāyāṃ sambandhyanyataro dhruvam |
arthāpattyāvagantavyaḥ paścād asty anumānatā || 5,8.33 ||
gṛhadvāri sthito yas tu bahirbhāvaṃ prakalpayet |
yadaikasminn ayaṃ deśe na tadānyatra vidyate || 5,8.34 ||
tadāpy avidyamānatvaṃ na sarvatra pratīyate |
na caikadeśe nāstitvād vyāptir hetor bhaviṣyati || 5,8.35 ||
nanv atrāvidyamānatvaṃ gamyate 'nupalabdhitaḥ |
sā cāprayatnasādhyatvād ekasthasyaiva sidhyati || 5,8.36 ||
naitayānupalabdhyātra vastvabhāvaḥ pratīyate |
taddeśāgamanāt sā hi dūrastheṣv asti satsv api || 5,8.37 ||
gatvā gatvā tu tān deśān yady artho nopalabhyate |
tato 'nyakāraṇābhāvād asann ity avagamyate || 5,8.38 ||
nanu cāgnyādyabhāve 'pi dhūmādivyatirekiṇām |
taddeśāgamanāt spaṣṭo vyatireko na sidhyati || 5,8.39 ||
yasya vastvantarābhāvaḥ prameyas tasya duṣyati |
mama tv adṛṣṭamātreṇa gamakaḥ sahacāriṇaḥ || 5,8.40 ||
nanv evam itaratrāpi sambandho 'nupalabdhitaḥ |
caitrābhāvasya bhāvena dṛṣṭatvād upapadyate || 5,8.41 ||
sāhitye mitadeśatvāt prasiddhe cāgnidhūmayoḥ |
vyatirekasya cādṛṣṭer gamakatvaṃ prakalpyate || 5,8.42 ||
iha sāhityam evedam ekasya sahabhāvinaḥ |
anantadeśavarttitvān na tāvad upapadyate || 5,8.43 ||
nanu deśāntaraṃ śūnyaṃ caitreṇaivaṃ pratīyate |
taddeśavyatiriktatvāt samīpasthitadeśavat || 5,8.44 ||
viruddhāvyabhicāritvaṃ tadvad eva hi gamyate |
samīpadeśabhinnatvāt caitrādhiṣṭhitadeśavat || 5,8.45 ||
puruṣasya tu kārtsnyena yad ekatropalambhanam |
tasyānyathā na siddhiḥ syād ity anyeṣv asya nāstitā || 5,8.46 ||
tenārthāpattipūrvatvam atra yatra ca kāraṇe |
kāryādarśanataḥ śakter astitvaṃ sampratīyate || 5,8.47 ||
kāryasya nanu liṅgatvaṃ na sambandhānapekṣaṇāt |
dṛṣṭvā sambandhitāṃ caiṣā śaktir gamyeta nānyathā || 5,8.48 ||
taddarśane tadānīṃ ca pratyakṣāder asambhavāt |
arthāpatteḥ pramāṇatvaṃ trailakṣaṇyād vinā bhavet || 5,8.49 ||
anumānād abhinnatvān noktau jayaparājayau |
vadhyaghātakabhāvena yau sarpanakulādiṣu || 5,8.50 ||
pīno divā na bhuṅkte cety evamādivacaḥ śrutau |
rātribhojanavijñānaṃ śrutārthāpattir ucyate || 5,8.51 ||
tām arthagocarāṃ kecid apare śabdagocarām |
kalpayanty āgamāc cainām abhinnāṃ pratijānate || 5,8.52 ||
prāyaśaś cānayā vede vyavahāro vyavasthitaḥ |
so 'vaidikaḥ prasajyeta yady eṣā bhidyate tataḥ || 5,8.53 ||
vacanasya śrutasyaiva so 'py arthaḥ kaiścid āśritaḥ |
tadarthopaplutasyānyair iṣṭo vākyāntarasya tu || 5,8.54 ||
na tāvac chrūyamāṇasya vacaso 'rtho 'yam iṣyate |
na hy anekārthatā yuktā vākye vācakatā tathā || 5,8.55 ||
padārthānvayarūpeṇa vākyārtho hi pratīyate |
na rātryādipadārthaś ca divāvākyena gamyate || 5,8.56 ||
na divādipadārthānāṃ saṃsargo rātribhojanam |
na bhedo yena tadvākyaṃ tasya syāt pratipādakam || 5,8.57 ||
anyārthavyāpṛtatvāc ca na dvitīyārthakalpanā |
tasmād vākyāntareṇāyaṃ buddhisthena pratīyate || 5,8.58 ||
tasya cāgamikatve 'pi yat tad vākyaṃ pratīyate |
pramāṇaṃ tasya vaktavyaṃ pratyakṣādiṣu yad bhavet || 5,8.59 ||
na hy anuccārite vākye pratyakṣaṃ tāvad iṣyate |
nānumānaṃ na cedaṃ hi dṛṣṭaṃ tena saha kvacit || 5,8.60 ||
yadi tv anupalabdhe 'pi sambandhe liṅgateṣyate |
taduccāraṇamātreṇa sarvavākyamatir bhavet || 5,8.61 ||
na cārthāpattigamyāni sarvaiḥ sarvavacāṃsi hi |
sambaddhāny upalabdhāni yena teṣv anumā bhavet || 5,8.62 ||
na ca sattānumānena viśeṣo vānumīyate |
iha vākyaviśeṣasya sattaiva tv avagamyate || 5,8.63 ||
pūrvasiddhaḥ svatantro 'rthaḥ svatantreṇa viśeṣitaḥ |
dharmādharmaviśiṣṭo 'tra nānumeyaḥ pratīyate || 5,8.64 ||
atha śrutasya vākyasya mīyate tadviśiṣṭatā |
tataḥ pakṣo 'bhyupetaḥ syād aprasiddhaviśeṣaṇaḥ || 5,8.65 ||
kiñ ca liṅgāntarābhāvād etasya yadi liṅgatā |
pratijñārthaikadeśatvaṃ padavat te prasajyate || 5,8.66 ||
tadvad eva nirākāryā vacaso dharmadharmitā |
nāgṛhīte hi taddharmo gṛhīte nānumeyatā || 5,8.67 ||
kriyākārakasambandhād ṛte nāsti tu dharmatā |
avācakatayā caitan na dharmo viṣayātmanā || 5,8.68 ||
pratīter vācakatvaṃ cet prasaktānekaśaktitā |
anumāviṣayotthaṃ tu dharmatvaṃ niṣphalaṃ bhavet || 5,8.69 ||
padārthair api tadvākyaṃ nāsambandhāt pratīyate |
sāmānyānyanyathāsiddher viśeṣaṃ gamayanti hi || 5,8.70 ||
na tu vākyāntareṇaiṣāṃ vinā kiñcin na sidhyati |
na cāpy anyaḥ prakāro 'sti tena vākyena saṅgatau || 5,8.71 ||
athaitad vāci kalpyeta vākyam anyat tathaiva ca |
prasaṅgāt tatra dūre 'pi nāsambandhāt pramucyate || 5,8.72 ||
tataś ca prathamād eva varaṃ jñātum asaṅgatāt |
anvayavyatirekau ca pratiṣedhyau pade yathā || 5,8.73 ||
śrutavākyena sādṛśyaṃ nāśrutasyāsti kiñcana |
tasmād anupamānatvam arthasyāpy anayā diśā || 5,8.74 ||
upamānatvaliṅgatve vākyaṃ prati nivārite |
arthe 'pi caivam eva syāt, tasmāt pūrveṣv asambhavaḥ || 5,8.75 ||
ataḥ śrutasya vākyasya yad arthapratipādanam |
tadātmalābha eva syād vinā nety etad iṣyate || 5,8.76 ||
etadarthād vinā nāyam ity arthaḥ kiṃ na kalpyate |
vākyārthavac ca kiṃ nāyam āgamārthaḥ pratīyate || 5,8.77 ||
savikalpakavijñānaiḥ śabdaḥ pūrvaṃ pratīyate |
labdhaprayojane vākye paraṃ nāgamikaṃ ca naḥ || 5,8.78 ||
nanu cāsati sambandhe sati vānavadhārite |
gamyajñānam idaṃ vākyaṃ prasajyetāpramāṇakam || 5,8.79 ||
sambandhasya pramāṇatvaṃ sthitaṃ kiñceśvarājñayā |
pratyakṣasya pramāṇatvaṃ kathaṃ vā saṅgater vinā || 5,8.80 ||
astīndriyārthasambandhas tatra cen nānapekṣaṇāt |
na hi pratyakṣavelāyāṃ sarveṇāsau nirūpyate || 5,8.81 ||
yenāpi tu nirūpyeta paścād anubhavād asau |
na syād eva pramāṇāṅgam asatā tulya eva saḥ || 5,8.82 ||
aprāpyakāriṇī yeṣāṃ cakṣuḥśrotre ca te yathā |
tajjñānasya pramāṇatvam icchanty evaṃ bhaviṣyati || 5,8.83 ||
tasmād asattve sattve vā sambandhasya yad eva naḥ |
jāyetābhaṅguraṃ jñānaṃ tasyaiva syāt pramāṇatā || 5,8.84 ||
na cāpy asyāḥ pramāṇatve kaścid vipratipadyate |
bhedābhede visaṃvādaḥ kṛtas tatra ca nirṇayaḥ || 5,8.85 ||
kṛte yatra ca sambandhād buddhir eva na jāyate |
tatra ki kriyatāṃ so 'pi prāmāṇye naiva kāraṇam || 5,8.86 ||
smṛtyā śrutir yā parikalpyate 'smin liṅgādibhir yā viniyojikā ca |
phalādibhir yat paripūraṇaṃ ca sambandhadṛk tatra na kācid asti || 5,8.87 ||
tat sarvam ityādy asamañjasaṃ syān na cediyaṃ syād anumānato 'nyā |
evaṃsvabhāvāpy anumānaśabdaṃ labheta ced asti yathepsitaṃ naḥ || 5,8.88 ||
§ 5,9 abhāvapariccheda ABH
-
- pramāṇapañcakaṃ yatra vasturūpe na jāyate |
- (p.336)vastusattāvabodhārthaṃ tatrābhāvapramāṇatā || 5,9.1 ||
-
- vastvasaṅkarasiddhiś ca tatprāmāṇyasamāśrayā |
- kṣīre dadhyādi yan nāsti prāgabhāvaḥ sa ucyate || 5,9.2 ||
-
- nāstitā payaso dadhni pradhvaṃsābhāva iṣyate |
- gavi yo 'śvādyabhāvas tu so 'nyonyābhāva ucyate || 5,9.3 ||
-
- śiraso 'vayavā nimnā vṛddhikāṭhinyavarjitāḥ |
- śaśaśṛṅgādirūpeṇa so 'tyantābhāva ucyate || 5,9.4 ||
-
- kṣīre dadhi bhaved evaṃ dadhni kṣīraṃ ghaṭe paṭaḥ |
- śaśe śṛṅgaṃ pṛthivyādau caitanyaṃ mūrtir ātmani || 5,9.5 ||
-
- apsu gandho rasaś cāgnau vāyau rūpeṇa tau saha |
- vyomni saṃsparśitā te ca na ced asya pramāṇatā || 5,9.6 ||
-
- na ca syād vyavahāro 'yaṃ kāraṇādivibhāgataḥ |
- prāgabhāvādibhedena nābhāvo bhidyate yadi || 5,9.7 ||
-
- na cāvastuna ete syur bhedās tenāsya vastutā |
- (p.337)kāryādīnām abhāvaḥ ko yo 'bhāvaḥ kāraṇāditaḥ || 5,9.8 ||
-
- yadvānuvṛttivyāvṛttibuddhigrāhyo yatas tv ayam |
- tasmād gavādivad vastu, prameyatvāc ca gamyate || 5,9.9 ||
-
- na caupacārikatvaṃ vā bhrāntir vāpi yadṛcchayā |
- bhavaty ato na sāmānyaviśeṣātmakatā mṛṣā || 5,9.10 ||
-
- pratyakṣāder anutpattiḥ pramāṇābhāva ucyate |
- sātmanaḥ pariṇāmo vā vijñānaṃ vākyavastuni || 5,9.11 ||
-
- svarūpapararūpābhyāṃ nityaṃ sadasadātmake |
- vastuni jñāyate kaiś cid rūpaṃ kiñ cit kadā cana || 5,9.12 ||
-
- (p.338)yasya yatra yadodbhūtir jighṛkṣā vopajāyate |
- cetyate 'nubhavas tasya tena ca vyapadiśyate || 5,9.13 ||
-
- tasyopakārakatvena varttate 'śastadetaraḥ |
- ubhayor api saṃvittāv ubhayānugamo 'sti hi || 5,9.14 ||
-
- ayam eveti yo hy eṣa bhāve bhavati nirṇayaḥ |
- naiṣa vastvantarābhāvasaṃvittyanugamād ṛte || 5,9.15 ||
-
- (p.339)nāstīty api ca saṃvittir na vastvanugamād ṛte |
- jñānaṃ na jāyate kiñ cid upaṣṭambhanavarjitam || 5,9.16 ||
-
- pratyakṣādyavatāras tu bhāvāṃśo gṛhyate yadā |
- vyāpāras tadanutpatter abhāvāṃśe jighṛkṣite || 5,9.17 ||
-
- na tāvad indriyair eṣā nāstīty utpadyate matiḥ |
- (p.340)bhāvāṃśenaiva saṃyogo yogyatvādindriyasya hi || 5,9.18 ||
-
- nanu bhāvād abhinnatvāt samprayogo 'sti tena ca |
- na hy atyantam abhedo 'sti rūpādivad ihāpi naḥ || 5,9.19 ||
-
- dharmayor bheda iṣṭo hi dharmyabhede 'pi naḥ sthite |
- udbhavābhibhavātmatvād grahaṇaṃ cāvatiṣṭhate || 5,9.20 ||
-
- idam eva nimittaṃ ca vivekasya pratīyate |
- bhāvābhāvadhiyor akṣaiḥ sambandho 'kṣānapekṣaṇam || 5,9.21 ||
-
- rūpāder api bhedaṃ ca ke cid grāhakabhedataḥ |
- varṇayanti yathaikasya puṃsaḥ putrādirūpatām || 5,9.22 ||
-
- buddhimātrakṛto bhedo rūpādau nityam eva hi |
- (p.341)na ca deśādyabhinnānāṃ samudāyāvakalpanā || 5,9.23 ||
-
- sadguṇadravyarūpeṇa rūpāder ekateṣyate |
- svarūpāpekṣayā caiṣāṃ parasparavibhinnatā || 5,9.24 ||
-
- yadi tadvadapekṣātra na syād bhedo 'tra naiva hi |
- sadasadrūpatā buddher bhaved anyataratra naḥ || 5,9.25 ||
-
- tatsambandhe sad ityevaṃ tadrūpatvaṃ pratīyate |
- nāsty atredam itīdaṃ tu tadasaṃyogahetukam || 5,9.26 ||
-
- (p.342)gṛhītvā vastusadbhāvaṃ smṛtvā ca pratiyoginam |
- mānasaṃ nāstitājñānaṃ jāyate 'kṣānapekṣaṇāt || 5,9.27 ||
-
- (p.343)svarūpamātraṃ dṛṣṭvāpi paścāt kiñ cit smarann api |
- tatrānyanāstitāṃ pṛṣṭas tadaiva pratipadyate || 5,9.28 ||
-
- na cāpy atrānumānatvaṃ liṅgābhāvāt pratīyate |
- bhāvāṃśo nanu liṅgaṃ syāt, tadānīṃ nājighṛkṣaṇāt || 5,9.29 ||
-
- abhāvāvagater janma bhāvāṃśe hy ajighṛkṣite |
- (p.344)tasmin pratīyamāne tu nābhāve jāyate matiḥ || 5,9.30 ||
-
- na caiṣa prakṣadharmatvaṃ padavat pratipadyate |
- saha sarvair abhāvaiś ca bhāvo naikāntato gataḥ || 5,9.31 ||
-
- kva cid bhāve 'pi sadbhāvo jñāto yasya kadā cana |
- tasyābhāvo 'pi tatraiva kadā cid avagamyate || 5,9.32 ||
-
- yatrāpy adṛṣṭapūrvatvaṃ yadabhāvasya tatra ca |
- tadabhāvamatir dṛṣṭā sambandhe 'kṣānapekṣayā || 5,9.33 ||
-
- kasya cid yadi bhāvasya syād abhāvena kena cit |
- sambandhadarśanam, tatra sarvamānaṃ prasajyate || 5,9.34 ||
-
- gṛhīte 'pi ca bhāvāṃśe naivābhāve 'nyavastunaḥ |
- sarvatra matir ityevaṃ vyabhicārād aliṅgatā || 5,9.35 ||
-
- (p.345)sambandhe gṛhyamāṇe ca sambandhigrahaṇaṃ dhruvam |
- tatrābhāvamatiḥ kena pramāṇenopajāyate || 5,9.36 ||
-
- tadānīṃ na hi liṅgena sambandhigrahaṇaṃ bhavet |
- tatrāvaśyam abhāvasya pramāṇāntarato gatiḥ || 5,9.37 ||
-
- pratyakṣāder anutpattir na tu liṅgaṃ bhaviṣyati |
- na viśeṣaṇasambandhas tasyāḥ sāmānyato bhavet || 5,9.38 ||
-
- na cāpy abhāvasāmānye pramāṇam upajāyate |
- vyabhicārād viśeṣās tu pratīyeran kathaṃ tayā || 5,9.39 ||
-
- (p.346)na cānavagataṃ liṅgaṃ gṛhyate ced asāv api |
- abhāvatvād abhāvena gṛhyetānyena hetunā || 5,9.40 ||
-
- sa cānyena grahītavyo nāgṛhīte hi liṅgatā |
- tadgṛhītir hi liṅgena syād anyenety anantatā || 5,9.41 ||
-
- liṅgābhāve tathaiva syād anavastheyam ity ataḥ |
- kvāpy asya syāt pramāṇatvaṃ liṅgatvena vinā dhruvam || 5,9.42 ||
-
- nāstīti dhīḥ phalaṃ caiṣā pratyakṣāder ajanmanaḥ |
- tasyaiva ca pramāṇatvam ānantaryāt pratīyate || 5,9.43 ||
-
- trilakṣaṇena yā buddhir janyate sānumeṣyate |
- na cānutpattirūpasya kāraṇāpekṣitā kva cit || 5,9.44 ||
-
- mānaṃ katham abhāvaś cet, prameyaṃ cāsya kīdṛśam |
- meyo yadvadabhāvo hi mānam apy evam iṣyatām || 5,9.45 ||
-
- (p.347)bhāvātmake tathā meye nābhāvasya pramāṇatā |
- tathābhāvaprameye 'pi na bhāvasya pramāṇatā || 5,9.46 ||
-
- bhāvātmakasya mānatvaṃ na ca rājājñayā sthitam |
- paricchedaphalatvād dhi prāmāṇyaṃ syād dvayor api || 5,9.47 ||
-
- yadi cāsya pramāṇatvam abhāvatvena neṣyate |
- vastunaḥ kāraṇatvaṃ hi dṛṣṭam ity abhimānitā || 5,9.48 ||
-
- na liṅgatvaprameyatve bhavetāṃ tadvad eva hi |
- tathā sati ca pūrvokto vyavahāro na sidhyati || 5,9.49 ||
-
- pramāṇānām anutpatter nābhāvasyāpi dharmatā |
- yatrābhāvo 'sti tenāsyāḥ sambandho naiva vidyate || 5,9.50 ||
-
- yo na sannihitas tatra tasya dharmo bhaved iyam |
- na ca tasya prameyatvaṃ dharmadharmitvavarjanāt || 5,9.51 ||
-
- (p.348)abhāvena tu sambandho bhavet tadviṣayatvataḥ |
- tajjānād viṣayatvaṃ ca jñāne meyaṃ na vidyate || 5,9.52 ||
-
- saṃyogasamavāyādisambandho naiva vidyate |
- nāgṛhīte hi dharmatvaṃ gṛhīte siddhasādhanam || 5,9.53 ||
-
- abhāvaśabdavācyatvāt pratyakṣādeś ca bhidyate |
- pramāṇānām abhāvo hi prameyāṇām abhāvavat || 5,9.54 ||
-
- abhāvo vā pramāṇena svānurūpeṇa mīyate |
- prameyatvād yathā bhāvas tasmād bhāvātmakāt pṛthak || 5,9.55 ||
-
- karmāṇi sarvāṇi phalaiḥ samastaiḥ sarvair yathāvac ca yadaṅgakāṇḍaiḥ |
- na saṅgatānīha parasparaṃ ca nāṅgaṃ tadetat prabhavaṃ kratūnām || 5,9.56 ||
-
- yuktyāgamābhyām iti tarkito 'yaṃ pramāṇaṣaṭkaṃ pravibhajya bhāṣye |
- tato 'dhikaṃ yad dvayam iṣṭam anyair bhedo na tasyety api siddham etat || 5,9.57 ||
-
- (p.349)iha bhavati śatādau sambhavādyāsahasrānmatir aviyutabhāvāt sānumānād abhinnā |
- jagati bahu na tathyaṃ nityam aitihyam uktaṃ bhavati tu yadi satyaṃ nāgamād bhidyate tat || 5,9.58 ||
pramāṇapañcakaṃ yatra vasturūpe na jāyate |
vastusattāvabodhārthaṃ tatrābhāvapramāṇatā || 5,9.1 ||
vastvasaṅkarasiddhiś ca tatprāmāṇyasamāśrayā |
kṣīre dadhyādi yan nāsti prāgabhāvaḥ sa ucyate || 5,9.2 ||
nāstitā payaso dadhni pradhvaṃsābhāva iṣyate |
gavi yo 'śvādyabhāvas tu so 'nyonyābhāva ucyate || 5,9.3 ||
śiraso 'vayavā nimnā vṛddhikāṭhinyavarjitāḥ |
śaśaśṛṅgādirūpeṇa so 'tyantābhāva ucyate || 5,9.4 ||
kṣīre dadhi bhaved evaṃ dadhni kṣīraṃ ghaṭe paṭaḥ |
śaśe śṛṅgaṃ pṛthivyādau caitanyaṃ mūrtir ātmani || 5,9.5 ||
apsu gandho rasaś cāgnau vāyau rūpeṇa tau saha |
vyomni saṃsparśitā te ca na ced asya pramāṇatā || 5,9.6 ||
na ca syād vyavahāro 'yaṃ kāraṇādivibhāgataḥ |
prāgabhāvādibhedena nābhāvo bhidyate yadi || 5,9.7 ||
na cāvastuna ete syur bhedās tenāsya vastutā |
kāryādīnām abhāvaḥ ko yo 'bhāvaḥ kāraṇāditaḥ || 5,9.8 ||
yadvānuvṛttivyāvṛttibuddhigrāhyo yatas tv ayam |
tasmād gavādivad vastu, prameyatvāc ca gamyate || 5,9.9 ||
na caupacārikatvaṃ vā bhrāntir vāpi yadṛcchayā |
bhavaty ato na sāmānyaviśeṣātmakatā mṛṣā || 5,9.10 ||
pratyakṣāder anutpattiḥ pramāṇābhāva ucyate |
sātmanaḥ pariṇāmo vā vijñānaṃ vākyavastuni || 5,9.11 ||
svarūpapararūpābhyāṃ nityaṃ sadasadātmake |
vastuni jñāyate kaiś cid rūpaṃ kiñ cit kadā cana || 5,9.12 ||
yasya yatra yadodbhūtir jighṛkṣā vopajāyate |
cetyate 'nubhavas tasya tena ca vyapadiśyate || 5,9.13 ||
tasyopakārakatvena varttate 'śastadetaraḥ |
ubhayor api saṃvittāv ubhayānugamo 'sti hi || 5,9.14 ||
ayam eveti yo hy eṣa bhāve bhavati nirṇayaḥ |
naiṣa vastvantarābhāvasaṃvittyanugamād ṛte || 5,9.15 ||
nāstīty api ca saṃvittir na vastvanugamād ṛte |
jñānaṃ na jāyate kiñ cid upaṣṭambhanavarjitam || 5,9.16 ||
pratyakṣādyavatāras tu bhāvāṃśo gṛhyate yadā |
vyāpāras tadanutpatter abhāvāṃśe jighṛkṣite || 5,9.17 ||
na tāvad indriyair eṣā nāstīty utpadyate matiḥ |
bhāvāṃśenaiva saṃyogo yogyatvādindriyasya hi || 5,9.18 ||
nanu bhāvād abhinnatvāt samprayogo 'sti tena ca |
na hy atyantam abhedo 'sti rūpādivad ihāpi naḥ || 5,9.19 ||
dharmayor bheda iṣṭo hi dharmyabhede 'pi naḥ sthite |
udbhavābhibhavātmatvād grahaṇaṃ cāvatiṣṭhate || 5,9.20 ||
idam eva nimittaṃ ca vivekasya pratīyate |
bhāvābhāvadhiyor akṣaiḥ sambandho 'kṣānapekṣaṇam || 5,9.21 ||
rūpāder api bhedaṃ ca ke cid grāhakabhedataḥ |
varṇayanti yathaikasya puṃsaḥ putrādirūpatām || 5,9.22 ||
buddhimātrakṛto bhedo rūpādau nityam eva hi |
na ca deśādyabhinnānāṃ samudāyāvakalpanā || 5,9.23 ||
sadguṇadravyarūpeṇa rūpāder ekateṣyate |
svarūpāpekṣayā caiṣāṃ parasparavibhinnatā || 5,9.24 ||
yadi tadvadapekṣātra na syād bhedo 'tra naiva hi |
sadasadrūpatā buddher bhaved anyataratra naḥ || 5,9.25 ||
tatsambandhe sad ityevaṃ tadrūpatvaṃ pratīyate |
nāsty atredam itīdaṃ tu tadasaṃyogahetukam || 5,9.26 ||
gṛhītvā vastusadbhāvaṃ smṛtvā ca pratiyoginam |
mānasaṃ nāstitājñānaṃ jāyate 'kṣānapekṣaṇāt || 5,9.27 ||
svarūpamātraṃ dṛṣṭvāpi paścāt kiñ cit smarann api |
tatrānyanāstitāṃ pṛṣṭas tadaiva pratipadyate || 5,9.28 ||
na cāpy atrānumānatvaṃ liṅgābhāvāt pratīyate |
bhāvāṃśo nanu liṅgaṃ syāt, tadānīṃ nājighṛkṣaṇāt || 5,9.29 ||
abhāvāvagater janma bhāvāṃśe hy ajighṛkṣite |
tasmin pratīyamāne tu nābhāve jāyate matiḥ || 5,9.30 ||
na caiṣa prakṣadharmatvaṃ padavat pratipadyate |
saha sarvair abhāvaiś ca bhāvo naikāntato gataḥ || 5,9.31 ||
kva cid bhāve 'pi sadbhāvo jñāto yasya kadā cana |
tasyābhāvo 'pi tatraiva kadā cid avagamyate || 5,9.32 ||
yatrāpy adṛṣṭapūrvatvaṃ yadabhāvasya tatra ca |
tadabhāvamatir dṛṣṭā sambandhe 'kṣānapekṣayā || 5,9.33 ||
kasya cid yadi bhāvasya syād abhāvena kena cit |
sambandhadarśanam, tatra sarvamānaṃ prasajyate || 5,9.34 ||
gṛhīte 'pi ca bhāvāṃśe naivābhāve 'nyavastunaḥ |
sarvatra matir ityevaṃ vyabhicārād aliṅgatā || 5,9.35 ||
sambandhe gṛhyamāṇe ca sambandhigrahaṇaṃ dhruvam |
tatrābhāvamatiḥ kena pramāṇenopajāyate || 5,9.36 ||
tadānīṃ na hi liṅgena sambandhigrahaṇaṃ bhavet |
tatrāvaśyam abhāvasya pramāṇāntarato gatiḥ || 5,9.37 ||
pratyakṣāder anutpattir na tu liṅgaṃ bhaviṣyati |
na viśeṣaṇasambandhas tasyāḥ sāmānyato bhavet || 5,9.38 ||
na cāpy abhāvasāmānye pramāṇam upajāyate |
vyabhicārād viśeṣās tu pratīyeran kathaṃ tayā || 5,9.39 ||
na cānavagataṃ liṅgaṃ gṛhyate ced asāv api |
abhāvatvād abhāvena gṛhyetānyena hetunā || 5,9.40 ||
sa cānyena grahītavyo nāgṛhīte hi liṅgatā |
tadgṛhītir hi liṅgena syād anyenety anantatā || 5,9.41 ||
liṅgābhāve tathaiva syād anavastheyam ity ataḥ |
kvāpy asya syāt pramāṇatvaṃ liṅgatvena vinā dhruvam || 5,9.42 ||
nāstīti dhīḥ phalaṃ caiṣā pratyakṣāder ajanmanaḥ |
tasyaiva ca pramāṇatvam ānantaryāt pratīyate || 5,9.43 ||
trilakṣaṇena yā buddhir janyate sānumeṣyate |
na cānutpattirūpasya kāraṇāpekṣitā kva cit || 5,9.44 ||
mānaṃ katham abhāvaś cet, prameyaṃ cāsya kīdṛśam |
meyo yadvadabhāvo hi mānam apy evam iṣyatām || 5,9.45 ||
bhāvātmake tathā meye nābhāvasya pramāṇatā |
tathābhāvaprameye 'pi na bhāvasya pramāṇatā || 5,9.46 ||
bhāvātmakasya mānatvaṃ na ca rājājñayā sthitam |
paricchedaphalatvād dhi prāmāṇyaṃ syād dvayor api || 5,9.47 ||
yadi cāsya pramāṇatvam abhāvatvena neṣyate |
vastunaḥ kāraṇatvaṃ hi dṛṣṭam ity abhimānitā || 5,9.48 ||
na liṅgatvaprameyatve bhavetāṃ tadvad eva hi |
tathā sati ca pūrvokto vyavahāro na sidhyati || 5,9.49 ||
pramāṇānām anutpatter nābhāvasyāpi dharmatā |
yatrābhāvo 'sti tenāsyāḥ sambandho naiva vidyate || 5,9.50 ||
yo na sannihitas tatra tasya dharmo bhaved iyam |
na ca tasya prameyatvaṃ dharmadharmitvavarjanāt || 5,9.51 ||
abhāvena tu sambandho bhavet tadviṣayatvataḥ |
tajjānād viṣayatvaṃ ca jñāne meyaṃ na vidyate || 5,9.52 ||
saṃyogasamavāyādisambandho naiva vidyate |
nāgṛhīte hi dharmatvaṃ gṛhīte siddhasādhanam || 5,9.53 ||
abhāvaśabdavācyatvāt pratyakṣādeś ca bhidyate |
pramāṇānām abhāvo hi prameyāṇām abhāvavat || 5,9.54 ||
abhāvo vā pramāṇena svānurūpeṇa mīyate |
prameyatvād yathā bhāvas tasmād bhāvātmakāt pṛthak || 5,9.55 ||
karmāṇi sarvāṇi phalaiḥ samastaiḥ sarvair yathāvac ca yadaṅgakāṇḍaiḥ |
na saṅgatānīha parasparaṃ ca nāṅgaṃ tadetat prabhavaṃ kratūnām || 5,9.56 ||
yuktyāgamābhyām iti tarkito 'yaṃ pramāṇaṣaṭkaṃ pravibhajya bhāṣye |
tato 'dhikaṃ yad dvayam iṣṭam anyair bhedo na tasyety api siddham etat || 5,9.57 ||
iha bhavati śatādau sambhavādyāsahasrānmatir aviyutabhāvāt sānumānād abhinnā |
jagati bahu na tathyaṃ nityam aitihyam uktaṃ bhavati tu yadi satyaṃ nāgamād bhidyate tat || 5,9.58 ||
§ 5,10 citrākṣepavāda CAV
-
- paralokaphalāḥ pūrvam ākṣiptāś codanāḥ paraiḥ |
- idānīm aihikākṣepaḥ, (p.350)sūtrakāreṇa codyate || 5,10.1 ||
-
- citrāpaśuphalatvādiviṣayāś codaṇā mṛṣā |
- pratyakṣādyadhikāre 'pi tair arthāsaṅgatir yataḥ || 5,10.2 ||
-
- yadīdṛk tanmṛṣā dṛṣṭaṃ vipralipsor yathā vacaḥ |
- nadītīre phalānīti tatrādṛśyāni tāni cet || 5,10.3 ||
-
- na vā paśuphalā citrā svakāle tadadānaḥ |
- snānabhujyādivat te 'pi tatsādhyā na bhavanti vā || 5,10.4 ||
-
- tadutpattāvasadbhāvāt svarge tṛptisukhādivat |
- vaidharmyeṇobhayatrāpi bhavetāṃ sukham ardane || 5,10.5 ||
-
- ānantaryam ayuktaṃ cet, (p.351)na sāmarthyāvabodhanāt |
- śabdaikadeśabhūtena tena tat pratipāditam || 5,10.6 ||
-
- kālāntarānupādānāt karmasvābhāvyato 'pi ca |
- codyamānasya citrāder ānantaryaṃ viśeṣaṇam || 5,10.7 ||
-
- atra tāvadasaṃvādo virodhaś cottarasya tu |
- svargayānaviruddho hi bhasmībhāvo 'tra dṛśyate || 5,10.8 ||
-
- yajñāyudhivaco mithyā pratyakṣeṇa virodhataḥ |
- sādharmyeṇa śilāvākyaṃ vaidharmyeṇāptabhāṣitam || 5,10.9 ||
-
- śarīrād yadi cānyaḥ syān nāsau yajñāyudhī bhavet |
- na cāsya yajamānatvaṃ sadbhāvo 'pi ca durlabhaḥ || 5,10.10 ||
-
- (p.352)yadi syād vidhiśabdo 'tra naivādarśanato bhavet |
- viśeṣo 'syeti bhedena nopāttaṃ syād idaṃ tataḥ || 5,10.11 ||
-
- vidhiśabde bhaviṣyattvaṃ phalasya parikalpya hi |
- virodhaparihāraḥ syād vartamāne 'pi nāsty asau || 5,10.12 ||
-
- phalaṃ ca na bhaved evaṃ bhasmībhāvād vidhāv api |
- tatsāmarthyena yā cānyā kalpanā tāṃ niṣedhati || 5,10.13 ||
-
- prāyaś caivamprakāratvam arthavādeṣu dṛśyate |
- mantreṣu ceti te sarve pakṣīkāryāḥ prayatnataḥ || 5,10.14 ||
-
- evaṃ saty agnihotrādivākyeṣv api mṛṣārthatā |
- vedavākyaikadeśatvāc citrādivacaneṣv api || 5,10.15 ||
paralokaphalāḥ pūrvam ākṣiptāś codanāḥ paraiḥ |
idānīm aihikākṣepaḥ, sūtrakāreṇa codyate || 5,10.1 ||
citrāpaśuphalatvādiviṣayāś codaṇā mṛṣā |
pratyakṣādyadhikāre 'pi tair arthāsaṅgatir yataḥ || 5,10.2 ||
yadīdṛk tanmṛṣā dṛṣṭaṃ vipralipsor yathā vacaḥ |
nadītīre phalānīti tatrādṛśyāni tāni cet || 5,10.3 ||
na vā paśuphalā citrā svakāle tadadānaḥ |
snānabhujyādivat te 'pi tatsādhyā na bhavanti vā || 5,10.4 ||
tadutpattāvasadbhāvāt svarge tṛptisukhādivat |
vaidharmyeṇobhayatrāpi bhavetāṃ sukham ardane || 5,10.5 ||
ānantaryam ayuktaṃ cet, na sāmarthyāvabodhanāt |
śabdaikadeśabhūtena tena tat pratipāditam || 5,10.6 ||
kālāntarānupādānāt karmasvābhāvyato 'pi ca |
codyamānasya citrāder ānantaryaṃ viśeṣaṇam || 5,10.7 ||
atra tāvadasaṃvādo virodhaś cottarasya tu |
svargayānaviruddho hi bhasmībhāvo 'tra dṛśyate || 5,10.8 ||
yajñāyudhivaco mithyā pratyakṣeṇa virodhataḥ |
sādharmyeṇa śilāvākyaṃ vaidharmyeṇāptabhāṣitam || 5,10.9 ||
śarīrād yadi cānyaḥ syān nāsau yajñāyudhī bhavet |
na cāsya yajamānatvaṃ sadbhāvo 'pi ca durlabhaḥ || 5,10.10 ||
yadi syād vidhiśabdo 'tra naivādarśanato bhavet |
viśeṣo 'syeti bhedena nopāttaṃ syād idaṃ tataḥ || 5,10.11 ||
vidhiśabde bhaviṣyattvaṃ phalasya parikalpya hi |
virodhaparihāraḥ syād vartamāne 'pi nāsty asau || 5,10.12 ||
phalaṃ ca na bhaved evaṃ bhasmībhāvād vidhāv api |
tatsāmarthyena yā cānyā kalpanā tāṃ niṣedhati || 5,10.13 ||
prāyaś caivamprakāratvam arthavādeṣu dṛśyate |
mantreṣu ceti te sarve pakṣīkāryāḥ prayatnataḥ || 5,10.14 ||
evaṃ saty agnihotrādivākyeṣv api mṛṣārthatā |
vedavākyaikadeśatvāc citrādivacaneṣv api || 5,10.15 ||
§ 5,11 sambandhākṣepavāda SAV
-
- (p.353)svapakṣasādhanaṃ tāvat na mṛṣā vaidikaṃ vacaḥ |
- svārthe vaktranapekṣatvāt padārthapadabuddhivat || 5,11.1 ||
-
- tatkṛtaḥ pratyayaḥ samyaṅ nityavākyodbhavatvataḥ |
- vākyabuddhivad eva atra pūrvoktāś cāpi hetavaḥ || 5,11.2 ||
-
- nityān śabdārthasambandhānāśrityoktena hetunā |
- svataḥ prāmāṇyasiddhyartham aprāmāṇye nirākṛte || 5,11.3 ||
-
- asambandhodbhavatvena paro mithyātvam abravīt |
- sambandho 'sti ca nityaś cety uktam autpattikādinā || 5,11.4 ||
-
- mithyā tv asya nirāsārthaṃ tatparair neṣyate dvayam |
- naiva cāsty atra sambandhaḥ kṛtako veti vakṣyate || 5,11.5 ||
-
- (p.354)asambhavena śeṣāṇāṃ saṃśleṣaḥ pariśiṣyate |
- asminn eva ca sambandhe pratītir laukiko dhruvā || 5,11.6 ||
-
- tanniṣedhamataḥ prāha na śabdo 'rthena saṅgataḥ |
- taddeśānantarādṛṣṭer vindhyo himavatā yathā || 5,11.7 ||
-
- evam artho dvayaṃ vāpi sādhanīyam asaṅgatam |
- kṣuretyādi ca siddhyarthahetor uktam athāparaḥ || 5,11.8 ||
-
- śaktirūpaṃ gṛhītvāha saṃśleṣo yadi vāryate |
- sambandhasiddhasādhyatvam atha sambandhamātrakam || 5,11.9 ||
-
- pitāputrādisambandhair anekāntaḥ prasajyate |
- ekabhūmyādisambandhād dṛṣṭānte sādhyahīnatā || 5,11.10 ||
-
- vācyavācakasambandhaniṣedhe lokabādhanam |
- virodhaś ca svavākyena na hi sambandhavarjitaiḥ || 5,11.11 ||
-
- pratijñārthaṃ padaiḥ śākyaḥ pratīpādayituṃ paraḥ |
- abhidhānakriyāyāṃ hi karmatvaṃ vācyasaṃśritam || 5,11.12 ||
-
- śabdānāṃ karaṇatvaṃ vā kartṛtvaṃ vā nirūpitam |
- (p.355)pratipattāv upādānāt sāhitye ca vivakṣite || 5,11.13 ||
-
- niyamyate yadekasyāṃ sambandhaḥ so 'rthaśabdayoḥ |
- tatra yady apy asambandhaḥ kārakāṇāṃ parasparam || 5,11.14 ||
-
- tathāpi yatkriyā tasyām upakāryopakāritā |
- sa kriyāsaṅgateḥ paścāt sambandhaḥ kīrtyate tayoḥ || 5,11.15 ||
-
- (p.356)na cātrāpy avinābhāva upayogīti sādhitam |
- saṃjñeti gamakatvaṃ cen na tadaṅgam iyaṃ bhavet || 5,11.16 ||
-
- gamayantīṃ śrutiṃ dṛṣṭvā kalpyate vyavahārataḥ |
- na caiṣā gamayatyarthaṃ sambandhe 'navadhārite || 5,11.17 ||
-
- tasmād gamakatā paścād dhūmāder iva jāyate |
- sānaṅgaṃ tadvad eva syād neyaṃ dhūmādibhiḥ samā || 5,11.18 ||
-
- nirūpite 'vinābhāve tatra tatkāritā hy asau |
- gamakatvena pūrvaṃ ca tatra notpadyate matiḥ || 5,11.19 ||
-
- iha vācakatāyāḥ prāṅ nāvinābhāvitāmatiḥ |
- yad eva ceha sambandhaṃ vṛddhebhyaḥ pratipadyate || 5,11.20 ||
-
- tadaiva gamako 'syāyam iti nānyasvarūpataḥ |
- kathayanti kva cit tāvad boddhavyo 'smād ayaṃ tv iti || 5,11.21 ||
-
- kva cid vācaka ity evaṃ vācyo 'yam iti cocyate |
- kva cid uccaritācchabdād dṛṣṭvārthaviṣayāṃ kriyām || 5,11.22 ||
-
- (p.357)keṣāñ cit tatra boddhṛtvam anumānāt pratīyate |
- etenāsmād yataḥ śabdād artho 'yam avadhāritaḥ || 5,11.23 ||
-
- tena nūnam imau siddhau vācyavācakaśaktikau |
- itthaṃ vācakatā siddhā saṅkīrṇāpi tataḥ param || 5,11.24 ||
-
- anvayavyatirekābhyāṃ niṣkṛṣṭe 'rthe niyamyate |
- bahujātiguṇadravyakarmabhedāvalamvinaḥ || 5,11.25 ||
-
- pratyayāt sahasā jātā śrautalākṣaṇikātmakāt |
- na lokaḥ kāranābhāvān nirdhārayitum icchati || 5,11.26 ||
-
- balābalādisiddhyarthaṃ vākyajñāstu viviñcate |
- kakṣāntaritasāmānyaviśeṣeṣu hi durbalaḥ || 5,11.27 ||
-
- sāmānyavacanaḥ śabdo jāyate lakṣaṇābalāt |
- tenāvaśyaṃ vivektavyaṃ jāyate lakṣaṇābalāt || 5,11.28 ||
-
- kiyad vā nityasambandhād abhidheyena lakṣyate |
- (p.358)tatra prayogabāhulyāt tadviśeṣeṣv asatsv api || 5,11.29 ||
-
- prayogāt parasāmānye sati vācyaprayogataḥ |
- sāsnādyekārthasambandhigotvamātrasya vācakaḥ || 5,11.30 ||
-
- gośabda iti vijñānam anvayavyatirekajam |
- tasmād gamakataivādau abhidhāyakatā punaḥ || 5,11.31 ||
-
- tannimitteti sambandhaḥ saṃjñāsaṃjñitvalakṣaṇaḥ |
- sambandhaniyamo 'yaṃ tu yā 'vinābhāvitocyate || 5,11.32 ||
-
- (p.359)sambandhagrahaṇāt pūrva yasmān na gamayaty ataḥ |
- gavāder nābhidhāśaktir devadattapade yathā || 5,11.33 ||
-
- yathaiva gamakaḥ śabdo vyavahārāt pratīyate |
- tathaiva śaktivijñānaṃ tasyopāyo 'vagamyate || 5,11.34 ||
-
- svarūpagrahaṇaṃ cāsya yathā vyāpriyate phale |
- tathā sambandhivijñānaṃ nāśaktis tatkṛtā bhavet || 5,11.35 ||
-
- yatsādhakatamatvena kasya cit kiñ cid ucyate |
- tasyānugrāhakāpekṣā na svaśaktivighātinī || 5,11.36 ||
-
- na hi tat kāraṇaṃ loke vede vā kiñ cid īdṛśam |
- itikartavyatāsādhye yasya nānugrahe 'rthitā || 5,11.37 ||
-
- pratyātmaniyatatvāc ca yathaiva karaṇaṃ bhavet |
- bāhyāntaravibhāgena kva cit syād vā vivakṣayā || 5,11.38 ||
-
- udvigno hy andhakāreṇa kaś cid evaṃ bravīty api |
- kiṃ cakṣuṣā mamaitena dṛṣṭaṃ dīpena yanmayā || 5,11.39 ||
-
- (p.360)nityavṛttau tu nāndhānāṃ dṛṣṭir dīpaśatair api |
- rūpādidarśane yasmāt tasmāc cakṣuḥ prakāśakam || 5,11.40 ||
-
- śarīrātmamanoyogād asādhāraṇāṇatābalāt |
- vijñānāsattibhāvāc ca cakṣuḥ kāraṇam iṣyate || 5,11.41 ||
-
- tathaivehāpi sambandhajñānam aṅgaṃ prasiddhitaḥ |
- gauravāt karaṇatvena mataṃ cet kena vāryate || 5,11.42 ||
-
- yathā cakṣur itīdaṃ tu vyabhicāritvam ucyate |
- devadatte 'pi cāvyaktāṃ śaktim icchanti yuktitaḥ || 5,11.43 ||
-
- prakāśe 'vasthite bāhye nāndho rūpaṃ pratīyate |
- phalānantaryataś cāpi cakṣuḥ karaṇam iṣyate || 5,11.44 ||
-
- puruṣādhīnavijñānas tebhyaḥ prāganirūpitaḥ |
- yaḥ saṃjñāsaṃjñisambandhaḥ sa ceṣṭaś ced dhruvaṃ kṛtaḥ || 5,11.45 ||
-
- (p.361)bhinnadeśādyadhiṣṭhānād yathā rajjughaṭādiṣu |
- samaṃ nāsty anayoḥ kiñ cit tenāsaṅgatatā svataḥ || 5,11.46 ||
svapakṣasādhanaṃ tāvat na mṛṣā vaidikaṃ vacaḥ |
svārthe vaktranapekṣatvāt padārthapadabuddhivat || 5,11.1 ||
tatkṛtaḥ pratyayaḥ samyaṅ nityavākyodbhavatvataḥ |
vākyabuddhivad eva atra pūrvoktāś cāpi hetavaḥ || 5,11.2 ||
nityān śabdārthasambandhānāśrityoktena hetunā |
svataḥ prāmāṇyasiddhyartham aprāmāṇye nirākṛte || 5,11.3 ||
asambandhodbhavatvena paro mithyātvam abravīt |
sambandho 'sti ca nityaś cety uktam autpattikādinā || 5,11.4 ||
mithyā tv asya nirāsārthaṃ tatparair neṣyate dvayam |
naiva cāsty atra sambandhaḥ kṛtako veti vakṣyate || 5,11.5 ||
asambhavena śeṣāṇāṃ saṃśleṣaḥ pariśiṣyate |
asminn eva ca sambandhe pratītir laukiko dhruvā || 5,11.6 ||
tanniṣedhamataḥ prāha na śabdo 'rthena saṅgataḥ |
taddeśānantarādṛṣṭer vindhyo himavatā yathā || 5,11.7 ||
evam artho dvayaṃ vāpi sādhanīyam asaṅgatam |
kṣuretyādi ca siddhyarthahetor uktam athāparaḥ || 5,11.8 ||
śaktirūpaṃ gṛhītvāha saṃśleṣo yadi vāryate |
sambandhasiddhasādhyatvam atha sambandhamātrakam || 5,11.9 ||
pitāputrādisambandhair anekāntaḥ prasajyate |
ekabhūmyādisambandhād dṛṣṭānte sādhyahīnatā || 5,11.10 ||
vācyavācakasambandhaniṣedhe lokabādhanam |
virodhaś ca svavākyena na hi sambandhavarjitaiḥ || 5,11.11 ||
pratijñārthaṃ padaiḥ śākyaḥ pratīpādayituṃ paraḥ |
abhidhānakriyāyāṃ hi karmatvaṃ vācyasaṃśritam || 5,11.12 ||
śabdānāṃ karaṇatvaṃ vā kartṛtvaṃ vā nirūpitam |
pratipattāv upādānāt sāhitye ca vivakṣite || 5,11.13 ||
niyamyate yadekasyāṃ sambandhaḥ so 'rthaśabdayoḥ |
tatra yady apy asambandhaḥ kārakāṇāṃ parasparam || 5,11.14 ||
tathāpi yatkriyā tasyām upakāryopakāritā |
sa kriyāsaṅgateḥ paścāt sambandhaḥ kīrtyate tayoḥ || 5,11.15 ||
na cātrāpy avinābhāva upayogīti sādhitam |
saṃjñeti gamakatvaṃ cen na tadaṅgam iyaṃ bhavet || 5,11.16 ||
gamayantīṃ śrutiṃ dṛṣṭvā kalpyate vyavahārataḥ |
na caiṣā gamayatyarthaṃ sambandhe 'navadhārite || 5,11.17 ||
tasmād gamakatā paścād dhūmāder iva jāyate |
sānaṅgaṃ tadvad eva syād neyaṃ dhūmādibhiḥ samā || 5,11.18 ||
nirūpite 'vinābhāve tatra tatkāritā hy asau |
gamakatvena pūrvaṃ ca tatra notpadyate matiḥ || 5,11.19 ||
iha vācakatāyāḥ prāṅ nāvinābhāvitāmatiḥ |
yad eva ceha sambandhaṃ vṛddhebhyaḥ pratipadyate || 5,11.20 ||
tadaiva gamako 'syāyam iti nānyasvarūpataḥ |
kathayanti kva cit tāvad boddhavyo 'smād ayaṃ tv iti || 5,11.21 ||
kva cid vācaka ity evaṃ vācyo 'yam iti cocyate |
kva cid uccaritācchabdād dṛṣṭvārthaviṣayāṃ kriyām || 5,11.22 ||
keṣāñ cit tatra boddhṛtvam anumānāt pratīyate |
etenāsmād yataḥ śabdād artho 'yam avadhāritaḥ || 5,11.23 ||
tena nūnam imau siddhau vācyavācakaśaktikau |
itthaṃ vācakatā siddhā saṅkīrṇāpi tataḥ param || 5,11.24 ||
anvayavyatirekābhyāṃ niṣkṛṣṭe 'rthe niyamyate |
bahujātiguṇadravyakarmabhedāvalamvinaḥ || 5,11.25 ||
pratyayāt sahasā jātā śrautalākṣaṇikātmakāt |
na lokaḥ kāranābhāvān nirdhārayitum icchati || 5,11.26 ||
balābalādisiddhyarthaṃ vākyajñāstu viviñcate |
kakṣāntaritasāmānyaviśeṣeṣu hi durbalaḥ || 5,11.27 ||
sāmānyavacanaḥ śabdo jāyate lakṣaṇābalāt |
tenāvaśyaṃ vivektavyaṃ jāyate lakṣaṇābalāt || 5,11.28 ||
kiyad vā nityasambandhād abhidheyena lakṣyate |
tatra prayogabāhulyāt tadviśeṣeṣv asatsv api || 5,11.29 ||
prayogāt parasāmānye sati vācyaprayogataḥ |
sāsnādyekārthasambandhigotvamātrasya vācakaḥ || 5,11.30 ||
gośabda iti vijñānam anvayavyatirekajam |
tasmād gamakataivādau abhidhāyakatā punaḥ || 5,11.31 ||
tannimitteti sambandhaḥ saṃjñāsaṃjñitvalakṣaṇaḥ |
sambandhaniyamo 'yaṃ tu yā 'vinābhāvitocyate || 5,11.32 ||
sambandhagrahaṇāt pūrva yasmān na gamayaty ataḥ |
gavāder nābhidhāśaktir devadattapade yathā || 5,11.33 ||
yathaiva gamakaḥ śabdo vyavahārāt pratīyate |
tathaiva śaktivijñānaṃ tasyopāyo 'vagamyate || 5,11.34 ||
svarūpagrahaṇaṃ cāsya yathā vyāpriyate phale |
tathā sambandhivijñānaṃ nāśaktis tatkṛtā bhavet || 5,11.35 ||
yatsādhakatamatvena kasya cit kiñ cid ucyate |
tasyānugrāhakāpekṣā na svaśaktivighātinī || 5,11.36 ||
na hi tat kāraṇaṃ loke vede vā kiñ cid īdṛśam |
itikartavyatāsādhye yasya nānugrahe 'rthitā || 5,11.37 ||
pratyātmaniyatatvāc ca yathaiva karaṇaṃ bhavet |
bāhyāntaravibhāgena kva cit syād vā vivakṣayā || 5,11.38 ||
udvigno hy andhakāreṇa kaś cid evaṃ bravīty api |
kiṃ cakṣuṣā mamaitena dṛṣṭaṃ dīpena yanmayā || 5,11.39 ||
nityavṛttau tu nāndhānāṃ dṛṣṭir dīpaśatair api |
rūpādidarśane yasmāt tasmāc cakṣuḥ prakāśakam || 5,11.40 ||
śarīrātmamanoyogād asādhāraṇatābalāt |
vijñānāsattibhāvāc ca cakṣuḥ kāraṇam iṣyate || 5,11.41 ||
tathaivehāpi sambandhajñānam aṅgaṃ prasiddhitaḥ |
gauravāt karaṇatvena mataṃ cet kena vāryate || 5,11.42 ||
yathā cakṣur itīdaṃ tu vyabhicāritvam ucyate |
devadatte 'pi cāvyaktāṃ śaktim icchanti yuktitaḥ || 5,11.43 ||
prakāśe 'vasthite bāhye nāndho rūpaṃ pratīyate |
phalānantaryataś cāpi cakṣuḥ karaṇam iṣyate || 5,11.44 ||
puruṣādhīnavijñānas tebhyaḥ prāganirūpitaḥ |
yaḥ saṃjñāsaṃjñisambandhaḥ sa ceṣṭaś ced dhruvaṃ kṛtaḥ || 5,11.45 ||
bhinnadeśādyadhiṣṭhānād yathā rajjughaṭādiṣu |
samaṃ nāsty anayoḥ kiñ cit tenāsaṅgatatā svataḥ || 5,11.46 ||
§ 5,12 sphoṭavāda SPH
-
- ādhārātmani vijñāte sukham ādheyabodhanam |
- tasyaiva tāvat prastāvād atha gaur ity ato 'bravīt || 5,12.1 ||
-
- pratyakṣe 'pi visaṃvādo yeṣāṃ kaḥ svayam uttaram |
- tebhyo dadyād iti jñātvā vṛddhānāṃ matam abravīt || 5,12.2 ||
-
- (p.362)tatrārthapratyayadvāraṃ kṛtaṃ śabdanirūpaṇam |
- yair āsatāṃ tu te tāvat pratyakṣeṇa parīkṣyate || 5,12.3 ||
-
- pratyakṣaṃ nāsamarthaṃ nastena cārthe 'vadhārite |
- na hetur balavān anyaḥ parīkṣyeta yatas tataḥ || 5,12.4 ||
-
- tasmāc chrotraparicchinno yady arthaṃ gamayen na vā |
- sarvathā tasya śabdatvaṃ lokasiddhaṃ na hīyate || 5,12.5 ||
-
- yadi tv arthagatau śaktir na syād asya tataḥ punaḥ |
- vastvantaraṃ prakalpyeta vinā śabdaprasiddhitaḥ || 5,12.6 ||
-
- agnyādīn gamayanto 'pi śabdā dhūmādayo na hi |
- na vā 'pratyāyakatvāt syād ekavarṇeṣv aśabdatā || 5,12.7 ||
-
- na ca prāgarthavijñānāś chotragrāhye na śabdadhīḥ |
- na cārthajñānataḥ paścād aśrautre 'pi ca śabdatā || 5,12.8 ||
-
- parasparānapekṣāś ca śrotrabuddhyā svarūpataḥ |
- varṇā evāvagamyante na pūrvāparavastunī || 5,12.9 ||
-
- (p.363)alpīyasāpi yatnena śabdam uccaritaṃ matiḥ |
- yadi vā gṛhṇāti varṇaṃ yadi vā sakalaṃ sphuṭam || 5,12.10 ||
-
- pṛthaṅ na copalabhyante varṇasyāvayavāḥ kva cit |
- na ca varṇeṣv anusyūtā dṛśyante tantuvat paṭe || 5,12.11 ||
-
- teṣām anupalabdheś ca na jñātā liṅgasaṅgatiḥ |
- nāgamas tatparaś cāsti nādṛṣṭe copamā kva cit || 5,12.12 ||
-
- na cāpy anupapattiḥ syād varṇasyāvayavair vinā |
- yathānyāvayavānāṃ hi vināpy avayavāntaraiḥ || 5,12.13 ||
-
- pratyakṣeṇāvabuddhaś ca varṇo 'vayavavarjitaḥ |
- kiṃ na syād, vyomavac cātra liṅgaṃ tadrahitā matiḥ || 5,12.14 ||
-
- tadvac cāsyaikabuddhitvād deśabhede 'py abhinnatā |
- nanu bhedamatir na syāt, (p.364)tavāpy ekatvadhīḥ kutaḥ || 5,12.15 ||
-
- sāmānyeṣu mamaikā dhīs tadvyaktiṣu ca bhedadhīḥ |
- na hīṣṭaṃ bhedamātraṃ hi na syād ekatvadhīr yataḥ || 5,12.16 ||
-
- vyaktes tāvan na sāmānyaṃ bhinnarūpaṃ pratīyate |
- varṇeṣv anyatra śabdatvān nānyac ced varṇa eva saḥ || 5,12.17 ||
-
- sa eveti matir nāpi sādṛśyam, na ca tat kva cit |
- vināvayavasāmānyād varṇeṣv avayavā na ca || 5,12.18 ||
-
- pratyakṣaviṣayatvāc ca nānyāpoho 'pi yujyate |
- vācakaś cātra liṅgaṃ vā na tadānīṃ pratīyate || 5,12.19 ||
-
- gakārādiṣu sāmānyaṃ śabdatvaṃ kalpyate yathā |
- gotvaṃ ca śābaleyādau tathaitat kiṃ na kalpyate || 5,12.20 ||
-
- śābaleyagakārarādīn niṣpannān vyaktirūpataḥ |
- sāmānyadhīr na gṛhṇātīty ato jātir apīṣyate || 5,12.21 ||
-
- na tu drutādibhede 'pi niṣpannā sampratīyate |
- gavyaktyantaravyāvṛttā gavyaktir aparā sphuṭā || 5,12.22 ||
-
- tenaikatvena varṇasya buddhir ekopajāyate |
- (p.365)viśeṣabuddhisadbhāvo bhaved vyañjakabhedataḥ || 5,12.23 ||
-
- yathaiva tava gatvādi gamyamānaṃ drutādibhiḥ |
- viśeṣair api nānekam evaṃ varṇo 'pi no bhavet || 5,12.24 ||
-
- tvayāpi vyañjakavyaktibhedād bhedo 'bhyupeyate |
- mamāpi vyañjakair nādair bhedabuddhir bhaviṣyati || 5,12.25 ||
-
- tena yat prārthyate jāte tad varṇād eva labhyate |
- vyaktilabhyaṃ ca nādebhya iti gatvādidhīr yathā || 5,12.26 ||
-
- kalpayitvāpi tatpaścād vibhutvaikatvanityatāḥ |
- pratyekavṛttitā cāsya bhaveyur mahataḥ śramāt || 5,12.27 ||
-
- dvayasiddhas tu varṇātmā nityatvādi yathaiva ca |
- kalpitasyeṣyate tadvat siddhasyaivābhyupeyatām || 5,12.28 ||
-
- (p.366)pratyekasamavāye ca kleśo naiva bhaviṣyati |
- vyañjaneṣu ca dhībhedo naiva tādṛk pratīyate || 5,12.29 ||
-
- dṛśyate 'janurāgeṇa bhedo yo nāma, tatra naḥ |
- vivedo 'sty eva na hy eṣa kevalānāṃ pratīyate || 5,12.30 ||
-
- akṣv apy evaṃ paropādhir drutādipratyayo yathā |
- varṇā ''śritatvād varṇatvavyañjanapratyayo yathā || 5,12.31 ||
-
- gakāro 'tyantaniṣkṛṣṭagatvādhāro na gamyate |
- gānyabuddhyanirūpyatvāt paraiḥ kalpitagatvavat || 5,12.32 ||
-
- avastutvena sādhyatvān niṣedhād dhetusādhyayoḥ |
- sapakṣe 'nyatarāsiddhir na doṣāyātra jāyate || 5,12.33 ||
-
- varṇatvāc cāpi sādhyo 'yaṃ yakārādivad eva ca |
- vyatirekasya cādṛṣṭer nātra dṛṣṭaṃ nivartakam || 5,12.34 ||
-
- (p.367)gotvādivāraṇe tv eva dṛṣṭabādhaḥ sphuṭo bhavet |
- nānyathā hi matis tatra syāt sāmānyaviśeṣayoḥ || 5,12.35 ||
-
- na cāpy atraikavastutve bhedo vyañjakabhedataḥ |
- na piṇḍavyatirekeṇa vyañjako 'tra dhvanir yathā || 5,12.36 ||
-
- piṇḍavyaṅgyaiva gotvādir jātir nityaṃ pratīyate |
- tena bhinneṣu piṇḍeṣu jātir ekā pratīyate || 5,12.37 ||
-
- nanu yasya dvayaṃ śrotraṃ tasya buddhidvayaṃ bhavet |
- bhavato 'tīndriyatvāt tu kathaṃ nādair viśeṣadhīḥ || 5,12.38 ||
-
- nādena saṃskṛtāc chrotrād yadā śabdaḥ pratīyate |
- tadupaśleṣas tat asya bodhaṃ ke cit pracakṣate || 5,12.39 ||
-
- naiva vā grahaṇaṃ teṣāṃ śabde buddhis tu tadvaśāt |
- (p.368)saṃskārānukṛteḥ so 'pi mahatvādyavabudhyate || 5,12.40 ||
-
- madhuraṃ tiktarūpeṇa śvetaṃ pītatayā tathā |
- gṛhṇanti pittadoṣeṇa viṣayaṃ bhrāntacetasaḥ || 5,12.41 ||
-
- tathā vegena dhāvanto nāvyārūḍhāś ca gacchataḥ |
- parvatādīn vijānanti bhrameṇa bhramataś ca tān || 5,12.42 ||
-
- maṇḍūkavasayāktākṣā vaṃśānuragabuddhibhiḥ |
- vyaktyalpatvamahattvābhyāṃ sāmānyaṃ ca tadāśrtayam || 5,12.43 ||
-
- gṛhṇanti yadvadetāni nimittagrahaṇād vinā |
- vyañjakasthamabudhvaiva vyaṅgye bhrāntir bhaviṣyati || 5,12.44 ||
-
- varṇāntaratvam evāhuḥ ke cid dīrghapluptātādiṣu |
- na hi drutādivat tatra prayoho nāntarīyakaḥ || 5,12.45 ||
-
- tathā ca sati sāmānyaṃ triṣvatvaṃ kaiś cid iṣyate |
- sāmānyakalpanā tv anyair na yuktety abhidhīyate || 5,12.46 ||
-
- (p.369)atvam ity ucyamānaṃ hi na dīrghaplutayor bhavet |
- ātvaṃ na hrasvaplutayos traimātryaṃ na ca pūrvayoḥ || 5,12.47 ||
-
- sarvasādhāraṇatvena tad vijñātuṃ na śakyate |
- pratyekaṃ śābaleyādirūpe gotvaṃ yathā sphuṭam || 5,12.48 ||
-
- avarṇakulaśabdo 'pi sthānasāmyād vanādivat |
- samudāyārthavācīti na jātivacano bhavet || 5,12.49 ||
-
- svato hrasvādibhedas tu nityavāde virudhyate |
- sarvadā yasya sadbhāvaḥ sa kathaṃ mātrikaḥ svayam || 5,12.50 ||
-
- tasmād uccāraṇaṃ tasya mātrākālaṃ pratīyate |
- dvimātraṃ vā trimātraṃ vā na varṇo mātrikaḥ svayam || 5,12.51 ||
-
- dīrghāder nanv anaṅgatvaṃ vācakādharmato bhavet |
- itthaṃ pratīyamānāḥ syur varṇā na pratipādakāḥ || 5,12.52 ||
-
- yādṛśāt pūrvadṛṣṭo 'sāv artho gamyate tādṛśāt |
- bhrāntyā kathaṃ pratītiś cet, (p.370)nāsāv artham iti prati || 5,12.53 ||
-
- yathāśvādijavaḥ puṃsāṃ kāryāṅgatvaṃ prakalpayet |
- paradharmo 'pi varṇānāṃ dhvanidharmās tathaiva naḥ || 5,12.54 ||
-
- nanu dīrghādyanityatvād anityo vācako bhavet |
- ānupūrvīvad evāsya parihāro bhaviṣyati || 5,12.55 ||
-
- tathodāttādibhedānāṃ saṃskāravaśagā matiḥ |
- teṣāṃ dīrghādivad bhedo na kadā cit pratīyate || 5,12.56 ||
-
- tatraikavarṇarūpatve bhedo 'pi syād drutādivat |
- (p.371)nātra varṇāntaravyaktir iva dhvanyantarodbhavaḥ || 5,12.57 ||
-
- ta eva mṛdutīvratvaśīghratvādisamanvitāḥ |
- abhede cāpi varṇasya dhvanīnāṃ dviprakāratā || 5,12.58 ||
-
- ke cit svarūpabodhārthāḥ ke cid bodhānuvartinaḥ |
- yugapatkramarūpeṇa saṃskārotpādahetavaḥ || 5,12.59 ||
-
- tatra dīrghādibodhaḥ syāt pūrveṣāṃ pracayo yadā |
- varṇātmaiva hi kālena tāvatā taiḥ pratīyate || 5,12.60 ||
-
- yugapatpracitais taiś ca syād udāttādikalpanā |
- pracaye tv itareṣāṃ syād vatibhedo drutādikaḥ || 5,12.61 ||
-
- (p.372)varṇātmanyavabuddhe 'pi tadrūpām eva te matim |
- śanair utpādayanti, iti nānyo varṇaḥ pratīyate || 5,12.62 ||
-
- vyaktyākṛtikṛto bhedo yady apy ekāntato bhavet |
- varṇeṣu jaimineḥ pakṣas tathāpi na virudhyate || 5,12.63 ||
-
- nityatvayatnaḥ sarvo 'pi gatvādiṣu bhaviṣyati |
- gakārādivacaś caitat teṣv eva na virotsyate || 5,12.64 ||
-
- vicchinnayatnavyaṅgyaiś ca nityaiḥ sarvagatair api |
- vyatiriktapadārambho varṇair nātropapadyate || 5,12.65 ||
-
- anārabdhe ca gośabde gośabdatvaṃ kathaṃ bhavet |
- varṇasāmānyavac cāpi na tatkalpanam arhati || 5,12.66 ||
-
- (p.373)varṇātmanām abhedāc ca siddhā sāmānyadhīr api |
- samudāyo 'pi tebhyo 'syo vāraṇīyo 'nayā diśā || 5,12.67 ||
-
- abhedasamudāyas tu teṣāṃ dharmo na duṣyati |
- teṣām asti hi sāmarthyam arthapratyāyanaṃ prati || 5,12.68 ||
-
- yāvanto yādṛśo ye ca yadarthapratipādane |
- varṇāḥ prajñātasāmarthyāste tathaivāvabodhakāḥ || 5,12.69 ||
-
- teṣāṃ tu guṇabhūtānām arthapratyāyanaṃ prati |
- sāhityam ekakartrādikramaś cāpi vivakṣitaḥ || 5,12.70 ||
-
- kartraikatve nimitte ca krame sati niyāmakam |
- prayuñjānasya yat pūrvaṃ vṛddhebhyaḥ kramadarśanam || 5,12.71 ||
-
- (p.374)yaugapadyaṃ tv aśakyatvān naiva teṣām ihāśritam |
- kartṛbhedaś ca tatra syāt, na caivaṃ dṛśyate 'bhidhā || 5,12.72 ||
-
- yugapad dṛśyasāmarthyā naiva śaktāḥ krame yathā |
- bhāvās tathā krame śaktā yaugapadye na śaknuyuḥ || 5,12.73 ||
-
- dṛṣṭaś ca pūrṇamāsādeḥ kramaḥ saṃhatyakāriṇaḥ |
- abhyāsānāṃ ca loke 'pi svādhyāyagrahaṇādiṣu || 5,12.74 ||
-
- sādhanāditrayāṇāṃ ca vyāpārasyaikakālatā |
- sarvatrāstīti neha syād upālambhaḥ kramaṃ prati || 5,12.75 ||
-
- niṣpannā eva dṛśyante vyāpārāḥ sarva eva hi |
- sūkṣmā vyāpārabhedās tu dṛśyate na kadā cana || 5,12.76 ||
-
- (p.375)ekasādhanasāṃsthāś ca vyāpārāvayavā yadā |
- svarūpato nirīkṣyante yaugapadyam asat tadā || 5,12.77 ||
-
- kiṃ punar bahavo bhinnā bhinnasādhanasaṃśritāḥ |
- bhaveyur yaugapadyena vyāpārāḥ kramavartinaḥ || 5,12.78 ||
-
- yadā tv ādyaparispandād prabhṛtyā phalalābhataḥ |
- kriyā pūrvaparībhūtā lakṣyate varttate tadā || 5,12.79 ||
-
- tenātrāpi vivakṣātaḥ prabhṛtyā 'rthāvabodhanāt |
- sākalyenekṣyamāṇe syād vyāpāre varttamānatā || 5,12.80 ||
-
- pratyekaṃ ye punas tatra vyāpārās tannirūpaṇam |
- phalāniṣpattito na syān nāstitvaṃ na ca tāvatā || 5,12.81 ||
-
- phalānumeyatāyāṃ ca vyāpārasya phalaṃ prati |
- kārakāṇāṃ yathāsthānaṃ vyāpāre vartamānatā || 5,12.82 ||
-
- (p.376)avaśyam bhāvinī nityaṃ pratyāsattiś ca kasya cit |
- na tāvatā vyapetatvāt itareṣām anaṅgatā || 5,12.83 ||
-
- dvyantaraikāntaratvena gakārau kārayor dhruvam |
- arthaṃ pratyāyane śaktis tatra sthau gamakau yataḥ || 5,12.84 ||
-
- yathā visarjanīyasya vyavadhāne na śaktatā |
- tathaivetarayoḥ śaktir ānantarye na vidyate || 5,12.85 ||
-
- na ca yatraikaśo 'śaktis tatra sarveṣv aśaktatā |
- tathā hy aṅgāni dṛśyante śālyādivahanādiṣu || 5,12.86 ||
-
- śaktis tatrāsti kā cid dhi vahane sā samṛddhyate |
- saṅghātena tu varṇānāṃ pratyekaṃ kā cidīkṣyate || 5,12.87 ||
-
- na hy arthāvayavaḥ kaś cit pratyekaṃ taiḥ pratīyate |
- samastasyātha vā kaś cid bodhaleśo 'tra jāyate || 5,12.88 ||
-
- rathasyāpi tu yat kāryaṃ śālyādivahanaṃ na tat |
- (p.377)pratyekaṃ dṛśyate kiñ cin manāg api yathehitam || 5,12.89 ||
-
- atha yatkiñcid ucyeta vahane tad ihāpi naḥ |
- svātmapratyayahetutvaṃ varṇeṣv arthe 'pi vā kva cit || 5,12.90 ||
-
- yasyānavayavaḥ sphoṭo vyajyate varṇabuddhibhiḥ |
- so 'pi paryanuyogena vaivaitena vimucyate || 5,12.91 ||
-
- tatrāpi prativarṇaṃ hi padasphoṭo na gamyate |
- na cāvayavaśo vyaktis tadabhāvān na cātra śrīdhīḥ || 5,12.92 ||
-
- pratyekaṃ cāpy aśaktānāṃ samudāye 'py aśaktayā |
- tatra yaḥ parihāras te sa no 'trāpi bhaviṣyati || 5,12.93 ||
-
- (p.378)sadbhāvavyatirekau ca tathāvayavavarjanam |
- tavādhikaṃ bhavet tasmād yatno 'sāv arthabuddhiṣu || 5,12.94 ||
-
- nānyathānupapattiś ca bhaved arthamatiṃ prati |
- tad evāsyā nimittaṃ syāj jāyate yadanantaram || 5,12.95 ||
-
- sā ca varṇadvayajñāne 'tīte 'ntyajñānataḥ parā |
- bhavatītīdṛg evāsyā nimittam avakalpate || 5,12.96 ||
-
- vinā saṃskārakalpena tadanantaravṛttitaḥ |
- kṛtānugrahasāmarthyo varṇo 'ntyaḥ pratipādakaḥ || 5,12.97 ||
-
- eṣa eva tu saṃskāra iti ke cit pracakṣate |
- adṛṣṭakalpanātītaṃ tāvan mātraṃ hi dṛśyate || 5,12.98 ||
-
- atha vā vāsanaivāstu saṃskāraḥ, sarva eva hi |
- dṛḍhajñānagṛhīte 'rthe saṃskāro 'stīti manvate || 5,12.99 ||
-
- (p.379)tasyārthabuddhihetutve visaṃvādo 'sya nirṇaye |
- tadbhāvabhāvitāhetur anyatreva pratīyate || 5,12.100 ||
-
- saṃskāre niṣpramāṇe tu pūrvavṛttattvakalpanam |
- niṣpramāṇakam eveti nānugrahaphalaṃ bhavet || 5,12.101 ||
-
- yady api smṛtihetutvaṃ saṃskārasya vyavasthitam |
- kāryāntareṣu sāmarthyaṃ na tasya pratiṣidhyate || 5,12.102 ||
-
- tena saṃskārasadbhāvo nānenaivaṃ prakalpyate |
- tasyārthabuddhihetutvam adṛṣṭaṃ kevalaṃ kṛtam || 5,12.103 ||
-
- śabdapakṣe 'pi tac caitad adṛṣṭatvān na mucyate |
- kāryabodhanaśaktatvaṃ tulyaṃ saṃskāraśabdayoḥ || 5,12.104 ||
-
- kṣīṇārthāpattir evaṃ ca na sphoṭaṃ parikalpayet |
- saṃskārakalpanā pūrvam avaśyam bhāvinī hi te || 5,12.105 ||
-
- dhvanibhyo 'py aparas tāvan neṣyetārthamatiṃ prati |
- te vā yady upalabhyeran varṇāḥ pratyakṣato na ca || 5,12.106 ||
-
- (p.380)varṇānāṃ yaugapadyena yadi cāvaśyam arthitā |
- nityatvāt sarvadā tat syān na tu kāraṇatā tathā || 5,12.107 ||
-
- itthaṃ kramagṛhītānāṃ yugapad yātha vā parā |
- sthitiḥ sā kāraṇaṃ tu syān nityam arthadhiyaṃ prati || 5,12.108 ||
-
- yad vā pratyakṣataḥ pūrvaṃ kramajñāneṣu yat param |
- samastavarṇavijñānaṃ tadarthajñānakāraṇam || 5,12.109 ||
-
- tatra jñāne ca varṇānāṃ yaugapadyaṃ pratīyate |
- nāvaśyaṃ yaugapadyena pratyakṣasthena tad bhavet || 5,12.110 ||
-
- citrarūpāṃ ca tāṃ buddhiṃ sadasadvarṇagocarām |
- ke cid āhur yathā varṇo gṛhyate 'ntaḥ pade pade || 5,12.111 ||
-
- antyavarṇe 'pi vijñāte pūrvasaṃskārakāritam |
- smaraṇaṃ yaugapadyena sarveṣv anye pracakṣate || 5,12.112 ||
-
- sarveṣu caivam artheṣu mānasaṃ sarvavādinām |
- iṣṭaṃ samuccayajñānaṃ kramajñāneṣu satsv api || 5,12.113 ||
-
- (p.381)na cet tadābhyupeyeta kramadṛṣṭeṣu naiva hi |
- śatādirūpaṃ jāyeta tatsamuccayadarśanam || 5,12.114 ||
-
- tena śrotramanobhyāṃ syāt kramād varṇeṣu yady api |
- pūrvajñānaṃ parastāt tu yugapat smaraṇaṃ bhavet || 5,12.115 ||
-
- tadārūḍhās tato varṇā na dūre 'rthāvabodhanāt |
- śabdādarthamatis tena laukikair abhidhīyate || 5,12.116 ||
-
- citrabuddhyānayā bhrāntyā varṇebhyo vyatirekataḥ |
- paścād gaur iti vijñānaṃ pratyakṣaṃ kaiś cid iṣyate || 5,12.117 ||
-
- vailakṣaṇyaṃ tu tasyeṣṭam ekaikajñānataḥ sphuṭam |
- varṇarūpāvabodhāt tu na tadarthāntaraṃ bhavet || 5,12.118 ||
-
- yadi cārthāntaratvaṃ syād ekaikasmād trayasya tat |
- varṇatrayaparityāge buddhir nānyatra jāyate || 5,12.119 ||
-
- gaur ity ekamatitvaṃ tu naivāsmābhir nivāryate |
- tadgrāhyaikārthatābhyāṃ ca śabde syād ekatāmatiḥ || 5,12.120 ||
-
- (p.382)śaidhyād alpāntaratvāc ca gośabde sābhaved api |
- devadattādiśabdeṣu sphuṭo bhedaḥ pratīyate || 5,12.121 ||
-
- na gauṇaḥ śabda ity evaṃ granthasambandhanaṃ bhavet |
- asy akṣareṣu hetutvaṃ tatparaṃ vacanaṃ hi tat || 5,12.122 ||
-
- śabdād iti ca hetutvaṃ pañcamyātrābhidhīyate |
- bhavatpakṣe 'pi caikāntāj jñānena vyavadhir bhavet || 5,12.123 ||
-
- gauṇo 'nyathā prasiddho vā prayujyetānyathā yadi |
- na cānyādṛṅnimittatvaṃ kasya cit sampratīyate || 5,12.124 ||
-
- svavyāpāravyavāyo hi sarvasminn eva kārake |
- dṛṣṭo vyāpāra īdṛk tu śabdasyety avyavetatā || 5,12.125 ||
-
- gakārāder yadā cānyo na loke śabda ucyate |
- tadā tasmāt pratīte 'rthe śabdād iti kathaṃ bhavet || 5,12.126 ||
-
- (p.383)śabdajñānādisaṃskāravyaktasphoṭakṛte 'tha vā |
- pratyaye śabdajanyatvam iti gauṇaṃ prasajyate || 5,12.127 ||
-
- saṃskārajananārthaṃ ca na śabdoccāraṇaṃ matam |
- arthapratītim uddiśya prayuktasya kramādayam || 5,12.128 ||
-
- tasmāt tādarthyataḥ śabdaḥ phalena vyapadiśyate |
- samuccayāvabodhe tu vyavadhānaṃ na kena cit || 5,12.129 ||
-
- yadi cāpūrvasaṃskāra itikartavyateṣyate |
- varṇo 'ntyo gamakas tasya śabdatvān mudhyatā bhavet || 5,12.130 ||
-
- varṇā vā dhvanayo vāpi sphoṭaṃ na padavākyayoḥ |
- vyañjanti vyañjakatvena yathā dīpaprabhādayaḥ || 5,12.131 ||
-
- sattvād ghaṭādivac ceti sādhanāni yathāruci |
- laukikavyatirekeṇa kalpite 'rthe bhavanti hi || 5,12.132 ||
-
- nārthasya vācakaḥ sphoṭo varṇebhyo vyatirekataḥ |
- ghaṭāvivat, na dṛṣṭena virodho dharmasiddhitaḥ || 5,12.133 ||
-
- (p.384)pratiṣedhet tu yo varṇān tajjñānānantarodbhavān |
- dṛṣṭabādho bhavet tasya śaśicandraniṣedhavat || 5,12.134 ||
-
- varṇotthā vārthadhīreṣā tajjñānānantarodbhavā |
- yedṛśī sā tadutthā hi dhūmāder iva bahnidhīḥ || 5,12.135 ||
-
- dīpavad vā gakārādir gavādeḥ pratipādakaḥ |
- dhruvaṃ pratīyamānatvāt, tatpūrvaṃ pratipādanāt || 5,12.136 ||
-
- varṇātiriktaḥ pratiṣidhyamānaḥ padeṣu mandaṃ phalam ādadhāti |
- kāryāṇi vākyāvayavāśrayāṇi satyāni kartuṃ kṛta eṣa yatnaḥ || 5,12.137 ||
ādhārātmani vijñāte sukham ādheyabodhanam |
tasyaiva tāvat prastāvād atha gaur ity ato 'bravīt || 5,12.1 ||
pratyakṣe 'pi visaṃvādo yeṣāṃ kaḥ svayam uttaram |
tebhyo dadyād iti jñātvā vṛddhānāṃ matam abravīt || 5,12.2 ||
tatrārthapratyayadvāraṃ kṛtaṃ śabdanirūpaṇam |
yair āsatāṃ tu te tāvat pratyakṣeṇa parīkṣyate || 5,12.3 ||
pratyakṣaṃ nāsamarthaṃ nastena cārthe 'vadhārite |
na hetur balavān anyaḥ parīkṣyeta yatas tataḥ || 5,12.4 ||
tasmāc chrotraparicchinno yady arthaṃ gamayen na vā |
sarvathā tasya śabdatvaṃ lokasiddhaṃ na hīyate || 5,12.5 ||
yadi tv arthagatau śaktir na syād asya tataḥ punaḥ |
vastvantaraṃ prakalpyeta vinā śabdaprasiddhitaḥ || 5,12.6 ||
