Home
×
Font Size
ā→आ

§ 0

p.16, l.1

(p.16, l.1)|| śrīḥ || akhaṃḍavākyam akhaṃḍasyaiva vākyārthasya vācakaṃ |
(p.16, l.2)tad eva nityatvāt saṃskāryaṃ | padāni tu tatsaṃskāropāyatvena tata
(p.16, l.3)uddhṛtyālīkāny eva saṃskriyaṃta ity uktaṃ prāci kāṃḍe | tad idā-
(p.16, l.4)niṃ parīkṣyate | kiṃ punar vākyam iti |

|| śrīḥ || akhaṃḍavākyam akhaṃḍasyaiva vākyārthasya vācakaṃ | tad eva nityatvāt saṃskāryaṃ | padāni tu tatsaṃskāropāyatvena tata uddhṛtyālīkāny eva saṃskriyaṃta ity uktaṃ prāci kāṃḍe | tad idāniṃ parīkṣyate | kiṃ punar vākyam iti |

§ 2,3–2,31

p.16, l.5

(p.16, l.5)tatra yady api vārttikakāreṇākhyātaṃ sāvyayasakārakaviśeṣaṇaṃ vā-
(p.16, l.6)kyam ity uktaṃ tathāpi tan nighātādivyavasthārthaṃ pāribhāṣi-
(p.16, l.7)kam eva na tena prakṛtavākyasya rūpanirddhāraḥ tathāpi prasaṃgāt
(p.16, l.8)tad api parīkṣyate | sakārakaṃ sakārakaviśeṣaṇaṃ iti | na tv etad
(p.16, l.9)vyākhyāyate vrajāni devadattety atrāmaṃtritasyeti nighāto na prāpno-
(p.16, l.10)ti | saṃbodhanapadasya kārakatvābhāvāt tadviśeṣaṇatvābhāvāc ca |
(p.16, l.11)athocyate sakārakaṃ saviśeṣaṇaṃ ceti vyākhyāyate bhavati ca saṃbo-
(p.16, l.12)dhanapadaṃ viśeṣaṇam iti | tad api na | tathā sati devadattaḥ pa-
(p.16, l.13)cati vrajatīty atrāpi pacatīty asya vrajatīty asya viśeṣaṇatvād ekavākya-
(p.16, l.14)tvaṃ syāt | yathā snāto gachatīty atra gamanakriyāṃ prati snānasya |
(p.16, l.15)avaśyaṃ cātraikavākyatā svīkāryā nighātasiddhyarthaṃ | bhavatu
(p.16, l.16)vrajati pacatīty ekaṃ vākyaṃm iti cet | tathā satīhaivātiṅgrahaṇena
(p.16, l.17)nighātavyāvṛttiḥ kāryety atiṅgrahaṇaṃ vyarthaṃ samānavākyā-
(p.16, l.18)dhikārād iti pūrvāparavirodho vārttikakārasya tasmād ākhyātam ity
(p.16, l.19)ekatvasya vivakṣitatvam aṃgīkṛtya vārttikakṛtaitat parihṛtam
(p.16, l.20)iti maṃtavyaṃ | tathāpi brūhi brūhīty atra samānavākyatāyā vārttika-
(p.17, l.1)kāreṇāṃgīkārād idam eva vyāvarttyaṃ bhaviṣyati || || iha tā-
(p.17, l.2)vad gām ānayety uttamavṛddhena prayojyaṃ praty ukte gavānayane
(p.17, l.3)pravarttamānaṃ taṃ madhyamavṛddham upalabhya taṭastho vyu-
(p.17, l.4)tpitsur idam avagachati iyam asya pravṛttiḥ kāraṇībhūtechājanakagavā-
(p.17, l.5)nayanapravarttanājñānajanyā | tac ca jñānaṃ kāraṇāṃtarānu-
(p.17, l.6)palabdher etadvākyajñānajanyaṃ tathā caitasmin gavānayanapraiṣe
(p.17, l.7)vākyam evedaṃ śaktam iti | na ca gavādipadānām anyatrāvadhāritaśakti-
(p.17, l.8)katvāt tadghaṭitatvāc cāsya vākyasya padaśaktikalpanenaiva
(p.17, l.9)vākyārthāvagatisiddher na vākye śaktikalpanam iti vācyaṃ | nīlapītādi-
(p.17, l.10)vividharūpasādṛśyena nīlādighaṭitam idaṃ citrarūpam iti
(p.17, l.11)bhrāṃtāv api citrarūpam akhaṃḍam iva gavādipadānām anyatradṛṣṭer
(p.17, l.12)bhāgasārūpyāt tadghaṭitatvabhrāṃtāv api vastuto 'khaṃḍatvād
(p.17, l.13)vākyasya | tathā cākhaṃḍa eva śaktiḥ | yo pi

tatra yady api vārttikakāreṇākhyātaṃ sāvyayasakārakaviśeṣaṇaṃ vākyam ity uktaṃ tathāpi tan nighātādivyavasthārthaṃ pāribhāṣikam eva na tena prakṛtavākyasya rūpanirddhāraḥ tathāpi prasaṃgāt tad api parīkṣyate | sakārakaṃ sakārakaviśeṣaṇaṃ iti | na tv etad vyākhyāyate vrajāni devadattety atrāmaṃtritasyeti nighāto na prāpnoti | saṃbodhanapadasya kārakatvābhāvāt tadviśeṣaṇatvābhāvāc ca | athocyate sakārakaṃ saviśeṣaṇaṃ ceti vyākhyāyate bhavati ca saṃbodhanapadaṃ viśeṣaṇam iti | tad api na | tathā sati devadattaḥ pacati vrajatīty atrāpi pacatīty asya vrajatīty asya viśeṣaṇatvād ekavākyatvaṃ syāt | yathā snāto gachatīty atra gamanakriyāṃ prati snānasya | avaśyaṃ cātraikavākyatā svīkāryā nighātasiddhyarthaṃ | bhavatu vrajati pacatīty ekaṃ vākyaṃm iti cet | tathā satīhaivātiṅgrahaṇena nighātavyāvṛttiḥ kāryety atiṅgrahaṇaṃ vyarthaṃ samānavākyādhikārād iti pūrvāparavirodho vārttikakārasya tasmād ākhyātam ity ekatvasya vivakṣitatvam aṃgīkṛtya vārttikakṛtaitat parihṛtam iti maṃtavyaṃ | tathāpi brūhi brūhīty atra samānavākyatāyā vārttikakāreṇāṃgīkārād idam eva vyāvarttyaṃ bhaviṣyati || || iha tāvad gām ānayety uttamavṛddhena prayojyaṃ praty ukte gavānayane pravarttamānaṃ taṃ madhyamavṛddham upalabhya taṭastho vyutpitsur idam avagachati iyam asya pravṛttiḥ kāraṇībhūtechājanakagavānayanapravarttanājñānajanyā | tac ca jñānaṃ kāraṇāṃtarānupalabdher etadvākyajñānajanyaṃ tathā caitasmin gavānayanapraiṣe vākyam evedaṃ śaktam iti | na ca gavādipadānām anyatrāvadhāritaśaktikatvāt tadghaṭitatvāc cāsya vākyasya padaśaktikalpanenaiva vākyārthāvagatisiddher na vākye śaktikalpanam iti vācyaṃ | nīlapītādivividharūpasādṛśyena nīlādighaṭitam idaṃ citrarūpam iti bhrāṃtāv api citrarūpam akhaṃḍam iva gavādipadānām anyatradṛṣṭer bhāgasārūpyāt tadghaṭitatvabhrāṃtāv api vastuto 'khaṃḍatvād vākyasya | tathā cākhaṃḍa eva śaktiḥ | yo pi

p.17, l.14

prāthamyād abhidhātṛtvāt tātparyopagamād api | padānām eva sā śaktir varam abhyupagamyatām |

p.17, l.16

(p.17, l.16)iti vadati | so pi praṣṭavyaḥ padaiḥ pratyekaṃ svārthe samā...vād
(p.17, l.17)ākāṃkṣādisācivyāt tatpratītir iti | sa prativaktavyaḥ | a...kāni | tatsa-
(p.17, l.18)mudāyo vā | nādyaḥ | sahakāryaṃtaralābhe py aśaktasyāśa...bhād
(p.17, l.19)vaṭāṃkuraṃ janayet | dvitīye tv asmanmatapraveśaḥ | na ca lakṣaṇayā
(p.17, l.20)tadbodhaḥ lakṣaṇā hi ... vākyārthāgamakatve padāṃtarānartha-
(p.17, l.21)kyaprasaṃgāt na ca padāṃtarasaṃnnidhānād eva lakṣaṇollekhān na
(p.17, l.22)tadvaiyarthyam iti vācyaṃ | tathāpy ekaikasaṃnnidhānenobha-
(p.17, l.23)yatra vā lakṣaṇā | ekatraiva vā | nādyaḥ | gokarmakam ānayanaṃm ānaya-
(p.17, l.24)nakarmībhūto gaur iti pratītidvayaprasaṃgāt na ca dvitīye pi
(p.17, l.25)niyāmakābhāvād avyavasthāprasaṃgaḥ | na ca kārakapadasannihite kri-
(p.17, l.26)yāpada eva lakṣaṇāṃtarasannidhāne pi vākyārthasphūrtter varṣa-
(p.18, l.1)tītyādau dṛṣṭatvāt | na ca tatrāpi bauddhaṃ sannidhānaṃ | kevalasyaiva
(p.18, l.2)śakteḥ samarthayiṣyamāṇatvāt || na dvitīyaḥ vākyasyāvācakatve
(p.18, l.3)lakṣaṇa... vipā...rūpatvāt tasyāḥ | na ca padārthā evāvagatā
(p.18, l.4)vākyārthabodhajanakā iti vācyaṃ | teṣāṃ vākyārthagamakatvaṃ svarū-
(p.18, l.5)pato vā 'vinābhāvatvād vā | nādyaḥ sarvadā gamakatvaprasaṃgāt |
(p.18, l.6)tad...ānaṃ saṃsargabodhakam ity api na | anyāvabodhenānyabodha-
(p.18, l.7)janane ghaṭāvabodhād api paṭabodhaprasaṃgāt | avinābhāvāc cet |
(p.18, l.8)na tarhy asya vākyārthāvabodhasya śābdatvam anumānaphalatvāt | tathā
(p.18, l.9)ca vedaprāmāṇyaṃ dattajalāṃjali syāt | atha padārthajñānā
(p.18, l.10)vinābhāvādijñānānāṃ pāke jvālāyā iva śabdāvāṃtaravyāpāratvā chābda
(p.18, l.11)evāyaṃ bodha ity ucyate | tathā sati dhūmeṃdriyasaṃnnikarṣā-
(p.18, l.12)vāṃtaravyāpāratvād vyāptyādismṛtīnāṃ vahnibodho pi pratyakṣaphalam
(p.18, l.13)eva syāt | atha tatrānumitisāmagryā vijātīyayā vyavadhānaṃ
(p.18, l.14)tarhi prakṛte pi tulyaṃ | na ca gavādipadaghaṭitānāṃ vākyānām ānaṃ-
(p.18, l.15)tyāt pratyekaṃ teṣu śaktikalpane 'naṃtaśaktikalpanāpadyeteti
(p.18, l.16)gavādipadānām eva sarvavākyānusyūtānāṃ śaktikalpanāj
(p.18, l.17)jyāyasīti sāṃprataṃ | tādātmyasaṃbaṃdho hy asmākaṃ vācyavācakabhā-
(p.18, l.18)vaḥ sa cānekeṣāṃ vākyānām anekasaṃsargaghaṭitānām anādir eva |
(p.18, l.19)nādyākalpitānāṃ kalpito stīti kva śaktikalpanāvasaraḥ tathā ca yathā
(p.18, l.20)pade prakṛtipratyayavyutpādanaprakāro yādṛchikaḥ kalpitaḥ ta-
(p.18, l.21)thaiva vākye pi bālavyutpādanāya padavibhāgo 'sann eva kalpate iti kvā-
(p.18, l.22)nādis tatra vācakabhāvaḥ | vṛṣabhayāvakādāv anarthakapratyaya-
(p.18, l.23)vyutpādanavad anarthakapadavyutpādanam eva vākye | vṛttau caikā-
(p.18, l.24)rthyībhāvam āpannānāṃ padārthānāṃ pṛthagarthopalaṃbhas
(p.18, l.25)tathā vākye pīti | yas tu manyate vṛttāv api padānāṃ pṛthagartho stīti so
(p.18, l.26)śvakarṇarathakārādiśabde kam ananvitam avayavārtham aṃgīku-
(p.18, l.27)ryāt | tasmād aśvakarṇādiśabdavad anālocitapadārtham eva vākyaṃ vākyā-
(p.18, l.28)rthagamakaṃ | artho pi pānakarasavan madhurasavac cāvi-
(p.19, l.1)bhakta evaikaḥ yathā mayūrāṃḍe viviktā eva nīlādayaḥ prākaṭyadaśā-
(p.19, l.2)yāṃ bhedena bhāsaṃte tathaivāyaṃ vākyārtho khaṃḍo vivikta eva ka-
(p.19, l.3)lpitapadādirūpavibhāgād vākyāt sakhaṃḍa iva pratīyata iti | sa cā-
(p.19, l.4)yaṃ vākyasphoṭaḥ dvividho bāhya āṃtaraś ceti / bāhyo pi jātivya-
(p.19, l.5)ktibhedena dvividhaḥ jātis tu pratyekaṃ padaiḥ sphuṭataratayāvagamya-
(p.19, l.6)te | vyaktis tv ekaivāna vayavaśabdarūpā | budhyārūḍhā vyaktis
(p.19, l.7)tv ābhyaṃtaraḥ sphoṭa iti | yady api gotvādijātiḥ pratyekavyaktisphuṭa-
(p.19, l.8)vyaṃgyaiva dṛṣṭā tathāpīyam āvṛttabhramaṇavyaṃgyabhramaṇā-
(p.19, l.9)dijātivad anekair eva varṇair vyajyata iti | vyaktisphoṭe tv ekaiva gām
(p.19, l.10)ānayetyādivākyavyaktiḥ | jātisphoṭe bahutve pi vākyānām uccari-
(p.19, l.11)tair varṇais tajjāter evābhivyaktāyāḥ saṃgatigrahopāyateti | āṃtaras tu
(p.19, l.12)niraṃśa eva nādarūpaḥ tatra ca niraṃśā eva vākyārthā adhyastā iti |
(p.19, l.13)tathā caikasyaiva cidātmano śabdārthau kalpite rūpe āṃtare dhvani-
(p.19, l.14)vaśād bahīrūpe iva prakāśyete iti | tathā cāṃtara evātmā nānāśakti-
(p.19, l.15)katvāt prāptaprakāśyaprakāśakabhāvaḥ kāryakāraṇabhāvaś ceti
(p.19, l.16)sakalo yaṃ lokavyavahāraḥ |

iti vadati | so pi praṣṭavyaḥ padaiḥ pratyekaṃ svārthe samā...vād ākāṃkṣādisācivyāt tatpratītir iti | sa prativaktavyaḥ | a...kāni | tatsamudāyo vā | nādyaḥ | sahakāryaṃtaralābhe py aśaktasyāśa...bhād vaṭāṃkuraṃ janayet | dvitīye tv asmanmatapraveśaḥ | na ca lakṣaṇayā tadbodhaḥ lakṣaṇā hi ... vākyārthāgamakatve padāṃtarānarthakyaprasaṃgāt na ca padāṃtarasaṃnnidhānād eva lakṣaṇollekhān na tadvaiyarthyam iti vācyaṃ | tathāpy ekaikasaṃnnidhānenobhayatra vā lakṣaṇā | ekatraiva vā | nādyaḥ | gokarmakam ānayanaṃm ānayanakarmībhūto gaur iti pratītidvayaprasaṃgāt na ca dvitīye pi niyāmakābhāvād avyavasthāprasaṃgaḥ | na ca kārakapadasannihite kriyāpada eva lakṣaṇāṃtarasannidhāne pi vākyārthasphūrtter varṣatītyādau dṛṣṭatvāt | na ca tatrāpi bauddhaṃ sannidhānaṃ | kevalasyaiva śakteḥ samarthayiṣyamāṇatvāt || na dvitīyaḥ vākyasyāvācakatve lakṣaṇa... vipā...rūpatvāt tasyāḥ | na ca padārthā evāvagatā vākyārthabodhajanakā iti vācyaṃ | teṣāṃ vākyārthagamakatvaṃ svarūpato vā 'vinābhāvatvād vā | nādyaḥ sarvadā gamakatvaprasaṃgāt | tad...ānaṃ saṃsargabodhakam ity api na | anyāvabodhenānyabodhajanane ghaṭāvabodhād api paṭabodhaprasaṃgāt | avinābhāvāc cet | na tarhy asya vākyārthāvabodhasya śābdatvam anumānaphalatvāt | tathā ca vedaprāmāṇyaṃ dattajalāṃjali syāt | atha padārthajñānā vinābhāvādijñānānāṃ pāke jvālāyā iva śabdāvāṃtaravyāpāratvā chābda evāyaṃ bodha ity ucyate | tathā sati dhūmeṃdriyasaṃnnikarṣāvāṃtaravyāpāratvād vyāptyādismṛtīnāṃ vahnibodho pi pratyakṣaphalam eva syāt | atha tatrānumitisāmagryā vijātīyayā vyavadhānaṃ tarhi prakṛte pi tulyaṃ | na ca gavādipadaghaṭitānāṃ vākyānām ānaṃtyāt pratyekaṃ teṣu śaktikalpane 'naṃtaśaktikalpanāpadyeteti gavādipadānām eva sarvavākyānusyūtānāṃ śaktikalpanāj jyāyasīti sāṃprataṃ | tādātmyasaṃbaṃdho hy asmākaṃ vācyavācakabhāvaḥ sa cānekeṣāṃ vākyānām anekasaṃsargaghaṭitānām anādir eva | nādyākalpitānāṃ kalpito stīti kva śaktikalpanāvasaraḥ tathā ca yathā pade prakṛtipratyayavyutpādanaprakāro yādṛchikaḥ kalpitaḥ tathaiva vākye pi bālavyutpādanāya padavibhāgo 'sann eva kalpate iti kvānādis tatra vācakabhāvaḥ | vṛṣabhayāvakādāv anarthakapratyayavyutpādanavad anarthakapadavyutpādanam eva vākye | vṛttau caikārthyībhāvam āpannānāṃ padārthānāṃ pṛthagarthopalaṃbhas tathā vākye pīti | yas tu manyate vṛttāv api padānāṃ pṛthagartho stīti so śvakarṇarathakārādiśabde kam ananvitam avayavārtham aṃgīkuryāt | tasmād aśvakarṇādiśabdavad anālocitapadārtham eva vākyaṃ vākyārthagamakaṃ | artho pi pānakarasavan madhurasavac cāvibhakta evaikaḥ yathā mayūrāṃḍe viviktā eva nīlādayaḥ prākaṭyadaśāyāṃ bhedena bhāsaṃte tathaivāyaṃ vākyārtho khaṃḍo vivikta eva kalpitapadādirūpavibhāgād vākyāt sakhaṃḍa iva pratīyata iti | sa cāyaṃ vākyasphoṭaḥ dvividho bāhya āṃtaraś ceti / bāhyo pi jātivyaktibhedena dvividhaḥ jātis tu pratyekaṃ padaiḥ sphuṭataratayāvagamyate | vyaktis tv ekaivāna vayavaśabdarūpā | budhyārūḍhā vyaktis tv ābhyaṃtaraḥ sphoṭa iti | yady api gotvādijātiḥ pratyekavyaktisphuṭavyaṃgyaiva dṛṣṭā tathāpīyam āvṛttabhramaṇavyaṃgyabhramaṇādijātivad anekair eva varṇair vyajyata iti | vyaktisphoṭe tv ekaiva gām ānayetyādivākyavyaktiḥ | jātisphoṭe bahutve pi vākyānām uccaritair varṇais tajjāter evābhivyaktāyāḥ saṃgatigrahopāyateti | āṃtaras tu niraṃśa eva nādarūpaḥ tatra ca niraṃśā eva vākyārthā adhyastā iti | tathā caikasyaiva cidātmano śabdārthau kalpite rūpe āṃtare dhvanivaśād bahīrūpe iva prakāśyete iti | tathā cāṃtara evātmā nānāśaktikatvāt prāptaprakāśyaprakāśakabhāvaḥ kāryakāraṇabhāvaś ceti sakalo yaṃ lokavyavahāraḥ |