agnyādīn gamayanto 'pi śabdā dhūmādayo na hi |
na vā 'pratyāyakatvāt syād ekavarṇeṣv aśabdatā || 5,12.7 ||
na ca prāgarthavijñānāś chotragrāhye na śabdadhīḥ |
na cārthajñānataḥ paścād aśrautre 'pi ca śabdatā || 5,12.8 ||
parasparānapekṣāś ca śrotrabuddhyā svarūpataḥ |
varṇā evāvagamyante na pūrvāparavastunī || 5,12.9 ||
alpīyasāpi yatnena śabdam uccaritaṃ matiḥ |
yadi vā gṛhṇāti varṇaṃ yadi vā sakalaṃ sphuṭam || 5,12.10 ||
pṛthaṅ na copalabhyante varṇasyāvayavāḥ kva cit |
na ca varṇeṣv anusyūtā dṛśyante tantuvat paṭe || 5,12.11 ||
teṣām anupalabdheś ca na jñātā liṅgasaṅgatiḥ |
nāgamas tatparaś cāsti nādṛṣṭe copamā kva cit || 5,12.12 ||
na cāpy anupapattiḥ syād varṇasyāvayavair vinā |
yathānyāvayavānāṃ hi vināpy avayavāntaraiḥ || 5,12.13 ||
pratyakṣeṇāvabuddhaś ca varṇo 'vayavavarjitaḥ |
kiṃ na syād, vyomavac cātra liṅgaṃ tadrahitā matiḥ || 5,12.14 ||
tadvac cāsyaikabuddhitvād deśabhede 'py abhinnatā |
nanu bhedamatir na syāt, tavāpy ekatvadhīḥ kutaḥ || 5,12.15 ||
sāmānyeṣu mamaikā dhīs tadvyaktiṣu ca bhedadhīḥ |
na hīṣṭaṃ bhedamātraṃ hi na syād ekatvadhīr yataḥ || 5,12.16 ||
vyaktes tāvan na sāmānyaṃ bhinnarūpaṃ pratīyate |
varṇeṣv anyatra śabdatvān nānyac ced varṇa eva saḥ || 5,12.17 ||
sa eveti matir nāpi sādṛśyam, na ca tat kva cit |
vināvayavasāmānyād varṇeṣv avayavā na ca || 5,12.18 ||
pratyakṣaviṣayatvāc ca nānyāpoho 'pi yujyate |
vācakaś cātra liṅgaṃ vā na tadānīṃ pratīyate || 5,12.19 ||
gakārādiṣu sāmānyaṃ śabdatvaṃ kalpyate yathā |
gotvaṃ ca śābaleyādau tathaitat kiṃ na kalpyate || 5,12.20 ||
śābaleyagakārādīn niṣpannān vyaktirūpataḥ |
sāmānyadhīr na gṛhṇātīty ato jātir apīṣyate || 5,12.21 ||
na tu drutādibhede 'pi niṣpannā sampratīyate |
gavyaktyantaravyāvṛttā gavyaktir aparā sphuṭā || 5,12.22 ||
tenaikatvena varṇasya buddhir ekopajāyate |
viśeṣabuddhisadbhāvo bhaved vyañjakabhedataḥ || 5,12.23 ||
yathaiva tava gatvādi gamyamānaṃ drutādibhiḥ |
viśeṣair api nānekam evaṃ varṇo 'pi no bhavet || 5,12.24 ||
tvayāpi vyañjakavyaktibhedād bhedo 'bhyupeyate |
mamāpi vyañjakair nādair bhedabuddhir bhaviṣyati || 5,12.25 ||
tena yat prārthyate jāte tad varṇād eva labhyate |
vyaktilabhyaṃ ca nādebhya iti gatvādidhīr yathā || 5,12.26 ||
kalpayitvāpi tatpaścād vibhutvaikatvanityatāḥ |
pratyekavṛttitā cāsya bhaveyur mahataḥ śramāt || 5,12.27 ||
dvayasiddhas tu varṇātmā nityatvādi yathaiva ca |
kalpitasyeṣyate tadvat siddhasyaivābhyupeyatām || 5,12.28 ||
pratyekasamavāye ca kleśo naiva bhaviṣyati |
vyañjaneṣu ca dhībhedo naiva tādṛk pratīyate || 5,12.29 ||
dṛśyate 'janurāgeṇa bhedo yo nāma, tatra naḥ |
vivedo 'sty eva na hy eṣa kevalānāṃ pratīyate || 5,12.30 ||
akṣv apy evaṃ paropādhir drutādipratyayo yathā |
varṇā ''śritatvād varṇatvavyañjanapratyayo yathā || 5,12.31 ||
gakāro 'tyantaniṣkṛṣṭagatvādhāro na gamyate |
gānyabuddhyanirūpyatvāt paraiḥ kalpitagatvavat || 5,12.32 ||
avastutvena sādhyatvān niṣedhād dhetusādhyayoḥ |
sapakṣe 'nyatarāsiddhir na doṣāyātra jāyate || 5,12.33 ||
varṇatvāc cāpi sādhyo 'yaṃ yakārādivad eva ca |
vyatirekasya cādṛṣṭer nātra dṛṣṭaṃ nivartakam || 5,12.34 ||
gotvādivāraṇe tv eva dṛṣṭabādhaḥ sphuṭo bhavet |
nānyathā hi matis tatra syāt sāmānyaviśeṣayoḥ || 5,12.35 ||
na cāpy atraikavastutve bhedo vyañjakabhedataḥ |
na piṇḍavyatirekeṇa vyañjako 'tra dhvanir yathā || 5,12.36 ||
piṇḍavyaṅgyaiva gotvādir jātir nityaṃ pratīyate |
tena bhinneṣu piṇḍeṣu jātir ekā pratīyate || 5,12.37 ||
nanu yasya dvayaṃ śrotraṃ tasya buddhidvayaṃ bhavet |
bhavato 'tīndriyatvāt tu kathaṃ nādair viśeṣadhīḥ || 5,12.38 ||
nādena saṃskṛtāc chrotrād yadā śabdaḥ pratīyate |
tadupaśleṣas tat asya bodhaṃ ke cit pracakṣate || 5,12.39 ||
naiva vā grahaṇaṃ teṣāṃ śabde buddhis tu tadvaśāt |
saṃskārānukṛteḥ so 'pi mahatvādyavabudhyate || 5,12.40 ||
madhuraṃ tiktarūpeṇa śvetaṃ pītatayā tathā |
gṛhṇanti pittadoṣeṇa viṣayaṃ bhrāntacetasaḥ || 5,12.41 ||
tathā vegena dhāvanto nāvyārūḍhāś ca gacchataḥ |
parvatādīn vijānanti bhrameṇa bhramataś ca tān || 5,12.42 ||
maṇḍūkavasayāktākṣā vaṃśānuragabuddhibhiḥ |
vyaktyalpatvamahattvābhyāṃ sāmānyaṃ ca tadāśrtayam || 5,12.43 ||
gṛhṇanti yadvadetāni nimittagrahaṇād vinā |
vyañjakasthamabudhvaiva vyaṅgye bhrāntir bhaviṣyati || 5,12.44 ||
varṇāntaratvam evāhuḥ ke cid dīrghaplutādiṣu |
na hi drutādivat tatra prayoho nāntarīyakaḥ || 5,12.45 ||
tathā ca sati sāmānyaṃ triṣvatvaṃ kaiś cid iṣyate |
sāmānyakalpanā tv anyair na yuktety abhidhīyate || 5,12.46 ||
atvam ity ucyamānaṃ hi na dīrghaplutayor bhavet |
ātvaṃ na hrasvaplutayos traimātryaṃ na ca pūrvayoḥ || 5,12.47 ||
sarvasādhāraṇatvena tad vijñātuṃ na śakyate |
pratyekaṃ śābaleyādirūpe gotvaṃ yathā sphuṭam || 5,12.48 ||
avarṇakulaśabdo 'pi sthānasāmyād vanādivat |
samudāyārthavācīti na jātivacano bhavet || 5,12.49 ||
svato hrasvādibhedas tu nityavāde virudhyate |
sarvadā yasya sadbhāvaḥ sa kathaṃ mātrikaḥ svayam || 5,12.50 ||
tasmād uccāraṇaṃ tasya mātrākālaṃ pratīyate |
dvimātraṃ vā trimātraṃ vā na varṇo mātrikaḥ svayam || 5,12.51 ||
dīrghāder nanv anaṅgatvaṃ vācakādharmato bhavet |
itthaṃ pratīyamānāḥ syur varṇā na pratipādakāḥ || 5,12.52 ||
yādṛśāt pūrvadṛṣṭo 'sāv artho gamyate tādṛśāt |
bhrāntyā kathaṃ pratītiś cet, nāsāv artham iti prati || 5,12.53 ||
yathāśvādijavaḥ puṃsāṃ kāryāṅgatvaṃ prakalpayet |
paradharmo 'pi varṇānāṃ dhvanidharmās tathaiva naḥ || 5,12.54 ||
nanu dīrghādyanityatvād anityo vācako bhavet |
ānupūrvīvad evāsya parihāro bhaviṣyati || 5,12.55 ||
tathodāttādibhedānāṃ saṃskāravaśagā matiḥ |
teṣāṃ dīrghādivad bhedo na kadā cit pratīyate || 5,12.56 ||
tatraikavarṇarūpatve bhedo 'pi syād drutādivat |
nātra varṇāntaravyaktir iva dhvanyantarodbhavaḥ || 5,12.57 ||
ta eva mṛdutīvratvaśīghratvādisamanvitāḥ |
abhede cāpi varṇasya dhvanīnāṃ dviprakāratā || 5,12.58 ||
ke cit svarūpabodhārthāḥ ke cid bodhānuvartinaḥ |
yugapatkramarūpeṇa saṃskārotpādahetavaḥ || 5,12.59 ||
tatra dīrghādibodhaḥ syāt pūrveṣāṃ pracayo yadā |
varṇātmaiva hi kālena tāvatā taiḥ pratīyate || 5,12.60 ||
yugapatpracitais taiś ca syād udāttādikalpanā |
pracaye tv itareṣāṃ syād vatibhedo drutādikaḥ || 5,12.61 ||
varṇātmanyavabuddhe 'pi tadrūpām eva te matim |
śanair utpādayanti, iti nānyo varṇaḥ pratīyate || 5,12.62 ||
vyaktyākṛtikṛto bhedo yady apy ekāntato bhavet |
varṇeṣu jaimineḥ pakṣas tathāpi na virudhyate || 5,12.63 ||
nityatvayatnaḥ sarvo 'pi gatvādiṣu bhaviṣyati |
gakārādivacaś caitat teṣv eva na virotsyate || 5,12.64 ||
vicchinnayatnavyaṅgyaiś ca nityaiḥ sarvagatair api |
vyatiriktapadārambho varṇair nātropapadyate || 5,12.65 ||
anārabdhe ca gośabde gośabdatvaṃ kathaṃ bhavet |
varṇasāmānyavac cāpi na tatkalpanam arhati || 5,12.66 ||
varṇātmanām abhedāc ca siddhā sāmānyadhīr api |
samudāyo 'pi tebhyo 'syo vāraṇīyo 'nayā diśā || 5,12.67 ||
abhedasamudāyas tu teṣāṃ dharmo na duṣyati |
teṣām asti hi sāmarthyam arthapratyāyanaṃ prati || 5,12.68 ||
yāvanto yādṛśo ye ca yadarthapratipādane |
varṇāḥ prajñātasāmarthyāste tathaivāvabodhakāḥ || 5,12.69 ||
teṣāṃ tu guṇabhūtānām arthapratyāyanaṃ prati |
sāhityam ekakartrādikramaś cāpi vivakṣitaḥ || 5,12.70 ||
kartraikatve nimitte ca krame sati niyāmakam |
prayuñjānasya yat pūrvaṃ vṛddhebhyaḥ kramadarśanam || 5,12.71 ||
yaugapadyaṃ tv aśakyatvān naiva teṣām ihāśritam |
kartṛbhedaś ca tatra syāt, na caivaṃ dṛśyate 'bhidhā || 5,12.72 ||
yugapad dṛśyasāmarthyā naiva śaktāḥ krame yathā |
bhāvās tathā krame śaktā yaugapadye na śaknuyuḥ || 5,12.73 ||
dṛṣṭaś ca pūrṇamāsādeḥ kramaḥ saṃhatyakāriṇaḥ |
abhyāsānāṃ ca loke 'pi svādhyāyagrahaṇādiṣu || 5,12.74 ||
sādhanāditrayāṇāṃ ca vyāpārasyaikakālatā |
sarvatrāstīti neha syād upālambhaḥ kramaṃ prati || 5,12.75 ||
niṣpannā eva dṛśyante vyāpārāḥ sarva eva hi |
sūkṣmā vyāpārabhedās tu dṛśyate na kadā cana || 5,12.76 ||
ekasādhanasāṃsthāś ca vyāpārāvayavā yadā |
svarūpato nirīkṣyante yaugapadyam asat tadā || 5,12.77 ||
kiṃ punar bahavo bhinnā bhinnasādhanasaṃśritāḥ |
bhaveyur yaugapadyena vyāpārāḥ kramavartinaḥ || 5,12.78 ||
yadā tv ādyaparispandād prabhṛtyā phalalābhataḥ |
kriyā pūrvaparībhūtā lakṣyate varttate tadā || 5,12.79 ||
tenātrāpi vivakṣātaḥ prabhṛtyā 'rthāvabodhanāt |
sākalyenekṣyamāṇe syād vyāpāre varttamānatā || 5,12.80 ||
pratyekaṃ ye punas tatra vyāpārās tannirūpaṇam |
phalāniṣpattito na syān nāstitvaṃ na ca tāvatā || 5,12.81 ||
phalānumeyatāyāṃ ca vyāpārasya phalaṃ prati |
kārakāṇāṃ yathāsthānaṃ vyāpāre vartamānatā || 5,12.82 ||
avaśyam bhāvinī nityaṃ pratyāsattiś ca kasya cit |
na tāvatā vyapetatvāt itareṣām anaṅgatā || 5,12.83 ||
dvyantaraikāntaratvena gakārau kārayor dhruvam |
arthaṃ pratyāyane śaktis tatra sthau gamakau yataḥ || 5,12.84 ||
yathā visarjanīyasya vyavadhāne na śaktatā |
tathaivetarayoḥ śaktir ānantarye na vidyate || 5,12.85 ||
na ca yatraikaśo 'śaktis tatra sarveṣv aśaktatā |
tathā hy aṅgāni dṛśyante śālyādivahanādiṣu || 5,12.86 ||
śaktis tatrāsti kā cid dhi vahane sā samṛddhyate |
saṅghātena tu varṇānāṃ pratyekaṃ kā cidīkṣyate || 5,12.87 ||
na hy arthāvayavaḥ kaś cit pratyekaṃ taiḥ pratīyate |
samastasyātha vā kaś cid bodhaleśo 'tra jāyate || 5,12.88 ||
rathasyāpi tu yat kāryaṃ śālyādivahanaṃ na tat |
pratyekaṃ dṛśyate kiñ cin manāg api yathehitam || 5,12.89 ||
atha yatkiñcid ucyeta vahane tad ihāpi naḥ |
svātmapratyayahetutvaṃ varṇeṣv arthe 'pi vā kva cit || 5,12.90 ||
yasyānavayavaḥ sphoṭo vyajyate varṇabuddhibhiḥ |
so 'pi paryanuyogena vaivaitena vimucyate || 5,12.91 ||
tatrāpi prativarṇaṃ hi padasphoṭo na gamyate |
na cāvayavaśo vyaktis tadabhāvān na cātra dhīḥ || 5,12.92 ||
pratyekaṃ cāpy aśaktānāṃ samudāye 'py aśaktayā |
tatra yaḥ parihāras te sa no 'trāpi bhaviṣyati || 5,12.93 ||
sadbhāvavyatirekau ca tathāvayavavarjanam |
tavādhikaṃ bhavet tasmād yatno 'sāv arthabuddhiṣu || 5,12.94 ||
nānyathānupapattiś ca bhaved arthamatiṃ prati |
tad evāsyā nimittaṃ syāj jāyate yadanantaram || 5,12.95 ||
sā ca varṇadvayajñāne 'tīte 'ntyajñānataḥ parā |
bhavatītīdṛg evāsyā nimittam avakalpate || 5,12.96 ||
vinā saṃskārakalpena tadanantaravṛttitaḥ |
kṛtānugrahasāmarthyo varṇo 'ntyaḥ pratipādakaḥ || 5,12.97 ||
eṣa eva tu saṃskāra iti ke cit pracakṣate |
adṛṣṭakalpanātītaṃ tāvan mātraṃ hi dṛśyate || 5,12.98 ||
atha vā vāsanaivāstu saṃskāraḥ, sarva eva hi |
dṛḍhajñānagṛhīte 'rthe saṃskāro 'stīti manvate || 5,12.99 ||
tasyārthabuddhihetutve visaṃvādo 'sya nirṇaye |
tadbhāvabhāvitāhetur anyatreva pratīyate || 5,12.100 ||
saṃskāre niṣpramāṇe tu pūrvavṛttattvakalpanam |
niṣpramāṇakam eveti nānugrahaphalaṃ bhavet || 5,12.101 ||
yady api smṛtihetutvaṃ saṃskārasya vyavasthitam |
kāryāntareṣu sāmarthyaṃ na tasya pratiṣidhyate || 5,12.102 ||
tena saṃskārasadbhāvo nānenaivaṃ prakalpyate |
tasyārthabuddhihetutvam adṛṣṭaṃ kevalaṃ kṛtam || 5,12.103 ||
śabdapakṣe 'pi tac caitad adṛṣṭatvān na mucyate |
kāryabodhanaśaktatvaṃ tulyaṃ saṃskāraśabdayoḥ || 5,12.104 ||
kṣīṇārthāpattir evaṃ ca na sphoṭaṃ parikalpayet |
saṃskārakalpanā pūrvam avaśyam bhāvinī hi te || 5,12.105 ||
dhvanibhyo 'py aparas tāvan neṣyetārthamatiṃ prati |
te vā yady upalabhyeran varṇāḥ pratyakṣato na ca || 5,12.106 ||
varṇānāṃ yaugapadyena yadi cāvaśyam arthitā |
nityatvāt sarvadā tat syān na tu kāraṇatā tathā || 5,12.107 ||
itthaṃ kramagṛhītānāṃ yugapad yātha vā parā |
sthitiḥ sā kāraṇaṃ tu syān nityam arthadhiyaṃ prati || 5,12.108 ||
yad vā pratyakṣataḥ pūrvaṃ kramajñāneṣu yat param |
samastavarṇavijñānaṃ tadarthajñānakāraṇam || 5,12.109 ||
tatra jñāne ca varṇānāṃ yaugapadyaṃ pratīyate |
nāvaśyaṃ yaugapadyena pratyakṣasthena tad bhavet || 5,12.110 ||
citrarūpāṃ ca tāṃ buddhiṃ sadasadvarṇagocarām |
ke cid āhur yathā varṇo gṛhyate 'ntaḥ pade pade || 5,12.111 ||
antyavarṇe 'pi vijñāte pūrvasaṃskārakāritam |
smaraṇaṃ yaugapadyena sarveṣv anye pracakṣate || 5,12.112 ||
sarveṣu caivam artheṣu mānasaṃ sarvavādinām |
iṣṭaṃ samuccayajñānaṃ kramajñāneṣu satsv api || 5,12.113 ||
na cet tadābhyupeyeta kramadṛṣṭeṣu naiva hi |
śatādirūpaṃ jāyeta tatsamuccayadarśanam || 5,12.114 ||
tena śrotramanobhyāṃ syāt kramād varṇeṣu yady api |
pūrvajñānaṃ parastāt tu yugapat smaraṇaṃ bhavet || 5,12.115 ||
tadārūḍhās tato varṇā na dūre 'rthāvabodhanāt |
śabdādarthamatis tena laukikair abhidhīyate || 5,12.116 ||
citrabuddhyānayā bhrāntyā varṇebhyo vyatirekataḥ |
paścād gaur iti vijñānaṃ pratyakṣaṃ kaiś cid iṣyate || 5,12.117 ||
vailakṣaṇyaṃ tu tasyeṣṭam ekaikajñānataḥ sphuṭam |
varṇarūpāvabodhāt tu na tadarthāntaraṃ bhavet || 5,12.118 ||
yadi cārthāntaratvaṃ syād ekaikasmād trayasya tat |
varṇatrayaparityāge buddhir nānyatra jāyate || 5,12.119 ||
gaur ity ekamatitvaṃ tu naivāsmābhir nivāryate |
tadgrāhyaikārthatābhyāṃ ca śabde syād ekatāmatiḥ || 5,12.120 ||
śaidhyād alpāntaratvāc ca gośabde sābhaved api |
devadattādiśabdeṣu sphuṭo bhedaḥ pratīyate || 5,12.121 ||
na gauṇaḥ śabda ity evaṃ granthasambandhanaṃ bhavet |
asy akṣareṣu hetutvaṃ tatparaṃ vacanaṃ hi tat || 5,12.122 ||
śabdād iti ca hetutvaṃ pañcamyātrābhidhīyate |
bhavatpakṣe 'pi caikāntāj jñānena vyavadhir bhavet || 5,12.123 ||
gauṇo 'nyathā prasiddho vā prayujyetānyathā yadi |
na cānyādṛṅnimittatvaṃ kasya cit sampratīyate || 5,12.124 ||
svavyāpāravyavāyo hi sarvasminn eva kārake |
dṛṣṭo vyāpāra īdṛk tu śabdasyety avyavetatā || 5,12.125 ||
gakārāder yadā cānyo na loke śabda ucyate |
tadā tasmāt pratīte 'rthe śabdād iti kathaṃ bhavet || 5,12.126 ||
śabdajñānādisaṃskāravyaktasphoṭakṛte 'tha vā |
pratyaye śabdajanyatvam iti gauṇaṃ prasajyate || 5,12.127 ||
saṃskārajananārthaṃ ca na śabdoccāraṇaṃ matam |
arthapratītim uddiśya prayuktasya kramādayam || 5,12.128 ||
tasmāt tādarthyataḥ śabdaḥ phalena vyapadiśyate |
samuccayāvabodhe tu vyavadhānaṃ na kena cit || 5,12.129 ||
yadi cāpūrvasaṃskāra itikartavyateṣyate |
varṇo 'ntyo gamakas tasya śabdatvān mudhyatā bhavet || 5,12.130 ||
varṇā vā dhvanayo vāpi sphoṭaṃ na padavākyayoḥ |
vyañjanti vyañjakatvena yathā dīpaprabhādayaḥ || 5,12.131 ||
sattvād ghaṭādivac ceti sādhanāni yathāruci |
laukikavyatirekeṇa kalpite 'rthe bhavanti hi || 5,12.132 ||
nārthasya vācakaḥ sphoṭo varṇebhyo vyatirekataḥ |
ghaṭāvivat, na dṛṣṭena virodho dharmasiddhitaḥ || 5,12.133 ||
pratiṣedhet tu yo varṇān tajjñānānantarodbhavān |
dṛṣṭabādho bhavet tasya śaśicandraniṣedhavat || 5,12.134 ||
varṇotthā vārthadhīreṣā tajjñānānantarodbhavā |
yedṛśī sā tadutthā hi dhūmāder iva bahnidhīḥ || 5,12.135 ||
dīpavad vā gakārādir gavādeḥ pratipādakaḥ |
dhruvaṃ pratīyamānatvāt, tatpūrvaṃ pratipādanāt || 5,12.136 ||
varṇātiriktaḥ pratiṣidhyamānaḥ padeṣu mandaṃ phalam ādadhāti |
kāryāṇi vākyāvayavāśrayāṇi satyāni kartuṃ kṛta eṣa yatnaḥ || 5,12.137 ||
§ 5,13 ākṛtivāda AKV
-
- (p.385)ākṛtivyatirikte 'rthe sambandho nityatāsya ca |
- na sidhyetām iti jñātvā tad vācyatvam ihocyate || 5,13.1 ||
-
- tatsadbhāvaprasiddhyartham atra tāvat prayatyate |
- vācyatve vakṣyate yuktir vyaktyā saha balābale || 5,13.2 ||
-
- jātim evākṛtiṃ prāhur vyaktir ākriyate yayā |
- sāmānyaṃ tac ca piṇḍānām ekabuddhinibandhanam || 5,13.3 ||
-
- tannimittaṃ ca yatkiñcit sāmānyaṃ śabdagocaram |
- sarva evecchatīty evam avirodho 'tra vādinām || 5,13.4 ||
-
- (p.386)sarvavastuṣu buddhiś ca vyāvṛttyanugamātmikā |
- jāyate dvyātmakatvena vinā sā ca na siddhyati || 5,13.5 ||
-
- viśeṣamātra iṣṭe ca na sāmānyamatir bhavet |
- sāmānyamātrabodhe tu nirnimittā viśeṣadhīḥ || 5,13.6 ||
-
- na cāpy anyatarā bhrāntir upacāreṇa ceṣyate |
- dṛḍhatvāt sarvadā buddher bhrāntis tadbhrāntivādinām || 5,13.7 ||
-
- mukhyayoś cāpy adṛṣṭatvān nopacāreṇa kalpanā |
- bāhyārthaviṣayatvaṃ ca buddhīnāṃ pratipāditam || 5,13.8 ||
-
- anyonyāpekṣitā nityaṃ syāt sāmānyaviśeṣayoḥ |
- viśeṣāṇāṃ ca sāmānyaṃ te ca tasya bhavanti hi || 5,13.9 ||
-
- (p.387)nirviśeṣaṃ na sāmānyaṃ bhavec chaśaviṣāṇavat |
- sāmānyarahitatvāc ca viśeṣās tadvad eva hi || 5,13.10 ||
-
- tadanātmakarūpeṇa hetū vācyāvimau punaḥ |
- tena tātyantabhedo 'pi syāt sāmānyaviśeṣayoḥ || 5,13.11 ||
-
- sāmānyabuddhiśaktitvaṃ viśeṣeṣv eva yo vadet |
- vinā vastvantarāt, tena vācyā śaktis tu kīdṛśī || 5,13.12 ||
-
- grāhyā kiṃ vāpy asambodhā bhinnaikā vā tathaiva ca |
- gṛhyate yadi saikā ca jātir evānyaśabdikā || 5,13.13 ||
-
- bhaven nirviṣayā buddhir yadi śaktir na gṛhyate |
- na hi sadbhāvamātreṇa viśayaḥ kaś cid iṣyate || 5,13.14 ||
-
- (p.388)parasparavibhinnatvād viśeṣā naikabuddhibhiḥ |
- gṛhyante viṣayāsattvāc chaktiś caiṣāṃ na vidyate || 5,13.15 ||
-
- bhinnatve vāpi śaktīnām ekabuddhir na labhyate |
- viśeṣaśaktyabhede ca tāvanmātramatir bhavet || 5,13.16 ||
-
- bhinnā viśeṣaśaktibhyaḥ sarvatrānugatāpi ca |
- pratyekaṃ samavetā ca tasmāj jātir apīṣyatām || 5,13.17 ||
-
- tenātmadharmo bhedānām ekadhīviṣayo 'sti naḥ |
- sāmānyam ākṛtir jātiḥ śaktir vā so 'bhidhīyatām || 5,13.18 ||
-
- nanu bhinne 'pi sattādau sāmānyam iti jāyate |
- buddhir vināpi sāmānyād anyasmāt sā kathaṃ bhavet || 5,13.19 ||
-
- vanopanyāsatulyo 'yam upanyāsaḥ kṛtas tvayā |
- bhrāntitvena hi naitasyā bhrāntir gotvādidhīr api || 5,13.20 ||
-
- (p.389)śabdāt pūrvaṃ hi sarveṣu gavādāv iva naikadhīḥ |
- vastutvaṃ cātra sāmānyaṃ dharmaṃ ke cit pracakṣate || 5,13.21 ||
-
- evaṃ tu kalpyamāne syāt sāmānyānām anantatā |
- punas tena sahānyeṣu sāmānyamatir asti hi || 5,13.22 ||
-
- viśeṣeṣv api vastutvāt sāmānyam iti dhīr bhavet |
- sattādiṣv iva, tenaitat sāmānyaṃ nopapadyate || 5,13.23 ||
-
- tasmād ekasya bhinneṣu yā vṛttis tannibandhanaḥ |
- sāmānyaśabdaḥ sattādāv ekadhīkaraṇena vā || 5,13.24 ||
-
- piṇḍeṣv eva ca sāmānyam, nāntarā gṛhyate yataḥ |
- na hy ākāśavadicchanti sāmānyaṃ nāma kiñ cana || 5,13.25 ||
-
- yad vā sarvagatatve 'pi vyaktiḥ śaktyanurodhataḥ |
- (p.390)śaktiḥ kāryānumeyā hi vyaktidarśanahetukā || 5,13.26 ||
-
- tena yatraiva dṛśyeta vyaktiḥ śaktaṃ tad eva tu |
- tenaiva ca na sarvāsu vyaktiṣv etat pratīyate || 5,13.27 ||
-
- bhinnatve 'pi hi kāsāñ cic chaktiḥ kāś cid aśaktikāḥ |
- na ca paryanuyogo 'sti vastuśakteḥ kadā cana || 5,13.28 ||
-
- vahnir dahati nākāśaṃ ko 'tra paryanuyujyatām |
- na cānyā mṛgyate yuktir yathā sandṛśyate tathā || 5,13.29 ||
-
- na hi yuktyantaraṃ nāstīty etaj jñānam anarthakam |
- dharmaś cāvyabhicāryasya na mṛgya upalakṣaṇe || 5,13.30 ||
-
- nānumānāvagamyaṃ tat, pratyakṣe lakṣaṇena kim |
- (p.391)svābhāvikaś ca sambandho jātivyaktyor na hetumān || 5,13.31 ||
-
- tenaitasya prasiddhyarthaṃ nānyat sāmānyam iṣyate |
- śaktisiddhivadetasya svabhāvo 'tra na vāryate || 5,13.32 ||
-
- yad vā naimittikatve 'pi tāvanmātrapratīkṣaṇāt |
- viśeṣeṣv eva labdheṣu keṣu cin nānyavāñchanam || 5,13.33 ||
-
- na vyañjantyapare kasmād, yatas teṣu na dṛśyate |
- tebhyo 'pi na nivṛttyarthaṃ mṛgyo hetuḥ svabhāvataḥ || 5,13.34 ||
-
- sāmānyaṃ nānyadiṣṭaṃ cet tasya vṛtter niyāmakam |
- gotvenāpi vinā kasmād gobuddhir na niyamyate || 5,13.35 ||
-
- (p.392)yathā tulye 'pi bhinnatve keṣu cid vṛttyapekṣitā |
- gotvāder animitte 'pi tathā buddhir bhaviṣyati || 5,13.36 ||
-
- viṣayeṇa hi buddhīnāṃ vinā notpattir iṣyate |
- viśeṣād anyad icchanti sāmānyaṃ tena tad dhruvam || 5,13.37 ||
-
- tā hi tena vinotpannā mithyāḥ syur viṣayād ṛte |
- na tv anyena vinā vṛttiḥ sāmānyasyeha duṣyati || 5,13.38 ||
-
- aniṣyamāṇe sāmānye vṛttiḥ śabdānumānayoḥ |
- naiva syāt, na hi sambandho bhedair ānantyato bhavet || 5,13.39 ||
-
- anubhūtatayā vāsau puruṣasyopayujyate |
- jātivyaktyos tu sambandhe nānubhūtyā prayojanam || 5,13.40 ||
-
- siddhe viṣayarūpe ca gotvādāv indriyaiḥ punaḥ |
- arthāpattyupalabdhā syāc chaktir ekā niyāmikā || 5,13.41 ||
-
- na cātmahetum evāsau siddhaṃ bādhitum arhati |
- (p.393)śaktiś ca naitayā buddhyā, nendriyaiḥ sā hi gṛhyate || 5,13.42 ||
-
- sāmānyāntarayogānām aniṣṭhā yā ca varṇyate |
- tayā sāmānyanāśaḥ syāt sa ca dṛṣṭena bādhyate || 5,13.43 ||
-
- sambandhas tasya hetur vā tadgrahe na ca kāraṇam |
- svarūpato gṛhīte 'rthe paścād etad vikalpyate || 5,13.44 ||
-
- sāsnādyekārthasambandhi gotvam ity upalakṣaṇam |
- na ca svasamavāyy eva kevalaṃ cihnam iṣyate || 5,13.45 ||
-
- sāsnādibhyas tu piṇḍasya bhedo nātyantato yadā |
- sāmānyasya ca piṇḍebhyas tadā syād etad uttaram || 5,13.46 ||
-
- (p.394)kasmāt sāsnādimatsv eva gotvaṃ yasmāt tadātmakam |
- tādātmyam asya kasmāc cet svabhāvād iti gamyatām || 5,13.47 ||
-
- upalabdhyanusāreṇa vyavasthāsiddhir īdṛśī |
- svato gotvādibhedas tu na tu vyañjakabhedataḥ || 5,13.48 ||
-
- sā bhūd drutādivanmithyā, nyañjakasya tu kiṃkṛtaḥ |
- bhedo hastyādipiṇḍebhyaḥ, svataś cet, iha tatsamam || 5,13.49 ||
-
- (p.395)vyaṅgyajātiviśeṣāc cet, prāptam anyonyasaṃśrayam |
- tasmāt svābhāviko bhedo jātivyaktyoḥ pratīyate || 5,13.50 ||
-
- anekānanyavṛttittvān na sāmānyaviśeṣayoḥ |
- ekavastvātmatā yuktā varaṃ tenaupacārikam || 5,13.51 ||
-
- bhinnebhyaś cāpy abhinnatvād bhedas tat svātmavad bhavet |
- ekasmād vāpy abhinnatvād vyaktyekatvaṃ pratīyate || 5,13.52 ||
-
- ekānekatvam ekasya tathānyānanyatā katham |
- tat sāmānyaṃ viśeṣaś cety evamādi ca duṣkaram || 5,13.53 ||
-
- virodhas tāvad ekāntād vaktum atra na yujyate |
- sāmānyānanyavijñāte viśeṣe naikavṛttitā || 5,13.54 ||
-
- sāmānyānanyavṛttitvaṃ viśeṣātmaikabhāvataḥ |
- (p.396)evañ ca parihartavyā bhinnābhinnatvakalpanā || 5,13.55 ||
-
- kena cid dhy ātmanaikatvaṃ nānātvaṃ cāsya kena cit |
- sāmānyasya tu yo bhedaṃ brūte tasya viśeṣataḥ || 5,13.56 ||
-
- darśayitvābhyupetavyam, viśeṣaikyaṃ ca jātitaḥ |
- yathā kalmāṣavarṇasya yatheṣṭaṃ varṇanigrahaḥ || 5,13.57 ||
-
- citratvād vastuno 'py evaṃ bhedābhedāvadhāraṇam |
- sāmānyāṃśe tu niṣkṛṣya bhedo yena prasādhyate || 5,13.58 ||
-
- tasya hetor asiddhatvaṃ siddhaś cet siddhasādhanam |
- (p.397)bhedebhyo 'nanyarūpeṇa sāmānyaṃ gṛhyate yadā || 5,13.59 ||
-
- tadāviśeṣamātreṇa vastu pratyavabhāsate |
- tadudbhūtyā ca sāmānyaṃ tadbhāvānuguṇaṃ sthitam || 5,13.60 ||
-
- sad apy agrāhyarūpatvād asadvat pratibhāti naḥ |
- viśeṣān api sāmānyād yadā bhedena buddhyate || 5,13.61 ||
-
- tadā sāmānyamātratvam evam eva pratīyate |
- yadā tu śabalaṃ vastu yugapat pratipadyate || 5,13.62 ||
-
- tadānyān anyabhedādi sarvam eva pralīyate |
- na ca tat tādṛśaṃ kaś cic chabdaḥ śaknoti bhāṣitum || 5,13.63 ||
-
- sāmānyāṃśān apoddhṛtya padaṃ sarvaṃ pravarttate |
- samastavastvapekṣāṃ ca padārthānām apoddhṛtim || 5,13.64 ||
-
- ke cid āhur asadrūpam, aṃśatvaṃ tu na vāryate |
- sārūpyam eva sāmānyaṃ piṇḍānāṃ yena kalpyate || 5,13.65 ||
-
- tena sārūpyaśabdena kiṃ punaḥ pratipadyate |
- (p.398)samānarūpabhāvaś cej jātiḥ sāsmābhir iṣyate || 5,13.66 ||
-
- sādṛśyam atha sārūpyaṃ kasya keneti kathyatām |
- na tāvacchālaleyena bāhuleyādayaḥ samāḥ || 5,13.67 ||
-
- viśeṣarūpataḥ, ye 'pi tatsaṃsthānādibhiḥ samāḥ |
- śābaleya iveti syāt tatra buddhir na gaur iva || 5,13.68 ||
-
- śābaleyo 'yam iti vā bhrāntyā gaur iti nāsti dhīḥ |
- śābaleyasvarūpaṃ ca na gaur ity avatiṣṭhate || 5,13.69 ||
-
- tadanyeṣu hi gobuddhir na syāt susadṛśeṣv api |
- dṛśyate sā na cānyatra gorūpaṃ tatra vidyate || 5,13.70 ||
-
- na cānyo gauḥ prasiddho 'sti tatsādṛśyena dhīr bhavet |
- na cāpi sa iti jñānaṃ sadṛśeṣv asti sarvadā || 5,13.71 ||
-
- (p.399)sarvapuṃsām ato bhrāntir naiṣā bādhakavarjanāt |
- sarvajñānāni mithyā ca prasajyante 'tra kalpane || 5,13.72 ||
-
- viśeṣagrahaṇābhāvād eva gauḥ kaś ca kathyatām |
- babhūva yady asau pūrvam asmadādes tadagrahāt || 5,13.73 ||
-
- sādṛśyāvadhṛtir nāstīty ato godhīr na labhyate |
- na cāvayavasāmānyair vinā sādṛśyakalpanā || 5,13.74 ||
-
- sāmānyapratyayotpādo na viśeṣeṣu jāyate |
- vyaktitaś cātireko 'sya syān na veti vicārite || 5,13.75 ||
-
- sāmānyam eva sādṛśyaṃ bhaved vā vyaktimātrakam |
- tena nātyantabhinno 'rthaḥ sārūpyam iti varṇitam |
- granthe vindhyanivāsena bhrānteḥ sādṛśyam ucyate || 5,13.76 ||
ākṛtivyatirikte 'rthe sambandho nityatāsya ca |
na sidhyetām iti jñātvā tad vācyatvam ihocyate || 5,13.1 ||
tatsadbhāvaprasiddhyartham atra tāvat prayatyate |
vācyatve vakṣyate yuktir vyaktyā saha balābale || 5,13.2 ||
jātim evākṛtiṃ prāhur vyaktir ākriyate yayā |
sāmānyaṃ tac ca piṇḍānām ekabuddhinibandhanam || 5,13.3 ||
tannimittaṃ ca yatkiñcit sāmānyaṃ śabdagocaram |
sarva evecchatīty evam avirodho 'tra vādinām || 5,13.4 ||
sarvavastuṣu buddhiś ca vyāvṛttyanugamātmikā |
jāyate dvyātmakatvena vinā sā ca na siddhyati || 5,13.5 ||
viśeṣamātra iṣṭe ca na sāmānyamatir bhavet |
sāmānyamātrabodhe tu nirnimittā viśeṣadhīḥ || 5,13.6 ||
na cāpy anyatarā bhrāntir upacāreṇa ceṣyate |
dṛḍhatvāt sarvadā buddher bhrāntis tadbhrāntivādinām || 5,13.7 ||
mukhyayoś cāpy adṛṣṭatvān nopacāreṇa kalpanā |
bāhyārthaviṣayatvaṃ ca buddhīnāṃ pratipāditam || 5,13.8 ||
anyonyāpekṣitā nityaṃ syāt sāmānyaviśeṣayoḥ |
viśeṣāṇāṃ ca sāmānyaṃ te ca tasya bhavanti hi || 5,13.9 ||
nirviśeṣaṃ na sāmānyaṃ bhavec chaśaviṣāṇavat |
sāmānyarahitatvāc ca viśeṣās tadvad eva hi || 5,13.10 ||
tadanātmakarūpeṇa hetū vācyāvimau punaḥ |
tena tātyantabhedo 'pi syāt sāmānyaviśeṣayoḥ || 5,13.11 ||
sāmānyabuddhiśaktitvaṃ viśeṣeṣv eva yo vadet |
vinā vastvantarāt, tena vācyā śaktis tu kīdṛśī || 5,13.12 ||
grāhyā kiṃ vāpy asambodhā bhinnaikā vā tathaiva ca |
gṛhyate yadi saikā ca jātir evānyaśabdikā || 5,13.13 ||
bhaven nirviṣayā buddhir yadi śaktir na gṛhyate |
na hi sadbhāvamātreṇa viśayaḥ kaś cid iṣyate || 5,13.14 ||
parasparavibhinnatvād viśeṣā naikabuddhibhiḥ |
gṛhyante viṣayāsattvāc chaktiś caiṣāṃ na vidyate || 5,13.15 ||
bhinnatve vāpi śaktīnām ekabuddhir na labhyate |
viśeṣaśaktyabhede ca tāvanmātramatir bhavet || 5,13.16 ||
bhinnā viśeṣaśaktibhyaḥ sarvatrānugatāpi ca |
pratyekaṃ samavetā ca tasmāj jātir apīṣyatām || 5,13.17 ||
tenātmadharmo bhedānām ekadhīviṣayo 'sti naḥ |
sāmānyam ākṛtir jātiḥ śaktir vā so 'bhidhīyatām || 5,13.18 ||
nanu bhinne 'pi sattādau sāmānyam iti jāyate |
buddhir vināpi sāmānyād anyasmāt sā kathaṃ bhavet || 5,13.19 ||
vanopanyāsatulyo 'yam upanyāsaḥ kṛtas tvayā |
bhrāntitvena hi naitasyā bhrāntir gotvādidhīr api || 5,13.20 ||
śabdāt pūrvaṃ hi sarveṣu gavādāv iva naikadhīḥ |
vastutvaṃ cātra sāmānyaṃ dharmaṃ ke cit pracakṣate || 5,13.21 ||
evaṃ tu kalpyamāne syāt sāmānyānām anantatā |
punas tena sahānyeṣu sāmānyamatir asti hi || 5,13.22 ||
viśeṣeṣv api vastutvāt sāmānyam iti dhīr bhavet |
sattādiṣv iva, tenaitat sāmānyaṃ nopapadyate || 5,13.23 ||
tasmād ekasya bhinneṣu yā vṛttis tannibandhanaḥ |
sāmānyaśabdaḥ sattādāv ekadhīkaraṇena vā || 5,13.24 ||
piṇḍeṣv eva ca sāmānyam, nāntarā gṛhyate yataḥ |
na hy ākāśavadicchanti sāmānyaṃ nāma kiñ cana || 5,13.25 ||
yad vā sarvagatatve 'pi vyaktiḥ śaktyanurodhataḥ |
śaktiḥ kāryānumeyā hi vyaktidarśanahetukā || 5,13.26 ||
tena yatraiva dṛśyeta vyaktiḥ śaktaṃ tad eva tu |
tenaiva ca na sarvāsu vyaktiṣv etat pratīyate || 5,13.27 ||
bhinnatve 'pi hi kāsāñ cic chaktiḥ kāś cid aśaktikāḥ |
na ca paryanuyogo 'sti vastuśakteḥ kadā cana || 5,13.28 ||
vahnir dahati nākāśaṃ ko 'tra paryanuyujyatām |
na cānyā mṛgyate yuktir yathā sandṛśyate tathā || 5,13.29 ||
na hi yuktyantaraṃ nāstīty etaj jñānam anarthakam |
dharmaś cāvyabhicāryasya na mṛgya upalakṣaṇe || 5,13.30 ||
nānumānāvagamyaṃ tat, pratyakṣe lakṣaṇena kim |
svābhāvikaś ca sambandho jātivyaktyor na hetumān || 5,13.31 ||
tenaitasya prasiddhyarthaṃ nānyat sāmānyam iṣyate |
śaktisiddhivadetasya svabhāvo 'tra na vāryate || 5,13.32 ||
yad vā naimittikatve 'pi tāvanmātrapratīkṣaṇāt |
viśeṣeṣv eva labdheṣu keṣu cin nānyavāñchanam || 5,13.33 ||
na vyañjantyapare kasmād, yatas teṣu na dṛśyate |
tebhyo 'pi na nivṛttyarthaṃ mṛgyo hetuḥ svabhāvataḥ || 5,13.34 ||
sāmānyaṃ nānyadiṣṭaṃ cet tasya vṛtter niyāmakam |
gotvenāpi vinā kasmād gobuddhir na niyamyate || 5,13.35 ||
yathā tulye 'pi bhinnatve keṣu cid vṛttyapekṣitā |
gotvāder animitte 'pi tathā buddhir bhaviṣyati || 5,13.36 ||
viṣayeṇa hi buddhīnāṃ vinā notpattir iṣyate |
viśeṣād anyad icchanti sāmānyaṃ tena tad dhruvam || 5,13.37 ||
tā hi tena vinotpannā mithyāḥ syur viṣayād ṛte |
na tv anyena vinā vṛttiḥ sāmānyasyeha duṣyati || 5,13.38 ||
aniṣyamāṇe sāmānye vṛttiḥ śabdānumānayoḥ |
naiva syāt, na hi sambandho bhedair ānantyato bhavet || 5,13.39 ||
anubhūtatayā vāsau puruṣasyopayujyate |
jātivyaktyos tu sambandhe nānubhūtyā prayojanam || 5,13.40 ||
siddhe viṣayarūpe ca gotvādāv indriyaiḥ punaḥ |
arthāpattyupalabdhā syāc chaktir ekā niyāmikā || 5,13.41 ||
na cātmahetum evāsau siddhaṃ bādhitum arhati |
śaktiś ca naitayā buddhyā, nendriyaiḥ sā hi gṛhyate || 5,13.42 ||
sāmānyāntarayogānām aniṣṭhā yā ca varṇyate |
tayā sāmānyanāśaḥ syāt sa ca dṛṣṭena bādhyate || 5,13.43 ||
sambandhas tasya hetur vā tadgrahe na ca kāraṇam |
svarūpato gṛhīte 'rthe paścād etad vikalpyate || 5,13.44 ||
sāsnādyekārthasambandhi gotvam ity upalakṣaṇam |
na ca svasamavāyy eva kevalaṃ cihnam iṣyate || 5,13.45 ||
sāsnādibhyas tu piṇḍasya bhedo nātyantato yadā |
sāmānyasya ca piṇḍebhyas tadā syād etad uttaram || 5,13.46 ||
kasmāt sāsnādimatsv eva gotvaṃ yasmāt tadātmakam |
tādātmyam asya kasmāc cet svabhāvād iti gamyatām || 5,13.47 ||
upalabdhyanusāreṇa vyavasthāsiddhir īdṛśī |
svato gotvādibhedas tu na tu vyañjakabhedataḥ || 5,13.48 ||
sā bhūd drutādivanmithyā, nyañjakasya tu kiṃkṛtaḥ |
bhedo hastyādipiṇḍebhyaḥ, svataś cet, iha tatsamam || 5,13.49 ||
vyaṅgyajātiviśeṣāc cet, prāptam anyonyasaṃśrayam |
tasmāt svābhāviko bhedo jātivyaktyoḥ pratīyate || 5,13.50 ||
anekānanyavṛttittvān na sāmānyaviśeṣayoḥ |
ekavastvātmatā yuktā varaṃ tenaupacārikam || 5,13.51 ||
bhinnebhyaś cāpy abhinnatvād bhedas tat svātmavad bhavet |
ekasmād vāpy abhinnatvād vyaktyekatvaṃ pratīyate || 5,13.52 ||
ekānekatvam ekasya tathānyānanyatā katham |
tat sāmānyaṃ viśeṣaś cety evamādi ca duṣkaram || 5,13.53 ||
virodhas tāvad ekāntād vaktum atra na yujyate |
sāmānyānanyavijñāte viśeṣe naikavṛttitā || 5,13.54 ||
sāmānyānanyavṛttitvaṃ viśeṣātmaikabhāvataḥ |
evañ ca parihartavyā bhinnābhinnatvakalpanā || 5,13.55 ||
kena cid dhy ātmanaikatvaṃ nānātvaṃ cāsya kena cit |
sāmānyasya tu yo bhedaṃ brūte tasya viśeṣataḥ || 5,13.56 ||
darśayitvābhyupetavyam, viśeṣaikyaṃ ca jātitaḥ |
yathā kalmāṣavarṇasya yatheṣṭaṃ varṇanigrahaḥ || 5,13.57 ||
citratvād vastuno 'py evaṃ bhedābhedāvadhāraṇam |
sāmānyāṃśe tu niṣkṛṣya bhedo yena prasādhyate || 5,13.58 ||
tasya hetor asiddhatvaṃ siddhaś cet siddhasādhanam |
bhedebhyo 'nanyarūpeṇa sāmānyaṃ gṛhyate yadā || 5,13.59 ||
tadāviśeṣamātreṇa vastu pratyavabhāsate |
tadudbhūtyā ca sāmānyaṃ tadbhāvānuguṇaṃ sthitam || 5,13.60 ||
sad apy agrāhyarūpatvād asadvat pratibhāti naḥ |
viśeṣān api sāmānyād yadā bhedena buddhyate || 5,13.61 ||
tadā sāmānyamātratvam evam eva pratīyate |
yadā tu śabalaṃ vastu yugapat pratipadyate || 5,13.62 ||
tadānyān anyabhedādi sarvam eva pralīyate |
na ca tat tādṛśaṃ kaś cic chabdaḥ śaknoti bhāṣitum || 5,13.63 ||
sāmānyāṃśān apoddhṛtya padaṃ sarvaṃ pravarttate |
samastavastvapekṣāṃ ca padārthānām apoddhṛtim || 5,13.64 ||
ke cid āhur asadrūpam, aṃśatvaṃ tu na vāryate |
sārūpyam eva sāmānyaṃ piṇḍānāṃ yena kalpyate || 5,13.65 ||
tena sārūpyaśabdena kiṃ punaḥ pratipadyate |
samānarūpabhāvaś cej jātiḥ sāsmābhir iṣyate || 5,13.66 ||
sādṛśyam atha sārūpyaṃ kasya keneti kathyatām |
na tāvacchālaleyena bāhuleyādayaḥ samāḥ || 5,13.67 ||
viśeṣarūpataḥ, ye 'pi tatsaṃsthānādibhiḥ samāḥ |
śābaleya iveti syāt tatra buddhir na gaur iva || 5,13.68 ||
śābaleyo 'yam iti vā bhrāntyā gaur iti nāsti dhīḥ |
śābaleyasvarūpaṃ ca na gaur ity avatiṣṭhate || 5,13.69 ||
tadanyeṣu hi gobuddhir na syāt susadṛśeṣv api |
dṛśyate sā na cānyatra gorūpaṃ tatra vidyate || 5,13.70 ||
na cānyo gauḥ prasiddho 'sti tatsādṛśyena dhīr bhavet |
na cāpi sa iti jñānaṃ sadṛśeṣv asti sarvadā || 5,13.71 ||
sarvapuṃsām ato bhrāntir naiṣā bādhakavarjanāt |
sarvajñānāni mithyā ca prasajyante 'tra kalpane || 5,13.72 ||
viśeṣagrahaṇābhāvād eva gauḥ kaś ca kathyatām |
babhūva yady asau pūrvam asmadādes tadagrahāt || 5,13.73 ||
sādṛśyāvadhṛtir nāstīty ato godhīr na labhyate |
na cāvayavasāmānyair vinā sādṛśyakalpanā || 5,13.74 ||
sāmānyapratyayotpādo na viśeṣeṣu jāyate |
vyaktitaś cātireko 'sya syān na veti vicārite || 5,13.75 ||
sāmānyam eva sādṛśyaṃ bhaved vā vyaktimātrakam |
tena nātyantabhinno 'rthaḥ sārūpyam iti varṇitam |
granthe vindhyanivāsena bhrānteḥ sādṛśyam ucyate || 5,13.76 ||
§ 5,14 apohavāda APV
-
- (p.400)agonivṛttiḥ sāmānyaṃ vācyaṃ yaiḥ parikalpitam |
- gotvaṃ vastv eva tair uktam ago 'pohagirā sphuṭam || 5,14.1 ||
-
- bhāvāntaram abhāvo hi purastāt pratipāditaḥ |
- tatrāśvādinivṛttyātmā bhāvaḥ ka iti kathyatām || 5,14.2 ||
-
- neṣṭo 'sādhāraṇas tāvad viṣayo nirvikalpanāt |
- tathā ca śābaleyādeḥ, asāmānyaprasaṅgataḥ || 5,14.3 ||
-
- śābaleyādirūpaṃ hi na sāmānyaṃ parasparam |
- na vaikamitareṣāṃ vastatrānantārthatā bhavet || 5,14.4 ||
-
- (p.401)na ca sākṣād viśeṣasya te 'pohyā iti yuktimat |
- na śābaleyavijñānam agovyāvṛttibandhanam || 5,14.5 ||
-
- nivṛttyā bāhuleyādes tadvijñānaṃ pravartate |
- kuryād agonivṛttiṃ cen nāpohetātmavad dhi tān || 5,14.6 ||
-
- tenāṃśenānapohaś ca svarūpeṇāpy apohanam |
- kalpyate ced virodhaḥ syāt samamākṣepavāraṇe || 5,14.7 ||
-
- tasmāt prātyātmikai rūpair ago 'poho na yujyate |
- samudāye 'pi naiteṣām agovyāvṛttisambhavaḥ || 5,14.8 ||
-
- sarvopalabdhau tadbuddhir vyāsajyaivaṃ pravartate |
- na pratyekaṃ bhaved eṣā, na samasteṣv aśaktitaḥ || 5,14.9 ||
-
- (p.402)tasmāt sarveṣu yad rūpaṃ pratyekaṃ pariniṣṭhitam |
- gobuddhis tannimittā syād gotvād anyac ca nāsti tat || 5,14.10 ||
-
- nanu ca prāgabhāvādau sāmānyaṃ vastu neṣyate |
- sattaiva hy atra sāmānyam anutpattyādirūṣitā || 5,14.11 ||
-
- tām utpattyādyanusyūtāṃ satteti pratijānate |
- anyāpohānuviddhā tu saivābhāvaḥ pratīyate || 5,14.12 ||
-
- anityatvaṃ vināśākhyakriyāsāmānyam ucyate |
- abrāhmaṇatvaṃ kin tu syād bhinneṣu kṣattriyādiṣu || 5,14.13 ||
-
- puruṣatvaṃ catuḥsaṃstham, (p.403)viśeṣeṣu ca nāstidhīḥ |
- sāmānyapratyayaś caiṣu pratyekam upajāyate || 5,14.14 ||
-
- tenātra brāhmaṇābhāvaḥ sāmānyaṃ syād avastu tat |
- gotvādāv api tenaiva sāmānyapratyayo bhavet || 5,14.15 ||
-
- kaiś cit tv atraikaśabdatvam akṣādāv iva kalpitam |
- jātitrayasya, naivaṃ tu sambhavatyaghaṭādiṣu || 5,14.16 ||
-
- nātra hy anantake bhede sādhāraṇyaṃ nirūpyate |
- tasmāt kriyāguṇāḥ ke cid dhetavo 'nanyavartinaḥ || 5,14.17 ||
-
- puruṣatvaṃ nañā caitad brāhmaṇebhyo nivartitam |
- cāturvarṇyaprasaktaṃ sad gamyate 'rthādibhir yathā || 5,14.18 ||
-
- yady apy avāntarā nāsti triṣu jātir vyavasthitā |
- nañsāmārthyān naratvaṃ tu tryādhāraṃ sampratīyate || 5,14.19 ||
-
- (p.404)śabdasāmarthyabhedena varṇeṣu matibhinnatā |
- puṃstve tricaturādhāre paryudāsasvarūpataḥ || 5,14.20 ||
-
- dūrāntike kṣaṇe śaktir gṛdhravāyasacakṣuṣoḥ |
- yathā rūpe tathā puṃstve pumabrāhmaṇaśabdayoḥ || 5,14.21 ||
-
- brāhmaṇavyatiriktārthavṛtti puṃstvam itīdṛśam |
- vākyaṃ yatra pravarteta tatrābrāhmaṇadhīpade || 5,14.22 ||
-
- pārthivatvādisāmānyam evam evāghaṭādiṣu |
- ghaṭatvādivinirmuktaṃ viṣayaḥ sampratīyate || 5,14.23 ||
-
- asādhāraṇabhāvāc ca nañā śabdo viśeṣitaḥ |
- tāvanmātreṇa rahite sāmānye vyavatiṣṭhate || 5,14.24 ||
-
- (p.405)viśeṣe pratiṣiddhe hi sāmānyaṃ yadanantaram |
- sāmānyākāṅkṣiṇaṃ śabdaṃ niruṇad dhi tadātmani || 5,14.25 ||
-
- prathamātikrame tasya kāraṇaṃ naiva vidyate |
- brāhmaṇatvād ato 'petaṃ naratvam avaśiṣyate || 5,14.26 ||
-
- vyudasya brāhmaṇatvaṃ ca nañi jāte viśeṣaṇe |
- naratvodasanaṃ yat tu kalpetāśrutam eva tat || 5,14.27 ||
-
- tasmād yasyaiva te bhedā niṣiddhyeraṃs tadarthataḥ |
- bhedāntarasthaṃ sāmānyam, loke 'py evaṃ pratīyate || 5,14.28 ||
-
- prasaṅginyāṃ ca tadbuddhau niṣedho 'rthād apīṣyate |
- tanmātrarahite cārthe sādṛśyāt tanmatir bhavet || 5,14.29 ||
-
- (p.406)sādṛśyam eva vā vācyam iṣṭam abrāhmaṇādiṣu |
- tac cāvayavasāmānyād, vināpy etena lakṣyate || 5,14.30 ||
-
- kva cid vināpi sādṛśyāt sāhacaryādihetukā |
- nañyuktaśabdavṛttiḥ syād yathā vakṣyaty anīkṣaṇe || 5,14.31 ||
-
- īkṣaṇavyatiriktā hi kriyā tatrāpy apekṣitā |
- pratyāsatter na saṅkalpam atikramya pratīyate || 5,14.32 ||
-
- nāmadhātvarthayogī ca naiva nañ pratiṣedhakaḥ |
- vadato 'brāhmaṇādharmāv anyamātravirodhinau || 5,14.33 ||
-
- (p.407)yatrāpy ākhyātasambandhāt pratiṣedhaḥ pratīyate |
- tatraudāsīnyavastv eva pratipattā 'valambate || 5,14.34 ||
-
- tasmād vastuny apohāḥ syuḥ, api cāvastukalpane |
- prāgantyebhyo viśeṣebhyo na kiñ cid vastu labhyate || 5,14.35 ||
-
- na cāntyair vyavahāro 'sti, śakyaṃ naiṣāṃ nirūpaṇam |
- apohaśabdavācyātha śūnyatānyaprakārikā || 5,14.36 ||
-
- tasyāṃ cāśvādibuddhīnām ātmāṃśagrahaṇaṃ bhavet |
- tatrānyāpohavācyatvaṃ mudhaivābhyupagamyate || 5,14.37 ||
-
- sāmānyaṃ vasturūpaṃ hi buddhyākāro bhaviṣyati |
- śabdārtho 'rthānapekṣo hi vṛthāpohaḥ prakalpitaḥ || 5,14.38 ||
-
- vasturūpā ca sā buddhiḥ śabdārtheṣūpajāyate |
- tena vastv eva kalpeta vācyaṃ buddhyanapohakam || 5,14.39 ||
-
- (p.408)asaty api ca bāhye 'rthe vākyārthapratibhā tathā |
- padārthe 'pi tathaiva syāt kim apohaḥ prakalpyate || 5,14.40 ||
-
- buddhyantarād vyavacchedo na ca buddheḥ pratīyate |
- svarūpotpādamātrāc ca nānyam aṃśaṃ bibharti sā || 5,14.41 ||
-
- bhinnasāmānyavacanā viśeṣavacanāś ca ye |
- sarve bhaveyuḥ paryāyā yady apohasya vācyatā || 5,14.42 ||
-
- nanu bhedād apohānāṃ prasaṅgo 'yaṃ na yujyate |
- sāmānyāpohakḷptyā ced vastumātre samaṃ tava || 5,14.43 ||
-
- bhidyante mama vastutvāt sāmānyāni parasparam |
- asaṅkīrṇasvabhāvāni na caikatvaṃ vitanvate || 5,14.44 ||
-
- saṃsṛṣṭaikatvanānātvavikalparahitātmanām |
- avastutvād apohānāṃ tava syād bhinnatā katham || 5,14.45 ||
-
- yadi vā bhidyamānatvād vastvasādhāraṇāṃśavat |
- (p.409)avastutve tv anānātvāt paryāyatvān na mucyate || 5,14.46 ||
-
- nanu cāpohyabhedena bhedo 'pohasya setsyati |
- na viśeṣaḥ svatas tasya parataś caupacārikaḥ || 5,14.47 ||
-
- tenaivādhārabhedenāpy asya bhedo na yujyate |
- na hi sambandhibhedena bhedo vastuny apīṣyate || 5,14.48 ||
-
- kim utāvastvasaṃsṛṣṭam anyataś cānivartitam |
- anavāptaviśeṣāṃśaṃ yat kim apy anirūpitam || 5,14.49 ||
-
- tasmād yathaiva bhede 'pi piṇḍānāṃ naiva bhidyate |
- tathaivāpohyabhede 'pi nāneko 'yaṃ bhaviṣyati || 5,14.50 ||
-
- bhede vā pratipiṇḍaṃ syād ago 'pohaḥ, tathā sati |
- sāmānyaṃ śābaleyāder iti neṣṭaṃ prasidhyati || 5,14.51 ||
-
- saṃsargiṇo 'pi cādhārā yaṃ na bhindanti rūpataḥ |
- apohyaiḥ sa bahirbhūtair bhidyetety atikalpanā || 5,14.52 ||
-
- agavyaśvātirekaḥ syād anaśvaś ca gavādhikaḥ |
- śeṣaṃ hastyādyapohyaṃ tu dvayor api na bhidyate || 5,14.53 ||
-
- tatraikabhedād bhedo 'stu bahvabhedād abhinnatā |
- bhūyasāṃ syāt sadharmatvam ity abhedaḥ prasajyate || 5,14.54 ||
-
- (p.410)gauś ca hastyādyapohena nāśvarūpād viśeṣyate |
- karoti tadapohaṃ ced aikarūpyaṃ virudhyate || 5,14.55 ||
-
- sarvaśabdeṣu caikaikam apohyamatiricyate |
- tatrāsādhāraṇatvena tanmātrāpohyatā bhavet || 5,14.56 ||
-
- tato 'śvāpoharūpatvāt siṃhādiḥ sarva eva te |
- tannimittam ago 'pohaṃ bibhrad ucyeta gaur iti || 5,14.57 ||
-
- sarvāpoho yadīṣyeta, (p.411)sa vaktavyaḥ kathaṃ punaḥ |
- yadi pratyekarūpeṇa nāpohyānantatā bhavet || 5,14.58 ||
-
- bhinnatvāc cāpy apohyānāṃ bhinno 'pohaḥ prasajyate |
- tatraikasmin bhavet piṇḍe 'nantajātisamanvayaḥ || 5,14.59 ||
-
- tato gaur iti sāmānyaṃ vācyam ekaṃ na sidhyati |
- jātyantaramatiś caiṣu bhavej jātyantareṣv iva || 5,14.60 ||
-
- samudāyātmanā nāpi bhaved eṣām apohyatā |
- samudāyo hi naikena vinā dharmeṇa jāyate || 5,14.61 ||
-
- nāpy ekadeśatā teṣām asti nāpy ekakālatā |
- vyatiriktaś ca saṅghātas teṣāṃ kaś cin na vidyate || 5,14.62 ||
-
- yadi tv avyatiriktaḥ syād ānanyaṃ tadavasthitam |
- yadi sāmānyarūpeṇa te 'pohyante, na vastutā || 5,14.63 ||
-
- kathaṃ vā vastv apohyeta, (p.412)nābhāvo bhāvamṛcchati |
- apohyamāne cābhāve bhāva evāvaśiṣyate || 5,14.64 ||
-
- apohyabhedakḷptiś ca nābhāvābhedato bhavet |
- tadbhedo 'pohabhedāc cet, prāptam anyonyasaṃśrayam || 5,14.65 ||
-
- gosāmānyasya bhinnatvād agaur ity eṣa bhidyate |
- agaur ity asya bhedena gosāmānyaṃ ca bhidyate || 5,14.66 ||
-
- agāvo 'śvādayaś ca syus te 'py abhāvātmakāḥ punaḥ |
- karkādyapekṣayā te 'pi tathety evaṃ na gamyate || 5,14.67 ||
-
- kim apohyam, kva cāpohaḥ, gopiṇḍeṣv evam eva ca |
- (p.413)tatra syād dvayam apy etadantyeṣu paramāṇuṣu || 5,14.68 ||
-
- na cāntyeṣu dvayor asti vyavahāro bhidāṃ prati |
- gavāśvaparamāṇūnāṃ viśeṣaś ca na vidyate || 5,14.69 ||
-
- svarūpajātisaṃsthānaparimāṇādilakṣaṇaḥ |
- kim apohyaṃ kva cāpohas tatrāpi na viśiṣyate || 5,14.70 ||
-
- na cāprasiddhasārūpyānapohaviṣayātmanā |
- śaktaḥ kaś cid api jñātuṃ gavādīnaviśeṣataḥ || 5,14.71 ||
-
- apohyān api cāśvādīnekadharmānvayād ṛte |
- na nirūpayituṃ śaktis tatrāpoho na siddhyati || 5,14.72 ||
-
- na cānvayavinirmukte pravṛttir liṅgaśabdayoḥ |
- tābhyāṃ ca na vināpoho na cāsādhāraṇe 'nvayaḥ || 5,14.73 ||
-
- apohaś cāpy aniṣpannaḥ sāhacaryaṃ kva dṛśyatām |
- tasminn adṛśyamāne ca na tayoḥ syāt pramāṇatā || 5,14.74 ||
-
- (p.414)na cādarśanamātreṇa tābhyāṃ pratyāyanaṃ bhavet |
- sarvatraiva hy adṛṣṭatvāt pratyāyyaṃ nāvaśiṣyate || 5,14.75 ||
-
- athāsaty api sārūpye syād apohasya kalpanā |
- gavāśvayor ayaṃ kasmād ago 'poho na kalpyate || 5,14.76 ||
-
- śābaleyāc ca bhinnatvaṃ bāhuleyāśvayoḥ samam |
- sāmānyaṃ nānyadiṣṭaṃ cet kvāgo 'pohaḥ pravartatām || 5,14.77 ||
-
- (p.415)indriyair nāpy ago 'pohaḥ prathamaṃ vyavasīyate |
- nānyatra śabdavṛttiś ca kiṃ dṛṣṭvā sa prayujyatām || 5,14.78 ||
-
- pūrvoktena prabandhena nānumāpy atra vidyate |
- sambandhānubhavo 'py asya tena naivopapadyate || 5,14.79 ||
-
- nivṛttivācinaḥ śabdā na prasiddhāś ca yān prati |
- teṣām agor asiddhatvān na sāmānyanirākriyā || 5,14.80 ||
-
- agośabdābhidheyatvaṃ gamyatāṃ ca kathaṃ punaḥ |
- na dṛṣṭo yatra gośabdaḥ sambandhānubhavakṣaṇe || 5,14.81 ||
-
- ekasmāt tarhi gopiṇḍād yadanyat sarvam eva tat |
- bhaved apohyam ity evaṃ na sāmānyasya vācyatā || 5,14.82 ||
-
- siddhaś cāgaur apohyeta goniṣedhātmakaś ca saḥ |
- tatra gaur eva vaktavyo nañā yaḥ pratiṣidhyate || 5,14.83 ||
-
- sa ced agonivṛttyātmā bhaved anyonyasaṃśrayaḥ |
- (p.416)siddhaś ced gaur apohyārthaṃ vṛthāpohaprakalpanā || 5,14.84 ||
-
- gavyasiddhe tv agaur nāsti tadabhāve ca gauḥ kutaḥ |
- nādhārādheyavṛttyādisambandhaś cāpy abhāvayoḥ || 5,14.85 ||
-
- na cāsādhāraṇaṃ vastu gamyate 'pohavat tayā |
- kathaṃ vā parikalpyeta sambandho vastvavastunoḥ || 5,14.86 ||
-
- svarūpasattvamātreṇa na ca kiñ cid viśeṣaṇam |
- svabuddhyā rajyate yena viśeṣyaṃ tad viśeṣaṇam || 5,14.87 ||
-
- na cāpy aśvādiśabdebho jāyate 'pohabodhanam |
- viśiṣṭabuddhir iṣṭeha na cājñātaviśeṣaṇā || 5,14.88 ||
-
- (p.417)na cānyarūpam anyādṛk kuryāj jñānaṃ viśeṣaṇam |
- kathaṃ cānyādṛśe jñāte tad ucyeta viśeṣaṇam || 5,14.89 ||
-
- athānyathā viśeṣye 'pi syād viśeṣaṇakalpanā |
- tathā sati hi yatkiñcit prasajyeta viśeṣaṇam || 5,14.90 ||
-
- abhāvarūpagamye ca na viśeṣye 'sti vastutā |
- viśeṣitam apohena vastu vācyaṃ na te 'sty ataḥ || 5,14.91 ||
-
- yady apy apohanirmukte na vṛttiḥ śabdaliṅgayoḥ |
- yuktā tathāpi buddhis tu jñātur vastvavalambate || 5,14.92 ||
-
- na cāsādhāraṇaṃ vastu buddhau viparivarttate |
- na cāpi nirvikalpatvāt tasya yuktā viśeṣyatā || 5,14.93 ||
-
- (p.418)śabdenāgamyamānaṃ ca viśeṣyam iti sāhasam |
- tena sāmānyam eṣṭavyaṃ viṣayo buddhiśabdayoḥ || 5,14.94 ||
-
- yadā cāśabdavācyatvān na vyaktīnām apohyatā |
- tadāpohyeta sāmānyaṃ tasyāpohāc ca vastutā || 5,14.95 ||
-
- nāpohyatvam abhāvānām abhāvābhāvavarjanāt |
- vyakto 'pohāntare 'pohas tasmāt sāmānyavastunaḥ || 5,14.96 ||
-
- abhāvasya ca yo 'bhāvaḥ sa cet tasmād vilakṣaṇaḥ |
- bhāva eva bhaven no ced gaur agaus te prasajyate || 5,14.97 ||
-
- yady apy aneṣu śabdeṣu vastunaḥ syād apohyatā |
- sacchabdasya tv abhāvākhyān nāpohyaṃ bhinnam iṣyate || 5,14.98 ||
-
- tatrāsato 'pi bhāvatvam itikleśo mahān bhavet |
- (p.419)tadasiddhau na sattāsti na cāsattā prasidhyati || 5,14.99 ||
-
- na cāpi vāsanābhedād bhedaḥ sadrūpatāpi vā |
- apohānāṃ prakalpyeta, na hy avastuni vāsanā || 5,14.100 ||
-
- smṛtiṃ muktvā na cāsty asyāḥ śaktiyogaḥ kriyāntare |
- tasmān nānyādṛśe sārthe karoty anyādṛśīṃ matim || 5,14.101 ||
-
- bhavadbhiḥ śabdabhedo 'pi tannimitto na labhyate |
- na hy asādhāraṇaḥ śabdo vācakaḥ prāgadṛṣṭitaḥ || 5,14.102 ||
-
- bhinnatvāc cāpi naivaikā vāsanā taiḥ prakalpyate |
- na cāsti śabdavastv ekaṃ vāsanāṃ yat kariṣyati || 5,14.103 ||
-
- (p.420)tatra śabdāntarāpohe sāmānye parikalpite |
- tathaivāvasturūpatvāc chabdabhedo na kalpyate || 5,14.104 ||
-
- vācakānāṃ yathā caivaṃ vācyavācakayor mithaḥ |
- na cāpy apohyabhedena bhedo 'stīty upapāditam || 5,14.105 ||
-
- nāgṛhītaś ca gamakaḥ śabdāpohaḥ kathañ cana |
- pratyakṣaṃ na ca tacchaktaṃ na ca sto liṅgavācakau || 5,14.106 ||
-
- yataḥ syād grahaṇaṃ tasya, liṅgādīnāṃ ca kalpane |
- na vyavastheti vācyaivaṃ vinā pratyakṣamūlataḥ || 5,14.107 ||
-
- na gamyagamakatvaṃ syād avastutvād apohayoḥ |
- bhavatpakṣe, yathā loke khapuṣpaśaśaśṛṅgayoḥ || 5,14.108 ||
-
- vṛṣṭimeghāsator dṛṣṭvā yady anaikāntikaḥ vadet |
- vastv evātrāpi matpakṣe bhavatpakṣe 'py adaḥ kutaḥ || 5,14.109 ||
-
- vidhirūpaś ca śabdārtho yena nābhyupagamyate |
- na bhaved vyatireko 'pi tasya tatpūrvako hy asau || 5,14.110 ||
-
- (p.421)niṣedhadvayayogitvād asato yāpy abhāvatā |
- savastuke bhavet sāpi na tucche buddhyasambhavāt || 5,14.111 ||
-
- nanu yuktyānayaivāyaṃ vastunāpi na bhidyate |
- apohas tena doṣo 'tra pūrvokto na bhaviṣyati || 5,14.112 ||
-
- siddham evaṃ madiṣṭaṃ syāt, naivānyā gatir asti hi |
- abhāve vastubuddhir vā yad vā vastunyabhāvadhīḥ || 5,14.113 ||
-
- tatrābhāvātmakatve syān nirnimittaiva vastudhīḥ |
- vastuny abhāvabodhas tu sidhyaty anyam apekṣya tu || 5,14.114 ||
-
- (p.422)apohamātravācyatvaṃ yadi cābhyupagamyate |
- nīlotpalādiśabdeṣu śabalārthābhidhāyiṣu || 5,14.115 ||
-
- viśeṣaṇaviśeṣyatvasāmānādhikaraṇyayoḥ |
- na siddhiḥ, na hy anīlatvavyudāse 'nutpalacyutiḥ || 5,14.116 ||
-
- nāpi tatretaras tasmān na viśeṣyaviśeṣaṇe |
- śabdayor nāpi te syātām abhidheyānapekṣayoḥ || 5,14.117 ||
-
- sāmānādhikaraṇyaṃ ca na bhinnatvād apohayoḥ |
- arthataś caitad iṣyeta kīdṛśyādheyatā tayoḥ || 5,14.118 ||
-
- na cāsādhāraṇaṃ vastu gamyate 'nyac ca nāsti te |
- (p.423)agamyamānam aikārthyaṃ śabdayoḥ kvopayujyate || 5,14.119 ||
-
- athānyāpohavad vastu vācyam ity abhidhīyate |
- tatrāpi paratantratvād vyāptiḥ śabdena durbalā || 5,14.120 ||
-
- khaṇḍe bhinnavyapohyatvād yathaiva madhurādibhiḥ |
- śuklādivyāptyabhāvena nākṣepo na viśeṣaṇam || 5,14.121 ||
-
- tathaivāsadvyudāsāṃśāvacchinnārthāvadhāraṇe |
- nāghaṭādinivṛttyaṃśavyāptiḥ śabdāt pratīyate || 5,14.122 ||
-
- (p.424)vyāptiś ced artharūpeṇa sattayaivaṃ hi sā bhavet |
- na ghaṭatvādimān arthaḥ kaś cin na vyāpyate tayā || 5,14.123 ||
-
- na ca vastutayā vyāptis tayā śabdasya vāryate |
- pratītiṃ prati tulyas tu vyāpāro vastvavastunoḥ || 5,14.124 ||
-
- nirbhāgo 'pi hi vastvātmā śabdair bhāgena gamyate |
- na hi sacchabdavijñānād ghaṭādyarthaḥ pratīyate || 5,14.125 ||
-
- tenānākṣepadoṣo 'sti, bhāktadoṣaś ca vidyate |
- viśeṣaṇatvān mukhyatvam apohasya hi jātivat || 5,14.126 ||
-
- (p.425)tasmāt tadvati gauṇatvān nābhidheyatvasambhavaḥ |
- avastutvān na mukhyaś cet, na syād evaṃ viśeṣaṇam || 5,14.127 ||
-
- bhedāś cāpohavantaḥ syus teṣāṃ cāvācyatoditā |
- ānantyavyabhicārābhyām, anyo nāsti tv apohavān || 5,14.128 ||
-
- nāpohavattvam anyad dhi bhedāpohāntare 'sti te |
- tac cāpi kalpyamānaṃ syād abhāvo bhāva eva vā || 5,14.129 ||
-
- vastu cej jātir eva syād avastutve 'pi pūrvavat |
- sambandho vaiṣa kalpyeta tasya ceṣṭā na vācyatā || 5,14.130 ||
-
- (p.426)na caiko 'pohavān artho vartate 'rthāntare kva cit |
- tasmād api na sāmānyaṃ vācyaṃ na ca viśeṣaṇam || 5,14.131 ||
-
- nātmanyavidyamānatvād viśeṣo 'pohasūcakaḥ |
- tasmān na tair viśeṣyatvaṃ prakṛṣṭatvena nīlavat || 5,14.132 ||
-
- arthākṣepo 'pi nāsty eva sandehāl liṅgaliṅgivat |
- na sāmānyātmanāpohas tair vinā na ca siddhyati || 5,14.133 ||
-
- (p.427)evam eva tv anākṣepaḥ syād apohena vastunaḥ |
- yataḥ śaśaviṣāṇe 'pi tadapohasya sambhavaḥ || 5,14.134 ||
-
- liṅgasaṃkhyādisambandho na vāpohasya vidyate |
- vyakter avyapadeśyatvāt taddvāreṇāpi nāsty asau || 5,14.135 ||
-
- na hy asādhāraṇatvena sāpohenāpi gamyate |
- na cāpy agamyamānasya vastunaḥ syād viśeṣyatā || 5,14.136 ||
-
- liṅgasaṃkhyādyapohānāṃ nopakāraḥ svarūpataḥ |
- vastunaś copakāryatvaṃ kathaṃ śabdaiḥ pratīyate || 5,14.137 ||
-
- (p.428)na vinānupalabdhyā ca syād abhāvamatiḥ kva cit |
- na cābhāvaprameyatvaṃ gotvāder iha gamyate || 5,14.138 ||
-
- ākhyāteṣu ca nānyasya nivṛttiḥ sampratīyate |
- na paryudāsarūpaṃ hi niṣedhyaṃ tatra vidyate || 5,14.139 ||
-
- na neti hy ucyamāne 'pi niṣedhasya niṣedhanam |
- pacatīty aniṣiddhaṃ tu svarūpeṇāvatiṣṭhate || 5,14.140 ||
-
- sādhyatvapratyayaś cātra tathābhūtādirūpaṇam |
- niṣpannatvād apohasya nirnimittaṃ prasajyate || 5,14.141 ||
-
- vidhyādāv artharāśau ca nānyāpohanidarśanam |
- nañaś cāpi nañā yuktād apohaḥ kīdṛśo bhavet || 5,14.142 ||
-
- cādīnām api nañyogo naivāstīty anapohanam |
- vākyārtho 'nyanivṛttiś ca vyapadeṣṭuṃ na śakyate || 5,14.143 ||
-
- ananyāpohaśabdādau vācyaṃ na ca nirūpyate |
- prameyajñeyaśabdāder apohyaṃ kuta eva tu || 5,14.144 ||
-
- apohyakalpanāyāṃ tu varaṃ vastv eva kalpitam |
- (p.429)jñānākāraniṣedhāc ca nāntarārthābhidheyatā || 5,14.145 ||
-
- na cāpy apohyatā, tasmān nāpohas teṣu sidhyati |
- evam ityādiśabdānāṃ na vāpohyaṃ nirūpyate || 5,14.146 ||
-
- virodhitvena bhedānām apoho yadi kalpyate |
- virodho 'pohatas tatra virodhāc cāpy apohanam || 5,14.147 ||
-
- na sāmānyāpahāritvaṃ vidhirūpeṇa tatra te |
- palaśādīn apohyāto vṛkṣaṃ harati śiṃśapā || 5,14.148 ||
-
- (p.430)sāmānyādyanapohaś ca nāvirodhena kalpyate |
- na hi śabdasvarūpāṇāṃ syād viruddhāviruddhatā || 5,14.149 ||
-
- na ca vastusvarūpeṇa tasya śabdair asaṅgateḥ |
- prāk śabdavyāpṛter nāpi sāpohānāṃ pratīyate || 5,14.150 ||
-
- anyenānavabuddhe 'rthe sadā śabdaḥ pravartate |
- sāmānyātmakatā tasya kena rūpeṇa gamyate || 5,14.151 ||
-
- śabdānurūpataś cet syād anyāpohanirūpaṇam |
- bhinnatvād vṛkṣatarvāder apohaḥ kena vāryate || 5,14.152 ||
-
- śabdaspṛṣṭer vināpoho na ca liṅgena gamyate |
- na viruddhāviruddhatvaṃ tasya liṅgāc ca sidhyati || 5,14.153 ||
-
- (p.431)adṛṣṭatvād vyudāsas tu purastād eva vāritaḥ |
- sāmānyaśabdo bhedena neṣyate vācakātmanā || 5,14.154 ||
-
- vyudāsas tatra durvāraḥ, kathañ cid dṛṣṭatā punaḥ |