§ 2,64–2,77

p.19, l.17

(p.19, l.17)evaṃ ca yathā nirarthakair niraṃśakair eva varṇaiḥ padārtho
(p.19, l.18)bhivyajyate tathā niraṃśakair nirarthakair eva padair vākyārtha iti sthite
(p.19, l.19)paṃcākṣepī mīmāṃsakānāṃ prasarosanīti | pratinidhikalpa-
(p.19, l.20)naṃ | pikādiniyatapadapraśnaḥ | śrutivākyayor virodhe śrutir eva balīyasīti |
(p.19, l.21)avāṃtaravākyānāṃm arthavattā | tathā karmabhedasya
(p.19, l.22)vicāra ekādaśalakṣaṇīpratipādyaḥ | padāvāṃtaravākyaikaviṣayo
(p.19, l.23)nopapadyeta | tathā prasajyapratiṣedhamukhyavicāraṇāni tā-
(p.19, l.24)vat padārthanibaṃdhanāny eva tāni ca padasyāvācakatve na syur
(p.19, l.25)eveti tathā hi vrīhibhir yajetetyādau yajetety ākhyātapadena
(p.19, l.26)yāgakriyāvidhau pratipādite ... sānnāyyauṣadhādiyogyadravyo-
(p.20, l.1)pasthitau vrīhiśrutyā vrīhīṇāṃ viśeṣataḥ karaṇa ... pi vrīhyalābhe
(p.20, l.2)prārabdhasya nityasya kāmyasya vā karmaṇaḥ samāpanāvaśyaṃbhāvāt
(p.20, l.3)tatsadṛśanīvārā...t sarveṣāṃ saṃpratipannaṃ | yadi cākhaṃḍa
(p.20, l.4)eva vākyārthaḥ syāt tadā yajetety asya sāmānyākṣepo vrīhir ity asya sva-
(p.20, l.5)jātīyetaravṛttiphalakakaraṇābodhanam ityādy ākāśaromaṃthā-
(p.20, l.6)yitam eva syāt | tadā hy akhaṃḍe vākyārthe vrīhyavaruddhāyāḥ kriyāyā
(p.20, l.7)vākyārthatvāt | kriyāyāś ca pratinidhyasaṃbhavān nīvāra-
(p.20, l.8)karaṇikā kriyā na pratividhānayogyeti kāmyanityayor lopaprasaṃga iti |
(p.20, l.9)tathā vanāt pika ānīyatām ity ukte pikaśabde 'gṛhītasaṃgatinā
(p.20, l.10)kaḥ pika iti pṛṣṭe kokila iti prasiddhārthena padena kaś cid bo
(p.20, l.11)dhayati pikaśabdārthaṃ | yadā ca nirastavibhāgaṃ vākyam eva vācakam
(p.20, l.12)ity urarīkṛtaṃ tadā pika ānīyatām ity asya ko rtha ity evaṃ
(p.20, l.13)praśne kokilānayanam ity evārtham upadiśyate | viśiṣṭānayanapade
(p.20, l.14)gṛhītasaṃgatiḥ pikaśabdārthe gṛhītasaṃgatiḥ pṛchati tata evedṛśī
(p.20, l.15)praśnottare saṃbhavata iti balād āgataṃ padānām eva vācakatvam iti |
(p.20, l.16)kiṃ ca śrutivākyavirodhe śruter balīyastvaṃ sthāpitaṃ | śvetaṃ
(p.20, l.17)chāgam ālabheteti śvetatvachāgatvayor vākyīyaḥ saṃbaṃdhaḥ | ālaṃ-
(p.20, l.18)bhanasya vidheyatvaṃ śrautaṃ | tatra kadācit śvetaguṇachāgā-
(p.20, l.19)lābhe śvetaguṇameṣalābhe tasyaivālaṃbhanaṃ meṣasyāpi tādṛśasyālābhe
(p.20, l.20)kṛṣṇaguṇachāgalābhe vā tadālaṃbhanaṃ kiṃ vā tadalābhe 'na-
(p.20, l.21)nuṣṭhānam eveti saṃdehe vākyā chvetaguṇasya chāgasyaivālaṃbhas
(p.20, l.22)tadalābhe tu nālaṃbha iti prāpte śrutyā upālaṃbhasyānuṣṭheyateti
(p.20, l.23)prāpte śrutivākyayor virodhe śruter eva balīyastvād alābhe śvetaguṇame-
(p.20, l.24)ṣālaṃbho kṛṣṇaguṇachāgasyaiva veti siddhāṃtitaṃ | tac ca vā-
(p.20, l.25)kyārthasyākhaṃḍatāyāṃ śvetaguṇakachāgālaṃbha eva vākyārtha iti śru-
(p.20, l.26)teḥ pramāṇasyāprasaṃgān naiva śāstrārthaḥ sidhyed iti | kiṃ
(p.20, l.27)ca | arthavādādyupetamahāvākyasyākhaṃḍārthatve vidhyapekṣitastuti-
(p.21, l.1)samarpaṇam arthavādānāṃ kṛtyaṃ dravyadevatāsmāraṇaṃ maṃ
(p.21, l.2)trāṇām itaraviviktakarmasvarūpapratipādanaṃ nāmnā puruṣapravartta-
(p.21, l.3)naṃ vidher ityādi sarvam utsaṃnnasaṃkatham eva syāt | kiṃ ca nodanā-
(p.21, l.4)lakṣaṇo rtho dharma iti sakalasya vedarāśeḥ prāmāṇyaṃ prati-
(p.21, l.5)jñāya vedavākyajanitā pramā svata eva pramāṇam iti pratyakṣādīnāṃ
(p.21, l.6)dharme prasareṇa nirdhārya śabdasya ca tatra yogyatām abhidhāyā-
(p.21, l.7)tadbhūtānām ity anena kriyāsamanvayena sarveṣāṃ padānāṃ samanvayaṃ
(p.21, l.8)pradarśyārthavādāder dvārābhāvāt kriyānvayābhāvenāprāmāṇyam
(p.21, l.9)āśaṃkitaṃ vidhyekavākyatvavaśena samarthya maṃtrāṇāṃ dravyadeva-
(p.21, l.10)tāsmāraṇenopayogaṃ prasādhyānumitavedamūlasmṛtīnāṃ prāmā-
(p.21, l.11)ṇyaṃ mūlaprāmāṇyenoktvā yāgenānenāhaṃ yakṣya ityādivyavahārajana-
(p.21, l.12)kanāmadheyānām itarakriyāvilakṣaṇakriyāsvarūpapratipatyartha-
(p.21, l.13)tvena nodanāṃtargatiṃ siddhāṃtīkṛtya nirddhāritavedaprāmā-
(p.21, l.14)ṇyaṃ pratiśabdāṃtarādipramāṇaṣaṭkena bhede sādhite śeṣaśeṣi-
(p.21, l.15)bhāvo 'vagaṃtuṃ śakya iti dvitīyādhyāyena karmabhede niṣkṛṣṭe pha-
(p.21, l.16)lavatkarmasannidhipaṭhitānāṃ vihitānāṃ prayājādīnāṃ kratvaṃga-
(p.21, l.17)tayā śeṣatāṃ pratipādayituṃ śrutiprabhṛtiviniyojakapramāṇatadbalābala-
(p.21, l.18)ciṃtādi samāpya gṛhītāṃgabhāvānāṃ karmaṇāṃ dadhyānayanādy
(p.21, l.19)āmikṣāprayuktaṃ vājinaprayuktaṃ veti prayojakāprayojakabhāvam upa-
(p.21, l.20)pādya śrutyarthapāṭhādiḥ karmaṇāṃ kramaṃ nirūpyāyam- ayaṃ
(p.21, l.21)sāṃgena sakrameṇa karmaṇādhikriyeteti nirṇayenopadeśaṣaṭke samāpte
(p.21, l.22)vihitetikarttavyatāke aiṃdrāgneyādiṣu sāmānyato viśeṣataś cātide-
(p.21, l.23)śikaṃ vidhyaṃtam upapādyātideśāprāptāv ajñānāder dṛṣṭārthatayā
(p.21, l.24)kṛṣṇalādiṣu dvārābhāvena bādhe bhihite pradhānabhūtāgneyādiṣaḍyāgā-
(p.21, l.25)rthapūrvaḥ paścād vānuṣṭhitaiḥ prayājādibhiḥ sarveṣāṃ
(p.21, l.26)taṃtreṇopakāra iti pratipādite yadyadartham ārabdhaṃ tad anyad apy
(p.21, l.27)ekenaiva prayatnena saṃbhavalāghavābhyāṃ niṣpādayatīti paśvartham
(p.21, l.28)anuṣṭhitāḥ prayājādayaḥ paśupuroḍāśayāgasyāpy upakurvaṃtīti
(p.21, l.29)dvādaśe dhyāye pratipāditaṃ tatra sarvasyā apy asyā vicāraṇā-
(p.21, l.30)yāḥ padāvāṃtaravākyabhedanibaṃdhanatvād akhaṃḍavākyavādino ma-
(p.21, l.31)jjetayor abhāva...

evaṃ ca yathā nirarthakair niraṃśakair eva varṇaiḥ padārtho bhivyajyate tathā niraṃśakair nirarthakair eva padair vākyārtha iti sthite paṃcākṣepī mīmāṃsakānāṃ prasarosanīti | pratinidhikalpanaṃ | pikādiniyatapadapraśnaḥ | śrutivākyayor virodhe śrutir eva balīyasīti | avāṃtaravākyānāṃm arthavattā | tathā karmabhedasya vicāra ekādaśalakṣaṇīpratipādyaḥ | padāvāṃtaravākyaikaviṣayo nopapadyeta | tathā prasajyapratiṣedhamukhyavicāraṇāni tāvat padārthanibaṃdhanāny eva tāni ca padasyāvācakatve na syur eveti tathā hi vrīhibhir yajetetyādau yajetety ākhyātapadena yāgakriyāvidhau pratipādite ... sānnāyyauṣadhādiyogyadravyopasthitau vrīhiśrutyā vrīhīṇāṃ viśeṣataḥ karaṇa ... pi vrīhyalābhe prārabdhasya nityasya kāmyasya vā karmaṇaḥ samāpanāvaśyaṃbhāvāt tatsadṛśanīvārā...t sarveṣāṃ saṃpratipannaṃ | yadi cākhaṃḍa eva vākyārthaḥ syāt tadā yajetety asya sāmānyākṣepo vrīhir ity asya svajātīyetaravṛttiphalakakaraṇābodhanam ityādy ākāśaromaṃthāyitam eva syāt | tadā hy akhaṃḍe vākyārthe vrīhyavaruddhāyāḥ kriyāyā vākyārthatvāt | kriyāyāś ca pratinidhyasaṃbhavān nīvārakaraṇikā kriyā na pratividhānayogyeti kāmyanityayor lopaprasaṃga iti | tathā vanāt pika ānīyatām ity ukte pikaśabde 'gṛhītasaṃgatinā kaḥ pika iti pṛṣṭe kokila iti prasiddhārthena padena kaś cid bo- dhayati pikaśabdārthaṃ | yadā ca nirastavibhāgaṃ vākyam eva vācakam ity urarīkṛtaṃ tadā pika ānīyatām ity asya ko rtha ity evaṃ praśne kokilānayanam ity evārtham upadiśyate | viśiṣṭānayanapade gṛhītasaṃgatiḥ pikaśabdārthe gṛhītasaṃgatiḥ pṛchati tata evedṛśī praśnottare saṃbhavata iti balād āgataṃ padānām eva vācakatvam iti | kiṃ ca śrutivākyavirodhe śruter balīyastvaṃ sthāpitaṃ | śvetaṃ chāgam ālabheteti śvetatvachāgatvayor vākyīyaḥ saṃbaṃdhaḥ | ālaṃbhanasya vidheyatvaṃ śrautaṃ | tatra kadācit śvetaguṇachāgālābhe śvetaguṇameṣalābhe tasyaivālaṃbhanaṃ meṣasyāpi tādṛśasyālābhe kṛṣṇaguṇachāgalābhe vā tadālaṃbhanaṃ kiṃ vā tadalābhe 'nanuṣṭhānam eveti saṃdehe vākyā chvetaguṇasya chāgasyaivālaṃbhas tadalābhe tu nālaṃbha iti prāpte śrutyā upālaṃbhasyānuṣṭheyateti prāpte śrutivākyayor virodhe śruter eva balīyastvād alābhe śvetaguṇameṣālaṃbho kṛṣṇaguṇachāgasyaiva veti siddhāṃtitaṃ | tac ca vākyārthasyākhaṃḍatāyāṃ śvetaguṇakachāgālaṃbha eva vākyārtha iti śruteḥ pramāṇasyāprasaṃgān naiva śāstrārthaḥ sidhyed iti | kiṃ ca | arthavādādyupetamahāvākyasyākhaṃḍārthatve vidhyapekṣitastutisamarpaṇam arthavādānāṃ kṛtyaṃ dravyadevatāsmāraṇaṃ maṃ- trāṇām itaraviviktakarmasvarūpapratipādanaṃ nāmnā puruṣapravarttanaṃ vidher ityādi sarvam utsaṃnnasaṃkatham eva syāt | kiṃ ca nodanālakṣaṇo rtho dharma iti sakalasya vedarāśeḥ prāmāṇyaṃ pratijñāya vedavākyajanitā pramā svata eva pramāṇam iti pratyakṣādīnāṃ dharme prasareṇa nirdhārya śabdasya ca tatra yogyatām abhidhāyātadbhūtānām ity anena kriyāsamanvayena sarveṣāṃ padānāṃ samanvayaṃ pradarśyārthavādāder dvārābhāvāt kriyānvayābhāvenāprāmāṇyam āśaṃkitaṃ vidhyekavākyatvavaśena samarthya maṃtrāṇāṃ dravyadevatāsmāraṇenopayogaṃ prasādhyānumitavedamūlasmṛtīnāṃ prāmāṇyaṃ mūlaprāmāṇyenoktvā yāgenānenāhaṃ yakṣya ityādivyavahārajanakanāmadheyānām itarakriyāvilakṣaṇakriyāsvarūpapratipatyarthatvena nodanāṃtargatiṃ siddhāṃtīkṛtya nirddhāritavedaprāmāṇyaṃ pratiśabdāṃtarādipramāṇaṣaṭkena bhede sādhite śeṣaśeṣibhāvo 'vagaṃtuṃ śakya iti dvitīyādhyāyena karmabhede niṣkṛṣṭe phalavatkarmasannidhipaṭhitānāṃ vihitānāṃ prayājādīnāṃ kratvaṃgatayā śeṣatāṃ pratipādayituṃ śrutiprabhṛtiviniyojakapramāṇatadbalābalaciṃtādi samāpya gṛhītāṃgabhāvānāṃ karmaṇāṃ dadhyānayanādy āmikṣāprayuktaṃ vājinaprayuktaṃ veti prayojakāprayojakabhāvam upapādya śrutyarthapāṭhādiḥ karmaṇāṃ kramaṃ nirūpyāyam ayaṃ sāṃgena sakrameṇa karmaṇādhikriyeteti nirṇayenopadeśaṣaṭke samāpte vihitetikarttavyatāke aiṃdrāgneyādiṣu sāmānyato viśeṣataś cātideśikaṃ vidhyaṃtam upapādyātideśāprāptāv ajñānāder dṛṣṭārthatayā kṛṣṇalādiṣu dvārābhāvena bādhe bhihite pradhānabhūtāgneyādiṣaḍyāgārthapūrvaḥ paścād vānuṣṭhitaiḥ prayājādibhiḥ sarveṣāṃ taṃtreṇopakāra iti pratipādite yadyadartham ārabdhaṃ tad anyad apy ekenaiva prayatnena saṃbhavalāghavābhyāṃ niṣpādayatīti paśvartham anuṣṭhitāḥ prayājādayaḥ paśupuroḍāśayāgasyāpy upakurvaṃtīti dvādaśe dhyāye pratipāditaṃ tatra sarvasyā apy asyā vicāraṇāyāḥ padāvāṃtaravākyabhedanibaṃdhanatvād akhaṃḍavākyavādino majjetayor abhāva...

p.21, l.32

(p.21, l.32)tathā hi yatrārthinoḥ kāryeṇa saṃbhavinā prayojanatvena nirjñā-
(p.21, l.33)tasāmarthyayor anyataraprayuktenārthenāparo bhisaṃbadhyamānaḥ
(p.22, l.1)kṛtārthatvāt pṛthakprayojakatvaṃ na labhate sa prasaṃgaḥ | tad
(p.22, l.2)yathā agniṣomīyasya vapayā pracaryāgnīṣomīyaṃ paśupuroḍāśam
(p.22, l.3)ekādaśakapālaṃ nirvapantīty atrāgnīṣomīyapaśvarthaḥ prayā-
(p.22, l.4)jānuyājavidhyaṃtaḥ prasaṃgād agnīṣomīyaṃ paśupuroḍāśam apy
(p.22, l.5)upakaroti | śāstre pi sarvanāmaśabdaḥ saṃjñātvenoccāritaḥ
(p.22, l.6)prasaṃgān ṇatvābhāvam api sūcayatīti |

tathā hi yatrārthinoḥ kāryeṇa saṃbhavinā prayojanatvena nirjñātasāmarthyayor anyataraprayuktenārthenāparo bhisaṃbadhyamānaḥ kṛtārthatvāt pṛthakprayojakatvaṃ na labhate sa prasaṃgaḥ | tad yathā agniṣomīyasya vapayā pracaryāgnīṣomīyaṃ paśupuroḍāśam ekādaśakapālaṃ nirvapantīty atrāgnīṣomīyapaśvarthaḥ prayājānuyājavidhyaṃtaḥ prasaṃgād agnīṣomīyaṃ paśupuroḍāśam apy upakaroti | śāstre pi sarvanāmaśabdaḥ saṃjñātvenoccāritaḥ prasaṃgān ṇatvābhāvam api sūcayatīti |

p.22, l.7

(p.22, l.7)yatrārthinaḥ sarve prayojakabhedenāvṛtyā vā yo rthaḥ pratipattavyaḥ
(p.22, l.8)tam artham ekam eva saṃbhavāl lāghavāc ca prayojayaṃti tat
(p.22, l.9)taṃtraṃ yathā pradhānabhūtā ye ṣaḍyāgā āgneyādayaḥ tadarthaṃ ye
(p.22, l.10)prayājādayaḥ te pūrvaṃ paścād vā kṛtāḥ sarveṣāṃ taṃtre-
(p.22, l.11)ṇopakārakā bhavaṃtīti | śāstre pi bhinnārthayos taparaśabdayos
(p.22, l.12)taṃtreṇoccāraṇaṃ | evaṃ tatra lakṣaṇeṣv api taṃtralakṣaṇaṃ
(p.22, l.13)saṃkhyāsaṃjñāyāṃ rūpaviśeṣānurodhāt pradeśeṣv api taṃtreṇaiva yuga-
(p.22, l.14)pad ubhayapravṛttir iti | taṃtralakṣaṇapratiyogino pi savṛttibheda-
(p.22, l.15)yor udāharaṇaṃ | saptadaśa sāmidhenyo bhavaṃtīty āvṛttyā sāmidhe-
(p.22, l.16)nīnāṃ saptadaśatvaṃ triḥ prathamām anvāheti vacanāt |
(p.22, l.17)śāstre pi saṃprasāraṇasaṃjñāyāṃ vā vākyārthaḥ saṃjñī varṇaś ca saka-
(p.22, l.18)lavākyāvṛttyā vyākhyāyate | bhedas tu saṃmārgasya pratigrahaṃ
(p.22, l.19)śāstre tu na veti vibhāṣety asya kvacid vidhimukhena pravṛttiḥ kva-
(p.22, l.20)cin niṣedhamukheneti |

yatrārthinaḥ sarve prayojakabhedenāvṛtyā vā yo rthaḥ pratipattavyaḥ tam artham ekam eva saṃbhavāl lāghavāc ca prayojayaṃti tat taṃtraṃ yathā pradhānabhūtā ye ṣaḍyāgā āgneyādayaḥ tadarthaṃ ye prayājādayaḥ te pūrvaṃ paścād vā kṛtāḥ sarveṣāṃ taṃtreṇopakārakā bhavaṃtīti | śāstre pi bhinnārthayos taparaśabdayos taṃtreṇoccāraṇaṃ | evaṃ tatra lakṣaṇeṣv api taṃtralakṣaṇaṃ saṃkhyāsaṃjñāyāṃ rūpaviśeṣānurodhāt pradeśeṣv api taṃtreṇaiva yugapad ubhayapravṛttir iti | taṃtralakṣaṇapratiyogino pi savṛttibhedayor udāharaṇaṃ | saptadaśa sāmidhenyo bhavaṃtīty āvṛttyā sāmidhenīnāṃ saptadaśatvaṃ triḥ prathamām anvāheti vacanāt | śāstre pi saṃprasāraṇasaṃjñāyāṃ vā vākyārthaḥ saṃjñī varṇaś ca sakalavākyāvṛttyā vyākhyāyate | bhedas tu saṃmārgasya pratigrahaṃ śāstre tu na veti vibhāṣety asya kvacid vidhimukhena pravṛttiḥ kvacin niṣedhamukheneti |

p.22, l.21

(p.22, l.21)bādhas tu arthitvāt sāmānyopadeśād vobhayaprāptisaṃ-
(p.22, l.22)bhave dṛṣṭādṛṣṭārtham aprāptyanumānaṃ | tad yathā kṣudupaghātārthaṃ
(p.22, l.23)kukkuṭasāmānyabhakṣaṇe prāpte py abhakṣyo grāmakukkuṭa
(p.23, l.1)iti niṣedhād grāmyakukkuṭabhakṣaṇasya prāptasyāpi bādhaḥ | loke pi
(p.23, l.2)dadhi brāhmaṇebhyo dīyatāṃ takraṃ kauṃḍinyāyeti viśeṣeṇa
(p.23, l.3)takradānena sāmānyaprāptadadhidānabādhaḥ | śāstre karmaṇy aṇ
(p.23, l.4)āto nupasarge ka iti kapratyayena viśeṣavihitena sāmānyataḥ
(p.23, l.5)prāptasyāṇo 'pravṛttyanumānaṃ | samuccayas tu tulyabalānām aviro-
(p.23, l.6)dhinām ekatrāvasthānam | tad yathā brāhmaṇebhyaḥ pādyam
(p.23, l.7)ācamanīyaṃ dadhyād iti pādyācamanīyayoḥ | śāstre pi kṛdādisaṃjñā-
(p.23, l.8)nāṃ |