- brāhmaṇe kṣattriyasyāpi paryudāsaḥ prasajyate || 5,14.155 ||
-
- ākāṅkṣaṇādathātyāgas tulyo dravyakriyādiṣu |
- vṛkṣeṇāto 'napohaḥ syāt tiṣṭhatyāder asaṃśayam || 5,14.156 ||
-
- puruṣasya tathā rājño vyudāse na viśeṣyatā |
- avyudāsatvapakṣe ca syān nīlotpalatulyatā || 5,14.157 ||
-
- (p.432)vṛkṣatvapārthivadravyasajjñeyeṣu yaducyate |
- prātilomyānulomyena vidhau sarvārthabodhanam || 5,14.158 ||
-
- tadayuktam, na sarvo hi śabdaḥ sarvatra dṛśyate |
- deśāvibhāgato vṛttir netrasyāpi rasādiṣu || 5,14.159 ||
-
- grāhakatvena vṛttis tu pratijāti vyavasthitā |
- cakṣurādivad evātra saṅkaro na bhaviṣyati || 5,14.160 ||
-
- nivṛttaceṣṭe śabde ca vyāptyavyāptikṛtaṃ punaḥ |
- sattvāder bodhakatvaṃ syād ekanyūnātirekataḥ || 5,14.161 ||
-
- tavaiva doṣaḥ syād eṣa viśeṣe yasya varttate |
- sāmānyaśabdaḥ, (p.433)vācyānāṃ bhedo nāpy asti vastutaḥ || 5,14.162 ||
-
- api caikatvanityatvapratyekasamavāyitāḥ |
- nirupākhyeṣv apoheṣu kurvato 'sūtrakaḥ paṭaḥ || 5,14.163 ||
-
- tasmād yeṣv eva śabdeṣu nañyogas teṣu kevalam |
- bhaved anyanivṛttyaṃśaḥ svātmaivānyatra gamyate || 5,14.164 ||
-
- jñeyārthānyānapohatvaṃ pramāṅgatvāt tvagādivat |
- yenoktaṃ tasya nañyuktaiḥ śabdaiḥ syād vyabhicāritā || 5,14.165 ||
-
- pakṣīkuryād yadā sarvāṃs tadāthāvītahetubhiḥ |
- anaikānto virodhaś ca sarvalokaprasiddhitaḥ || 5,14.166 ||
-
- nāpohata itīdaṃ ca kārakatvena ced bhavet |
- kevalāpohabuddher vā tataḥ syāt siddhasādhyatā || 5,14.167 ||
-
- athānyāpohavatyarthe vṛttir nāstīti sādhyate |
- tataḥ prāk pakṣabādhaḥ syād gotve 'thāśvādyabhāvataḥ || 5,14.168 ||
-
- (p.434)sādhyahīnaś ca dṛṣṭāntaś cakṣurādy api tasya hi |
- varttate 'pohavatyeva taṃ yady api na budhyate || 5,14.169 ||
-
- athānyāpohanirbhāsā na buddhiḥ siddhasādhanam |
- apoharūpam apy etad vastv ity eva hi gamyate || 5,14.170 ||
-
- athāpohanimittāsya vṛttir arthe niṣidhyate |
- vyatirekāṅgateṣṭatvāt punaḥ prāk pakṣabādhanam || 5,14.171 ||
-
- anumāne tathā caitad ity anaikāntiko bhavet |
- sandehabādhajātena pratyakṣeṇāpi cetasā || 5,14.172 ||
-
- viruddhatā ca hetoḥ syāt, śabdaḥ śrotrādivad yataḥ |
- ātmāntaḥ karaṇākāśaiḥ svavācitvaṃ jahāti vāḥ || 5,14.173 ||
-
- vidhirūpapravṛttir vā śabdo 'pohena varttate |
- anumānāṅgabhūtatvād yathaiva pratiṣedhakaḥ || 5,14.174 ||
-
- (p.435)jātiṃ vā na bravīty eṣa vyaktiṃ vā tadviśeṣitām |
- pramāyām aṅgabhūtatvāt tvakśrotrādi yathaiva ca || 5,14.175 ||
-
- evaṃ sādhanamārgeṇa vācyāvācyanirūpaṇā |
- nāvātiṣṭhata ity atra kathyate lokavartmanā || 5,14.176 ||
agonivṛttiḥ sāmānyaṃ vācyaṃ yaiḥ parikalpitam |
gotvaṃ vastv eva tair uktam ago 'pohagirā sphuṭam || 5,14.1 ||
bhāvāntaram abhāvo hi purastāt pratipāditaḥ |
tatrāśvādinivṛttyātmā bhāvaḥ ka iti kathyatām || 5,14.2 ||
neṣṭo 'sādhāraṇas tāvad viṣayo nirvikalpanāt |
tathā ca śābaleyādeḥ, asāmānyaprasaṅgataḥ || 5,14.3 ||
śābaleyādirūpaṃ hi na sāmānyaṃ parasparam |
na vaikamitareṣāṃ vastatrānantārthatā bhavet || 5,14.4 ||
na ca sākṣād viśeṣasya te 'pohyā iti yuktimat |
na śābaleyavijñānam agovyāvṛttibandhanam || 5,14.5 ||
nivṛttyā bāhuleyādes tadvijñānaṃ pravartate |
kuryād agonivṛttiṃ cen nāpohetātmavad dhi tān || 5,14.6 ||
tenāṃśenānapohaś ca svarūpeṇāpy apohanam |
kalpyate ced virodhaḥ syāt samamākṣepavāraṇe || 5,14.7 ||
tasmāt prātyātmikai rūpair ago 'poho na yujyate |
samudāye 'pi naiteṣām agovyāvṛttisambhavaḥ || 5,14.8 ||
sarvopalabdhau tadbuddhir vyāsajyaivaṃ pravartate |
na pratyekaṃ bhaved eṣā, na samasteṣv aśaktitaḥ || 5,14.9 ||
tasmāt sarveṣu yad rūpaṃ pratyekaṃ pariniṣṭhitam |
gobuddhis tannimittā syād gotvād anyac ca nāsti tat || 5,14.10 ||
nanu ca prāgabhāvādau sāmānyaṃ vastu neṣyate |
sattaiva hy atra sāmānyam anutpattyādirūṣitā || 5,14.11 ||
tām utpattyādyanusyūtāṃ satteti pratijānate |
anyāpohānuviddhā tu saivābhāvaḥ pratīyate || 5,14.12 ||
anityatvaṃ vināśākhyakriyāsāmānyam ucyate |
abrāhmaṇatvaṃ kin tu syād bhinneṣu kṣattriyādiṣu || 5,14.13 ||
puruṣatvaṃ catuḥsaṃstham, viśeṣeṣu ca nāstidhīḥ |
sāmānyapratyayaś caiṣu pratyekam upajāyate || 5,14.14 ||
tenātra brāhmaṇābhāvaḥ sāmānyaṃ syād avastu tat |
gotvādāv api tenaiva sāmānyapratyayo bhavet || 5,14.15 ||
kaiś cit tv atraikaśabdatvam akṣādāv iva kalpitam |
jātitrayasya, naivaṃ tu sambhavatyaghaṭādiṣu || 5,14.16 ||
nātra hy anantake bhede sādhāraṇyaṃ nirūpyate |
tasmāt kriyāguṇāḥ ke cid dhetavo 'nanyavartinaḥ || 5,14.17 ||
puruṣatvaṃ nañā caitad brāhmaṇebhyo nivartitam |
cāturvarṇyaprasaktaṃ sad gamyate 'rthādibhir yathā || 5,14.18 ||
yady apy avāntarā nāsti triṣu jātir vyavasthitā |
nañsāmārthyān naratvaṃ tu tryādhāraṃ sampratīyate || 5,14.19 ||
śabdasāmarthyabhedena varṇeṣu matibhinnatā |
puṃstve tricaturādhāre paryudāsasvarūpataḥ || 5,14.20 ||
dūrāntike kṣaṇe śaktir gṛdhravāyasacakṣuṣoḥ |
yathā rūpe tathā puṃstve pumabrāhmaṇaśabdayoḥ || 5,14.21 ||
brāhmaṇavyatiriktārthavṛtti puṃstvam itīdṛśam |
vākyaṃ yatra pravarteta tatrābrāhmaṇadhīpade || 5,14.22 ||
pārthivatvādisāmānyam evam evāghaṭādiṣu |
ghaṭatvādivinirmuktaṃ viṣayaḥ sampratīyate || 5,14.23 ||
asādhāraṇabhāvāc ca nañā śabdo viśeṣitaḥ |
tāvanmātreṇa rahite sāmānye vyavatiṣṭhate || 5,14.24 ||
viśeṣe pratiṣiddhe hi sāmānyaṃ yadanantaram |
sāmānyākāṅkṣiṇaṃ śabdaṃ niruṇad dhi tadātmani || 5,14.25 ||
prathamātikrame tasya kāraṇaṃ naiva vidyate |
brāhmaṇatvād ato 'petaṃ naratvam avaśiṣyate || 5,14.26 ||
vyudasya brāhmaṇatvaṃ ca nañi jāte viśeṣaṇe |
naratvodasanaṃ yat tu kalpetāśrutam eva tat || 5,14.27 ||
tasmād yasyaiva te bhedā niṣiddhyeraṃs tadarthataḥ |
bhedāntarasthaṃ sāmānyam, loke 'py evaṃ pratīyate || 5,14.28 ||
prasaṅginyāṃ ca tadbuddhau niṣedho 'rthād apīṣyate |
tanmātrarahite cārthe sādṛśyāt tanmatir bhavet || 5,14.29 ||
sādṛśyam eva vā vācyam iṣṭam abrāhmaṇādiṣu |
tac cāvayavasāmānyād, vināpy etena lakṣyate || 5,14.30 ||
kva cid vināpi sādṛśyāt sāhacaryādihetukā |
nañyuktaśabdavṛttiḥ syād yathā vakṣyaty anīkṣaṇe || 5,14.31 ||
īkṣaṇavyatiriktā hi kriyā tatrāpy apekṣitā |
pratyāsatter na saṅkalpam atikramya pratīyate || 5,14.32 ||
nāmadhātvarthayogī ca naiva nañ pratiṣedhakaḥ |
vadato 'brāhmaṇādharmāv anyamātravirodhinau || 5,14.33 ||
yatrāpy ākhyātasambandhāt pratiṣedhaḥ pratīyate |
tatraudāsīnyavastv eva pratipattā 'valambate || 5,14.34 ||
tasmād vastuny apohāḥ syuḥ, api cāvastukalpane |
prāgantyebhyo viśeṣebhyo na kiñ cid vastu labhyate || 5,14.35 ||
na cāntyair vyavahāro 'sti, śakyaṃ naiṣāṃ nirūpaṇam |
apohaśabdavācyātha śūnyatānyaprakārikā || 5,14.36 ||
tasyāṃ cāśvādibuddhīnām ātmāṃśagrahaṇaṃ bhavet |
tatrānyāpohavācyatvaṃ mudhaivābhyupagamyate || 5,14.37 ||
sāmānyaṃ vasturūpaṃ hi buddhyākāro bhaviṣyati |
śabdārtho 'rthānapekṣo hi vṛthāpohaḥ prakalpitaḥ || 5,14.38 ||
vasturūpā ca sā buddhiḥ śabdārtheṣūpajāyate |
tena vastv eva kalpeta vācyaṃ buddhyanapohakam || 5,14.39 ||
asaty api ca bāhye 'rthe vākyārthapratibhā tathā |
padārthe 'pi tathaiva syāt kim apohaḥ prakalpyate || 5,14.40 ||
buddhyantarād vyavacchedo na ca buddheḥ pratīyate |
svarūpotpādamātrāc ca nānyam aṃśaṃ bibharti sā || 5,14.41 ||
bhinnasāmānyavacanā viśeṣavacanāś ca ye |
sarve bhaveyuḥ paryāyā yady apohasya vācyatā || 5,14.42 ||
nanu bhedād apohānāṃ prasaṅgo 'yaṃ na yujyate |
sāmānyāpohakḷptyā ced vastumātre samaṃ tava || 5,14.43 ||
bhidyante mama vastutvāt sāmānyāni parasparam |
asaṅkīrṇasvabhāvāni na caikatvaṃ vitanvate || 5,14.44 ||
saṃsṛṣṭaikatvanānātvavikalparahitātmanām |
avastutvād apohānāṃ tava syād bhinnatā katham || 5,14.45 ||
yadi vā bhidyamānatvād vastvasādhāraṇāṃśavat |
avastutve tv anānātvāt paryāyatvān na mucyate || 5,14.46 ||
nanu cāpohyabhedena bhedo 'pohasya setsyati |
na viśeṣaḥ svatas tasya parataś caupacārikaḥ || 5,14.47 ||
tenaivādhārabhedenāpy asya bhedo na yujyate |
na hi sambandhibhedena bhedo vastuny apīṣyate || 5,14.48 ||
kim utāvastvasaṃsṛṣṭam anyataś cānivartitam |
anavāptaviśeṣāṃśaṃ yat kim apy anirūpitam || 5,14.49 ||
tasmād yathaiva bhede 'pi piṇḍānāṃ naiva bhidyate |
tathaivāpohyabhede 'pi nāneko 'yaṃ bhaviṣyati || 5,14.50 ||
bhede vā pratipiṇḍaṃ syād ago 'pohaḥ, tathā sati |
sāmānyaṃ śābaleyāder iti neṣṭaṃ prasidhyati || 5,14.51 ||
saṃsargiṇo 'pi cādhārā yaṃ na bhindanti rūpataḥ |
apohyaiḥ sa bahirbhūtair bhidyetety atikalpanā || 5,14.52 ||
agavyaśvātirekaḥ syād anaśvaś ca gavādhikaḥ |
śeṣaṃ hastyādyapohyaṃ tu dvayor api na bhidyate || 5,14.53 ||
tatraikabhedād bhedo 'stu bahvabhedād abhinnatā |
bhūyasāṃ syāt sadharmatvam ity abhedaḥ prasajyate || 5,14.54 ||
gauś ca hastyādyapohena nāśvarūpād viśeṣyate |
karoti tadapohaṃ ced aikarūpyaṃ virudhyate || 5,14.55 ||
sarvaśabdeṣu caikaikam apohyamatiricyate |
tatrāsādhāraṇatvena tanmātrāpohyatā bhavet || 5,14.56 ||
tato 'śvāpoharūpatvāt siṃhādiḥ sarva eva te |
tannimittam ago 'pohaṃ bibhrad ucyeta gaur iti || 5,14.57 ||
sarvāpoho yadīṣyeta, sa vaktavyaḥ kathaṃ punaḥ |
yadi pratyekarūpeṇa nāpohyānantatā bhavet || 5,14.58 ||
bhinnatvāc cāpy apohyānāṃ bhinno 'pohaḥ prasajyate |
tatraikasmin bhavet piṇḍe 'nantajātisamanvayaḥ || 5,14.59 ||
tato gaur iti sāmānyaṃ vācyam ekaṃ na sidhyati |
jātyantaramatiś caiṣu bhavej jātyantareṣv iva || 5,14.60 ||
samudāyātmanā nāpi bhaved eṣām apohyatā |
samudāyo hi naikena vinā dharmeṇa jāyate || 5,14.61 ||
nāpy ekadeśatā teṣām asti nāpy ekakālatā |
vyatiriktaś ca saṅghātas teṣāṃ kaś cin na vidyate || 5,14.62 ||
yadi tv avyatiriktaḥ syād ānanyaṃ tadavasthitam |
yadi sāmānyarūpeṇa te 'pohyante, na vastutā || 5,14.63 ||
kathaṃ vā vastv apohyeta, nābhāvo bhāvamṛcchati |
apohyamāne cābhāve bhāva evāvaśiṣyate || 5,14.64 ||
apohyabhedakḷptiś ca nābhāvābhedato bhavet |
tadbhedo 'pohabhedāc cet, prāptam anyonyasaṃśrayam || 5,14.65 ||
gosāmānyasya bhinnatvād agaur ity eṣa bhidyate |
agaur ity asya bhedena gosāmānyaṃ ca bhidyate || 5,14.66 ||
agāvo 'śvādayaś ca syus te 'py abhāvātmakāḥ punaḥ |
karkādyapekṣayā te 'pi tathety evaṃ na gamyate || 5,14.67 ||
kim apohyam, kva cāpohaḥ, gopiṇḍeṣv evam eva ca |
tatra syād dvayam apy etadantyeṣu paramāṇuṣu || 5,14.68 ||
na cāntyeṣu dvayor asti vyavahāro bhidāṃ prati |
gavāśvaparamāṇūnāṃ viśeṣaś ca na vidyate || 5,14.69 ||
svarūpajātisaṃsthānaparimāṇādilakṣaṇaḥ |
kim apohyaṃ kva cāpohas tatrāpi na viśiṣyate || 5,14.70 ||
na cāprasiddhasārūpyānapohaviṣayātmanā |
śaktaḥ kaś cid api jñātuṃ gavādīnaviśeṣataḥ || 5,14.71 ||
apohyān api cāśvādīnekadharmānvayād ṛte |
na nirūpayituṃ śaktis tatrāpoho na siddhyati || 5,14.72 ||
na cānvayavinirmukte pravṛttir liṅgaśabdayoḥ |
tābhyāṃ ca na vināpoho na cāsādhāraṇe 'nvayaḥ || 5,14.73 ||
apohaś cāpy aniṣpannaḥ sāhacaryaṃ kva dṛśyatām |
tasminn adṛśyamāne ca na tayoḥ syāt pramāṇatā || 5,14.74 ||
na cādarśanamātreṇa tābhyāṃ pratyāyanaṃ bhavet |
sarvatraiva hy adṛṣṭatvāt pratyāyyaṃ nāvaśiṣyate || 5,14.75 ||
athāsaty api sārūpye syād apohasya kalpanā |
gavāśvayor ayaṃ kasmād ago 'poho na kalpyate || 5,14.76 ||
śābaleyāc ca bhinnatvaṃ bāhuleyāśvayoḥ samam |
sāmānyaṃ nānyadiṣṭaṃ cet kvāgo 'pohaḥ pravartatām || 5,14.77 ||
indriyair nāpy ago 'pohaḥ prathamaṃ vyavasīyate |
nānyatra śabdavṛttiś ca kiṃ dṛṣṭvā sa prayujyatām || 5,14.78 ||
pūrvoktena prabandhena nānumāpy atra vidyate |
sambandhānubhavo 'py asya tena naivopapadyate || 5,14.79 ||
nivṛttivācinaḥ śabdā na prasiddhāś ca yān prati |
teṣām agor asiddhatvān na sāmānyanirākriyā || 5,14.80 ||
agośabdābhidheyatvaṃ gamyatāṃ ca kathaṃ punaḥ |
na dṛṣṭo yatra gośabdaḥ sambandhānubhavakṣaṇe || 5,14.81 ||
ekasmāt tarhi gopiṇḍād yadanyat sarvam eva tat |
bhaved apohyam ity evaṃ na sāmānyasya vācyatā || 5,14.82 ||
siddhaś cāgaur apohyeta goniṣedhātmakaś ca saḥ |
tatra gaur eva vaktavyo nañā yaḥ pratiṣidhyate || 5,14.83 ||
sa ced agonivṛttyātmā bhaved anyonyasaṃśrayaḥ |
siddhaś ced gaur apohyārthaṃ vṛthāpohaprakalpanā || 5,14.84 ||
gavyasiddhe tv agaur nāsti tadabhāve ca gauḥ kutaḥ |
nādhārādheyavṛttyādisambandhaś cāpy abhāvayoḥ || 5,14.85 ||
na cāsādhāraṇaṃ vastu gamyate 'pohavat tayā |
kathaṃ vā parikalpyeta sambandho vastvavastunoḥ || 5,14.86 ||
svarūpasattvamātreṇa na ca kiñ cid viśeṣaṇam |
svabuddhyā rajyate yena viśeṣyaṃ tad viśeṣaṇam || 5,14.87 ||
na cāpy aśvādiśabdebho jāyate 'pohabodhanam |
viśiṣṭabuddhir iṣṭeha na cājñātaviśeṣaṇā || 5,14.88 ||
na cānyarūpam anyādṛk kuryāj jñānaṃ viśeṣaṇam |
kathaṃ cānyādṛśe jñāte tad ucyeta viśeṣaṇam || 5,14.89 ||
athānyathā viśeṣye 'pi syād viśeṣaṇakalpanā |
tathā sati hi yatkiñcit prasajyeta viśeṣaṇam || 5,14.90 ||
abhāvarūpagamye ca na viśeṣye 'sti vastutā |
viśeṣitam apohena vastu vācyaṃ na te 'sty ataḥ || 5,14.91 ||
yady apy apohanirmukte na vṛttiḥ śabdaliṅgayoḥ |
yuktā tathāpi buddhis tu jñātur vastvavalambate || 5,14.92 ||
na cāsādhāraṇaṃ vastu buddhau viparivarttate |
na cāpi nirvikalpatvāt tasya yuktā viśeṣyatā || 5,14.93 ||
śabdenāgamyamānaṃ ca viśeṣyam iti sāhasam |
tena sāmānyam eṣṭavyaṃ viṣayo buddhiśabdayoḥ || 5,14.94 ||
yadā cāśabdavācyatvān na vyaktīnām apohyatā |
tadāpohyeta sāmānyaṃ tasyāpohāc ca vastutā || 5,14.95 ||
nāpohyatvam abhāvānām abhāvābhāvavarjanāt |
vyakto 'pohāntare 'pohas tasmāt sāmānyavastunaḥ || 5,14.96 ||
abhāvasya ca yo 'bhāvaḥ sa cet tasmād vilakṣaṇaḥ |
bhāva eva bhaven no ced gaur agaus te prasajyate || 5,14.97 ||
yady apy aneṣu śabdeṣu vastunaḥ syād apohyatā |
sacchabdasya tv abhāvākhyān nāpohyaṃ bhinnam iṣyate || 5,14.98 ||
tatrāsato 'pi bhāvatvam itikleśo mahān bhavet |
tadasiddhau na sattāsti na cāsattā prasidhyati || 5,14.99 ||
na cāpi vāsanābhedād bhedaḥ sadrūpatāpi vā |
apohānāṃ prakalpyeta, na hy avastuni vāsanā || 5,14.100 ||
smṛtiṃ muktvā na cāsty asyāḥ śaktiyogaḥ kriyāntare |
tasmān nānyādṛśe sārthe karoty anyādṛśīṃ matim || 5,14.101 ||
bhavadbhiḥ śabdabhedo 'pi tannimitto na labhyate |
na hy asādhāraṇaḥ śabdo vācakaḥ prāgadṛṣṭitaḥ || 5,14.102 ||
bhinnatvāc cāpi naivaikā vāsanā taiḥ prakalpyate |
na cāsti śabdavastv ekaṃ vāsanāṃ yat kariṣyati || 5,14.103 ||
tatra śabdāntarāpohe sāmānye parikalpite |
tathaivāvasturūpatvāc chabdabhedo na kalpyate || 5,14.104 ||
vācakānāṃ yathā caivaṃ vācyavācakayor mithaḥ |
na cāpy apohyabhedena bhedo 'stīty upapāditam || 5,14.105 ||
nāgṛhītaś ca gamakaḥ śabdāpohaḥ kathañ cana |
pratyakṣaṃ na ca tacchaktaṃ na ca sto liṅgavācakau || 5,14.106 ||
yataḥ syād grahaṇaṃ tasya, liṅgādīnāṃ ca kalpane |
na vyavastheti vācyaivaṃ vinā pratyakṣamūlataḥ || 5,14.107 ||
na gamyagamakatvaṃ syād avastutvād apohayoḥ |
bhavatpakṣe, yathā loke khapuṣpaśaśaśṛṅgayoḥ || 5,14.108 ||
vṛṣṭimeghāsator dṛṣṭvā yady anaikāntikaḥ vadet |
vastv evātrāpi matpakṣe bhavatpakṣe 'py adaḥ kutaḥ || 5,14.109 ||
vidhirūpaś ca śabdārtho yena nābhyupagamyate |
na bhaved vyatireko 'pi tasya tatpūrvako hy asau || 5,14.110 ||
niṣedhadvayayogitvād asato yāpy abhāvatā |
savastuke bhavet sāpi na tucche buddhyasambhavāt || 5,14.111 ||
nanu yuktyānayaivāyaṃ vastunāpi na bhidyate |
apohas tena doṣo 'tra pūrvokto na bhaviṣyati || 5,14.112 ||
siddham evaṃ madiṣṭaṃ syāt, naivānyā gatir asti hi |
abhāve vastubuddhir vā yad vā vastunyabhāvadhīḥ || 5,14.113 ||
tatrābhāvātmakatve syān nirnimittaiva vastudhīḥ |
vastuny abhāvabodhas tu sidhyaty anyam apekṣya tu || 5,14.114 ||
apohamātravācyatvaṃ yadi cābhyupagamyate |
nīlotpalādiśabdeṣu śabalārthābhidhāyiṣu || 5,14.115 ||
viśeṣaṇaviśeṣyatvasāmānādhikaraṇyayoḥ |
na siddhiḥ, na hy anīlatvavyudāse 'nutpalacyutiḥ || 5,14.116 ||
nāpi tatretaras tasmān na viśeṣyaviśeṣaṇe |
śabdayor nāpi te syātām abhidheyānapekṣayoḥ || 5,14.117 ||
sāmānādhikaraṇyaṃ ca na bhinnatvād apohayoḥ |
arthataś caitad iṣyeta kīdṛśyādheyatā tayoḥ || 5,14.118 ||
na cāsādhāraṇaṃ vastu gamyate 'nyac ca nāsti te |
agamyamānam aikārthyaṃ śabdayoḥ kvopayujyate || 5,14.119 ||
athānyāpohavad vastu vācyam ity abhidhīyate |
tatrāpi paratantratvād vyāptiḥ śabdena durbalā || 5,14.120 ||
khaṇḍe bhinnavyapohyatvād yathaiva madhurādibhiḥ |
śuklādivyāptyabhāvena nākṣepo na viśeṣaṇam || 5,14.121 ||
tathaivāsadvyudāsāṃśāvacchinnārthāvadhāraṇe |
nāghaṭādinivṛttyaṃśavyāptiḥ śabdāt pratīyate || 5,14.122 ||
vyāptiś ced artharūpeṇa sattayaivaṃ hi sā bhavet |
na ghaṭatvādimān arthaḥ kaś cin na vyāpyate tayā || 5,14.123 ||
na ca vastutayā vyāptis tayā śabdasya vāryate |
pratītiṃ prati tulyas tu vyāpāro vastvavastunoḥ || 5,14.124 ||
nirbhāgo 'pi hi vastvātmā śabdair bhāgena gamyate |
na hi sacchabdavijñānād ghaṭādyarthaḥ pratīyate || 5,14.125 ||
tenānākṣepadoṣo 'sti, bhāktadoṣaś ca vidyate |
viśeṣaṇatvān mukhyatvam apohasya hi jātivat || 5,14.126 ||
tasmāt tadvati gauṇatvān nābhidheyatvasambhavaḥ |
avastutvān na mukhyaś cet, na syād evaṃ viśeṣaṇam || 5,14.127 ||
bhedāś cāpohavantaḥ syus teṣāṃ cāvācyatoditā |
ānantyavyabhicārābhyām, anyo nāsti tv apohavān || 5,14.128 ||
nāpohavattvam anyad dhi bhedāpohāntare 'sti te |
tac cāpi kalpyamānaṃ syād abhāvo bhāva eva vā || 5,14.129 ||
vastu cej jātir eva syād avastutve 'pi pūrvavat |
sambandho vaiṣa kalpyeta tasya ceṣṭā na vācyatā || 5,14.130 ||
na caiko 'pohavān artho vartate 'rthāntare kva cit |
tasmād api na sāmānyaṃ vācyaṃ na ca viśeṣaṇam || 5,14.131 ||
nātmanyavidyamānatvād viśeṣo 'pohasūcakaḥ |
tasmān na tair viśeṣyatvaṃ prakṛṣṭatvena nīlavat || 5,14.132 ||
arthākṣepo 'pi nāsty eva sandehāl liṅgaliṅgivat |
na sāmānyātmanāpohas tair vinā na ca siddhyati || 5,14.133 ||
evam eva tv anākṣepaḥ syād apohena vastunaḥ |
yataḥ śaśaviṣāṇe 'pi tadapohasya sambhavaḥ || 5,14.134 ||
liṅgasaṃkhyādisambandho na vāpohasya vidyate |
vyakter avyapadeśyatvāt taddvāreṇāpi nāsty asau || 5,14.135 ||
na hy asādhāraṇatvena sāpohenāpi gamyate |
na cāpy agamyamānasya vastunaḥ syād viśeṣyatā || 5,14.136 ||
liṅgasaṃkhyādyapohānāṃ nopakāraḥ svarūpataḥ |
vastunaś copakāryatvaṃ kathaṃ śabdaiḥ pratīyate || 5,14.137 ||
na vinānupalabdhyā ca syād abhāvamatiḥ kva cit |
na cābhāvaprameyatvaṃ gotvāder iha gamyate || 5,14.138 ||
ākhyāteṣu ca nānyasya nivṛttiḥ sampratīyate |
na paryudāsarūpaṃ hi niṣedhyaṃ tatra vidyate || 5,14.139 ||
na neti hy ucyamāne 'pi niṣedhasya niṣedhanam |
pacatīty aniṣiddhaṃ tu svarūpeṇāvatiṣṭhate || 5,14.140 ||
sādhyatvapratyayaś cātra tathābhūtādirūpaṇam |
niṣpannatvād apohasya nirnimittaṃ prasajyate || 5,14.141 ||
vidhyādāv artharāśau ca nānyāpohanidarśanam |
nañaś cāpi nañā yuktād apohaḥ kīdṛśo bhavet || 5,14.142 ||
cādīnām api nañyogo naivāstīty anapohanam |
vākyārtho 'nyanivṛttiś ca vyapadeṣṭuṃ na śakyate || 5,14.143 ||
ananyāpohaśabdādau vācyaṃ na ca nirūpyate |
prameyajñeyaśabdāder apohyaṃ kuta eva tu || 5,14.144 ||
apohyakalpanāyāṃ tu varaṃ vastv eva kalpitam |
jñānākāraniṣedhāc ca nāntarārthābhidheyatā || 5,14.145 ||
na cāpy apohyatā, tasmān nāpohas teṣu sidhyati |
evam ityādiśabdānāṃ na vāpohyaṃ nirūpyate || 5,14.146 ||
virodhitvena bhedānām apoho yadi kalpyate |
virodho 'pohatas tatra virodhāc cāpy apohanam || 5,14.147 ||
na sāmānyāpahāritvaṃ vidhirūpeṇa tatra te |
palaśādīn apohyāto vṛkṣaṃ harati śiṃśapā || 5,14.148 ||
sāmānyādyanapohaś ca nāvirodhena kalpyate |
na hi śabdasvarūpāṇāṃ syād viruddhāviruddhatā || 5,14.149 ||
na ca vastusvarūpeṇa tasya śabdair asaṅgateḥ |
prāk śabdavyāpṛter nāpi sāpohānāṃ pratīyate || 5,14.150 ||
anyenānavabuddhe 'rthe sadā śabdaḥ pravartate |
sāmānyātmakatā tasya kena rūpeṇa gamyate || 5,14.151 ||
śabdānurūpataś cet syād anyāpohanirūpaṇam |
bhinnatvād vṛkṣatarvāder apohaḥ kena vāryate || 5,14.152 ||
śabdaspṛṣṭer vināpoho na ca liṅgena gamyate |
na viruddhāviruddhatvaṃ tasya liṅgāc ca sidhyati || 5,14.153 ||
adṛṣṭatvād vyudāsas tu purastād eva vāritaḥ |
sāmānyaśabdo bhedena neṣyate vācakātmanā || 5,14.154 ||
vyudāsas tatra durvāraḥ, kathañ cid dṛṣṭatā punaḥ |
brāhmaṇe kṣattriyasyāpi paryudāsaḥ prasajyate || 5,14.155 ||
ākāṅkṣaṇādathātyāgas tulyo dravyakriyādiṣu |
vṛkṣeṇāto 'napohaḥ syāt tiṣṭhatyāder asaṃśayam || 5,14.156 ||
puruṣasya tathā rājño vyudāse na viśeṣyatā |
avyudāsatvapakṣe ca syān nīlotpalatulyatā || 5,14.157 ||
vṛkṣatvapārthivadravyasajjñeyeṣu yaducyate |
prātilomyānulomyena vidhau sarvārthabodhanam || 5,14.158 ||
tadayuktam, na sarvo hi śabdaḥ sarvatra dṛśyate |
deśāvibhāgato vṛttir netrasyāpi rasādiṣu || 5,14.159 ||
grāhakatvena vṛttis tu pratijāti vyavasthitā |
cakṣurādivad evātra saṅkaro na bhaviṣyati || 5,14.160 ||
nivṛttaceṣṭe śabde ca vyāptyavyāptikṛtaṃ punaḥ |
sattvāder bodhakatvaṃ syād ekanyūnātirekataḥ || 5,14.161 ||
tavaiva doṣaḥ syād eṣa viśeṣe yasya varttate |
sāmānyaśabdaḥ, vācyānāṃ bhedo nāpy asti vastutaḥ || 5,14.162 ||
api caikatvanityatvapratyekasamavāyitāḥ |
nirupākhyeṣv apoheṣu kurvato 'sūtrakaḥ paṭaḥ || 5,14.163 ||
tasmād yeṣv eva śabdeṣu nañyogas teṣu kevalam |
bhaved anyanivṛttyaṃśaḥ svātmaivānyatra gamyate || 5,14.164 ||
jñeyārthānyānapohatvaṃ pramāṅgatvāt tvagādivat |
yenoktaṃ tasya nañyuktaiḥ śabdaiḥ syād vyabhicāritā || 5,14.165 ||
pakṣīkuryād yadā sarvāṃs tadāthāvītahetubhiḥ |
anaikānto virodhaś ca sarvalokaprasiddhitaḥ || 5,14.166 ||
nāpohata itīdaṃ ca kārakatvena ced bhavet |
kevalāpohabuddher vā tataḥ syāt siddhasādhyatā || 5,14.167 ||
athānyāpohavatyarthe vṛttir nāstīti sādhyate |
tataḥ prāk pakṣabādhaḥ syād gotve 'thāśvādyabhāvataḥ || 5,14.168 ||
sādhyahīnaś ca dṛṣṭāntaś cakṣurādy api tasya hi |
varttate 'pohavatyeva taṃ yady api na budhyate || 5,14.169 ||
athānyāpohanirbhāsā na buddhiḥ siddhasādhanam |
apoharūpam apy etad vastv ity eva hi gamyate || 5,14.170 ||
athāpohanimittāsya vṛttir arthe niṣidhyate |
vyatirekāṅgateṣṭatvāt punaḥ prāk pakṣabādhanam || 5,14.171 ||
anumāne tathā caitad ity anaikāntiko bhavet |
sandehabādhajātena pratyakṣeṇāpi cetasā || 5,14.172 ||
viruddhatā ca hetoḥ syāt, śabdaḥ śrotrādivad yataḥ |
ātmāntaḥ karaṇākāśaiḥ svavācitvaṃ jahāti vāḥ || 5,14.173 ||
vidhirūpapravṛttir vā śabdo 'pohena varttate |
anumānāṅgabhūtatvād yathaiva pratiṣedhakaḥ || 5,14.174 ||
jātiṃ vā na bravīty eṣa vyaktiṃ vā tadviśeṣitām |
pramāyām aṅgabhūtatvāt tvakśrotrādi yathaiva ca || 5,14.175 ||
evaṃ sādhanamārgeṇa vācyāvācyanirūpaṇā |
nāvātiṣṭhata ity atra kathyate lokavartmanā || 5,14.176 ||
§ 5,15 vanavāda VAV
-
- sāsnādibhir viśiṣṭatvam ākṛter ucyate katham |
- yadāvayavisambandhi gotvaṃ nāvayave sthitam || 5,15.1 ||
-
- ekāvayavisambandhas teṣāṃ gotvena vidyate |
- tenāsādhāraṇatvāt te syur gotvasyopalakṣaṇam || 5,15.2 ||
-
- piṇḍe sattādijātīnāṃ bahvīnāṃ samavetatā |
- tābhyo viśiṣyate gotvaṃ sāsnādibhir asaṃśayam || 5,15.3 ||
-
- na caite vyañjakās tasya guṇavad vā viśeṣaṇam |
- (p.436)tathā hi nāgṛhīteṣu teṣu syād gotvabodhanam || 5,15.4 ||
-
- teṣāṃ ca vyañjakaiḥ svaiḥ syāt punargrahaṇakalpanā |
- tathā satyanavasthā syāt na syād gotvāvadhāraṇam || 5,15.5 ||
-
- sarveṣu ca gṛhīteṣu sāsnādiṣu bhavenmatiḥ |
- gotve, na caiṣu sarveṣu yugapad buddhisambhavaḥ || 5,15.6 ||
-
- tasmāt sadbhāvamātreṇa mahattvādau yathaiva dhīḥ |
- kriyate 'vayavaiḥ piṇḍe tathā jātiguṇādiṣu || 5,15.7 ||
-
- yady evam agṛhīteṣu teṣu kiṃ sā na jāyate |
- taddeśavyatirekeṇa grāhyaṃ yena na vidyate || 5,15.8 ||
-
- gṛhyamāṇe tu gotvādau nāntarīyakahetukaḥ |
- sāsnādeḥ kasya cid bodhas taddeśatvena jāyate || 5,15.9 ||
-
- tadanatyantabhedād vā tadviśiṣṭeti kīrtyate |
- (p.437)bādhaḥ parānumānasya na pratyakṣeti bodhyate || 5,15.10 ||
-
- pareṣāṃ sādhanaṃ hy atra nākṛtiḥ piṇḍataḥ pṛthak |
- taddhīhānāv avijñānāt paṅktiyūthavanādivat || 5,15.11 ||
-
- sarvatra lokasiddhatvān na vācyaṃ sādhanaṃ svayam |
- niṣedhatāṃ pareṣāṃ tu virodhaṃ lokato vadet || 5,15.12 ||
-
- visaṃvādo na dṛśyeta yadi pratyakṣatākṛteḥ |
- pramāṇe 'pi visaṃvādāt tārkikeṣu kuto nv iyam || 5,15.13 ||
-
- rūpādāv api teṣāṃ hi pratyakṣatvena sammate |
- vivādaḥ, naiva lokas tu jātau vipratipadyate || 5,15.14 ||
-
- vyavahārā hi dṛśyante sāmānyārthanibandhanāḥ |
- dadhitakrādidānādau kauṇḍinyabrāhmaṇādiṣu || 5,15.15 ||
-
- (p.438)ākṛtir jātir evātra saṃsthānaṃ na prakalpyate |
- na hi vāyvagniśabdādau kiñ cit saṃsthānam iṣyate || 5,15.16 ||
-
- anyadanyac ca saṃsthānaṃ pratipiṇḍaṃ pratīyate |
- saṃyogātmakatāyāṃ tu vibhāgeṣu vinaśyati || 5,15.17 ||
-
- atha saṃsthānasāmānyam, aśvādāv api tatsamam |
- na gotvena vinā hy etad vyavacchinnaṃ pratīyate || 5,15.18 ||
-
- sarvapratikṛtīnāṃ ca saṃsthāne saty apīdṛśe |
- na gotvādimatir dṛṣṭā, tasmāj jātiḥ pṛthak tataḥ || 5,15.19 ||
-
- rucakādiṣu sāmānyaṃ rucakatvād yudāhṛtam |
- bhinneṣu caiṣu sāmānyaṃ suvarṇatvaṃ pratīyate || 5,15.20 ||
-
- (p.439)vardhamānakabhaṅge ca rucakaḥ kriyate yadā |
- tadā pūrvārthinaḥ śokaḥ prītiś cāpy uttarārthinaḥ || 5,15.21 ||
-
- hemārthinas tu mādhyasthaṃ tasmād vastu trayātmakam |
- notpādasthitibhaṅgānām abhāve syān matitrayam || 5,15.22 ||
-
- na nāśena vinā śoko notpādena vinā sukham |
- sthityā vinā na mādhyasthyam, tena sāmānyanityatā || 5,15.23 ||
-
- mudgamāṣatilādau ca yatra bhedo na lakṣyate |
- tatraikabuddhinirgrāhyā jātir indriyagocaraḥ || 5,15.24 ||
-
- ārād dṛṣṭe ca puruṣe sandeho brāhmaṇādiṣu |
- na syād yadi na gṛhyeta sāmānyaṃ cakṣurādinā || 5,15.25 ||
-
- tasyopalakṣaṇaṃ cāpi kva cit kena cid iṣyate |
- rūpādīnāṃ viśeṣeṇa deśakālādy apekṣayā || 5,15.26 ||
-
- (p.440)suvarṇaṃ bhidyate rūpāt tāmratvāder asaṃśayam |
- tailād ghṛtaṃ vilīnaṃ ca gandhena ca rasena ca || 5,15.27 ||
-
- bhasmapracchādito vahniḥ sparśanenopalabhyate |
- aśvatvādau ca dūrasthe niścayo jāyate svanaiḥ || 5,15.28 ||
-
- saṃsthānena ghaṭatvādi brāhmaṇatvādi yonitaḥ |
- kva cid ācārataś cāpi samyag rājānupālitāt || 5,15.29 ||
-
- pratyekasamavetatvaṃ dṛṣṭatvān na virotsyate |
- tathā saty api nānātvaṃ naikabuddher bhaviṣyati || 5,15.30 ||
-
- na hi sambandhibhedena svarūpaikatvabādhanam |
- vibhutvāvayavābhāvau pratipādyau ca śabdavat || 5,15.31 ||
-
- yathā ca vyatirekaiva dṛśyamānā punaḥ punaḥ |
- kālabhede 'py abhinnaiva jātir bhinnāśrayā satī || 5,15.32 ||
-
- kārtsyāvayavaśo vṛttiḥ praṣṭuṃ jātau na yujyate |
- (p.441)na hi bhedavinirmukte kārtsnyabhāgavikalpanam || 5,15.33 ||
-
- tasmād vyaktiṣu jātīnāṃ vṛttir astīti gamyate |
- viśeṣāvasarābhāvāt tanmātraivāvatiṣṭhate || 5,15.34 ||
-
- yā cāvayavaśo vṛttiḥ sraksūtrādiṣu dṛśyate |
- bhūtakaṇṭhaguṇādeś ca pratipiṇḍaṃ samāptitaḥ || 5,15.35 ||
-
- tatrāvayavayogitvam avibhutvaṃca kāraṇam |
- ākṛtes tadabhāvena na prasaktamado dvayam || 5,15.36 ||
-
- na ca dvaividhyam eveti vṛtter asti niyāmakam |
- trividhāpi hi dṛṣṭatvāt sambhaved dvividhā yathā || 5,15.37 ||
-
- itaratra na dṛṣṭaṃ cet sragādiṣv api tatsamam |
- naiva hy anyonyatulyatvaṃ tayor nāpy anayā saha || 5,15.38 ||
-
- na hy anyasminn adṛṣṭatvād vahner auṣṇyaṃ praṇaśyati |
- (p.442)na cānumānagamyeyaṃ vāñched yena nidarśanam || 5,15.39 ||
-
- svarūpataś ca dṛṣṭāyā vṛtter na pararūpataḥ |
- nirākriyopapadyeta tadviśeṣam apaśyatām || 5,15.40 ||
-
- aṅgāṅgāsambhavāc cāpi yā pradhānanirākriyā |
- sā 'yuktaiva, anumānena pratyakṣajñānabādhanāt || 5,15.41 ||
-
- tasmād asambhavo yasya tanmātrasyaiva bādhanam |
- yuktaṃ na tāvatānyo 'pi sambhavan bādham arhati || 5,15.42 ||
-
- tena vaiśeṣikoktāpi jātiḥ sarvagatā satī |
- vyajyate yatra piṇḍena varṇavat tatra gṛhyate || 5,15.43 ||
-
- tasmāt piṇḍeṣu gobuddhir ekagotvanibandhanā |
- gavābhāsaikarūpyābhām ekagopiṇḍabuddhivat || 5,15.44 ||
-
- (p.443)na śābaleyād gobuddhis tato 'nyālambanāpi vā |
- tadabhāve 'pi sadbhāvād ghaṭe pārthivabuddhivat || 5,15.45 ||
-
- pratyekasamavetārthaviṣayā vāpi gomatiḥ |
- pratyekaṃ kṛtsnabuddhitvāt pratyekavyaktibuddhivat || 5,15.46 ||
-
- pratyekasamavetāpi jātir ekaikabuddhitaḥ |
- nañyukteṣv api vākyeṣu brahmaṇādinivartanam || 5,15.47 ||
-
- na ca sādṛśyaviṣayā godhīs tādrūpyajanmataḥ |
- prāmāṇye sati yadvad dhi pratyabhijñaikavastuni || 5,15.48 ||
-
- naikarūpamatir gotve mithyā vaktuṃ ca śakyate |
- nātra kāraṇadoṣo 'sti bādhakapratyayo 'pi vā || 5,15.49 ||
-
- yadā vyaktyatirekeṇa grāhyatvād anyatākṛteḥ |
- vanavannāsty anaikāntāt tatrāsambaddhatā katham || 5,15.50 ||
-
- sādhanaṃ cen mayocyeta yujyeta vyabhicāritā |
- dūṣaṇatvadhiyā tv etad asambaddhatvam ucyate || 5,15.51 ||
-
- (p.444)nāstitvahetor uktaiṣā pratyakṣeṇa viruddhatā |
- parasya sādhanaṃ hy atra yat tat pūrvam udāhṛtam || 5,15.52 ||
-
- pratyakṣābhāsatā cātra naivāsti vanabuddhivat |
- kasya cin na hi mithyātvāt sarvaṃ mithyety asaṅgatiḥ || 5,15.53 ||
-
- yathā vanādibuddhīnāṃ mithyātvān na rasādidhīḥ |
- mithyaivaṃ jātibuddhiḥ syād viśeṣo vābhidhīyatām || 5,15.54 ||
-
- vṛkṣebhyo vyatirekeṇa vane yaikamatir bhavet |
- dūratvadoṣāt tatra syād ākṛtau tu na vidyate || 5,15.55 ||
-
- sannikṛṣṭasya vṛkṣeṣu buddhyekatvaṃ nivartate |
- kena cit tu prakāreṇa jātibuddhir na naśyati || 5,15.56 ||
-
- yaikatvadhīr vinā śabdāt saivaṃ tāvan nirākṛtā |
- vanaśabdānuraktā tu madhyasthasyāpi jāyate || 5,15.57 ||
-
- mithyātvakalpanā tv asyāḥ pratyakṣāder asambhavāt |
- jātiḥ sarvapramāṇais tu tadrūpaivāvagamyate || 5,15.58 ||
-
- (p.445)pramāṇāntaradṛṣṭe ca padam arthe prayujyate |
- tasmād dṛṣṭe prayuktasya mithyātvaṃ syād vanādiṣu || 5,15.59 ||
-
- ke cin nityaṃ vanaikatvaṃ śabdagamyaṃ samāśritāḥ |
- anyaiḥ saṅgatyabhāve 'pi satyaṃ tat syād rasādivat || 5,15.60 ||
-
- mithyātvaṃ yadasaṅgatyā tadajñāne prasajyate |
- jñāyamānasya doṣas tu na tu kaś cid asaṅgateḥ || 5,15.61 ||
-
- pramāṇāntaragamye 'rthe padaṃ nityaṃ prayujyate |
- dharmo 'yaṃ na ca sarveṣāṃ padānām abhyupeyate || 5,15.62 ||
-
- asty eva saṅgatiś cātra vṛkṣā hi bahavo vanam |
- te pramāṇāntarāj jñātāḥ, saṃkhyā caiṣānyavastuni || 5,15.63 ||
-
- (p.446)nānekasyaikaśabdyaṃ ced, ekaśeṣavad iṣyatām |
- tatra saṃkhyāvivṛddhiś ced, astu tanmātravarjanam || 5,15.64 ||
-
- tasmāt sāmānyadṛṣṭena siddhaikatvasya saṅgatiḥ |
- tenānyānavagamyāpi saṃkhyā syāt sūryayānavat || 5,15.65 ||
-
- ke cid bahutvasāmānyam āhur vṛkṣasthitaṃ vanam |
- tatra caikatvam asty eva, vanatvaṃ vāpi vidyate || 5,15.66 ||
-
- (p.447)vināpy ekāśrayatvena yathaivāvayavo tathā |
- asaṃyuktair abhivyaktir dṛṣṭatvān na virotsyate || 5,15.67 ||
-
- anyatrāpi ca tadbuddheḥ sāmānyaṃ tad bhaviṣyati |
- yathā ca bhramaṇatvādibhaṅgiṣv avayaveṣv api || 5,15.68 ||
-
- vyaktaṃ nānāśrayatve 'pi gṛhyate vanatā tathā |
- yadvaikakāryahetutvād ekagośabdavad vanam || 5,15.69 ||
-
- nityaṃ ye vyastavijñātā vṛkṣā neṣṭā hi te vanam |
- yad vā lakṣaṇayaikatvaṃ deśakālakriyādibhiḥ || 5,15.70 ||
-
- dravyaikatvād vināpīṣṭaṃ paṅktiyūthavanādiṣu |
- (p.448)vṛkṣāṇāṃ samudāye ca vanadhīr jāyate yathā || 5,15.71 ||
-
- naivaṃ gosamudāye 'pi gotvadhīr upajāyate |
- yādṛśī vṛkṣadhīs tatra gotvadhīr api tādṛśī || 5,15.72 ||
-
- vanavan nāpṛthaksiddheḥ samudāyatvakalpanā |
- na ca sāsnādisaṅghātas tadbuddhyālambanaṃ bhavet || 5,15.73 ||
-
- kṣīṇeṣu piṇḍabuddhyaiṣu tatsāmānye hi gotvadhīḥ |
- tenāvayavyabhāve 'pi sāmānyaṃ vyatiricyate || 5,15.74 ||
-
- pūrvoktād eva tu nyāyāt sidhyed atrāvayavy api |
- tasyāpy atyantabhinnatvaṃ na syād avayavaiḥ saha || 5,15.75 ||
-
- vyaktibhyo jātivac caiṣa na niṣkṛṣṭaḥ pratīyate |
- (p.449)kaiś cid avyatiriktatvaṃ kaiś cic ca vyatiriktatā || 5,15.76 ||
-
- dūṣitā sādhitā vāpi na ca tatra balābalam |
- kadā cin niścitaṃ kaiś cit tasmān madhyasthatā varam || 5,15.77 ||
-
- tato 'nyānanyate nasya sto na staś ceti kīrttyate |
- tasmāc citravadevāsya mṛṣā syād ekarūpatā || 5,15.78 ||
-
- vastvanekatvavādāc ca na sandindhāpramāṇatā |
- jñānaṃ sandihyate yatra tatra na syāt pramāṇatā || 5,15.79 ||
-
- ihānaikāntikaṃ vastv ityevaṃ jñānaṃ suniścitam |
- niṣkṛṣyāvayavān buddhyā yāvayavyapratītatā || 5,15.80 ||
-
- buddhisthatvād vināśasya saulūkyasyāpi yujyate |
- (p.450)vṛttiś cāvayaveṣv asya vyāsajyaiva pratīyate || 5,15.81 ||
-
- tataḥ kārtsnyādisampraśnaḥ pratyākhyeyo 'tra jātivat |
- sāsnādiguṇahetuś cen nānyasmin gotvadhīr bhavet || 5,15.82 ||
-
- bhinna eva hi sāsnādiḥ piṇḍāt piṇḍāntareyataḥ |
- na cāvayavasāmānyaṃ pareṣām upapadyate || 5,15.83 ||
-
- tasmāt sāsnādito 'nyena gotvadhīr upajanyate |
- vanāntareṣa yā buddhir vanam ity upajāyate || 5,15.84 ||
-
- tasyās tad eva vṛkṣatvaṃ grāhyaṃ bahvāśrayaṃ viduḥ |
- ekatve 'py ākṛter yadvad bahutvaṃ vyaktyapekṣayā || 5,15.85 ||
-
- bahutve hi tathā vyakter ekatvaṃ jātyapekṣayā |
- (p.451)ekānekābhidhāne ca śabdā niyataśaktayaḥ || 5,15.86 ||
-
- ke cid vyaktiṃ tv asaṃkhyākāṃ gamayanty ambarādiṣu |
- eko vrīhiḥ suniṣpannaḥ iti jātiṃ svasaṃkhyayā || 5,15.87 ||
-
- patnīsannahanādau tu vyaktim ākṛtisaṃkhyayā |
- kapiñjalādijātes tu pratītir vyaktisaṃkhyayā || 5,15.88 ||
-
- vyaktijātī vadanty anye dravyāvayavasaṃkhyayā |
- asmān iti yathaikasmin pāśānaditir ity api || 5,15.89 ||
-
- tatra vrīhyādiśabdānāṃ saṃkhyāyogo yathāruci |
- vanadārādiśabdās tu pravartante vyavasthayā || 5,15.90 ||
-
- jaṅgame sthāvare cārthe yathā yūthavanādayaḥ |
- tatra vyaktau ca jātau ca dārādiś cet prayujyate || 5,15.91 ||
-
- vyakter avayavānāṃ ca saṃkhyām ādāya vartate |
- (p.452)vanaśabdaḥ punarvyaktīr jātisaṃkhyāviśeṣitāḥ || 5,15.92 ||
-
- bahvīrāhātha vā jātiṃ bahuvyaktisamāśrayām |
- evaṃ paṅktyādiśabdānāṃ saṃyogādi viśeṣaṇam || 5,15.93 ||
-
- sarveṣāṃ kiñ cid astīti na nirālambanaikadhīḥ |
- tulyaṃ pratyakṣayā ''kṛtyā vane yat tadasad yadi || 5,15.94 ||
-
- vṛkṣās tatra tayā tulyā iti śūnyatvavāditā |
- pratyakṣābhāsagamyatvād vṛkṣebhyo 'nyat tu tadvanam || 5,15.95 ||
-
- nā''kṛtyā saha tasyāsti sparddhā pratyakṣagamyayā |
- athā''kṛtyā vanaṃ tulyaṃ sadbhāvena prasajyate |
- jātipakṣavimokena vanasiddhāntadūṣaṇam || 5,15.96 ||
-
- iti nigaditam etallokasiddhaiḥ padārthair vyavahṛtir iha śāstre na svatantrābhyupetaiḥ |
- bhavati ca janadṛṣṭyā jātipaṅktyādibhedo yadi tu na ghaṭate 'sau naiva bādho 'sti kaś cit || 5,15.97 ||
sāsnādibhir viśiṣṭatvam ākṛter ucyate katham |
yadāvayavisambandhi gotvaṃ nāvayave sthitam || 5,15.1 ||
ekāvayavisambandhas teṣāṃ gotvena vidyate |
tenāsādhāraṇatvāt te syur gotvasyopalakṣaṇam || 5,15.2 ||
piṇḍe sattādijātīnāṃ bahvīnāṃ samavetatā |
tābhyo viśiṣyate gotvaṃ sāsnādibhir asaṃśayam || 5,15.3 ||
na caite vyañjakās tasya guṇavad vā viśeṣaṇam |
tathā hi nāgṛhīteṣu teṣu syād gotvabodhanam || 5,15.4 ||
teṣāṃ ca vyañjakaiḥ svaiḥ syāt punargrahaṇakalpanā |
tathā satyanavasthā syāt na syād gotvāvadhāraṇam || 5,15.5 ||
sarveṣu ca gṛhīteṣu sāsnādiṣu bhavenmatiḥ |
gotve, na caiṣu sarveṣu yugapad buddhisambhavaḥ || 5,15.6 ||
tasmāt sadbhāvamātreṇa mahattvādau yathaiva dhīḥ |
kriyate 'vayavaiḥ piṇḍe tathā jātiguṇādiṣu || 5,15.7 ||
yady evam agṛhīteṣu teṣu kiṃ sā na jāyate |
taddeśavyatirekeṇa grāhyaṃ yena na vidyate || 5,15.8 ||
gṛhyamāṇe tu gotvādau nāntarīyakahetukaḥ |
sāsnādeḥ kasya cid bodhas taddeśatvena jāyate || 5,15.9 ||
tadanatyantabhedād vā tadviśiṣṭeti kīrtyate |
bādhaḥ parānumānasya na pratyakṣeti bodhyate || 5,15.10 ||
pareṣāṃ sādhanaṃ hy atra nākṛtiḥ piṇḍataḥ pṛthak |
taddhīhānāv avijñānāt paṅktiyūthavanādivat || 5,15.11 ||
sarvatra lokasiddhatvān na vācyaṃ sādhanaṃ svayam |
niṣedhatāṃ pareṣāṃ tu virodhaṃ lokato vadet || 5,15.12 ||
visaṃvādo na dṛśyeta yadi pratyakṣatākṛteḥ |
pramāṇe 'pi visaṃvādāt tārkikeṣu kuto nv iyam || 5,15.13 ||
rūpādāv api teṣāṃ hi pratyakṣatvena sammate |
vivādaḥ, naiva lokas tu jātau vipratipadyate || 5,15.14 ||
vyavahārā hi dṛśyante sāmānyārthanibandhanāḥ |
dadhitakrādidānādau kauṇḍinyabrāhmaṇādiṣu || 5,15.15 ||
ākṛtir jātir evātra saṃsthānaṃ na prakalpyate |
na hi vāyvagniśabdādau kiñ cit saṃsthānam iṣyate || 5,15.16 ||
anyadanyac ca saṃsthānaṃ pratipiṇḍaṃ pratīyate |
saṃyogātmakatāyāṃ tu vibhāgeṣu vinaśyati || 5,15.17 ||
atha saṃsthānasāmānyam, aśvādāv api tatsamam |
na gotvena vinā hy etad vyavacchinnaṃ pratīyate || 5,15.18 ||
sarvapratikṛtīnāṃ ca saṃsthāne saty apīdṛśe |
na gotvādimatir dṛṣṭā, tasmāj jātiḥ pṛthak tataḥ || 5,15.19 ||
rucakādiṣu sāmānyaṃ rucakatvād yudāhṛtam |
bhinneṣu caiṣu sāmānyaṃ suvarṇatvaṃ pratīyate || 5,15.20 ||
vardhamānakabhaṅge ca rucakaḥ kriyate yadā |
tadā pūrvārthinaḥ śokaḥ prītiś cāpy uttarārthinaḥ || 5,15.21 ||
hemārthinas tu mādhyasthaṃ tasmād vastu trayātmakam |
notpādasthitibhaṅgānām abhāve syān matitrayam || 5,15.22 ||
na nāśena vinā śoko notpādena vinā sukham |
sthityā vinā na mādhyasthyam, tena sāmānyanityatā || 5,15.23 ||
mudgamāṣatilādau ca yatra bhedo na lakṣyate |
tatraikabuddhinirgrāhyā jātir indriyagocaraḥ || 5,15.24 ||
ārād dṛṣṭe ca puruṣe sandeho brāhmaṇādiṣu |
na syād yadi na gṛhyeta sāmānyaṃ cakṣurādinā || 5,15.25 ||
tasyopalakṣaṇaṃ cāpi kva cit kena cid iṣyate |
rūpādīnāṃ viśeṣeṇa deśakālādy apekṣayā || 5,15.26 ||
suvarṇaṃ bhidyate rūpāt tāmratvāder asaṃśayam |
tailād ghṛtaṃ vilīnaṃ ca gandhena ca rasena ca || 5,15.27 ||
bhasmapracchādito vahniḥ sparśanenopalabhyate |
aśvatvādau ca dūrasthe niścayo jāyate svanaiḥ || 5,15.28 ||
saṃsthānena ghaṭatvādi brāhmaṇatvādi yonitaḥ |
kva cid ācārataś cāpi samyag rājānupālitāt || 5,15.29 ||
pratyekasamavetatvaṃ dṛṣṭatvān na virotsyate |
tathā saty api nānātvaṃ naikabuddher bhaviṣyati || 5,15.30 ||
na hi sambandhibhedena svarūpaikatvabādhanam |
vibhutvāvayavābhāvau pratipādyau ca śabdavat || 5,15.31 ||
yathā ca vyatirekaiva dṛśyamānā punaḥ punaḥ |
kālabhede 'py abhinnaiva jātir bhinnāśrayā satī || 5,15.32 ||
kārtsyāvayavaśo vṛttiḥ praṣṭuṃ jātau na yujyate |
na hi bhedavinirmukte kārtsnyabhāgavikalpanam || 5,15.33 ||
tasmād vyaktiṣu jātīnāṃ vṛttir astīti gamyate |
viśeṣāvasarābhāvāt tanmātraivāvatiṣṭhate || 5,15.34 ||
yā cāvayavaśo vṛttiḥ sraksūtrādiṣu dṛśyate |
bhūtakaṇṭhaguṇādeś ca pratipiṇḍaṃ samāptitaḥ || 5,15.35 ||
tatrāvayavayogitvam avibhutvaṃca kāraṇam |
ākṛtes tadabhāvena na prasaktamado dvayam || 5,15.36 ||
na ca dvaividhyam eveti vṛtter asti niyāmakam |
trividhāpi hi dṛṣṭatvāt sambhaved dvividhā yathā || 5,15.37 ||
itaratra na dṛṣṭaṃ cet sragādiṣv api tatsamam |
naiva hy anyonyatulyatvaṃ tayor nāpy anayā saha || 5,15.38 ||
na hy anyasminn adṛṣṭatvād vahner auṣṇyaṃ praṇaśyati |
na cānumānagamyeyaṃ vāñched yena nidarśanam || 5,15.39 ||
svarūpataś ca dṛṣṭāyā vṛtter na pararūpataḥ |
nirākriyopapadyeta tadviśeṣam apaśyatām || 5,15.40 ||
aṅgāṅgāsambhavāc cāpi yā pradhānanirākriyā |
sā 'yuktaiva, anumānena pratyakṣajñānabādhanāt || 5,15.41 ||
tasmād asambhavo yasya tanmātrasyaiva bādhanam |
yuktaṃ na tāvatānyo 'pi sambhavan bādham arhati || 5,15.42 ||
tena vaiśeṣikoktāpi jātiḥ sarvagatā satī |
vyajyate yatra piṇḍena varṇavat tatra gṛhyate || 5,15.43 ||
tasmāt piṇḍeṣu gobuddhir ekagotvanibandhanā |
gavābhāsaikarūpyābhām ekagopiṇḍabuddhivat || 5,15.44 ||
na śābaleyād gobuddhis tato 'nyālambanāpi vā |
tadabhāve 'pi sadbhāvād ghaṭe pārthivabuddhivat || 5,15.45 ||
pratyekasamavetārthaviṣayā vāpi gomatiḥ |
pratyekaṃ kṛtsnabuddhitvāt pratyekavyaktibuddhivat || 5,15.46 ||
pratyekasamavetāpi jātir ekaikabuddhitaḥ |
nañyukteṣv api vākyeṣu brahmaṇādinivartanam || 5,15.47 ||
na ca sādṛśyaviṣayā godhīs tādrūpyajanmataḥ |
prāmāṇye sati yadvad dhi pratyabhijñaikavastuni || 5,15.48 ||
naikarūpamatir gotve mithyā vaktuṃ ca śakyate |
nātra kāraṇadoṣo 'sti bādhakapratyayo 'pi vā || 5,15.49 ||
yadā vyaktyatirekeṇa grāhyatvād anyatākṛteḥ |
vanavannāsty anaikāntāt tatrāsambaddhatā katham || 5,15.50 ||
sādhanaṃ cen mayocyeta yujyeta vyabhicāritā |
dūṣaṇatvadhiyā tv etad asambaddhatvam ucyate || 5,15.51 ||
nāstitvahetor uktaiṣā pratyakṣeṇa viruddhatā |
parasya sādhanaṃ hy atra yat tat pūrvam udāhṛtam || 5,15.52 ||
pratyakṣābhāsatā cātra naivāsti vanabuddhivat |
kasya cin na hi mithyātvāt sarvaṃ mithyety asaṅgatiḥ || 5,15.53 ||
yathā vanādibuddhīnāṃ mithyātvān na rasādidhīḥ |
mithyaivaṃ jātibuddhiḥ syād viśeṣo vābhidhīyatām || 5,15.54 ||
vṛkṣebhyo vyatirekeṇa vane yaikamatir bhavet |
dūratvadoṣāt tatra syād ākṛtau tu na vidyate || 5,15.55 ||
sannikṛṣṭasya vṛkṣeṣu buddhyekatvaṃ nivartate |
kena cit tu prakāreṇa jātibuddhir na naśyati || 5,15.56 ||
yaikatvadhīr vinā śabdāt saivaṃ tāvan nirākṛtā |
vanaśabdānuraktā tu madhyasthasyāpi jāyate || 5,15.57 ||
mithyātvakalpanā tv asyāḥ pratyakṣāder asambhavāt |
jātiḥ sarvapramāṇais tu tadrūpaivāvagamyate || 5,15.58 ||
pramāṇāntaradṛṣṭe ca padam arthe prayujyate |
tasmād dṛṣṭe prayuktasya mithyātvaṃ syād vanādiṣu || 5,15.59 ||
ke cin nityaṃ vanaikatvaṃ śabdagamyaṃ samāśritāḥ |
anyaiḥ saṅgatyabhāve 'pi satyaṃ tat syād rasādivat || 5,15.60 ||
mithyātvaṃ yadasaṅgatyā tadajñāne prasajyate |
jñāyamānasya doṣas tu na tu kaś cid asaṅgateḥ || 5,15.61 ||
pramāṇāntaragamye 'rthe padaṃ nityaṃ prayujyate |
dharmo 'yaṃ na ca sarveṣāṃ padānām abhyupeyate || 5,15.62 ||
asty eva saṅgatiś cātra vṛkṣā hi bahavo vanam |
te pramāṇāntarāj jñātāḥ, saṃkhyā caiṣānyavastuni || 5,15.63 ||
nānekasyaikaśabdyaṃ ced, ekaśeṣavad iṣyatām |
tatra saṃkhyāvivṛddhiś ced, astu tanmātravarjanam || 5,15.64 ||
tasmāt sāmānyadṛṣṭena siddhaikatvasya saṅgatiḥ |
tenānyānavagamyāpi saṃkhyā syāt sūryayānavat || 5,15.65 ||
ke cid bahutvasāmānyam āhur vṛkṣasthitaṃ vanam |
tatra caikatvam asty eva, vanatvaṃ vāpi vidyate || 5,15.66 ||
vināpy ekāśrayatvena yathaivāvayavo tathā |
asaṃyuktair abhivyaktir dṛṣṭatvān na virotsyate || 5,15.67 ||
anyatrāpi ca tadbuddheḥ sāmānyaṃ tad bhaviṣyati |
yathā ca bhramaṇatvādibhaṅgiṣv avayaveṣv api || 5,15.68 ||
vyaktaṃ nānāśrayatve 'pi gṛhyate vanatā tathā |
yadvaikakāryahetutvād ekagośabdavad vanam || 5,15.69 ||
nityaṃ ye vyastavijñātā vṛkṣā neṣṭā hi te vanam |
yad vā lakṣaṇayaikatvaṃ deśakālakriyādibhiḥ || 5,15.70 ||
dravyaikatvād vināpīṣṭaṃ paṅktiyūthavanādiṣu |
vṛkṣāṇāṃ samudāye ca vanadhīr jāyate yathā || 5,15.71 ||
naivaṃ gosamudāye 'pi gotvadhīr upajāyate |
yādṛśī vṛkṣadhīs tatra gotvadhīr api tādṛśī || 5,15.72 ||
vanavan nāpṛthaksiddheḥ samudāyatvakalpanā |
na ca sāsnādisaṅghātas tadbuddhyālambanaṃ bhavet || 5,15.73 ||
kṣīṇeṣu piṇḍabuddhyaiṣu tatsāmānye hi gotvadhīḥ |
tenāvayavyabhāve 'pi sāmānyaṃ vyatiricyate || 5,15.74 ||
pūrvoktād eva tu nyāyāt sidhyed atrāvayavy api |
tasyāpy atyantabhinnatvaṃ na syād avayavaiḥ saha || 5,15.75 ||
vyaktibhyo jātivac caiṣa na niṣkṛṣṭaḥ pratīyate |
kaiś cid avyatiriktatvaṃ kaiś cic ca vyatiriktatā || 5,15.76 ||
dūṣitā sādhitā vāpi na ca tatra balābalam |
kadā cin niścitaṃ kaiś cit tasmān madhyasthatā varam || 5,15.77 ||
tato 'nyānanyate nasya sto na staś ceti kīrttyate |
tasmāc citravadevāsya mṛṣā syād ekarūpatā || 5,15.78 ||
vastvanekatvavādāc ca na sandindhāpramāṇatā |
jñānaṃ sandihyate yatra tatra na syāt pramāṇatā || 5,15.79 ||
ihānaikāntikaṃ vastv ityevaṃ jñānaṃ suniścitam |
niṣkṛṣyāvayavān buddhyā yāvayavyapratītatā || 5,15.80 ||
buddhisthatvād vināśasya saulūkyasyāpi yujyate |
vṛttiś cāvayaveṣv asya vyāsajyaiva pratīyate || 5,15.81 ||
tataḥ kārtsnyādisampraśnaḥ pratyākhyeyo 'tra jātivat |
sāsnādiguṇahetuś cen nānyasmin gotvadhīr bhavet || 5,15.82 ||
bhinna eva hi sāsnādiḥ piṇḍāt piṇḍāntareyataḥ |
na cāvayavasāmānyaṃ pareṣām upapadyate || 5,15.83 ||
tasmāt sāsnādito 'nyena gotvadhīr upajanyate |
vanāntareṣa yā buddhir vanam ity upajāyate || 5,15.84 ||
tasyās tad eva vṛkṣatvaṃ grāhyaṃ bahvāśrayaṃ viduḥ |
ekatve 'py ākṛter yadvad bahutvaṃ vyaktyapekṣayā || 5,15.85 ||
bahutve hi tathā vyakter ekatvaṃ jātyapekṣayā |
ekānekābhidhāne ca śabdā niyataśaktayaḥ || 5,15.86 ||
ke cid vyaktiṃ tv asaṃkhyākāṃ gamayanty ambarādiṣu |
eko vrīhiḥ suniṣpannaḥ iti jātiṃ svasaṃkhyayā || 5,15.87 ||
patnīsannahanādau tu vyaktim ākṛtisaṃkhyayā |
kapiñjalādijātes tu pratītir vyaktisaṃkhyayā || 5,15.88 ||
vyaktijātī vadanty anye dravyāvayavasaṃkhyayā |
asmān iti yathaikasmin pāśānaditir ity api || 5,15.89 ||
tatra vrīhyādiśabdānāṃ saṃkhyāyogo yathāruci |
vanadārādiśabdās tu pravartante vyavasthayā || 5,15.90 ||
jaṅgame sthāvare cārthe yathā yūthavanādayaḥ |
tatra vyaktau ca jātau ca dārādiś cet prayujyate || 5,15.91 ||
vyakter avayavānāṃ ca saṃkhyām ādāya vartate |
vanaśabdaḥ punarvyaktīr jātisaṃkhyāviśeṣitāḥ || 5,15.92 ||
bahvīrāhātha vā jātiṃ bahuvyaktisamāśrayām |
evaṃ paṅktyādiśabdānāṃ saṃyogādi viśeṣaṇam || 5,15.93 ||
sarveṣāṃ kiñ cid astīti na nirālambanaikadhīḥ |
tulyaṃ pratyakṣayā ''kṛtyā vane yat tadasad yadi || 5,15.94 ||
vṛkṣās tatra tayā tulyā iti śūnyatvavāditā |
pratyakṣābhāsagamyatvād vṛkṣebhyo 'nyat tu tadvanam || 5,15.95 ||
nā''kṛtyā saha tasyāsti sparddhā pratyakṣagamyayā |
athā''kṛtyā vanaṃ tulyaṃ sadbhāvena prasajyate |
jātipakṣavimokena vanasiddhāntadūṣaṇam || 5,15.96 ||
iti nigaditam etallokasiddhaiḥ padārthair vyavahṛtir iha śāstre na svatantrābhyupetaiḥ |
bhavati ca janadṛṣṭyā jātipaṅktyādibhedo yadi tu na ghaṭate 'sau naiva bādho 'sti kaś cit || 5,15.97 ||
§ 5,16 sambandhākṣepaparihāra SAP
-
- (p.453)bhavetāṃ nāma śabdārthau yāvetāvuditau tvayā |
- yadarthas tu prayāso 'yaṃ sa sambandho nirūpyatām || 5,16.1 ||
-
- pūrvam evopadiṣṭaḥ san sambandhaḥ kin tu pṛcchyate |
- svarūpākathanāc caitad uttaraṃ nopapadyate || 5,16.2 ||
-
- kim auṣadhaṃ jvarasyeti pṛṣṭo yadi vaded idam |
- yenāsau naśyatīty evaṃ kiṃ tena kathitaṃ bhavet || 5,16.3 ||
-
- tatra ke cid vadanty eva pūrvatrāparitoṣataḥ |
- praśnaḥ punarupakrāntaḥ sambandhāntaram icchatā || 5,16.4 ||
-
- yaḥ saṃjñāsaṃjñisambandhaḥ sa pratītyuttaro yataḥ |
- sā cānyapūrvikā tasmān nāsya pratyāyanāṅgatā || 5,16.5 ||
-
- (p.454)ajānāno 'pi saṃjñātvaṃ sambandhāntaradarśanāt |
- buddhyate 'rthaṃ tataḥ paścāt kaś cit saṃjñeti manyate || 5,16.6 ||
-
- tam evānyo 'vinābhāvam atra sambandham icchati |
- na hi tasmād vinā śabde jñāte syād arthabodhanam || 5,16.7 ||
-
- tattvayuktam, na bhāṣye 'sti tādṛksambandhakīrtanam |
- yadi hy etāvatocyeta kiṃ nānuktaḥ pratīyate || 5,16.8 ||
-
- prayuktaś cāvinābhāvasaṃjñā lokāt tu gamyate |
- saṃjñetyagamyamāne 'pi gamakatvaṃ pratīyate || 5,16.9 ||
-
- (p.455)tasmāt sa eva śabdārthacintāvyavahito 'dhunā |
- nityānityavicārārthaṃ sambandhaḥ smāryate punaḥ || 5,16.10 ||
-
- yacchabde jñāta ity evaṃ śaktir evātra kīrtyate |
- kartṛtvaṃ karaṇatvaṃ vā yat tasyārthābhidhāṃ prati || 5,16.11 ||
-
- svato naivāsti śaktatvaṃ vācyāvācakayor mithaḥ |
- pratītiḥ samayāt puṃsāṃ bhaved akṣinikocavat || 5,16.12 ||
-
- samayaḥ pratimartyaṃ yā pratyuccāraṇam eva vā |
- kriyate jagadādau vā sakṛdekena kena cit || 5,16.13 ||
-
- pratyekaṃ vāpi sambandho bhidyetaiko 'tha vā bhavet |
- ekatve kṛtako na syād, bhinnaś ced bhedadhīr bhavet || 5,16.14 ||
-
- bhinnatve pratisambandhaṃ śaktiḥ kalpyābhidhā prati |
- ekasmin jñātaśaktau vā nānyenārthamatir bhavet || 5,16.15 ||
-
- (p.456)atha yo yasya puṃsaḥ syāt sa tena pratipadyate |
- yasyānekena sambandhaḥ kṛtas tasya kathaṃ bhavet || 5,16.16 ||
-
- ekārthānāṃ vikalpaś cet, netarātyantabādhanāt |
- samuccayo 'pi naiteṣāṃ vyavahāre 'vagamyate || 5,16.17 ||
-
- kiñ cid evaikamādāya vyavahāro hi dṛśyate |
- bahubhiḥ kṛtasambandhe na caiko gamako bhavet || 5,16.18 ||
-
- śabdārthayor abhede 'pi pumbahutve 'pi kartari |
- nāyaṃ veti matir dṛṣṭā vikalpo 'to na yujyate || 5,16.19 ||
-
- gośabde sakṛdukte ca bhinneṣu pratipattṛṣu |
- vikalpyamāne sambandhe kaś cid budhyeta netare || 5,16.20 ||
-
- (p.457)samuccayo nṛbhedāc cet, na, vaktraikyād asambhavāt |
- vaktṛśrotṛdhiyor bhedād vyavahāraś ca duṣyati || 5,16.21 ||
-
- vaktur anyo hi sambandho buddhau śrotus tathāparaḥ |
- śrotuḥ kartuṃ ca sambandhaṃ vaktā kaṃ pratipadyatām || 5,16.22 ||
-
- pūrvadṛṣṭo hi yas tena śrotur naiva karoti tam |
- yaṃ karoti navaṃ so 'pi na dṛṣṭaḥ pratipādakaḥ || 5,16.23 ||
-
- sarvathā śrotṛsiddhiś ced, asiddhaṃ netaro vadet |
- ghaṭādāv api tulyaṃ cet, na, sāmānyaprasiddhitaḥ || 5,16.24 ||
-
- (p.458)yady api jñātasāmarthyā vyaktiḥ kartuṃ na śakyate |
- kriyate yā na tasyāś ca śaktiḥ kārye 'vadhāritā || 5,16.25 ||
-
- tathāpy ākṛtitaḥ siddhā śaktir utpādanādiṣu |
- tasyā na cādimattāsti, sambandhas tvādimāṃs tava || 5,16.26 ||
-
- yadi tatrāpi sāmānyaṃ nityam abhyupagamyate |
- tathāpy asmanmataṃ siddham, na tu dvyākārasambhavaḥ || 5,16.27 ||
-
- śaktir eva hi sambandho bhedaś cāsyā na vidyate |
- sā hi kāryānumeyatvāt tadbhedam anuvartate || 5,16.28 ||
-
- anyathānupapattyā ca śaktisadbhāvakalpanam |
- na caikayaiva siddhe 'rthe bahvīnāṃ kalpaneṣyate || 5,16.29 ||
-
- sambandhākhyānakāle ca gośabdādāv udīrite |
- ke cit sambandhabuddhyārthaṃ buddhyante nāpare tathā || 5,16.30 ||
-
- tatra sambandhanāstitve sarvo 'rthaṃ nāvadhārayet |
- (p.459)astitve sarvabodhaś cet, na kaiś cid anupagrahāt || 5,16.31 ||
-
- jñāpakatvād dhi sambandhaḥ svātmajñānam apekṣate |
- tenāsau vidyamāno 'pi nāgṛhītaḥ prakāśakaḥ || 5,16.32 ||
-
- vidyamānasya cārthasya dṛṣṭam agrahaṇaṃ kva cit |
- na tv atyantāsato 'stitvaṃ kāṃś cit pratyupapadyate || 5,16.33 ||
-
- viruddhau sadasadbhāvau na syātām ekavastuni |
- nanu tulyaṃ virodhitvaṃ jñātājñātatvayor api || 5,16.34 ||
-
- jñānaṃ hi puruṣādhāraṃ tadbhedān na virotsyate |
- puruṣāntarasaṃsthaṃ ca nājñānaṃ tena bādhyate || 5,16.35 ||
-
- sambandhādhāratāyāṃ ca virodhaḥ sadasattvayoḥ |
- pratyuktatvāc ca bhedasya tadvaśān nāvirodhitā || 5,16.36 ||
-
- andhānandhasamīpasthaḥ śuklo 'ndhair nāvagamyate |
- gamyate cetarais tasya sadasattvena tāvatā || 5,16.37 ||
-
- (p.460)śaktyaśaktyor narāṇāṃ tu bhedāt tatrāvirodhitā |
- na hy anyo darśanasyāsti sambandhād dhetur atra hi || 5,16.38 ||
-
- evam evendriyais tulyaṃ vyavahāropalambhanam |
- yeṣāṃ syāt te 'vabhotsyante tato 'rthaṃ netare 'ndhavat || 5,16.39 ||
-
- ādhānavat sakṛś caitat tantreṇopakariṣyati |
- smaraṇaṃ bhetsyate cāsya vahnipraṇayanādivat || 5,16.40 ||
-
- sarveṣām anabhijñānāṃ pūrvapūrvaprasiddhitaḥ |
- siddhaḥ sambandha ity evaṃ sambandhādir na vidyate || 5,16.41 ||
-
- pratyuccāraṇanirvṛttir bhāṣya eva nirākṛtā |
- (p.461)sargādau ca kriyā nāsti, tādṛkkālo hi neṣyate || 5,16.42 ||
-
- yadi tv ādau jagat sṛṣṭvā dharmādharmau sasādhanau |
- yathā śabdārthasambandhān vedān kaś cit pravartayet || 5,16.43 ||
-
- jagaddhitāya vedasya tathā kiñ cin na duṣyati |
- sarvajñavat tu dussādham ity atraitan na saṃśritam || 5,16.44 ||
-
- yadā sarvam idaṃ nāsīt kvāvasthā tatra gamyatām |
- prajāpateḥ kva vā sthānaṃ kiṃ rūpaṃ ca pratīyatām || 5,16.45 ||
-
- jñātā ca kas tadā tasya yo janān bodhayiṣyati |
- upalabdher vinā caitat katham adhyavasīyatām || 5,16.46 ||
-
- pravṛttiḥ katham ādyā ca jagataḥ sampratīyate |
- (p.462)śarīrāder vinā cāsya katham icchāpi sarjane || 5,16.47 ||
-
- śarīrādy atha tasya syāt, tasyotpattir na tatkṛtā |
- tadvadanyaprasaṅgo 'pi, nityaṃ yadi tad iṣyate || 5,16.48 ||
-
- pṛthivyādāv anutpanne kimmayaṃ tatpunarbhavet |
- prāṇināṃ prāyaduḥkhā ca sisṛkṣāsya na yujyate || 5,16.49 ||
-
- sādhanaṃ cāsya dharmādi tadā kiñ canna vidyate |
- na ca nissādhanaḥ kartā kaś cit sṛjati kiñ cana || 5,16.50 ||
-