bādhas tu arthitvāt sāmānyopadeśād vobhayaprāptisaṃbhave dṛṣṭādṛṣṭārtham aprāptyanumānaṃ | tad yathā kṣudupaghātārthaṃ kukkuṭasāmānyabhakṣaṇe prāpte py abhakṣyo grāmakukkuṭa iti niṣedhād grāmyakukkuṭabhakṣaṇasya prāptasyāpi bādhaḥ | loke pi dadhi brāhmaṇebhyo dīyatāṃ takraṃ kauṃḍinyāyeti viśeṣeṇa takradānena sāmānyaprāptadadhidānabādhaḥ | śāstre karmaṇy aṇ āto nupasarge ka iti kapratyayena viśeṣavihitena sāmānyataḥ prāptasyāṇo 'pravṛttyanumānaṃ | samuccayas tu tulyabalānām avirodhinām ekatrāvasthānam | tad yathā brāhmaṇebhyaḥ pādyam ācamanīyaṃ dadhyād iti pādyācamanīyayoḥ | śāstre pi kṛdādisaṃjñānāṃ |

p.23, l.9

(p.23, l.9)vikalpas tu tulyabalānāṃ viruddhānāṃ | yathā vrīhibhir
(p.23, l.10)yajeta yavair yajeteti | śāstre ṇvultṛcau | vidhipratiṣedhayos
(p.23, l.11)tv atulyabalatve pi vikalpo bhavati | atirātre ṣoḍaśinaṃ gṛhṇātī-
(p.23, l.12)tyādau | śāstre tūbhayatra vibhāṣāgrahaṇeṣu |

vikalpas tu tulyabalānāṃ viruddhānāṃ | yathā vrīhibhir yajeta yavair yajeteti | śāstre ṇvultṛcau | vidhipratiṣedhayos tv atulyabalatve pi vikalpo bhavati | atirātre ṣoḍaśinaṃ gṛhṇātītyādau | śāstre tūbhayatra vibhāṣāgrahaṇeṣu |

§ 2,78

p.23, l.13

(p.23, l.13)ūhas tu prakṛtau samarthānāṃ vikṛtau sāmarthyābhāve vikṛtyanu-
(p.23, l.14)sārapadavibhaktyupādānaṃ | yathāgnaye iti padasya sthāne sū-
(p.23, l.15)ryāyeti padasya | vyākaraṇe ṃgasyeti ṣaṣṭhyaṃtasya yathāyathaṃ ato
(p.23, l.16)dīrgha ityādau kva citv abādhenaiva saṃbaṃdho yathā yajamā-
(p.23, l.17)naṃ daṃḍena dīkṣayati mekhalayetyādau | śāstre bahugaṇavatuḍati
(p.23, l.18)saṃkhyā ṣṇāṃtā ṣaḍ iti |

ūhas tu prakṛtau samarthānāṃ vikṛtau sāmarthyābhāve vikṛtyanusārapadavibhaktyupādānaṃ | yathāgnaye iti padasya sthāne sūryāyeti padasya | vyākaraṇe ṃgasyeti ṣaṣṭhyaṃtasya yathāyathaṃ ato dīrgha ityādau kva citv abādhenaiva saṃbaṃdho yathā yajamānaṃ daṃḍena dīkṣayati mekhalayetyādau | śāstre bahugaṇavatuḍati saṃkhyā ṣṇāṃtā ṣaḍ iti |

p.23, l.19

(p.23, l.19)atideśas tv anyadharmaprāpaṇaṃ | sa dvividhaḥ sāmānyato
(p.23, l.20)viśeṣataś ceti | tatra sāmānyato nyatra prasiddhā dharmā viśeṣe tidiśyaṃte
(p.24, l.1)sa sāmānyātideśaḥ sa yathāgneyavat saurya iti vede | ekadevatā-
(p.24, l.2)katvasāmyād āgneyadharmātideśaḥ | śāstre tu ṣoḍhā rūpādibhiḥ pra-
(p.24, l.3)kāraiḥ dvirvacane cītyādau prasiddhaḥ |

atideśas tv anyadharmaprāpaṇaṃ | sa dvividhaḥ sāmānyato viśeṣataś ceti | tatra sāmānyato nyatra prasiddhā dharmā viśeṣe tidiśyaṃte sa sāmānyātideśaḥ sa yathāgneyavat saurya iti vede | ekadevatākatvasāmyād āgneyadharmātideśaḥ | śāstre tu ṣoḍhā rūpādibhiḥ prakāraiḥ dvirvacane cītyādau prasiddhaḥ |

§ 2,79

p.24, l.4

(p.24, l.4)adhikāraḥ punar arthitvasāmarthyaśāstrāparyudastatvādirūpaḥ ta-
(p.24, l.5)dvāṃś cādhikārī | yathāgnihotraṃ juhuyāt svargakāma ityādau
(p.24, l.6)brāhmaṇādir avyaṃgo dhītavedo dhanavān svargakāmaś ca | śāstrasya tu
(p.24, l.7)śabdārthapuruṣadharmeṣv adhikāraḥ tatra śabdo dvedhā | sādhur
(p.24, l.8)asādhuś ca | sādhur api śāstrīyaḥ prāyogikaś ca | śāstrīyo pi pratipādyaḥ
(p.24, l.9)pratipādaka ubhayarūpaś ceti | tatra pratipādyo yathā | dādhartty-
(p.24, l.10)adau nipātitaḥ pratipādakas tu prakṛtipratyayādirūpaḥ | ubhayarūpas
(p.24, l.11)tu itavyaśabdaḥ | prāyogiko pi laukiko vaidikaś ca | tathā cā-
(p.24, l.12)sādhunā saha ṣaṭ ṣaṭ bhedāḥ śabdasya | tatra vyākaraṇasya pratipādyeṣv
(p.24, l.13)adhikāraḥ | na prakṛtyādiṣu na hi te vyutpādyāḥ kiṃ tu
(p.24, l.14)vyutpatyupāyāḥ | artho ṣṭādaśadhā vastumātram abhidheyaś ca |
(p.24, l.15)abhidheyo pi śāstrīyo laukikaś ca so pi viśiṣṭāvagraha-
(p.24, l.16)saṃpratyayahetus tadviparītaś ca | mukhyaḥ kalpitarūpo viparyā-
(p.24, l.17)saś ca | vyapadeśyo vyapadeśyaś ca | satvarūpo satvarūpaś
(p.24, l.18)ca niścitalakṣaṇo vivakṣāprāpitasannidhānaś ca | abhidhīyamānaḥ
(p.24, l.19)pratipādyamānaś ca | abhisaṃhito nāṃtarīyakaś ca | tatra vastu-
(p.24, l.20)mātram anabhisaṃhito rthaḥ | samīhitas tv abhidheyaḥ | tatraiva ca
(p.24, l.21)śabdasyādhikāraḥ | sa dvedhā śāstrīyo laukikaś ca | śāstrīya
(p.24, l.22)āpoddhārikaḥ laukikas tv akhaṃḍaḥ | laukike cārthe śabdasyā-
(p.24, l.23)dhikāro na śāstrīye | śāstrīyo hi pauruṣeyaḥ parikalpitaḥ atath-
(p.24, l.24)ābhūto pi śabdasādhutvanimittabhāvena pratipādakatvena vijñāyate |
(p.25, l.1)ataś ca tasya vyabhicāre 'py avyabhicāra eva smartṝṇāṃ vā-
(p.25, l.2)kyā ata evā'niyatāvadhi smaryate vyākhyātṛbhiḥ | viśiṣṭāvagra-
(p.25, l.3)hasaṃpratyayahetur yathā | kaṃsaṃ ghātayati | baliṃ bandhayatīti |
(p.25, l.4)atra hy artho na tathābhūto pi tu viśiṣṭākāreṇaiva
(p.25, l.5)saṃpratyayagocarīkṛto vyavahāraviṣayatām anupatati | tadviparīto bahir
(p.25, l.6)eva sthito yathā gauḥ śukla iti | mukhyas tu sāsnādimati gośa-
(p.25, l.7)bdaḥ | jāḍyādiguṇaprati... gauṇaḥ | yathā gaur vāhīka iti |
(p.25, l.8)vyapadeśya āpoddhārika eva | jātir vā dravyam eva veti vakṣya-
(p.25, l.9)māṇatvāt | avyapadeśyas tv akhaṃḍārthaḥ satvabhāvam
(p.25, l.10)āpanno vyapadeśyasya tv āpoddhārika eva | asatvabhūto vākyārthalakṣa-
(p.25, l.11)ṇaḥ | sthitalakṣaṇas tu rājapuruṣa ity atrākhaṃḍaḥ | vivakṣāprāpitas
(p.25, l.12)tu rājñaḥ puruṣasyeti viśeṣaṇaviśeṣyabhāvasya yatheṣṭatvāt | abhidhīya-
(p.25, l.13)mānas tu rājasakha iti | atra hi rājñaḥ sakheti vivakṣite pi rājāsya
(p.25, l.14)sakhety arthād abhihitam eva | abhisaṃhitas tu gośabde jātidravyarū-
(p.25, l.15)paḥ | nāṃtarīyakas tatraiva varṇākṛtyādiḥ | ta ete rthadharmāḥ |
(p.25, l.16)puruṣadharmās tu vaktṛtvapratipattṛtvādayaḥ | tatra vaktṛdharmā
(p.25, l.17)ābādhāsūyādayaḥ pratipattṛdharmās tu kutsyamānatvaprabhṛta-
(p.25, l.18)yaḥ | tatra śāstrasya plutidvirvacanādividhāne dhikāraḥ pūrvoktaviparī-
(p.25, l.19)teṣu tu na śāstrasyādhikāraḥ ||

adhikāraḥ punar arthitvasāmarthyaśāstrāparyudastatvādirūpaḥ tadvāṃś cādhikārī | yathāgnihotraṃ juhuyāt svargakāma ityādau brāhmaṇādir avyaṃgo dhītavedo dhanavān svargakāmaś ca | śāstrasya tu śabdārthapuruṣadharmeṣv adhikāraḥ tatra śabdo dvedhā | sādhur asādhuś ca | sādhur api śāstrīyaḥ prāyogikaś ca | śāstrīyo pi pratipādyaḥ pratipādaka ubhayarūpaś ceti | tatra pratipādyo yathā | dādharttyadau nipātitaḥ pratipādakas tu prakṛtipratyayādirūpaḥ | ubhayarūpas tu itavyaśabdaḥ | prāyogiko pi laukiko vaidikaś ca | tathā cāsādhunā saha ṣaṭ ṣaṭ bhedāḥ śabdasya | tatra vyākaraṇasya pratipādyeṣv adhikāraḥ | na prakṛtyādiṣu na hi te vyutpādyāḥ kiṃ tu vyutpatyupāyāḥ | artho ṣṭādaśadhā vastumātram abhidheyaś ca | abhidheyo pi śāstrīyo laukikaś ca so pi viśiṣṭāvagrahasaṃpratyayahetus tadviparītaś ca | mukhyaḥ kalpitarūpo viparyāsaś ca | vyapadeśyo vyapadeśyaś ca | satvarūpo satvarūpaś ca niścitalakṣaṇo vivakṣāprāpitasannidhānaś ca | abhidhīyamānaḥ pratipādyamānaś ca | abhisaṃhito nāṃtarīyakaś ca | tatra vastumātram anabhisaṃhito rthaḥ | samīhitas tv abhidheyaḥ | tatraiva ca śabdasyādhikāraḥ | sa dvedhā śāstrīyo laukikaś ca | śāstrīya āpoddhārikaḥ laukikas tv akhaṃḍaḥ | laukike cārthe śabdasyādhikāro na śāstrīye | śāstrīyo hi pauruṣeyaḥ parikalpitaḥ atathābhūto pi śabdasādhutvanimittabhāvena pratipādakatvena vijñāyate | ataś ca tasya vyabhicāre 'py avyabhicāra eva smartṝṇāṃ vākyā ata evā'niyatāvadhi smaryate vyākhyātṛbhiḥ | viśiṣṭāvagrahasaṃpratyayahetur yathā | kaṃsaṃ ghātayati | baliṃ bandhayatīti | atra hy artho na tathābhūto pi tu viśiṣṭākāreṇaiva saṃpratyayagocarīkṛto vyavahāraviṣayatām anupatati | tadviparīto bahir eva sthito yathā gauḥ śukla iti | mukhyas tu sāsnādimati gośabdaḥ | jāḍyādiguṇaprati... gauṇaḥ | yathā gaur vāhīka iti | vyapadeśya āpoddhārika eva | jātir vā dravyam eva veti vakṣyamāṇatvāt | avyapadeśyas tv akhaṃḍārthaḥ satvabhāvam āpanno vyapadeśyasya tv āpoddhārika eva | asatvabhūto vākyārthalakṣaṇaḥ | sthitalakṣaṇas tu rājapuruṣa ity atrākhaṃḍaḥ | vivakṣāprāpitas tu rājñaḥ puruṣasyeti viśeṣaṇaviśeṣyabhāvasya yatheṣṭatvāt | abhidhīyamānas tu rājasakha iti | atra hi rājñaḥ sakheti vivakṣite pi rājāsya sakhety arthād abhihitam eva | abhisaṃhitas tu gośabde jātidravyarūpaḥ | nāṃtarīyakas tatraiva varṇākṛtyādiḥ | ta ete rthadharmāḥ | puruṣadharmās tu vaktṛtvapratipattṛtvādayaḥ | tatra vaktṛdharmā ābādhāsūyādayaḥ pratipattṛdharmās tu kutsyamānatvaprabhṛtayaḥ | tatra śāstrasya plutidvirvacanādividhāne dhikāraḥ pūrvoktaviparīteṣu tu na śāstrasyādhikāraḥ ||

§ 2,80

p.25, l.20

kramas tu śrutyādibhiḥ ṣoḍhā

p.25, l.21

(p.25, l.21)tatra śrauto yathā | hṛdayasyāgre vadyatītyādir agre thaśabdoktaḥ |
(p.25, l.22)śāstre pi parasmaipadānāṃ ṇalityādau yathāsaṃkhyaparibhāṣai-
(p.25, l.23)kavākyatālabdhaḥ |
(p.26, l.1)sāmarthyād āgataḥ krama ārthaḥ | yathāgnihotraṃ juhoti yavā-
(p.26, l.2)gūṃ pacatīti | śāstre pi guṇakarmaṇi lādividhir iti | atra hi gavā
(p.26, l.3)karmaṇā duheḥ pūrvaṃ yogaḥ tataḥ payasaḥ na hy anupādāya
(p.26, l.4)gāṃ paya āhartuṃ śakyaṃ |

tatra śrauto yathā | hṛdayasyāgre vadyatītyādir agre thaśabdoktaḥ | śāstre pi parasmaipadānāṃ ṇalityādau yathāsaṃkhyaparibhāṣaikavākyatālabdhaḥ | sāmarthyād āgataḥ krama ārthaḥ | yathāgnihotraṃ juhoti yavāgūṃ pacatīti | śāstre pi guṇakarmaṇi lādividhir iti | atra hi gavā karmaṇā duheḥ pūrvaṃ yogaḥ tataḥ payasaḥ na hy anupādāya gāṃ paya āhartuṃ śakyaṃ |

p.26, l.5

(p.26, l.5)pāṭhakramas tūccāraṇakrama eva | yathā samidho yajati tanū-
(p.26, l.6)napātaṃ yajatītyādi yathāpāṭham anuṣṭhānaṃ || śāstre pi
(p.26, l.7)vipratiṣedhe param ityādau |

pāṭhakramas tūccāraṇakrama eva | yathā samidho yajati tanūnapātaṃ yajatītyādi yathāpāṭham anuṣṭhānaṃ || śāstre pi vipratiṣedhe param ityādau |

p.26, l.8

(p.26, l.8)kāṃḍakramas tu yenaiva krameṇa yājyānuvākyāmnānaṃ tenaiva
(p.26, l.9)krameṇāgneyādīnāṃ saṃnniveśāt saṃbaṃdhaḥ | śāstre dvirvaca-
(p.26, l.10)nakāṃḍāt saṃprasāraṇakāṃḍaṃ | tad eva vipratiṣedhe pūrvaṃ pa-
(p.26, l.11)tati |

kāṃḍakramas tu yenaiva krameṇa yājyānuvākyāmnānaṃ tenaiva krameṇāgneyādīnāṃ saṃnniveśāt saṃbaṃdhaḥ | śāstre dvirvacanakāṃḍāt saṃprasāraṇakāṃḍaṃ | tad eva vipratiṣedhe pūrvaṃ patati |

p.26, l.12

(p.26, l.12)pravṛttikramas tu yenaiva krameṇa brāhmaṇe samāmnātās
(p.26, l.13)tenaiva yathāsvaṃ coditaṃ kāryaṃ labhaṃte | yathā saptadaśa prājāpa-
(p.26, l.14)tyāṃs tūparān ajān ālabhetety atra saptadaśānāṃm ajānāṃ
(p.26, l.15)krameṇa prokṣaṇaviśasanādaya āmnātāstatrānuṣṭhātrā yaṃ paśum
(p.26, l.16)ālabhya prokṣaṇam anuṣṭhitaṃ tam evārabhya viśasanādīnām a-
(p.26, l.17)nuṣṭhānam iti | śāstre yathā bhāṣya uktaṃ yayaivānupūrvyārthānāṃ
(p.26, l.18)prādurbhāvaḥ tayaiva śabdānām iti | yathā mṛdvyā paṭvyety atra
(p.26, l.19)prathamaṃ liṃgasaṃbaṃdhāt strīpratyaya utpadyate tataḥ ka-
(p.26, l.20)rmatvasaṃkhyāyogāt tṛtīyaikavacanam iti tayaivānupūrvyā yaṇādikārya-
(p.26, l.21)pravṛttir iti |

pravṛttikramas tu yenaiva krameṇa brāhmaṇe samāmnātās tenaiva yathāsvaṃ coditaṃ kāryaṃ labhaṃte | yathā saptadaśa prājāpatyāṃs tūparān ajān ālabhetety atra saptadaśānāṃm ajānāṃ krameṇa prokṣaṇaviśasanādaya āmnātāstatrānuṣṭhātrā yaṃ paśum ālabhya prokṣaṇam anuṣṭhitaṃ tam evārabhya viśasanādīnām anuṣṭhānam iti | śāstre yathā bhāṣya uktaṃ yayaivānupūrvyārthānāṃ prādurbhāvaḥ tayaiva śabdānām iti | yathā mṛdvyā paṭvyety atra prathamaṃ liṃgasaṃbaṃdhāt strīpratyaya utpadyate tataḥ karmatvasaṃkhyāyogāt tṛtīyaikavacanam iti tayaivānupūrvyā yaṇādikāryapravṛttir iti |

p.26, l.22

(p.26, l.22)pratipattikramas tu yathā pradhānayāgāḥ pūrvam uktā apy
(p.26, l.23)avāṃtarayāge nivarttanānurodhenaiva pratipattim upārohaṃti |
(p.27, l.1)śāstre pi luṅlaṅlṛṅkṣv aḍ udātta ity aṭ yady api prathamam
(p.27, l.2)upalabhyate tathāpi prathamaṃ dhātvādipratipattis tato ṭa iti |

pratipattikramas tu yathā pradhānayāgāḥ pūrvam uktā apy avāṃtarayāge nivarttanānurodhenaiva pratipattim upārohaṃti | śāstre pi luṅlaṅlṛṅkṣv aḍ udātta ity aṭ yady api prathamam upalabhyate tathāpi prathamaṃ dhātvādipratipattis tato ṭa iti |

p.27, l.3

(p.27, l.3)prayogakramas tu | darśapūrṇamāsābhyām iṣṭvā somena yajete-
(p.27, l.4)ti | śāstre tu ḍukṛñ iti yathānupūrvyā ñādaya upalabdhās
(p.27, l.5)tayaivetsaṃjñāṃ labhaṃte |

prayogakramas tu | darśapūrṇamāsābhyām iṣṭvā somena yajeteti | śāstre tu ḍukṛñ iti yathānupūrvyā ñādaya upalabdhās tayaivetsaṃjñāṃ labhaṃte |

p.27, l.6

(p.27, l.6)buddhikramo yathā prayājādīnāṃ pradhvastānāṃ budhyaiva saṃ-
(p.27, l.7)kalanam iti | śāstre tu iko yaṇ acītyādāv uccaritapradhvastānāṃ
(p.27, l.8)budhyaiva saṃkalanam iti | tathā ca bhāṣyaṃ |

buddhikramo yathā prayājādīnāṃ pradhvastānāṃ budhyaiva saṃkalanam iti | śāstre tu iko yaṇ acītyādāv uccaritapradhvastānāṃ budhyaiva saṃkalanam iti | tathā ca bhāṣyaṃ |

p.27, l.9

buddhau kṛtvā sarvāś ceṣṭāḥ karttā dhīras tatvannītiḥ | śabdenārthān vācyān dṛṣṭvā buddhau kuryāt paurvāparyam || iti |

p.27, l.12

(p.27, l.12)eṣāṃ kramāṇām ekatropasthitau balābalaṃ pradarśyate | prathamaṃ
(p.27, l.13)bhojayitavyas tato bhyaṃjanam ity ārthe krame 'bhyaṃjanasya
(p.27, l.14)pūrvaṃ prāptāv api śrautena tasya bādhaḥ | kvacit tu kramo na vivakṣyate
(p.27, l.15)| yathānuṣṭhātṝṇāṃ kramo nimittavaśād iti | śāstre tv atiprasaṃgo
(p.27, l.16)guṇavṛddhipratiṣedhe kṅitīti vārttike |