- nādhāreṇa vinā sṛṣṭirūrṇanābher apīṣyate |
- prāṇināṃ bhakṣaṇāc cāpi tasya lālā pravarttate || 5,16.51 ||
-
- (p.463)abhāvāc cānukampyānāṃ nānukampāsya jāyate |
- sṛjec ca śubham evaikam anukampāprayojitaḥ || 5,16.52 ||
-
- athāśubhād vinā sṛṣṭiḥ sthitir vā nopapadyate |
- ātmādhīnābhyupāye hi bhavet kiṃ nāma dṛṣkaram || 5,16.53 ||
-
- tathā cāpekṣamāṇasya svātantryaṃ pratihanyate |
- jagac cāsṛjatas tasya kiṃ nāmeṣṭaṃ na sidhyati || 5,16.54 ||
-
- prayojanam anuddiśya na mando 'pi pravartate |
- evam eva pravṛttiś cec caitanyenāsya kiṃ bhavet || 5,16.55 ||
-
- krīḍārthāyāṃ pravṛttau ca vihanyeta kṛtārthatā |
- bahuvyāpāratāyāṃ ca kleśo bahutaro bhavet || 5,16.56 ||
-
- saṃhārecchāpi caitasya bhaved apratyayāt punaḥ |
- na cakaiś cid asau jñātuṃ kādā cid api śakyate || 5,16.57 ||
-
- (p.464)svarūpeṇopalabdhe 'pi sraṣṭṛtvaṃ nāvagamyate |
- sṛṣṭyādyāḥ praṇino ye ca budhyantāṃ kiṃ nu te tadā || 5,16.58 ||
-
- kuto vayam ihotpannāḥ iti tāvan na jānate |
- prāgavasthāṃ ca jagataḥ sraṣṭṛtvaṃ ca prajāpateḥ || 5,16.59 ||
-
- na ca tadvacanenaiṣāṃ pratipattiḥ suniścitā |
- asṛṣṭvāpi hy asau brūyād ātmaiśvaryaprakāśanāt || 5,16.60 ||
-
- evaṃ vedo 'pi tatpūrvastatsadbhāvādibodhane |
- sāśaṅko na pramāṇaṃ syāt, nityasya vyāpṛtiḥ kutaḥ || 5,16.61 ||
-
- yadi prāg apy asau tasmād arthādāsīn na tena saḥ |
- sambaddha iti tasyānyas tadartho 'nyaprarocanā || 5,16.62 ||
-
- (p.465)stutivākyakṛtaś caiṣa janānāṃ mativibhramaḥ |
- paurvāparyāparāmṛṣṭaḥ śabdo 'nyāṃ kurute matim || 5,16.63 ||
-
- upākhyānādirūpeṇa vṛttir vedavad eva naḥ |
- dharmādau bhāratādīnāṃ bhrāntis tebhyo 'py ato bhavet || 5,16.64 ||
-
- ākhyānānupayogitvāt teṣu sarveṣu vidyate |
- stutinindāśrayaḥ kaś cid vedas tac codito 'pi vā || 5,16.65 ||
-
- vedasyādipravṛttau ca nākṛtatvamatir bhavet |
- pralayeṣu sthitiś cāsya sāśaṅkā syāt prajāpatau || 5,16.66 ||
-
- (p.466)kartṛsargavināśānām athānāditvakalpanā |
- saivaṃ yuktāyathedānīṃ bhūtānāṃ dṛśyate kramāt || 5,16.67 ||
-
- pralaye 'pi pramāṇaṃ naḥ sarvocchedātmake na hi |
- na ca prayojanaṃ tena syāt prajāpatikarmaṇā || 5,16.68 ||
-
- na ca karmavatāṃ yuktā sthitis tadbhogavarjitā |
- karmāntaraniruddhaṃ hi phalaṃ na syāt kriyāntarāt || 5,16.69 ||
-
- sarveṣāṃ tu phalāpetaṃ na sthānam upapadyate |
- na cāpy anupabhogo 'sau kasya cit karmaṇaḥ phalam || 5,16.70 ||
-
- aśeṣakarmanāśe vā punaḥ sṛṣṭir na yujyate |
- (p.467)karmāṇāṃ vāpy abhivyaktau kiṃ nimittaṃ tadā bhavet || 5,16.71 ||
-
- īśvarecchā yadīṣyeta, saiva syāl lokakāraṇam |
- īśvarecchāvaśitve hi niṣphalā karmakalpanā || 5,16.72 ||
-
- na cānimittayā yuktam utpattuṃ hīśvarecchayā |
- yad vā tasyā nimittaṃ yat tad bhūtānāṃ bhaviṣyati || 5,16.73 ||
-
- sanniveśaviśiṣṭānām utpattiṃ yo gṛhādivat |
- sādhayec cetanādhiṣṭhāṃ dehānāṃ tasya cottaram || 5,16.74 ||
-
- kasya cid dhetumātratvaṃ yady adhiṣṭhātṛteṣyate |
- karmabhiḥ sarvajīvānāṃ tatsiddheḥ siddhasādhanam || 5,16.75 ||
-
- (p.468)icchāpūrvakapakṣe 'pi, tatpūrvatvena karmaṇām |
- icchānantarasiddhis tu dṛṣṭānte 'pi na vidyate || 5,16.76 ||
-
- anekāntaś ca hetus te taccharīrādinā bhavet |
- utpattimāṃś ca taddeho dehatvād asmadādivat || 5,16.77 ||
-
- atha tasyāpy adhiṣṭhānaṃ tenaivety avipakṣatā |
- aśarīro hy adhiṣṭhātā nātmā muktātmavad bhavet || 5,16.78 ||
-
- (p.469)kumbhakārādyadhiṣṭhānaṃ ghaṭādau yadi ceṣyate |
- neśvarādhiṣṭhitatvaṃ syād, asti cet sādhyahīnatā || 5,16.79 ||
-
- yathāsiddhe ca dṛṣṭānte bhaved dhetor viruddhatā |
- anīśvaravināśyādikartṛmattvaṃ prasajyate || 5,16.80 ||
-
- kulālavac ca naitasya vyāpāro yadi kalpate |
- acetanaḥ kathaṃ bhāvas tadicchām anurudhyate || 5,16.81 ||
-
- tasmān na paramāṇvāder ārambhaḥ syāt tadicchayā |
- (p.470)puruṣasya ca śuddhasya nāśuddhā vikṛtir bhavet || 5,16.82 ||
-
- svādhīnatvāc ca dharmādes tena kleśo na yujyate |
- tadvaśena pravṛttau vā vyatirekaḥ prasajyate || 5,16.83 ||
-
- svayaṃ ca śuddharūpatvād asattvāc cānyavastunaḥ |
- svapnādivadavidyāyāḥ pravṛttis tasya kiṃ kṛtā || 5,16.84 ||
-
- anyenopaplave 'bhīṣṭe dvaitavādaḥ prasajyate |
- svābhāvikīm avidyāṃ tu nocchettuṃ kaś cid arhati || 5,16.85 ||
-
- vilakṣaṇopapāte hi naśyet svābhāvikī kva cit |
- na tv ekātmābhyupāyānāṃ hetur asti vilakṣaṇaḥ || 5,16.86 ||
-
- (p.471)pumānakartā yeṣāṃ tu teṣām api guṇaiḥ kriyā |
- katham ādau bhavet, tatra karma tāvan na vidyate || 5,16.87 ||
-
- mithyājñānaṃ na trāsti rāgadveṣādayo 'pi vā |
- manovṛttir hi sarveṣāṃ na cotpannaṃ tadā manaḥ || 5,16.88 ||
-
- karmaṇāṃ śaktyavasthānāṃ yair uktā bandhahetutā |
- sā na yuktā na kāryaṃ hi śaktisthāt kāraṇād bhavet || 5,16.89 ||
-
- dadhiśaktir na hi kṣīre dādhikārambham arhati |
- dadhyārambhasya sā hetus tato 'nyā dādhikasya tu || 5,16.90 ||
-
- (p.472)kāraṇāc chaktyavasthāc ca yadi kāryaṃ prajāyate |
- bandhaḥ punaḥ prasajyeta phale datte 'pi karmaṇā || 5,16.91 ||
-
- śaktyavasthatvam eveṣṭaṃ vināśe 'pi hi karmaṇām |
- prāk cāpi śaktisadbhāvād anuṣṭhānaṃ vṛthā bhavet || 5,16.92 ||
-
- śaktyavasthaṃ ca rāgādi kiṃ neṣṭaṃ bandhakāraṇam |
- karmādattaphalatvāc cet, nāvyaktim api tad vrajet || 5,16.93 ||
-
- tacchaktyapratiyogitvān na jñānaṃ mokṣakāraṇam |
- karmaśaktyā na hi jñānaṃ virodham upagacchati || 5,16.94 ||
-
- yady apy ajñānajanyatvaṃ karmaṇām avagamyate |
- rāgādivat tathāpy eṣāṃ na jñānena nirākriyā || 5,16.95 ||
-
- (p.473)karmakṣayo hi vijñānād ity etac cāpramāṇavat |
- phalasyālpasya vā dānaṃ rājaputrāparādhavat || 5,16.96 ||
-
- adyatve 'pi hi śaktisthaṃ yadi syāt karmakāraṇam |
- tataḥ pradhānakāle 'pi yujyate kāraṇābhidhā || 5,16.97 ||
-
- manovṛttir idānīṃ tu hetur nāsti ca sā tadā |
- manasāṃ saṅkarāc cāpi tadā syāt karmasaṅkaraḥ || 5,16.98 ||
-
- gasmān naiṣo 'dhikārākhyo bandhahetuḥ prakalpate |
- yogyatve 'py adhikārākhye viprayogo na yujyate || 5,16.99 ||
-
- (p.474)caitanyaṃ yogyatā puṃsaḥ prakṛtes tadanātmatā |
- bhoktṛbhogyatvayos te ca na tābhyām apagacchataḥ || 5,16.100 ||
-
- utpattau karmaṇāṃ ceṣṭam ajñānaṃ kāraṇaṃ yadi |
- tannāśāt syād anutpattis teṣāṃ na phalavarjanam || 5,16.101 ||
-
- jñānaṃ mokṣanimittaṃ ca gamyate nendriyādinā |
- na ca sāṅkhyādivijñānān mokṣo vedena codyate || 5,16.102 ||
-
- ātmā jñātavya ity etanmokṣārthaṃ na ca coditam |
- (p.475)karmapravṛttihetutvam ātmajñānasya lakṣyate || 5,16.103 ||
-
- vijñāte cāsya pārārthye yāpi nāma phalaśrutiḥ |
- sārthavādo bhaved eva na svargādeḥ phalāntaram || 5,16.104 ||
-
- sukhopabhogarūpaś ca yadi mokṣaḥ prakalpyate |
- svarga eva bhaved eṣa paryāyeṇa, kṣayo ca saḥ || 5,16.105 ||
-
- na hi kāraṇavat kiñ cid akṣayitvena gamyate |
- tasmāt karmakṣayād eva hetvabhāve na mucyate || 5,16.106 ||
-
- na hy abhāvātmakaṃ muktvā mokṣanityatvakāraṇam |
- na ca kriyāyāḥ kasyāś cid abhāvaḥ phalam iṣyate || 5,16.107 ||
-
- tatra jñātātmatattvānāṃ bhogāt pūrvakriyākṣaye |
- uttarapracayāsattvād deho notpadyate punaḥ || 5,16.108 ||
-
- (p.476)karmajanyopabhogārthaṃ śarīraṃ na pravartate |
- tadabhāve na kaś cid dhi hetus tatrāvatiṣṭhate || 5,16.109 ||
-
- mokṣārthī na pravarteta tatra kāmyaniṣiddhayoḥ |
- nityanaimittike kuryāt pratyavāyajihāsayā || 5,16.110 ||
-
- prārthyamānaṃ phalaṃ jñātaṃ na cānicchor bhaviṣyati |
- ātmajñe caitad astīti tajjñānam upayujyate || 5,16.111 ||
-
- (p.477)sargapralayavijñānaṃ samastajagadāśrayam |
- svaśarīravidāṃ puṃsāṃ nādhikyenopayujyate || 5,16.112 ||
-
- tasmād adyavad evātra sargapralayakalpanā |
- samastakṣayajanmabhyāṃ na sidhyatyapramāṇikā || 5,16.113 ||
-
- sarvajñavanniṣedhyā ca sraṣṭuḥ sadbhāvakalpanā |
- na ca dharmādṛte tasya bhavel lokād viśiṣṭhatā || 5,16.114 ||
-
- na cānanuṣṭhito dharmo nānuṣṭhānam ṛte mateḥ |
- na ca vedādṛte sā syād vedo na ca padādibhiḥ || 5,16.115 ||
-
- tasmāt prāg api sarve 'mī sraṣṭurāsan padādayaḥ |
- syāt tatpūrvakatā cāsya caitanyād asmadādivat || 5,16.116 ||
-
- (p.478)evaṃ ye yuktibhiḥ prāhus teṣāṃ durlabham uttaram |
- aneṣyo vyavahāro 'yam anādir vedavādibhiḥ || 5,16.117 ||
-
- pratyakṣādāv upakṣīṇe yo 'numānena ḍitthavat |
- sambandhitvān niyoktāraṃ gavādāv api kalpayet || 5,16.118 ||
-
- gavādiśabdasambandhaṃ sarvo 'nyasmāt prapadyate |
- madvat tadvyavahāritvāt tasyaitat pratisādhanam || 5,16.119 ||
-
- devadattādiśabde 'pi prasaktaivam anāditā |
- sambandhasya, balīyastvād dṛṣṭabādhān nivartate || 5,16.120 ||
-
- tatrāpi śaktinityatvam, niyogasya tv anityatā |
- tadgatāc cāpy anityatvāc chaktau bhrāntiḥ pravartate || 5,16.121 ||
-
- gavādiṣu tu na bhrāntir niyogānāditā yataḥ |
- yo yo gṛhītaḥ sarvasmāt pūrvaṃ sambandhadarśanāt || 5,16.122 ||
-
- siddhaḥ sambandha ity evaṃ sambandhādir na vidyate |
- yadā cāptapraṇītatvāc chabdo 'rthaṃ pratipādayet || 5,16.123 ||
-
- na svaśaktyā tadāptatvaṃ mitau na smaryate katham |
- (p.479)yathā bauddhādayo yāvad buddhādyuktaṃ na jānate || 5,16.124 ||
-
- na tāvat pratipadyante bodhe vākyena saty api |
- samaye kathyamāne 'nyair asmaranto 'pi pāṇinim || 5,16.125 ||
-
- ādaicaḥ pratipadyante vṛddhiṃ kartuṃ smṛtir vṛthā |
- sūtrasthaḥ pāṇinis tatra svasaṃjñāṃ pratipādayet || 5,16.126 ||
-
- gauḥ sāsnādimatīty evaṃ vākyaṃ tv atra na vidyate |
- asambandhāc ca sarveṣām evaṃ kartum asambhavaḥ || 5,16.127 ||
-
- tasmān na pratipattiḥ syāt kathañ cit kartṛvarjitā |
- (p.480)dṛṣārthavyavahāratvād vṛddhyādau sambhaved api || 5,16.128 ||
-
- dharmāya niyamo 'trāpi na vinā pāṇiner bhavet |
- ākārānugamo yo hi vṛddhyā syād āśvalāyane || 5,16.129 ||
-
- nāsāv apāṇinīyatve sādhur ity avagamyate |
- dṛṣṭe bhavatu mā vā bhūt kartṛsampratipannatā || 5,16.130 ||
-
- vaidido vyavahāras tu na kartṛsmaraṇād ṛte |
- burgeṣu gavi gośabdaprayogo gamyate katham || 5,16.131 ||
-
- gatvā cet kena cid dṛṣṭaḥ, sambanddhā kiṃ na gacchati |
- īśvaratvād gatiś cāsya na kva cit pratibadhyate || 5,16.132 ||
-
- bahūnāṃ kāryataś cāpi saṅgānaṃ kena vāryate |
- (p.481)ekatra kathitaṃ cāpi lokenānyatra nīyate || 5,16.133 ||
-
- vṛddhyādiva, ato vyākhyā dvitīyaivātra śobhanā |
- kāṃś cit prasiddhasambandhān abhyupetya vaded yadi || 5,16.134 ||
-
- sambandhakaraṇam, tatra ke siddhā iti durvadam |
- na tāvad anya evāsan śabdā iti hi yuktimat || 5,16.135 ||
-
- viśeṣo 'dyatanānāṃ ca gavādīnāṃ na dṛśyate |
- śabdārthānāditāṃ muktvā sambandhānādikāraṇam || 5,16.136 ||
-
- na syād anyad, ato vede sambandhādir na vidyate |
- upāyarahitatvena sambandhakaraṇānumā || 5,16.137 ||
-
- anākhyānānumānaṃ tu dṛṣṭenaiva viruddhyate |
- (p.482)buddhānāṃ dṛśyamānā ca pratipattiḥ punaḥ punaḥ || 5,16.138 ||
-
- upāya iti taddhānirasiddhāvagatiṃ prati |
- hastasaṃjñādyupāyo hi siddho nādyakriyāsu naḥ || 5,16.139 ||
-
- na hy asau jñātasāmarthyo vinānyair vyavahartṛbhiḥ |
- śabdavṛddhābhidheyāṃś ca pratyakṣeṇātra paśyati || 5,16.140 ||
-
- śrotuś ca pratipannatvam anumānena ceṣṭayā |
- anyathā 'nupapattyā ca buddhyec chaktiṃ dvayāśritām |
- arthāpattyāvabuddhyante sambandhaṃ tripramāṇakam || 5,16.141 ||
bhavetāṃ nāma śabdārthau yāvetāvuditau tvayā |
yadarthas tu prayāso 'yaṃ sa sambandho nirūpyatām || 5,16.1 ||
pūrvam evopadiṣṭaḥ san sambandhaḥ kin tu pṛcchyate |
svarūpākathanāc caitad uttaraṃ nopapadyate || 5,16.2 ||
kim auṣadhaṃ jvarasyeti pṛṣṭo yadi vaded idam |
yenāsau naśyatīty evaṃ kiṃ tena kathitaṃ bhavet || 5,16.3 ||
tatra ke cid vadanty eva pūrvatrāparitoṣataḥ |
praśnaḥ punarupakrāntaḥ sambandhāntaram icchatā || 5,16.4 ||
yaḥ saṃjñāsaṃjñisambandhaḥ sa pratītyuttaro yataḥ |
sā cānyapūrvikā tasmān nāsya pratyāyanāṅgatā || 5,16.5 ||
ajānāno 'pi saṃjñātvaṃ sambandhāntaradarśanāt |
buddhyate 'rthaṃ tataḥ paścāt kaś cit saṃjñeti manyate || 5,16.6 ||
tam evānyo 'vinābhāvam atra sambandham icchati |
na hi tasmād vinā śabde jñāte syād arthabodhanam || 5,16.7 ||
tattvayuktam, na bhāṣye 'sti tādṛksambandhakīrtanam |
yadi hy etāvatocyeta kiṃ nānuktaḥ pratīyate || 5,16.8 ||
prayuktaś cāvinābhāvasaṃjñā lokāt tu gamyate |
saṃjñetyagamyamāne 'pi gamakatvaṃ pratīyate || 5,16.9 ||
tasmāt sa eva śabdārthacintāvyavahito 'dhunā |
nityānityavicārārthaṃ sambandhaḥ smāryate punaḥ || 5,16.10 ||
yacchabde jñāta ity evaṃ śaktir evātra kīrtyate |
kartṛtvaṃ karaṇatvaṃ vā yat tasyārthābhidhāṃ prati || 5,16.11 ||
svato naivāsti śaktatvaṃ vācyāvācakayor mithaḥ |
pratītiḥ samayāt puṃsāṃ bhaved akṣinikocavat || 5,16.12 ||
samayaḥ pratimartyaṃ yā pratyuccāraṇam eva vā |
kriyate jagadādau vā sakṛdekena kena cit || 5,16.13 ||
pratyekaṃ vāpi sambandho bhidyetaiko 'tha vā bhavet |
ekatve kṛtako na syād, bhinnaś ced bhedadhīr bhavet || 5,16.14 ||
bhinnatve pratisambandhaṃ śaktiḥ kalpyābhidhā prati |
ekasmin jñātaśaktau vā nānyenārthamatir bhavet || 5,16.15 ||
atha yo yasya puṃsaḥ syāt sa tena pratipadyate |
yasyānekena sambandhaḥ kṛtas tasya kathaṃ bhavet || 5,16.16 ||
ekārthānāṃ vikalpaś cet, netarātyantabādhanāt |
samuccayo 'pi naiteṣāṃ vyavahāre 'vagamyate || 5,16.17 ||
kiñ cid evaikamādāya vyavahāro hi dṛśyate |
bahubhiḥ kṛtasambandhe na caiko gamako bhavet || 5,16.18 ||
śabdārthayor abhede 'pi pumbahutve 'pi kartari |
nāyaṃ veti matir dṛṣṭā vikalpo 'to na yujyate || 5,16.19 ||
gośabde sakṛdukte ca bhinneṣu pratipattṛṣu |
vikalpyamāne sambandhe kaś cid budhyeta netare || 5,16.20 ||
samuccayo nṛbhedāc cet, na, vaktraikyād asambhavāt |
vaktṛśrotṛdhiyor bhedād vyavahāraś ca duṣyati || 5,16.21 ||
vaktur anyo hi sambandho buddhau śrotus tathāparaḥ |
śrotuḥ kartuṃ ca sambandhaṃ vaktā kaṃ pratipadyatām || 5,16.22 ||
pūrvadṛṣṭo hi yas tena śrotur naiva karoti tam |
yaṃ karoti navaṃ so 'pi na dṛṣṭaḥ pratipādakaḥ || 5,16.23 ||
sarvathā śrotṛsiddhiś ced, asiddhaṃ netaro vadet |
ghaṭādāv api tulyaṃ cet, na, sāmānyaprasiddhitaḥ || 5,16.24 ||
yady api jñātasāmarthyā vyaktiḥ kartuṃ na śakyate |
kriyate yā na tasyāś ca śaktiḥ kārye 'vadhāritā || 5,16.25 ||
tathāpy ākṛtitaḥ siddhā śaktir utpādanādiṣu |
tasyā na cādimattāsti, sambandhas tvādimāṃs tava || 5,16.26 ||
yadi tatrāpi sāmānyaṃ nityam abhyupagamyate |
tathāpy asmanmataṃ siddham, na tu dvyākārasambhavaḥ || 5,16.27 ||
śaktir eva hi sambandho bhedaś cāsyā na vidyate |
sā hi kāryānumeyatvāt tadbhedam anuvartate || 5,16.28 ||
anyathānupapattyā ca śaktisadbhāvakalpanam |
na caikayaiva siddhe 'rthe bahvīnāṃ kalpaneṣyate || 5,16.29 ||
sambandhākhyānakāle ca gośabdādāv udīrite |
ke cit sambandhabuddhyārthaṃ buddhyante nāpare tathā || 5,16.30 ||
tatra sambandhanāstitve sarvo 'rthaṃ nāvadhārayet |
astitve sarvabodhaś cet, na kaiś cid anupagrahāt || 5,16.31 ||
jñāpakatvād dhi sambandhaḥ svātmajñānam apekṣate |
tenāsau vidyamāno 'pi nāgṛhītaḥ prakāśakaḥ || 5,16.32 ||
vidyamānasya cārthasya dṛṣṭam agrahaṇaṃ kva cit |
na tv atyantāsato 'stitvaṃ kāṃś cit pratyupapadyate || 5,16.33 ||
viruddhau sadasadbhāvau na syātām ekavastuni |
nanu tulyaṃ virodhitvaṃ jñātājñātatvayor api || 5,16.34 ||
jñānaṃ hi puruṣādhāraṃ tadbhedān na virotsyate |
puruṣāntarasaṃsthaṃ ca nājñānaṃ tena bādhyate || 5,16.35 ||
sambandhādhāratāyāṃ ca virodhaḥ sadasattvayoḥ |
pratyuktatvāc ca bhedasya tadvaśān nāvirodhitā || 5,16.36 ||
andhānandhasamīpasthaḥ śuklo 'ndhair nāvagamyate |
gamyate cetarais tasya sadasattvena tāvatā || 5,16.37 ||
śaktyaśaktyor narāṇāṃ tu bhedāt tatrāvirodhitā |
na hy anyo darśanasyāsti sambandhād dhetur atra hi || 5,16.38 ||
evam evendriyais tulyaṃ vyavahāropalambhanam |
yeṣāṃ syāt te 'vabhotsyante tato 'rthaṃ netare 'ndhavat || 5,16.39 ||
ādhānavat sakṛś caitat tantreṇopakariṣyati |
smaraṇaṃ bhetsyate cāsya vahnipraṇayanādivat || 5,16.40 ||
sarveṣām anabhijñānāṃ pūrvapūrvaprasiddhitaḥ |
siddhaḥ sambandha ity evaṃ sambandhādir na vidyate || 5,16.41 ||
pratyuccāraṇanirvṛttir bhāṣya eva nirākṛtā |
sargādau ca kriyā nāsti, tādṛkkālo hi neṣyate || 5,16.42 ||
yadi tv ādau jagat sṛṣṭvā dharmādharmau sasādhanau |
yathā śabdārthasambandhān vedān kaś cit pravartayet || 5,16.43 ||
jagaddhitāya vedasya tathā kiñ cin na duṣyati |
sarvajñavat tu dussādham ity atraitan na saṃśritam || 5,16.44 ||
yadā sarvam idaṃ nāsīt kvāvasthā tatra gamyatām |
prajāpateḥ kva vā sthānaṃ kiṃ rūpaṃ ca pratīyatām || 5,16.45 ||
jñātā ca kas tadā tasya yo janān bodhayiṣyati |
upalabdher vinā caitat katham adhyavasīyatām || 5,16.46 ||
pravṛttiḥ katham ādyā ca jagataḥ sampratīyate |
śarīrāder vinā cāsya katham icchāpi sarjane || 5,16.47 ||
śarīrādy atha tasya syāt, tasyotpattir na tatkṛtā |
tadvadanyaprasaṅgo 'pi, nityaṃ yadi tad iṣyate || 5,16.48 ||
pṛthivyādāv anutpanne kimmayaṃ tatpunarbhavet |
prāṇināṃ prāyaduḥkhā ca sisṛkṣāsya na yujyate || 5,16.49 ||
sādhanaṃ cāsya dharmādi tadā kiñ canna vidyate |
na ca nissādhanaḥ kartā kaś cit sṛjati kiñ cana || 5,16.50 ||
nādhāreṇa vinā sṛṣṭirūrṇanābher apīṣyate |
prāṇināṃ bhakṣaṇāc cāpi tasya lālā pravarttate || 5,16.51 ||
abhāvāc cānukampyānāṃ nānukampāsya jāyate |
sṛjec ca śubham evaikam anukampāprayojitaḥ || 5,16.52 ||
athāśubhād vinā sṛṣṭiḥ sthitir vā nopapadyate |
ātmādhīnābhyupāye hi bhavet kiṃ nāma dṛṣkaram || 5,16.53 ||
tathā cāpekṣamāṇasya svātantryaṃ pratihanyate |
jagac cāsṛjatas tasya kiṃ nāmeṣṭaṃ na sidhyati || 5,16.54 ||
prayojanam anuddiśya na mando 'pi pravartate |
evam eva pravṛttiś cec caitanyenāsya kiṃ bhavet || 5,16.55 ||
krīḍārthāyāṃ pravṛttau ca vihanyeta kṛtārthatā |
bahuvyāpāratāyāṃ ca kleśo bahutaro bhavet || 5,16.56 ||
saṃhārecchāpi caitasya bhaved apratyayāt punaḥ |
na cakaiś cid asau jñātuṃ kādā cid api śakyate || 5,16.57 ||
svarūpeṇopalabdhe 'pi sraṣṭṛtvaṃ nāvagamyate |
sṛṣṭyādyāḥ praṇino ye ca budhyantāṃ kiṃ nu te tadā || 5,16.58 ||
kuto vayam ihotpannāḥ iti tāvan na jānate |
prāgavasthāṃ ca jagataḥ sraṣṭṛtvaṃ ca prajāpateḥ || 5,16.59 ||
na ca tadvacanenaiṣāṃ pratipattiḥ suniścitā |
asṛṣṭvāpi hy asau brūyād ātmaiśvaryaprakāśanāt || 5,16.60 ||
evaṃ vedo 'pi tatpūrvastatsadbhāvādibodhane |
sāśaṅko na pramāṇaṃ syāt, nityasya vyāpṛtiḥ kutaḥ || 5,16.61 ||
yadi prāg apy asau tasmād arthādāsīn na tena saḥ |
sambaddha iti tasyānyas tadartho 'nyaprarocanā || 5,16.62 ||
stutivākyakṛtaś caiṣa janānāṃ mativibhramaḥ |
paurvāparyāparāmṛṣṭaḥ śabdo 'nyāṃ kurute matim || 5,16.63 ||
upākhyānādirūpeṇa vṛttir vedavad eva naḥ |
dharmādau bhāratādīnāṃ bhrāntis tebhyo 'py ato bhavet || 5,16.64 ||
ākhyānānupayogitvāt teṣu sarveṣu vidyate |
stutinindāśrayaḥ kaś cid vedas tac codito 'pi vā || 5,16.65 ||
vedasyādipravṛttau ca nākṛtatvamatir bhavet |
pralayeṣu sthitiś cāsya sāśaṅkā syāt prajāpatau || 5,16.66 ||
kartṛsargavināśānām athānāditvakalpanā |
saivaṃ yuktāyathedānīṃ bhūtānāṃ dṛśyate kramāt || 5,16.67 ||
pralaye 'pi pramāṇaṃ naḥ sarvocchedātmake na hi |
na ca prayojanaṃ tena syāt prajāpatikarmaṇā || 5,16.68 ||
na ca karmavatāṃ yuktā sthitis tadbhogavarjitā |
karmāntaraniruddhaṃ hi phalaṃ na syāt kriyāntarāt || 5,16.69 ||
sarveṣāṃ tu phalāpetaṃ na sthānam upapadyate |
na cāpy anupabhogo 'sau kasya cit karmaṇaḥ phalam || 5,16.70 ||
aśeṣakarmanāśe vā punaḥ sṛṣṭir na yujyate |
karmāṇāṃ vāpy abhivyaktau kiṃ nimittaṃ tadā bhavet || 5,16.71 ||
īśvarecchā yadīṣyeta, saiva syāl lokakāraṇam |
īśvarecchāvaśitve hi niṣphalā karmakalpanā || 5,16.72 ||
na cānimittayā yuktam utpattuṃ hīśvarecchayā |
yad vā tasyā nimittaṃ yat tad bhūtānāṃ bhaviṣyati || 5,16.73 ||
sanniveśaviśiṣṭānām utpattiṃ yo gṛhādivat |
sādhayec cetanādhiṣṭhāṃ dehānāṃ tasya cottaram || 5,16.74 ||
kasya cid dhetumātratvaṃ yady adhiṣṭhātṛteṣyate |
karmabhiḥ sarvajīvānāṃ tatsiddheḥ siddhasādhanam || 5,16.75 ||
icchāpūrvakapakṣe 'pi, tatpūrvatvena karmaṇām |
icchānantarasiddhis tu dṛṣṭānte 'pi na vidyate || 5,16.76 ||
anekāntaś ca hetus te taccharīrādinā bhavet |
utpattimāṃś ca taddeho dehatvād asmadādivat || 5,16.77 ||
atha tasyāpy adhiṣṭhānaṃ tenaivety avipakṣatā |
aśarīro hy adhiṣṭhātā nātmā muktātmavad bhavet || 5,16.78 ||
kumbhakārādyadhiṣṭhānaṃ ghaṭādau yadi ceṣyate |
neśvarādhiṣṭhitatvaṃ syād, asti cet sādhyahīnatā || 5,16.79 ||
yathāsiddhe ca dṛṣṭānte bhaved dhetor viruddhatā |
anīśvaravināśyādikartṛmattvaṃ prasajyate || 5,16.80 ||
kulālavac ca naitasya vyāpāro yadi kalpate |
acetanaḥ kathaṃ bhāvas tadicchām anurudhyate || 5,16.81 ||
tasmān na paramāṇvāder ārambhaḥ syāt tadicchayā |
puruṣasya ca śuddhasya nāśuddhā vikṛtir bhavet || 5,16.82 ||
svādhīnatvāc ca dharmādes tena kleśo na yujyate |
tadvaśena pravṛttau vā vyatirekaḥ prasajyate || 5,16.83 ||
svayaṃ ca śuddharūpatvād asattvāc cānyavastunaḥ |
svapnādivadavidyāyāḥ pravṛttis tasya kiṃ kṛtā || 5,16.84 ||
anyenopaplave 'bhīṣṭe dvaitavādaḥ prasajyate |
svābhāvikīm avidyāṃ tu nocchettuṃ kaś cid arhati || 5,16.85 ||
vilakṣaṇopapāte hi naśyet svābhāvikī kva cit |
na tv ekātmābhyupāyānāṃ hetur asti vilakṣaṇaḥ || 5,16.86 ||
pumānakartā yeṣāṃ tu teṣām api guṇaiḥ kriyā |
katham ādau bhavet, tatra karma tāvan na vidyate || 5,16.87 ||
mithyājñānaṃ na trāsti rāgadveṣādayo 'pi vā |
manovṛttir hi sarveṣāṃ na cotpannaṃ tadā manaḥ || 5,16.88 ||
karmaṇāṃ śaktyavasthānāṃ yair uktā bandhahetutā |
sā na yuktā na kāryaṃ hi śaktisthāt kāraṇād bhavet || 5,16.89 ||
dadhiśaktir na hi kṣīre dādhikārambham arhati |
dadhyārambhasya sā hetus tato 'nyā dādhikasya tu || 5,16.90 ||
kāraṇāc chaktyavasthāc ca yadi kāryaṃ prajāyate |
bandhaḥ punaḥ prasajyeta phale datte 'pi karmaṇā || 5,16.91 ||
śaktyavasthatvam eveṣṭaṃ vināśe 'pi hi karmaṇām |
prāk cāpi śaktisadbhāvād anuṣṭhānaṃ vṛthā bhavet || 5,16.92 ||
śaktyavasthaṃ ca rāgādi kiṃ neṣṭaṃ bandhakāraṇam |
karmādattaphalatvāc cet, nāvyaktim api tad vrajet || 5,16.93 ||
tacchaktyapratiyogitvān na jñānaṃ mokṣakāraṇam |
karmaśaktyā na hi jñānaṃ virodham upagacchati || 5,16.94 ||
yady apy ajñānajanyatvaṃ karmaṇām avagamyate |
rāgādivat tathāpy eṣāṃ na jñānena nirākriyā || 5,16.95 ||
karmakṣayo hi vijñānād ity etac cāpramāṇavat |
phalasyālpasya vā dānaṃ rājaputrāparādhavat || 5,16.96 ||
adyatve 'pi hi śaktisthaṃ yadi syāt karmakāraṇam |
tataḥ pradhānakāle 'pi yujyate kāraṇābhidhā || 5,16.97 ||
manovṛttir idānīṃ tu hetur nāsti ca sā tadā |
manasāṃ saṅkarāc cāpi tadā syāt karmasaṅkaraḥ || 5,16.98 ||
gasmān naiṣo 'dhikārākhyo bandhahetuḥ prakalpate |
yogyatve 'py adhikārākhye viprayogo na yujyate || 5,16.99 ||
caitanyaṃ yogyatā puṃsaḥ prakṛtes tadanātmatā |
bhoktṛbhogyatvayos te ca na tābhyām apagacchataḥ || 5,16.100 ||
utpattau karmaṇāṃ ceṣṭam ajñānaṃ kāraṇaṃ yadi |
tannāśāt syād anutpattis teṣāṃ na phalavarjanam || 5,16.101 ||
jñānaṃ mokṣanimittaṃ ca gamyate nendriyādinā |
na ca sāṅkhyādivijñānān mokṣo vedena codyate || 5,16.102 ||
ātmā jñātavya ity etanmokṣārthaṃ na ca coditam |
karmapravṛttihetutvam ātmajñānasya lakṣyate || 5,16.103 ||
vijñāte cāsya pārārthye yāpi nāma phalaśrutiḥ |
sārthavādo bhaved eva na svargādeḥ phalāntaram || 5,16.104 ||
sukhopabhogarūpaś ca yadi mokṣaḥ prakalpyate |
svarga eva bhaved eṣa paryāyeṇa, kṣayo ca saḥ || 5,16.105 ||
na hi kāraṇavat kiñ cid akṣayitvena gamyate |
tasmāt karmakṣayād eva hetvabhāve na mucyate || 5,16.106 ||
na hy abhāvātmakaṃ muktvā mokṣanityatvakāraṇam |
na ca kriyāyāḥ kasyāś cid abhāvaḥ phalam iṣyate || 5,16.107 ||
tatra jñātātmatattvānāṃ bhogāt pūrvakriyākṣaye |
uttarapracayāsattvād deho notpadyate punaḥ || 5,16.108 ||
karmajanyopabhogārthaṃ śarīraṃ na pravartate |
tadabhāve na kaś cid dhi hetus tatrāvatiṣṭhate || 5,16.109 ||
mokṣārthī na pravarteta tatra kāmyaniṣiddhayoḥ |
nityanaimittike kuryāt pratyavāyajihāsayā || 5,16.110 ||
prārthyamānaṃ phalaṃ jñātaṃ na cānicchor bhaviṣyati |
ātmajñe caitad astīti tajjñānam upayujyate || 5,16.111 ||
sargapralayavijñānaṃ samastajagadāśrayam |
svaśarīravidāṃ puṃsāṃ nādhikyenopayujyate || 5,16.112 ||
tasmād adyavad evātra sargapralayakalpanā |
samastakṣayajanmabhyāṃ na sidhyatyapramāṇikā || 5,16.113 ||
sarvajñavanniṣedhyā ca sraṣṭuḥ sadbhāvakalpanā |
na ca dharmādṛte tasya bhavel lokād viśiṣṭhatā || 5,16.114 ||
na cānanuṣṭhito dharmo nānuṣṭhānam ṛte mateḥ |
na ca vedādṛte sā syād vedo na ca padādibhiḥ || 5,16.115 ||
tasmāt prāg api sarve 'mī sraṣṭurāsan padādayaḥ |
syāt tatpūrvakatā cāsya caitanyād asmadādivat || 5,16.116 ||
evaṃ ye yuktibhiḥ prāhus teṣāṃ durlabham uttaram |
aneṣyo vyavahāro 'yam anādir vedavādibhiḥ || 5,16.117 ||
pratyakṣādāv upakṣīṇe yo 'numānena ḍitthavat |
sambandhitvān niyoktāraṃ gavādāv api kalpayet || 5,16.118 ||
gavādiśabdasambandhaṃ sarvo 'nyasmāt prapadyate |
madvat tadvyavahāritvāt tasyaitat pratisādhanam || 5,16.119 ||
devadattādiśabde 'pi prasaktaivam anāditā |
sambandhasya, balīyastvād dṛṣṭabādhān nivartate || 5,16.120 ||
tatrāpi śaktinityatvam, niyogasya tv anityatā |
tadgatāc cāpy anityatvāc chaktau bhrāntiḥ pravartate || 5,16.121 ||
gavādiṣu tu na bhrāntir niyogānāditā yataḥ |
yo yo gṛhītaḥ sarvasmāt pūrvaṃ sambandhadarśanāt || 5,16.122 ||
siddhaḥ sambandha ity evaṃ sambandhādir na vidyate |
yadā cāptapraṇītatvāc chabdo 'rthaṃ pratipādayet || 5,16.123 ||
na svaśaktyā tadāptatvaṃ mitau na smaryate katham |
yathā bauddhādayo yāvad buddhādyuktaṃ na jānate || 5,16.124 ||
na tāvat pratipadyante bodhe vākyena saty api |
samaye kathyamāne 'nyair asmaranto 'pi pāṇinim || 5,16.125 ||
ādaicaḥ pratipadyante vṛddhiṃ kartuṃ smṛtir vṛthā |
sūtrasthaḥ pāṇinis tatra svasaṃjñāṃ pratipādayet || 5,16.126 ||
gauḥ sāsnādimatīty evaṃ vākyaṃ tv atra na vidyate |
asambandhāc ca sarveṣām evaṃ kartum asambhavaḥ || 5,16.127 ||
tasmān na pratipattiḥ syāt kathañ cit kartṛvarjitā |
dṛṣārthavyavahāratvād vṛddhyādau sambhaved api || 5,16.128 ||
dharmāya niyamo 'trāpi na vinā pāṇiner bhavet |
ākārānugamo yo hi vṛddhyā syād āśvalāyane || 5,16.129 ||
nāsāv apāṇinīyatve sādhur ity avagamyate |
dṛṣṭe bhavatu mā vā bhūt kartṛsampratipannatā || 5,16.130 ||
vaidido vyavahāras tu na kartṛsmaraṇād ṛte |
burgeṣu gavi gośabdaprayogo gamyate katham || 5,16.131 ||
gatvā cet kena cid dṛṣṭaḥ, sambanddhā kiṃ na gacchati |
īśvaratvād gatiś cāsya na kva cit pratibadhyate || 5,16.132 ||
bahūnāṃ kāryataś cāpi saṅgānaṃ kena vāryate |
ekatra kathitaṃ cāpi lokenānyatra nīyate || 5,16.133 ||
vṛddhyādiva, ato vyākhyā dvitīyaivātra śobhanā |
kāṃś cit prasiddhasambandhān abhyupetya vaded yadi || 5,16.134 ||
sambandhakaraṇam, tatra ke siddhā iti durvadam |
na tāvad anya evāsan śabdā iti hi yuktimat || 5,16.135 ||
viśeṣo 'dyatanānāṃ ca gavādīnāṃ na dṛśyate |
śabdārthānāditāṃ muktvā sambandhānādikāraṇam || 5,16.136 ||
na syād anyad, ato vede sambandhādir na vidyate |
upāyarahitatvena sambandhakaraṇānumā || 5,16.137 ||
anākhyānānumānaṃ tu dṛṣṭenaiva viruddhyate |
buddhānāṃ dṛśyamānā ca pratipattiḥ punaḥ punaḥ || 5,16.138 ||
upāya iti taddhānirasiddhāvagatiṃ prati |
hastasaṃjñādyupāyo hi siddho nādyakriyāsu naḥ || 5,16.139 ||
na hy asau jñātasāmarthyo vinānyair vyavahartṛbhiḥ |
śabdavṛddhābhidheyāṃś ca pratyakṣeṇātra paśyati || 5,16.140 ||
śrotuś ca pratipannatvam anumānena ceṣṭayā |
anyathā 'nupapattyā ca buddhyec chaktiṃ dvayāśritām |
arthāpattyāvabuddhyante sambandhaṃ tripramāṇakam || 5,16.141 ||
§ 5,17 citrākṣepaparihāra CAP
-
- (p.483)citrādiniṣphalatve 'pi yaduktaṃ sādhanadvayam |
- tatra hetor asiddhatvam ānantaryaṃ hy acoditam || 5,17.1 ||
-
- ānantaryaśrutiś cātra sāmārthyād api neṣyate |
- nāviśeṣā phalotpattiḥ karmaṇā nopapadyate || 5,17.2 ||
-
- karmaṇāṃ cāpi vaicitryād deśakālādyapekṣaṇāt |
- kasya cic cārddhabhuktatvāt karmānyat pratibadhyate || 5,17.3 ||
-
- tenānantaryaniṣpattiḥ phalasyehāpramāṇikā |
- pratyakṣādivisaṃvādo na śabde doṣamāsajet || 5,17.4 ||
-
- ānantaryavisaṃvādo nāviśeṣapravartinīm |
- codanāṃ bādhituṃ śaktaḥ sphuṭād viṣayabhedataḥ || 5,17.5 ||
-
- (p.484)yā tu mardanasādharmyād ānantaryā 'numā kṛtā |
- bādhyate 'nupalabdhyāsau samānaviṣayā yataḥ || 5,17.6 ||
-
- dṛṣṭārthasyāpi sevāder āyātam api satphalam |
- utpadyate cireṇaiva pratibandhena kena cit || 5,17.7 ||
-
- uptamātre na hi vrīhau phalam utpadyate kva cit |
- athāṅkuro 'pi tatra syāt, svargo 'py astīti gamyatām || 5,17.8 ||
-
- sthūlībhūtaś cireṇaiṣa bhogyatvaṃ pratipadyate |
- sarvasyotpadyamānasya kramaḥ svābhāvikaḥ sthitaḥ || 5,17.9 ||
-
- anantaraphalatvaṃ tu citrāder yadi sādhyate |
- tataḥ syāt siddhasādhyatvam anyadā na phalaṃ bhavet || 5,17.10 ||
-
- vyabhicārāc ca sevādeḥ paśvādeḥ sādhanāntaram |
- kim apy adṛṣṭam asty eva tatrānyanniṣpramāṇakam || 5,17.11 ||
-
- (p.485)īśvarecchādhikārādiśabdaliṅgādivarjanāt |
- kṛtaṃ kadā cic citrādiśabdena tv avagamyate || 5,17.12 ||
-
- nirnimittā na cotpattiḥ, na hi sarvāpramāṇatā |
- bodhayan na ca śabdo 'tra prāmāṇyād ativarttate || 5,17.13 ||
-
- yeṣāṃ tv iha phalāny eva citrādīnīti kalpanā |
- nirnimittaṃ phalaṃ teṣāṃ syād ihākṛtakarmaṇām || 5,17.14 ||
-
- citrādīnāṃ phalaṃ tāvat kṣīṇaṃ tatraiva janmani |
- na ca svargaphalasyeha kaś cid aṃśo 'nuvartate || 5,17.15 ||
-
- naiva hy anyaphalaṃ karma sādhayen naḥ phalāntaram |
- (p.486)gautamīye 'pi taccheṣas tasmāc citrādyapekṣayā || 5,17.16 ||
-
- svābhāvikatve siddhe ca karmānantarabhāvy api |
- phalaṃ kriyānimittatvaṃ na kathañ cit prapadyate || 5,17.17 ||
-
- tatra mlecchādivat sarve karmākṛtvāpi vaidikam |
- palaṃ labhanta ity evaṃ naṣṭā vedapramāṇatā || 5,17.18 ||
-
- anantaraṃ niyogena paśvādi ca bhaved yadi |
- pratyakṣaphalataiva syāt trivṛtpānavirekavat || 5,17.19 ||
-
- janmāntarānubhūtaṃ ca na smaryata itīdṛśam |
- na bhāṣyaṃ na ca sūtraṃ syād aprāpte śāstram arthavat || 5,17.20 ||
-
- tasmāt kālāviśeṣeṇa codanārtho yathā sthitaḥ |
- sa tathaivānugantavyo nādhiko niṣpramāṇakaḥ || 5,17.21 ||
-
- sarveṣāṃ karmavaiguṇyāt phalābhāvaṃ vadanti ye |
- ānantaryam upetyaiva te svābhāvikavādinaḥ || 5,17.22 ||
-
- svargasyāmuṣmikatvaṃ tu ṣaṣṭhādye sthāpayiṣyate |
- (p.487)paśvāder niyamābhāvo yogasiddhir itīha tu || 5,17.23 ||
-
- yadā kadā cid bhavad etad iṣyate phalaṃ hi paśvādi na sāmparāyikam |
- tathā sthitasyaiva hi tasya sādhanaṃ vidhīyate yo 'pi bhṛśaṃ tvarānvitaḥ || 5,17.24 ||
-
- sādhāraṇaṃ yat tu palaṃ bahūnāṃ svabhāvatas tādṛśam eva ceṣṭam |
- sarvasya vā ''san na tayaiva kāmyaṃ vṛṣṭyādi tac caihikam eva yuktam || 5,17.25 ||
-
- kamipadam aviśiṣṭaṃ yady api śrūyate vā bhavati phalaviśeṣī nānyathā kāmyate hi |
- phalati yadi na sarvaṃ tat kadā cit tadaiva dhruvam aparam abhuktaṃ karma śāstrīyamās te || 5,17.26 ||
citrādiniṣphalatve 'pi yaduktaṃ sādhanadvayam |
tatra hetor asiddhatvam ānantaryaṃ hy acoditam || 5,17.1 ||
ānantaryaśrutiś cātra sāmārthyād api neṣyate |
nāviśeṣā phalotpattiḥ karmaṇā nopapadyate || 5,17.2 ||
karmaṇāṃ cāpi vaicitryād deśakālādyapekṣaṇāt |
kasya cic cārddhabhuktatvāt karmānyat pratibadhyate || 5,17.3 ||
tenānantaryaniṣpattiḥ phalasyehāpramāṇikā |
pratyakṣādivisaṃvādo na śabde doṣamāsajet || 5,17.4 ||
ānantaryavisaṃvādo nāviśeṣapravartinīm |
codanāṃ bādhituṃ śaktaḥ sphuṭād viṣayabhedataḥ || 5,17.5 ||
yā tu mardanasādharmyād ānantaryā 'numā kṛtā |
bādhyate 'nupalabdhyāsau samānaviṣayā yataḥ || 5,17.6 ||
dṛṣṭārthasyāpi sevāder āyātam api satphalam |
utpadyate cireṇaiva pratibandhena kena cit || 5,17.7 ||
uptamātre na hi vrīhau phalam utpadyate kva cit |
athāṅkuro 'pi tatra syāt, svargo 'py astīti gamyatām || 5,17.8 ||
sthūlībhūtaś cireṇaiṣa bhogyatvaṃ pratipadyate |
sarvasyotpadyamānasya kramaḥ svābhāvikaḥ sthitaḥ || 5,17.9 ||
anantaraphalatvaṃ tu citrāder yadi sādhyate |
tataḥ syāt siddhasādhyatvam anyadā na phalaṃ bhavet || 5,17.10 ||
vyabhicārāc ca sevādeḥ paśvādeḥ sādhanāntaram |
kim apy adṛṣṭam asty eva tatrānyanniṣpramāṇakam || 5,17.11 ||
īśvarecchādhikārādiśabdaliṅgādivarjanāt |
kṛtaṃ kadā cic citrādiśabdena tv avagamyate || 5,17.12 ||
nirnimittā na cotpattiḥ, na hi sarvāpramāṇatā |
bodhayan na ca śabdo 'tra prāmāṇyād ativarttate || 5,17.13 ||
yeṣāṃ tv iha phalāny eva citrādīnīti kalpanā |
nirnimittaṃ phalaṃ teṣāṃ syād ihākṛtakarmaṇām || 5,17.14 ||
citrādīnāṃ phalaṃ tāvat kṣīṇaṃ tatraiva janmani |
na ca svargaphalasyeha kaś cid aṃśo 'nuvartate || 5,17.15 ||
naiva hy anyaphalaṃ karma sādhayen naḥ phalāntaram |
gautamīye 'pi taccheṣas tasmāc citrādyapekṣayā || 5,17.16 ||
svābhāvikatve siddhe ca karmānantarabhāvy api |
phalaṃ kriyānimittatvaṃ na kathañ cit prapadyate || 5,17.17 ||
tatra mlecchādivat sarve karmākṛtvāpi vaidikam |
palaṃ labhanta ity evaṃ naṣṭā vedapramāṇatā || 5,17.18 ||
anantaraṃ niyogena paśvādi ca bhaved yadi |
pratyakṣaphalataiva syāt trivṛtpānavirekavat || 5,17.19 ||
janmāntarānubhūtaṃ ca na smaryata itīdṛśam |
na bhāṣyaṃ na ca sūtraṃ syād aprāpte śāstram arthavat || 5,17.20 ||
tasmāt kālāviśeṣeṇa codanārtho yathā sthitaḥ |
sa tathaivānugantavyo nādhiko niṣpramāṇakaḥ || 5,17.21 ||
sarveṣāṃ karmavaiguṇyāt phalābhāvaṃ vadanti ye |
ānantaryam upetyaiva te svābhāvikavādinaḥ || 5,17.22 ||
svargasyāmuṣmikatvaṃ tu ṣaṣṭhādye sthāpayiṣyate |
paśvāder niyamābhāvo yogasiddhir itīha tu || 5,17.23 ||
yadā kadā cid bhavad etad iṣyate phalaṃ hi paśvādi na sāmparāyikam |
tathā sthitasyaiva hi tasya sādhanaṃ vidhīyate yo 'pi bhṛśaṃ tvarānvitaḥ || 5,17.24 ||
sādhāraṇaṃ yat tu palaṃ bahūnāṃ svabhāvatas tādṛśam eva ceṣṭam |
sarvasya vā ''san na tayaiva kāmyaṃ vṛṣṭyādi tac caihikam eva yuktam || 5,17.25 ||
kamipadam aviśiṣṭaṃ yady api śrūyate vā bhavati phalaviśeṣī nānyathā kāmyate hi |
phalati yadi na sarvaṃ tat kadā cit tadaiva dhruvam aparam abhuktaṃ karma śāstrīyamās te || 5,17.26 ||
§ 5,18 ātmavāda ATV
-
- (p.488)sākṣād yady api sambandho nātmano yajñasādhanaiḥ |
- tathāpi lakṣaṇāvṛttyā śarīradvārako bhavet || 5,18.1 ||
-
- pratyakṣatvaṃ ca dehasthaṃ bhāktam ātmani kalpitam |
- ātmanaḥ svargayānaṃ vā śarīrasyopacaryyate || 5,18.2 ||
-
- nairātmyenātra cākṣiptāḥ sarvā eva hi codanāḥ |
- (p.489)sādhyasādhanasambandhas tadukto na hi siddhyati || 5,18.3 ||
-
- tā hi kartuḥ phalenāhuḥ sambandhaṃ kvāpi janmani |
- na ca vijñānamātratve bhoktṛkartṛtvasambhavaḥ || 5,18.4 ||
-
- śarīravinipātāc ca paraṃ nānyad yadeṣyate |
- adattaphalaïṣṭyādau tadā tadvacanaṃ mṛṣā || 5,18.5 ||
-
- tasmād vedapramāṇārtham ātmātra pratipādyate |
- yady api prakṛtaṃ vākyaṃ vyākhyāyetārthavādataḥ || 5,18.6 ||
-
- śarīrendriyabuddhibhyo vyatiriktatvam ātmanaḥ |
- nityatvaṃ ceṣyate, śeṣaṃ śarīrādi vinaśyate || 5,18.7 ||
-
- nityaḥ kartṛtvabhoktṛtve pratipanno 'pi san yadā |
- na karmaphalasambandhaṃ bhogakāle 'vabudhyate || 5,18.8 ||
-
- mayā yat tu kṛtaṃ karma tasyedaṃ bhujyate phalam |
- śubhāśubhaṃ mayaiveti tadā ko 'sya raso bhavet || 5,18.9 ||
-
- (p.490)aparāmṛśyamāne hi svakarmapratyaye phale |
- na viśeṣo bhavet kaś cit svaparātmopabhogayoḥ || 5,18.10 ||
-
- kurvann apy aśubhaṃ karma tenaivaṃ cintayen naraḥ |
- na smariṣyāmi bhoge 'ham iti naitad vivarjayet || 5,18.11 ||
-
- tatra nityatvapakṣe 'pi kṛtanāśākṛtāgamau |
- phalatas tulyarūpau ced vṛthā tatpratipādanam || 5,18.12 ||
-
- naiṣa doṣaḥ, na bhoge hi smṛtir na upayujyate |
- na pravṛttir nivṛttir vā bhogakāle smṛter bhavet || 5,18.13 ||
-
- tadaṅgaṃ yaḥ parāmarśas tadastitvaṃ ca mṛgyate |
- prāk pravṛttes tu so 'sty eva viduṣāṃ śāstrataḥ sphuṭaḥ || 5,18.14 ||
-
- paścād api ca śāstrajñā vimṛśanty eva ke cana |
- teṣām evādhikāraś ca mā bhūd aviduṣāṃ tu saḥ || 5,18.15 ||
-
- parāmarśaś ca sarvatra nāsti sarvapramāṇakaḥ |
- (p.491)na cānyenāparāmṛṣṭe syād anyasyāpramāṇatā || 5,18.16 ||
-
- nāvabudhyeta yas tv evaṃ mamāsmāt karmaṇaḥ phalam |
- bhaviṣyatīty avidvattvād daivād evātra na kriyā || 5,18.17 ||
-
- aparāmṛśyamāne 'pi svāpakāle sukhāśraye |
- sambhoge mṛduśayyādau prākpravṛttiś ca dṛśyate || 5,18.18 ||
-
- bhogakāle 'nusandadhyāt phalaṃ yadi tu kaś cana |
- rathādikarmavad yāge śāstraṃ syād aprakalpakam || 5,18.19 ||
-
- tava nityavibhutvābhyām ātmāno niṣkriyā yadi |
- sukhaduḥkhāvikāryāś ca kīdṛśo kartṛbhoktṛtā || 5,18.20 ||
-
- atha kartṛtvavelāyāṃ duḥkhādeś cāpi janmani |
- prāgrūpād anyathātvaṃ syān nityatāsya virudhyate || 5,18.21 ||
-
- (p.492)nānityaśabdavācyatvam ātmano vinivāryate |
- vikriyāmātravācitve na hy ucchedo 'sya tāvatā || 5,18.22 ||
-
- syātām atyantanāśe 'sya kṛtanāśākṛtāgamau |
- na tv avasthāntaraprāptau loke bālayuvādivat || 5,18.23 ||
-
- avasthāntarabhāvyetat phalaṃ mama śubhāśubham |
- iti jñātvānutiṣṭhaṃś ca vijahac ceṣṭate janaḥ || 5,18.24 ||
-
- anavasthāntaraprāptir dṛśyate na ca kasya cit |
- anucchedāt tu nānyatvaṃ bhoktur loko 'vagacchati || 5,18.25 ||
-
- sukhaduḥkhādyavasthāś ca gacchann api naro mama |
- caitanyadravyasattādirūpaṃ naiva vimuñcati || 5,18.26 ||
-
- duḥkhinaḥ sukhyavasthāyāṃ naśyeyuḥ sarva eva te |
- duḥkhitvaṃ cānuvarteta vināśe vikriyātmake || 5,18.27 ||
-
- tasmād ubhayahānena vyāvṛttyanugamātmakaḥ |
- puruṣo 'bhyupagantavyaḥ kuṇḍalādiṣu svarṇavat || 5,18.28 ||
-
- (p.493)na ca kartṛtvabhoktṛtve puṃso 'vasthāsam āśrite |
- tenāvasthāvatas tattvāt karttaivāpnoti tatphalam || 5,18.29 ||
-
- na cāvasthāntarotpāde pūrvātyantaṃ vinaśyati |
- uttarānuguṇatvāt tu sāmānyātmani līyate || 5,18.30 ||
-
- svarūpeṇa hy avasthānām anyonyasya virodhitā |
- aviruddhas tu sarvāsu sāmānyātmā pravartate || 5,18.31 ||
-
- nairātmyavādapakṣe tu pūrvam evāvabudhyate |
- madvināśāt phalaṃ nasyānmatto 'nyasyātha vā bhavet || 5,18.32 ||
-
- iti naiva pravṛttiḥ syān na ca vedapramāṇatā |
- janmānare 'bhyupete 'pi jñānamātrātmavādinām || 5,18.33 ||
-
- jñānānāṃ kṣaṇikatvād dhi kartṛbhoktranyatā bhavet |
- niṣkriyatvāvibhutvābhyāṃ na ca dehāntarāśritiḥ || 5,18.34 ||
-
- (p.494)kartā ya eva santāno nanu bhoktā sa eva naḥ |
- vijñānakṣaṇabhedas tu tvadavasthāntaraiḥ samaḥ || 5,18.35 ||
-
- kartṛtvam eva duḥsādhaṃ dīrghakāleṣu karmasu |
- satsu jñānasahastreṣu kulakalpopamaṃ hi tat || 5,18.36 ||
-
- vyatirikto hi santāno yadi nābhyupagamyate |
- santāninām anityatvāt kartā kaś cin na labhyate || 5,18.37 ||
-
- bhoktur atyantabhedāc ca prasajyetākṛtāgamaḥ |
- kṛtanāśaṃ tu na brūmaḥ kṛtaṃ naiva hi kena cit || 5,18.38 ||
-
- santānānanyatāyāṃ tu vācoyuktyantareṇa te |
- tatra coktam, na cāvastu santānaḥ kartṛtāṃ vrajet || 5,18.39 ||
-
- santānakṣaṇikatve ca tad eva, akṣaṇikas tv atha |
- siddhāntahāniḥ, (p.495)evaṃ ca so 'pi dravyāntaraṃ bhavet || 5,18.40 ||
-
- ekā cāvyatiriktā ca santānibhyo 'tha santatiḥ |
- bhedābhedau prasaṅktavyau grāhyagrāhakayor yathā || 5,18.41 ||
-
- tasmād atyantabhedo vā kathañ cid vāpi bhinnatā |
- santānasyety ayaṃ cātmā syād vaiśeṣikasāṃkhyayoḥ || 5,18.42 ||
-
- santāno 'yaṃ sa eveti na tv abhedād vinā bhavet |
- vāyudopādisantāne vāyutvādir na bhidyate || 5,18.43 ||
-
- jñānatvenāpy abhinnatvaṃ śūnyavāde nirākṛtam |
- tathaiva karmabhir veṣṭā phalārthaṃ cittavāsanā || 5,18.44 ||
-
- na cātra vāsanākālaṃ kiñ cic cittam avasthitam |
- avastutvāc ca santānaḥ karmabhinairnaiva vāsyate || 5,18.45 ||
-
- (p.496)tatpāramparyajāte 'pi bhuñjāne karmaṇaḥ phalam |
- tādātmyena vinā spaṣṭau kṛtanāśākṛtāgamau || 5,18.46 ||
-
- santānāntarajebhyaś ca yo hetuphalabhāvataḥ |
- viśeṣaḥ so 'pi dussādhaḥ, parihāro na cānayoḥ || 5,18.47 ||
-
- tasminn asaty api brūyāḥ parihāraṃ tvam anyathā |
- samānapṛthivīvāsajñānatvādyaviśeṣataḥ || 5,18.48 ||
-
- samāna iti nāpy etadekatvānugamād vinā |
- tena yaccittajaṃ tasya santāna iti vo mṛṣā || 5,18.49 ||
-
- na hi yacchabdatacchabdau vartete bhinnavastuni |
- tenaikātmakataiṣṭavyā tatsantānātmavādibhiḥ || 5,18.50 ||
-
- (p.497)nanv anyatvaṃ vidanto 'pi putrādiphalasiddhaye |
- pravartante yathā tadvajjñānasantānino 'pi naḥ || 5,18.51 ||
-
- anyatve ca samāne 'pi yathā vaṃśāntarodbhavāḥ |
- na labhante phalaṃ tadvat santānāntarajāḥ kṣaṇāḥ || 5,18.52 ||
-
- na tāvad buddhir atraivam, api cātmaphalecchayā |
- putrādibharaṇe vṛttiḥ syāt tad apy atra nāsti te || 5,18.53 ||
-
- phalāntaram anuddiśya na ca putrādi bibhrati |
- vinaṣṭasya tu nātmīyasantānabharaṇāt phalam || 5,18.54 ||
-
- yas tv anenaiva mārgeṇa phalāntaram apīcchati |
- svasantānyantarair bhogyaṃ tatsantānāny upakārakam || 5,18.55 ||
-
- anavasthedṛśī tasya svopabhogād ṛte bhavet |
- naiva hy anyo 'pi santānī kaś cit tasyātmavanmataḥ || 5,18.56 ||
-
- (p.498)yāvad yāvac ca dūrasthe santānini phalaṃ bhavet |
- tāvat tāvac ca tannaśyet sutarāṃ viprakarṣataḥ || 5,18.57 ||
-
- bharaṇaṃ yadapatyānāṃ tiryagādiṣu dṛśyate |
- ajñānaṃ śaraṇaṃ tatra prājñānāṃ tu na yujyate || 5,18.58 ||
-
- dehāntare ca buddhīnāṃ sañcāro nopapadyate |
- pūrvadehād bahir bhāvo na ca tāsāṃ pratīyate || 5,18.59 ||
-
- vāyunā preryamāṇaṃ hi jvālādyanyatra sañcaret |
- buddheḥ kāraṇadeśāt tu preraṇaṃ nāsti kena cit || 5,18.60 ||
-
- amūrtatvāt svayaṃ nāsāvutplutyā 'nyatra gacchati |
- jīvaddehe 'pi tenāsyā gamanaṃ nopapadyate || 5,18.61 ||
-
- antarābhavadehas tu niṣiddho vindhyavāsinā |
- tadastitve pramāṇaṃ hi na kiñ cid avagamyate || 5,18.62 ||
-
- sahasā jāyate tac ca sahasaiva vinaśyati |
- sūkṣmarūpādiyuktaṃ cety utprekṣāmātram eva tat || 5,18.63 ||
-
- (p.499)saty api jñānasañcāras tatra syān niṣpramāṇakaḥ |
- tena cānyaśarīreṣu punarnikṣepakalpanā || 5,18.64 ||
-
- kalalādiṣu vijñānam astīty etac ca sāhasam |
- asañjātendriyatvād dhi na tatrārtho 'vagamyate || 5,18.65 ||
-
- na cārthāvagater anyad rūpaṃ jñānasya yujyate |
- mūrcchādāv api tenāsya sadbhāvo nopapadyate || 5,18.66 ||
-
- na cāpi śaktirūpeṇa tadā dhīr avatiṣṭhate |
- nirāśrayatvāc chaktīnāṃ sthitir na hy avakalpate || 5,18.67 ||
-
- yadi bhūtendriyādhārā jñānaśaktir bhavet tataḥ |
- tac caitanyaṃ prasajyeta na ca janmāntaraṃ bhavet || 5,18.68 ||
-
- pariṇāmavivekādyaiḥ śaktyabhivyaktyanugrahāt |
- tebhya eva bhaved buddhir na buddhyantarapūrvikā || 5,18.69 ||
-
- (p.500)tathaivottarakāle 'pi pūrvabuddher yad ucyate |
- buddhyantaraprasūtatvaṃ dṛṣṭānto 'tra na vidyate || 5,18.70 ||
-
- athādhāravinirmuktā śaktiḥ syāt kalalādiṣu |
- paścād vijñānasiddhyartham ātmā śaktyabhidho bhavet || 5,18.71 ||
-
- śaktyādhāraprakḷptau vā nātmano 'nyaḥ prakalpyate |
- jvālābudbudavad vṛttir na cādhārād vinā dhiyām || 5,18.72 ||
-
- jñānaśaktisvabhāvo 'to nityaḥ sarvagataḥ pumān |
- dehāntarakṣamaḥ kalpyaḥ so 'gacchann eva yokṣyate || 5,18.73 ||
-
- (p.501)yajamānatvam apy ātmā sakriyatvāt prapadyate |
- na parispanda evaikaḥ kriyā naḥ kaṇabhojivat || 5,18.74 ||
-
- na ca svasamavetaiva kartṛbhiḥ kriyate kriyā |
- kriyā dhātvarthamātraṃ syād anyādhāre 'pi kartṛtā || 5,18.75 ||
-
- sattājñānādirūpāṇāṃ kartā tāvat svayaṃ pumān |
- yo 'pi bhūtaparispandas tatrādhiṣṭānato bhavet || 5,18.76 ||
-
- taduddeśapravṛtteś ca yā yā dehendriyaiḥ kriyā |
- kriyate puruṣeṇaiva sā sā sarvā kṛtocyate || 5,18.77 ||
-
- naiva hy eṣāṃ pravṛttiḥ syāt puruṣeṇāparigrahe |
- asvātantryād ato naiṣāṃ parispande 'pi kartṛtā || 5,18.78 ||
-
- (p.502)tatkarmopārjitaiś cetaiḥ kriyamāṇeṣu karmasu |
- kartṛtā yajamānānām ṛtvikparaśukarmavat || 5,18.79 ||
-
- yathā parikrayāmnānād ṛtvigdvārā kriyeṣyate |
- gamanādividhes tadvad bhūtadvāratvam āśritam || 5,18.80 ||
-
- krayo yathātmano nāsti gamanādi tathaiva hi |
- vidhīyate ca tenātra paradvārāsya kartṛtā || 5,18.81 ||
-
- yathā vā devadattasya cchedane kāṣṭhasaṃśrite |
- kartṛtvam evaṃ puṃsaḥ syāc charīragamanādiṣu || 5,18.82 ||
-
- vyāpārāntaratas tatra kartṛtvaṃ ced ihāpi naḥ |
- saṅkalpasattvavattvābhyāṃ pumāniṣṭaḥ prayojakaḥ || 5,18.83 ||
-
- sādhāraṇyena kartṛtvaṃ sattvavattvena karmasu |
- saṅkalpanaiḥ punarbhedāt pratikarmāsya kartṛtā || 5,18.84 ||
-
- (p.503)na ca sarvatra tulyatvaṃ syāt prayojakakarmaṇām |
- calanena hy asiṃ yoddhā prayuṅkte cchedanaṃ prati || 5,18.85 ||
-
- senāpatis tu vācaiva bhṛtyānāṃ viniyojakaḥ |
- rājā sannidhimātreṇa viniyuṅkte kadā cana || 5,18.86 ||
-
- tasmād acalato 'pi syāc calane kartṛtātmanaḥ |
- yathaivābhidyamānasya devadattasya bhettṛtā || 5,18.87 ||
-
- karmāntarair yadā dānaṃ svavyāpāraḥ sa eva vā |
- bhūtakriyāsu puṃsaḥ syāt, tāni bhūtāntaraiḥ punaḥ || 5,18.88 ||
-
- tāni bhūtāntarebhyaś cety evamādir na vidyate |
- karmakṣayāt tv anātmīyaiḥ kṛtaṃ karma na limpati || 5,18.89 ||
-
- anvārambhaṇamānādāvaudumbaryādivarttini |
- svarūpāsambhavād yaṣṭuḥ śarīreṇaiva kartṛtā || 5,18.90 ||
-
- (p.504)tasmād yathākṛtau śāstraṃ pravṛttaṃ vyaktim āśrayet |
- tathā puṃsi pravṛttasya bhūtendriyasamāśrayaḥ || 5,18.91 ||
-
- parair abhigatān pūrvam ātmahetun nirasyati |
- nety etāvad avacchedyam, vidharmāṇa ime yataḥ || 5,18.92 ||
-
- ayāvad dehabhāvitvaṃ kārśyāder api dṛśyate |
- athāvasthāntaraṃ tatra tathā mṛtyur apīṣyatām | 5,18.93 ||
-
- etāvan iha bhedaḥ syāc charīre dṛḍha eva yā |
- prāṇādyapagatis tatra nimittaṃ na pratīyate || 5,18.94 ||
-
- guṇo dravyavināśād vā vināśam upagacchati |
- guṇāntaropapātād vā tasmād utkṛtya nāśyate || 5,18.95 ||
-
- na tāvat tad dvayaṃ mṛtyau sarvasyaivopalabhyate |
- avinaṣṭaśarīrasya prāṇādiś cāpagacchati || 5,18.96 ||
-
- (p.505)tasmān na dehadharmatvaṃ prāṇāder iti gamyate |
- tasmin dṛṣṭe 'py asadbhāvāt sragvilepanagandhavat || 5,18.97 ||
-
- bahirvṛttitvam apy asti prāṇāder iti gamyate |
- parendriyaiḥ, sukhādis tu nāntaratvāt pratīyate || 5,18.98 ||
-
- prahṛṣṭavadanatvādiliṅgagamyaṃ sadaiva hi |
- antaḥsthiter na dṛṣṭiś cet, pāṭite 'py anupagrahāt || 5,18.99 ||
-
- antaḥśarīre rūpādi pāṭitasyopalabhyate |
- na sukhādiḥ, ago 'syāsau na manobuddhivad guṇaḥ || 5,18.100 ||
-
- guṇatvād āśritatvaṃ hi sukhādeḥ syād rasādivat |
- ya āśritaḥ sa ātmā, (p.506)iti bruvāṇasyaitaduttaram || 5,18.101 ||
-
- puṇānāṃ paratantratvāt guṇavān anumīyate |
- siddhe guṇatve tat tv asmān pratyasiddhaṃ sukhādiṣu || 5,18.102 ||
-
- bhedena kim upanyastā tulyanyāyecchayā smṛtiḥ |
- ubhayaṃ na hy adṛṣṭe 'rthe vāsanātaś ca siddhyati || 5,18.103 ||
-
- upalabdhimanāśritya smṛtyaivecchopajāyate |
- upalabdhisamāno 'syāḥ kartā naikāntato bhavet || 5,18.104 ||
-
- upalabdhyanusāreṇa smṛtyātmā punar iṣyate |
- samānas tena kartāsti tadarthaṃ punar ucyate || 5,18.105 ||
-
- tatrāpi tu samānāyāṃ santatau vāsanā yataḥ |
- tasmāt saty api bhinnatve smaraṇaṃ vyavatiṣṭate || 5,18.106 ||
-
- (p.507)hetuṣv evaṃ parokteṣu pratiṣiddheṣu samprati |
- ahampratyayavijñeyaḥ svayamātmopapādyate || 5,18.107 ||
-
- ahaṃ yāmīty ahaṃśabdaḥ śarīrārthaḥ prayujyate |
- gantṛtvāt tasya, na hy ātmā gamanaṃ pratipadyate || 5,18.108 ||
-
- smaraṇapratyabhijñāne bhavetāṃ vāsanāvaśāt |
- anyārthaviṣaye, jñātuḥ pratyabhijñā tu durlabhā || 5,18.109 ||
-
- ahaṃ vedmīty ahaṃ buddhir jñātāram adhigacchati |
- tatra syād jñātṛvijñānaṃ tadādhāro 'tha vā pumān || 5,18.110 ||
-
- kṛtaṃ bhūtendriyāṇāṃ ca caitanyapratiṣedhanam |
- samastavyastasaṅghātavivekapariṇāminām || 5,18.111 ||
-
- sāṅkhyādibhiḥ, (p.508)aśuddhatvāt saṅghātāt sanniveśataḥ |
- mṛtavac ca śarīratvād bhūtatvād bāhyabhūtavat || 5,18.112 ||
-
- cetanatve hi sarveṣāṃ na sambandhaḥ parasparam |
- samatvāt, ekacaitanye 'nyasyāṅgatvaṃ virudhyate || 5,18.113 ||
-
- saṅghātasanniveśau ca na staḥ pārārthyavarjitau |
- bhoktā ca cetanaḥ kaś cid astīty atrāviruddhatā || 5,18.114 ||
-
- yadi syād jñānamātraṃ ca kṣaṇikaṃ jñātṛ tatra vaḥ |
- na bhavet pratyabhijñānaṃ pūrvajñātari samprati || 5,18.115 ||
-
- jñātavān aham evedaṃ puredānīṃ ca vedmy aham |
- (p.509)tasya jñānakṣaṇaḥ ko nu viṣayaḥ parikalpyatām || 5,18.116 ||
-
- pūrvavṛtte hi viṣaye jñātavān iti sambhavet |
- jānāmīti na satyaṃ syān nedānīṃ vetty asau tataḥ || 5,18.117 ||
-
- yadīdānīntano grāhyo jānāmīty upapadyate |
- jñātavān ity ado 'satyaṃ naivājñāsīdayaṃ yataḥ || 5,18.118 ||
-
- ubhayagrāhyatāyāṃ tu dvayam apy anṛtaṃ bhavet |
- na hy etau jñātavantau vā jānīto vādhunā punaḥ || 5,18.119 ||
-
- santāno na ca tadgrāhyo dvairūpyasyāsambhavāt |
- jñātavān na hy asau pūrvam avastutvān na vādhunā || 5,18.120 ||
-
- sāmānyaṃ na ca kiñ cit te jñātṛ pūrvāparakṣaṇe |
- sādṛśyāt pratyabhijñā cen na syād asadṛśeṣu sā || 5,18.121 ||
-
- gām ahaṃ jñātavān pūrvam aśvaṃ jānāmy ahaṃ punaḥ |
- atha jñātṛtvasāmānyaṃ tat syād dehāntareṣv api || 5,18.122 ||
-
- tatra sarveṇa vijñāte bhaved aham iti smṛtiḥ |
- ekasantānaje cāpi sa iti syāt kṣaṇe matiḥ || 5,18.123 ||
-
- yathā dehāntarajñāne ghaṭādau vā bahiḥ sthite |
- (p.510)jñātari pratyabhijñāṃ ca vāsanā kartum arhati || 5,18.124 ||
-
- nātasmin sa iti jñānaṃ na hy asau bhrāntikāraṇam |
- na cāhampratyayo bhrāntir iṣṭo bādhakavarjanāt || 5,18.125 ||
-
- jñātur anyaś ca viṣayas tasya na syāt svabhāvataḥ |
- ahaṃ pratyayavijñeyo jñātā naḥ sarvadaiva hi || 5,18.126 ||
-
- guruḥ sthūlaḥ kṛśo vāham iti dehe 'pi yā matiḥ |
- bhrāntiḥ sā, bhedarūpaṃ hi guru me tad itīṣyate || 5,18.127 ||
-
- idaṃ mamedṛśaṃ cakṣurmano me bhrāntam ity api |
- indriyeṣv api bhedena vyavahāraś ca dṛśyate || 5,18.128 ||
-
- ajñātṛtvasya siddhatvād virodhād bhedavaty api |
- pratyāsattinimittas tu syād abhedamatir bhramaḥ || 5,18.129 ||
-
- (p.511)mamātmeti matir bhedavyapadeśena yātmanaḥ |
- tatrāvasthātmanā bhedaṃ jñānasyāśritya kalpanā || 5,18.130 ||
-
- mametyetasya mukhyārtho nātmano 'nyaḥ pratīyate |
- tenāsau bhedahetuḥ syād, bhedaś ca jñānahetukaḥ || 5,18.131 ||
-
- ye cehājñātanānātvās teṣāṃ deheṣv ahaṃ matiḥ |
- tatrāpy ātmābhimānenety ahambuddhir dhruvātmani || 5,18.132 ||
-
- ye tu vijñātanānātvās te deheṣv anahaṃkṛtāḥ |
- jānāmy aham itīdaṃ tu jñānaṃ naiva nivarttate || 5,18.133 ||
-
- (p.512)tannivṛttau na teṣāṃ syād dhyānaṃ śiṣyopadeśane |
- pravṛttir dṛśyate sā ca, tenātmā taiḥ pratīyate || 5,18.134 ||
-
- śāstrādavardhavijñāte yady ahaṃ jñātavān iti |
- nāvagacchet tataḥ sarvaḥ pravartetāditaḥ punaḥ || 5,18.135 ||
-
- tenāsmāt pratyabhijñānāt sarvalokāvadhāritāt |
- nairātmyavādabādhaḥ syāt, ete ca pratihetavaḥ || 5,18.136 ||
-
- hyastanāhammatigrāhyo jñātādyāpy anuvarttate |
- ahaṃpratyayagamyatvād idānīntanaboddhṛvat || 5,18.137 ||
-
- eṣa vā hyo bhavej jñātā jñātṛtvāt tata eva vā |
- hyastanajñātṛvat, teṣāṃ pratyayānāṃ ca sādhyatā || 5,18.138 ||
-
- ekasantānasambandhijñātrahampratyayatvataḥ |
- hyastanādyatanāḥ sarve tulyārthaś caikabuddhivat || 5,18.139 ||
-
- vedādevātmanāstitvaṃ yo nāma pratipadyate |
- virodhaṃ vātmanā brūyāt taṃ prati brāhmaṇābhidhā || 5,18.140 ||
-
- (p.513)anyathānupapatteś ca vidhinātmanyapekṣite |
- astitvadyotanād etair arthākṣiptasamarthanam || 5,18.141 ||
-
- śāntāyāṃ vācyaśaktāyām ātmā kena prakāśyate |
- ātmanaiva prakāśyo 'yam ātmā jyotir itīritam || 5,18.142 ||
-
- agrāhya iti sāmānyāt sarveṇeti pratīyate |
- ātmajyotiṣṭvavacanāt parair ity avatiṣṭhate || 5,18.143 ||
-
- arthād evārthabuddhir yā sā śuddhaivopamocyate |
- sādṛśyabodhanaṃ śabdair upamānāgamau punaḥ || 5,18.144 ||
-
- (p.514)ātmajñānāvinābhūtadṛṣṭaceṣṭānirūpaṇāt |
- pareṣām ātmavijñānam anumānād udāhṛtam || 5,18.145 ||
-
- sadasannāśyanāśātmaparikīrtanam ūḍhayā |
- coditaḥ pūrvapakṣo 'yam iti siddhāntam abravīt || 5,18.146 ||
-
- avināśī svarūpeṇa puruṣo yā tu nāśitā |