eṣāṃ kramāṇām ekatropasthitau balābalaṃ pradarśyate | prathamaṃ bhojayitavyas tato bhyaṃjanam ity ārthe krame 'bhyaṃjanasya pūrvaṃ prāptāv api śrautena tasya bādhaḥ | kvacit tu kramo na vivakṣyate | yathānuṣṭhātṝṇāṃ kramo nimittavaśād iti | śāstre tv atiprasaṃgo guṇavṛddhipratiṣedhe kṅitīti vārttike |

p.27, l.17

(p.27, l.17)śeṣaśeṣibhāvas tu vrīhyarthatvād avaghātasya śeṣatvaṃ vrīhīṇāṃ tu
(p.27, l.18)śeṣitvam iti | so pi śeṣaḥ kaścid ārād upakārakaḥ kaścit tu saṃni-
(p.27, l.19)patyopakārakaḥ tatrārād upakārakaḥ prayājādir apūrvadvārā | sannipa-
(p.27, l.20)tyopakārakas tu kriyāsvarūpanirvāhakaḥ puroḍāśādiḥ | śāstre
(p.27, l.21)tu dhātukartrādiviśeṣaṇāni dhātukartrādayaś ca | bhedo pi tāvad balāha-
(p.27, l.22)kād vidyotata iti balāhake vidyotata ity apādānādhikaraṇa-
(p.27, l.23)śaktikṛto loke | śāstre pi vivakṣāvaśād āśritaḥ | ayaṃ ca śaktivyāpārabhe-
(p.27, l.24)daḥ | śaktibhedas tu dhanuṣā vidhyatīti | atra hi garbhīkṛtā-
(p.27, l.25)pādānasaktiḥ karaṇaśaktividhyarthabhedena vyāpriyate | na hy anā-
(p.28, l.1)śritāpādānaśaktikasya dhanuṣo vedhane karaṇatā saṃbhavati | ata
(p.28, l.2)evātra saṃjñayor vipratiṣedho varṇitaḥ

śeṣaśeṣibhāvas tu vrīhyarthatvād avaghātasya śeṣatvaṃ vrīhīṇāṃ tu śeṣitvam iti | so pi śeṣaḥ kaścid ārād upakārakaḥ kaścit tu saṃnipatyopakārakaḥ tatrārād upakārakaḥ prayājādir apūrvadvārā | sannipatyopakārakas tu kriyāsvarūpanirvāhakaḥ puroḍāśādiḥ | śāstre tu dhātukartrādiviśeṣaṇāni dhātukartrādayaś ca | bhedo pi tāvad balāhakād vidyotata iti balāhake vidyotata ity apādānādhikaraṇaśaktikṛto loke | śāstre pi vivakṣāvaśād āśritaḥ | ayaṃ ca śaktivyāpārabhedaḥ | śaktibhedas tu dhanuṣā vidhyatīti | atra hi garbhīkṛtāpādānasaktiḥ karaṇaśaktividhyarthabhedena vyāpriyate | na hy anāśritāpādānaśaktikasya dhanuṣo vedhane karaṇatā saṃbhavati | ata evātra saṃjñayor vipratiṣedho varṇitaḥ

§ 2,87

p.28, l.3

(p.28, l.3)tathākhyāteṣu dhātvabhihitāyāḥ kriyāyāḥ pratyayavācyaka-
(p.28, l.4)rtṛbhede sati tatsaṃbaṃdhāt tasyā api bhedaḥ | pacataḥ pacaṃtīti | vede
(p.28, l.5)pi yajati dadāti juhotītyādau śabdāṃtarādipramāṇaṣaṭkena bhāvanā-
(p.28, l.6)bhedād apūrvabhedaḥ | kvacid abhedo pi | yathā paktvaudanam
(p.28, l.7)bhuṃkta ity atra kartṛkarmaṇoḥ kriyābhedaḥ prāpto pi na vivakṣitaḥ
(p.28, l.8)samānakartṛvācitvāt pratyayaśruteḥ | tathāsyate devadatte-
(p.28, l.9)neti | atra bhāve lakāra utpannaḥ sādhanabhedānupādānāt kriyābhe-
(p.28, l.10)dam api gamayituṃ na śaknoty ekasmin pade | bhedābhedau ca
(p.28, l.11)kvacid vāstavau | kvacit tu vivakṣānibaṃdhanāv eva | vivakṣāpi kvacil
(p.28, l.12)laukikī kvacit tu prāyoktrī tathā ca pūrvokta... yabhedabhi-
(p.28, l.13)nnacaturviṃśatilakṣaṇī padāvācakatve vāṃtaravākyānaṃgīkāre ca ni..
(p.28, l.14)prasajyapratiṣedhaḥ tatra ca vākyabhedo py āvaśyako
(p.28, l.15)yathā ... .. abrāhmaṇaḥ somavikrayī āto nupasarge
(p.28, l.16)ka iti ... dau | kvacin mukhyaḥ padaprayogaḥ | kvacil lakṣa-
(p.28, l.17)ṇayā | yathā yathā yajamāno dhvaryuṃ pratipra... tathā vyā-
(p.28, l.18)ptinyāyo pi kvacid ekaśruti dūrāt saṃbuddhāv ityādau sāṃketikalau-
(p.28, l.19)kikasaṃbuddhigrahaṇā...yāgavyāptyā | tathā gauravalāghave
(p.28, l.20)kvacid āśrite | yathā pṛṣodarādīni prasiddhasādhupadapratipādane
(p.28, l.21)ca laghur upāyaḥ | prātipadikād anabhihite karmaṇi dvitīye-
(p.28, l.22)tyādir guruḥ | vede tu taṃtraprasaṃgādiṣu laghuḥ | āvṛttau guruḥ |
(p.29, l.1)triḥ prathamām ityādau | kvacid adhyāhāro chidreṇa pavi-
(p.29, l.2)treṇetyādau | śāstre pi karttari kṛd ityādau | kvacin niyamo
(p.29, l.3)yathā vrīhīn avahaṃti patiḥ samāsa evetyādau | kvacit tu yogyatā
(p.29, l.4)yathā jyotiṣṭome traivarṇikānāṃ | uḥ sthāne aṇ iti yogyatayā
(p.29, l.5)prasaṃgāvasthāyāṃ | kvacil liṃgād vākyaśeṣād vā saṃdigdhārthanirṇayo
(p.29, l.6)yathāktāḥ śarkarā upadadhāti tejo vai ghṛtaṃ | svadhiti-
(p.29, l.7)nāvadyati sruveṇāvadyatīti | vyākaraṇe oḥ puyaṇjī-
(p.29, l.8)tyādāv apara iti vākyaśeṣāṇ ṇau kṛtaṃ sthānivad ity artha-
(p.29, l.9)lābhaḥ | kvacit tu vākyavibhāgenānyatra saṃbaṃdhaḥ | yathārthavādā-
(p.29, l.10)nāṃ prāśastyena vāyavyam ityādeś ca vidhyavaruddhabhāvanayā |
(p.29, l.11)śāstre pi viyātasya bhāvo vaiyātyam iti prakṛtiḥ pratyayād
(p.29, l.12)vibhajyate | evamādayo pi vākyārthaprayojanāprakārāḥ padārthavibhā-
(p.29, l.13)janopāyabhūtāḥ padasyāvācakatve āvayor utsannasaṃkathā
(p.29, l.14)eva syur iti

tathākhyāteṣu dhātvabhihitāyāḥ kriyāyāḥ pratyayavācyakartṛbhede sati tatsaṃbaṃdhāt tasyā api bhedaḥ | pacataḥ pacaṃtīti | vede pi yajati dadāti juhotītyādau śabdāṃtarādipramāṇaṣaṭkena bhāvanābhedād apūrvabhedaḥ | kvacid abhedo pi | yathā paktvaudanam bhuṃkta ity atra kartṛkarmaṇoḥ kriyābhedaḥ prāpto pi na vivakṣitaḥ samānakartṛvācitvāt pratyayaśruteḥ | tathāsyate devadatteneti | atra bhāve lakāra utpannaḥ sādhanabhedānupādānāt kriyābhedam api gamayituṃ na śaknoty ekasmin pade | bhedābhedau ca kvacid vāstavau | kvacit tu vivakṣānibaṃdhanāv eva | vivakṣāpi kvacil laukikī kvacit tu prāyoktrī tathā ca pūrvokta... yabhedabhinnacaturviṃśatilakṣaṇī padāvācakatve vāṃtaravākyānaṃgīkāre ca ni.. prasajyapratiṣedhaḥ tatra ca vākyabhedo py āvaśyako yathā ... .. abrāhmaṇaḥ somavikrayī āto nupasarge ka iti ... dau | kvacin mukhyaḥ padaprayogaḥ | kvacil lakṣaṇayā | yathā yathā yajamāno dhvaryuṃ pratipra... tathā vyāptinyāyo pi kvacid ekaśruti dūrāt saṃbuddhāv ityādau sāṃketikalaukikasaṃbuddhigrahaṇā...yāgavyāptyā | tathā gauravalāghave kvacid āśrite | yathā pṛṣodarādīni prasiddhasādhupadapratipādane ca laghur upāyaḥ | prātipadikād anabhihite karmaṇi dvitīyetyādir guruḥ | vede tu taṃtraprasaṃgādiṣu laghuḥ | āvṛttau guruḥ | triḥ prathamām ityādau | kvacid adhyāhāro chidreṇa pavitreṇetyādau | śāstre pi karttari kṛd ityādau | kvacin niyamo yathā vrīhīn avahaṃti patiḥ samāsa evetyādau | kvacit tu yogyatā yathā jyotiṣṭome traivarṇikānāṃ | uḥ sthāne aṇ iti yogyatayā prasaṃgāvasthāyāṃ | kvacil liṃgād vākyaśeṣād vā saṃdigdhārthanirṇayo yathāktāḥ śarkarā upadadhāti tejo vai ghṛtaṃ | svadhitināvadyati sruveṇāvadyatīti | vyākaraṇe oḥ puyaṇjītyādāv apara iti vākyaśeṣāṇ ṇau kṛtaṃ sthānivad ity arthalābhaḥ | kvacit tu vākyavibhāgenānyatra saṃbaṃdhaḥ | yathārthavādānāṃ prāśastyena vāyavyam ityādeś ca vidhyavaruddhabhāvanayā | śāstre pi viyātasya bhāvo vaiyātyam iti prakṛtiḥ pratyayād vibhajyate | evamādayo pi vākyārthaprayojanāprakārāḥ padārthavibhājanopāyabhūtāḥ padasyāvācakatve āvayor utsannasaṃkathā eva syur iti

p.29, l.15

(p.29, l.15)|| cha || || śrīḥ || iti vākyapadīyaprameyasaṃgrahe paṃcākṣepī
(p.29, l.16)samāptā | || cha ||

|| cha || || śrīḥ || iti vākyapadīyaprameyasaṃgrahe paṃcākṣepī samāptā | || cha ||