- mātrāṇāṃ sā 'dhikārāṇām, bhūtādīnām asaṃjñitā || 5,18.147 ||
-
- (p.515)ity āha nāsti kyanirākariṣṇur ātmāstitāṃ bhāṣyakṛdatra yuktyā |
- dṛḍhatvam etadviṣayaś ca bodhaḥ prayāti vedāntaniṣevaṇena || 5,18.148 ||
sākṣād yady api sambandho nātmano yajñasādhanaiḥ |
tathāpi lakṣaṇāvṛttyā śarīradvārako bhavet || 5,18.1 ||
pratyakṣatvaṃ ca dehasthaṃ bhāktam ātmani kalpitam |
ātmanaḥ svargayānaṃ vā śarīrasyopacaryyate || 5,18.2 ||
nairātmyenātra cākṣiptāḥ sarvā eva hi codanāḥ |
sādhyasādhanasambandhas tadukto na hi siddhyati || 5,18.3 ||
tā hi kartuḥ phalenāhuḥ sambandhaṃ kvāpi janmani |
na ca vijñānamātratve bhoktṛkartṛtvasambhavaḥ || 5,18.4 ||
śarīravinipātāc ca paraṃ nānyad yadeṣyate |
adattaphalaïṣṭyādau tadā tadvacanaṃ mṛṣā || 5,18.5 ||
tasmād vedapramāṇārtham ātmātra pratipādyate |
yady api prakṛtaṃ vākyaṃ vyākhyāyetārthavādataḥ || 5,18.6 ||
śarīrendriyabuddhibhyo vyatiriktatvam ātmanaḥ |
nityatvaṃ ceṣyate, śeṣaṃ śarīrādi vinaśyate || 5,18.7 ||
nityaḥ kartṛtvabhoktṛtve pratipanno 'pi san yadā |
na karmaphalasambandhaṃ bhogakāle 'vabudhyate || 5,18.8 ||
mayā yat tu kṛtaṃ karma tasyedaṃ bhujyate phalam |
śubhāśubhaṃ mayaiveti tadā ko 'sya raso bhavet || 5,18.9 ||
aparāmṛśyamāne hi svakarmapratyaye phale |
na viśeṣo bhavet kaś cit svaparātmopabhogayoḥ || 5,18.10 ||
kurvann apy aśubhaṃ karma tenaivaṃ cintayen naraḥ |
na smariṣyāmi bhoge 'ham iti naitad vivarjayet || 5,18.11 ||
tatra nityatvapakṣe 'pi kṛtanāśākṛtāgamau |
phalatas tulyarūpau ced vṛthā tatpratipādanam || 5,18.12 ||
naiṣa doṣaḥ, na bhoge hi smṛtir na upayujyate |
na pravṛttir nivṛttir vā bhogakāle smṛter bhavet || 5,18.13 ||
tadaṅgaṃ yaḥ parāmarśas tadastitvaṃ ca mṛgyate |
prāk pravṛttes tu so 'sty eva viduṣāṃ śāstrataḥ sphuṭaḥ || 5,18.14 ||
paścād api ca śāstrajñā vimṛśanty eva ke cana |
teṣām evādhikāraś ca mā bhūd aviduṣāṃ tu saḥ || 5,18.15 ||
parāmarśaś ca sarvatra nāsti sarvapramāṇakaḥ |
na cānyenāparāmṛṣṭe syād anyasyāpramāṇatā || 5,18.16 ||
nāvabudhyeta yas tv evaṃ mamāsmāt karmaṇaḥ phalam |
bhaviṣyatīty avidvattvād daivād evātra na kriyā || 5,18.17 ||
aparāmṛśyamāne 'pi svāpakāle sukhāśraye |
sambhoge mṛduśayyādau prākpravṛttiś ca dṛśyate || 5,18.18 ||
bhogakāle 'nusandadhyāt phalaṃ yadi tu kaś cana |
rathādikarmavad yāge śāstraṃ syād aprakalpakam || 5,18.19 ||
tava nityavibhutvābhyām ātmāno niṣkriyā yadi |
sukhaduḥkhāvikāryāś ca kīdṛśo kartṛbhoktṛtā || 5,18.20 ||
atha kartṛtvavelāyāṃ duḥkhādeś cāpi janmani |
prāgrūpād anyathātvaṃ syān nityatāsya virudhyate || 5,18.21 ||
nānityaśabdavācyatvam ātmano vinivāryate |
vikriyāmātravācitve na hy ucchedo 'sya tāvatā || 5,18.22 ||
syātām atyantanāśe 'sya kṛtanāśākṛtāgamau |
na tv avasthāntaraprāptau loke bālayuvādivat || 5,18.23 ||
avasthāntarabhāvyetat phalaṃ mama śubhāśubham |
iti jñātvānutiṣṭhaṃś ca vijahac ceṣṭate janaḥ || 5,18.24 ||
anavasthāntaraprāptir dṛśyate na ca kasya cit |
anucchedāt tu nānyatvaṃ bhoktur loko 'vagacchati || 5,18.25 ||
sukhaduḥkhādyavasthāś ca gacchann api naro mama |
caitanyadravyasattādirūpaṃ naiva vimuñcati || 5,18.26 ||
duḥkhinaḥ sukhyavasthāyāṃ naśyeyuḥ sarva eva te |
duḥkhitvaṃ cānuvarteta vināśe vikriyātmake || 5,18.27 ||
tasmād ubhayahānena vyāvṛttyanugamātmakaḥ |
puruṣo 'bhyupagantavyaḥ kuṇḍalādiṣu svarṇavat || 5,18.28 ||
na ca kartṛtvabhoktṛtve puṃso 'vasthāsam āśrite |
tenāvasthāvatas tattvāt karttaivāpnoti tatphalam || 5,18.29 ||
na cāvasthāntarotpāde pūrvātyantaṃ vinaśyati |
uttarānuguṇatvāt tu sāmānyātmani līyate || 5,18.30 ||
svarūpeṇa hy avasthānām anyonyasya virodhitā |
aviruddhas tu sarvāsu sāmānyātmā pravartate || 5,18.31 ||
nairātmyavādapakṣe tu pūrvam evāvabudhyate |
madvināśāt phalaṃ nasyānmatto 'nyasyātha vā bhavet || 5,18.32 ||
iti naiva pravṛttiḥ syān na ca vedapramāṇatā |
janmānare 'bhyupete 'pi jñānamātrātmavādinām || 5,18.33 ||
jñānānāṃ kṣaṇikatvād dhi kartṛbhoktranyatā bhavet |
niṣkriyatvāvibhutvābhyāṃ na ca dehāntarāśritiḥ || 5,18.34 ||
kartā ya eva santāno nanu bhoktā sa eva naḥ |
vijñānakṣaṇabhedas tu tvadavasthāntaraiḥ samaḥ || 5,18.35 ||
kartṛtvam eva duḥsādhaṃ dīrghakāleṣu karmasu |
satsu jñānasahastreṣu kulakalpopamaṃ hi tat || 5,18.36 ||
vyatirikto hi santāno yadi nābhyupagamyate |
santāninām anityatvāt kartā kaś cin na labhyate || 5,18.37 ||
bhoktur atyantabhedāc ca prasajyetākṛtāgamaḥ |
kṛtanāśaṃ tu na brūmaḥ kṛtaṃ naiva hi kena cit || 5,18.38 ||
santānānanyatāyāṃ tu vācoyuktyantareṇa te |
tatra coktam, na cāvastu santānaḥ kartṛtāṃ vrajet || 5,18.39 ||
santānakṣaṇikatve ca tad eva, akṣaṇikas tv atha |
siddhāntahāniḥ, evaṃ ca so 'pi dravyāntaraṃ bhavet || 5,18.40 ||
ekā cāvyatiriktā ca santānibhyo 'tha santatiḥ |
bhedābhedau prasaṅktavyau grāhyagrāhakayor yathā || 5,18.41 ||
tasmād atyantabhedo vā kathañ cid vāpi bhinnatā |
santānasyety ayaṃ cātmā syād vaiśeṣikasāṃkhyayoḥ || 5,18.42 ||
santāno 'yaṃ sa eveti na tv abhedād vinā bhavet |
vāyudopādisantāne vāyutvādir na bhidyate || 5,18.43 ||
jñānatvenāpy abhinnatvaṃ śūnyavāde nirākṛtam |
tathaiva karmabhir veṣṭā phalārthaṃ cittavāsanā || 5,18.44 ||
na cātra vāsanākālaṃ kiñ cic cittam avasthitam |
avastutvāc ca santānaḥ karmabhirnaiva vāsyate || 5,18.45 ||
tatpāramparyajāte 'pi bhuñjāne karmaṇaḥ phalam |
tādātmyena vinā spaṣṭau kṛtanāśākṛtāgamau || 5,18.46 ||
santānāntarajebhyaś ca yo hetuphalabhāvataḥ |
viśeṣaḥ so 'pi dussādhaḥ, parihāro na cānayoḥ || 5,18.47 ||
tasminn asaty api brūyāḥ parihāraṃ tvam anyathā |
samānapṛthivīvāsajñānatvādyaviśeṣataḥ || 5,18.48 ||
samāna iti nāpy etadekatvānugamād vinā |
tena yaccittajaṃ tasya santāna iti vo mṛṣā || 5,18.49 ||
na hi yacchabdatacchabdau vartete bhinnavastuni |
tenaikātmakataiṣṭavyā tatsantānātmavādibhiḥ || 5,18.50 ||
nanv anyatvaṃ vidanto 'pi putrādiphalasiddhaye |
pravartante yathā tadvajjñānasantānino 'pi naḥ || 5,18.51 ||
anyatve ca samāne 'pi yathā vaṃśāntarodbhavāḥ |
na labhante phalaṃ tadvat santānāntarajāḥ kṣaṇāḥ || 5,18.52 ||
na tāvad buddhir atraivam, api cātmaphalecchayā |
putrādibharaṇe vṛttiḥ syāt tad apy atra nāsti te || 5,18.53 ||
phalāntaram anuddiśya na ca putrādi bibhrati |
vinaṣṭasya tu nātmīyasantānabharaṇāt phalam || 5,18.54 ||
yas tv anenaiva mārgeṇa phalāntaram apīcchati |
svasantānyantarair bhogyaṃ tatsantānāny upakārakam || 5,18.55 ||
anavasthedṛśī tasya svopabhogād ṛte bhavet |
naiva hy anyo 'pi santānī kaś cit tasyātmavanmataḥ || 5,18.56 ||
yāvad yāvac ca dūrasthe santānini phalaṃ bhavet |
tāvat tāvac ca tannaśyet sutarāṃ viprakarṣataḥ || 5,18.57 ||
bharaṇaṃ yadapatyānāṃ tiryagādiṣu dṛśyate |
ajñānaṃ śaraṇaṃ tatra prājñānāṃ tu na yujyate || 5,18.58 ||
dehāntare ca buddhīnāṃ sañcāro nopapadyate |
pūrvadehād bahir bhāvo na ca tāsāṃ pratīyate || 5,18.59 ||
vāyunā preryamāṇaṃ hi jvālādyanyatra sañcaret |
buddheḥ kāraṇadeśāt tu preraṇaṃ nāsti kena cit || 5,18.60 ||
amūrtatvāt svayaṃ nāsāvutplutyā 'nyatra gacchati |
jīvaddehe 'pi tenāsyā gamanaṃ nopapadyate || 5,18.61 ||
antarābhavadehas tu niṣiddho vindhyavāsinā |
tadastitve pramāṇaṃ hi na kiñ cid avagamyate || 5,18.62 ||
sahasā jāyate tac ca sahasaiva vinaśyati |
sūkṣmarūpādiyuktaṃ cety utprekṣāmātram eva tat || 5,18.63 ||
saty api jñānasañcāras tatra syān niṣpramāṇakaḥ |
tena cānyaśarīreṣu punarnikṣepakalpanā || 5,18.64 ||
kalalādiṣu vijñānam astīty etac ca sāhasam |
asañjātendriyatvād dhi na tatrārtho 'vagamyate || 5,18.65 ||
na cārthāvagater anyad rūpaṃ jñānasya yujyate |
mūrcchādāv api tenāsya sadbhāvo nopapadyate || 5,18.66 ||
na cāpi śaktirūpeṇa tadā dhīr avatiṣṭhate |
nirāśrayatvāc chaktīnāṃ sthitir na hy avakalpate || 5,18.67 ||
yadi bhūtendriyādhārā jñānaśaktir bhavet tataḥ |
tac caitanyaṃ prasajyeta na ca janmāntaraṃ bhavet || 5,18.68 ||
pariṇāmavivekādyaiḥ śaktyabhivyaktyanugrahāt |
tebhya eva bhaved buddhir na buddhyantarapūrvikā || 5,18.69 ||
tathaivottarakāle 'pi pūrvabuddher yad ucyate |
buddhyantaraprasūtatvaṃ dṛṣṭānto 'tra na vidyate || 5,18.70 ||
athādhāravinirmuktā śaktiḥ syāt kalalādiṣu |
paścād vijñānasiddhyartham ātmā śaktyabhidho bhavet || 5,18.71 ||
śaktyādhāraprakḷptau vā nātmano 'nyaḥ prakalpyate |
jvālābudbudavad vṛttir na cādhārād vinā dhiyām || 5,18.72 ||
jñānaśaktisvabhāvo 'to nityaḥ sarvagataḥ pumān |
dehāntarakṣamaḥ kalpyaḥ so 'gacchann eva yokṣyate || 5,18.73 ||
yajamānatvam apy ātmā sakriyatvāt prapadyate |
na parispanda evaikaḥ kriyā naḥ kaṇabhojivat || 5,18.74 ||
na ca svasamavetaiva kartṛbhiḥ kriyate kriyā |
kriyā dhātvarthamātraṃ syād anyādhāre 'pi kartṛtā || 5,18.75 ||
sattājñānādirūpāṇāṃ kartā tāvat svayaṃ pumān |
yo 'pi bhūtaparispandas tatrādhiṣṭānato bhavet || 5,18.76 ||
taduddeśapravṛtteś ca yā yā dehendriyaiḥ kriyā |
kriyate puruṣeṇaiva sā sā sarvā kṛtocyate || 5,18.77 ||
naiva hy eṣāṃ pravṛttiḥ syāt puruṣeṇāparigrahe |
asvātantryād ato naiṣāṃ parispande 'pi kartṛtā || 5,18.78 ||
tatkarmopārjitaiś cetaiḥ kriyamāṇeṣu karmasu |
kartṛtā yajamānānām ṛtvikparaśukarmavat || 5,18.79 ||
yathā parikrayāmnānād ṛtvigdvārā kriyeṣyate |
gamanādividhes tadvad bhūtadvāratvam āśritam || 5,18.80 ||
krayo yathātmano nāsti gamanādi tathaiva hi |
vidhīyate ca tenātra paradvārāsya kartṛtā || 5,18.81 ||
yathā vā devadattasya cchedane kāṣṭhasaṃśrite |
kartṛtvam evaṃ puṃsaḥ syāc charīragamanādiṣu || 5,18.82 ||
vyāpārāntaratas tatra kartṛtvaṃ ced ihāpi naḥ |
saṅkalpasattvavattvābhyāṃ pumāniṣṭaḥ prayojakaḥ || 5,18.83 ||
sādhāraṇyena kartṛtvaṃ sattvavattvena karmasu |
saṅkalpanaiḥ punarbhedāt pratikarmāsya kartṛtā || 5,18.84 ||
na ca sarvatra tulyatvaṃ syāt prayojakakarmaṇām |
calanena hy asiṃ yoddhā prayuṅkte cchedanaṃ prati || 5,18.85 ||
senāpatis tu vācaiva bhṛtyānāṃ viniyojakaḥ |
rājā sannidhimātreṇa viniyuṅkte kadā cana || 5,18.86 ||
tasmād acalato 'pi syāc calane kartṛtātmanaḥ |
yathaivābhidyamānasya devadattasya bhettṛtā || 5,18.87 ||
karmāntarair yadā dānaṃ svavyāpāraḥ sa eva vā |
bhūtakriyāsu puṃsaḥ syāt, tāni bhūtāntaraiḥ punaḥ || 5,18.88 ||
tāni bhūtāntarebhyaś cety evamādir na vidyate |
karmakṣayāt tv anātmīyaiḥ kṛtaṃ karma na limpati || 5,18.89 ||
anvārambhaṇamānādāvaudumbaryādivarttini |
svarūpāsambhavād yaṣṭuḥ śarīreṇaiva kartṛtā || 5,18.90 ||
tasmād yathākṛtau śāstraṃ pravṛttaṃ vyaktim āśrayet |
tathā puṃsi pravṛttasya bhūtendriyasamāśrayaḥ || 5,18.91 ||
parair abhigatān pūrvam ātmahetun nirasyati |
nety etāvad avacchedyam, vidharmāṇa ime yataḥ || 5,18.92 ||
ayāvad dehabhāvitvaṃ kārśyāder api dṛśyate |
athāvasthāntaraṃ tatra tathā mṛtyur apīṣyatām | 5,18.93 ||
etāvan iha bhedaḥ syāc charīre dṛḍha eva yā |
prāṇādyapagatis tatra nimittaṃ na pratīyate || 5,18.94 ||
guṇo dravyavināśād vā vināśam upagacchati |
guṇāntaropapātād vā tasmād utkṛtya nāśyate || 5,18.95 ||
na tāvat tad dvayaṃ mṛtyau sarvasyaivopalabhyate |
avinaṣṭaśarīrasya prāṇādiś cāpagacchati || 5,18.96 ||
tasmān na dehadharmatvaṃ prāṇāder iti gamyate |
tasmin dṛṣṭe 'py asadbhāvāt sragvilepanagandhavat || 5,18.97 ||
bahirvṛttitvam apy asti prāṇāder iti gamyate |
parendriyaiḥ, sukhādis tu nāntaratvāt pratīyate || 5,18.98 ||
prahṛṣṭavadanatvādiliṅgagamyaṃ sadaiva hi |
antaḥsthiter na dṛṣṭiś cet, pāṭite 'py anupagrahāt || 5,18.99 ||
antaḥśarīre rūpādi pāṭitasyopalabhyate |
na sukhādiḥ, ago 'syāsau na manobuddhivad guṇaḥ || 5,18.100 ||
guṇatvād āśritatvaṃ hi sukhādeḥ syād rasādivat |
ya āśritaḥ sa ātmā, iti bruvāṇasyaitaduttaram || 5,18.101 ||
puṇānāṃ paratantratvāt guṇavān anumīyate |
siddhe guṇatve tat tv asmān pratyasiddhaṃ sukhādiṣu || 5,18.102 ||
bhedena kim upanyastā tulyanyāyecchayā smṛtiḥ |
ubhayaṃ na hy adṛṣṭe 'rthe vāsanātaś ca siddhyati || 5,18.103 ||
upalabdhimanāśritya smṛtyaivecchopajāyate |
upalabdhisamāno 'syāḥ kartā naikāntato bhavet || 5,18.104 ||
upalabdhyanusāreṇa smṛtyātmā punar iṣyate |
samānas tena kartāsti tadarthaṃ punar ucyate || 5,18.105 ||
tatrāpi tu samānāyāṃ santatau vāsanā yataḥ |
tasmāt saty api bhinnatve smaraṇaṃ vyavatiṣṭate || 5,18.106 ||
hetuṣv evaṃ parokteṣu pratiṣiddheṣu samprati |
ahampratyayavijñeyaḥ svayamātmopapādyate || 5,18.107 ||
ahaṃ yāmīty ahaṃśabdaḥ śarīrārthaḥ prayujyate |
gantṛtvāt tasya, na hy ātmā gamanaṃ pratipadyate || 5,18.108 ||
smaraṇapratyabhijñāne bhavetāṃ vāsanāvaśāt |
anyārthaviṣaye, jñātuḥ pratyabhijñā tu durlabhā || 5,18.109 ||
ahaṃ vedmīty ahaṃ buddhir jñātāram adhigacchati |
tatra syād jñātṛvijñānaṃ tadādhāro 'tha vā pumān || 5,18.110 ||
kṛtaṃ bhūtendriyāṇāṃ ca caitanyapratiṣedhanam |
samastavyastasaṅghātavivekapariṇāminām || 5,18.111 ||
sāṅkhyādibhiḥ, aśuddhatvāt saṅghātāt sanniveśataḥ |
mṛtavac ca śarīratvād bhūtatvād bāhyabhūtavat || 5,18.112 ||
cetanatve hi sarveṣāṃ na sambandhaḥ parasparam |
samatvāt, ekacaitanye 'nyasyāṅgatvaṃ virudhyate || 5,18.113 ||
saṅghātasanniveśau ca na staḥ pārārthyavarjitau |
bhoktā ca cetanaḥ kaś cid astīty atrāviruddhatā || 5,18.114 ||
yadi syād jñānamātraṃ ca kṣaṇikaṃ jñātṛ tatra vaḥ |
na bhavet pratyabhijñānaṃ pūrvajñātari samprati || 5,18.115 ||
jñātavān aham evedaṃ puredānīṃ ca vedmy aham |
tasya jñānakṣaṇaḥ ko nu viṣayaḥ parikalpyatām || 5,18.116 ||
pūrvavṛtte hi viṣaye jñātavān iti sambhavet |
jānāmīti na satyaṃ syān nedānīṃ vetty asau tataḥ || 5,18.117 ||
yadīdānīntano grāhyo jānāmīty upapadyate |
jñātavān ity ado 'satyaṃ naivājñāsīdayaṃ yataḥ || 5,18.118 ||
ubhayagrāhyatāyāṃ tu dvayam apy anṛtaṃ bhavet |
na hy etau jñātavantau vā jānīto vādhunā punaḥ || 5,18.119 ||
santāno na ca tadgrāhyo dvairūpyasyāsambhavāt |
jñātavān na hy asau pūrvam avastutvān na vādhunā || 5,18.120 ||
sāmānyaṃ na ca kiñ cit te jñātṛ pūrvāparakṣaṇe |
sādṛśyāt pratyabhijñā cen na syād asadṛśeṣu sā || 5,18.121 ||
gām ahaṃ jñātavān pūrvam aśvaṃ jānāmy ahaṃ punaḥ |
atha jñātṛtvasāmānyaṃ tat syād dehāntareṣv api || 5,18.122 ||
tatra sarveṇa vijñāte bhaved aham iti smṛtiḥ |
ekasantānaje cāpi sa iti syāt kṣaṇe matiḥ || 5,18.123 ||
yathā dehāntarajñāne ghaṭādau vā bahiḥ sthite |
jñātari pratyabhijñāṃ ca vāsanā kartum arhati || 5,18.124 ||
nātasmin sa iti jñānaṃ na hy asau bhrāntikāraṇam |
na cāhampratyayo bhrāntir iṣṭo bādhakavarjanāt || 5,18.125 ||
jñātur anyaś ca viṣayas tasya na syāt svabhāvataḥ |
ahaṃ pratyayavijñeyo jñātā naḥ sarvadaiva hi || 5,18.126 ||
guruḥ sthūlaḥ kṛśo vāham iti dehe 'pi yā matiḥ |
bhrāntiḥ sā, bhedarūpaṃ hi guru me tad itīṣyate || 5,18.127 ||
idaṃ mamedṛśaṃ cakṣurmano me bhrāntam ity api |
indriyeṣv api bhedena vyavahāraś ca dṛśyate || 5,18.128 ||
ajñātṛtvasya siddhatvād virodhād bhedavaty api |
pratyāsattinimittas tu syād abhedamatir bhramaḥ || 5,18.129 ||
mamātmeti matir bhedavyapadeśena yātmanaḥ |
tatrāvasthātmanā bhedaṃ jñānasyāśritya kalpanā || 5,18.130 ||
mametyetasya mukhyārtho nātmano 'nyaḥ pratīyate |
tenāsau bhedahetuḥ syād, bhedaś ca jñānahetukaḥ || 5,18.131 ||
ye cehājñātanānātvās teṣāṃ deheṣv ahaṃ matiḥ |
tatrāpy ātmābhimānenety ahambuddhir dhruvātmani || 5,18.132 ||
ye tu vijñātanānātvās te deheṣv anahaṃkṛtāḥ |
jānāmy aham itīdaṃ tu jñānaṃ naiva nivarttate || 5,18.133 ||
tannivṛttau na teṣāṃ syād dhyānaṃ śiṣyopadeśane |
pravṛttir dṛśyate sā ca, tenātmā taiḥ pratīyate || 5,18.134 ||
śāstrādavardhavijñāte yady ahaṃ jñātavān iti |
nāvagacchet tataḥ sarvaḥ pravartetāditaḥ punaḥ || 5,18.135 ||
tenāsmāt pratyabhijñānāt sarvalokāvadhāritāt |
nairātmyavādabādhaḥ syāt, ete ca pratihetavaḥ || 5,18.136 ||
hyastanāhammatigrāhyo jñātādyāpy anuvarttate |
ahaṃpratyayagamyatvād idānīntanaboddhṛvat || 5,18.137 ||
eṣa vā hyo bhavej jñātā jñātṛtvāt tata eva vā |
hyastanajñātṛvat, teṣāṃ pratyayānāṃ ca sādhyatā || 5,18.138 ||
ekasantānasambandhijñātrahampratyayatvataḥ |
hyastanādyatanāḥ sarve tulyārthaś caikabuddhivat || 5,18.139 ||
vedādevātmanāstitvaṃ yo nāma pratipadyate |
virodhaṃ vātmanā brūyāt taṃ prati brāhmaṇābhidhā || 5,18.140 ||
anyathānupapatteś ca vidhinātmanyapekṣite |
astitvadyotanād etair arthākṣiptasamarthanam || 5,18.141 ||
śāntāyāṃ vācyaśaktāyām ātmā kena prakāśyate |
ātmanaiva prakāśyo 'yam ātmā jyotir itīritam || 5,18.142 ||
agrāhya iti sāmānyāt sarveṇeti pratīyate |
ātmajyotiṣṭvavacanāt parair ity avatiṣṭhate || 5,18.143 ||
arthād evārthabuddhir yā sā śuddhaivopamocyate |
sādṛśyabodhanaṃ śabdair upamānāgamau punaḥ || 5,18.144 ||
ātmajñānāvinābhūtadṛṣṭaceṣṭānirūpaṇāt |
pareṣām ātmavijñānam anumānād udāhṛtam || 5,18.145 ||
sadasannāśyanāśātmaparikīrtanam ūḍhayā |
coditaḥ pūrvapakṣo 'yam iti siddhāntam abravīt || 5,18.146 ||
avināśī svarūpeṇa puruṣo yā tu nāśitā |
mātrāṇāṃ sā 'dhikārāṇām, bhūtādīnām asaṃjñitā || 5,18.147 ||
ity āha nāsti kyanirākariṣṇur ātmāstitāṃ bhāṣyakṛdatra yuktyā |
dṛḍhatvam etadviṣayaś ca bodhaḥ prayāti vedāntaniṣevaṇena || 5,18.148 ||
§ 6 śabdanityatādhikaraṇa SNA
-
- yady anityatvapakṣe 'pi śabdād artho 'vagamyate |
- anādir vyavahāraś ca nityatvaṃ kiṃ nu sādhyate || 6.1 ||
-
- satyam icchanti te 'py evaṃ nyāyas tatra parīkṣyate |
- na parābhyupagatyaiva prāmāṇyam avatiṣṭhate || 6.2 ||
-
- yadā hi kṣaṇikaḥ śabdo na śakto 'rthāvadhāraṇe |
- yuktyāvadhāryate tatra nirmalā vedadhīr bhavet || 6.3 ||
-
- (p.516)nirmūlair api vijñānair dṛṣṭārtheṣu bhaved gatiḥ |
- śrutimātrāśrayatvāt tu dharmo dauḥsthityam āśritaḥ || 6.4 ||
-
- anādivyavahāratvam ādimad vastusaṃśrayam |
- pratyākhyeyam, ghaṭatvādijātau vyaktibhramo hi saḥ || 6.5 ||
-
- sthite kūṭasthanityatve vyavahārasya nityatā |
- kūṭasthena vinaitena na tasyālambanaṃ bhavet || 6.6 ||
-
- prasiddhatvād ṛte sarvo vyavahāro hi neṣyate |
- tasmād vedapramāṇārthaṃ nityatvam iha sādhyate || 6.7 ||
-
- parasparāvinābhāvād anityakṛtakatvayoḥ |
- kāraṇaṃ dvayasiddhyarthaṃ kiñ cit kasya cid ucyate || 6.8 ||
-
- (p.517)nānādeśāvagamyatvād yugapat tulyabuddhibhiḥ |
- asmābhiḥ, kṛtakaḥ śabdo bhaved akṣaralekhyavat || 6.9 ||
-
- yaugapadyopalambhād vā bhedo bhedāc ca kāryatā |
- avibhutve hi yugapannaiko nānāvagamyate || 6.10 ||
-
- kārtsnyena cāvagamyatvād ekadeśe ghaṭādivat |
- śabdasyāvibhūtā, tasmād anyatāsya mukhāntare || 6.11 ||
-
- ekaḥ sann ekadeśastho yadaikena prayujyate |
- tadā vaktrantare na syād ekavaktṛmukhādivat || 6.12 ||
-
- (p.518)kāryatve syāt kriyābhedāt phalabhedaḥ pratikriyam |
- tenaikabuddhiḥ sādṛśyāt sphuṭe 'nyatve 'vakalpate || 6.13 ||
-
- nityatve tv ekabuddheḥ syān na kiñ cid bhrāntikāraṇam |
- kāmaṃ deśā iti nyāyāt tac caikatvaṃ viruddhyate || 6.14 ||
-
- na ca vyañjakabhedena deśabhedopalambhanam |
- pradīpair bhinnadeśasthair na bhinno vyajyate ghaṭaḥ || 6.15 ||
-
- vyomānavayavaṃ caiṣāṃ dhvanīnām āśrayo matam |
- (p.519)savyaṅgyānām ataḥ sarvair vyaktir ekatra te bhavet || 6.16 ||
-
- vastvantaravikāryatvāt smṛtisādṛśyasādhitāt |
- ikārāder anityatvaṃ dadhikṣīraguḍādivat || 6.17 ||
-
- hetuvṛddhyanusāritvāt kāryatāsya ghaṭādivat |
- na hi dīpasahasre 'pi vyañjake varddhate ghaṭaḥ || 6.18 ||
-
- anaikāntikatā tāvaddhetūnām iha kathyate |
- prayatnānantarā dṛṣṭir nitye 'pi na viruddhyate || 6.19 ||
-
- tasmāt tatraiva dṛṣṭatvād anyatrādṛṣṭakalpanā |
- (p.520)prāgūrdhvānupalabdho ced dhetutvena vivakṣite || 6.20 ||
-
- jātyaulūkyasya, sāṃkhyasya caitanyenātmavartinā |
- śākyasyāpi tv anaikāntaḥ kṣaṇikavyatirekibhiḥ || 6.21 ||
-
- pratisaṃkhyāpratisaṃkhyānirodhavyom abhistribhiḥ |
- buddhipūrvaṃ vināśe hi pratisaṃkhyānirodhadhīḥ || 6.22 ||
-
- abuddhipūrvakas teṣāṃ nirodho 'pratisaṃkhyayā |
- tau ca dvāv apy anāśitvād iṣṭāvakṛtakāv api || 6.23 ||
-
- āhuḥ svabhāvasiddhaṃ hi te vināśam ahetukam |
- hetur yasya vināśo 'pi tasya dṛṣṭo 'ṅkurādivat || 6.24 ||
-
- vināśasya vināśas tu nāsti tasmād akṛtrimaḥ |
- (p.521)bhavati hy agnisambandhāt kāṣṭād aṅgārasantatiḥ || 6.25 ||
-
- mudgarādihatāc cāpi kapālaṃ jāyate ghaṭāt |
- svābhāviko vināśas tu jātamātrapratiṣṭitaḥ || 6.26 ||
-
- sūkṣmaḥ sadṛśasantānadṛtter anupalakṣitaḥ |
- yadā vilakṣaṇo hetuḥ patet sadṛśasantatau || 6.27 ||
-
- vilakṣaṇena kāryeṇa sthūlo 'bhivyajyate tadā |
- tenāsadṛśasantāno hetoḥ sañjāyate yataḥ || 6.28 ||
-
- tenaivākriyamāṇo 'pi nāśo 'bhivyajyate sphuṭaḥ |
- sa mudgaraprahārādiprayatnānantarīyakaḥ || 6.29 ||
-
- yasmād akṛtako dṛṣṭo, hetuḥ syād vyabhicāryataḥ |
- ākāśam api nityaṃ sad yadā bhūmijalāvṛtam || 6.30 ||
-
- vyajyate tadapohena svananotsecanādibhiḥ |
- prayatnānantaraṃ jñānaṃ tadā tatrāpi dṛśyate || 6.31 ||
-
- tenānaikāntiko hetur yaduktaṃ tatra darśanāt |
- atha sthagitam apy etad asty evety anumīyate || 6.32 ||
-
- (p.522)tirohitānabhivyakteḥ śabdabuddhiprabandhavat |
- śabdasyaivānavasthānād iti hetuṃ vaded yadi || 6.33 ||
-
- asthānād ity ayaṃ hetus tadānaikāntiko bhavet |
- ākāśadhīprabandho hi tadā tasmin na tiṣṭati || 6.34 ||
-
- tirohitānabhivyakteḥ śabdabuddhiprabandhavat |
- śabdasyaivānavasthānād iti hetuṃ vaded yadi || 6.35 ||
-
- asiddha eva vaktavyas tato 'bhivyaktivādinā |
- tadvyāpārakṛtatve 'pi vyaṅgyair mūlodakādibhiḥ || 6.36 ||
-
- (p.523)kutakatve 'pi teṣāṃ hi notpattiḥ khananādinā |
- na cāccāraṇato 'nyāsti śabdasyotpādikā kriyā || 6.37 ||
-
- nibandharyasatīty evaṃ viśiṣṭe 'pi, tathaiva naḥ |
- abandhāḥ syur yadaiteṣām abodho hetvabhāvataḥ || 6.38 ||
-
- vyañjakābhāvataḥ śabde 'py abodho badhirādivat |
- tasyaiva vā nibandhṛtve bhaved dhetor asiddhatā || 6.39 ||
-
- atha pūrvāparāsattvaṃ hitus tatrāpy asiddhatā |
- sann eva sādhānābhāvāc chabdo naivopalabhyate || 6.40 ||
-
- kṣaṇikaṃ sādhanaṃ cāsya buddhir apy anuvartate |
- meghāndhakāraśarvaryā vidyujjanitadṛṣṭivat || 6.41 ||
-
- (p.524)yathā ghaṭāder dīpādir abhivyañjaka iṣyate |
- cakṣuṣo'nugrahād evaṃ dhvaniḥ syāc chrītrasaṃskṛteḥ || 6.42 ||
-
- na ca paryanuyogo 'tra kenākāreṇa saṃskṛtiḥ |
- utpattāv api tulyatvāc chaktis tatrāpy atīndriyā || 6.43 ||
-
- (p.525)nityaṃ kāryānumeyā ca śaktiḥ kim anuyujyate |
- tadbhāvabhāvitāmātraṃ pramāṇaṃ tatra gamyate || 6.44 ||
-
- ato 'tīndriyayaivete śaktyā śaktim atīndriyām |
- indriyasyādadhānāḥ syuḥ śabdābhivyaktihetavaḥ || 6.45 ||
-
- vyañjako nānyajātiś cet, śrotraṃ śabdasya te katham |
- pārthivānāṃ ghaṭādīnāṃ pradopādiś ca taijasaḥ || 6.46 ||
-
- ātmādisamprayoge ca kāryaiḥ syāt tulyajātitā |
- jātir yā kā cid iṣṭā cet sā no 'trāpi bhaviṣyati || 6.47 ||
-
- upalabdhinimittāc ca nānyad vyañjakam ucyate |
- tasmād yathopalabdhatvāt sa jātivyañjako bhavet || 6.48 ||
-
- tathā tadavinābhāvād vijātīyo bhaviṣyati |
- (p.526)vāyavīyānabhijñatvāt tālvādisthābhimānataḥ || 6.49 ||
-
- anabhivyañjakatvārtham āhoparatayor api |
- vāyavīradhiyaivoktaṃ na nūnam iti cottaram || 6.50 ||
-
- abhighātavacas taḥ prāgevaṃ gūḍhadhiyāvubhau |
- yadi śabdam itīhāpi tredhābhivyaktisambhavaḥ || 6.51 ||
-
- sā hi syāc chabdasaṃskārādindriyasyobhayasya vā |
- tatra sarvaiḥ pratīyeta śabdaḥ saṃskriyate yadi || 6.52 ||
-
- nirbhāgasya vibhor na syād ekadeśe hi saṃskriyā |
- na cāsyādhārabhedena saṃskāraniyamo bhavet || 6.53 ||
-
- yataḥ śabdo nirādhāro vyomātmādivad eva ca |
- athāpy ākāśam ādhāras tatrānavayave 'sati || 6.54 ||
-
- na syāt pradeśasaṃskāraḥ, (p.527)kṛtsnaśabdamater api |
- na hi sāmastyarūpeṇa yāvad vyoma vyavasthitaḥ || 6.55 ||
-
- śaktyate sakalo boddhum ekadeśena saṃskṛtaḥ |
- ākāśaśrotrapakṣe ca vibhutvāt prāptitulyatā || 6.56 ||
-
- dūrabhāve 'pi śabdānām iti jñānaṃ prasajyate |
- śrotrasya caivam ekatvaṃ sarvaprāṇabhṛtāṃ bhavet || 6.57 ||
-
- tenaikaśrutivelāyāṃ śṛṇuyuḥ sarva eva te |
- tasyānavayavatvāc ca na dharmādharmasaṃskṛtaḥ || 6.58 ||
-
- nabhodeśo bhavec chrotraṃ vyavasthādvayasiddhaye |
- vaiśeṣikādisiddhānteṣv evaṃ tāvat prasajyate || 6.59 ||
-
- kāpile 'pi vibhutvena śrotrāder iyam eva dik |
- sakṛc ca saṃskṛtaṃ śrotraṃ sarvaśabdān prabodhayet || 6.60 ||
-
- ghaṭāyonmīlitaṃ cakṣuḥ paṭaṃ na hi na budhyate |
- (p.528)etad eva prasaṅktavyaṃ viṣayasyāpi saṃskṛtau || 6.61 ||
-
- samānadeśavartitvāt saṃskāro 'py aviśeṣataḥ |
- sthiravāyvapanītyā ca saṃskāro 'sya bhavan bhavet || 6.62 ||
-
- dṛṣṭaṃ vāvaraṇāpāye taddeśānyopalambhanam |
- saṃskṛtāsaṃskṛtatve ca śabdaikatve na siddhyataḥ || 6.63 ||
-
- ekāvasthābhyupeto vā sarvair jñāyeta vā na vā |
- pratyekābhihitā doṣāḥ syur dvayor api saṃskṛtau || 6.64 ||
-
- tena prādeśikaṃ jñānaṃ na kṛtatvād vinā bhaved |
- uttaraṃ śrotrasaṃskārād bhāṣyakāreṇa varṇitam || 6.65 ||
-
- tadbhedāt śrutibhedaś ca pratiśrotṛ vyavasthitaḥ |
- nāvaśyaṃ śrotram ākāśam asmābhiś cābhyupeyate || 6.66 ||
-
- na cānavayavaṃ vyoma jainasāṃkhyaniṣedhataḥ |
- (p.529)tenākāśaikadeśo vā yad vā vastvantaraṃ bhavet || 6.67 ||
-
- kāryārthāpattigamyaṃ naḥ śrotraṃ pratinaraṃ sthiram |
- yady api vyāpi caikaṃ ca tathāpi dhvanisaṃskṛtiḥ || 6.68 ||
-
- adhiṣṭhāneṣu sā yasya tacchabdaṃ pratipatsyate |
- athāpīndriyasaṃskāraḥ so 'py adhiṣṭhānadeśataḥ || 6.69 ||
-
- śabdaṃ na śroṣyati śrotraṃ tenāsaṃskṛtaśaṣkuli |
- aprāptakarṇadeśatvād dhvaner na śrotrasaṃskriyā || 6.70 ||
-
- ato 'dhiṣṭhānabhedena saṃskāraniyamasthitiḥ |
- nanv ekasminn adhiṣṭhāne labdhasaṃskāram indriyam || 6.71 ||
-
- bodhakaṃ sarvadeheṣu syād ekendriyavādinaḥ |
- puṃsā dehapradeśeṣu vijñānotpattir iṣyate || 6.72 ||
-
- tena pradhānavaideśyād viguṇā sā tu saṃskṛtiḥ |
- (p.530)niṣpradeśo 'pi cātmā naḥ kārtsnyena ca vidann api || 6.73 ||
-
- śarīra eva gṛhṇātīty evam ukte na dṛṣyati |
- ekatve 'pi yathākāśaṃ dravyaiḥ sāvayavaiḥ pṛthak || 6.74 ||
-
- saṃsargabhedaṃ labhate saṃskārāsaṃskṛto tathā |
- vyomno 'navayavavyāptisadbhāve 'pi bhuviṣṭhitān || 6.75 ||
-
- dvyāśrayatvaṃ na saṃsargo ghaṭādīnanurudhyate |
- bādhiryādivyavasthānam anenaiva ca hetunā || 6.76 ||
-
- tadevābhogyam anyasya dharmādharmavaśīkṛtam |
- yathā tatra vasann eva svāmitvād avaropitaḥ || 6.77 ||
-
- na bhogaṃ labhate tadvadbadhiro 'nyatra śṛṇvati |
- (p.531)śrotraśabdāśrayāṇāṃ ca na nāmāvayavāḥ svayam || 6.78 ||
-
- na caikadeśavṛttitvaṃ tathāpy etan na duṣyati |
- vyañjakānāṃ hi vāyūnāṃ bhinnāvayavadeśatā || 6.79 ||
-
- jātibhedaś ca tenaiva saṃskāro vyavatiṣṭhate |
- anyārthaṃ prerito vāyur yathā'nyaṃ na karotivaḥ || 6.80 ||
-
- tathānyavarṇaṃ saṃskāraśakto nānyaṃ kariṣyati |
- anyais tālvādisaṃyogair varṇo nānyo yathaiva te || 6.81 ||
-
- tathā dhvanyantarākṣepo na dhvanyantarasāribhiḥ |
- tasmād utpattyabhivyaktyoḥ kāryārthāpattitaḥ samaḥ || 6.82 ||
-
- sāmarthyabhedaḥ sarvatra, (p.532)syāt prayatnavivakṣayoḥ |
- viṣayasyāpi saṃskāre tenaikasyaiva saṃskṛtiḥ || 6.83 ||
-
- naraiḥ sāmarthyabhedāc ca na sarvair avagamyate |
- yathaivotpadyamāno 'yaṃ na sarvair avagamyate || 6.84 ||
-
- digdeśādivibhāgena sarvān prati bhavann api |
- tathaiva yatsamīpasthair nādaiḥ syād yasya saṃskṛtiḥ || 6.85 ||
-
- tair eva śrūyate śabdo na dūrasthaiḥ kathañ cana |
- dvayasaṃskārapakṣe tu mṛṣā doṣadvaye vacaḥ || 6.86 ||
-
- yenānyataravaikalyāt sarvaiḥ sarvo na gṛhyate |
- sarvalokaprasiddhāṃ ca vivakṣānusṛtāṃ śrutim || 6.87 ||
-
- anugacchadbhir ekāntāt kāryo mārgaḥ parokṣakaiḥ |
- (p.533)tatra ye tāvad icchanti prāksaṃyogavibhāgataḥ || 6.88 ||
-
- śabda utpadyate tasmād anyas tatsadṛśaḥ punaḥ |
- tadanantaradeśe 'nyas tādṛganyas tataḥ paraḥ || 6.89 ||
-
- vīcītaraṅgavṛttyaivam antyaḥ śrotreṇa gṛhyate |
- adṛṣṭakalpanā tasmin pakṣe bahvī prasajyate || 6.90 ||
-
- śabdabhede na tāvan naḥ prajñābhedaḥ pravarttate |
- ārambhakatvaṃ śabdasya niṣkriyasyāpramāṇakam || 6.91 ||
-
- deśāntaragataṃ kāryaṃ nāmūrtasyābhighnataḥ |
- deśeyattānimittaṃ ca nārambhaniyamaṃ prati || 6.92 ||
-
- na ca diṅniyame hetur anuvātagates tathā |
- sadṛśaṃ vā sajātiṃ vā karotīti ca duṣkaram || 6.93 ||
-
- ārambhasarvadikkatve na ca hetuḥ pratīyate |
- (p.534)niranvayair vinaśyadbhir na cātyantāsatāṃ kriyā || 6.94 ||
-
- jñānasantānavaccaiṣāṃ santāno nāvakalpate |
- vegavatsakriyatvābhyāṃ taraṅgāṇāṃ tu yujyate || 6.95 ||
-
- kāryadeśāntarārambho yāvadvegaṃ ca tatkriyā |
- ārambhapratibandho 'sya na ca kuḍyādibhibhaṃbhir bhavet || 6.96 ||
-
- na hy asūrttasya sadbhāvo sūrtamadhye vihanyate |
- na ca kuḍyādibhir vyoma nāśyate sāryate 'pi vā || 6.97 ||
-
- na tirodhīyate tasmāt kuḍyamadhye 'pi tad dhruvam |
- ākāśaṃ tatra na syāc cet kuḍyasthānaṃ virudhyate || 6.98 ||
-
- tan madhyāvayavānāṃ ca, na hi tiṣṭhati te ghane |
- athāvṛtyātmakadravyasaṃyogarahitaṃ nabhaḥ || 6.99 ||
-
- śabdotpādaṃ bibhartīti tatra nyāyo na kaś cana |
- (p.535)anyathāpy upapannatvāt nārthāpattyaitad iṣyate || 6.100 ||
-
- na pramāṇāntaraṃ ceyaṃ pramāṇadvayavādinām |
- sambandhānupalabdheś ca nānumānena kalpanā || 6.101 ||
-
- brūyāt sāmānyadṛṣṭaṃ ced, bhaved dhetor viruddhatā |
- sajātīyakaraḥ śabdo guṇatvāc cendriyādivat || 6.102 ||
-
- aśabdārambhakas tadvat syād adeśāntare tathā |
- yatra hy avayavā deśe paṭādīnāṃ vyavasthitāḥ || 6.103 ||
-
- tatraiva tadguṇāḥ sarve tadārabdho 'vayavy api |
- tadguṇāś cāpi taddeśās tenaiṣām ekadeśatā || 6.104 ||
-
- tadvadādyā pṛthagdeśāḥ śabdāḥ sarve bhavanti hi |
- śabdaṃ nārabhate śabdaḥ śabdatvād antyaśabdavat || 6.105 ||
-
- evaṃ vibhāgasaṃyogau tadbhāvād antyayogavat |
- jainakāpilanirdiṣṭaṃ śabdaśrotrādisarpaṇam || 6.106 ||
-
- sādhīyo 'smāt, (p.536)tad apy atra yuktyā naivāvatiṣṭhate |
- śabdasyāgamanaṃ tāvad adṛṣṭaṃ parikalpitam || 6.107 ||
-
- mūrtisparśādimattvaṃ ca teṣām abhibhavaḥ satām |
- tvagagrāhyatvam anye ca bhāgāḥ sūkṣmāḥ prakīrtitāḥ || 6.108 ||
-
- teṣām adṛśyamānānāṃ kathaṃ ca racanākramaḥ |
- kīdṛśād racanābhedād varṇabhedaś ca jāyate || 6.109 ||
-
- dravatvena vinā caiṣāṃ saṃśleṣaḥ kathyate katham |
- āgacchatāṃ ca viśleṣo na bhaved vāyunā katham || 6.110 ||
-
- laghavo 'vayavā hy ete nibaddhā na ca kena cit |
- vṛkṣādyabhihatānāṃ ca viśleṣo loṣṭavad bhavet || 6.111 ||
-
- ekaśrotrapraveśe ca nānyeṣāṃ syāt punaḥ śrutiḥ |
- na cāvāntaravarṇānāṃ nānātvasyāsti kāraṇam || 6.112 ||
-
- na caikasyaiva sarvāsu gamanaṃ dikṣu yujyate |
- (p.537)śrotrāgamanapakṣe ca, tan na, vṛttiś ca gacchati || 6.113 ||
-
- tadadṛṣṭadvayaṃ tasya, dūrasthena ca vikriyā |
- prāptiḥ sarvagatatvāc cet, tulyā dūragateṣv api || 6.114 ||
-
- vikriyāvikriye tatra sarvaiḥ syātāṃ na bhedataḥ |
- asambaddhavikāritvam apīṣṭaṃ tatra pūrvavat || 6.115 ||
-
- asambandhasamānatve nāsanno hi viśiṣyate |
- amūrtā śrotravṛttiś ca na mūrtena vihanyate || 6.116 ||
-
- tatra vyavahitaḥ śabdaḥ kimarthaṃ nopalabhyate |
- (p.538)śrtotrasya vikriyāyāṃ ca neyattāyā niyāmakam || 6.117 ||
-
- nānuvātādibhis tasya vṛtteś ca preraṇaṃ bhavet |
- anuvātaṃ vihanyeta, prativātaṃ ca sā vrajet || 6.118 ||
-
- tadgataṃ hy anuvātatvaṃ syān na śabdagataṃ tadā |
- yeṣāṃ tv aprāpta evāyaṃ śabdaḥ śrotreṇa gṛhyate || 6.119 ||
-
- teṣām aprāptitulyatvaṃ dūravyavahitādiṣu |
- tatra dūrasamīpasthagrahaṇāgrahaṇe same || 6.120 ||
-
- syātāṃ na ca kramo nāpi tīvramandādisambhavaḥ |
- tasmāc chrotriyadṛṣṭāpi kalpaneyaṃ parīkṣyatām || 6.121 ||
-
- prayatnābhihato vāyuḥ koṣṭhyo yātītyasaṃśayam |
- sa saṃyogavibhāgau ca tālvāder anurudhyate || 6.122 ||
-
- vegavattvāc ca so 'vaśyaṃ yāvad vegaṃ pratiṣṭhate |
- tasyātmavayavānāṃ ca stimitena ca vāyunā || 6.123 ||
-
- saṃyogā viprayogāś ca jāyante gamanād dhruvam |
- (p.539)karṇavyomani sa prāptaḥ śaktiṃ śrotre niyacchati || 6.124 ||
-
- tadbhāve śabdabodhāc ca saṃskāro 'dṛṣṭa iṣyate |
- utpattiśaktivat so 'pīty adhikaṃ no na kiñ cana || 6.125 ||
-
- tathaiva tadviśeṣo 'pi viśiṣṭagrahaṇād bhavet |
- śabdotpatter niṣiddhatvād anyathānupapattitaḥ || 6.126 ||
-
- viśiṣṭasaṃskṛter janma dhvanibhyo 'dhyavasīyate |
- tadbhāvabhāvitā cātra śaktyastitvā'vavodhinī || 6.127 ||
-
- śrotraśaktivad eveṣṭā, buddhis tatra hi saṃhṛtā |
- (p.540)kuḍyādipratibandho 'pi yujyate mātariśvanaḥ || 6.128 ||
-
- śrotradeśābhighāte 'pi tena tīvrapravartinā |
- tasya ca kramavartitvāt kṣayi vegātmasaṃpadaḥ || 6.129 ||
-
- saṃskārakramatīvratvamandatādinimittatā |
- imam eva ca saṃskāraṃ śabdagrahaṇakāraṇam || 6.130 ||
-
- ke cit tu paṇḍitam manyāḥ śrotram ity abhimanvate |
- saṃjñāsañcāraṇāc caiṣāṃ bahumānaḥ svacetasi || 6.131 ||
-
- mudhaiṣāṃ bahumāno 'yaṃ vastvanutpādya kiñ cana |
- dhvanijanyād dhi saṃskārāc chrotraṃ nānyat pradarśitam || 6.132 ||
-
- taṃ muktvā śrotraśabdena kiṃ dṛṣṭam adhikaṃ ca taiḥ |
- evañ jātīyakān arthān phalena pratipāditān || 6.133 ||
-
- lokaḥ saṃskāraśabdena sāmānyenaiva jalpati |
- śrotraśabdo viśeṣeṇa tatrāvijñātasaṅgatiḥ || 6.134 ||
-
- siddhaṃ svārthaṃ parityajya nābhidhānena vartate |
- (p.541)ādāvaparibhāṣyatvaṃ bhāṣyakāro yadabravīt || 6.135 ||
-
- padārtheṣu bhavet teṣāṃ tadatikramaṇaṃ phalam |
- saṃskāravyatirikte ca sarvalokasya vastuni || 6.136 ||
-
- śrotraśabdaḥ prasiddhaḥ san svāc chandyenāpanīyate |
- indriyāṇām abhivyaktir garbhasthasyaiva dehinaḥ || 6.137 ||
-
- prākkāryād āgamaiḥ siddhā tatpradveṣeṇa laṅghyate |
- na ca śabdārthasambandhaḥ kartuṃ yogyaḥ kathañ cana || 6.138 ||
-
- kṣaṇikaśrotrapakṣe ca so 'vaśyaṃ kṛtako bhavet |
- saṃskāre tulyam etac cet, na saṃskārāntarasthiteḥ || 6.139 ||
-
- saṃskāraśabdavācyā hi ke cid varṣaśatāny api |
- dhriyante tena tacchabdasambandho na vinaśyati || 6.140 ||
-
- (p.542)śrotraśabdaḥ punaḥ pūrva saṃskārād uttaratra tu |
- ekadeśanibaddhe hi sarvadārthe pratiṣṭhitaḥ || 6.141 ||
-
- śakyaṃ ca ghridhriyamāṇatvam indriyatvāt tvagāditvat |
- vaktuṃ śrotrasya tenātra kṣaṇikotpattyasambhavaḥ || 6.142 ||
-
- yadi ca dhvanisasamparkāc chrotram evopajāyate |
- badhirasyāpi tajjanma kimarthaṃ nopalabhyate || 6.143 ||
-
- yad yasya nāsti tat tasya sutarāṃ jananakṣamam |
- tasmād apekṣitaṃ śrotraṃ badhirasyāpi jāyatām || 6.144 ||
-
- saṃskāre 'py aviśiṣṭaṃ cet, nāsāv upahatendriye |
- śrotramācchāditaṃ doṣaiḥ saṃskartuṃ dhvanayo 'kṣamāḥ || 6.145 ||
-
- (p.543)utpadyamānapakṣe tu na kiñ cit pratibandhanam |
- śrotram ākāśadeśaṃ ca bhautikendriyavādinaḥ || 6.146 ||
-
- yamāhus tasya sadbhāvaḥ prāgdhvaneḥ kena vāryate |
- siddhasya ca padārthasya yānyataḥ kāryaṃyogyatā || 6.147 ||
-
- saṃskāraśabdavācyatvāt sā yuktyā vāryate kayā |
- lokāgamaprasiddheṣu padārtheṣv anyathā vacaḥ || 6.148 ||
-
- tanmudhākhedakāri syād goviṣāṇāśanopamam |
- yadi tv avaśyaṃ kartavyastārkikoktiviparyayaḥ || 6.149 ||
-
- tato vedānusāreṇa kāryā dikśrotratāmatiḥ |
- diśaḥ śrotram iti hy etat pralayeṣv abhidhīyate || 6.150 ||
-
- tac ca prakṛtigāmitvavacanaṃ cakṣurādivat |
- sūryam asya tathā cakṣuruktaṃ gamayatād iti || 6.151 ||
-
- tejaḥ prakṛtivijñānaṃ tathā śrotraṃ digātmakam |
- (p.544)dik ca sarvaṃgataukā ca yāvad vyoma vyavasthitā || 6.152 ||
-
- karṇacchidraparicchannā śrtotram ākāśadeśavat |
- yāvāṃś ca kaṇabhugnyāyo nabhobhāgaprakalpane || 6.153 ||
-
- digbhāge tu samasto 'sau, āgamāt tu viśiṣyate |
- tasmād digdravyabhāgo yaḥ puṇyāpuṇyavaśīkṛtaḥ || 6.154 ||
-
- karṇacchidraparicchinnaḥ śrotraṃ saṃskriyate ca saḥ |
- tasmāt svato 'navasthānaṃ parastādity asiddhatā || 6.155 ||
-
- pratyayasyānavasthānaṃ vyomny api sthagite 'sti naḥ |
- na ca tasmin vināśitvaṃ dravye 'dravyātmake sati || 6.156 ||
-
- tatrānumānabuddhiś cet, śabde 'py astīti gamyatām |
- (p.545)karoter yac ca karmatvāt kṛtakatvam udāhṛtam || 6.157 ||
-
- arthas tāvadasiddho 'yam abhidhānam athocyate |
- tatrāpi vyabhicāritvaṃ tatkriyājanmavādinaḥ || 6.158 ||
-
- gomayādāvatajjanye 'py eṣa śabdo hi dṛśyate |
- yathā kathañ cid iṣṭaṃ cet kāryatvaṃ gomayādiṣu || 6.159 ||
-
- tathāpy ākāśamātratvaṃ kuruṣv ety atra dṛśyate |
- varaṇābhāvamātratvāt kāryam eveti cet, na tat || 6.160 ||
-
- bauddhānām api nābhāvaḥ svayaṃsiddho hi janyate |
- mṛdāṃ deśāntaraprāptir vyāpāraphalam atra hi || 6.161 ||
-
- anāvṛtyātmakaṃ vyoma nityam eva vyavasthitam |
- nityasya karaṇābhāvāt prayoge 'sminn athocyate || 6.162 ||
-
- bhrāntatvaṃ gauṇatā veti śabde 'py evaṃ bhaviṣyati |
- (p.546)prāgbhāgo yaḥ surāṣṭrāṇāṃ mālavānāṃ sa dakṣiṇaḥ || 6.163 ||
-
- prāgbhāgaḥ punar etateṣāṃ teṣām uttarataḥ sthitaḥ |
- tena sūryoditer deśau bhinnāv ubhayavāsinām || 6.164 ||
-
- dṛṣṭau saviturekatve 'py ato 'naikāntiko bhavet |
- paśyanty eke ca yaddeśāv udayās tamayau raveḥ || 6.165 ||
-
- tāvatyevābhimanyante parastāt tannivāsinaḥ |
- na ca bhinnā nirīkṣyante tena nādityabhinnatā || 6.166 ||
-
- madhyāhne sarvaṃ puṃsāṃ syād ekaṃ copari darśanam |
- yo yo gṛhītaḥ sarvasmāt purataḥ savitekṣyate || 6.167 ||
-
- tadantarādhikātmā ca bhāti tenāgrataḥ sthitaḥ |
- viprakṛṣṭāntarāṇāṃ ca stokadeśe 'pi dṛśyate || 6.168 ||
-
- siddhabhinnāgradeśānāṃ dūradeśasamānatā |
- (p.547)tatrāpi viprakṛṣṭasya sannidhyadhyāsakāritā || 6.169 ||
-
- deśabhrāntir bhavet puṃsāṃ tattaddeśam apaśyatām |
- śabde tu kiṃnimittaiṣā, tatrāpi vyāpitākṛtā || 6.170 ||
-
- yo yo gṛhītaḥ sarvasmin deśe śabdo 'pi dṛśyate |
- na cāsyāvayavāḥ santi yena vartteta bhāgaśaḥ || 6.171 ||
-
- śabdo varttata ity evam, tatra sarvātmakaś ca saḥ |
- vyañjakadhvanyadhīnatvāt taddeśe tu sa gṛhyate || 6.172 ||
-
- (p.548)na ca dhvanīnāṃ sāmarthyaṃ vyāptuṃ vyoma nirantaram |
- tenāvicchinnarūpeṇa nāsau sarvatra gṛhyate || 6.173 ||
-
- dhvanīnāṃ bhinnadeśatvaṃ śrutis tatrānurudhyate |
- apūritāntarālatvād vicchedaś cāvasīyate || 6.174 ||
-
- teṣāṃ cālpakadeśatvāc chabdasyāvibhutāmatiḥ |
- gatimadvegavattvābhyāṃ te cāyānti yato yataḥ || 6.175 ||
-
- śrotā tatas tataḥ śabdamāyāntam iva manyate |
- sūryasya bhinnadeśatvaṃ nanv ekena na gṛhyate || 6.176 ||
-
- na nāma sarvathā tāvad dṛṣṭāsyānekadeśatā |
- saviśeṣaṇahetuś cet tathāpi vyabhicāritā || 6.177 ||
-
- dṛśyate bhinnadeśo 'yam ity eko 'pi hi buddhyate |
- (p.549)jalapātreṣu caikena nānekaḥ savitekṣyate || 6.178 ||
-
- yugapat, na ca bhedasya pramāṇaṃ tulyavedanāt |
- āhaikena nimittena pratipātraṃ pṛthak pṛthak || 6.179 ||
-
- bhinnāni pratibimbāni jāyante yugapanmama |
- atra brūmo yadā tāvajjale saureṇa tejasā || 6.180 ||
-
- sphuratā cākṣuṣaṃ tejaḥ pratisrotaḥ pravarttitam |
- svadeśa eva gṛhṇāti savitāram anekadhā || 6.181 ||
-
- bhinnamūrtiṃ yathā pātraṃ tadāsyānekatā kutaḥ |
- īṣannimīlite 'ṅgulyā yathā cakṣuṣi dṛśyate || 6.182 ||
-
- pṛthageko 'pi bhinnatvāc cakṣurvṛttes tathaiva naḥ |
- anye tu codayanty atra pratibimbodayaiṣiṇaḥ || 6.183 ||
-
- sa eva cet pratīyeta kasmān nopari dṛśyate |
- kūpādiṣu kuto 'dhastāt pratibimbekṣaṇaṃ bhavet || 6.184 ||
-
- prāṅmukho darpaṇaṃ paśyan syāc cet pratyaṅmukhaḥ katham |
- tatraiva bodhayed arthaṃ bahiryātaṃ yadindriyam || 6.185 ||
-
- tata etad bhaved evaṃ śarīre tat tu bodhakam |
- (p.550)apsūryadarśināṃ nityaṃ cakṣurdvedhā pravarttate || 6.186 ||
-
- ekamūrdhvamadhastāc ca tatrordhvāṃśaprakāśitam |
- adhiṣṭhānānṛjusthatvān nātmā sūryaṃ prapadyate || 6.187 ||
-
- pāramparyārpitaṃ santamavāgvṛttyā tu budhyate |
- ūrdhvavṛttes tadekatvādavāgiva ca manyate || 6.188 ||
-
- adhastād eva tenārkaḥ, sāntarālaḥ pratīyate |
- evaṃ prāgbhūtayā vṛttyā pratyagvṛttisamarpitam || 6.189 ||
-
- budhyamāno mukhaṃ bhrāntyā pratyagity avagacchati |
- anekadeśavṛttau vā saty api pratibimbake || 6.190 ||
-
- samānabuddhigamyatvān nānātvaṃ naiva vidyate |
- (p.551)vaktṛvaktrapradeśānāṃ bhinnatvād bhinnadeśatā || 6.191 ||
-
- śrotrāgamanapakṣe syāt taddeśe tv ekadeśatā |
- adhiṣṭhānābahirvṛtter anyasmin saty apīndriye || 6.192 ||
-
- taddeśāḥ karṇaśaṣkulyo gṛhyeran gamane sati |
- iyaṃ tu vaktranekatve śrotraikatve ca kalpanā || 6.193 ||
-
- vaktaryekatra bhinneṣu śrtotṛṣu syād viparyayaḥ |
- tatra hi śrotradeśānāṃ bhinnatvād bhinnadeśatā || 6.194 ||
-
- tadāgame tu vaktrekyādekadeśatvasambhavaḥ |
- (p.552)dhvanyāgatyā yadi bhrāntir itaratrāpi sā samā || 6.195 ||
-
- bhinnavyañjakatālvādideśabhedād bhaviṣyati |
- sūtreṇa yugapadbhāvaḥ śrotraikatvād udāhṛtaḥ || 6.196 ||
-
- atas tadanusāreṇa yady apītyādikīrtanam |
- deśabhedena bhinnatvam ity etac cānumānikam || 6.197 ||
-
- pratyakṣas tu sa eveti pratyayas tena bādhakaḥ |
- paryāyeṇa yathā caiko bhinnān deśān vrajann api || 6.198 ||
-
- devadatto na bhidyeta tathā śabdo na bhidyate |
- jñātaikatvo yathaivāsau dṛśyamānaḥ punaḥ punaḥ || 6.199 ||
-
- (p.553)na bhinnaḥ kālabhedena tathā śabdo na deśataḥ |
- paryāyād avirodhaś ced, vyāpitvād api dṛśyatām || 6.200 ||
-
- dṛṣṭasiddhau hi yo dharmaḥ sarvathā so 'bhyupeyate |
- varṇāntaravikāryatvād iti yoktā vināśitā || 6.201 ||
-
- ukte ca hetusiddhyartha sādṛśyasmaraṇe punaḥ |
- tatra smṛter asiddhatvam, na hy evaṃ pāṇiner vacaḥ || 6.202 ||
-
- ikārapariṇāmena yakāraḥ kriyatām iti |
- (p.554)siddhe śabdārthasambandhe tacchāstraṃ hi pravarttate || 6.203 ||
-
- prayoganiyamārthāya na caivaṃ siddhatā bhavet |
- bhinnaprasiddhayos tena dadhi dadhyeti śabdayoḥ || 6.204 ||
-
- ācakṣāṇena sādhutvaṃ dadhītyautsargikaḥ kṛtaḥ |
- anvākhyātuṃ svarūpeṇa dadhyaśabdaṃ ca veditum || 6.205 ||
-
- svaśāstre laghubodhārtham ekatvam iva darśitam |
- tatrāci parataḥ siddhaṃ dadhyaśabdaṃ nivarttayan || 6.206 ||
-
- dadhīti śāstrataḥ prāptaḥ so 'yaṃ tenaiva vāryate |
- ikprayogaprasaṅge tu yaṇ sādhur iti gamyate || 6.207 ||
-
- paramārthas tu naivāsmin vikāro 'bhūt kadā cana |
- kevalaṃ yat tu sādṛśyaṃ tadanaikāntikīkṛtam || 6.208 ||
-
- kunde dadhyavikāre 'pi tatsādṛśyaṃ hi dṛśyate |
- (p.555)nāsti sarvātmanā taccecchabde 'pi sthānamātrakam || 6.209 ||
-
- tenaitayor asiddhatvāt mūlahetor asiddhatā |
- kāraṇānuvidhāyitvaṃ yac cālpatvamahattvayoḥ || 6.210 ||
-
- tadasiddhaṃ na varṇo hi vardhate na padaṃ kva cit |
- varṇāntarajanau tāvat tatpadatvaṃ vihanyate || 6.211 ||
-
- apadaṃ hi bhaved etad yadi vā syāt padāntaram |
- varṇo 'navayavatvāt tu vṛddhihrāsau na gacchati || 6.212 ||
-
- vyomādivad ato 'siddhā vṛddhir asya svarūpataḥ |
- atha tādrūpyavijñānaṃ hetur ity abhidhīyate || 6.213 ||
-
- tathāpi vyabhicāritvaṃ śabdatve 'pi hi tanmatiḥ |
- vyaktyalpatvamahattve ca yad yathānuvidhīyate || 6.214 ||
-
- tathaivānuvidhānārthaṃ dhvanyalpatvamahattvayoḥ |
- vyaṅgyānāṃ caitadastīti loke 'py aikāntikaṃ na tat || 6.215 ||
-
- darpaṇālpamahattve 'pi dṛśyate 'nupatanmukham |
- na syād avyaṅgyatā tasya tatkriyājanyatāpi vā || 6.216 ||
-
- na cāsyoccāraṇādanyā vidyate janikā kriyā |
- (p.556)yathā mahatyāṃ khātāyāṃ mṛdi vyomni mahattvadhīḥ || 6.217 ||
-
- alpāyām alpadhīr evam atyantākṛtake sati |
- tenātraivaṃ paropādhiḥ śabdavṛddhau matibhramaḥ || 6.218 ||
-
- na casyūlatvasūkṣmatve lakṣyete śabdavṛttinī |
- buddhitīvratvamandatve mahattvālpatvakalpanā || 6.219 ||
-
- sā ca paṭvī bhavaty eva mahātejaḥprakāśite |
- mandaprakāśite mandā ghaṭādāv api sarvadā || 6.220 ||
-
- evaṃ dīrghādayaḥ sarve dhvanidharmā iti sthitam |
- nādo vāyuguṇas tadvān vāyur vā yadi kalpyate || 6.221 ||
-
- varṇānāṃ śrotragamyatvān na ca ye śrotragocarāḥ |
- tatrāvarṇātmakaḥ śabdaḥ śaṅkhādeḥ śrūyate katham || 6.222 ||
-
- dhvanīnāṃ śrotragamyatvaṃ tasmāt ke cit pracakṣate |
- (p.557)mārutapreritās te ca kurvanti śrotrasaṃskṛtim || 6.223 ||
-
- varṇavyaktau ca dṛṣṭatvāt teṣāṃ nādṛṣṭakalpanā |
- anye tu varṇayanty atra pūrvoktadhvanivādinaḥ || 6.224 ||
-
- marutām eva nānātvād ghoṣaśrutyupapādanam |
- tatra tālvādisaṃyogavibhāgaiḥ preritāḥ sphuṭam || 6.225 ||
-
- vyañjanti varṇam anye tu śabdatvaṃ sarvavarṇabhāk |
- varṇasarvagatatvāt tu nāpadyeta nirāśrayam || 6.226 ||
-
- na ca paryanuyogaḥ syāt kva varṇe vyaktir ity ayam |
- eta eva ca te pūrvam uktā bodhānuvarttinaḥ || 6.227 ||
-
- yeṣāṃ pracayanānātvād vṛttibhedaḥ pratīyate |
- (p.558)yad vā jātyantaraṃ santu sarvathā kāryahetukam || 6.228 ||
-
- tvatpakṣavad dhvanīnāṃ naḥ śaktibhedaprakalpanam |
- darśanasya parārthatvaṃ yadi nāma pratīyate || 6.229 ||
-
- śabdasya kim ihāyātaṃ yena nityo 'bhyupeyate |
- anityeṣv api dṛṣṭatvād dvīpajvālāghaṭādiṣu || 6.230 ||
-
- parārthadarśanatvasya dharmatve 'pi na hetutā |
- vinā sādharmyadṛṣṭāntād viruddho vā bhaved ayam || 6.231 ||
-
- nityānām aprayogitvam aṇūnām api daśyate |
- (p.559)arthapratyāyanaṃ caiṣa janmanaiva kariṣyati || 6.232 ||
-
- vināpi sthāsnurūpeṇa saṃyogādīn yathā kriyā |
- pūrvālocanam etasya bhūtasmṛtyā ca karmavat || 6.233 ||
-
- tasmān na viniyojyatvāt prāgastitvaṃ ghaṭādivat |
- prakāśitaṃ yathā cārthaṃ tejasā kena cit purā || 6.234 ||
-
- na vā bhūyopi buddhyante śabdād api tathā bhavet |
- darśanasya parārthatve yadasiddhyādi codyate || 6.235 ||
-
- tatkāṣṭhadahano vahnirabdāhārthaṃ niyujyate |
- anumānaprayoge hi vaktum ityādi yujyate || 6.236 ||
-
- arthāpattir iyaṃ coktā pakṣadharmādivarjitā |
- yadi nāśini nitye vā vināśiny eva vā bhavet || 6.237 ||
-
- śabde vācakasāmarthyam, tato dūṣaṇam ucyatām |
- phalavad vyavahārāṅgabhūtārthapratyayāṅgatā || 6.238 ||
-
- niṣphalatvena śabdasya yogyatvād avadhāryate |
- parīkṣyamāṇas tenāsya yuktyā nityavināśayoḥ || 6.239 ||
-
- (p.560)sa dharmo 'bhyupagantavyo yaḥ pradhānaṃ na bādhate |
- na hy aṅgāṅgānurodhena pradhānaphalabādhanam || 6.240 ||
-
- yujyate, nāśipakṣe ca tadekāntāt prasajyate |
- na hy adṛṣṭārthasambandhaḥ śabdo bhavati vācakaḥ || 6.241 ||
-
- tathā cet syād apūrvo 'pi sarvaḥ sarvaṃ prakāśayet |
- sambandhadarśanaṃ cāsya nānityasyopapadyate || 6.242 ||
-
- sambandhajñānasiddhiś ced dhruvaṃ kālāntarasthitiḥ |
- anyasmin jñātasambandhe na cānyo vācako bhavet || 6.243 ||
-
- gośabdejñātasambandhe nāśvaśabdo hi vācakaḥ |
- athānyo 'pi svabhāvena kaś cid evāvabodhakaḥ || 6.244 ||
-
- tatrānibandhane na syāt ko 'sāv iti viniścayaḥ |
- yataḥ pratyaya ity evaṃ vyavahāro 'vakalpate || 6.245 ||
-
- (p.561)śrotāṇāṃ syād apītthaṃ tu vaktāṇāṃ nāvakalpate |
- ajñātvā kam asau śabdam ādāv eva vivakṣati || 6.246 ||
-
- jānāti ced avaśyaṃ sa pūrvaṃ tenāvadhāritaḥ |
- tejaḥ pratyakṣaśeṣatvān na tattve 'pi prakāśakam || 6.247 ||
-
- sadṛśatvāt pratītiś cet, taddvāreṇāpy avācakaḥ |
- kasya caikasya sādṛśyāt kalpyatāṃ vācako 'paraḥ || 6.248 ||
-
- adṛṣṭasaṅgatitvena sarveṣāṃ tulyatā yataḥ |
- arthavān pūrvadṛṣṭaś cet, tasya tāvān kutaḥ kṣaṇaḥ || 6.249 ||
-
- dvistrir vānupalabdho hi nārthavān sampratīyate |
- (p.562)apratītānyaśabdānāṃ tatkāle 'sāv anarthakaḥ || 6.250 ||
-
- sa evānyaśrutīnāṃ syād arthavān iti vismayaḥ |
- athāsya vidyamānā 'pi kaiś cid artho na gamyate || 6.251 ||
-
- tattulyam uttarasyeti kiṃ sādṛśyena vācakaḥ |
- anarthakatvam asya syād arthānanyaśrutīn prati || 6.252 ||
-
- pūrvasminn api tatsattvāt sarvānarthakatā bhavet |
- arthavatsadṛśatvena yo vā śrutavatāṃ mataḥ || 6.253 ||
-
- mukhyo 'sāvaśrutīnāṃ syāt, tadekatve na yujyate |
- sambandhākaraṇe yuktis taduktam iti kathyate || 6.254 ||
-
- śabdānityatvapakṣe 'pi viśeṣeṇa sa duṣkaraḥ |
- (p.563)śabdaṃ tāvad anuccārya sambandhakaraṇaṃ kutaḥ || 6.255 ||
-
- na coccāritanaṣṭasya sambandhena prayojanam |
- tenāsambaddhya naṣṭatvāt pūrvas tāvad anarthakaḥ || 6.256 ||
-
- uttaro 'kṛtasambandho vijñāyetārthavān katham |
- śabdoccāraṇasambandhakaraṇavyāvahārikāḥ || 6.257 ||
-
- kriyāḥ kramasvabhāvatvāt kaḥ kuryād yugapat kva cit |
- deśakālādibhedānāṃ puṃsā śabdāntaraśruteḥ || 6.258 ||
-
- pūrvaṃ kṛtrimasambandhe 'py ekaḥ śabdo na sidhyati |
- sambandhakathane 'py asya syād evaiṣā nirākṛtiḥ || 6.259 ||
-
- naṣṭāsadvarttamāneṣu nākhyānasya hi sambhavaḥ |
- arthavān kataraḥ śabdaḥ śroturvaktrā ca kathyatām || 6.260 ||
-
- yadā pūrvaśrutaṃ śabdaṃ nāsau śaknoti bhāṣitum |
- na tāvad arthavantaṃ sa bravīti sadṛśaṃ badet || 6.261 ||
-
- nārthavatsadṛśaḥ śabdaḥ śrotus tatropapadyate |
- arthavadgrahaṇābhāvāt, (p.564)na cāsāvarthavān svayam || 6.262 ||
-
- vaktuḥ śrotṛtvavelāyām etad eva prasajyate |
- evaṃ ca sarvavaktāṇāṃ na śabdaḥ kvacidarthavān || 6.263 ||
-
- bhaved yady api sambandhaḥ sargādau kasya cit kṛtaḥ |
- tasminn abuddhe naiva syād ekasmāt sadṛśe matiḥ || 6.264 ||
-
- atha tatkālajaiḥ pumbhis tasmin śabde 'vadhārite |
- pravṛtter anumīyeta tatsādṛśyaparamparā || 6.265 ||
-
- tatra sambandhamārgeṇa pūrvoktena prasajyate |
- smāryaṃ tanmūlasādṛśyaṃ tadadhīnārthaniścayāt || 6.266 ||
-
- vastuny utpattibhinne ca dūrādārabhya kalpitam |
- stokastokaviśeṣeṇa sādṛśyaṃ viprakṛṣyate || 6.267 ||
-
- svaravyañjanamātrādibhedāc chabde viśeṣataḥ |
- śālāmālā 'balāvelāśīletyādiprakalpanāt || 6.268 ||
-
- (p.565)sādṛśyāt pratipattau ca bhrāntijñānaṃ prasajyate |
- dhūme vṛṣṭe 'gnisambandhe bāṣpād iva kṛśānuṣīḥ || 6.269 ||
-
- evam astv iti cet brūyān naitadbādhakavarjanāt |
- tāvatā siddham iti cet, śabdābhedo 'pi sidhyati || 6.270 ||
-
- tathā bhinnam abhinnaṃ vā sādṛśyaṃ vyaktito bhavet |
- evam ekam anekaṃ vā nityaṃ vānityam eva vā || 6.271 ||
-
- bhinnatvaikatvanityatve jātir eva prakalpyate |
- abhedānityanānātve pūrvoktenaiva tulyatā || 6.272 ||
-
- vyaktyananyat tathaikaṃ ca sādṛśyaṃ nityam iṣyate |
- vyaktinityatvamāpannaṃ tathā saty asmadohitam || 6.273 ||
-
- na cāvayavasāmānyarūpā sadṛśatā tava |
- varṇābhede hi sā sidhyen na cābhedas tvayeṣyate || 6.274 ||
-
- (p.566)gośabdatvādigatvādi pūrvam eva nirākṛtam |
- varṇavyaktaya eva syur nityās tenāvabodhakāḥ || 6.275 ||
-
- gośabde 'vasthite 'smākaṃ tadaśaktijakāritā |
- gāvyāder api gobuddhir mūlaśabdānusāriṇī || 6.276 ||
-
- syāt sādṛśyanimittā ced gauraśabdād api dhruvam |
- tenāvyāvṛttir iṣṭātra gośabdād eva sā hi dhīḥ || 6.277 ||
-
- nanv ānupūrvyanityatvād anityo vācako bhavet |
- padaṃ vācakam iṣṭaṃ hi kramādhīnā ca tanmatiḥ || 6.278 ||
-
- varṇāḥ sarvagatatvād vo na svataḥ kramavṛttayaḥ |
- anityadhvanikāryatvāt kramasyāto vināśitā || 6.279 ||
-
- puruṣādhīnatā cāsya tadvivakṣāvaśād bhavet |
- varṇānāṃ nityatā tena niṣphalā paramāṇuvat || 6.280 ||
-
- yathā saty aṇunityatve ghaṭe tadracanātmake |
- na nityataivaṃ varṇeṣu nityeṣu padanāśitā || 6.281 ||
-
- (p.567)na ca kramād vinā varṇā vijñātāḥ pratipādakāḥ |
- kramasyaiva padatvaṃ vastasmādevaṃ prasajyate || 6.282 ||
-
- padaṃ varṇātiriktaṃ tu yeṣāṃ syāt kramavarjitam |
- teṣām evārthavatyeṣā śabdanityatvakalpanā || 6.283 ||
-
- na tāvad ānupūrvyasya padatvaṃ naḥ prasajyate |
- na hi vastvantarādhāram etad dṛṣṭaṃ prakāśakam || 6.284 ||
-
- dvaye saty api tenātra vijñeyo 'rthasya vācakaḥ |
- varṇāḥ kiṃ nu kramopetāḥ kiṃ nu varṇāśrayaḥ kramaḥ || 6.285 ||
-
- kramaḥ kramavatām aṅgam iti kiṃ yuktisādhyatā |
- dharmamātram asau teṣāṃ na vastvantaram iṣyate || 6.286 ||
-
- itthaṃ pratīyamānāḥ syur varṇās tenāvabodhakāḥ |
- na ca kramasya kāryatvaṃ pūrvasiddhaparigrahāt || 6.287 ||
-
- vaktā na hi kramaṃ kañ cid svātantryeṇa prapadyate |
- yathaivāsya parair uktis tathaivainaṃ vivakṣati || 6.288 ||
-
- paro 'py evam ataś cāsya, sambandhavadanityatā |
- (p.568)tenaivaṃ vyavahārāt syād akauṭasthye 'pi nityatā || 6.289 ||
-
- yatnataḥ pratiṣedhyā naḥ puruṣāṇāṃ svatantratā |
- varṇānām api nanv evam akauṭasthye 'pi setsyati || 6.290 ||
-
- nityeṣu satsu varṇeṣu vyavahārāt kramodayaḥ |
- ghaṭādiracanā yadvannityeṣu paramāṇuṣu || 6.291 ||
-
- tadabhāve hi nirmūlā racanā nāvadhāryate |
- aṇukalpāś ca varṇāṃśā na santīty upapāditam || 6.292 ||
-
- parair uktān bravīmīti vivakṣā cedṛśī dhruvam |
- tathā ca nityatāpattiḥ, (p.569)na cānyaccihnam asti vaḥ || 6.293 ||
-
- tajjātīyatvasādṛśye niṣiddhe, yat tu sambhavet |
- śabdatvena sajātitvaṃ tulyaṃ śabdāntareṣu tat || 6.294 ||
-
- jātyā yathā ghaṭādīnāṃ vyavahāropalakṣaṇam |
- tathaiva cānupūrvyāder jātidvāreṇa setsyati || 6.295 ||
-
- tālvādijātayas tāvat sarvapuṃsāṃ vyavasthitāḥ |
- vaktā tāvad dhvanīṃs tābhir upalakṣya nirasyati || 6.296 ||
-
- (p.570)teṣāṃ ca jātayo bhinnāḥ śabdābhivyaktihetavaḥ |
- yāvadvarṇaṃ pravartante vyaktayo vā tadanvitāḥ || 6.297 ||
-
- tatra tālvādisaṃyogavibhāgakramapūrvakam |
- dhvanīnām ānupūrvyaṃ syāj jātyā cobhayanityatā || 6.298 ||
-
- yathaiva bhramaṇādīnāṃ bhāgair jātyā ca lakṣitaiḥ |
- kramānuvṛttir evaṃ syāt tālvādidhvanivarṇabhāk || 6.299 ||
-
- vyaktīnām eva vā saukṣmyāj jātidharmāvadhāraṇam |
- tadvaśena ca varṇānāṃ vyāpitve 'pi kramagrahaḥ || 6.300 ||
-
- evaṃ dhvaniguṇān sarvān nityatvena vyavasthitān |
- varṇā anupatantaḥ syur arthabhedāvabodhinaḥ || 6.301 ||
-
- ānupūrvī ca varṇānāṃ hrasvadīrghaplutāś ca ye |
- kālasya pravibhāgās tair jāyante dhvanyupādhayaḥ || 6.302 ||
-
- (p.571)kālaś caiko vibhur nityaḥ, pravibhakto 'pi gamyate |
- varṇavat, sarvabhāveṣu vyajyate kena cit kva cit || 6.303 ||
-
- varṇeṣu vyajyamānasya tasya pratyāyanāṅgatā |
- anyatrāpi tu sadbhāvāt tatsvarūpasya nityatā || 6.304 ||
-
- tasmān na padadharmo 'sti vināśo kaś cid īdṛśaḥ |
- (p.572)tena nityaṃ padaṃ siddhaṃ varṇānityatvavādinām || 6.305 ||
-
- paradharme 'pi cāṅgatvam uktam aśvagajādivat |
- nityatāyāṃ ca sarveṣām arthapatteḥ pramāṇatā || 6.306 ||
-
- pade 'navayave cāpi vyañjakaiḥ kramavṛttibhiḥ |
- puruṣādhīnatāyāṃ ca na prāmāṇyaṃ prasajyate || 6.307 ||
-
- vākkyeṣu dṛṣṭam etac ca tannirbhāgatvavādinām |
- anyathānupapattyā tat sarvathā padanityatā || 6.308 ||
-
- parāthadarśanārthatvaṃ yenāyaṃ pratipadyate |
- sa dharmo hy anumānāya sambandhāpekṣitocyate || 6.309 ||
-
- (p.573)na sādhanaprayogo 'yaṃ sūtrakāreṇa racyate |
- vṛttikāreṇa cārthas tu yogyo dvābhyāṃ nirūpitaḥ || 6.310 ||
-
- atrocyate sthiraḥ śabdo dhūmagotvādijātivat |
- sambandhānubhvāpekṣasāmānyārthāvabodhanāt || 6.311 ||
-
- anyāpohanasārūpyajātiliṅgatvakalpane |
- viśeṣāṇām aliṅgatvāt sarvasāmānyanityatā || 6.312 ||
-
- svavākyādivirodho vā parārthatvena kathyate |
- pratijñoccāryate sarvā sādhyārthapratipattaye || 6.313 ||
-
- na cānityā bravīty eṣā svārtham ity upapāditam |
- tenārthapratyayāpannān nityatvān nāśabādhanam || 6.314 ||
-
- arthābhidhānasāmarthyam abhyupetya ca sādhayet |
- pūrvābhyupagatenāpi nāśitvaṃ bādhate paraḥ || 6.315 ||
-
- arthapratītisāmarthyaiḥ pratiśāstram upāśritaiḥ |
- āgamenāpi nāśitvaṃ bādhyate sarvavādinām || 6.316 ||
-
- (p.574)sarvalokaprasiddhyā ca bādhaḥ pūrvoktayā diśā |
- anumānavirodho 'pi prāguktenaiva hetunā || 6.317 ||
-
- pratyakṣeṇa viruddhatvaṃ saṅkhyābhāve 'bhidhāsyate |
- vaktavyaś caiṣa kaḥ śabdo nāśitvena prasādhyate || 6.318 ||
-
- triguṇaḥ paudgalo vā 'yam ākāśasyātha vā guṇaḥ |
- varṇād anyo 'tha nādātmā vāyurūpo 'rthavācakaḥ || 6.319 ||
-
- padavākyātmakaḥ sphoṭaḥ sārūpyānyanivarttane |
- eteṣām astv anityatvaṃ nāsmākaṃ teṣu nityatā || 6.320 ||
-
- aprasiddhaviśeṣyatvam āśrayāsiddhahetutā |
- athāsmad iṣṭaḥ pakṣaḥ syād dvayam etat samaṃ tava || 6.321 ||
-
- śabdamātram athocyeta śabdatvaṃ ca tathā sati |
- anityaṃ tac ca sarveṣāṃ nityam iṣṭaṃ viruddhyate || 6.322 ||
-
- yatkiñcid iha sāmānyaṃ nityaṃ sarveṇa kalpyate |
- (p.575)anityatve hi naitat syād vyāpi vyaktiṣu kāsu cit || 6.323 ||
-
- vyaktayaḥ śabdaśabdena na śakyante ca bhāṣitum |
- tāsāṃ jātyatireke ca pūrvokte eva dūṣaṇe || 6.324 ||
-
- āśrayān atireke tu jātāv iva virodhitā |
- aprasiddhaviśeṣyatvaṃ syāt pareṣāṃ ca pūrvavat || 6.325 ||
-
- anityavaṃ ca nāśitvaṃ yady ātyantikam ucyate |
- tato 'smān prati pakṣaḥ syād aprasiddhaviśeṣaṇaḥ || 6.326 ||
-
- yathā kathañ cid iṣṭā ced anityavyapadeśyatā |
- anabhivyaktyavasthātaḥ sābhivyaktyātmaneṣyate || 6.327 ||
-
- aikāntikavikalpe ca vyatirekavināśayoḥ |
- pūrvābhyupagamenāpi virodhaḥ sāṃkhyajainayoḥ || 6.328 ||
-
- (p.576)pratyakṣaindriyakatvāder aulūkyānām asiddhatā |
- anekaśabdakalpyatvād ādyamadhyabhaveṣu ca || 6.329 ||
-
- antyaśabde 'pi pakṣe syād āśrayāsiddhatā mama |
- sarvaśabdeṣu sādhyeṣu hetur avyāpakas tava || 6.330 ||
-
- sāmānyair vyabhicāraś ca, jātimattve satīti cet |
- tathāpi, asiddham asmākaṃ tadvattvaṃ vyatiriktayā || 6.331 ||
-
- ananyayā tu tadvattā tavāsiddhetyahetutā |
- athānuvṛttivyāvṛttihetunā yujyate matup || 6.332 ||
-
- tathāpy asty eva tadvattā teṣāṃ sāmānyabuddhitaḥ |
- (p.577)gotvādiṣv api sāmānyaṃ sāmānyam iti no matiḥ || 6.333 ||
-
- vyāvarttate viśeṣebhyaḥ seti śabdena tulyatā |
- nityatvaṃ cānugāmyeṣām anityebhyo nivarttitam || 6.334 ||
-
- athātra gauṇamithyātve syātām varṇeṣu te same |
- yogīndriyāvagamyaiś ca vyabhicāro 'ṇubhis tava || 6.335 ||
-
- nityānām api teṣāṃ hi pratyakṣatvādisambhavaḥ |
- atha syāt tannivṛttyartham asmadādiviśeṣaṇam || 6.336 ||
-
- ahaṃpratyayavijñeyair ātmabhirvyabhicāritā |
- liṅgaśabdādyabhāvena manassaṃyogahetukam || 6.337 ||
-
- pratyakṣaṃ caitadekāntāt sukhādāv iva kalpyate |
- bāhyendriyāvagamyatvam atha kuryād viśeṣaṇam || 6.338 ||
-
- tathāpi vyabhicāryeva jātīnāṃ jātimattayā |
- (p.578)ekārthasamavāyena jātir jātimatī hi vaḥ || 6.339 ||
-
- ādhāratvam athocyeta, nāmūrtā''dhīyate hy asau |
- samavāyaṃ yadi brūyāḥ, tvadīyaḥ so 'pi vāritaḥ || 6.340 ||
-
- abhedavṛttiṃ brūyāś cet, jātīnām api seṣyate |
- kleśaś ca nityavaidharmye kṛto bahuviśeṣaṇaiḥ || 6.341 ||
-
- svaśabdenaiva tāny uktvā tebhyo 'nyatvaṃ varaṃ kṛtam |
- evaṃ ca śakyate vaktaṃ nityatāpy ambarādivat || 6.342 ||
-
- tadbhinnā 'nityavṛkṣādivyatiriktatvahetukā |
- (p.579)kevalaindriyakatve 'pi sāṃkhyabauddhaprakalpite || 6.343 ||
-
- jātyā sādhitayedānīṃ vyabhicāraḥ pratīyate |
- asiddhe pakṣadharmatve yathaiva prativādinaḥ || 6.344 ||
-
- na hetur labhyate, tadvadanvayavyatirekayoḥ |
- tatra yady apy asiddhā syāj jātiḥ sādhanavādinaḥ || 6.345 ||
-
- tāvat tathāpy ahetutvaṃ yāvat sā na nirākṛtā |
- kāryā caindriyakatve 'pi kiṃ vastv iti nirūpaṇā || 6.346 ||
-
- vyaktyananyatvanānātvabhedābhedeṣu ca sphuṭā |
- tatrāsādhāraṇāsiddha sādhyahīnasapakṣatāḥ || 6.347 ||
-
- vikalpitānusāreṇa vaktavyā vādyapekṣayā |
- (p.580)viruddhāvyabhicāritvaṃ vakṣyamāṇaiś ca hetubhiḥ || 6.348 ||
-
- kevalākāśavarttitvād aulūkyasya vibhutvavat |
- tathā ca śrotragamyatvāc chabdatvavad iti sthitiḥ || 6.349 ||
-
- prāguktena vibhutvena vyomavac cāsya nityatā |
- sapakṣo 'pi vikalpyo 'tra śrutyarthe sādhyahīnatā || 6.350 ||
-
- vyaktilakṣaṇapakṣe 'pi jātyanyānanyakalpanā |
- anyatve dharmyasiddhir no 'nanyatve 'pi parān prati || 6.351 ||
-
- aviśeṣe 'pi nānityaṃ na nityaṃ vastu tanmama |
- aṃśo hy etasya jātyākhyo nityo dhvaṃsītaro mataḥ || 6.352 ||
-
- anityatā vikalpyātra, nāśaś cet sādhyahīnatā |
- mamānyathā tu bhavatām, ity eṣā dūṣaṇoktidik || 6.353 ||
-
- (p.581)sarveṇa śabdarūpaṃ ca vācakaṃ nityam iṣyate |
- tatsvarūpe vivādas tu varṇās tatra ca sādhitāḥ || 6.354 ||
-
- sambandhanityatāyāḥ kiṃ śabdādhikaraṇe 'bhidhā |
- tādarthyāc chabdacintāyāḥ saiva hy atrādhikāritī || 6.355 ||
-
- yad vā sambandhanityatvadvāreyaṃ śabdanityatā |
- sādhyate, na vinaṣṭe hi śabde tannityatā bhavet || 6.356 ||
-
- anityānāṃ hi nityātmā yaḥ sambandhaḥ pratīyate |
- āśrayāṇām anucchedān na kva cit sa virudhyate || 6.357 ||
-
- na cānucchedarūpeṇa gośabdānām iha sthitiḥ |
- na caiṣāṃ gamyate bhedas tenaikasyaiva nityatā || 6.358 ||
-
- kṛtrimatve ca sambandhas tatprayogāpavarjanāt |
- tadekavyaktiniṣṭhatvān naiva sārvatriko bhavet || 6.359 ||
-
- (p.582)pārthivadravyasattādilāṅgūlatvādisaṅkarāt |
- vinā prayogabhūyas tvaṃ na syād gotvāvadhāraṇā || 6.360 ||
-
- tasmād akṛtrimaḥ śabdo na kadā cid vinaṣyati |
- nityena nityasambandhād ākāśaparamāṇuvat || 6.361 ||
-
- yad vā sambandhanityatvaṃ sūtre 'smin naiva varṇyate |
- śabdanityatvamātre 'pi bhāṣyaṃ hy etasya yujyate || 6.362 ||
-
- sammugdhānekasāmānyaviṣayo hi sakṛcchrutaḥ |
- niṣkṛṣṭasvārthavācitvaṃ śabdo na pratipadyate || 6.363 ||
-
- bahubhiḥ śravaṇair eva prāṇitvādīni varjayet |
- śuklādigamanādīni sāsnālāṅgūlatādi ca || 6.364 ||
-
- śābaleyādikhaṇḍādivyaktīś ca svanibandhanāḥ |
- niṣkṛṣṭagotvavācitvaṃ cireṇa pratipadyate || 6.365 ||
-
- (p.583)tāvatkālaṃ sthiraṃ cainaṃ kaḥ paścān nāśayiṣyati |
- anapekṣatvasūtreṇa tac caitat sādhayiṣyate || 6.366 ||
-
- kriyāvatām abhede hi kriyāvṛttiṣu kṛtvasuc |
- tatprayogād dhruvaṃ tasya śabdasyāvarttate kriyā || 6.367 ||
-
- punaḥprayogavijñānaṃ na hi śabdāntare bhavet |
- tasyāṃ ca śabdasaṃkhyāyām aṣṭāv iti bhavecchrutiḥ || 6.368 ||
-
- bhuktavanto 'ṣṭakṛtvo 'dya brāhmaṇā iti dṛśyate |
- dravyabhede 'py anekāntaṃ matvā''ha kim ato yadi || 6.369 ||
-
- tasmāt tatparihārāya pramāṇāntaram ucyate |
- pratyabhijñānam etena prayogeṇopalakṣitam || 6.370 ||
-
- kṛtvasuc cāpi naivāyaṃ vyabhicārīti gamyate |
- yataḥ prayujyate caikabrāhmaṇatvavivakṣayā || 6.371 ||
-
- (p.584)pramāṇaṃ pratyabhijñānaṃ dṛḍhendriyatayocyate |
- itaro 'siddhatām āha sādṛśyād grāhyadūṣaṇāt || 6.372 ||
-
- nityaṃ sadṛśa eveti yatra rūḍhā matir bhavet |
- sa iti pratyabhijñānaṃ bhrāntis tatrāvakalpate || 6.373 ||
-
- iha nityaṃ sa eveti vijñānaṃ jāyate dṛḍham |
- tadāstitvādhikatvāc ca prāmāṇyaṃ tasya sādhitam || 6.374 ||
-
- nityaprasaṅgadvāreṇa spaṣṭayor apy anityayoḥ |
- pratyabhijñānasadbhāvād anaikāntikatocyate || 6.375 ||
-
- na pratyakṣe iti tv etadasambaddham ivottaram |
- yato nātra pareṇoktā pratyakṣatvena nityatā || 6.376 ||
-
- pratyakṣatvād ghaṭādīnāṃ mā prasāṅkṣīddhi nityatā |
- (p.585)atīndriyatvān mā bhuc ca vyomāder apy anityatā || 6.377 ||
-
- na ca nitye svarūpeṇa tenokte buddhikarmaṇī |
- yā tv anaikāntikatvoktiḥ sā tathaivāvatiṣṭhate || 6.378 ||
-
- na tayoḥ pratyabhijñānam etad eva kilocyate |
- pratyakṣatvaniṣedhena pratyakṣeṇa hi tad bhavet || 6.379 ||
-
- tena hetor abhāvo 'yaṃ vipakṣānujñayocyate |
- hetuṃ cāpy abhyanujñāya vipakṣo neti kathyate || 6.380 ||
-
- sādhyaṃ nityasvarūpaṃ ced etayoḥ pratyabhijñayā |
- tatrāsambaddhatā vācyā yoktā paṅktivane prati || 6.381 ||
-
- pratyabhijñānanityatve yāpy eṣānavadhāraṇā |
- anādarāya, na hy asmāt prakṛtaṃ mama duṣyati || 6.382 ||
-
- (p.586)vyaktirūpeṇa vā yena nāśitvaṃ buddhikarmaṇoḥ |
- na tatra pratyabhijñānaṃ, ghaṭabuddhau hi nāsya dhīḥ || 6.383 ||
-
- yena tu pratyabhijñānaṃ śaktijātyātmanānayoḥ |
- tena nityatvam eveṣṭaṃ kathañ cit sarvavādinām || 6.384 ||
-
- evaṃ tu pratyabhijñānaṃ vācoktaṃ kliṣṭayānayā |
- na ca śakyaṃ nirākartuṃ sarvalokaprasiddhitaḥ || 6.385 ||
-
- yena nāma pramāṇena grahaṇaṃ buddhikarmaṇoḥ |
- tenaiva pratyabhijñānān nityatvaṃ kiṃ na siddhyati || 6.386 ||
-
- vāṅmātrāt pratyabhijñānaṃ śakyaṃ śabde 'pabhāṣitum |
- (p.587)pratyabhijñānapekṣeṇa na pratyakṣeṇa kiñ cana || 6.387 ||
-
- rūpaśabdāvibhāgāc cety atraitat sādhayiṣyate |
- pratyakṣanityaṃ karmeti, tenaiṣātropavarṇanā || 6.388 ||
-
- nāsmābhiḥ pratyabhijñānaṃ nityasādhanam iṣyate |
- anityavādinas tv eṣā pratyakṣeṇa viruddhatā || 6.389 ||
-
- tenānaikāntiko nāyaṃ siddhāntāntaradūṣaṇam |
- dhīkarmasv api kiṃ naivam anityatvaṃ nivāryate || 6.390 ||
-
- taducyate vināśitvam anumānāt pratīyate |
- śabde pratyakṣagamye ca tena bādho balīyasā || 6.391 ||
-
- dhīkarmaṃ pratyabhijñānān nityatā tvānumānikī |
- tādṛśī nāśitāpīti na syāt tatra balābalam || 6.392 ||
-
- na hi te iti tenāha, yad vā hetor viśeṣaṇam |
- pratyakṣam, (p.588)śrautratā ceyaṃ hetuḥ śabdatvavat kṛtaḥ || 6.393 ||
-
- yatkarmātīndriyādhāraṃ tadapratyakṣam ucyate |
- apratyakṣeti buddhiś ca śūnyavāde nirūpitā || 6.394 ||
-
- pratyakṣadravyavarttinyo dṛśyante yoḥ punaḥ kriyāḥ |
- tāsāṃ varṇavad eveṣṭaṃ nityatvaṃ pratyabhijñayā || 6.395 ||
-
- vyañjakābhāvataś cāsāṃ santatānupalabdhitā |
- yad evotpādakaṃ vaḥ syāt tad eva vyañjakaṃ mama || 6.396 ||
-
- tava śabdatvakartṛtve nitye api satī yathā |
- na nityam upalabhyete tathā me buddhikarmaṇī || 6.397 ||
-
- (p.589)yathā vā śaktisadbhāve kutaś cit kāraṇād ṛte |
- na kāryāṇy upajāyante tathābhivyaktir iṣyatām || 6.398 ||
-
- vyaktibhyo 'nyatayā tāvat karma kleśena kalpyate |
- punarjātisahasrāṇāṃ tadbhede kliṣṭakalpanā || 6.399 ||
-
- tata ekatvanityatvapratyekasamavāyitāḥ |
- vṛttiś ca viprakīrṇeṣu karmabhāgeṣu nāśiṣu || 6.400 ||
-
- ekatvāc calanādīnāṃ tasmād ekātmikā matiḥ |
- prayatnāśrayanānātvād buddhibhedaḥ pravarttate || 6.401 ||
-
- naiva hy atrāpi vicchinnāḥ śābaleyādipiṇḍavat |
- karmavyaktīr vijānīmaḥ kalpayema dvayaṃ yataḥ || 6.402 ||
-
- śīghramandādibhede 'pi syāt prayatnādibhedataḥ |
- vyaktidvāro yathā jāteḥ, vyakter vā janane yathā || 6.403 ||
-
- (p.590)buddhīnām api caitanyasvābhāvyāt puruṣasya naḥ |
- nityatvam ekatā ceṣṭā, bhedas tu viṣayāśrayaḥ || 6.404 ||
-
- svarūpeṇa yathā vahnir nityaṃ dahanakarmakaḥ |
- upanītaṃ dahatyarthaṃ dārhya nānyanna cānyathā || 6.405 ||
-
- yathā vā darpaṇaḥ svaccho yathā ca sphaṭiko 'malaḥ |
- yadyannidhīyate yogyaṃ tacchāyāṃ pratipadyate || 6.406 ||
-
- tathaiva nityacaitanyāḥ pumāṃso dehavṛttayaḥ |
- gṛhṇanti karaṇānītān rūpādīn, dhīr asau matā || 6.407 ||
-
- tenopanetṛsambandhabhaṅgitvād bhaṅgino matiḥ |
- (p.591)nanityaṃ dāhako vahnir dāhyāsannidhinā yathā || 6.408 ||
-
- tatra bodhātmakatvena pratyabhijñāyate matiḥ |
- ghaṭahastyādibuddhitvaṃ tadbhedāl lokasammatam || 6.409 ||
-
- saiveti nocyate buddhir arthabhedānusāribhiḥ |
- na cāsyāḥ pratyabhijñānam arthabhede 'nupāśrite || 6.410 ||
-
- etanmanasi kṛtvā''ha nitye eveti bhāṣyakṛt |
- etayaiva diśā vācyā śuklāder api nityatā || 6.411 ||
-
- saṃsargamātrabhedena syāt tatrāpi hi bhedadhīḥ |
- svarūpaṃ tu tad eveti ko jātiṃ kathayiṣyati || 6.412 ||
-
- (p.592)kva cid dravyeṇa saṃsargaḥ kva cin na syād guṇāntaraiḥ |
- śuklādes tena bhinnatvaṃ siddhaṃ bhāsuradhūsaraiḥ || 6.413 ||
-
- jvālādeḥ kṣaṇikatve 'pi pratyabhijñeti cet, na tat |
- tatrāpi pratyabhijñeyaṃ sāmānyaṃ nityam eva naḥ || 6.414 ||
-
- bhedabuddhis tu yatrāṃśe syāt kena cid upādhinā |
- tatra naḥ pratyabhijñānaṃ bhedabuddhyaiva vāritam || 6.415 ||
-
- hy astanoccāritas tasmād gośabdo 'dyāpi vidyate |
- gośabdajñānagamyatvād yathokto 'dyaiṣa gaur iti || 6.416 ||
-
- hyo vāsīd eṣa gośabdaḥ pūrvoktenaiva hetunā |
- yad vā gotvābhidhāyitvaṃ vācyo hetur dvayor api || 6.417 ||
-
- gośabdabuddhyā hy astanyā gośabdo 'yaṃ prakāśitaḥ |
- (p.593)gośabdaviṣayatvena yathaivādyaprasūtayā || 6.418 ||
-
- iyaṃ vā taṃ vijānāti taddhetoḥ pūrvabuddhivat |
- ubhe vāpy ekaviṣaye bhavetām ekabuddhivat || 6.419 ||
-
- deśakālādibhinnā vā samastā gotvabuddhayaḥ |
- ekagośabdajanyāḥ syur godhītvād ekabuddhivat || 6.420 ||
-
- gośabdabuddhayo 'py evam ekagośabdagocarāḥ |
- gośabdaviṣayatvena kalpyantām ekabuddhivat || 6.421 ||
-
- gośabdatvaniṣedhāc ca nātra syāt siddhasādhyatā |
- ghaṭāder ekatāpattau jātyeṣṭaṃ siddhasādhanam || 6.422 ||
-
- vyaktīnām ekatārpattiṃ kuryāc ced anayā diśā |
- tasya dṛṣṭaviruddhatvaṃ vācyaṃ sarvapramāṇakam || 6.423 ||
-
- ye 'pi sthūlavināśānām anyathānupapattitaḥ |
- kalpayantyantarā sūkṣmaṃ vināśitvaṃ pratikṣaṇam || 6.424 ||
-
- te 'pi kṣaṇikanāśitvād adhikāṃ sthūlanāśitām |
- śabdānām avijānanto na śaktā nāśisādhane || 6.425 ||
-
- kṣaṇabhaṅgo ghaṭādīnāṃ vāryas tair eva sādhanaiḥ |
- (p.594)tathaiva pratyabhijñānād, yāvad dṛṣṭaṃ na bādhate || 6.426 ||
-
- sādhanaṃ tu bruvāṇasya dīpajvālādidarśanāt |
- pūrvoktenaiva māgreṇa pratyakṣādiviruddhatā || 6.427 ||
-
- pūrvakṣaṇavināśe ca kalpyamāne niranvaye |
- uttarasyānimittatvād utpattir nopapadyate || 6.428 ||
-
- atyantāsann asau tasminna tāvad vyāpṛtikṣamaḥ |
- svayaṃ cābhāvadaṣṭatvāt kasmin kāle kariṣyate || 6.429 ||
-
- nāśotpādasamatve 'pi nairapekṣyāt parasparam |
- na kāryakāraṇatve staḥ, tadvyāpārānanugrahāt || 6.430 ||
-
- na hy alabdhātmakaṃ vastu parāṅgatvāya kalpate |
- na vinaṣṭaṃ, na ca sthānaṃ tasya kāryakṛtikṣamam || 6.431 ||
-
- (p.595)jāyamānaṃ ca gandhādi ghaṭarūpe vinaśyati |
- tatkāryaṃ neṣyate tadvat tathā rūpāntarāṇy api || 6.432 ||
-
- tasmāt prākkāryaniṣpatter vyāpāro yatra dṛśyate |
- tad eva kāraṇaṃ tasya na tvānantaryamātrakam || 6.433 ||
-
- jvālāder api nāśitvaṃ naiva siddhaṃ pratikṣaṇam |
- laghavo 'vayavās tatra yānti deśāntaraṃ laghu || 6.434 ||
-
- prabhūtaṃ varttideśe hi tejastiṣṭhati piṇḍitam |
- tatra yāvad vrajaty ūrdhvaṃ tāvajjvāleti gamyate || 6.435 ||
-
- tato 'pi yadatikramya yāti tat syāt prabhātmakam |
- (p.596)tataḥ paraṃ tu yad yāti tat saukṣmyān nāvadhāryate || 6.436 ||
-
- uttarāvayavai ruddhe mārge pūrve na yānti ca |
- yathottare vimuñcanti pūrve yānti tathā tathā || 6.437 ||
-
- saṃkrāntāv api tenaiṣāṃ tṛṇādau vṛddhyasambhavaḥ |
- śabde vṛddhyādyabhāvo 'pi dhvaniśaighryeṇa jāyate || 6.438 ||
-
- śarīre yauvanādyāptiḥ pariṇāmāc ca setsyati |
- tathā hi sanniveśādi pratyabhijñāyate janaiḥ || 6.439 ||
-
- tatrānyānanyavṛttīnām anekāntasvabhāvataḥ |
- utpattisthitināśānāṃ virodhaḥ prāṅnirākṛtaḥ || 6.440 ||
-
- (p.597)ekasantānasambandhāt pratyabhijñānakalpanā |
- jñānasantatimārgeṇa vāryānyatvādyasambhavāt || 6.441 ||
-
- evaṃ sthitasya śabdasya śrutikālāt kṣaṇāntare |
- sambhāvyate vināśitvaṃ na bhūyo 'nyena hetunā || 6.442 ||
-
- yathā śastrādibhir bhedāj jarayā vā paṭādayaḥ |
- naṅkṣyantītyavagamyante naivaṃ śabde 'sti kāraṇam || 6.443 ||
-
- śabdo yathā paudgaliko niṣiddhaḥ, syād vāyavīyasya sa eva mārgaḥ |
- tasmād anirdhāritahetumārgaḥ sarvatra sākṣād bhavatīti nityaḥ || 6.444 ||
yady anityatvapakṣe 'pi śabdād artho 'vagamyate |
anādir vyavahāraś ca nityatvaṃ kiṃ nu sādhyate || 6.1 ||
satyam icchanti te 'py evaṃ nyāyas tatra parīkṣyate |
na parābhyupagatyaiva prāmāṇyam avatiṣṭhate || 6.2 ||
yadā hi kṣaṇikaḥ śabdo na śakto 'rthāvadhāraṇe |
yuktyāvadhāryate tatra nirmalā vedadhīr bhavet || 6.3 ||
nirmūlair api vijñānair dṛṣṭārtheṣu bhaved gatiḥ |
śrutimātrāśrayatvāt tu dharmo dauḥsthityam āśritaḥ || 6.4 ||
anādivyavahāratvam ādimad vastusaṃśrayam |
pratyākhyeyam, ghaṭatvādijātau vyaktibhramo hi saḥ || 6.5 ||
sthite kūṭasthanityatve vyavahārasya nityatā |
kūṭasthena vinaitena na tasyālambanaṃ bhavet || 6.6 ||
prasiddhatvād ṛte sarvo vyavahāro hi neṣyate |
tasmād vedapramāṇārthaṃ nityatvam iha sādhyate || 6.7 ||
parasparāvinābhāvād anityakṛtakatvayoḥ |
kāraṇaṃ dvayasiddhyarthaṃ kiñ cit kasya cid ucyate || 6.8 ||
nānādeśāvagamyatvād yugapat tulyabuddhibhiḥ |
asmābhiḥ, kṛtakaḥ śabdo bhaved akṣaralekhyavat || 6.9 ||
yaugapadyopalambhād vā bhedo bhedāc ca kāryatā |
avibhutve hi yugapannaiko nānāvagamyate || 6.10 ||
kārtsnyena cāvagamyatvād ekadeśe ghaṭādivat |
śabdasyāvibhūtā, tasmād anyatāsya mukhāntare || 6.11 ||
ekaḥ sann ekadeśastho yadaikena prayujyate |
tadā vaktrantare na syād ekavaktṛmukhādivat || 6.12 ||
kāryatve syāt kriyābhedāt phalabhedaḥ pratikriyam |
tenaikabuddhiḥ sādṛśyāt sphuṭe 'nyatve 'vakalpate || 6.13 ||
nityatve tv ekabuddheḥ syān na kiñ cid bhrāntikāraṇam |
kāmaṃ deśā iti nyāyāt tac caikatvaṃ viruddhyate || 6.14 ||
na ca vyañjakabhedena deśabhedopalambhanam |
pradīpair bhinnadeśasthair na bhinno vyajyate ghaṭaḥ || 6.15 ||
vyomānavayavaṃ caiṣāṃ dhvanīnām āśrayo matam |
savyaṅgyānām ataḥ sarvair vyaktir ekatra te bhavet || 6.16 ||
vastvantaravikāryatvāt smṛtisādṛśyasādhitāt |
ikārāder anityatvaṃ dadhikṣīraguḍādivat || 6.17 ||
hetuvṛddhyanusāritvāt kāryatāsya ghaṭādivat |
na hi dīpasahasre 'pi vyañjake varddhate ghaṭaḥ || 6.18 ||
anaikāntikatā tāvaddhetūnām iha kathyate |
prayatnānantarā dṛṣṭir nitye 'pi na viruddhyate || 6.19 ||
tasmāt tatraiva dṛṣṭatvād anyatrādṛṣṭakalpanā |
prāgūrdhvānupalabdho ced dhetutvena vivakṣite || 6.20 ||
jātyaulūkyasya, sāṃkhyasya caitanyenātmavartinā |
śākyasyāpi tv anaikāntaḥ kṣaṇikavyatirekibhiḥ || 6.21 ||
pratisaṃkhyāpratisaṃkhyānirodhavyom abhistribhiḥ |
buddhipūrvaṃ vināśe hi pratisaṃkhyānirodhadhīḥ || 6.22 ||
abuddhipūrvakas teṣāṃ nirodho 'pratisaṃkhyayā |
tau ca dvāv apy anāśitvād iṣṭāvakṛtakāv api || 6.23 ||
āhuḥ svabhāvasiddhaṃ hi te vināśam ahetukam |
hetur yasya vināśo 'pi tasya dṛṣṭo 'ṅkurādivat || 6.24 ||
vināśasya vināśas tu nāsti tasmād akṛtrimaḥ |
bhavati hy agnisambandhāt kāṣṭād aṅgārasantatiḥ || 6.25 ||
mudgarādihatāc cāpi kapālaṃ jāyate ghaṭāt |
svābhāviko vināśas tu jātamātrapratiṣṭitaḥ || 6.26 ||
sūkṣmaḥ sadṛśasantānadṛtter anupalakṣitaḥ |
yadā vilakṣaṇo hetuḥ patet sadṛśasantatau || 6.27 ||
vilakṣaṇena kāryeṇa sthūlo 'bhivyajyate tadā |
tenāsadṛśasantāno hetoḥ sañjāyate yataḥ || 6.28 ||
tenaivākriyamāṇo 'pi nāśo 'bhivyajyate sphuṭaḥ |
sa mudgaraprahārādiprayatnānantarīyakaḥ || 6.29 ||
yasmād akṛtako dṛṣṭo, hetuḥ syād vyabhicāryataḥ |
ākāśam api nityaṃ sad yadā bhūmijalāvṛtam || 6.30 ||
vyajyate tadapohena svananotsecanādibhiḥ |
prayatnānantaraṃ jñānaṃ tadā tatrāpi dṛśyate || 6.31 ||
tenānaikāntiko hetur yaduktaṃ tatra darśanāt |
atha sthagitam apy etad asty evety anumīyate || 6.32 ||
tirohitānabhivyakteḥ śabdabuddhiprabandhavat |
śabdasyaivānavasthānād iti hetuṃ vaded yadi || 6.33 ||
asthānād ity ayaṃ hetus tadānaikāntiko bhavet |
ākāśadhīprabandho hi tadā tasmin na tiṣṭati || 6.34 ||
tirohitānabhivyakteḥ śabdabuddhiprabandhavat |
śabdasyaivānavasthānād iti hetuṃ vaded yadi || 6.35 ||
asiddha eva vaktavyas tato 'bhivyaktivādinā |
tadvyāpārakṛtatve 'pi vyaṅgyair mūlodakādibhiḥ || 6.36 ||
kutakatve 'pi teṣāṃ hi notpattiḥ khananādinā |
na cāccāraṇato 'nyāsti śabdasyotpādikā kriyā || 6.37 ||
nibandharyasatīty evaṃ viśiṣṭe 'pi, tathaiva naḥ |
abandhāḥ syur yadaiteṣām abodho hetvabhāvataḥ || 6.38 ||
vyañjakābhāvataḥ śabde 'py abodho badhirādivat |
tasyaiva vā nibandhṛtve bhaved dhetor asiddhatā || 6.39 ||
atha pūrvāparāsattvaṃ hitus tatrāpy asiddhatā |
sann eva sādhānābhāvāc chabdo naivopalabhyate || 6.40 ||
kṣaṇikaṃ sādhanaṃ cāsya buddhir apy anuvartate |
meghāndhakāraśarvaryā vidyujjanitadṛṣṭivat || 6.41 ||
yathā ghaṭāder dīpādir abhivyañjaka iṣyate |
cakṣuṣo'nugrahād evaṃ dhvaniḥ syāc chrītrasaṃskṛteḥ || 6.42 ||
na ca paryanuyogo 'tra kenākāreṇa saṃskṛtiḥ |
utpattāv api tulyatvāc chaktis tatrāpy atīndriyā || 6.43 ||
nityaṃ kāryānumeyā ca śaktiḥ kim anuyujyate |
tadbhāvabhāvitāmātraṃ pramāṇaṃ tatra gamyate || 6.44 ||
ato 'tīndriyayaivete śaktyā śaktim atīndriyām |
indriyasyādadhānāḥ syuḥ śabdābhivyaktihetavaḥ || 6.45 ||
vyañjako nānyajātiś cet, śrotraṃ śabdasya te katham |
pārthivānāṃ ghaṭādīnāṃ pradopādiś ca taijasaḥ || 6.46 ||
ātmādisamprayoge ca kāryaiḥ syāt tulyajātitā |
jātir yā kā cid iṣṭā cet sā no 'trāpi bhaviṣyati || 6.47 ||
upalabdhinimittāc ca nānyad vyañjakam ucyate |
tasmād yathopalabdhatvāt sa jātivyañjako bhavet || 6.48 ||
tathā tadavinābhāvād vijātīyo bhaviṣyati |
vāyavīyānabhijñatvāt tālvādisthābhimānataḥ || 6.49 ||
anabhivyañjakatvārtham āhoparatayor api |
vāyavīradhiyaivoktaṃ na nūnam iti cottaram || 6.50 ||
abhighātavacas taḥ prāgevaṃ gūḍhadhiyāvubhau |
yadi śabdam itīhāpi tredhābhivyaktisambhavaḥ || 6.51 ||
sā hi syāc chabdasaṃskārādindriyasyobhayasya vā |
tatra sarvaiḥ pratīyeta śabdaḥ saṃskriyate yadi || 6.52 ||
nirbhāgasya vibhor na syād ekadeśe hi saṃskriyā |
na cāsyādhārabhedena saṃskāraniyamo bhavet || 6.53 ||
yataḥ śabdo nirādhāro vyomātmādivad eva ca |
athāpy ākāśam ādhāras tatrānavayave 'sati || 6.54 ||
na syāt pradeśasaṃskāraḥ, kṛtsnaśabdamater api |
na hi sāmastyarūpeṇa yāvad vyoma vyavasthitaḥ || 6.55 ||
śaktyate sakalo boddhum ekadeśena saṃskṛtaḥ |
ākāśaśrotrapakṣe ca vibhutvāt prāptitulyatā || 6.56 ||
dūrabhāve 'pi śabdānām iti jñānaṃ prasajyate |
śrotrasya caivam ekatvaṃ sarvaprāṇabhṛtāṃ bhavet || 6.57 ||
tenaikaśrutivelāyāṃ śṛṇuyuḥ sarva eva te |
tasyānavayavatvāc ca na dharmādharmasaṃskṛtaḥ || 6.58 ||
nabhodeśo bhavec chrotraṃ vyavasthādvayasiddhaye |
vaiśeṣikādisiddhānteṣv evaṃ tāvat prasajyate || 6.59 ||
kāpile 'pi vibhutvena śrotrāder iyam eva dik |
sakṛc ca saṃskṛtaṃ śrotraṃ sarvaśabdān prabodhayet || 6.60 ||
ghaṭāyonmīlitaṃ cakṣuḥ paṭaṃ na hi na budhyate |
etad eva prasaṅktavyaṃ viṣayasyāpi saṃskṛtau || 6.61 ||
samānadeśavartitvāt saṃskāro 'py aviśeṣataḥ |
sthiravāyvapanītyā ca saṃskāro 'sya bhavan bhavet || 6.62 ||
dṛṣṭaṃ vāvaraṇāpāye taddeśānyopalambhanam |
saṃskṛtāsaṃskṛtatve ca śabdaikatve na siddhyataḥ || 6.63 ||
ekāvasthābhyupeto vā sarvair jñāyeta vā na vā |
pratyekābhihitā doṣāḥ syur dvayor api saṃskṛtau || 6.64 ||
tena prādeśikaṃ jñānaṃ na kṛtatvād vinā bhaved |
uttaraṃ śrotrasaṃskārād bhāṣyakāreṇa varṇitam || 6.65 ||
tadbhedāt śrutibhedaś ca pratiśrotṛ vyavasthitaḥ |
nāvaśyaṃ śrotram ākāśam asmābhiś cābhyupeyate || 6.66 ||
na cānavayavaṃ vyoma jainasāṃkhyaniṣedhataḥ |
tenākāśaikadeśo vā yad vā vastvantaraṃ bhavet || 6.67 ||
kāryārthāpattigamyaṃ naḥ śrotraṃ pratinaraṃ sthiram |
yady api vyāpi caikaṃ ca tathāpi dhvanisaṃskṛtiḥ || 6.68 ||
adhiṣṭhāneṣu sā yasya tacchabdaṃ pratipatsyate |
athāpīndriyasaṃskāraḥ so 'py adhiṣṭhānadeśataḥ || 6.69 ||
śabdaṃ na śroṣyati śrotraṃ tenāsaṃskṛtaśaṣkuli |
aprāptakarṇadeśatvād dhvaner na śrotrasaṃskriyā || 6.70 ||
ato 'dhiṣṭhānabhedena saṃskāraniyamasthitiḥ |
nanv ekasminn adhiṣṭhāne labdhasaṃskāram indriyam || 6.71 ||
bodhakaṃ sarvadeheṣu syād ekendriyavādinaḥ |
puṃsā dehapradeśeṣu vijñānotpattir iṣyate || 6.72 ||
tena pradhānavaideśyād viguṇā sā tu saṃskṛtiḥ |
niṣpradeśo 'pi cātmā naḥ kārtsnyena ca vidann api || 6.73 ||
śarīra eva gṛhṇātīty evam ukte na dṛṣyati |
ekatve 'pi yathākāśaṃ dravyaiḥ sāvayavaiḥ pṛthak || 6.74 ||
saṃsargabhedaṃ labhate saṃskārāsaṃskṛto tathā |
vyomno 'navayavavyāptisadbhāve 'pi bhuviṣṭhitān || 6.75 ||
dvyāśrayatvaṃ na saṃsargo ghaṭādīnanurudhyate |
bādhiryādivyavasthānam anenaiva ca hetunā || 6.76 ||
tadevābhogyam anyasya dharmādharmavaśīkṛtam |
yathā tatra vasann eva svāmitvād avaropitaḥ || 6.77 ||
na bhogaṃ labhate tadvadbadhiro 'nyatra śṛṇvati |
śrotraśabdāśrayāṇāṃ ca na nāmāvayavāḥ svayam || 6.78 ||
na caikadeśavṛttitvaṃ tathāpy etan na duṣyati |
vyañjakānāṃ hi vāyūnāṃ bhinnāvayavadeśatā || 6.79 ||
jātibhedaś ca tenaiva saṃskāro vyavatiṣṭhate |
anyārthaṃ prerito vāyur yathā'nyaṃ na karotivaḥ || 6.80 ||
tathānyavarṇaṃ saṃskāraśakto nānyaṃ kariṣyati |
anyais tālvādisaṃyogair varṇo nānyo yathaiva te || 6.81 ||
tathā dhvanyantarākṣepo na dhvanyantarasāribhiḥ |
tasmād utpattyabhivyaktyoḥ kāryārthāpattitaḥ samaḥ || 6.82 ||
sāmarthyabhedaḥ sarvatra, syāt prayatnavivakṣayoḥ |
viṣayasyāpi saṃskāre tenaikasyaiva saṃskṛtiḥ || 6.83 ||
naraiḥ sāmarthyabhedāc ca na sarvair avagamyate |
yathaivotpadyamāno 'yaṃ na sarvair avagamyate || 6.84 ||
digdeśādivibhāgena sarvān prati bhavann api |
tathaiva yatsamīpasthair nādaiḥ syād yasya saṃskṛtiḥ || 6.85 ||
tair eva śrūyate śabdo na dūrasthaiḥ kathañ cana |
dvayasaṃskārapakṣe tu mṛṣā doṣadvaye vacaḥ || 6.86 ||
yenānyataravaikalyāt sarvaiḥ sarvo na gṛhyate |
sarvalokaprasiddhāṃ ca vivakṣānusṛtāṃ śrutim || 6.87 ||
anugacchadbhir ekāntāt kāryo mārgaḥ parokṣakaiḥ |
tatra ye tāvad icchanti prāksaṃyogavibhāgataḥ || 6.88 ||
śabda utpadyate tasmād anyas tatsadṛśaḥ punaḥ |
tadanantaradeśe 'nyas tādṛganyas tataḥ paraḥ || 6.89 ||
vīcītaraṅgavṛttyaivam antyaḥ śrotreṇa gṛhyate |
adṛṣṭakalpanā tasmin pakṣe bahvī prasajyate || 6.90 ||
śabdabhede na tāvan naḥ prajñābhedaḥ pravarttate |
ārambhakatvaṃ śabdasya niṣkriyasyāpramāṇakam || 6.91 ||
deśāntaragataṃ kāryaṃ nāmūrtasyābhighnataḥ |
deśeyattānimittaṃ ca nārambhaniyamaṃ prati || 6.92 ||
na ca diṅniyame hetur anuvātagates tathā |
sadṛśaṃ vā sajātiṃ vā karotīti ca duṣkaram || 6.93 ||
ārambhasarvadikkatve na ca hetuḥ pratīyate |
niranvayair vinaśyadbhir na cātyantāsatāṃ kriyā || 6.94 ||
jñānasantānavaccaiṣāṃ santāno nāvakalpate |
vegavatsakriyatvābhyāṃ taraṅgāṇāṃ tu yujyate || 6.95 ||
kāryadeśāntarārambho yāvadvegaṃ ca tatkriyā |
ārambhapratibandho 'sya na ca kuḍyādibhir bhavet || 6.96 ||
na hy asūrttasya sadbhāvo sūrtamadhye vihanyate |
na ca kuḍyādibhir vyoma nāśyate sāryate 'pi vā || 6.97 ||
na tirodhīyate tasmāt kuḍyamadhye 'pi tad dhruvam |
ākāśaṃ tatra na syāc cet kuḍyasthānaṃ virudhyate || 6.98 ||
tan madhyāvayavānāṃ ca, na hi tiṣṭhati te ghane |
athāvṛtyātmakadravyasaṃyogarahitaṃ nabhaḥ || 6.99 ||
śabdotpādaṃ bibhartīti tatra nyāyo na kaś cana |
anyathāpy upapannatvāt nārthāpattyaitad iṣyate || 6.100 ||
na pramāṇāntaraṃ ceyaṃ pramāṇadvayavādinām |
sambandhānupalabdheś ca nānumānena kalpanā || 6.101 ||
brūyāt sāmānyadṛṣṭaṃ ced, bhaved dhetor viruddhatā |
sajātīyakaraḥ śabdo guṇatvāc cendriyādivat || 6.102 ||
aśabdārambhakas tadvat syād adeśāntare tathā |
yatra hy avayavā deśe paṭādīnāṃ vyavasthitāḥ || 6.103 ||
tatraiva tadguṇāḥ sarve tadārabdho 'vayavy api |
tadguṇāś cāpi taddeśās tenaiṣām ekadeśatā || 6.104 ||
tadvadādyā pṛthagdeśāḥ śabdāḥ sarve bhavanti hi |
śabdaṃ nārabhate śabdaḥ śabdatvād antyaśabdavat || 6.105 ||
evaṃ vibhāgasaṃyogau tadbhāvād antyayogavat |
jainakāpilanirdiṣṭaṃ śabdaśrotrādisarpaṇam || 6.106 ||
sādhīyo 'smāt, tad apy atra yuktyā naivāvatiṣṭhate |
śabdasyāgamanaṃ tāvad adṛṣṭaṃ parikalpitam || 6.107 ||
mūrtisparśādimattvaṃ ca teṣām abhibhavaḥ satām |
tvagagrāhyatvam anye ca bhāgāḥ sūkṣmāḥ prakīrtitāḥ || 6.108 ||
teṣām adṛśyamānānāṃ kathaṃ ca racanākramaḥ |
kīdṛśād racanābhedād varṇabhedaś ca jāyate || 6.109 ||
dravatvena vinā caiṣāṃ saṃśleṣaḥ kathyate katham |
āgacchatāṃ ca viśleṣo na bhaved vāyunā katham || 6.110 ||
laghavo 'vayavā hy ete nibaddhā na ca kena cit |
vṛkṣādyabhihatānāṃ ca viśleṣo loṣṭavad bhavet || 6.111 ||
ekaśrotrapraveśe ca nānyeṣāṃ syāt punaḥ śrutiḥ |
na cāvāntaravarṇānāṃ nānātvasyāsti kāraṇam || 6.112 ||
na caikasyaiva sarvāsu gamanaṃ dikṣu yujyate |
śrotrāgamanapakṣe ca, tan na, vṛttiś ca gacchati || 6.113 ||
tadadṛṣṭadvayaṃ tasya, dūrasthena ca vikriyā |
prāptiḥ sarvagatatvāc cet, tulyā dūragateṣv api || 6.114 ||
vikriyāvikriye tatra sarvaiḥ syātāṃ na bhedataḥ |
asambaddhavikāritvam apīṣṭaṃ tatra pūrvavat || 6.115 ||
asambandhasamānatve nāsanno hi viśiṣyate |
amūrtā śrotravṛttiś ca na mūrtena vihanyate || 6.116 ||
tatra vyavahitaḥ śabdaḥ kimarthaṃ nopalabhyate |
śrtotrasya vikriyāyāṃ ca neyattāyā niyāmakam || 6.117 ||
nānuvātādibhis tasya vṛtteś ca preraṇaṃ bhavet |
anuvātaṃ vihanyeta, prativātaṃ ca sā vrajet || 6.118 ||
tadgataṃ hy anuvātatvaṃ syān na śabdagataṃ tadā |
yeṣāṃ tv aprāpta evāyaṃ śabdaḥ śrotreṇa gṛhyate || 6.119 ||
teṣām aprāptitulyatvaṃ dūravyavahitādiṣu |
tatra dūrasamīpasthagrahaṇāgrahaṇe same || 6.120 ||
syātāṃ na ca kramo nāpi tīvramandādisambhavaḥ |
tasmāc chrotriyadṛṣṭāpi kalpaneyaṃ parīkṣyatām || 6.121 ||
prayatnābhihato vāyuḥ koṣṭhyo yātītyasaṃśayam |
sa saṃyogavibhāgau ca tālvāder anurudhyate || 6.122 ||
vegavattvāc ca so 'vaśyaṃ yāvad vegaṃ pratiṣṭhate |
tasyātmavayavānāṃ ca stimitena ca vāyunā || 6.123 ||
saṃyogā viprayogāś ca jāyante gamanād dhruvam |
karṇavyomani sa prāptaḥ śaktiṃ śrotre niyacchati || 6.124 ||
tadbhāve śabdabodhāc ca saṃskāro 'dṛṣṭa iṣyate |
utpattiśaktivat so 'pīty adhikaṃ no na kiñ cana || 6.125 ||
tathaiva tadviśeṣo 'pi viśiṣṭagrahaṇād bhavet |
śabdotpatter niṣiddhatvād anyathānupapattitaḥ || 6.126 ||
viśiṣṭasaṃskṛter janma dhvanibhyo 'dhyavasīyate |
tadbhāvabhāvitā cātra śaktyastitvā'vavodhinī || 6.127 ||
śrotraśaktivad eveṣṭā, buddhis tatra hi saṃhṛtā |
kuḍyādipratibandho 'pi yujyate mātariśvanaḥ || 6.128 ||
śrotradeśābhighāte 'pi tena tīvrapravartinā |
tasya ca kramavartitvāt kṣayi vegātmasaṃpadaḥ || 6.129 ||
saṃskārakramatīvratvamandatādinimittatā |
imam eva ca saṃskāraṃ śabdagrahaṇakāraṇam || 6.130 ||
ke cit tu paṇḍitam manyāḥ śrotram ity abhimanvate |
saṃjñāsañcāraṇāc caiṣāṃ bahumānaḥ svacetasi || 6.131 ||
mudhaiṣāṃ bahumāno 'yaṃ vastvanutpādya kiñ cana |
dhvanijanyād dhi saṃskārāc chrotraṃ nānyat pradarśitam || 6.132 ||
taṃ muktvā śrotraśabdena kiṃ dṛṣṭam adhikaṃ ca taiḥ |
evañ jātīyakān arthān phalena pratipāditān || 6.133 ||
lokaḥ saṃskāraśabdena sāmānyenaiva jalpati |
śrotraśabdo viśeṣeṇa tatrāvijñātasaṅgatiḥ || 6.134 ||
siddhaṃ svārthaṃ parityajya nābhidhānena vartate |
ādāvaparibhāṣyatvaṃ bhāṣyakāro yadabravīt || 6.135 ||
padārtheṣu bhavet teṣāṃ tadatikramaṇaṃ phalam |
saṃskāravyatirikte ca sarvalokasya vastuni || 6.136 ||
śrotraśabdaḥ prasiddhaḥ san svāc chandyenāpanīyate |
indriyāṇām abhivyaktir garbhasthasyaiva dehinaḥ || 6.137 ||
prākkāryād āgamaiḥ siddhā tatpradveṣeṇa laṅghyate |
na ca śabdārthasambandhaḥ kartuṃ yogyaḥ kathañ cana || 6.138 ||
kṣaṇikaśrotrapakṣe ca so 'vaśyaṃ kṛtako bhavet |
saṃskāre tulyam etac cet, na saṃskārāntarasthiteḥ || 6.139 ||
saṃskāraśabdavācyā hi ke cid varṣaśatāny api |
dhriyante tena tacchabdasambandho na vinaśyati || 6.140 ||
śrotraśabdaḥ punaḥ pūrva saṃskārād uttaratra tu |
ekadeśanibaddhe hi sarvadārthe pratiṣṭhitaḥ || 6.141 ||
śakyaṃ ca dhriyamāṇatvam indriyatvāt tvagāditvat |
vaktuṃ śrotrasya tenātra kṣaṇikotpattyasambhavaḥ || 6.142 ||
yadi ca dhvanisamparkāc chrotram evopajāyate |
badhirasyāpi tajjanma kimarthaṃ nopalabhyate || 6.143 ||
yad yasya nāsti tat tasya sutarāṃ jananakṣamam |
tasmād apekṣitaṃ śrotraṃ badhirasyāpi jāyatām || 6.144 ||
saṃskāre 'py aviśiṣṭaṃ cet, nāsāv upahatendriye |
śrotramācchāditaṃ doṣaiḥ saṃskartuṃ dhvanayo 'kṣamāḥ || 6.145 ||
utpadyamānapakṣe tu na kiñ cit pratibandhanam |
śrotram ākāśadeśaṃ ca bhautikendriyavādinaḥ || 6.146 ||
yamāhus tasya sadbhāvaḥ prāgdhvaneḥ kena vāryate |
siddhasya ca padārthasya yānyataḥ kāryayogyatā || 6.147 ||
saṃskāraśabdavācyatvāt sā yuktyā vāryate kayā |
lokāgamaprasiddheṣu padārtheṣv anyathā vacaḥ || 6.148 ||
tanmudhākhedakāri syād goviṣāṇāśanopamam |
yadi tv avaśyaṃ kartavyastārkikoktiviparyayaḥ || 6.149 ||
tato vedānusāreṇa kāryā dikśrotratāmatiḥ |
diśaḥ śrotram iti hy etat pralayeṣv abhidhīyate || 6.150 ||
tac ca prakṛtigāmitvavacanaṃ cakṣurādivat |
sūryam asya tathā cakṣuruktaṃ gamayatād iti || 6.151 ||
tejaḥ prakṛtivijñānaṃ tathā śrotraṃ digātmakam |
dik ca sarvaṃgataukā ca yāvad vyoma vyavasthitā || 6.152 ||
karṇacchidraparicchannā śrtotram ākāśadeśavat |
yāvāṃś ca kaṇabhugnyāyo nabhobhāgaprakalpane || 6.153 ||
digbhāge tu samasto 'sau, āgamāt tu viśiṣyate |
tasmād digdravyabhāgo yaḥ puṇyāpuṇyavaśīkṛtaḥ || 6.154 ||
karṇacchidraparicchinnaḥ śrotraṃ saṃskriyate ca saḥ |
tasmāt svato 'navasthānaṃ parastādity asiddhatā || 6.155 ||
pratyayasyānavasthānaṃ vyomny api sthagite 'sti naḥ |
na ca tasmin vināśitvaṃ dravye 'dravyātmake sati || 6.156 ||
tatrānumānabuddhiś cet, śabde 'py astīti gamyatām |
karoter yac ca karmatvāt kṛtakatvam udāhṛtam || 6.157 ||
arthas tāvadasiddho 'yam abhidhānam athocyate |
tatrāpi vyabhicāritvaṃ tatkriyājanmavādinaḥ || 6.158 ||
gomayādāvatajjanye 'py eṣa śabdo hi dṛśyate |
yathā kathañ cid iṣṭaṃ cet kāryatvaṃ gomayādiṣu || 6.159 ||
tathāpy ākāśamātratvaṃ kuruṣv ety atra dṛśyate |
varaṇābhāvamātratvāt kāryam eveti cet, na tat || 6.160 ||
bauddhānām api nābhāvaḥ svayaṃsiddho hi janyate |
mṛdāṃ deśāntaraprāptir vyāpāraphalam atra hi || 6.161 ||
anāvṛtyātmakaṃ vyoma nityam eva vyavasthitam |
nityasya karaṇābhāvāt prayoge 'sminn athocyate || 6.162 ||
bhrāntatvaṃ gauṇatā veti śabde 'py evaṃ bhaviṣyati |
prāgbhāgo yaḥ surāṣṭrāṇāṃ mālavānāṃ sa dakṣiṇaḥ || 6.163 ||
prāgbhāgaḥ punar eteṣāṃ teṣām uttarataḥ sthitaḥ |
tena sūryoditer deśau bhinnāv ubhayavāsinām || 6.164 ||
dṛṣṭau saviturekatve 'py ato 'naikāntiko bhavet |
paśyanty eke ca yaddeśāv udayās tamayau raveḥ || 6.165 ||
tāvatyevābhimanyante parastāt tannivāsinaḥ |
na ca bhinnā nirīkṣyante tena nādityabhinnatā || 6.166 ||
madhyāhne sarvapuṃsāṃ syād ekaṃ copari darśanam |
yo yo gṛhītaḥ sarvasmāt purataḥ savitekṣyate || 6.167 ||
tadantarādhikātmā ca bhāti tenāgrataḥ sthitaḥ |
viprakṛṣṭāntarāṇāṃ ca stokadeśe 'pi dṛśyate || 6.168 ||
siddhabhinnāgradeśānāṃ dūradeśasamānatā |
tatrāpi viprakṛṣṭasya sannidhyadhyāsakāritā || 6.169 ||
deśabhrāntir bhavet puṃsāṃ tattaddeśam apaśyatām |
śabde tu kiṃnimittaiṣā, tatrāpi vyāpitākṛtā || 6.170 ||
yo yo gṛhītaḥ sarvasmin deśe śabdo 'pi dṛśyate |
na cāsyāvayavāḥ santi yena vartteta bhāgaśaḥ || 6.171 ||
śabdo varttata ity evam, tatra sarvātmakaś ca saḥ |
vyañjakadhvanyadhīnatvāt taddeśe tu sa gṛhyate || 6.172 ||
na ca dhvanīnāṃ sāmarthyaṃ vyāptuṃ vyoma nirantaram |
tenāvicchinnarūpeṇa nāsau sarvatra gṛhyate || 6.173 ||
dhvanīnāṃ bhinnadeśatvaṃ śrutis tatrānurudhyate |
apūritāntarālatvād vicchedaś cāvasīyate || 6.174 ||
teṣāṃ cālpakadeśatvāc chabdasyāvibhutāmatiḥ |
gatimadvegavattvābhyāṃ te cāyānti yato yataḥ || 6.175 ||
śrotā tatas tataḥ śabdamāyāntam iva manyate |
sūryasya bhinnadeśatvaṃ nanv ekena na gṛhyate || 6.176 ||
na nāma sarvathā tāvad dṛṣṭāsyānekadeśatā |
saviśeṣaṇahetuś cet tathāpi vyabhicāritā || 6.177 ||
dṛśyate bhinnadeśo 'yam ity eko 'pi hi buddhyate |
jalapātreṣu caikena nānekaḥ savitekṣyate || 6.178 ||
yugapat, na ca bhedasya pramāṇaṃ tulyavedanāt |
āhaikena nimittena pratipātraṃ pṛthak pṛthak || 6.179 ||
bhinnāni pratibimbāni jāyante yugapanmama |
atra brūmo yadā tāvajjale saureṇa tejasā || 6.180 ||
sphuratā cākṣuṣaṃ tejaḥ pratisrotaḥ pravarttitam |
svadeśa eva gṛhṇāti savitāram anekadhā || 6.181 ||
bhinnamūrtiṃ yathā pātraṃ tadāsyānekatā kutaḥ |
īṣannimīlite 'ṅgulyā yathā cakṣuṣi dṛśyate || 6.182 ||
pṛthageko 'pi bhinnatvāc cakṣurvṛttes tathaiva naḥ |
anye tu codayanty atra pratibimbodayaiṣiṇaḥ || 6.183 ||
sa eva cet pratīyeta kasmān nopari dṛśyate |
kūpādiṣu kuto 'dhastāt pratibimbekṣaṇaṃ bhavet || 6.184 ||
prāṅmukho darpaṇaṃ paśyan syāc cet pratyaṅmukhaḥ katham |
tatraiva bodhayed arthaṃ bahiryātaṃ yadindriyam || 6.185 ||
tata etad bhaved evaṃ śarīre tat tu bodhakam |
apsūryadarśināṃ nityaṃ cakṣurdvedhā pravarttate || 6.186 ||
ekamūrdhvamadhastāc ca tatrordhvāṃśaprakāśitam |
adhiṣṭhānānṛjusthatvān nātmā sūryaṃ prapadyate || 6.187 ||
pāramparyārpitaṃ santamavāgvṛttyā tu budhyate |
ūrdhvavṛttes tadekatvādavāgiva ca manyate || 6.188 ||
adhastād eva tenārkaḥ, sāntarālaḥ pratīyate |
evaṃ prāgbhūtayā vṛttyā pratyagvṛttisamarpitam || 6.189 ||
budhyamāno mukhaṃ bhrāntyā pratyagity avagacchati |
anekadeśavṛttau vā saty api pratibimbake || 6.190 ||
samānabuddhigamyatvān nānātvaṃ naiva vidyate |
vaktṛvaktrapradeśānāṃ bhinnatvād bhinnadeśatā || 6.191 ||
śrotrāgamanapakṣe syāt taddeśe tv ekadeśatā |
adhiṣṭhānābahirvṛtter anyasmin saty apīndriye || 6.192 ||
taddeśāḥ karṇaśaṣkulyo gṛhyeran gamane sati |
iyaṃ tu vaktranekatve śrotraikatve ca kalpanā || 6.193 ||
vaktaryekatra bhinneṣu śrtotṛṣu syād viparyayaḥ |
tatra hi śrotradeśānāṃ bhinnatvād bhinnadeśatā || 6.194 ||
tadāgame tu vaktrekyādekadeśatvasambhavaḥ |
dhvanyāgatyā yadi bhrāntir itaratrāpi sā samā || 6.195 ||
bhinnavyañjakatālvādideśabhedād bhaviṣyati |
sūtreṇa yugapadbhāvaḥ śrotraikatvād udāhṛtaḥ || 6.196 ||
atas tadanusāreṇa yady apītyādikīrtanam |
deśabhedena bhinnatvam ity etac cānumānikam || 6.197 ||
pratyakṣas tu sa eveti pratyayas tena bādhakaḥ |
paryāyeṇa yathā caiko bhinnān deśān vrajann api || 6.198 ||
devadatto na bhidyeta tathā śabdo na bhidyate |
jñātaikatvo yathaivāsau dṛśyamānaḥ punaḥ punaḥ || 6.199 ||
na bhinnaḥ kālabhedena tathā śabdo na deśataḥ |
paryāyād avirodhaś ced, vyāpitvād api dṛśyatām || 6.200 ||
dṛṣṭasiddhau hi yo dharmaḥ sarvathā so 'bhyupeyate |
varṇāntaravikāryatvād iti yoktā vināśitā || 6.201 ||
ukte ca hetusiddhyartha sādṛśyasmaraṇe punaḥ |
tatra smṛter asiddhatvam, na hy evaṃ pāṇiner vacaḥ || 6.202 ||
ikārapariṇāmena yakāraḥ kriyatām iti |
siddhe śabdārthasambandhe tacchāstraṃ hi pravarttate || 6.203 ||
prayoganiyamārthāya na caivaṃ siddhatā bhavet |
bhinnaprasiddhayos tena dadhi dadhyeti śabdayoḥ || 6.204 ||
ācakṣāṇena sādhutvaṃ dadhītyautsargikaḥ kṛtaḥ |
anvākhyātuṃ svarūpeṇa dadhyaśabdaṃ ca veditum || 6.205 ||
svaśāstre laghubodhārtham ekatvam iva darśitam |
tatrāci parataḥ siddhaṃ dadhyaśabdaṃ nivarttayan || 6.206 ||
dadhīti śāstrataḥ prāptaḥ so 'yaṃ tenaiva vāryate |
ikprayogaprasaṅge tu yaṇ sādhur iti gamyate || 6.207 ||
paramārthas tu naivāsmin vikāro 'bhūt kadā cana |
kevalaṃ yat tu sādṛśyaṃ tadanaikāntikīkṛtam || 6.208 ||
kunde dadhyavikāre 'pi tatsādṛśyaṃ hi dṛśyate |
nāsti sarvātmanā taccecchabde 'pi sthānamātrakam || 6.209 ||
tenaitayor asiddhatvāt mūlahetor asiddhatā |
kāraṇānuvidhāyitvaṃ yac cālpatvamahattvayoḥ || 6.210 ||
tadasiddhaṃ na varṇo hi vardhate na padaṃ kva cit |
varṇāntarajanau tāvat tatpadatvaṃ vihanyate || 6.211 ||
apadaṃ hi bhaved etad yadi vā syāt padāntaram |
varṇo 'navayavatvāt tu vṛddhihrāsau na gacchati || 6.212 ||
vyomādivad ato 'siddhā vṛddhir asya svarūpataḥ |
atha tādrūpyavijñānaṃ hetur ity abhidhīyate || 6.213 ||
tathāpi vyabhicāritvaṃ śabdatve 'pi hi tanmatiḥ |
vyaktyalpatvamahattve ca yad yathānuvidhīyate || 6.214 ||
tathaivānuvidhānārthaṃ dhvanyalpatvamahattvayoḥ |
vyaṅgyānāṃ caitadastīti loke 'py aikāntikaṃ na tat || 6.215 ||
darpaṇālpamahattve 'pi dṛśyate 'nupatanmukham |
na syād avyaṅgyatā tasya tatkriyājanyatāpi vā || 6.216 ||
na cāsyoccāraṇādanyā vidyate janikā kriyā |
yathā mahatyāṃ khātāyāṃ mṛdi vyomni mahattvadhīḥ || 6.217 ||
alpāyām alpadhīr evam atyantākṛtake sati |
tenātraivaṃ paropādhiḥ śabdavṛddhau matibhramaḥ || 6.218 ||
na casyūlatvasūkṣmatve lakṣyete śabdavṛttinī |
buddhitīvratvamandatve mahattvālpatvakalpanā || 6.219 ||
sā ca paṭvī bhavaty eva mahātejaḥprakāśite |
mandaprakāśite mandā ghaṭādāv api sarvadā || 6.220 ||
evaṃ dīrghādayaḥ sarve dhvanidharmā iti sthitam |
nādo vāyuguṇas tadvān vāyur vā yadi kalpyate || 6.221 ||
varṇānāṃ śrotragamyatvān na ca ye śrotragocarāḥ |
tatrāvarṇātmakaḥ śabdaḥ śaṅkhādeḥ śrūyate katham || 6.222 ||
dhvanīnāṃ śrotragamyatvaṃ tasmāt ke cit pracakṣate |
mārutapreritās te ca kurvanti śrotrasaṃskṛtim || 6.223 ||
varṇavyaktau ca dṛṣṭatvāt teṣāṃ nādṛṣṭakalpanā |
anye tu varṇayanty atra pūrvoktadhvanivādinaḥ || 6.224 ||
marutām eva nānātvād ghoṣaśrutyupapādanam |
tatra tālvādisaṃyogavibhāgaiḥ preritāḥ sphuṭam || 6.225 ||
vyañjanti varṇam anye tu śabdatvaṃ sarvavarṇabhāk |
varṇasarvagatatvāt tu nāpadyeta nirāśrayam || 6.226 ||
na ca paryanuyogaḥ syāt kva varṇe vyaktir ity ayam |
eta eva ca te pūrvam uktā bodhānuvarttinaḥ || 6.227 ||
yeṣāṃ pracayanānātvād vṛttibhedaḥ pratīyate |
yad vā jātyantaraṃ santu sarvathā kāryahetukam || 6.228 ||
tvatpakṣavad dhvanīnāṃ naḥ śaktibhedaprakalpanam |
darśanasya parārthatvaṃ yadi nāma pratīyate || 6.229 ||
śabdasya kim ihāyātaṃ yena nityo 'bhyupeyate |
anityeṣv api dṛṣṭatvād dvīpajvālāghaṭādiṣu || 6.230 ||
parārthadarśanatvasya dharmatve 'pi na hetutā |
vinā sādharmyadṛṣṭāntād viruddho vā bhaved ayam || 6.231 ||
nityānām aprayogitvam aṇūnām api daśyate |
arthapratyāyanaṃ caiṣa janmanaiva kariṣyati || 6.232 ||
vināpi sthāsnurūpeṇa saṃyogādīn yathā kriyā |
pūrvālocanam etasya bhūtasmṛtyā ca karmavat || 6.233 ||
tasmān na viniyojyatvāt prāgastitvaṃ ghaṭādivat |
prakāśitaṃ yathā cārthaṃ tejasā kena cit purā || 6.234 ||
na vā bhūyopi buddhyante śabdād api tathā bhavet |
darśanasya parārthatve yadasiddhyādi codyate || 6.235 ||
tatkāṣṭhadahano vahnirabdāhārthaṃ niyujyate |
anumānaprayoge hi vaktum ityādi yujyate || 6.236 ||
arthāpattir iyaṃ coktā pakṣadharmādivarjitā |
yadi nāśini nitye vā vināśiny eva vā bhavet || 6.237 ||
śabde vācakasāmarthyam, tato dūṣaṇam ucyatām |
phalavad vyavahārāṅgabhūtārthapratyayāṅgatā || 6.238 ||
niṣphalatvena śabdasya yogyatvād avadhāryate |
parīkṣyamāṇas tenāsya yuktyā nityavināśayoḥ || 6.239 ||
sa dharmo 'bhyupagantavyo yaḥ pradhānaṃ na bādhate |
na hy aṅgāṅgānurodhena pradhānaphalabādhanam || 6.240 ||
yujyate, nāśipakṣe ca tadekāntāt prasajyate |
na hy adṛṣṭārthasambandhaḥ śabdo bhavati vācakaḥ || 6.241 ||
tathā cet syād apūrvo 'pi sarvaḥ sarvaṃ prakāśayet |
sambandhadarśanaṃ cāsya nānityasyopapadyate || 6.242 ||
sambandhajñānasiddhiś ced dhruvaṃ kālāntarasthitiḥ |
anyasmin jñātasambandhe na cānyo vācako bhavet || 6.243 ||
gośabdejñātasambandhe nāśvaśabdo hi vācakaḥ |
athānyo 'pi svabhāvena kaś cid evāvabodhakaḥ || 6.244 ||
tatrānibandhane na syāt ko 'sāv iti viniścayaḥ |
yataḥ pratyaya ity evaṃ vyavahāro 'vakalpate || 6.245 ||
śrotāṇāṃ syād apītthaṃ tu vaktāṇāṃ nāvakalpate |
ajñātvā kam asau śabdam ādāv eva vivakṣati || 6.246 ||
jānāti ced avaśyaṃ sa pūrvaṃ tenāvadhāritaḥ |
tejaḥ pratyakṣaśeṣatvān na tattve 'pi prakāśakam || 6.247 ||
sadṛśatvāt pratītiś cet, taddvāreṇāpy avācakaḥ |
kasya caikasya sādṛśyāt kalpyatāṃ vācako 'paraḥ || 6.248 ||
adṛṣṭasaṅgatitvena sarveṣāṃ tulyatā yataḥ |
arthavān pūrvadṛṣṭaś cet, tasya tāvān kutaḥ kṣaṇaḥ || 6.249 ||
dvistrir vānupalabdho hi nārthavān sampratīyate |
apratītānyaśabdānāṃ tatkāle 'sāv anarthakaḥ || 6.250 ||
sa evānyaśrutīnāṃ syād arthavān iti vismayaḥ |
athāsya vidyamānā 'pi kaiś cid artho na gamyate || 6.251 ||
tattulyam uttarasyeti kiṃ sādṛśyena vācakaḥ |
anarthakatvam asya syād arthānanyaśrutīn prati || 6.252 ||
pūrvasminn api tatsattvāt sarvānarthakatā bhavet |
arthavatsadṛśatvena yo vā śrutavatāṃ mataḥ || 6.253 ||
mukhyo 'sāvaśrutīnāṃ syāt, tadekatve na yujyate |
sambandhākaraṇe yuktis taduktam iti kathyate || 6.254 ||
śabdānityatvapakṣe 'pi viśeṣeṇa sa duṣkaraḥ |
śabdaṃ tāvad anuccārya sambandhakaraṇaṃ kutaḥ || 6.255 ||
na coccāritanaṣṭasya sambandhena prayojanam |
tenāsambaddhya naṣṭatvāt pūrvas tāvad anarthakaḥ || 6.256 ||
uttaro 'kṛtasambandho vijñāyetārthavān katham |
śabdoccāraṇasambandhakaraṇavyāvahārikāḥ || 6.257 ||
kriyāḥ kramasvabhāvatvāt kaḥ kuryād yugapat kva cit |
deśakālādibhedānāṃ puṃsā śabdāntaraśruteḥ || 6.258 ||
pūrvaṃ kṛtrimasambandhe 'py ekaḥ śabdo na sidhyati |
sambandhakathane 'py asya syād evaiṣā nirākṛtiḥ || 6.259 ||
naṣṭāsadvarttamāneṣu nākhyānasya hi sambhavaḥ |
arthavān kataraḥ śabdaḥ śroturvaktrā ca kathyatām || 6.260 ||
yadā pūrvaśrutaṃ śabdaṃ nāsau śaknoti bhāṣitum |
na tāvad arthavantaṃ sa bravīti sadṛśaṃ badet || 6.261 ||
nārthavatsadṛśaḥ śabdaḥ śrotus tatropapadyate |
arthavadgrahaṇābhāvāt, na cāsāvarthavān svayam || 6.262 ||
vaktuḥ śrotṛtvavelāyām etad eva prasajyate |
evaṃ ca sarvavaktāṇāṃ na śabdaḥ kvacidarthavān || 6.263 ||
bhaved yady api sambandhaḥ sargādau kasya cit kṛtaḥ |
tasminn abuddhe naiva syād ekasmāt sadṛśe matiḥ || 6.264 ||
atha tatkālajaiḥ pumbhis tasmin śabde 'vadhārite |
pravṛtter anumīyeta tatsādṛśyaparamparā || 6.265 ||
tatra sambandhamārgeṇa pūrvoktena prasajyate |
smāryaṃ tanmūlasādṛśyaṃ tadadhīnārthaniścayāt || 6.266 ||
vastuny utpattibhinne ca dūrādārabhya kalpitam |
stokastokaviśeṣeṇa sādṛśyaṃ viprakṛṣyate || 6.267 ||
svaravyañjanamātrādibhedāc chabde viśeṣataḥ |
śālāmālā 'balāvelāśīletyādiprakalpanāt || 6.268 ||
sādṛśyāt pratipattau ca bhrāntijñānaṃ prasajyate |
dhūme vṛṣṭe 'gnisambandhe bāṣpād iva kṛśānuṣīḥ || 6.269 ||
evam astv iti cet brūyān naitadbādhakavarjanāt |
tāvatā siddham iti cet, śabdābhedo 'pi sidhyati || 6.270 ||
tathā bhinnam abhinnaṃ vā sādṛśyaṃ vyaktito bhavet |
evam ekam anekaṃ vā nityaṃ vānityam eva vā || 6.271 ||
bhinnatvaikatvanityatve jātir eva prakalpyate |
abhedānityanānātve pūrvoktenaiva tulyatā || 6.272 ||
vyaktyananyat tathaikaṃ ca sādṛśyaṃ nityam iṣyate |
vyaktinityatvamāpannaṃ tathā saty asmadohitam || 6.273 ||
na cāvayavasāmānyarūpā sadṛśatā tava |
varṇābhede hi sā sidhyen na cābhedas tvayeṣyate || 6.274 ||
gośabdatvādigatvādi pūrvam eva nirākṛtam |
varṇavyaktaya eva syur nityās tenāvabodhakāḥ || 6.275 ||
gośabde 'vasthite 'smākaṃ tadaśaktijakāritā |
gāvyāder api gobuddhir mūlaśabdānusāriṇī || 6.276 ||
syāt sādṛśyanimittā ced gauraśabdād api dhruvam |
tenāvyāvṛttir iṣṭātra gośabdād eva sā hi dhīḥ || 6.277 ||
nanv ānupūrvyanityatvād anityo vācako bhavet |
padaṃ vācakam iṣṭaṃ hi kramādhīnā ca tanmatiḥ || 6.278 ||
varṇāḥ sarvagatatvād vo na svataḥ kramavṛttayaḥ |
anityadhvanikāryatvāt kramasyāto vināśitā || 6.279 ||
puruṣādhīnatā cāsya tadvivakṣāvaśād bhavet |
varṇānāṃ nityatā tena niṣphalā paramāṇuvat || 6.280 ||
yathā saty aṇunityatve ghaṭe tadracanātmake |
na nityataivaṃ varṇeṣu nityeṣu padanāśitā || 6.281 ||
na ca kramād vinā varṇā vijñātāḥ pratipādakāḥ |
kramasyaiva padatvaṃ vastasmādevaṃ prasajyate || 6.282 ||
padaṃ varṇātiriktaṃ tu yeṣāṃ syāt kramavarjitam |
teṣām evārthavatyeṣā śabdanityatvakalpanā || 6.283 ||
na tāvad ānupūrvyasya padatvaṃ naḥ prasajyate |
na hi vastvantarādhāram etad dṛṣṭaṃ prakāśakam || 6.284 ||
dvaye saty api tenātra vijñeyo 'rthasya vācakaḥ |
varṇāḥ kiṃ nu kramopetāḥ kiṃ nu varṇāśrayaḥ kramaḥ || 6.285 ||
kramaḥ kramavatām aṅgam iti kiṃ yuktisādhyatā |
dharmamātram asau teṣāṃ na vastvantaram iṣyate || 6.286 ||
itthaṃ pratīyamānāḥ syur varṇās tenāvabodhakāḥ |
na ca kramasya kāryatvaṃ pūrvasiddhaparigrahāt || 6.287 ||
vaktā na hi kramaṃ kañ cid svātantryeṇa prapadyate |
yathaivāsya parair uktis tathaivainaṃ vivakṣati || 6.288 ||
paro 'py evam ataś cāsya, sambandhavadanityatā |
tenaivaṃ vyavahārāt syād akauṭasthye 'pi nityatā || 6.289 ||
yatnataḥ pratiṣedhyā naḥ puruṣāṇāṃ svatantratā |
varṇānām api nanv evam akauṭasthye 'pi setsyati || 6.290 ||
nityeṣu satsu varṇeṣu vyavahārāt kramodayaḥ |
ghaṭādiracanā yadvannityeṣu paramāṇuṣu || 6.291 ||
tadabhāve hi nirmūlā racanā nāvadhāryate |
aṇukalpāś ca varṇāṃśā na santīty upapāditam || 6.292 ||
parair uktān bravīmīti vivakṣā cedṛśī dhruvam |
tathā ca nityatāpattiḥ, na cānyaccihnam asti vaḥ || 6.293 ||
tajjātīyatvasādṛśye niṣiddhe, yat tu sambhavet |
śabdatvena sajātitvaṃ tulyaṃ śabdāntareṣu tat || 6.294 ||
jātyā yathā ghaṭādīnāṃ vyavahāropalakṣaṇam |
tathaiva cānupūrvyāder jātidvāreṇa setsyati || 6.295 ||
tālvādijātayas tāvat sarvapuṃsāṃ vyavasthitāḥ |
vaktā tāvad dhvanīṃs tābhir upalakṣya nirasyati || 6.296 ||
teṣāṃ ca jātayo bhinnāḥ śabdābhivyaktihetavaḥ |
yāvadvarṇaṃ pravartante vyaktayo vā tadanvitāḥ || 6.297 ||
tatra tālvādisaṃyogavibhāgakramapūrvakam |
dhvanīnām ānupūrvyaṃ syāj jātyā cobhayanityatā || 6.298 ||
yathaiva bhramaṇādīnāṃ bhāgair jātyā ca lakṣitaiḥ |
kramānuvṛttir evaṃ syāt tālvādidhvanivarṇabhāk || 6.299 ||
vyaktīnām eva vā saukṣmyāj jātidharmāvadhāraṇam |
tadvaśena ca varṇānāṃ vyāpitve 'pi kramagrahaḥ || 6.300 ||
evaṃ dhvaniguṇān sarvān nityatvena vyavasthitān |
varṇā anupatantaḥ syur arthabhedāvabodhinaḥ || 6.301 ||
ānupūrvī ca varṇānāṃ hrasvadīrghaplutāś ca ye |
kālasya pravibhāgās tair jāyante dhvanyupādhayaḥ || 6.302 ||
kālaś caiko vibhur nityaḥ, pravibhakto 'pi gamyate |
varṇavat, sarvabhāveṣu vyajyate kena cit kva cit || 6.303 ||
varṇeṣu vyajyamānasya tasya pratyāyanāṅgatā |
anyatrāpi tu sadbhāvāt tatsvarūpasya nityatā || 6.304 ||
tasmān na padadharmo 'sti vināśo kaś cid īdṛśaḥ |
tena nityaṃ padaṃ siddhaṃ varṇānityatvavādinām || 6.305 ||
paradharme 'pi cāṅgatvam uktam aśvagajādivat |
nityatāyāṃ ca sarveṣām arthapatteḥ pramāṇatā || 6.306 ||
pade 'navayave cāpi vyañjakaiḥ kramavṛttibhiḥ |
puruṣādhīnatāyāṃ ca na prāmāṇyaṃ prasajyate || 6.307 ||
vākkyeṣu dṛṣṭam etac ca tannirbhāgatvavādinām |
anyathānupapattyā tat sarvathā padanityatā || 6.308 ||
parāthadarśanārthatvaṃ yenāyaṃ pratipadyate |
sa dharmo hy anumānāya sambandhāpekṣitocyate || 6.309 ||
na sādhanaprayogo 'yaṃ sūtrakāreṇa racyate |
vṛttikāreṇa cārthas tu yogyo dvābhyāṃ nirūpitaḥ || 6.310 ||
atrocyate sthiraḥ śabdo dhūmagotvādijātivat |
sambandhānubhvāpekṣasāmānyārthāvabodhanāt || 6.311 ||
anyāpohanasārūpyajātiliṅgatvakalpane |
viśeṣāṇām aliṅgatvāt sarvasāmānyanityatā || 6.312 ||
svavākyādivirodho vā parārthatvena kathyate |
pratijñoccāryate sarvā sādhyārthapratipattaye || 6.313 ||
na cānityā bravīty eṣā svārtham ity upapāditam |
tenārthapratyayāpannān nityatvān nāśabādhanam || 6.314 ||
arthābhidhānasāmarthyam abhyupetya ca sādhayet |
pūrvābhyupagatenāpi nāśitvaṃ bādhate paraḥ || 6.315 ||
arthapratītisāmarthyaiḥ pratiśāstram upāśritaiḥ |
āgamenāpi nāśitvaṃ bādhyate sarvavādinām || 6.316 ||
sarvalokaprasiddhyā ca bādhaḥ pūrvoktayā diśā |
anumānavirodho 'pi prāguktenaiva hetunā || 6.317 ||
pratyakṣeṇa viruddhatvaṃ saṅkhyābhāve 'bhidhāsyate |
vaktavyaś caiṣa kaḥ śabdo nāśitvena prasādhyate || 6.318 ||
triguṇaḥ paudgalo vā 'yam ākāśasyātha vā guṇaḥ |
varṇād anyo 'tha nādātmā vāyurūpo 'rthavācakaḥ || 6.319 ||
padavākyātmakaḥ sphoṭaḥ sārūpyānyanivarttane |
eteṣām astv anityatvaṃ nāsmākaṃ teṣu nityatā || 6.320 ||
aprasiddhaviśeṣyatvam āśrayāsiddhahetutā |
athāsmad iṣṭaḥ pakṣaḥ syād dvayam etat samaṃ tava || 6.321 ||
śabdamātram athocyeta śabdatvaṃ ca tathā sati |
anityaṃ tac ca sarveṣāṃ nityam iṣṭaṃ viruddhyate || 6.322 ||
yatkiñcid iha sāmānyaṃ nityaṃ sarveṇa kalpyate |
anityatve hi naitat syād vyāpi vyaktiṣu kāsu cit || 6.323 ||
vyaktayaḥ śabdaśabdena na śakyante ca bhāṣitum |
tāsāṃ jātyatireke ca pūrvokte eva dūṣaṇe || 6.324 ||
āśrayān atireke tu jātāv iva virodhitā |
aprasiddhaviśeṣyatvaṃ syāt pareṣāṃ ca pūrvavat || 6.325 ||
anityavaṃ ca nāśitvaṃ yady ātyantikam ucyate |
tato 'smān prati pakṣaḥ syād aprasiddhaviśeṣaṇaḥ || 6.326 ||
yathā kathañ cid iṣṭā ced anityavyapadeśyatā |
anabhivyaktyavasthātaḥ sābhivyaktyātmaneṣyate || 6.327 ||
aikāntikavikalpe ca vyatirekavināśayoḥ |
pūrvābhyupagamenāpi virodhaḥ sāṃkhyajainayoḥ || 6.328 ||
pratyakṣaindriyakatvāder aulūkyānām asiddhatā |
anekaśabdakalpyatvād ādyamadhyabhaveṣu ca || 6.329 ||
antyaśabde 'pi pakṣe syād āśrayāsiddhatā mama |
sarvaśabdeṣu sādhyeṣu hetur avyāpakas tava || 6.330 ||
sāmānyair vyabhicāraś ca, jātimattve satīti cet |
tathāpi, asiddham asmākaṃ tadvattvaṃ vyatiriktayā || 6.331 ||
ananyayā tu tadvattā tavāsiddhetyahetutā |
athānuvṛttivyāvṛttihetunā yujyate matup || 6.332 ||
tathāpy asty eva tadvattā teṣāṃ sāmānyabuddhitaḥ |
gotvādiṣv api sāmānyaṃ sāmānyam iti no matiḥ || 6.333 ||
vyāvarttate viśeṣebhyaḥ seti śabdena tulyatā |
nityatvaṃ cānugāmyeṣām anityebhyo nivarttitam || 6.334 ||
athātra gauṇamithyātve syātām varṇeṣu te same |
yogīndriyāvagamyaiś ca vyabhicāro 'ṇubhis tava || 6.335 ||
nityānām api teṣāṃ hi pratyakṣatvādisambhavaḥ |
atha syāt tannivṛttyartham asmadādiviśeṣaṇam || 6.336 ||
ahaṃpratyayavijñeyair ātmabhirvyabhicāritā |
liṅgaśabdādyabhāvena manassaṃyogahetukam || 6.337 ||
pratyakṣaṃ caitadekāntāt sukhādāv iva kalpyate |
bāhyendriyāvagamyatvam atha kuryād viśeṣaṇam || 6.338 ||
tathāpi vyabhicāryeva jātīnāṃ jātimattayā |
ekārthasamavāyena jātir jātimatī hi vaḥ || 6.339 ||
ādhāratvam athocyeta, nāmūrtā''dhīyate hy asau |
samavāyaṃ yadi brūyāḥ, tvadīyaḥ so 'pi vāritaḥ || 6.340 ||
abhedavṛttiṃ brūyāś cet, jātīnām api seṣyate |
kleśaś ca nityavaidharmye kṛto bahuviśeṣaṇaiḥ || 6.341 ||
svaśabdenaiva tāny uktvā tebhyo 'nyatvaṃ varaṃ kṛtam |
evaṃ ca śakyate vaktaṃ nityatāpy ambarādivat || 6.342 ||
tadbhinnā 'nityavṛkṣādivyatiriktatvahetukā |
kevalaindriyakatve 'pi sāṃkhyabauddhaprakalpite || 6.343 ||
jātyā sādhitayedānīṃ vyabhicāraḥ pratīyate |
asiddhe pakṣadharmatve yathaiva prativādinaḥ || 6.344 ||
na hetur labhyate, tadvadanvayavyatirekayoḥ |
tatra yady apy asiddhā syāj jātiḥ sādhanavādinaḥ || 6.345 ||
tāvat tathāpy ahetutvaṃ yāvat sā na nirākṛtā |
kāryā caindriyakatve 'pi kiṃ vastv iti nirūpaṇā || 6.346 ||
vyaktyananyatvanānātvabhedābhedeṣu ca sphuṭā |
tatrāsādhāraṇāsiddha sādhyahīnasapakṣatāḥ || 6.347 ||
vikalpitānusāreṇa vaktavyā vādyapekṣayā |
viruddhāvyabhicāritvaṃ vakṣyamāṇaiś ca hetubhiḥ || 6.348 ||
kevalākāśavarttitvād aulūkyasya vibhutvavat |
tathā ca śrotragamyatvāc chabdatvavad iti sthitiḥ || 6.349 ||
prāguktena vibhutvena vyomavac cāsya nityatā |
sapakṣo 'pi vikalpyo 'tra śrutyarthe sādhyahīnatā || 6.350 ||
vyaktilakṣaṇapakṣe 'pi jātyanyānanyakalpanā |
anyatve dharmyasiddhir no 'nanyatve 'pi parān prati || 6.351 ||
aviśeṣe 'pi nānityaṃ na nityaṃ vastu tanmama |
aṃśo hy etasya jātyākhyo nityo dhvaṃsītaro mataḥ || 6.352 ||
anityatā vikalpyātra, nāśaś cet sādhyahīnatā |
mamānyathā tu bhavatām, ity eṣā dūṣaṇoktidik || 6.353 ||
sarveṇa śabdarūpaṃ ca vācakaṃ nityam iṣyate |
tatsvarūpe vivādas tu varṇās tatra ca sādhitāḥ || 6.354 ||
sambandhanityatāyāḥ kiṃ śabdādhikaraṇe 'bhidhā |
tādarthyāc chabdacintāyāḥ saiva hy atrādhikāritī || 6.355 ||
yad vā sambandhanityatvadvāreyaṃ śabdanityatā |
sādhyate, na vinaṣṭe hi śabde tannityatā bhavet || 6.356 ||
anityānāṃ hi nityātmā yaḥ sambandhaḥ pratīyate |
āśrayāṇām anucchedān na kva cit sa virudhyate || 6.357 ||
na cānucchedarūpeṇa gośabdānām iha sthitiḥ |
na caiṣāṃ gamyate bhedas tenaikasyaiva nityatā || 6.358 ||
kṛtrimatve ca sambandhas tatprayogāpavarjanāt |
tadekavyaktiniṣṭhatvān naiva sārvatriko bhavet || 6.359 ||
pārthivadravyasattādilāṅgūlatvādisaṅkarāt |
vinā prayogabhūyas tvaṃ na syād gotvāvadhāraṇā || 6.360 ||
tasmād akṛtrimaḥ śabdo na kadā cid vinaṣyati |
nityena nityasambandhād ākāśaparamāṇuvat || 6.361 ||
yad vā sambandhanityatvaṃ sūtre 'smin naiva varṇyate |
śabdanityatvamātre 'pi bhāṣyaṃ hy etasya yujyate || 6.362 ||
sammugdhānekasāmānyaviṣayo hi sakṛcchrutaḥ |
niṣkṛṣṭasvārthavācitvaṃ śabdo na pratipadyate || 6.363 ||
bahubhiḥ śravaṇair eva prāṇitvādīni varjayet |
śuklādigamanādīni sāsnālāṅgūlatādi ca || 6.364 ||
śābaleyādikhaṇḍādivyaktīś ca svanibandhanāḥ |
niṣkṛṣṭagotvavācitvaṃ cireṇa pratipadyate || 6.365 ||
tāvatkālaṃ sthiraṃ cainaṃ kaḥ paścān nāśayiṣyati |
anapekṣatvasūtreṇa tac caitat sādhayiṣyate || 6.366 ||
kriyāvatām abhede hi kriyāvṛttiṣu kṛtvasuc |
tatprayogād dhruvaṃ tasya śabdasyāvarttate kriyā || 6.367 ||
punaḥprayogavijñānaṃ na hi śabdāntare bhavet |
tasyāṃ ca śabdasaṃkhyāyām aṣṭāv iti bhavecchrutiḥ || 6.368 ||
bhuktavanto 'ṣṭakṛtvo 'dya brāhmaṇā iti dṛśyate |
dravyabhede 'py anekāntaṃ matvā''ha kim ato yadi || 6.369 ||
tasmāt tatparihārāya pramāṇāntaram ucyate |
pratyabhijñānam etena prayogeṇopalakṣitam || 6.370 ||
kṛtvasuc cāpi naivāyaṃ vyabhicārīti gamyate |
yataḥ prayujyate caikabrāhmaṇatvavivakṣayā || 6.371 ||
pramāṇaṃ pratyabhijñānaṃ dṛḍhendriyatayocyate |
itaro 'siddhatām āha sādṛśyād grāhyadūṣaṇāt || 6.372 ||
nityaṃ sadṛśa eveti yatra rūḍhā matir bhavet |
sa iti pratyabhijñānaṃ bhrāntis tatrāvakalpate || 6.373 ||
iha nityaṃ sa eveti vijñānaṃ jāyate dṛḍham |
tadāstitvādhikatvāc ca prāmāṇyaṃ tasya sādhitam || 6.374 ||
nityaprasaṅgadvāreṇa spaṣṭayor apy anityayoḥ |
pratyabhijñānasadbhāvād anaikāntikatocyate || 6.375 ||
na pratyakṣe iti tv etadasambaddham ivottaram |
yato nātra pareṇoktā pratyakṣatvena nityatā || 6.376 ||
pratyakṣatvād ghaṭādīnāṃ mā prasāṅkṣīddhi nityatā |
atīndriyatvān mā bhuc ca vyomāder apy anityatā || 6.377 ||
na ca nitye svarūpeṇa tenokte buddhikarmaṇī |
yā tv anaikāntikatvoktiḥ sā tathaivāvatiṣṭhate || 6.378 ||
na tayoḥ pratyabhijñānam etad eva kilocyate |
pratyakṣatvaniṣedhena pratyakṣeṇa hi tad bhavet || 6.379 ||
tena hetor abhāvo 'yaṃ vipakṣānujñayocyate |
hetuṃ cāpy abhyanujñāya vipakṣo neti kathyate || 6.380 ||
sādhyaṃ nityasvarūpaṃ ced etayoḥ pratyabhijñayā |
tatrāsambaddhatā vācyā yoktā paṅktivane prati || 6.381 ||
pratyabhijñānanityatve yāpy eṣānavadhāraṇā |
anādarāya, na hy asmāt prakṛtaṃ mama duṣyati || 6.382 ||
vyaktirūpeṇa vā yena nāśitvaṃ buddhikarmaṇoḥ |
na tatra pratyabhijñānaṃ, ghaṭabuddhau hi nāsya dhīḥ || 6.383 ||
yena tu pratyabhijñānaṃ śaktijātyātmanānayoḥ |
tena nityatvam eveṣṭaṃ kathañ cit sarvavādinām || 6.384 ||
evaṃ tu pratyabhijñānaṃ vācoktaṃ kliṣṭayānayā |
na ca śakyaṃ nirākartuṃ sarvalokaprasiddhitaḥ || 6.385 ||
yena nāma pramāṇena grahaṇaṃ buddhikarmaṇoḥ |
tenaiva pratyabhijñānān nityatvaṃ kiṃ na siddhyati || 6.386 ||
vāṅmātrāt pratyabhijñānaṃ śakyaṃ śabde 'pabhāṣitum |
pratyabhijñānapekṣeṇa na pratyakṣeṇa kiñ cana || 6.387 ||
rūpaśabdāvibhāgāc cety atraitat sādhayiṣyate |
pratyakṣanityaṃ karmeti, tenaiṣātropavarṇanā || 6.388 ||
nāsmābhiḥ pratyabhijñānaṃ nityasādhanam iṣyate |
anityavādinas tv eṣā pratyakṣeṇa viruddhatā || 6.389 ||
tenānaikāntiko nāyaṃ siddhāntāntaradūṣaṇam |
dhīkarmasv api kiṃ naivam anityatvaṃ nivāryate || 6.390 ||
taducyate vināśitvam anumānāt pratīyate |
śabde pratyakṣagamye ca tena bādho balīyasā || 6.391 ||
dhīkarmaṃ pratyabhijñānān nityatā tvānumānikī |
tādṛśī nāśitāpīti na syāt tatra balābalam || 6.392 ||
na hi te iti tenāha, yad vā hetor viśeṣaṇam |
pratyakṣam, śrautratā ceyaṃ hetuḥ śabdatvavat kṛtaḥ || 6.393 ||
yatkarmātīndriyādhāraṃ tadapratyakṣam ucyate |
apratyakṣeti buddhiś ca śūnyavāde nirūpitā || 6.394 ||
pratyakṣadravyavarttinyo dṛśyante yoḥ punaḥ kriyāḥ |
tāsāṃ varṇavad eveṣṭaṃ nityatvaṃ pratyabhijñayā || 6.395 ||
vyañjakābhāvataś cāsāṃ santatānupalabdhitā |
yad evotpādakaṃ vaḥ syāt tad eva vyañjakaṃ mama || 6.396 ||
tava śabdatvakartṛtve nitye api satī yathā |
na nityam upalabhyete tathā me buddhikarmaṇī || 6.397 ||
yathā vā śaktisadbhāve kutaś cit kāraṇād ṛte |
na kāryāṇy upajāyante tathābhivyaktir iṣyatām || 6.398 ||
vyaktibhyo 'nyatayā tāvat karma kleśena kalpyate |
punarjātisahasrāṇāṃ tadbhede kliṣṭakalpanā || 6.399 ||
tata ekatvanityatvapratyekasamavāyitāḥ |
vṛttiś ca viprakīrṇeṣu karmabhāgeṣu nāśiṣu || 6.400 ||
ekatvāc calanādīnāṃ tasmād ekātmikā matiḥ |
prayatnāśrayanānātvād buddhibhedaḥ pravarttate || 6.401 ||
naiva hy atrāpi vicchinnāḥ śābaleyādipiṇḍavat |
karmavyaktīr vijānīmaḥ kalpayema dvayaṃ yataḥ || 6.402 ||
śīghramandādibhede 'pi syāt prayatnādibhedataḥ |
vyaktidvāro yathā jāteḥ, vyakter vā janane yathā || 6.403 ||
buddhīnām api caitanyasvābhāvyāt puruṣasya naḥ |
nityatvam ekatā ceṣṭā, bhedas tu viṣayāśrayaḥ || 6.404 ||
svarūpeṇa yathā vahnir nityaṃ dahanakarmakaḥ |
upanītaṃ dahatyarthaṃ dārhya nānyanna cānyathā || 6.405 ||
yathā vā darpaṇaḥ svaccho yathā ca sphaṭiko 'malaḥ |
yadyannidhīyate yogyaṃ tacchāyāṃ pratipadyate || 6.406 ||
tathaiva nityacaitanyāḥ pumāṃso dehavṛttayaḥ |
gṛhṇanti karaṇānītān rūpādīn, dhīr asau matā || 6.407 ||
tenopanetṛsambandhabhaṅgitvād bhaṅgino matiḥ |
nanityaṃ dāhako vahnir dāhyāsannidhinā yathā || 6.408 ||
tatra bodhātmakatvena pratyabhijñāyate matiḥ |
ghaṭahastyādibuddhitvaṃ tadbhedāl lokasammatam || 6.409 ||
saiveti nocyate buddhir arthabhedānusāribhiḥ |
na cāsyāḥ pratyabhijñānam arthabhede 'nupāśrite || 6.410 ||
etanmanasi kṛtvā''ha nitye eveti bhāṣyakṛt |
etayaiva diśā vācyā śuklāder api nityatā || 6.411 ||
saṃsargamātrabhedena syāt tatrāpi hi bhedadhīḥ |
svarūpaṃ tu tad eveti ko jātiṃ kathayiṣyati || 6.412 ||
kva cid dravyeṇa saṃsargaḥ kva cin na syād guṇāntaraiḥ |
śuklādes tena bhinnatvaṃ siddhaṃ bhāsuradhūsaraiḥ || 6.413 ||
jvālādeḥ kṣaṇikatve 'pi pratyabhijñeti cet, na tat |
tatrāpi pratyabhijñeyaṃ sāmānyaṃ nityam eva naḥ || 6.414 ||
bhedabuddhis tu yatrāṃśe syāt kena cid upādhinā |
tatra naḥ pratyabhijñānaṃ bhedabuddhyaiva vāritam || 6.415 ||
hy astanoccāritas tasmād gośabdo 'dyāpi vidyate |
gośabdajñānagamyatvād yathokto 'dyaiṣa gaur iti || 6.416 ||
hyo vāsīd eṣa gośabdaḥ pūrvoktenaiva hetunā |
yad vā gotvābhidhāyitvaṃ vācyo hetur dvayor api || 6.417 ||
gośabdabuddhyā hy astanyā gośabdo 'yaṃ prakāśitaḥ |
gośabdaviṣayatvena yathaivādyaprasūtayā || 6.418 ||
iyaṃ vā taṃ vijānāti taddhetoḥ pūrvabuddhivat |
ubhe vāpy ekaviṣaye bhavetām ekabuddhivat || 6.419 ||
deśakālādibhinnā vā samastā gotvabuddhayaḥ |
ekagośabdajanyāḥ syur godhītvād ekabuddhivat || 6.420 ||
gośabdabuddhayo 'py evam ekagośabdagocarāḥ |
gośabdaviṣayatvena kalpyantām ekabuddhivat || 6.421 ||
gośabdatvaniṣedhāc ca nātra syāt siddhasādhyatā |
ghaṭāder ekatāpattau jātyeṣṭaṃ siddhasādhanam || 6.422 ||
vyaktīnām ekatārpattiṃ kuryāc ced anayā diśā |
tasya dṛṣṭaviruddhatvaṃ vācyaṃ sarvapramāṇakam || 6.423 ||
ye 'pi sthūlavināśānām anyathānupapattitaḥ |
kalpayantyantarā sūkṣmaṃ vināśitvaṃ pratikṣaṇam || 6.424 ||
te 'pi kṣaṇikanāśitvād adhikāṃ sthūlanāśitām |
śabdānām avijānanto na śaktā nāśisādhane || 6.425 ||
kṣaṇabhaṅgo ghaṭādīnāṃ vāryas tair eva sādhanaiḥ |
tathaiva pratyabhijñānād, yāvad dṛṣṭaṃ na bādhate || 6.426 ||
sādhanaṃ tu bruvāṇasya dīpajvālādidarśanāt |
pūrvoktenaiva māgreṇa pratyakṣādiviruddhatā || 6.427 ||
pūrvakṣaṇavināśe ca kalpyamāne niranvaye |
uttarasyānimittatvād utpattir nopapadyate || 6.428 ||
atyantāsann asau tasminna tāvad vyāpṛtikṣamaḥ |
svayaṃ cābhāvadaṣṭatvāt kasmin kāle kariṣyate || 6.429 ||
nāśotpādasamatve 'pi nairapekṣyāt parasparam |
na kāryakāraṇatve staḥ, tadvyāpārānanugrahāt || 6.430 ||
na hy alabdhātmakaṃ vastu parāṅgatvāya kalpate |
na vinaṣṭaṃ, na ca sthānaṃ tasya kāryakṛtikṣamam || 6.431 ||
jāyamānaṃ ca gandhādi ghaṭarūpe vinaśyati |
tatkāryaṃ neṣyate tadvat tathā rūpāntarāṇy api || 6.432 ||
tasmāt prākkāryaniṣpatter vyāpāro yatra dṛśyate |
tad eva kāraṇaṃ tasya na tvānantaryamātrakam || 6.433 ||
jvālāder api nāśitvaṃ naiva siddhaṃ pratikṣaṇam |
laghavo 'vayavās tatra yānti deśāntaraṃ laghu || 6.434 ||
prabhūtaṃ varttideśe hi tejastiṣṭhati piṇḍitam |
tatra yāvad vrajaty ūrdhvaṃ tāvajjvāleti gamyate || 6.435 ||
tato 'pi yadatikramya yāti tat syāt prabhātmakam |
tataḥ paraṃ tu yad yāti tat saukṣmyān nāvadhāryate || 6.436 ||
uttarāvayavai ruddhe mārge pūrve na yānti ca |
yathottare vimuñcanti pūrve yānti tathā tathā || 6.437 ||
saṃkrāntāv api tenaiṣāṃ tṛṇādau vṛddhyasambhavaḥ |
śabde vṛddhyādyabhāvo 'pi dhvaniśaighryeṇa jāyate || 6.438 ||
śarīre yauvanādyāptiḥ pariṇāmāc ca setsyati |
tathā hi sanniveśādi pratyabhijñāyate janaiḥ || 6.439 ||
tatrānyānanyavṛttīnām anekāntasvabhāvataḥ |
utpattisthitināśānāṃ virodhaḥ prāṅnirākṛtaḥ || 6.440 ||
ekasantānasambandhāt pratyabhijñānakalpanā |
jñānasantatimārgeṇa vāryānyatvādyasambhavāt || 6.441 ||
evaṃ sthitasya śabdasya śrutikālāt kṣaṇāntare |
sambhāvyate vināśitvaṃ na bhūyo 'nyena hetunā || 6.442 ||
yathā śastrādibhir bhedāj jarayā vā paṭādayaḥ |
naṅkṣyantītyavagamyante naivaṃ śabde 'sti kāraṇam || 6.443 ||
śabdo yathā paudgaliko niṣiddhaḥ, syād vāyavīyasya sa eva mārgaḥ |
tasmād anirdhāritahetumārgaḥ sarvatra sākṣād bhavatīti nityaḥ || 6.444 ||
§ 7 vākyādhikaraṇa VAA
-
- (p.598)padārthapadasambandhanityatve sādhite 'pi vaḥ |
- naiva vedapramāṇatvaṃ vākyārthaṃ prati sidhyati || 7.1 ||
-
- (p.599)padāni gamayeyus taṃ pratyekaṃ saṃhatāni vā |
- vyatirikto 'tha vā śabdaḥ, padārthā vā 'pi pūrvavat || 7.2 ||
-
- tat pramāṇaṃ smṛtīnāṃ ca tathā sambandhataddhiyām |
- pratyekaṃ saṃhatatvena tadvad eva vikalpanam || 7.3 ||
-
- adṛṣṭasaṅgatitvena sarveṣām animittatā |
- anyaḥ pratīto na hy anyaṃ gamayiṣyaty asaṅgatam || 7.4 ||
-
- apratītaś ca sambandho nāpy asattvād viśiṣyate |
- na cā'vijñāyamānasya sadbhāvo 'pi pramāṇavān || 7.5 ||
-
- vākyavākyārthayor nāpi vastutvam upapadyate |
- spaṣṭaṃ padatadarthābhyām anyā'nanyā'nirūpaṇāt || 7.6 ||
-
- na tāvad avagamyete kaiś cit tadvyatirekataḥ |
- yaugapadyāgṛhīteś ca samudāyau na sidhyataḥ || 7.7 ||
-
- (p.600)na sattāyaugapadyasya vyavahārāṅgateṣyate |
- arvanityatayā mā bhūd viśeṣānavadhāraṇam || 7.8 ||
-
- jñānānāṃ kramavarttitvād yaugapadye 'py asambhavaḥ |
- ena tatsamudāyo 'pi na vākyārthaḥ pratīyate || 7.9 ||
-
- sambandhapūrvakatvaṃ ca vākyavākyārthayoḥ sthitam |
- svatantreṣu hi vākyatvaṃ kadā cin nopalakṣyate || 7.10 ||
-
- sambandhaś cānapekṣatvāt kasya cin nāvakalpate |
- padāni tāvad varṇā vā svarūpair na kadācana || 7.11 ||
-
- anarthakeṣv adṛṣṭatvād apekṣante parasparam |
- na cānuccāritaḥ śabdaḥ śaknoty anyam apekṣitum || 7.12 ||
-
- yaugapadyaṃ tu nāsty eva na coccārya tirohitaḥ |
- apekṣaṇe 'pi sambandho naiva kaś cit pratīyate || 7.13 ||
-
- kāryakāraṇasaṃyogasamavāyādilakṣaṇaḥ |
- (p.601)ekārthasamavāye 'pi sarveṣāṃ vyomni tulyatā || 7.14 ||
-
- tatroktānuktayogyāder na viśeṣyeṇa saṅgatiḥ |
- ekakāryaniyogo 'pi vyaṅgye janye 'tha vā bhavet || 7.15 ||
-
- vyaṅgyās tāvat pṛthagbhūtāḥ padārthāḥ padabhedataḥ |
- tathā tadviṣayāpy etair buddhir naikāpi jāyate || 7.16 ||
-
- yā tu svaviṣayā buddhiḥ pratiśabdam asāv api |
- na caikajñānajananaṃ bhinnais taiḥ kramavarttibhiḥ || 7.17 ||
-
- na cāvayavaśo bodhād aikyaṃ vākyatadarthayoḥ |
- na cāvayavabuddhīnāṃ bhrāntitvaṃ bādhakād ṛte || 7.18 ||
-
- ekanirbhāgatābuddher asatyāḥ satyatā katham |
- anurāgavyavacchedau buddhīnāṃ na ca siddhyataḥ || 7.19 ||
-
- kṣaṇikatvād ato 'rthatvaṃ neṣṭaṃ saṃsargabhedayoḥ |
- (p.602)yadi dhriyata gobuddhiḥ śuklabuddhijanikṣaṇe || 7.20 ||
-
- tato 'nyābhyo nivartteta saṃsṛjyeta tathānayā |
- saṃsargo na ca buddhīnāṃ saṃyogāder asambhavāt || 7.21 ||
-
- ekātmavṛttitā tulyā ghaṭahastyādidhīṣv api |
- tathā nirantarotpattiḥ, nākāṅkṣā vātra śabdavat || 7.22 ||
-
- kṣaṇikā 'yugapadbhāve kā buddhiḥ kām apekṣate |
- ata eva viśiṣṭā dhīs tābhir naikopajanyate || 7.23 ||
-
- yataḥ kalpyeta sarvāsāṃ saṃsargas tadapekṣayā |
- na ca saṃsargavicchedanirbhāso 'ntaḥ prakalpitaḥ || 7.24 ||
-
- bāhyābhāso 'rtharūpeṇa pramāṇaṃ svapnavad bhavet |
- (p.603)na ca kālatrayopetabāhyārthāsambhave sati || 7.25 ||
-
- pravartetāpi vijñānaṃ na cāsmin bāhyasambhavaḥ |
- anutpanne 'pi tenāsminn utpannaparikalpanā || 7.26 ||
-
- arthasaṃsargadṛṣṭyā vā saṃsargo 'tra prakalpyate |
- buddhyor na tāvad evaṃ syād viśeṣaṇaviśeṣyatā || 7.27 ||
-
- tathaiva śabdatadbuddhyor viśeṣotpattyasambhavāt |
- tāvān eva hi gośabdaḥ śuklaśabde 'pi kīrtite || 7.28 ||
-
- pūrvasattve 'pi tāvattā tasyaivaṃ taddhiyor api |
- viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ na syāc chuklatvagotvayoḥ || 7.29 ||
-
- na tayor anurāgo hi nā'vacchedaḥ parasparam |
- (p.604)gotvena na hi śuklatvaṃ gotvaṃ vā tena rajyate || 7.30 ||
-
- anyonyātmany asadbhāvād vyaktyaṅgatvād dvayor api |
- vyaktiś ced anurajyeta tābhyāṃ tatrāpi śabdayoḥ || 7.31 ||
-
- na parasparasambandhaḥ syād atadgocarau hi tau |
- śabdair anucyamāne hi saty apy ekāśraye 'rthataḥ || 7.32 ||
-
- śabdānāṃ naiva sambandhaḥ pṛthivīsthagavāśvavat |
- ekārthasamavāye 'pi rūpāder naiva saṅgatiḥ || 7.33 ||
-
- na caikavyaktivṛttitve pramāṇaṃ gotvaśuklayoḥ |
- sambandhād etayos tatra syād ekavyaktikalpanā || 7.34 ||
-
- tadekatvāc ca sambandha evam anyonyasaṃśrayam |
- (p.605)na cātra padam asty anyad yenaikavyaktidhīr bhavet || 7.35 ||
-
- na cā'syāḥ padavācyatvaṃ, vācyate 'pi na caikatā |
- gamyamānasya caikatvāt sambandho yadi kalpyate || 7.36 ||
-
- pārthivatvādyabhedena kiṃ na syād ghaṭavṛkṣayoḥ |
- śuklaśrutyā na gotvādiḥ kṛṣṇādibhyo nivarttyate || 7.37 ||
-
- svabhāvato 'vabodhaś ca tadvaśān nā'pasarpati |
- (p.606)kṛṣṇādyapohanaṃ vācyaṃ śuklaśabdasya yady api || 7.38 ||
-
- tathāpi gogatatve 'sya pramāṇaṃ naiva sannidhiḥ |
- etadviṣaya eveti yāvacchabdena nocyate || 7.39 ||
-
- tāvat sarvam aśābdaṃ syāt svātantryeṇā'dhyavasyataḥ |
- sannidher anumīyeta tādṛśaṃ vacanaṃ yadi || 7.40 ||
-
- punaḥ saṇṇidhyadhīnaiva tasyaitadviṣayā'rthatā |
- tatrāpi śabdakḷptiś ced anavasthā bhaved iyam || 7.41 ||
-
- ṣaṭpramāṇā'tiriktatvāt tasmāt sannidhyanāśrayaḥ |
- sambandhakāraṇaṃ nāpi ṣaṣṭhī gavyupalabhyate || 7.42 ||
-
- satyām api tu sambandhaḥ śrautas tāvan nirākṛtaḥ |
- (p.607)gamyamānasya cārthasya naiva dṛṣṭaṃ viśeṣaṇam || 7.43 ||
-
- śabdāntarair vibhaktyā vā dhūmo 'yaṃ jvalatītivat |
- saṃsarge cāpi bhede vā vākyārthe parikalpite || 7.44 ||
-
- tasya yāvat padārthatvān naikavākyatvasambhavaḥ |
- padārthavyatirekaś ca nāsti saṃsargabhedayoḥ || 7.45 ||
-
- na ca vastvantarā''rambhaḥ padārthais tadanugrahāt |
- na hi jātiguṇaiḥ kiṃ cit kāryamāraśyate bahiḥ || 7.46 ||
-
- tadabhāve 'vabodhaś ca jāto 'pi svapnavanmṛṣā |
- satām eva viśeṣāṇāṃ saṃnidher yo 'pi manyate || 7.47 ||
-
- vākyārthatvam abhivyaktau tasyāpi tadanekatā |
- prāksattve ca kutas teṣāṃ pramāṇaṃ pratyayair vinā || 7.48 ||
-
- na caiṣāṃ vastusattvaṃ ca tatpade 'stitvakāraṇaṃ |
- (p.608)evam ādyā'ntyasarveṣāṃ pṛthaksaṃghātakalpane || 7.49 ||
-
- anyonyā'nugrahā'bhāvāt padānāṃ nāsti vākyatā |
- ādyaṃ yadi padaṃ sarvaiḥ saṃskriyeta viśeṣataḥ || 7.50 ||
-
- tatas tad eva vākyaṃ syād anyaś ca dyotako gaṇaḥ |
- evam antyeṣu sarveṣu pṛthagbhūteṣv avasthitam || 7.51 ||
-
- svatantreṣu hi vākyatvaṃ kathacinnopalakṣitam |
- sphoṭajātiniṣedhaś ca syāt padasphoṭajātivat || 7.52 ||
-
- vāryaḥ padakramo vākyaṃ yathā varṇakramaḥ padam |
- buddhyā na copasaṃhartuḥ kramo niṣkṛṣya śakyate || 7.53 ||
-
- padāny eva hi tadvanti vartante śrotrabuddhivat |
- (p.609)tāvatsv eva padeṣv anyaḥ kramo 'nyaś ca pratīyate || 7.54 ||
-
- tatra yāvat kramaṃ bhedo vākyārthasya prasajyate |
- padāntarasya pārārthyādākhyātaṃ yo 'pi manyate || 7.55 ||
-
- vākyaṃ prādhānyayogena vākyārthaṃ cāpi bhāvanām |
- tatrāpi na bahirvastu kriyākārakasaṅgatiḥ || 7.56 ||
-
- na kārakāṇām anyonyaṃ na kriyāṇāṃ pratīyate |
- ukhāyāmodanaṃ kāṣṭhair devadattaḥ paced iti || 7.57 ||
-
- dravyāṇāṃ tāvad etasmin na sambandhaḥ parasparam |
- atyantabhedaniṣpannaṣaṣṭhyabhāvānapekṣaṇaiḥ || 7.58 ||
-
- tṛtīyādyapahāreṇa sannidher api bādhanāt |
- kāṣṭhādīnāṃ ca sambandhaḥ kriyayā na svarūpataḥ || 7.59 ||
-
- ārdrādidharmakaiḥ pākas taiḥ kṛto na hi dṛśyate |
- (p.610)śaktiḥ kāraṇam iṣṭhā ced, amūrtā sāpi niṣkriyā || 7.60 ||
-
- śaktair api ca taiḥ pākas tiṣṭhadbhir naiva sādhyate |
- jvalanādimukhenātha teṣāṃ pākena saṅgatiḥ || 7.61 ||
-
- tathāpi karmaṇā karmaṃ na sādhyam iti durlabham |
- bhinnārthasamavetatvān na ca sambandhasambhavaḥ || 7.62 ||
-
- na cānyakārakotpādye kārakaṃ kārakāntaram |
- jvalanādīni kurvanti na ca syuḥ pākasādhanam || 7.63 ||
-
- apākasādhanānāṃ ca kutas tenaikavācyatā |
- jvalanādigatā pāke śaktiś ced upacaryate || 7.64 ||
-
- kartṛtvāt tatra kāṣṭhādeḥ karaṇatvādi ca durlabham |
- (p.611)mukhyaṃ kārakavaicitryam alabdhaṃ jvalanādiṣu || 7.65 ||
-
- kathaṃ tu pākavelāyām upacāreṇa labhyate |
- svavyāpāre ca kāṣṭhādeḥ karaṇatvādyasambhavaḥ || 7.66 ||
-
- viklidyanti jvalantīti bibhratīti ca darśanāt |
- na caiṣāṃ pākavelāyāṃ vyāpārāntaram iṣyate || 7.67 ||
-
- ekaprayogavat, tena kartṛtaiva prasajyate |
- pacinā cānupātteṣu jvalanādiṣv asaṅgatiḥ || 7.68 ||
-
- na hi sadbhāvamātreṇa tāni sambandhakāraṇam |
- na ca śabdāntarair eṣām upādānamataḥ paciḥ || 7.69 ||
-
- devadattakriyāvācī na syāt kāṣṭhādisaṅgataḥ |
- sarvavyāpāravācī cet pacir iṣṭas tathā sati || 7.70 ||
-
- kartṛtvam eva kāṣṭāder āpannaṃ devadattavat |
- dhātunoktakriye nityaṃ kārake kartṛteṣyate || 7.71 ||
-
- (p.612)sarveṣāṃ bhāvanāsāmye na hy anyat kartṛlakṣaṇam |
- kāṣṭhādīni pacantīti vivakṣā yā ca dṛśyate || 7.72 ||
-
- sāpi naivopapadyeta yady anyat kartṛlakṣaṇam |
- ekadhātugṛhītānāṃ na cāsty aṅgapradhānatā || 7.73 ||
-
- na kārakaṃ tataḥ karttā prādhānyābhihitakriyam |
- ataḥ samapradhānānām abhidhā sadasattvayoḥ || 7.74 ||
-
- kva cit kārakavaicitryaṃ kva cid aikyaṃ na yujyate |
- pratyayenāpi naivātra jvalanādiparigrahaḥ || 7.75 ||
-
- kartṛmātraṃ tv asau brūyād atha vā tadgatā kriyām |
- tasmān na pacatīty atra kāṣṭhāder asti saṅgatiḥ || 7.76 ||
-
- sarvatra na ca dhātvarthaḥ pratyayārthena yujyate |
- (p.613)bhāvanā pratyayārtho hi dhātvarthānāṃ ca tāṃ prati || 7.77 ||
-
- sādhyasādhanayogyānām upādānaṃ ca dhātubhiḥ |
- sādhyatvaṃ pākam ity evaṃ pākenaiva ca sādhanam || 7.78 ||
-
- pac ity etena rūpeṇa naiko 'py aṃśaḥ pratīyate |
- vidhibhāvanayoś caikapratyayagrāhyatākṛtaḥ || 7.79 ||
-
- dhātvarthāt prathamaṃ tāvat sambandho 'dhyavasīyate |
- vidhāv avasite tatra kevale bhāvanātmani || 7.80 ||
-
- paścāt sambadhyamāno 'pi na dhātvartho vidhīyate |
- vidhyahīnapravṛtteś ca na sa kāryaḥ śruto 'pi san || 7.81 ||
-
- evaṃ kārakavidhyantavidhānasyāpy asambhavaḥ |
- vidhyantatvaṃ prayājāder niṣedhavyam asaṅgatam || 7.82 ||
-
- (p.614)asambaddhatvam eteṣāṃ vācyaṃ śuklagavādivat |
- tatrārthalakṣaṇā kā cit sambhaved api saṅgatiḥ || 7.83 ||
-
- vākyair eva tv asambaddhaiḥ sambandho na prakalpyate |
- ato 'nyonyāśrayatvaṃ syād ekamūlāprasiddhitaḥ || 7.84 ||
-
- evam aṃśatrayāsattvāj jāto nirviṣayo vidhiḥ |
- dhātvarthakārakāṇāṃ tu sākṣān naivaiṣa sidhyati || 7.85 ||
-
- vidher bhāvanayā rodhāt kartus teṣv apravartanāt |
- kriyākārakasambandhamūlatvāt sarvasaṅgatiḥ || 7.86 ||
-
- niṣedhyā tanniṣedhena svasvāmipitṛbandhuṣu |
- upasarganipātānāṃ kena cin na ca saṅgatiḥ || 7.87 ||
-
- parasparaṃ tv asiddhaiva svātantryeṇa ca nāmabhiḥ |
- (p.615)kriyāviśeṣaṇatvāc ca vinā naivopasargatā || 7.88 ||
-
- vākyārtho 'sattvabhūtatvād etair na ca viśiṣyate |
- kriyādvārā'tha kalpyeta sāpi nākārakātmanaḥ || 7.89 ||
-
- asattvabhūtam arthaṃ ca nādhyavasyati kārakam |
- viśeṣaṇatvam apy eṣāṃ naivārthānanurañjanāt || 7.90 ||
-
- ānarthakyānyavācitvaviparītaprasādhanāt |
- pralambate 'yam ityādau teṣāṃ kaś cid anarthakaḥ || 7.91 ||
-
- prāsādādiṣu cānyo 'rtho viparītaḥ pratiṣṭhate |
- yena svārthāvirodhena viśeṣa upajanyate || 7.92 ||
-
- viśeṣaṇaṃ tadeveṣṭaṃ na tu yat svārthanāśakam |
- ābhimukhyordhvagatyādiviśeṣo yo 'vagamyate || 7.93 ||
-
- tasyāpi kartṛdharmatvān na dhātvarthāṅgateṣyate |
- kartrā ca saha sambandho nopasargasya vidyate || 7.94 ||
-
- aṃśatrayātiriktatvān nāpi bhāvanayā saha |
- pratiṣedhavikalpādeḥ sambandhaś ca virudhyate || 7.95 ||
-
- (p.616)anyarūpaparicchedād vāhyavastvarthavādinām |
- svaśruteḥ prathamaṃ vastu sadbhāvena nirūpitam || 7.96 ||
-
- kathaṃ nañādibhiḥ paścād abhāvam upanīyate |
- virodhaś ca tayoḥ śrutyor asti nāstīti śabdavat || 7.97 ||
-
- vikalpe punarekasya śabdasyaiṣā virodhitā |
- gavādivac ca naiteṣāṃ svatantrārthāvadhāraṇam || 7.98 ||
-
- yena tatpūrvakaṃ santaṃ vākyārthaṃ yāyurātmanā |
- samudāye 'py asiddhatvāt yena vakṣyaty ahetutām || 7.99 ||
-
- gamyate cet yato 'vocat pratyekāśaktisiddhaye |
- asambandhāt padārthānām iti pūrvoktayā diśā || 7.100 ||
-
- sann apy ajñāyamānatvād asann ity abhidhīyate |
- (p.617)aikaikaśye padārthānāṃ vākyārthe vyabhicāritā || 7.101 ||
-
- prāgasiddheḥ samastānām asādhāraṇaduṣṭatā |
- padārthān eva vākyārthaṃ yaḥ sāmastyena manyate || 7.102 ||
-
- gaur aśvaḥ puruṣo hastīty atrāpy asya prasajyate |
- vyastasya yo 'rthaḥ śabdasya na sāmastye jahāti tam || 7.103 ||
-
- taṃ cojjhati na viśrambhaḥ padārthaṃ prati labhyate |
- tatra dvitrādisāmānyavijñānaṃ kevalaṃ bhavet || 7.104 ||
-
- anekaśabdavijñānān na viśeṣāvadhāraṇam |
- (p.618)padārthasaṅgate 'rthe ced vākyaṃ sākṣāt pravarttate || 7.105 ||
-
- padārthasaṃvidas tatra na syād dṛṣṭopakāritā |
- tenājñātapadārtho 'pi budhyetaiva svabhāvataḥ || 7.106 ||
-
- tān vānurudhyamānasya kāraṇaṃ syusta eva te |
- tatra coktam, ato nāsti vākyadhīmūlasambhavaḥ || 7.107 ||
-
- tataś cārthād bhavel loke, vedārthas tv apramāṇakaḥ |
- samayāt puruṣāṇāṃ vā guṇavṛddhyādivanmataḥ || 7.108 ||
-
- niṣkāraṇo 'pi sannartho yājñikaiḥ paribhāṣitaḥ |
- tatra coktaṃ kathāvat tu saṅghātāt pauruṣeyatā || 7.109 ||
-
- (p.619)na cāptaḥ puruṣo 'trāsti, tena vedāpramāṇatā |
- atrābhidhīyate, yady apy asti mūlāntaraṃ na naḥ || 7.110 ||
-
- padārthānāṃ tu mūlatvaṃ dṛṣṭaṃ tadbhāvabhāvataḥ |
- satyaṃ na vācakaṃ vākyaṃ vākyārthasyopapadyate || 7.111 ||
-
- anyathāpy upapannatvāc chaktis tatrāpramāṇikā |
- pada eva hi varṇānāṃ śaktiḥ kleśena kalpitā || 7.112 ||
-
- tirobhāvād iha tv eṣāṃ bhavet kleśatareṇa sā |
- bahavaś cānusandheyā varṇāś ciratirohitāḥ || 7.113 ||
-
- padārtheṣūpayuktānāṃ punarvyāpārakalpanā |
- (p.620)padārthānāṃ ca sāmarthyaṃ gamyamānam apahnutam || 7.114 ||
-
- ānantaryād dhi vākyārthas taddhetutvaṃ na muñcati |
- ekayaiva hi saṃskṛtyā kathaṃ kāryadvayaṃ bhavet || 7.115 ||
-
- na caiṣāṃ pūrvasaṃskārād anyo 'stīti pratīyate |
- na cānyavarṇavelāyāṃ teṣv ālocanasambhavaḥ || 7.116 ||
-
- padatadvācyasambandhabuddhivyavadhibādhanāt |
- pratyakṣasmṛtirūpāto na teṣv ekāsti vākyadhīḥ || 7.117 ||
-
- tasmāc ca vākyanirbhāsā vākyaṃ sā dhīr na kalpate |
- vākyam ity anayā buddhyā na cātmāṃśaḥ pratīyate || 7.118 ||
-
- na ca vākyārthabuddhyedaṃ śūnyavāde nirūpitam |
- (p.621)vākyavākyārthayor aikye bāhyābhyantaravādinām || 7.119 ||
-
- vicchinnabhāgabuddhīnāṃ mṛṣātvaṃ niṣpramāṇakam |
- kalpyamāne 'pi naivaṃ ca vastubuddhir nivarttate || 7.120 ||
-
- teṣv eva ca padārtheṣu prakḷptastokaśaktiṣu |
- āvāpodvāparacnābhedād vākyeṣv anantā || 7.121 ||
-
- stokaśaktyupapanne 'rthe bahuśaktyapramāṇatā |
- vākyatacchaktyanantatve nārthāpattis tato bhavet || 7.122 ||
-
- na cāvayavabuddhīnāṃ sādṛśyād bhrāntikalpanā |
- na prasiddhāḥ pṛthagbhūtā mukhyā hy avayavāḥ kva cit || 7.123 ||
-
- nāvayavyantare yasmāt sarvavākyeṣv abhāgatā |
- satām avayavānāṃ hi syād vā sadṛśatā na vā || 7.124 ||
-
- (p.622)sādṛśyaṃ narasiṃhādau yuktaṃ jātyantare sati |
- tatra hy avayavāḥ siddhāḥ prāksaṃyogavibhāginaḥ || 7.125 ||
-
- pāṇyādayo hi vicchinnā dṛśyante nṛśarīrataḥ |
- deheṣu ca pṛthagbuddhis teṣu sarveṣu jāyate || 7.126 ||
-
- tatra tatsadṛśatvād vā tatsāmānyena vaikatā |
- hastādiṣūpapanneti pratyabhijñānasambhavaḥ || 7.127 ||
-
- tadvad atrāpi sādṛśyaṃ yadi nāmāvadhāryate |
- siddhe 'vayavasatyatve mṛṣā nirbhāgakalpanā || 7.128 ||
-
- asatā yat tu sādṛśyam asataḥ parikalpyate |
- dhruvaṃ śaśaviṣāṇena kharaśṛṅgasya tad bhavet || 7.129 ||
-
- athāsattvena sādṛśyam atrāpy astīti manyate |
- sarvatraivaṃ samānatvāt kaś cin nāsadṛśo bhavet || 7.130 ||
-
- bhāgaś citre 'pi dṛṣṇādir dṛṣṭa eva sadṛktayā |
- (p.623)ekadeśaś ca madye 'pi samyaktiktaraseṣu ca || 7.131 ||
-
- citrabuddhes tu naivāsti pratītir bhāgaśo mama |
- ākārābhāvataḥ, artho 'tra citraḥ sāvayavaḥ sa ca || 7.132 ||
-
- tasmān na padavarṇānām asattvāt sadṛśī gatiḥ |
- vākyasyāpi na sādṛśyaṃ tatrāvayavavarjanāt || 7.133 ||
-
- syād varṇapadaniṣkṛṣṭir na ca vākyasadṛktayā |
- tena na syād apoddhāras teṣām ālambanād ṛte || 7.134 ||
-
- (p.624)na ca vyañjakabhedo 'pi padavarṇādṛte 'sti te |
- sūkṣmatvād, aṇukalpānāṃ dhvanīnāṃ parikalpanāt || 7.135 ||
-
- na ca kāryāntarārambhas tais tādṛgupapadyate |
- tenāṇumātraśabdāṃśagṛhītiḥ kevalā bhavet || 7.136 ||
-
- sator api ca nādānāṃ pṛthaktvakramavattvayoḥ |
- vyaṅgyābhāvena naivaiṣām abhivyaktiḥ prasidhyati || 7.137 ||
-
- kṛtsnasya yaugapadyena bhaved vāvagatir na vā |
- naiva prāksakalād vākyād grāhyaṃ kiñ cit tavāsti hi || 7.138 ||
-
- tad eva sakalaṃ vākyaṃ nyūnam anyadapekṣya ca |
- tadviruddham, (p.625)na cābhinne nyūnasākalyakalpanā || 7.139 ||
-
- pṛthakprasiddhasadbhāvaṃ tripadaṃ ca catuṣpade |
- nāstīti yadi kalpyeta vṛkṣo na syāt tadā vane || 7.140 ||
-
- pṛthakprasiddhyamithyātvāt syād vākyāntaratā yadi |
- vākyāc chabdāntaratvaṃ syāt tathaiva padavarṇayoḥ || 7.141 ||
-
- tasmād yathā mahāvākye laghūnām anirākriyā |
- tathaiva padavarṇānāṃ nāsattvaṃ vākyabuddhiṣu || 7.142 ||
-
- kevalasyāprayogāc cet, mahadarthe laghor api |
- alpārthe tatprayuktaṃ cet svārthe tadvat padāni naḥ || 7.143 ||
-
- (p.626)yady api vyavahāraṅgaṃ na pūrṇaṃ padavarṇayoḥ |
- tathāpy asty eva sadbhāvas tanmātre prayuyukṣite || 7.144 ||
-
- padārthamātram eveṣṭaṃ viśeṣe 'vagate kva cit |
- padaṃ prayuñjate ke cid varṇaṃ vārthasamanvitam || 7.145 ||
-
- granthādhyayanavelāyāṃ svarūpeṇāvadhāraṇam |
- pradhānaṃ padavarṇānāṃ vicchinnānām upāśritam || 7.146 ||
-
- tadā prasiddhasattvānāṃ cottaratrāsti sādhanam |
- na hi vākyārthabuddhyaiṣāṃ rūpaṃ kiñ cid viruddhyate || 7.147 ||
-
- yady apy eṣāṃ na sāmarthyaṃ kevalānāṃ tadudgame |
- aviruddhas tu sadbhāvaḥ kāryāśaktarathāṅgavat || 7.148 ||
-
- kevalasyāprayogitvaṃ tenānaikāntikīkṛtam |
- kāryād ṛte 'pi dṛṣṭir yā, (p.627)sā śabde 'py upapāditā || 7.149 ||
-
- sadbhāve padavarṇānāṃ bhedo yaḥ paramāṇuvat |
- sarvābhāvas tataś ceti seyaṃ bālabibhīṣikā || 7.150 ||
-
- yathā tantvādayaḥ siddhāḥ paramāṇuṣu satsv api |
- tathā satsv api bhāgeṣu na varṇādi virotsyate || 7.151 ||
-
- kiñ cit sāvayavaṃ dṛṣṭvā na ca sarvaṃ prasajyate |
- ghaṭasāvayavatve 'pi na bhāgaḥ paramāṇuṣu || 7.152 ||
-
- tad atra padavarṇānāṃ bhedaṃ pratyakṣasādhitam |
- varṇāṃśānupapattyā kaḥ śaknuyādapabādhitum || 7.153 ||
-
- (p.628)asattve ye ca dṛṣṭāntāḥ prakṛtipratyayādayaḥ |
- asiddhās te, yato loke tatsadbhāvaḥ pratīyate || 7.154 ||
-
- naiva hi prakriyāmātraṃ śāstrataḥ parikalpyate |
- pratyakṣaṃ hy eva tadrūpaṃ vācyam apy anyavācyavat || 7.155 ||
-
- krameṇa hi pratīyete prakṛtipratyayau pade |
- tadāgame tadartho 'pi svasaṃvedyaḥ krameṇa naḥ || 7.156 ||
-
- anvayavyatirekābhyām apy artho gamyate tayoḥ |
- amādyupajanāpāye vṛkṣārtho hy anugamyate || 7.157 ||
-
- vṛkṣaṃ vṛkṣeṇa cety atra vṛkṣatvaṃ tāvad eva hi |
- karmatvaṃ hīyate pūrvaṃ karaṇatvaṃ ca jāyate || 7.158 ||
-
- tathā vṛkṣaṃ ghaṭaṃ ceti karmatvam anugamyate |
- vṛkṣatvaṃ hīyate 'nyā ca ghaṭadhīrupajāyate || 7.159 ||
-
- tatra yo 'nveti yaṃ śabdam arthas tasya bhaved asau |
- anyathānupapattyā hi śaktis tatrāvatiṣṭhate || 7.160 ||
-
- (p.629)yat kūpayūpasūpādau samāne 'py upabandhane |
- nāsty arthānugamaḥ kaś cit tan na śabdo 'parādhyati || 7.161 ||
-
- nānvayavyatirekābhyām apūrvārthāvadhāraṇam |
- saṃsṛṣṭe 'vagate 'rthe hi tābhyāṃ śaktir niyamyate || 7.162 ||
-
- tenānekātmakāc chabdād anekārthāvabodhane |
- siddhe yadāgame yo 'rthaḥ sa tasyaivāvadhāryate || 7.163 ||
-
- evaṃ pipīlikāpaṅkte reṇucakrānvaye sati |
- gajāśvopajanāpāye 'py atādarthyam aśaktitaḥ || 7.164 ||
-
- (p.630)asty eva ca gajāśveṣu sāmānyaṃ reṇukāraṇam |
- dṛḍhaprāṇiviśeṣatvaṃ samastavyastalakṣitam || 7.165 ||
-
- dṛṣṭā pipīlikāpaṅktiḥ kevalā reṇuvarjitā |
- hastyādyanvayinī tena na hetutvaṃ prapadyate || 7.166 ||
-
- prakṛtipratyayādīnāṃ kevalāviniyogataḥ |
- yathaivārthā na dṛśyante tathā cānartham apy adaḥ || 7.167 ||
-
- nāmākhyātādisākalyavaikalyānugame sati |
- tadarthāsambhavo dṛṣṭaḥ padavākyāntarāśrayaḥ || 7.168 ||
-
- viprāśvaḥ pacate yātaṃ rājahastinyagāditi |
- tathānyarūpam anyādṛk rājñā dadhy atra gām iti || 7.169 ||
-
- vipraśabdau kva cid dṛṣṭānupasargārthavācinau |
- samudāyas tathānyatra brāhmaṇatvāvabodhakaḥ || 7.170 ||
-
- aśva ity api nāmedam ākhyātaṃ luṅi cedṛśam |
- ākhyātaṃ pacateśabdaḥ paca te iti vā dvayam || 7.171 ||
-
- (p.631)strīdvitvaṃ puṃbahutvaṃ vā te ṣaṣṭhyartha caturthyatha |
- pacate iti sarvaṃ vā caturthyantaṃ śatuḥ padam || 7.172 ||
-
- yātaṃ loṇmadhyamadvitvamayātaṃ laṅi vā bhavet |
- kartṛniṣṭhādvitīyāntaṃ prathamāntaṃ napuṃsakam || 7.173 ||
-
- rājahastī samāso vā rājaloṇmadhyamo 'pi vā |
- hastinītyatha saptamyāmatha strīpratyayāntaram || 7.174 ||
-
- agāditi luṅantaṃ syādago vā pañcamīparaḥ |
- tānattītyatha vāpy evaṃ kvibanto 'yaṃ samāsabhāk || 7.175 ||
-
- evamarthavikalpena bhede 'rtho nāvatiṣṭhate |
- nirbhāge vācake vākye samastādasti nirṇayaḥ || 7.176 ||
-
- tasmān na yo yam anveti sarvadā tena so 'rthavān |
- anarthakatvavijñānāt tadrūpe 'pi padāntare || 7.177 ||
-
- tathā rājārthavān dṛṣṭo rājñety atra ca nāsty asau |
- dadhi gaur iti nāpīmau vidmo dadhy atra gāmiti || 7.178 ||
-
- anyasmiñ jñātasambandhe niṣiddho 'nyaś ca vācakaḥ |
- (p.632)na ca sarvavikārāṇām ānantyāt saṅgatīkṣaṇam || 7.179 ||
-
- tasmād anarthakair eva vinā jātiguṇānvayāt |
- prakṛtipratyayādyantapadabhāgavivarjitaiḥ || 7.180 ||
-
- vākyair eva viśiṣṭho 'rthaḥ svatantraiḥ pratipādyate |
- bhāgaśaḥ kathitopāyair aśvakarṇājakarṇavat || 7.181 ||
-
- atra brūmaḥ padātmā na sarveṣv eteṣu bhidyate |
- kena cid dhaddharmabhedena jarā rājetivat kramāt || 7.182 ||
-
- padāvadhāraṇopāyān bahūnicchanti sūrayaḥ |
- kramanyūnātiriktatvasvaravākyasmṛtiśrutīḥ || 7.183 ||
-
- (p.633)śeṣān arthān paricchidya svarūpair vākyagocarān |
- tatsambandhānurūpārthavācitvenānyanirṇayaḥ || 7.184 ||
-
- tatrāvadhṛtanāmārthair ākhyātāpekṣaṇena tat |
- ākhyāte sati nāmatvaṃ bhaved ubhayasambhave || 7.185 ||
-
- yathā ca puruṣākāre samāne 'py avagamyate |
- smaraṇād brāhmaṇatvādi prakṛtipratyayānvayāt || 7.186 ||
-
- tathānvākhyānabhedena prakṛtipratyayādibhiḥ |
- nāmākhyātavyavasthānaṃ smaraṇenopalakṣyate || 7.187 ||
-
- aprāptasmṛtyupāyānāṃ viveko 'yaṃ na jāyate |
- ajñāte pitṛsaṃbandhe tulyo 'sau brāhmaṇādiṣu || 7.188 ||
-
- tathā śrutyaiva sandigdhaṃ kiñ cin nirṇīyate padam |
- sāmānādhikaraṇyena prasiddhākhyātanāmabhiḥ || 7.189 ||
-
- (p.634)nanv ayaṃ na vibhāgaḥ syāt padajātimanicchataḥ |
- nāmākhyātamatigrāhyāḥ kathaṃ varṇāsta eva te || 7.190 ||
-
- kena vā neṣyate jātiḥ padajātacatuṣṭaye |
- suptiṅkṛttaddhitāḥ santi tathā dhātvādijātayaḥ || 7.191 ||
-
- padaikye 'py aviruddheyam atyantānatirekiṇī |
- varṇā eveti cagranthe niṣiddhātyantabhinnatā || 7.192 ||
-
- bhramaṇatvādivac cāsau vyajyate kramavarttibhiḥ |
- antyavarṇe 'tha vā vyaktiḥ pūrvasaṃskṛtyapekṣiṇi || 7.193 ||
-
- yad vā yenaiva dharmeṇa vyaṅktuṃ jātyantaraṃ kṣamāḥ |
- varṇāḥ svarūpasāmye 'pi tenākhyātādibuddhiṣu || 7.194 ||
-
- (p.635)vanapaṅktyādivac caiṣu samudāyeṣv asatsv api |
- bhinnākhyātādisāmānyavyavahāro bhaviṣyati || 7.195 ||
-
- dhātupratyayatadvācyasāmānyānām iyaṃ gatiḥ |
- taddhitākhyātakṛdrūpaṃ nityaṃ hi smaryate janaiḥ || 7.196 ||
-
- na cānvākhyānamātreṇa kalpitaṃ tacchabādivat |
- prayujyate hi yadrūpaṃ tadupāye na tiṣṭhati || 7.197 ||
-
- (p.636)avadhyagrahaṇaṃ yat tu prakṛtipratyayau prati |
- anvākhyānavisaṃvādād ity etac ca na duṣyati || 7.198 ||
-
- tatra hy āptanaroktīnāṃ prāmāṇyam upapadyate |
- yad vā tulyabalatvena vikalpena matāntaram || 7.199 ||
-
- prakṛtiḥ pratyayāṃśo vā kaś cit tāvan na bhidyate |
- śiṣṭe vikaraṇādau tu yatheṣṭāṅgāṅgikalpanā || 7.200 ||
-
- dhūmādāv api vahnyaṃśo kaś cid aṃśo 'numāpakaḥ |
- anyaḥ sādhāraṇo yadvat tadvad atra bhaviṣyati || 7.201 ||
-
- yathā ca nityarūpatvān na tatrāṃśāntaroddhṛtiḥ |
- tathātrāgamako 'py aṃśo nityatve na vyavasthitaḥ || 7.202 ||
-
- yatra pratyayalopena prakṛtiḥ syāt kvibantabat |
- śuddhaḥ prakṛtilopena pratyayo vādhunādivat || 7.203 ||
-
- tanmātrasya dviśaktitvaṃ tatra śabdasvabhāvataḥ |
- vākyārthe taddhitāntādipadasāmarthyabhedavat || 7.204 ||
-
- ekadeśānumānena ke cid āhur dvayārthatām |
- apare 'rthaikadeśena bruvate 'nyārthalakṣaṇām || 7.205 ||
-
- (p.637)tattvayuktaṃ yato nāsti lakṣaṇārūpatā mateḥ |
- mukhyatvenaiva buddhir naḥ kvibantādiṣu jāyate || 7.206 ||
-
- lakṣaṇādipravṛttiś ca na śāstreṇānugamyate |
- tatsaṅkare ca tenaiva vācyavācakanirṇayaḥ || 7.207 ||
-
- na ca tena sahaitasya vijñātā sahavācitā |
- lokaprayuktaśabdārtho nopāyatvāc ca mucyate || 7.208 ||
-
- ākhyātapratyayenāpi sahāsāv upalakṣitaḥ |
- kāmaṃ tadīyam apy arthaṃ gamayed anumānataḥ || 7.209 ||
-
- (p.638)tāvatyaṃśe na kalpyau ca prakṛtipratyayau punaḥ |
- sa evārthadviśaktitve varaṃ kleśaḥ samāśritaḥ || 7.210 ||
-
- nirjñātaparimāṇasya smaraṇānugamād vinā |
- nānātvaṃ kalpayitvāsya kaḥ śaktiṃ kalpayiṣyati || 7.211 ||
-
- dadhyatreti yadanyādṛkpadaṃ pūrvāvadhāritāt |
- ke cid āhus tad evedam ajānantaryadūṣitam || 7.212 ||
-
- pratyabhijñāyate tad dhi sa cārthaḥ sampratīyate |
- ikāre tu yavijñānamakāraparasaṃhite || 7.213 ||
-
- atha vātmīyasiddhāntād yakāratve 'sya saty api |
- dadhivācyārtha sāmarthyaṃ lakṣaṇād avagamyate || 7.214 ||
-
- tathā hy aśrutadadhyatro lakṣaṇānugamād vinā |
- vyutpannadadhiśabdo 'pi dadhyatreti na buddhyate || 7.215 ||
-
- (p.639)vikārānantyato yas tu sambandhajñaptyasambhavaḥ |
- lakṣaṇāt tadvidukter vā nātikleśo bhaviṣyati || 7.216 ||
-
- kiyat padam iti jñānaṃ yat tu tatra na jāyate |
- svarāntaṃ vyañjanāntaṃ vā na cājñāte 'rthanirṇayaḥ || 7.217 ||
-
- taducyate padacchede tadapabhraṃśatāṃ vrajet |
- saṃhitāviṣaye cāsya smaryate sādhuśabdatā || 7.218 ||
-
- etasmiṃs tu pratīmo 'rtham agṛhītāvadhāv api |
- tena saty api vicchede pade bhedo 'rthabhedataḥ || 7.219 ||
-
- jñāyate cāvadhis tatra vyañjanānto na tūcyate |
- dadhiśabdāvabodhyatvān nityaṃ nityasamāsavat || 7.220 ||
-
- etena rājarājñādiśabdānāṃ dattam uttaram |
- (p.640)kiñ cid aṃśasamānaṃ hi tadarthaṃ tatpadāntaram || 7.221 ||
-
- yat tu brāhmaṇavastrādau brāhmaṇārtho na gamyate |
- avadhyantaratas tatra tatpadāntarajṛmbhitam || 7.222 ||
-
- utsargasyāpavādena bādhaḥ kasya na sammataḥ |
- tad brāhmapadam utsṛṣṭaṃ bādhyate 'nyāvadhau pade || 7.223 ||
-
- tattvenāvadhim utkṛṣya yady ucyeta padāntaram |
- kena svārtho 'sya vāryeta devadattādiśabdavat || 7.224 ||
-
- evam evāśvakarṇādau samudāyaprasiddhitaḥ |
- vāryate 'vayavasyārtho vṛkṣādyarthāvadhāraṇāt || 7.225 ||
-
- arthaprakaraṇādhīnabādhitasvārthayor api |
- samastavyastayor bhūyaḥ sa evārthaḥ pratīyate || 7.226 ||
-
- (p.641)gośuklādipadānāṃ tu samastavyastabhāvinām |
- svārthahānir na dṛṣṭeti kvānarthakyaṃ bhaviṣyati || 7.227 ||
-
- padārthānugataś caiṣa vādyārtho gamyate sadā |
- na viśiṣṭārthatā tasmād vākyasvātantryasādhinī || 7.228 ||
-
- na vimuñcanti sāmarthyaṃ vākyārtheṣu padāni naḥ |
- tanmātrāvasiteṣv eṣu padārthebhyaḥ sa gamyate || 7.229 ||
-
- aśābde cāpi vākyārthai na padārtheṣv aśābdatā |
- vākyārthasyeva naiteṣāṃ nimittāntarasambhavaḥ || 7.230 ||
-
- sambaddham eva caite 'rthaṃ gamayantyavinābhuvam |
- sāmānyaṃ svaviśeṣeṇa vinā na hy upapadyate || 7.231 ||
-
- (p.642)na cānumānam eṣā dhīs tanmātreṇa prasajyate |
- pratijñārthaikadeśatvāt padārthānāṃ hy aliṅgatā || 7.232 ||
-
- padārthair anurakto 'sau vākyārthaḥ sampratīyate |
- nātmanā gamayantyenaṃ vinā, dhūmo 'gnimattvavat || 7.233 ||
-
- pakṣadharmatvam eteṣāṃ vākyārthe na ca gamyate |
- na hi deśādivat pūrvaṃ niṣpannaḥ sa pratīyate || 7.234 ||
-
- asattvabhūtamenaṃ hi pratipadyāmahe tataḥ |
- kriyākārakasaṃsargaviśiṣṭaḥ prāgasau kutaḥ || 7.235 ||
-
- dharmiṇy anavabuddhe ca na taddharmāvadhāraṇam |
- na ca prāgbodhakaṃ kiñ cid vākyārthasyopapadyate || 7.236 ||
-
- avabuddhe tu vākyārthe yadi taddharmatā bhavet |
- vijñāte 'rthe tataḥ kiṃ nu prameyam avaśiṣyate || 7.237 ||
-
- anvayaś ca padārthānāṃ na vākyārthair apekṣyate |
- (p.643)sarvasminn eva sujñāno bhūtabhāvitirohite || 7.238 ||
-
- anyavākyārthasambandhajñānāc cānyo na gamyate |
- anyatvāc ca padārthānām, te cen nānyārthadhīr bhavet || 7.239 ||
-
- sāmānyadṛṣṭakḷptau vā labhyate na viśeṣadhīḥ |
- vākyārthāvagatiḥ sarvā tv asādhāraṇagocarā || 7.240 ||
-
- asambandhapratīteś ca prāmāṇyam upapāditam |
- sarvalokaprasiddhā ca pratipattir iha sphuṭā || 7.241 ||
-
- yatra kva cana vijñātān padārthān pratipadya hi |
- dūradeśādivār tāsu nāptokte dhīr vihanyate || 7.242 ||
-
- āptavādāvisaṃvādād atra ced anumānatā |
- (p.644)nirṇayas tāvatā sidhyed buddhyutpattir na tatkṛtā || 7.243 ||
-
- anyad eva hi satyatvam āptavādatvahetukam |
- vākyārthaś cānya eveti jñātaḥ pūrvataraṃ tataḥ || 7.244 ||
-
- tatra ced āptavādena satyatvam anumīyate |
- vākyārthapratyayasyātra kathaṃ syād anumānatā || 7.245 ||
-
- janma tulyaṃ hi buddhīnām āptānāptagirāṃ śrutau |
- janmādhikopayogī ca nānumāyās trilakṣaṇaḥ || 7.246 ||
-
- śabdaprāmāṇyanirṇītyai padārthebhyo yatheṣyate |
- atyantādṛṣṭavākyārthapratipattis tathocyate || 7.247 ||
-
- (p.645)bhāvanāvacanas tāvat tāṃ smārayati lokavat |
- anvayavyatirekābhyāṃ pratyayārthas tu seṣyate || 7.248 ||
-
- kaiś cit, anyais tu dhātvarthas tatsāmīpyopakārataḥ |
- aparaiḥ samudāyārthas tata eva hi gamyate || 7.249 ||
-
- pākādau yan na dṛṣṭāsau bhavatyādau tathaiva ca |
- vivekaphalamandatvāt pacatyādau yatheṣṭatā || 7.250 ||
-
- sā sādhyasādhanopāyasāmānyārthāvadhāraṇāt |
- anyalabhyaṃ viśeṣāṃśaṃ yaṃ kañ cid abhikāṅkṣati || 7.251 ||
-
- kāmāvagatasādhyatvaḥ svargaḥ kāṅkṣati bhāvanām |
- tatra sannidhiyogyatvāt sambandhaḥ kalpyate tayoḥ || 7.252 ||
-
- tataḥ sā kḷptasambandhā sādhanāṃśam apekṣate |
- (p.646)dhātvarthāsādhanaṃ kiñ cin nānuṣṭhānaṃ hi siddhyati || 7.253 ||
-
- dhātuvācyaś ca yāgādir atṛtīyāparo 'pi san |
- svabhāvād bhāvanāsaktaḥ sādhyaṃ kiñ cid apekṣate || 7.254 ||
-
- pratyāsattinimitto 'yaṃ sambandhaḥ kalpyate 'nayoḥ |
- taṃ ca vispaṣṭam ākhyātuṃ yāgeneti prayujyate || 7.255 ||
-
- yathaupagavaśabdārthaṃ tasyāpatyam itīdṛśāt |
- kathayanti na caitasmin ṣaṣṭhyantopagusambhavaḥ || 7.256 ||
-
- na kevalaṃ tṛtīyaiva karaṇatvaṃ niyacchati |
- pramāṇāntaragamye 'pi na kiñ cid viruṇaddhi sā || 7.257 ||
-
- prajñātakaraṇatve vā dhātau saty api neṣyate |
- aprātipadikatvena tṛtīyā yāgaśabdavat || 7.258 ||
-
- (p.647)ato yā śabdasāmarthyalabhyā karaṇatā yajeḥ |
- kevalasyāprayogitvāt sā yāgeneti kathyate || 7.259 ||
-
- tathotpannakathaṃbhāvā bhāvanopāyamātrake |
- upāyo 'pi ca kartavyamātrākāṅkṣī niyamyate || 7.260 ||
-
- yogyatvasannidhānābhyām anyathānupapattitaḥ |
- sa ca svavākyalabhyo vā vākyāntaragato 'pi vā || 7.261 ||
-
- prakṛtipratyayau yadvadapekṣete parasparam |
- padaṃ padāntaraṃ yadvad vākyaṃ vākyāntaraṃ tathā || 7.262 ||
-
- karaṇaiḥ sādhyate kiñ cin nopāyarahitaiḥ phalam |
- prayājādividhānaṃ ca na ca syān niṣprayojanam || 7.263 ||
-
- prayojanāntarāt tatra pratyāsatter apekṣitaḥ |
- phalavadbhāvanāṃśasthakaraṇānugraho varam || 7.264 ||
-
- ekabhāvanayopāttās trayo 'py aṃśāḥ parasparam |
- upakāryopakāritvaṃ paścādanubhavanti te || 7.265 ||
-
- (p.648)bhāvanāpekṣamāṇā hi sādhanaṃ kiṃ phalasya me |
- sādhanānugrahaḥ ko vetyanusyūtam apekṣate || 7.266 ||
-
- ākāṅkṣaivam avicchedasiddhā śuklagavādiṣu |
- ekakriyāgṛhīteṣu sambandhaś ca parasparam || 7.267 ||
-
- dravyadvāreṇa caiteṣāṃ viśeṣaṇaviśeṣyatā |
- itaropakṛtadravyavarttitvāt tatra karmaṇi || 7.268 ||
-
- dravyāntaram anicchantyā kriyayā ca parigrahāt |
- ekadravyāśrayaprāptir iti nānyonyasaṃśrayam || 7.269 ||
-
- parasparānurāgaś ca sutarām upakārakaḥ |
- (p.649)arthāc cānyavyavacchedaḥ, sambandho 'to na duṣyati || 7.270 ||
-
- tatrānaikāntikānekavākyārthopaplave sati |
- anyonyātmavyavacchedād ekatra sthāpyate matiḥ || 7.271 ||
-
- ato 'nvayātirekābhyām anumā neyam iṣyate |
- ekārthaikāntikatvaṃ tadanyathaivātra labhyate || 7.272 ||
-
- evaṃ padārthavākyārthasaṅghātair upakalpitām |
- viśiṣṭāṃ bhāvanāṃ prāpya vṛttir vidhiniṣedhayoḥ || 7.273 ||
-
- yady apy anyair asaṃspṛṣṭāṃ vidhiḥ spṛśati bhāvanām |
- tathāpy aśaktito nāsau tanmātre paryavasyati || 7.274 ||
-
- (p.650)anuṣṭheye hi viṣaye vidhiḥ puṃsāṃ pravartakaḥ |
- aṃśatrayeṇa cāpūrṇāṃ nānutiṣṭhati bhāvanām || 7.275 ||
-
- tasmāt prakrāntarūpo 'pi vidhis tāvat pratīkṣate |
- yāvad yogyatvam āpannā bhāvanānyānapekṣiṇī || 7.276 ||
-
- upasarganipātānāṃ prayoganiyame sati |
- arthas tadāgamanyāyāt syāt samāsapadeṣv iva || 7.277 ||
-
- vācakadyotakatvaṃ tu nātīvātropayujyate |
- tadbhāvād vācakatvaṃ vā parasyānugrahī 'stu vā || 7.278 ||
-
- īṣadarthādayas tāvat sākṣān nāmnaiva saṅgatāḥ |
- aprayuktakriyādvārā viśeṣādhānato 'pare || 7.279 ||
-
- āpiṅgaḥ pravayāś ceti dvayasyaitannidarśanam |
- (p.651)kva cit prakṛṣṭatādīnāṃ bhāvanopanipātinām || 7.280 ||
-
- itikartavyatātvena pratipattiparigrahau |
- ekārthasamavāyitvāt kartṛdharmo 'pi bhāvanām || 7.281 ||
-
- gamiṣyati, na kartṝṇāṃ svarūpe sa hi kīrtyate |
- ye tv anyārthaṃ viruddhārthadhātuśaktyavalopinaḥ || 7.282 ||
-
- teṣāṃ tadaṅgataiveṣṭā dhātubhāgasamā hi te |
- praśabdenopasṛṣṭasya tiṣṭhater gatiśaktatā || 7.283 ||
-
- na hi praśabdavelāyāṃ gamane jāyate matiḥ |
- sāmānyataḥ kriyāśaktiḥ kḷptā dhātoḥ puraiva tu || 7.284 ||
-
- viśeṣa eva tatra syād itarasya dvaye punaḥ |
- yā ca śaktyantarodbhūtir iyam eva viśeṣyatā || 7.285 ||
-
- (p.652)na sāmānyāparityāgī kevalo 'nyair viśeṣyate |
- ukter viśeṣaṇaṃ kiñ cid ucyamānaviśeṣaṇam || 7.286 ||
-
- tena śaktyapavādo 'yaṃ bhaved arthāpavādavat |
- tathaiva jvalanādīnāṃ pākasambandhiteṣyate || 7.287 ||
-
- itikartavyatāṃśatvāt pāke vā tatphale 'pi vā |
- odane sādhyamāne hi pākaḥ karaṇam iṣyate || 7.288 ||
-
- akṛtaḥ so 'pi nāstīti punaḥ karaṇavāñchanam |
- karaṇaṃ jvalanādīni tasya kāṣṭhādi vā tathā || 7.289 ||
-
- (p.653)itikarttavyatākāṅkṣā yāvatkaraṇasaṃśrayā |
- itikarttavyatāpy anyadapekṣya karaṇaṃ bhavet || 7.290 ||
-
- jvalanādinimittā 'taḥ kāṣṭhādeḥ pākasaṅgatiḥ |
- karmaṇaḥ karmasādhyatvaṃ nāsmatpakṣe viruddhyate || 7.291 ||
-
- anātmasamavetasya nimittaṃ karma hīṣyate |
- jvalanādisvarūpaṃ ca na kāṣṭhādibharīpsitam || 7.292 ||
-
- pākaprayojitānāṃ hi tadvṛttir nāntarīyakī |
- kartṛtve 'pi ca kāṣṭhādeḥ pāke syāt karaṇāditā || 7.293 ||
-
- (p.654)āvibhūtānyaśaktitvād ekatve cāpy apekṣayā |
- jvalanādiṣu sarveṣāṃ svātantryāt kartṛteṣyate || 7.294 ||
-
- tatsvātantryāvagatyaiva prayuṅkte hi prayojakaḥ |
- niyuktānāṃ tu tenaiṣāṃ karaṇatvādivācyatā || 7.295 ||
-
- udbhūtadevadattādivyāpārābhibhavād bhavet |
- yatra tv abhibhavas teṣāṃ naikenāpi vivakṣyate || 7.296 ||
-
- kāṣṭhādīni pacantīti prayogas tatra jāyate |
- ekaśabdagṛhīte 'pi guṇaprādhānyam iṣyate || 7.297 ||
-
- ākhyātapratyayopāttabhāvanākartṛsaṃkhyavat |
- (p.655)tasmād yasya vivakṣyeta pradhānaṃ dhātubhiḥ kriyā || 7.298 ||
-
- sa kartā guṇabhūtānyavyāpāre karaṇāditā |
- itikartavyatāṃśena sarveṣāṃ tena saṅgatiḥ || 7.299 ||
-
- avāntarakriyāyogāt pradhānakriyayā saha |
- vikalpapratiṣedhāder virodho na ca vastunā || 7.300 ||
-
- abhāvam eva nañ prāha vartamānādikālikam |
- nāmadhātvarthayogī ca niṣedho 'nyārthabhāg bhavet || 7.301 ||
-
- tatra vastvantaronmuktaṃ vastv evānuguṇaṃ ca tat |
- ākhyātapratyayair yoge nivṛttyarthaḥ pratīyate || 7.302 ||
-
- tatra cājñātasandigdhaviparītārthavāraṇam |
- (p.656)asti nāstīti sandehe pākṣikāstitvabodhanam || 7.303 ||
-
- nivartyate nañā, yad vā nāstitaivocyate satī |
- avyutpannasya tatraiva jāyate nāstitāmatiḥ || 7.304 ||
-
- astitvamāninaḥ saiva vāryate viparītadhīḥ |
- apūrvābhāvavijñānavirodhāt svayam eva tu || 7.305 ||
-
- nivartate 'stitābuddhir mṛgatṛṣṇādibuddhivat |
- tac caitadaniṣedhe 'pi sthāṇvādāv īdṛg eva naḥ || 7.306 ||
-
- tatrāpy ajñātasandigdhaviparītārthabādhanāt |
- abhāvasya ca vastutve purastāt pratipāmite || 7.307 ||
-
- ghaṭāditulyatā tasya, pratiṣedho na cāpy ayam |
- vidhāyakairasaṃyukto na hi nañ pratiṣedhakaḥ || 7.308 ||
-
- abhāvakathanaṃ hy etan nāvaśyaṃ prāptipūrvakam |
- (p.657)na ca śabdena sadbhāvas tasya cārthasya bodhitaḥ || 7.309 ||
-
- astitvādyanapekṣaṃ hi sāmānyaṃ tena gamyate |
- astiśabdaprayogo 'pi tenaivātropapadyate || 7.310 ||
-
- jāter astitvanāsitve na ca kaś cid vivakṣati |
- nityatvāl lakṣyamāṇāyā vyaktes te hi viśeṣaṇe || 7.311 ||
-
- tenātra na virodhitvaṃ śrutyā pūrvoktayā nañaḥ |
- yatrāpy astīty upādāya prayujyeran nañādayaḥ || 7.312 ||
-
- tatra tasyāpavādatvāt pūrvajñānopamardanam |
- astitvaṃ vā sad evātra smaryate pūrvalakṣitam || 7.313 ||
-
- abhāvottarakālaṃ syād viśeṣe tadvivakṣite |
- (p.658)vidhinā yujyate yatra na hanyān na pibediti || 7.314 ||
-
- tatrābhāvārthatā naiva svayaṃ so 'varuṇaddhi hi |
- anyathaiva pravarttante bhāvābhāvadhiyo 'parāḥ || 7.315 ||
-
- vyavasthitabahirvastuparicchedaphalātmikāḥ |
- anyathānāgatotpādyabhāvapreraṇavārikā || 7.316 ||
-
- antaḥsaṅkalpamūlātmā vṛttir vidhiniṣedhayoḥ |
- (p.659)vikalpo 'py anayor eva viṣayeṣu pravarttate || 7.317 ||
-
- prāpteṣu pratiṣedhārtham aprāpteṣu vidhitsayā |
- yugapac ca viruddhārthapratipatter asambhavaḥ || 7.318 ||
-
- paryāyeṇa kadā cit tu kā cid vṛttir bhaviṣyati |
- prāptāprāptavikalpas tu naiveṣṭo lokavedayoḥ || 7.319 ||
-
- na vikalpārthavācī tu vāśabdo viṣayāntare |
- sthāṇur vā puruṣo veti yāti tiṣṭhati vety ayam || 7.320 ||
-
- sandehakathanārthaḥ syān na hi vastu vikalpate |
- (p.660)viṣaye bāhya evaivaṃ pratiṣedhādisambhavaḥ || 7.321 ||
-
- na hi tatsambhavaḥ kaś cid jñāne svarasabhaṅgini |
- jñānaṃ yat tāvad utpannaṃ nānutpannaṃ tad iṣyate || 7.322 ||
-
- vināśe 'pi samānatvaṃ satyamithyāvabodhayoḥ |
- bāhyārthavādinas tvarthe yajjñānaṃ jāyate 'nyathā || 7.323 ||
-
- tanmithyātvopasaṃkhyānāt pūrvabādhādisambhavaḥ |
- tatrāpi tu na tadrūpaṃ bādhyate na ca bodhyate || 7.324 ||
-
- arthajñānādirūpāt tu phalato viprayujyate |
- pratibhānekadhā puṃsāṃ yady apy artheṣu jāyate || 7.325 ||
-
- tathāpi bāhya evārthas tasya vākyasya ceṣyate |
- (p.661)vākyaprayojanatvena janyatvenātha vā yadi || 7.326 ||
-
- ucyate pratibhāpy artho na naḥ kiñ cid virudhyate |
- śabdādyutthāpitair jñānair ātmāṃśagrahaṇākṣamaiḥ || 7.327 ||
-
- yad bāhyamāpyate vastu sa tvarthaḥ pāramārthikaḥ |
- pratyakṣavyatiriktaṃ tu vijñānam upavarṇitam || 7.328 ||
-
- trikālaviṣayaṃ yasmād asannidhiradūṣaṇam |
- anekākāratā yāpi śūrabhīrudhiyaṃ prati || 7.329 ||
-
- vāsanānugrahāt soktā kuṇapādimater iva |
- bhāvanaiva ca vākyārthaḥ, sarvatrākhyātavattayā || 7.330 ||
-
- anekaguṇajātyādikārakārthānurañjitā |
- (p.662)ekayaiva tu buddhyāsau gṛhyate citrarūpayā || 7.331 ||
-
- padārthā''hitasaṃskāracitrapiṇḍaprasūtayā |
- padārthapadabuddhīnāṃ saṃsargas tadapekṣayā || 7.332 ||
-
- padavyavadhinā caiṣāṃ nāsaṃsargo bhaviṣyati |
- tulyakakṣo hy asambandhī vyavadhāteti kīrtyate || 7.333 ||
-
- aṅgatvāt tu padair na syād aṅgivyavadhikalpanā |
- ekasmiṃś ca gṛhīte 'rthe sopāyo 'nyo 'py apekṣyate || 7.334 ||
-
- apekṣayā ca sarvo 'sau sambandhaṃ pratipadyate |
- padānām api sambandha evaṃ vākyeṣu sidhyati || 7.335 ||
-
- (p.663)padārthapūrvakas tasmād vākyārtho 'yam avasthitaḥ |
- artharūpam ivāpannaṃ vākyaṃ vākyasya gocaraḥ || 7.336 ||
-
- neṣyate na hy abhedena vṛttir astīti sādhitam |
- prasaṅgikādi yat kāryaṃ padārthopanibandhanam || 7.337 ||
-
- ākāṅkṣāviditapraśnau yau ca dṛṣṭau pikādiṣu |
- asatyaṃ tad, apoddhṛtya na caivaṃ kalpayiṣyati || 7.338 ||
-
- śaśaśṛṅgādyapoddhṛtya vākyārtho na hi dṛśyate |
- asatyair gamyamāne 'rthe satyatā nety udāhṛtam || 7.339 ||
-
- svarūpeṇāsato dṛṣṭaṃ nopāyatvaṃ hi kasya cit |
- avācakatvaṃ vākyasya tadbhūtānām itīritam || 7.340 ||
-
- (p.664)hetuḥ syāt tannimittatmtvam, mūlaṃ vārthasya kathyate |
- padārthamūlako hy eṣa na bhrāntir iti gamyatām || 7.341 ||
-
- sākṣād yady api kurvanti padārthapratipādanam |
- varṇās tathāpi naitasmin paryavasyanti niṣphale || 7.342 ||
-
- vākyārthamitaye teṣāṃ pravṛttau nāntarīyakam |
- pāke jvāleva kāṣṭhānāṃ padārthapratipādanam || 7.343 ||
-
- prayojanatayā caiṣām artham icchanti bhāvanām |
- kriyārtheneti tenāha samāmnāyaprayojanam || 7.344 ||
-
- śuklo gaur iti vākyārthavākyayor yadudāhṛtam |
- sambandhakathanārthaṃ tan na jñeyaṃ pāramārthikam || 7.345 ||
-
- na hi prayojanāpetaṃ vākyam uccāryate kva cit |
- (p.665)prayojanakṣamaṃ nāpi padam ākhyātavarjitam || 7.346 ||
-
- gaur aśva iti vā śrutyā yad gotvādyavabodhitam |
- viśeṣe yadi tan na syāt tatra syāc chrutibādhanam || 7.347 ||
-
- jātivyaktī gṛhītvaiva vayaṃ tu śrutilakṣite |
- kṛṣṇādi yadi muñcāmaḥ kā śrutis tatra bādhyate || 7.348 ||
-
- lakṣaṇāto 'pi parato yaḥ sandehaḥ pravarttate |
- kā nāma pīḍyate tatra śuklaśrutyā nivartate || 7.349 ||
-
- agṛhṇatas tu śuklatvaṃ śrutis te bādhyatetarām |
- asya vākyam asambaddhaṃ sarvam evāprayojanam || 7.350 ||
-
- vākyārtho 'pīti bhāṣyeṇa solluṇṭham abhidhīyate |
- na sarvatrety anenāpi kva cit sā nety avocata || 7.351 ||
-
- (p.666)prakṛtyarthānuraktāyāṃ buddhau nipatatā dhruvam |
- karmādīnāṃ viśeṣyatvam iti kā vā śrutir bhavet || 7.352 ||
-
- prakṛtipratyayau nāpi prayujyete ca kevalau |
- yena yuṣmadabhipretā śrutir labhyeta karhi cit || 7.353 ||
-
- yatrāpi nāma dṛśyete devalāvadhunādivavat |
- tatrāpy anyārthasaṃyuktāv iti pūrvaṃ nirūpitam || 7.354 ||
-
- ayam eva viśeṣaś ca kathyate padavākyayoḥ |
- arthavadbhāgatulyatve prakṛtipratyayārthataḥ || 7.355 ||
-
- dṛṣṭā yathā hi sākāṅkṣāḥ padārthāḥ kevalāḥ kva cit |
- svātantryeṇa gṛhītāś ca viśīṣṭārthāvabodhakāḥ || 7.356 ||
-
- prakṛtipratyayau naivaṃ kadā cid api lakṣitau |
- prakṛtyarthānurakto hi pratyayārthaḥ sadeṣyate || 7.357 ||
-
- (p.667)paśyataḥ śvetimārūpaṃ hreṣāśabdaṃ ca śṛṇvataḥ |
- khuranikṣepaśabdaṃ ca śveto 'śvo dhāvatīti dhīḥ || 7.358 ||
-
- dṛṣṭā vākyavinirmuktā na padārthair vinā kva cit |
- mānasād ity ato nāsya vākyāgrahaṇam uttaram || 7.359 ||
-
- mānasenāparādhena padārthān ye na gṛhṇate |
- te tadvākyaṃ gṛhītvāpi nārthaṃ gṛhṇanti karhi cit || 7.360 ||
-
- vākyena tena nocyeta vākyārtho 'nyair nirūpaṇāt |
- tacchrutāv apy abodhād vā palāśeneva vṛkṣatā || 7.361 ||
-
- varṇā vā na bruvantyenaṃ tatsambandhyarthabodhanāt |
- sattve 'py agamakatvād vā vṛkṣatvam iva śiṃśapā || 7.362 ||
-
- padārthā gamayantyetaṃ pratyekaṃ saṃśaye sati |
- sāmastye nirṇayotpādāt sthāṇumūrddhasthakākavat || 7.363 ||
-
- (p.668)tadabhāvāpratīter vā tadgamyo 'yaṃ bhaviṣyati |
- śrotrābhāvāpratīter hi śrautraṃ śabdaṃ pracakṣate || 7.364 ||
-
- sambandhākaraṇanyāyād vaktavyā vākyanityatā |
- saṅghātatvasya vaktavyam īdṛśaṃ pratisādhanam || 7.365 ||
-
- vedasyādhyayanaṃ sarva gurvadhyayanapūrvakam |
- vedādhyayanavācyatvād adhunādhyayanaṃ yathā || 7.366 ||
-
- bhārate 'pi bhaved evaṃ kartṛsmṛtyā tu bādhyate |
- vede 'pi tatsmṛtir yā tu sārthavādanibandhanā || 7.367 ||
-
- pāramparyeṇa kartāraṃ nādhyetāraḥ smaranti hi |
- teṣāmanevamātmatvād bhrāntiḥ seti ca vakṣyate || 7.368 ||
-
- teṣu ca dhriyamāṇeṣu na mūlāntarakalpanā |
- (p.669)tathā hy adyatanasyāpi te kurvantīdṛśīṃ matim || 7.369 ||
padārthapadasambandhanityatve sādhite 'pi vaḥ |
naiva vedapramāṇatvaṃ vākyārthaṃ prati sidhyati || 7.1 ||
padāni gamayeyus taṃ pratyekaṃ saṃhatāni vā |
vyatirikto 'tha vā śabdaḥ, padārthā vā 'pi pūrvavat || 7.2 ||
tat pramāṇaṃ smṛtīnāṃ ca tathā sambandhataddhiyām |
pratyekaṃ saṃhatatvena tadvad eva vikalpanam || 7.3 ||
adṛṣṭasaṅgatitvena sarveṣām animittatā |
anyaḥ pratīto na hy anyaṃ gamayiṣyaty asaṅgatam || 7.4 ||
apratītaś ca sambandho nāpy asattvād viśiṣyate |
na cā'vijñāyamānasya sadbhāvo 'pi pramāṇavān || 7.5 ||
vākyavākyārthayor nāpi vastutvam upapadyate |
spaṣṭaṃ padatadarthābhyām anyā'nanyā'nirūpaṇāt || 7.6 ||
na tāvad avagamyete kaiś cit tadvyatirekataḥ |
yaugapadyāgṛhīteś ca samudāyau na sidhyataḥ || 7.7 ||
na sattāyaugapadyasya vyavahārāṅgateṣyate |
arvanityatayā mā bhūd viśeṣānavadhāraṇam || 7.8 ||
jñānānāṃ kramavarttitvād yaugapadye 'py asambhavaḥ |
ena tatsamudāyo 'pi na vākyārthaḥ pratīyate || 7.9 ||
sambandhapūrvakatvaṃ ca vākyavākyārthayoḥ sthitam |
svatantreṣu hi vākyatvaṃ kadā cin nopalakṣyate || 7.10 ||
sambandhaś cānapekṣatvāt kasya cin nāvakalpate |
padāni tāvad varṇā vā svarūpair na kadācana || 7.11 ||
anarthakeṣv adṛṣṭatvād apekṣante parasparam |
na cānuccāritaḥ śabdaḥ śaknoty anyam apekṣitum || 7.12 ||
yaugapadyaṃ tu nāsty eva na coccārya tirohitaḥ |
apekṣaṇe 'pi sambandho naiva kaś cit pratīyate || 7.13 ||
kāryakāraṇasaṃyogasamavāyādilakṣaṇaḥ |
ekārthasamavāye 'pi sarveṣāṃ vyomni tulyatā || 7.14 ||
tatroktānuktayogyāder na viśeṣyeṇa saṅgatiḥ |
ekakāryaniyogo 'pi vyaṅgye janye 'tha vā bhavet || 7.15 ||
vyaṅgyās tāvat pṛthagbhūtāḥ padārthāḥ padabhedataḥ |
tathā tadviṣayāpy etair buddhir naikāpi jāyate || 7.16 ||
yā tu svaviṣayā buddhiḥ pratiśabdam asāv api |
na caikajñānajananaṃ bhinnais taiḥ kramavarttibhiḥ || 7.17 ||
na cāvayavaśo bodhād aikyaṃ vākyatadarthayoḥ |
na cāvayavabuddhīnāṃ bhrāntitvaṃ bādhakād ṛte || 7.18 ||
ekanirbhāgatābuddher asatyāḥ satyatā katham |
anurāgavyavacchedau buddhīnāṃ na ca siddhyataḥ || 7.19 ||
kṣaṇikatvād ato 'rthatvaṃ neṣṭaṃ saṃsargabhedayoḥ |
yadi dhriyata gobuddhiḥ śuklabuddhijanikṣaṇe || 7.20 ||
tato 'nyābhyo nivartteta saṃsṛjyeta tathānayā |
saṃsargo na ca buddhīnāṃ saṃyogāder asambhavāt || 7.21 ||
ekātmavṛttitā tulyā ghaṭahastyādidhīṣv api |
tathā nirantarotpattiḥ, nākāṅkṣā vātra śabdavat || 7.22 ||
kṣaṇikā 'yugapadbhāve kā buddhiḥ kām apekṣate |
ata eva viśiṣṭā dhīs tābhir naikopajanyate || 7.23 ||
yataḥ kalpyeta sarvāsāṃ saṃsargas tadapekṣayā |
na ca saṃsargavicchedanirbhāso 'ntaḥ prakalpitaḥ || 7.24 ||
bāhyābhāso 'rtharūpeṇa pramāṇaṃ svapnavad bhavet |
na ca kālatrayopetabāhyārthāsambhave sati || 7.25 ||
pravartetāpi vijñānaṃ na cāsmin bāhyasambhavaḥ |
anutpanne 'pi tenāsminn utpannaparikalpanā || 7.26 ||
arthasaṃsargadṛṣṭyā vā saṃsargo 'tra prakalpyate |
buddhyor na tāvad evaṃ syād viśeṣaṇaviśeṣyatā || 7.27 ||
tathaiva śabdatadbuddhyor viśeṣotpattyasambhavāt |
tāvān eva hi gośabdaḥ śuklaśabde 'pi kīrtite || 7.28 ||
pūrvasattve 'pi tāvattā tasyaivaṃ taddhiyor api |
viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ na syāc chuklatvagotvayoḥ || 7.29 ||
na tayor anurāgo hi nā'vacchedaḥ parasparam |
gotvena na hi śuklatvaṃ gotvaṃ vā tena rajyate || 7.30 ||
anyonyātmany asadbhāvād vyaktyaṅgatvād dvayor api |
vyaktiś ced anurajyeta tābhyāṃ tatrāpi śabdayoḥ || 7.31 ||
na parasparasambandhaḥ syād atadgocarau hi tau |
śabdair anucyamāne hi saty apy ekāśraye 'rthataḥ || 7.32 ||
śabdānāṃ naiva sambandhaḥ pṛthivīsthagavāśvavat |
ekārthasamavāye 'pi rūpāder naiva saṅgatiḥ || 7.33 ||
na caikavyaktivṛttitve pramāṇaṃ gotvaśuklayoḥ |
sambandhād etayos tatra syād ekavyaktikalpanā || 7.34 ||
tadekatvāc ca sambandha evam anyonyasaṃśrayam |
na cātra padam asty anyad yenaikavyaktidhīr bhavet || 7.35 ||
na cā'syāḥ padavācyatvaṃ, vācyate 'pi na caikatā |
gamyamānasya caikatvāt sambandho yadi kalpyate || 7.36 ||
pārthivatvādyabhedena kiṃ na syād ghaṭavṛkṣayoḥ |
śuklaśrutyā na gotvādiḥ kṛṣṇādibhyo nivarttyate || 7.37 ||
svabhāvato 'vabodhaś ca tadvaśān nā'pasarpati |
kṛṣṇādyapohanaṃ vācyaṃ śuklaśabdasya yady api || 7.38 ||
tathāpi gogatatve 'sya pramāṇaṃ naiva sannidhiḥ |
etadviṣaya eveti yāvacchabdena nocyate || 7.39 ||
tāvat sarvam aśābdaṃ syāt svātantryeṇā'dhyavasyataḥ |
sannidher anumīyeta tādṛśaṃ vacanaṃ yadi || 7.40 ||
punaḥ saṇṇidhyadhīnaiva tasyaitadviṣayā'rthatā |
tatrāpi śabdakḷptiś ced anavasthā bhaved iyam || 7.41 ||
ṣaṭpramāṇā'tiriktatvāt tasmāt sannidhyanāśrayaḥ |
sambandhakāraṇaṃ nāpi ṣaṣṭhī gavyupalabhyate || 7.42 ||
satyām api tu sambandhaḥ śrautas tāvan nirākṛtaḥ |
gamyamānasya cārthasya naiva dṛṣṭaṃ viśeṣaṇam || 7.43 ||
śabdāntarair vibhaktyā vā dhūmo 'yaṃ jvalatītivat |
saṃsarge cāpi bhede vā vākyārthe parikalpite || 7.44 ||
tasya yāvat padārthatvān naikavākyatvasambhavaḥ |
padārthavyatirekaś ca nāsti saṃsargabhedayoḥ || 7.45 ||
na ca vastvantarā''rambhaḥ padārthais tadanugrahāt |
na hi jātiguṇaiḥ kiṃ cit kāryamāraśyate bahiḥ || 7.46 ||
tadabhāve 'vabodhaś ca jāto 'pi svapnavanmṛṣā |
satām eva viśeṣāṇāṃ saṃnidher yo 'pi manyate || 7.47 ||
vākyārthatvam abhivyaktau tasyāpi tadanekatā |
prāksattve ca kutas teṣāṃ pramāṇaṃ pratyayair vinā || 7.48 ||
na caiṣāṃ vastusattvaṃ ca tatpade 'stitvakāraṇaṃ |
evam ādyā'ntyasarveṣāṃ pṛthaksaṃghātakalpane || 7.49 ||
anyonyā'nugrahā'bhāvāt padānāṃ nāsti vākyatā |
ādyaṃ yadi padaṃ sarvaiḥ saṃskriyeta viśeṣataḥ || 7.50 ||
tatas tad eva vākyaṃ syād anyaś ca dyotako gaṇaḥ |
evam antyeṣu sarveṣu pṛthagbhūteṣv avasthitam || 7.51 ||
svatantreṣu hi vākyatvaṃ kathacinnopalakṣitam |
sphoṭajātiniṣedhaś ca syāt padasphoṭajātivat || 7.52 ||
vāryaḥ padakramo vākyaṃ yathā varṇakramaḥ padam |
buddhyā na copasaṃhartuḥ kramo niṣkṛṣya śakyate || 7.53 ||
padāny eva hi tadvanti vartante śrotrabuddhivat |
tāvatsv eva padeṣv anyaḥ kramo 'nyaś ca pratīyate || 7.54 ||
tatra yāvat kramaṃ bhedo vākyārthasya prasajyate |
padāntarasya pārārthyādākhyātaṃ yo 'pi manyate || 7.55 ||
vākyaṃ prādhānyayogena vākyārthaṃ cāpi bhāvanām |
tatrāpi na bahirvastu kriyākārakasaṅgatiḥ || 7.56 ||
na kārakāṇām anyonyaṃ na kriyāṇāṃ pratīyate |
ukhāyāmodanaṃ kāṣṭhair devadattaḥ paced iti || 7.57 ||
dravyāṇāṃ tāvad etasmin na sambandhaḥ parasparam |
atyantabhedaniṣpannaṣaṣṭhyabhāvānapekṣaṇaiḥ || 7.58 ||
tṛtīyādyapahāreṇa sannidher api bādhanāt |
kāṣṭhādīnāṃ ca sambandhaḥ kriyayā na svarūpataḥ || 7.59 ||
ārdrādidharmakaiḥ pākas taiḥ kṛto na hi dṛśyate |
śaktiḥ kāraṇam iṣṭhā ced, amūrtā sāpi niṣkriyā || 7.60 ||
śaktair api ca taiḥ pākas tiṣṭhadbhir naiva sādhyate |
jvalanādimukhenātha teṣāṃ pākena saṅgatiḥ || 7.61 ||
tathāpi karmaṇā karma na sādhyam iti durlabham |
bhinnārthasamavetatvān na ca sambandhasambhavaḥ || 7.62 ||
na cānyakārakotpādye kārakaṃ kārakāntaram |
jvalanādīni kurvanti na ca syuḥ pākasādhanam || 7.63 ||
apākasādhanānāṃ ca kutas tenaikavācyatā |
jvalanādigatā pāke śaktiś ced upacaryate || 7.64 ||
kartṛtvāt tatra kāṣṭhādeḥ karaṇatvādi durlabham |
mukhyaṃ kārakavaicitryam alabdhaṃ jvalanādiṣu || 7.65 ||
kathaṃ tu pākavelāyām upacāreṇa labhyate |
svavyāpāre ca kāṣṭhādeḥ karaṇatvādyasambhavaḥ || 7.66 ||
viklidyanti jvalantīti bibhratīti ca darśanāt |
na caiṣāṃ pākavelāyāṃ vyāpārāntaram iṣyate || 7.67 ||
ekaprayogavat, tena kartṛtaiva prasajyate |
pacinā cānupātteṣu jvalanādiṣv asaṅgatiḥ || 7.68 ||
na hi sadbhāvamātreṇa tāni sambandhakāraṇam |
na ca śabdāntarair eṣām upādānamataḥ paciḥ || 7.69 ||
devadattakriyāvācī na syāt kāṣṭhādisaṅgataḥ |
sarvavyāpāravācī cet pacir iṣṭas tathā sati || 7.70 ||
kartṛtvam eva kāṣṭāder āpannaṃ devadattavat |
dhātunoktakriye nityaṃ kārake kartṛteṣyate || 7.71 ||
sarveṣāṃ bhāvanāsāmye na hy anyat kartṛlakṣaṇam |
kāṣṭhādīni pacantīti vivakṣā yā ca dṛśyate || 7.72 ||
sāpi naivopapadyeta yady anyat kartṛlakṣaṇam |
ekadhātugṛhītānāṃ na cāsty aṅgapradhānatā || 7.73 ||
na kārakaṃ tataḥ karttā prādhānyābhihitakriyam |
ataḥ samapradhānānām abhidhā sadasattvayoḥ || 7.74 ||
kva cit kārakavaicitryaṃ kva cid aikyaṃ na yujyate |
pratyayenāpi naivātra jvalanādiparigrahaḥ || 7.75 ||
kartṛmātraṃ tv asau brūyād atha vā tadgatā kriyām |
tasmān na pacatīty atra kāṣṭhāder asti saṅgatiḥ || 7.76 ||
sarvatra na ca dhātvarthaḥ pratyayārthena yujyate |
bhāvanā pratyayārtho hi dhātvarthānāṃ ca tāṃ prati || 7.77 ||
sādhyasādhanayogyānām upādānaṃ ca dhātubhiḥ |
sādhyatvaṃ pākam ity evaṃ pākenaiva ca sādhanam || 7.78 ||
pac ity etena rūpeṇa naiko 'py aṃśaḥ pratīyate |
vidhibhāvanayoś caikapratyayagrāhyatākṛtaḥ || 7.79 ||
dhātvarthāt prathamaṃ tāvat sambandho 'dhyavasīyate |
vidhāv avasite tatra kevale bhāvanātmani || 7.80 ||
paścāt sambadhyamāno 'pi na dhātvartho vidhīyate |
vidhyahīnapravṛtteś ca na sa kāryaḥ śruto 'pi san || 7.81 ||
evaṃ kārakavidhyantavidhānasyāpy asambhavaḥ |
vidhyantatvaṃ prayājāder niṣedhavyam asaṅgatam || 7.82 ||
asambaddhatvam eteṣāṃ vācyaṃ śuklagavādivat |
tatrārthalakṣaṇā kā cit sambhaved api saṅgatiḥ || 7.83 ||
vākyair eva tv asambaddhaiḥ sambandho na prakalpyate |
ato 'nyonyāśrayatvaṃ syād ekamūlāprasiddhitaḥ || 7.84 ||
evam aṃśatrayāsattvāj jāto nirviṣayo vidhiḥ |
dhātvarthakārakāṇāṃ tu sākṣān naivaiṣa sidhyati || 7.85 ||
vidher bhāvanayā rodhāt kartus teṣv apravartanāt |
kriyākārakasambandhamūlatvāt sarvasaṅgatiḥ || 7.86 ||
niṣedhyā tanniṣedhena svasvāmipitṛbandhuṣu |
upasarganipātānāṃ kena cin na ca saṅgatiḥ || 7.87 ||
parasparaṃ tv asiddhaiva svātantryeṇa ca nāmabhiḥ |
kriyāviśeṣaṇatvāc ca vinā naivopasargatā || 7.88 ||
vākyārtho 'sattvabhūtatvād etair na ca viśiṣyate |
kriyādvārā'tha kalpyeta sāpi nākārakātmanaḥ || 7.89 ||
asattvabhūtam arthaṃ ca nādhyavasyati kārakam |
viśeṣaṇatvam apy eṣāṃ naivārthānanurañjanāt || 7.90 ||
ānarthakyānyavācitvaviparītaprasādhanāt |
pralambate 'yam ityādau teṣāṃ kaś cid anarthakaḥ || 7.91 ||
prāsādādiṣu cānyo 'rtho viparītaḥ pratiṣṭhate |
yena svārthāvirodhena viśeṣa upajanyate || 7.92 ||
viśeṣaṇaṃ tadeveṣṭaṃ na tu yat svārthanāśakam |
ābhimukhyordhvagatyādiviśeṣo yo 'vagamyate || 7.93 ||
tasyāpi kartṛdharmatvān na dhātvarthāṅgateṣyate |
kartrā ca saha sambandho nopasargasya vidyate || 7.94 ||
aṃśatrayātiriktatvān nāpi bhāvanayā saha |
pratiṣedhavikalpādeḥ sambandhaś ca virudhyate || 7.95 ||
anyarūpaparicchedād vāhyavastvarthavādinām |
svaśruteḥ prathamaṃ vastu sadbhāvena nirūpitam || 7.96 ||
kathaṃ nañādibhiḥ paścād abhāvam upanīyate |
virodhaś ca tayoḥ śrutyor asti nāstīti śabdavat || 7.97 ||
vikalpe punarekasya śabdasyaiṣā virodhitā |
gavādivac ca naiteṣāṃ svatantrārthāvadhāraṇam || 7.98 ||
yena tatpūrvakaṃ santaṃ vākyārthaṃ yāyurātmanā |
samudāye 'py asiddhatvāt yena vakṣyaty ahetutām || 7.99 ||
gamyate cet yato 'vocat pratyekāśaktisiddhaye |
asambandhāt padārthānām iti pūrvoktayā diśā || 7.100 ||
sann apy ajñāyamānatvād asann ity abhidhīyate |
aikaikaśye padārthānāṃ vākyārthe vyabhicāritā || 7.101 ||
prāgasiddheḥ samastānām asādhāraṇaduṣṭatā |
padārthān eva vākyārthaṃ yaḥ sāmastyena manyate || 7.102 ||
gaur aśvaḥ puruṣo hastīty atrāpy asya prasajyate |
vyastasya yo 'rthaḥ śabdasya na sāmastye jahāti tam || 7.103 ||
taṃ cojjhati na viśrambhaḥ padārthaṃ prati labhyate |
tatra dvitrādisāmānyavijñānaṃ kevalaṃ bhavet || 7.104 ||
anekaśabdavijñānān na viśeṣāvadhāraṇam |
padārthasaṅgate 'rthe ced vākyaṃ sākṣāt pravarttate || 7.105 ||
padārthasaṃvidas tatra na syād dṛṣṭopakāritā |
tenājñātapadārtho 'pi budhyetaiva svabhāvataḥ || 7.106 ||
tān vānurudhyamānasya kāraṇaṃ syusta eva te |
tatra coktam, ato nāsti vākyadhīmūlasambhavaḥ || 7.107 ||
tataś cārthād bhavel loke, vedārthas tv apramāṇakaḥ |
samayāt puruṣāṇāṃ vā guṇavṛddhyādivanmataḥ || 7.108 ||
niṣkāraṇo 'pi sannartho yājñikaiḥ paribhāṣitaḥ |
tatra coktaṃ kathāvat tu saṅghātāt pauruṣeyatā || 7.109 ||
na cāptaḥ puruṣo 'trāsti, tena vedāpramāṇatā |
atrābhidhīyate, yady apy asti mūlāntaraṃ na naḥ || 7.110 ||
padārthānāṃ tu mūlatvaṃ dṛṣṭaṃ tadbhāvabhāvataḥ |
satyaṃ na vācakaṃ vākyaṃ vākyārthasyopapadyate || 7.111 ||
anyathāpy upapannatvāc chaktis tatrāpramāṇikā |
pada eva hi varṇānāṃ śaktiḥ kleśena kalpitā || 7.112 ||
tirobhāvād iha tv eṣāṃ bhavet kleśatareṇa sā |
bahavaś cānusandheyā varṇāś ciratirohitāḥ || 7.113 ||
padārtheṣūpayuktānāṃ punarvyāpārakalpanā |
padārthānāṃ ca sāmarthyaṃ gamyamānam apahnutam || 7.114 ||
ānantaryād dhi vākyārthas taddhetutvaṃ na muñcati |
ekayaiva hi saṃskṛtyā kathaṃ kāryadvayaṃ bhavet || 7.115 ||
na caiṣāṃ pūrvasaṃskārād anyo 'stīti pratīyate |
na cānyavarṇavelāyāṃ teṣv ālocanasambhavaḥ || 7.116 ||
padatadvācyasambandhabuddhivyavadhibādhanāt |
pratyakṣasmṛtirūpāto na teṣv ekāsti vākyadhīḥ || 7.117 ||
tasmāc ca vākyanirbhāsā vākyaṃ sā dhīr na kalpate |
vākyam ity anayā buddhyā na cātmāṃśaḥ pratīyate || 7.118 ||
na ca vākyārthabuddhyedaṃ śūnyavāde nirūpitam |
vākyavākyārthayor aikye bāhyābhyantaravādinām || 7.119 ||
vicchinnabhāgabuddhīnāṃ mṛṣātvaṃ niṣpramāṇakam |
kalpyamāne 'pi naivaṃ ca vastubuddhir nivarttate || 7.120 ||
teṣv eva ca padārtheṣu prakḷptastokaśaktiṣu |
āvāpodvāparacnābhedād vākyeṣv anantā || 7.121 ||
stokaśaktyupapanne 'rthe bahuśaktyapramāṇatā |
vākyatacchaktyanantatve nārthāpattis tato bhavet || 7.122 ||
na cāvayavabuddhīnāṃ sādṛśyād bhrāntikalpanā |
na prasiddhāḥ pṛthagbhūtā mukhyā hy avayavāḥ kva cit || 7.123 ||
nāvayavyantare yasmāt sarvavākyeṣv abhāgatā |
satām avayavānāṃ hi syād vā sadṛśatā na vā || 7.124 ||
sādṛśyaṃ narasiṃhādau yuktaṃ jātyantare sati |
tatra hy avayavāḥ siddhāḥ prāksaṃyogavibhāginaḥ || 7.125 ||
pāṇyādayo hi vicchinnā dṛśyante nṛśarīrataḥ |
deheṣu ca pṛthagbuddhis teṣu sarveṣu jāyate || 7.126 ||
tatra tatsadṛśatvād vā tatsāmānyena vaikatā |
hastādiṣūpapanneti pratyabhijñānasambhavaḥ || 7.127 ||
tadvad atrāpi sādṛśyaṃ yadi nāmāvadhāryate |
siddhe 'vayavasatyatve mṛṣā nirbhāgakalpanā || 7.128 ||
asatā yat tu sādṛśyam asataḥ parikalpyate |
dhruvaṃ śaśaviṣāṇena kharaśṛṅgasya tad bhavet || 7.129 ||
athāsattvena sādṛśyam atrāpy astīti manyate |
sarvatraivaṃ samānatvāt kaś cin nāsadṛśo bhavet || 7.130 ||
bhāgaś citre 'pi dṛṣṇādir dṛṣṭa eva sadṛktayā |
ekadeśaś ca madye 'pi samyaktiktaraseṣu ca || 7.131 ||
citrabuddhes tu naivāsti pratītir bhāgaśo mama |
ākārābhāvataḥ, artho 'tra citraḥ sāvayavaḥ sa ca || 7.132 ||
tasmān na padavarṇānām asattvāt sadṛśī gatiḥ |
vākyasyāpi na sādṛśyaṃ tatrāvayavavarjanāt || 7.133 ||
syād varṇapadaniṣkṛṣṭir na ca vākyasadṛktayā |
tena na syād apoddhāras teṣām ālambanād ṛte || 7.134 ||
na ca vyañjakabhedo 'pi padavarṇādṛte 'sti te |
sūkṣmatvād, aṇukalpānāṃ dhvanīnāṃ parikalpanāt || 7.135 ||
na ca kāryāntarārambhas tais tādṛgupapadyate |
tenāṇumātraśabdāṃśagṛhītiḥ kevalā bhavet || 7.136 ||
sator api ca nādānāṃ pṛthaktvakramavattvayoḥ |
vyaṅgyābhāvena naivaiṣām abhivyaktiḥ prasidhyati || 7.137 ||
kṛtsnasya yaugapadyena bhaved vāvagatir na vā |
naiva prāksakalād vākyād grāhyaṃ kiñ cit tavāsti hi || 7.138 ||
tad eva sakalaṃ vākyaṃ nyūnam anyadapekṣya ca |
tadviruddham, na cābhinne nyūnasākalyakalpanā || 7.139 ||
pṛthakprasiddhasadbhāvaṃ tripadaṃ ca catuṣpade |
nāstīti yadi kalpyeta vṛkṣo na syāt tadā vane || 7.140 ||
pṛthakprasiddhyamithyātvāt syād vākyāntaratā yadi |
vākyāc chabdāntaratvaṃ syāt tathaiva padavarṇayoḥ || 7.141 ||
tasmād yathā mahāvākye laghūnām anirākriyā |
tathaiva padavarṇānāṃ nāsattvaṃ vākyabuddhiṣu || 7.142 ||
kevalasyāprayogāc cet, mahadarthe laghor api |
alpārthe tatprayuktaṃ cet svārthe tadvat padāni naḥ || 7.143 ||
yady api vyavahāraṅgaṃ na pūrṇaṃ padavarṇayoḥ |
tathāpy asty eva sadbhāvas tanmātre prayuyukṣite || 7.144 ||
padārthamātram eveṣṭaṃ viśeṣe 'vagate kva cit |
padaṃ prayuñjate ke cid varṇaṃ vārthasamanvitam || 7.145 ||
granthādhyayanavelāyāṃ svarūpeṇāvadhāraṇam |
pradhānaṃ padavarṇānāṃ vicchinnānām upāśritam || 7.146 ||
tadā prasiddhasattvānāṃ cottaratrāsti sādhanam |
na hi vākyārthabuddhyaiṣāṃ rūpaṃ kiñ cid viruddhyate || 7.147 ||
yady apy eṣāṃ na sāmarthyaṃ kevalānāṃ tadudgame |
aviruddhas tu sadbhāvaḥ kāryāśaktarathāṅgavat || 7.148 ||
kevalasyāprayogitvaṃ tenānaikāntikīkṛtam |
kāryād ṛte 'pi dṛṣṭir yā, sā śabde 'py upapāditā || 7.149 ||
sadbhāve padavarṇānāṃ bhedo yaḥ paramāṇuvat |
sarvābhāvas tataś ceti seyaṃ bālabibhīṣikā || 7.150 ||
yathā tantvādayaḥ siddhāḥ paramāṇuṣu satsv api |
tathā satsv api bhāgeṣu na varṇādi virotsyate || 7.151 ||
kiñ cit sāvayavaṃ dṛṣṭvā na ca sarvaṃ prasajyate |
ghaṭasāvayavatve 'pi na bhāgaḥ paramāṇuṣu || 7.152 ||
tad atra padavarṇānāṃ bhedaṃ pratyakṣasādhitam |
varṇāṃśānupapattyā kaḥ śaknuyādapabādhitum || 7.153 ||
asattve ye ca dṛṣṭāntāḥ prakṛtipratyayādayaḥ |
asiddhās te, yato loke tatsadbhāvaḥ pratīyate || 7.154 ||
naiva hi prakriyāmātraṃ śāstrataḥ parikalpyate |
pratyakṣaṃ hy eva tadrūpaṃ vācyam apy anyavācyavat || 7.155 ||
krameṇa hi pratīyete prakṛtipratyayau pade |
tadāgame tadartho 'pi svasaṃvedyaḥ krameṇa naḥ || 7.156 ||
anvayavyatirekābhyām apy artho gamyate tayoḥ |
amādyupajanāpāye vṛkṣārtho hy anugamyate || 7.157 ||
vṛkṣaṃ vṛkṣeṇa cety atra vṛkṣatvaṃ tāvad eva hi |
karmatvaṃ hīyate pūrvaṃ karaṇatvaṃ ca jāyate || 7.158 ||
tathā vṛkṣaṃ ghaṭaṃ ceti karmatvam anugamyate |
vṛkṣatvaṃ hīyate 'nyā ca ghaṭadhīrupajāyate || 7.159 ||
tatra yo 'nveti yaṃ śabdam arthas tasya bhaved asau |
anyathānupapattyā hi śaktis tatrāvatiṣṭhate || 7.160 ||
yat kūpayūpasūpādau samāne 'py upabandhane |
nāsty arthānugamaḥ kaś cit tan na śabdo 'parādhyati || 7.161 ||
nānvayavyatirekābhyām apūrvārthāvadhāraṇam |
saṃsṛṣṭe 'vagate 'rthe hi tābhyāṃ śaktir niyamyate || 7.162 ||
tenānekātmakāc chabdād anekārthāvabodhane |
siddhe yadāgame yo 'rthaḥ sa tasyaivāvadhāryate || 7.163 ||
evaṃ pipīlikāpaṅkte reṇucakrānvaye sati |
gajāśvopajanāpāye 'py atādarthyam aśaktitaḥ || 7.164 ||
asty eva ca gajāśveṣu sāmānyaṃ reṇukāraṇam |
dṛḍhaprāṇiviśeṣatvaṃ samastavyastalakṣitam || 7.165 ||
dṛṣṭā pipīlikāpaṅktiḥ kevalā reṇuvarjitā |
hastyādyanvayinī tena na hetutvaṃ prapadyate || 7.166 ||
prakṛtipratyayādīnāṃ kevalāviniyogataḥ |
yathaivārthā na dṛśyante tathā cānartham apy adaḥ || 7.167 ||
nāmākhyātādisākalyavaikalyānugame sati |
tadarthāsambhavo dṛṣṭaḥ padavākyāntarāśrayaḥ || 7.168 ||
viprāśvaḥ pacate yātaṃ rājahastinyagāditi |
tathānyarūpam anyādṛk rājñā dadhy atra gām iti || 7.169 ||
vipraśabdau kva cid dṛṣṭānupasargārthavācinau |
samudāyas tathānyatra brāhmaṇatvāvabodhakaḥ || 7.170 ||
aśva ity api nāmedam ākhyātaṃ luṅi cedṛśam |
ākhyātaṃ pacateśabdaḥ paca te iti vā dvayam || 7.171 ||
strīdvitvaṃ puṃbahutvaṃ vā te ṣaṣṭhyartha caturthyatha |
pacate iti sarvaṃ vā caturthyantaṃ śatuḥ padam || 7.172 ||
yātaṃ loṇmadhyamadvitvamayātaṃ laṅi vā bhavet |
kartṛniṣṭhādvitīyāntaṃ prathamāntaṃ napuṃsakam || 7.173 ||
rājahastī samāso vā rājaloṇmadhyamo 'pi vā |
hastinītyatha saptamyāmatha strīpratyayāntaram || 7.174 ||
agāditi luṅantaṃ syādago vā pañcamīparaḥ |
tānattītyatha vāpy evaṃ kvibanto 'yaṃ samāsabhāk || 7.175 ||
evamarthavikalpena bhede 'rtho nāvatiṣṭhate |
nirbhāge vācake vākye samastādasti nirṇayaḥ || 7.176 ||
tasmān na yo yam anveti sarvadā tena so 'rthavān |
anarthakatvavijñānāt tadrūpe 'pi padāntare || 7.177 ||
tathā rājārthavān dṛṣṭo rājñety atra ca nāsty asau |
dadhi gaur iti nāpīmau vidmo dadhy atra gāmiti || 7.178 ||
anyasmiñ jñātasambandhe niṣiddho 'nyaś ca vācakaḥ |
na ca sarvavikārāṇām ānantyāt saṅgatīkṣaṇam || 7.179 ||
tasmād anarthakair eva vinā jātiguṇānvayāt |
prakṛtipratyayādyantapadabhāgavivarjitaiḥ || 7.180 ||
vākyair eva viśiṣṭho 'rthaḥ svatantraiḥ pratipādyate |
bhāgaśaḥ kathitopāyair aśvakarṇājakarṇavat || 7.181 ||
atra brūmaḥ padātmā na sarveṣv eteṣu bhidyate |
kena cid dharmabhedena jarā rājetivat kramāt || 7.182 ||
padāvadhāraṇopāyān bahūnicchanti sūrayaḥ |
kramanyūnātiriktatvasvaravākyasmṛtiśrutīḥ || 7.183 ||
śeṣān arthān paricchidya svarūpair vākyagocarān |
tatsambandhānurūpārthavācitvenānyanirṇayaḥ || 7.184 ||
tatrāvadhṛtanāmārthair ākhyātāpekṣaṇena tat |
ākhyāte sati nāmatvaṃ bhaved ubhayasambhave || 7.185 ||
yathā ca puruṣākāre samāne 'py avagamyate |
smaraṇād brāhmaṇatvādi prakṛtipratyayānvayāt || 7.186 ||
tathānvākhyānabhedena prakṛtipratyayādibhiḥ |
nāmākhyātavyavasthānaṃ smaraṇenopalakṣyate || 7.187 ||
aprāptasmṛtyupāyānāṃ viveko 'yaṃ na jāyate |
ajñāte pitṛsaṃbandhe tulyo 'sau brāhmaṇādiṣu || 7.188 ||
tathā śrutyaiva sandigdhaṃ kiñ cin nirṇīyate padam |
sāmānādhikaraṇyena prasiddhākhyātanāmabhiḥ || 7.189 ||
nanv ayaṃ na vibhāgaḥ syāt padajātimanicchataḥ |
nāmākhyātamatigrāhyāḥ kathaṃ varṇāsta eva te || 7.190 ||
kena vā neṣyate jātiḥ padajātacatuṣṭaye |
suptiṅkṛttaddhitāḥ santi tathā dhātvādijātayaḥ || 7.191 ||
padaikye 'py aviruddheyam atyantānatirekiṇī |
varṇā eveti cagranthe niṣiddhātyantabhinnatā || 7.192 ||
bhramaṇatvādivac cāsau vyajyate kramavarttibhiḥ |
antyavarṇe 'tha vā vyaktiḥ pūrvasaṃskṛtyapekṣiṇi || 7.193 ||
yad vā yenaiva dharmeṇa vyaṅktuṃ jātyantaraṃ kṣamāḥ |
varṇāḥ svarūpasāmye 'pi tenākhyātādibuddhiṣu || 7.194 ||
vanapaṅktyādivac caiṣu samudāyeṣv asatsv api |
bhinnākhyātādisāmānyavyavahāro bhaviṣyati || 7.195 ||
dhātupratyayatadvācyasāmānyānām iyaṃ gatiḥ |
taddhitākhyātakṛdrūpaṃ nityaṃ hi smaryate janaiḥ || 7.196 ||
na cānvākhyānamātreṇa kalpitaṃ tacchabādivat |
prayujyate hi yadrūpaṃ tadupāye na tiṣṭhati || 7.197 ||
avadhyagrahaṇaṃ yat tu prakṛtipratyayau prati |
anvākhyānavisaṃvādād ity etac ca na duṣyati || 7.198 ||
tatra hy āptanaroktīnāṃ prāmāṇyam upapadyate |
yad vā tulyabalatvena vikalpena matāntaram || 7.199 ||
prakṛtiḥ pratyayāṃśo vā kaś cit tāvan na bhidyate |
śiṣṭe vikaraṇādau tu yatheṣṭāṅgāṅgikalpanā || 7.200 ||
dhūmādāv api vahnyaṃśo kaś cid aṃśo 'numāpakaḥ |
anyaḥ sādhāraṇo yadvat tadvad atra bhaviṣyati || 7.201 ||
yathā ca nityarūpatvān na tatrāṃśāntaroddhṛtiḥ |
tathātrāgamako 'py aṃśo nityatve na vyavasthitaḥ || 7.202 ||
yatra pratyayalopena prakṛtiḥ syāt kvibantabat |
śuddhaḥ prakṛtilopena pratyayo vādhunādivat || 7.203 ||
tanmātrasya dviśaktitvaṃ tatra śabdasvabhāvataḥ |
vākyārthe taddhitāntādipadasāmarthyabhedavat || 7.204 ||
ekadeśānumānena ke cid āhur dvayārthatām |
apare 'rthaikadeśena bruvate 'nyārthalakṣaṇām || 7.205 ||
tattvayuktaṃ yato nāsti lakṣaṇārūpatā mateḥ |
mukhyatvenaiva buddhir naḥ kvibantādiṣu jāyate || 7.206 ||
lakṣaṇādipravṛttiś ca na śāstreṇānugamyate |
tatsaṅkare ca tenaiva vācyavācakanirṇayaḥ || 7.207 ||
na ca tena sahaitasya vijñātā sahavācitā |
lokaprayuktaśabdārtho nopāyatvāc ca mucyate || 7.208 ||
ākhyātapratyayenāpi sahāsāv upalakṣitaḥ |
kāmaṃ tadīyam apy arthaṃ gamayed anumānataḥ || 7.209 ||
tāvatyaṃśe na kalpyau ca prakṛtipratyayau punaḥ |
sa evārthadviśaktitve varaṃ kleśaḥ samāśritaḥ || 7.210 ||
nirjñātaparimāṇasya smaraṇānugamād vinā |
nānātvaṃ kalpayitvāsya kaḥ śaktiṃ kalpayiṣyati || 7.211 ||
dadhyatreti yadanyādṛkpadaṃ pūrvāvadhāritāt |
ke cid āhus tad evedam ajānantaryadūṣitam || 7.212 ||
pratyabhijñāyate tad dhi sa cārthaḥ sampratīyate |
ikāre tu yavijñānamakāraparasaṃhite || 7.213 ||
atha vātmīyasiddhāntād yakāratve 'sya saty api |
dadhivācyārthasāmarthyaṃ lakṣaṇād avagamyate || 7.214 ||
tathā hy aśrutadadhyatro lakṣaṇānugamād vinā |
vyutpannadadhiśabdo 'pi dadhyatreti na buddhyate || 7.215 ||
vikārānantyato yas tu sambandhajñaptyasambhavaḥ |
lakṣaṇāt tadvidukter vā nātikleśo bhaviṣyati || 7.216 ||
kiyat padam iti jñānaṃ yat tu tatra na jāyate |
svarāntaṃ vyañjanāntaṃ vā na cājñāte 'rthanirṇayaḥ || 7.217 ||
taducyate padacchede tadapabhraṃśatāṃ vrajet |
saṃhitāviṣaye cāsya smaryate sādhuśabdatā || 7.218 ||
etasmiṃs tu pratīmo 'rtham agṛhītāvadhāv api |
tena saty api vicchede pade bhedo 'rthabhedataḥ || 7.219 ||
jñāyate cāvadhis tatra vyañjanānto na tūcyate |
dadhiśabdāvabodhyatvān nityaṃ nityasamāsavat || 7.220 ||
etena rājarājñādiśabdānāṃ dattam uttaram |
kiñ cid aṃśasamānaṃ hi tadarthaṃ tatpadāntaram || 7.221 ||
yat tu brāhmaṇavastrādau brāhmaṇārtho na gamyate |
avadhyantaratas tatra tatpadāntarajṛmbhitam || 7.222 ||
utsargasyāpavādena bādhaḥ kasya na sammataḥ |
tad brāhmapadam utsṛṣṭaṃ bādhyate 'nyāvadhau pade || 7.223 ||
tattvenāvadhim utkṛṣya yady ucyeta padāntaram |
kena svārtho 'sya vāryeta devadattādiśabdavat || 7.224 ||
evam evāśvakarṇādau samudāyaprasiddhitaḥ |
vāryate 'vayavasyārtho vṛkṣādyarthāvadhāraṇāt || 7.225 ||
arthaprakaraṇādhīnabādhitasvārthayor api |
samastavyastayor bhūyaḥ sa evārthaḥ pratīyate || 7.226 ||
gośuklādipadānāṃ tu samastavyastabhāvinām |
svārthahānir na dṛṣṭeti kvānarthakyaṃ bhaviṣyati || 7.227 ||
padārthānugataś caiṣa vādyārtho gamyate sadā |
na viśiṣṭārthatā tasmād vākyasvātantryasādhinī || 7.228 ||
na vimuñcanti sāmarthyaṃ vākyārtheṣu padāni naḥ |
tanmātrāvasiteṣv eṣu padārthebhyaḥ sa gamyate || 7.229 ||
aśābde cāpi vākyārthai na padārtheṣv aśābdatā |
vākyārthasyeva naiteṣāṃ nimittāntarasambhavaḥ || 7.230 ||
sambaddham eva caite 'rthaṃ gamayantyavinābhuvam |
sāmānyaṃ svaviśeṣeṇa vinā na hy upapadyate || 7.231 ||
na cānumānam eṣā dhīs tanmātreṇa prasajyate |
pratijñārthaikadeśatvāt padārthānāṃ hy aliṅgatā || 7.232 ||
padārthair anurakto 'sau vākyārthaḥ sampratīyate |
nātmanā gamayantyenaṃ vinā, dhūmo 'gnimattvavat || 7.233 ||
pakṣadharmatvam eteṣāṃ vākyārthe na ca gamyate |
na hi deśādivat pūrvaṃ niṣpannaḥ sa pratīyate || 7.234 ||
asattvabhūtamenaṃ hi pratipadyāmahe tataḥ |
kriyākārakasaṃsargaviśiṣṭaḥ prāgasau kutaḥ || 7.235 ||
dharmiṇy anavabuddhe ca na taddharmāvadhāraṇam |
na ca prāgbodhakaṃ kiñ cid vākyārthasyopapadyate || 7.236 ||
avabuddhe tu vākyārthe yadi taddharmatā bhavet |
vijñāte 'rthe tataḥ kiṃ nu prameyam avaśiṣyate || 7.237 ||
anvayaś ca padārthānāṃ na vākyārthair apekṣyate |
sarvasminn eva sujñāno bhūtabhāvitirohite || 7.238 ||
anyavākyārthasambandhajñānāc cānyo na gamyate |
anyatvāc ca padārthānām, te cen nānyārthadhīr bhavet || 7.239 ||
sāmānyadṛṣṭakḷptau vā labhyate na viśeṣadhīḥ |
vākyārthāvagatiḥ sarvā tv asādhāraṇagocarā || 7.240 ||
asambandhapratīteś ca prāmāṇyam upapāditam |
sarvalokaprasiddhā ca pratipattir iha sphuṭā || 7.241 ||
yatra kva cana vijñātān padārthān pratipadya hi |
dūradeśādivār tāsu nāptokte dhīr vihanyate || 7.242 ||
āptavādāvisaṃvādād atra ced anumānatā |
nirṇayas tāvatā sidhyed buddhyutpattir na tatkṛtā || 7.243 ||
anyad eva hi satyatvam āptavādatvahetukam |
vākyārthaś cānya eveti jñātaḥ pūrvataraṃ tataḥ || 7.244 ||
tatra ced āptavādena satyatvam anumīyate |
vākyārthapratyayasyātra kathaṃ syād anumānatā || 7.245 ||
janma tulyaṃ hi buddhīnām āptānāptagirāṃ śrutau |
janmādhikopayogī ca nānumāyās trilakṣaṇaḥ || 7.246 ||
śabdaprāmāṇyanirṇītyai padārthebhyo yatheṣyate |
atyantādṛṣṭavākyārthapratipattis tathocyate || 7.247 ||
bhāvanāvacanas tāvat tāṃ smārayati lokavat |
anvayavyatirekābhyāṃ pratyayārthas tu seṣyate || 7.248 ||
kaiś cit, anyais tu dhātvarthas tatsāmīpyopakārataḥ |
aparaiḥ samudāyārthas tata eva hi gamyate || 7.249 ||
pākādau yan na dṛṣṭāsau bhavatyādau tathaiva ca |
vivekaphalamandatvāt pacatyādau yatheṣṭatā || 7.250 ||
sā sādhyasādhanopāyasāmānyārthāvadhāraṇāt |
anyalabhyaṃ viśeṣāṃśaṃ yaṃ kañ cid abhikāṅkṣati || 7.251 ||
kāmāvagatasādhyatvaḥ svargaḥ kāṅkṣati bhāvanām |
tatra sannidhiyogyatvāt sambandhaḥ kalpyate tayoḥ || 7.252 ||
tataḥ sā kḷptasambandhā sādhanāṃśam apekṣate |
dhātvarthāsādhanaṃ kiñ cin nānuṣṭhānaṃ hi siddhyati || 7.253 ||
dhātuvācyaś ca yāgādir atṛtīyāparo 'pi san |
svabhāvād bhāvanāsaktaḥ sādhyaṃ kiñ cid apekṣate || 7.254 ||
pratyāsattinimitto 'yaṃ sambandhaḥ kalpyate 'nayoḥ |
taṃ ca vispaṣṭam ākhyātuṃ yāgeneti prayujyate || 7.255 ||
yathaupagavaśabdārthaṃ tasyāpatyam itīdṛśāt |
kathayanti na caitasmin ṣaṣṭhyantopagusambhavaḥ || 7.256 ||
na kevalaṃ tṛtīyaiva karaṇatvaṃ niyacchati |
pramāṇāntaragamye 'pi na kiñ cid viruṇaddhi sā || 7.257 ||
prajñātakaraṇatve vā dhātau saty api neṣyate |
aprātipadikatvena tṛtīyā yāgaśabdavat || 7.258 ||
ato yā śabdasāmarthyalabhyā karaṇatā yajeḥ |
kevalasyāprayogitvāt sā yāgeneti kathyate || 7.259 ||
tathotpannakathaṃbhāvā bhāvanopāyamātrake |
upāyo 'pi ca kartavyamātrākāṅkṣī niyamyate || 7.260 ||
yogyatvasannidhānābhyām anyathānupapattitaḥ |
sa ca svavākyalabhyo vā vākyāntaragato 'pi vā || 7.261 ||
prakṛtipratyayau yadvadapekṣete parasparam |
padaṃ padāntaraṃ yadvad vākyaṃ vākyāntaraṃ tathā || 7.262 ||
karaṇaiḥ sādhyate kiñ cin nopāyarahitaiḥ phalam |
prayājādividhānaṃ ca na ca syān niṣprayojanam || 7.263 ||
prayojanāntarāt tatra pratyāsatter apekṣitaḥ |
phalavadbhāvanāṃśasthakaraṇānugraho varam || 7.264 ||
ekabhāvanayopāttās trayo 'py aṃśāḥ parasparam |
upakāryopakāritvaṃ paścādanubhavanti te || 7.265 ||
bhāvanāpekṣamāṇā hi sādhanaṃ kiṃ phalasya me |
sādhanānugrahaḥ ko vetyanusyūtam apekṣate || 7.266 ||
ākāṅkṣaivam avicchedasiddhā śuklagavādiṣu |
ekakriyāgṛhīteṣu sambandhaś ca parasparam || 7.267 ||
dravyadvāreṇa caiteṣāṃ viśeṣaṇaviśeṣyatā |
itaropakṛtadravyavarttitvāt tatra karmaṇi || 7.268 ||
dravyāntaram anicchantyā kriyayā ca parigrahāt |
ekadravyāśrayaprāptir iti nānyonyasaṃśrayam || 7.269 ||
parasparānurāgaś ca sutarām upakārakaḥ |
arthāc cānyavyavacchedaḥ, sambandho 'to na duṣyati || 7.270 ||
tatrānaikāntikānekavākyārthopaplave sati |
anyonyātmavyavacchedād ekatra sthāpyate matiḥ || 7.271 ||
ato 'nvayātirekābhyām anumā neyam iṣyate |
ekārthaikāntikatvaṃ tadanyathaivātra labhyate || 7.272 ||
evaṃ padārthavākyārthasaṅghātair upakalpitām |
viśiṣṭāṃ bhāvanāṃ prāpya vṛttir vidhiniṣedhayoḥ || 7.273 ||
yady apy anyair asaṃspṛṣṭāṃ vidhiḥ spṛśati bhāvanām |
tathāpy aśaktito nāsau tanmātre paryavasyati || 7.274 ||
anuṣṭheye hi viṣaye vidhiḥ puṃsāṃ pravartakaḥ |
aṃśatrayeṇa cāpūrṇāṃ nānutiṣṭhati bhāvanām || 7.275 ||
tasmāt prakrāntarūpo 'pi vidhis tāvat pratīkṣate |
yāvad yogyatvam āpannā bhāvanānyānapekṣiṇī || 7.276 ||
upasarganipātānāṃ prayoganiyame sati |
arthas tadāgamanyāyāt syāt samāsapadeṣv iva || 7.277 ||
vācakadyotakatvaṃ tu nātīvātropayujyate |
tadbhāvād vācakatvaṃ vā parasyānugrahī 'stu vā || 7.278 ||
īṣadarthādayas tāvat sākṣān nāmnaiva saṅgatāḥ |
aprayuktakriyādvārā viśeṣādhānato 'pare || 7.279 ||
āpiṅgaḥ pravayāś ceti dvayasyaitannidarśanam |
kva cit prakṛṣṭatādīnāṃ bhāvanopanipātinām || 7.280 ||
itikartavyatātvena pratipattiparigrahau |
ekārthasamavāyitvāt kartṛdharmo 'pi bhāvanām || 7.281 ||
gamiṣyati, na kartṝṇāṃ svarūpe sa hi kīrtyate |
ye tv anyārthaṃ viruddhārthadhātuśaktyavalopinaḥ || 7.282 ||
teṣāṃ tadaṅgataiveṣṭā dhātubhāgasamā hi te |
praśabdenopasṛṣṭasya tiṣṭhater gatiśaktatā || 7.283 ||
na hi praśabdavelāyāṃ gamane jāyate matiḥ |
sāmānyataḥ kriyāśaktiḥ kḷptā dhātoḥ puraiva tu || 7.284 ||
viśeṣa eva tatra syād itarasya dvaye punaḥ |
yā ca śaktyantarodbhūtir iyam eva viśeṣyatā || 7.285 ||
na sāmānyāparityāgī kevalo 'nyair viśeṣyate |
ukter viśeṣaṇaṃ kiñ cid ucyamānaviśeṣaṇam || 7.286 ||
tena śaktyapavādo 'yaṃ bhaved arthāpavādavat |
tathaiva jvalanādīnāṃ pākasambandhiteṣyate || 7.287 ||
itikartavyatāṃśatvāt pāke vā tatphale 'pi vā |
odane sādhyamāne hi pākaḥ karaṇam iṣyate || 7.288 ||
akṛtaḥ so 'pi nāstīti punaḥ karaṇavāñchanam |
karaṇaṃ jvalanādīni tasya kāṣṭhādi vā tathā || 7.289 ||
itikarttavyatākāṅkṣā yāvatkaraṇasaṃśrayā |
itikarttavyatāpy anyadapekṣya karaṇaṃ bhavet || 7.290 ||
jvalanādinimittā 'taḥ kāṣṭhādeḥ pākasaṅgatiḥ |
karmaṇaḥ karmasādhyatvaṃ nāsmatpakṣe viruddhyate || 7.291 ||
anātmasamavetasya nimittaṃ karma hīṣyate |
jvalanādisvarūpaṃ ca na kāṣṭhādibharīpsitam || 7.292 ||
pākaprayojitānāṃ hi tadvṛttir nāntarīyakī |
kartṛtve 'pi ca kāṣṭhādeḥ pāke syāt karaṇāditā || 7.293 ||
āvibhūtānyaśaktitvād ekatve cāpy apekṣayā |
jvalanādiṣu sarveṣāṃ svātantryāt kartṛteṣyate || 7.294 ||
tatsvātantryāvagatyaiva prayuṅkte hi prayojakaḥ |
niyuktānāṃ tu tenaiṣāṃ karaṇatvādivācyatā || 7.295 ||
udbhūtadevadattādivyāpārābhibhavād bhavet |
yatra tv abhibhavas teṣāṃ naikenāpi vivakṣyate || 7.296 ||
kāṣṭhādīni pacantīti prayogas tatra jāyate |
ekaśabdagṛhīte 'pi guṇaprādhānyam iṣyate || 7.297 ||
ākhyātapratyayopāttabhāvanākartṛsaṃkhyavat |
tasmād yasya vivakṣyeta pradhānaṃ dhātubhiḥ kriyā || 7.298 ||
sa kartā guṇabhūtānyavyāpāre karaṇāditā |
itikartavyatāṃśena sarveṣāṃ tena saṅgatiḥ || 7.299 ||
avāntarakriyāyogāt pradhānakriyayā saha |
vikalpapratiṣedhāder virodho na ca vastunā || 7.300 ||
abhāvam eva nañ prāha vartamānādikālikam |
nāmadhātvarthayogī ca niṣedho 'nyārthabhāg bhavet || 7.301 ||
tatra vastvantaronmuktaṃ vastv evānuguṇaṃ ca tat |
ākhyātapratyayair yoge nivṛttyarthaḥ pratīyate || 7.302 ||
tatra cājñātasandigdhaviparītārthavāraṇam |
asti nāstīti sandehe pākṣikāstitvabodhanam || 7.303 ||
nivartyate nañā, yad vā nāstitaivocyate satī |
avyutpannasya tatraiva jāyate nāstitāmatiḥ || 7.304 ||
astitvamāninaḥ saiva vāryate viparītadhīḥ |
apūrvābhāvavijñānavirodhāt svayam eva tu || 7.305 ||
nivartate 'stitābuddhir mṛgatṛṣṇādibuddhivat |
tac caitadaniṣedhe 'pi sthāṇvādāv īdṛg eva naḥ || 7.306 ||
tatrāpy ajñātasandigdhaviparītārthabādhanāt |
abhāvasya ca vastutve purastāt pratipāmite || 7.307 ||
ghaṭāditulyatā tasya, pratiṣedho na cāpy ayam |
vidhāyakairasaṃyukto na hi nañ pratiṣedhakaḥ || 7.308 ||
abhāvakathanaṃ hy etan nāvaśyaṃ prāptipūrvakam |
na ca śabdena sadbhāvas tasya cārthasya bodhitaḥ || 7.309 ||
astitvādyanapekṣaṃ hi sāmānyaṃ tena gamyate |
astiśabdaprayogo 'pi tenaivātropapadyate || 7.310 ||
jāter astitvanāsitve na ca kaś cid vivakṣati |
nityatvāl lakṣyamāṇāyā vyaktes te hi viśeṣaṇe || 7.311 ||
tenātra na virodhitvaṃ śrutyā pūrvoktayā nañaḥ |
yatrāpy astīty upādāya prayujyeran nañādayaḥ || 7.312 ||
tatra tasyāpavādatvāt pūrvajñānopamardanam |
astitvaṃ vā sad evātra smaryate pūrvalakṣitam || 7.313 ||
abhāvottarakālaṃ syād viśeṣe tadvivakṣite |
vidhinā yujyate yatra na hanyān na pibediti || 7.314 ||
tatrābhāvārthatā naiva svayaṃ so 'varuṇaddhi hi |
anyathaiva pravarttante bhāvābhāvadhiyo 'parāḥ || 7.315 ||
vyavasthitabahirvastuparicchedaphalātmikāḥ |
anyathānāgatotpādyabhāvapreraṇavārikā || 7.316 ||
antaḥsaṅkalpamūlātmā vṛttir vidhiniṣedhayoḥ |
vikalpo 'py anayor eva viṣayeṣu pravarttate || 7.317 ||
prāpteṣu pratiṣedhārtham aprāpteṣu vidhitsayā |
yugapac ca viruddhārthapratipatter asambhavaḥ || 7.318 ||
paryāyeṇa kadā cit tu kā cid vṛttir bhaviṣyati |
prāptāprāptavikalpas tu naiveṣṭo lokavedayoḥ || 7.319 ||
na vikalpārthavācī tu vāśabdo viṣayāntare |
sthāṇur vā puruṣo veti yāti tiṣṭhati vety ayam || 7.320 ||
sandehakathanārthaḥ syān na hi vastu vikalpate |
viṣaye bāhya evaivaṃ pratiṣedhādisambhavaḥ || 7.321 ||
na hi tatsambhavaḥ kaś cid jñāne svarasabhaṅgini |
jñānaṃ yat tāvad utpannaṃ nānutpannaṃ tad iṣyate || 7.322 ||
vināśe 'pi samānatvaṃ satyamithyāvabodhayoḥ |
bāhyārthavādinas tvarthe yajjñānaṃ jāyate 'nyathā || 7.323 ||
tanmithyātvopasaṃkhyānāt pūrvabādhādisambhavaḥ |
tatrāpi tu na tadrūpaṃ bādhyate na ca bodhyate || 7.324 ||
arthajñānādirūpāt tu phalato viprayujyate |
pratibhānekadhā puṃsāṃ yady apy artheṣu jāyate || 7.325 ||
tathāpi bāhya evārthas tasya vākyasya ceṣyate |
vākyaprayojanatvena janyatvenātha vā yadi || 7.326 ||
ucyate pratibhāpy artho na naḥ kiñ cid virudhyate |
śabdādyutthāpitair jñānair ātmāṃśagrahaṇākṣamaiḥ || 7.327 ||
yad bāhyamāpyate vastu sa tvarthaḥ pāramārthikaḥ |
pratyakṣavyatiriktaṃ tu vijñānam upavarṇitam || 7.328 ||
trikālaviṣayaṃ yasmād asannidhiradūṣaṇam |
anekākāratā yāpi śūrabhīrudhiyaṃ prati || 7.329 ||
vāsanānugrahāt soktā kuṇapādimater iva |
bhāvanaiva ca vākyārthaḥ, sarvatrākhyātavattayā || 7.330 ||
anekaguṇajātyādikārakārthānurañjitā |
ekayaiva tu buddhyāsau gṛhyate citrarūpayā || 7.331 ||
padārthā''hitasaṃskāracitrapiṇḍaprasūtayā |
padārthapadabuddhīnāṃ saṃsargas tadapekṣayā || 7.332 ||
padavyavadhinā caiṣāṃ nāsaṃsargo bhaviṣyati |
tulyakakṣo hy asambandhī vyavadhāteti kīrtyate || 7.333 ||
aṅgatvāt tu padair na syād aṅgivyavadhikalpanā |
ekasmiṃś ca gṛhīte 'rthe sopāyo 'nyo 'py apekṣyate || 7.334 ||
apekṣayā ca sarvo 'sau sambandhaṃ pratipadyate |
padānām api sambandha evaṃ vākyeṣu sidhyati || 7.335 ||
padārthapūrvakas tasmād vākyārtho 'yam avasthitaḥ |
artharūpam ivāpannaṃ vākyaṃ vākyasya gocaraḥ || 7.336 ||
neṣyate na hy abhedena vṛttir astīti sādhitam |
prasaṅgikādi yat kāryaṃ padārthopanibandhanam || 7.337 ||
ākāṅkṣāviditapraśnau yau ca dṛṣṭau pikādiṣu |
asatyaṃ tad, apoddhṛtya na caivaṃ kalpayiṣyati || 7.338 ||
śaśaśṛṅgādyapoddhṛtya vākyārtho na hi dṛśyate |
asatyair gamyamāne 'rthe satyatā nety udāhṛtam || 7.339 ||
svarūpeṇāsato dṛṣṭaṃ nopāyatvaṃ hi kasya cit |
avācakatvaṃ vākyasya tadbhūtānām itīritam || 7.340 ||
hetuḥ syāt tannimittatvam, mūlaṃ vārthasya kathyate |
padārthamūlako hy eṣa na bhrāntir iti gamyatām || 7.341 ||
sākṣād yady api kurvanti padārthapratipādanam |
varṇās tathāpi naitasmin paryavasyanti niṣphale || 7.342 ||
vākyārthamitaye teṣāṃ pravṛttau nāntarīyakam |
pāke jvāleva kāṣṭhānāṃ padārthapratipādanam || 7.343 ||
prayojanatayā caiṣām artham icchanti bhāvanām |
kriyārtheneti tenāha samāmnāyaprayojanam || 7.344 ||
śuklo gaur iti vākyārthavākyayor yadudāhṛtam |
sambandhakathanārthaṃ tan na jñeyaṃ pāramārthikam || 7.345 ||
na hi prayojanāpetaṃ vākyam uccāryate kva cit |
prayojanakṣamaṃ nāpi padam ākhyātavarjitam || 7.346 ||
gaur aśva iti vā śrutyā yad gotvādyavabodhitam |
viśeṣe yadi tan na syāt tatra syāc chrutibādhanam || 7.347 ||
jātivyaktī gṛhītvaiva vayaṃ tu śrutilakṣite |
kṛṣṇādi yadi muñcāmaḥ kā śrutis tatra bādhyate || 7.348 ||
lakṣaṇāto 'pi parato yaḥ sandehaḥ pravarttate |
kā nāma pīḍyate tatra śuklaśrutyā nivartate || 7.349 ||
agṛhṇatas tu śuklatvaṃ śrutis te bādhyatetarām |
asya vākyam asambaddhaṃ sarvam evāprayojanam || 7.350 ||
vākyārtho 'pīti bhāṣyeṇa solluṇṭham abhidhīyate |
na sarvatrety anenāpi kva cit sā nety avocata || 7.351 ||
prakṛtyarthānuraktāyāṃ buddhau nipatatā dhruvam |
karmādīnāṃ viśeṣyatvam iti kā vā śrutir bhavet || 7.352 ||
prakṛtipratyayau nāpi prayujyete ca kevalau |
yena yuṣmadabhipretā śrutir labhyeta karhi cit || 7.353 ||
yatrāpi nāma dṛśyete devalāvadhunādivat |
tatrāpy anyārthasaṃyuktāv iti pūrvaṃ nirūpitam || 7.354 ||
ayam eva viśeṣaś ca kathyate padavākyayoḥ |
arthavadbhāgatulyatve prakṛtipratyayārthataḥ || 7.355 ||
dṛṣṭā yathā hi sākāṅkṣāḥ padārthāḥ kevalāḥ kva cit |
svātantryeṇa gṛhītāś ca viśīṣṭārthāvabodhakāḥ || 7.356 ||
prakṛtipratyayau naivaṃ kadā cid api lakṣitau |
prakṛtyarthānurakto hi pratyayārthaḥ sadeṣyate || 7.357 ||
paśyataḥ śvetimārūpaṃ hreṣāśabdaṃ ca śṛṇvataḥ |
khuranikṣepaśabdaṃ ca śveto 'śvo dhāvatīti dhīḥ || 7.358 ||
dṛṣṭā vākyavinirmuktā na padārthair vinā kva cit |
mānasād ity ato nāsya vākyāgrahaṇam uttaram || 7.359 ||
mānasenāparādhena padārthān ye na gṛhṇate |
te tadvākyaṃ gṛhītvāpi nārthaṃ gṛhṇanti karhi cit || 7.360 ||
vākyena tena nocyeta vākyārtho 'nyair nirūpaṇāt |
tacchrutāv apy abodhād vā palāśeneva vṛkṣatā || 7.361 ||
varṇā vā na bruvantyenaṃ tatsambandhyarthabodhanāt |
sattve 'py agamakatvād vā vṛkṣatvam iva śiṃśapā || 7.362 ||
padārthā gamayantyetaṃ pratyekaṃ saṃśaye sati |
sāmastye nirṇayotpādāt sthāṇumūrddhasthakākavat || 7.363 ||
tadabhāvāpratīter vā tadgamyo 'yaṃ bhaviṣyati |
śrotrābhāvāpratīter hi śrautraṃ śabdaṃ pracakṣate || 7.364 ||
sambandhākaraṇanyāyād vaktavyā vākyanityatā |
saṅghātatvasya vaktavyam īdṛśaṃ pratisādhanam || 7.365 ||
vedasyādhyayanaṃ sarva gurvadhyayanapūrvakam |
vedādhyayanavācyatvād adhunādhyayanaṃ yathā || 7.366 ||
bhārate 'pi bhaved evaṃ kartṛsmṛtyā tu bādhyate |
vede 'pi tatsmṛtir yā tu sārthavādanibandhanā || 7.367 ||
pāramparyeṇa kartāraṃ nādhyetāraḥ smaranti hi |
teṣāmanevamātmatvād bhrāntiḥ seti ca vakṣyate || 7.368 ||
teṣu ca dhriyamāṇeṣu na mūlāntarakalpanā |
tathā hy adyatanasyāpi te kurvantīdṛśīṃ matim || 7.369 ||
§ 8 vedapauruṣeyatādhikaraṇa VPA
-
- vacanāntarasādharmyāt kartuḥ sāmānyasamplave |
- samākhyayā viśeṣo 'yaṃ kaṭhādiravadhāryate || 8.1 ||
-
- (p.670)anapekṣatvasūtre yā rūpāt kṛtakatoditā |
- vede sā dṛśyate spaṣṭā kṛtakārthābhidhāyini || 8.2 ||
-
- smṛtiprayojanābhāvāt kartṛmātre 'napekṣite |
- sāmānyasiddhyapekṣatvān na samākhyā niyāmikā || 8.3 ||
-
- anyathāpy upapannatvād iyaṃ pravacanādinā |
- na śaktā kartṛmūlāya, prokte ca smaraṇaṃ sthitam || 8.4 ||
-
- śrutyāder durbalā cāsau na śaktā tāni bādhitum |
- aṅgabhūyāṃsamekeyaṃ śabdarāśiṃ na bādhate || 8.5 ||
-
- kāmaṃ vā nirnimitteyaṃ śākhām ekāṃ vadiṣyati |
- śrutisāmānyamātraṃ hi nātra daṇḍena vāyate || 8.6 ||
-
- sati sādhāraṇatve vā sambhavena viśeṣaṇam |
- yathā vairūpasāmeti sattayaiva pratīyate || 8.7 ||
-
- (p.671)avyāsaṅgi ca sarveṣu pravaktṛtvaṃ kaṭhādiṣu |
- tenaikavyapadeśyatvaṃ lakṣyate ḍitthamātṛvat || 8.8 ||
-
- anyais tulye 'pi sambandhe yat tair na vyapadiśyatem |
- na hy eṣa kartṛsaṃskāraḥ pārārthye caika iṣyate || 8.9 ||
-
- vidyamānanimittaṃ ca kathyate, nāsataḥ kriyā |
- sādhāraṇaṃ ca tīrthādi kena cid vyapadiśyate || 8.10 ||
-
- yadi cāpauruṣeyyeṣā nānityapratipādinī |
- pauruṣeyyās tu satyatvaṃ katham adhyavasīyate || 8.11 ||
-
- (p.672)nityam eva nimittaṃ vā kaṭhatvaṃ jātir asti naḥ |
- kāṭhakādipravṛttyarthaṃ vyāvṛttaṃ caraṇāntarāt || 8.12 ||
-
- anityārthābhidhāyitvaṃ svayam evaiṣa muñcati |
- nityānityavikalpena vedastādarthyavarjanāt || 8.13 ||
-
- nityasya nitya evārthaḥ kṛtakasyāpramāṇatā |
- unmattavacanatvaṃ tu pūrvam eva nirākṛtam || 8.14 ||
-
- iti pramāṇatvam idaṃ prasiddhaṃ yuktyeha dharmaṃ prati codanāyāḥ |
- ataḥ paraṃ tu pravibhajya vedaṃ tredhā tato vakṣyati yasya yo 'rthaḥ || 8.15 ||
vacanāntarasādharmyāt kartuḥ sāmānyasamplave |
samākhyayā viśeṣo 'yaṃ kaṭhādiravadhāryate || 8.1 ||
anapekṣatvasūtre yā rūpāt kṛtakatoditā |
vede sā dṛśyate spaṣṭā kṛtakārthābhidhāyini || 8.2 ||
smṛtiprayojanābhāvāt kartṛmātre 'napekṣite |
sāmānyasiddhyapekṣatvān na samākhyā niyāmikā || 8.3 ||
anyathāpy upapannatvād iyaṃ pravacanādinā |
na śaktā kartṛmūlāya, prokte ca smaraṇaṃ sthitam || 8.4 ||
śrutyāder durbalā cāsau na śaktā tāni bādhitum |
aṅgabhūyāṃsamekeyaṃ śabdarāśiṃ na bādhate || 8.5 ||
kāmaṃ vā nirnimitteyaṃ śākhām ekāṃ vadiṣyati |
śrutisāmānyamātraṃ hi nātra daṇḍena vāyate || 8.6 ||
sati sādhāraṇatve vā sambhavena viśeṣaṇam |
yathā vairūpasāmeti sattayaiva pratīyate || 8.7 ||
avyāsaṅgi ca sarveṣu pravaktṛtvaṃ kaṭhādiṣu |
tenaikavyapadeśyatvaṃ lakṣyate ḍitthamātṛvat || 8.8 ||
anyais tulye 'pi sambandhe yat tair na vyapadiśyatem |
na hy eṣa kartṛsaṃskāraḥ pārārthye caika iṣyate || 8.9 ||
vidyamānanimittaṃ ca kathyate, nāsataḥ kriyā |
sādhāraṇaṃ ca tīrthādi kena cid vyapadiśyate || 8.10 ||
yadi cāpauruṣeyyeṣā nānityapratipādinī |
pauruṣeyyās tu satyatvaṃ katham adhyavasīyate || 8.11 ||
nityam eva nimittaṃ vā kaṭhatvaṃ jātir asti naḥ |
kāṭhakādipravṛttyarthaṃ vyāvṛttaṃ caraṇāntarāt || 8.12 ||
anityārthābhidhāyitvaṃ svayam evaiṣa muñcati |
nityānityavikalpena vedastādarthyavarjanāt || 8.13 ||
nityasya nitya evārthaḥ kṛtakasyāpramāṇatā |
unmattavacanatvaṃ tu pūrvam eva nirākṛtam || 8.14 ||
iti pramāṇatvam idaṃ prasiddhaṃ yuktyeha dharmaṃ prati codanāyāḥ |
ataḥ paraṃ tu pravibhajya vedaṃ tredhā tato vakṣyati yasya yo 'rthaḥ || 8.15 ||