§ 2,88–2,108

p.29, l.17

(p.29, l.17)|| atrābhidadhmahe || na vayaṃ kalpitapadāvāṃtaravākyabhedaṃ jānī-
(p.29, l.18)maheyenaite paryanuyogāḥ prādu syuḥ || kiṃ tu vastuto nira-
(p.29, l.19)vayavam api padam iva yadṛchākalpitaprakṛtivibhāgaṃ vyutpa-
(p.30, l.1)tyarthaṃ vākyam api saṃgatisaṃvedanāya kalpitapadāvāṃtaravākyabhe-
(p.30, l.2)dam ācakṣmahe | vedāṃtina iva vāstavabhedābhāve pi kalpitanī-
(p.30, l.3)lapītabhedaṃ | anyathaihikāmuṣmikabhogasādhanān nivṛttiḥ śravaṇādau
(p.30, l.4)ca pravṛttir na syāt | iṣṭāniṣṭabhedābhāvena jñānapūrvakanivṛtti-
(p.30, l.5)pravṛttyor anudayāt | tatvaṃ padayoś ca śodhitayor akhaṃḍārthaprati-
(p.30, l.6)pattir vākyān na syāt | na ca kalpitapadādivibhāgasya na tātvi-
(p.30, l.7)kavākyārthajñānopāyatā yukteti vācyaṃ | asatyasyāpi kalpitabhedasyāpi
(p.30, l.8)cakṣurāde rūparasādipratītihetutvāt | pratibiṃbasya vyāvahārika-
(p.30, l.9)satyatvarahitasyāpi biṃbapramāhetutvadarśanāc ca | svabuddhikalita-
(p.30, l.10)syāpi dhyeyaviṣṇvādimūrttyādes tatvajñānahetutvāc ca | tathā
(p.30, l.11)kalpitair eva padair avāṃtaravākyaiś ca pūrvoditapratinidhyādyupapattau
(p.30, l.12)vṛthā paṃcākṣepī galagarjanaṃ | śramāyaiva | na ca gām ānaya
(p.30, l.13)gāṃ badhānetyādau pratyabhijñānaikasya gośabdasya svārtham avaga-
(p.30, l.14)tyāśvam ānayetyādau ca dṛṣṭasyānayanapadārthasya gām āna-
(p.30, l.15)yetyādau pratīteḥ ato 'khaṃḍārthateti śakya...tavrīhyādipa-
(p.30, l.16)dasya lokaprasiddhārthopādānena yajetety asyāpi tadarthopādāna ..
(p.30, l.17)vanāt pika ānīyatām ity etad vanād vṛkṣa ānīyatām ity ane-
(p.30, l.18)nātyaṃtavilakṣaṇam eva | tathā...tau pikaśabdārtham evājñātaṃ
(p.30, l.19)pṛchatīti yuktam eva | yadi ca yāṃśe vākyaṃ tadā padasyekārāṃtasyaiva
(p.30, l.20)godugdhavikāradṛṣṭaśaktikasya dadhy ānayetyādau vikṛtasya
(p.30, l.21)tadarthāpratyāyakatvād yakārāṃte pi bhinnaśaktir bhavatāṃ kalpanīyā
(p.30, l.22)syāt | evaṃ gām ity atra gā ity asya gavety atra gavity asya gaur
(p.30, l.23)ity atraukārāṃtasya gobhir ity atrokārāṃtasya citragur ity atrokārāṃta-
(p.30, l.24)syetyādibahuśaktikalpanābhāro bhavatām api mastakam āskaṃdati |
(p.30, l.25)na ca chinnapuchasya śuno jātakucāyāś ca yoṣāyāḥ pratyabhijñānena ta-
(p.30, l.26)ttajjātyabhivyaṃjakatvavad vikṛtasyāpi gośabdasya gośabdajātya-
(p.30, l.27)bhivyaṃjakateti sāṃprataṃ | tathā saty upacayāpacayatve śabdānāṃ
(p.30, l.28)nityatābhyupagamo bhavatāṃ hīyeta | mama tu dadhi paśyetyādau apo-
(p.30, l.29)dhṛtasya dadhipadasyācy api pare prasaktasya sthāne dadhyśabda-
(p.30, l.30)buddhiḥ prasajyata iti nānityatāprasaṃgaḥ | tad uktaṃ |

|| atrābhidadhmahe || na vayaṃ kalpitapadāvāṃtaravākyabhedaṃ jānīmaheyenaite paryanuyogāḥ prādu syuḥ || kiṃ tu vastuto niravayavam api padam iva yadṛchākalpitaprakṛtivibhāgaṃ vyutpatyarthaṃ vākyam api saṃgatisaṃvedanāya kalpitapadāvāṃtaravākyabhedam ācakṣmahe | vedāṃtina iva vāstavabhedābhāve pi kalpitanīlapītabhedaṃ | anyathaihikāmuṣmikabhogasādhanān nivṛttiḥ śravaṇādau ca pravṛttir na syāt | iṣṭāniṣṭabhedābhāvena jñānapūrvakanivṛttipravṛttyor anudayāt | tatvaṃ padayoś ca śodhitayor akhaṃḍārthapratipattir vākyān na syāt | na ca kalpitapadādivibhāgasya na tātvikavākyārthajñānopāyatā yukteti vācyaṃ | asatyasyāpi kalpitabhedasyāpi cakṣurāde rūparasādipratītihetutvāt | pratibiṃbasya vyāvahārikasatyatvarahitasyāpi biṃbapramāhetutvadarśanāc ca | svabuddhikalitasyāpi dhyeyaviṣṇvādimūrttyādes tatvajñānahetutvāc ca | tathā kalpitair eva padair avāṃtaravākyaiś ca pūrvoditapratinidhyādyupapattau vṛthā paṃcākṣepī galagarjanaṃ | śramāyaiva | na ca gām ānaya gāṃ badhānetyādau pratyabhijñānaikasya gośabdasya svārtham avagatyāśvam ānayetyādau ca dṛṣṭasyānayanapadārthasya gām ānayetyādau pratīteḥ ato 'khaṃḍārthateti śakya...tavrīhyādipadasya lokaprasiddhārthopādānena yajetety asyāpi tadarthopādāna .. vanāt pika ānīyatām ity etad vanād vṛkṣa ānīyatām ity anenātyaṃtavilakṣaṇam eva | tathā...tau pikaśabdārtham evājñātaṃ pṛchatīti yuktam eva | yadi ca yāṃśe vākyaṃ tadā padasyekārāṃtasyaiva godugdhavikāradṛṣṭaśaktikasya dadhy ānayetyādau vikṛtasya tadarthāpratyāyakatvād yakārāṃte pi bhinnaśaktir bhavatāṃ kalpanīyā syāt | evaṃ gām ity atra gā ity asya gavety atra gavity asya gaur ity atraukārāṃtasya gobhir ity atrokārāṃtasya citragur ity atrokārāṃtasyetyādibahuśaktikalpanābhāro bhavatām api mastakam āskaṃdati | na ca chinnapuchasya śuno jātakucāyāś ca yoṣāyāḥ pratyabhijñānena tattajjātyabhivyaṃjakatvavad vikṛtasyāpi gośabdasya gośabdajātyabhivyaṃjakateti sāṃprataṃ | tathā saty upacayāpacayatve śabdānāṃ nityatābhyupagamo bhavatāṃ hīyeta | mama tu dadhi paśyetyādau apodhṛtasya dadhipadasyācy api pare prasaktasya sthāne dadhiśabdabuddhiḥ prasajyata iti nānityatāprasaṃgaḥ | tad uktaṃ |

p.30, l.31

sarve sarvapadādeśā dākṣīputrasya pāṇineḥ | ekadeśavikāre hi nityatvaṃ nopapadyata

p.31, l.2

(p.31, l.2)iti | tathā cāvāṃtarapadavākyāpoddhārā chrutyādivirodhe
(p.31, l.3)pūrvapūrvabalīyastvam arthavādādyavāṃtaravākyānāṃ stutyādyarthatā
(p.31, l.4)bhedādilakṣaṇavicāraprasaktiś cāpatitaiveti na kāpy anupapattiḥ |
(p.31, l.5)tathā capravibhāgaśūnyam akhaṃḍaṃ vākyaṃm abhyupagaṃta-
(p.31, l.6)vyam iti | evaṃ ca pratisaṃsargaṃ vākyānāṃ bhinnatve py ekaḥ kiṃva-
(p.31, l.7)rṇako dhāvatīti praśnadvayottaratvena śveto dhāvatīty asakṛt
(p.31, l.8)pravṛtte pi taṃtreṇobhayavākyābhivyakter arthadvayapratītyaviro-
(p.31, l.9)dhaḥ | śāstre pi cokāla ity abhedaśrutyāśrayaṇe pi tatpratyā-
(p.31, l.10)yyānāṃ tritvād yathāsaṃkhyopapattis tathātrābhedaśrutyā dvayor vākya-
(p.31, l.11)yor upasthitir iti | yady evaṃ lṛluṭor ity atra lṛ iti pratyāyyayor
(p.31, l.12)dvitvāt saṃkhyātānudeśo na syāt | na | lṛ ity utsṛṣṭānubaṃdharūpa-
(p.31, l.13)sāmyenobhayor apy ekabuddhyaiva grahaṇāt pratyāyyapratyāya-
(p.31, l.14)kabhedasyāvivakṣitatvāt | ata eva yasyeti cety atra na saṃkhyātānu-
(p.31, l.15)deśaḥ | tathā ca yathokāla ity atra trīṇi vākyāny upaplavaṃte |
(p.31, l.16)evaṃ śveto dhāvatīti dve vākye iti saṃtoṣṭavyaṃ | tathā ca yathā
(p.31, l.17)kācādidoṣāc cakṣuṣo nānārūpāvabhāsakatvam evaṃ saṃhitāva-
(p.31, l.18)śād ekasyāpi nānāśabdāvabhāsakatvaṃm iti | tathā ca halaṃ-
(p.31, l.19)tyam ity atra hal iti taṃtreṇobhayārthasamarpakaṃ śrutisāmyād vā
(p.31, l.20)|| || chaḥ || || śrīḥ ||

iti | tathā cāvāṃtarapadavākyāpoddhārā chrutyādivirodhe pūrvapūrvabalīyastvam arthavādādyavāṃtaravākyānāṃ stutyādyarthatā bhedādilakṣaṇavicāraprasaktiś cāpatitaiveti na kāpy anupapattiḥ | tathā ca pravibhāgaśūnyam akhaṃḍaṃ vākyaṃm abhyupagaṃtavyam iti | evaṃ ca pratisaṃsargaṃ vākyānāṃ bhinnatve py ekaḥ kiṃvarṇako dhāvatīti praśnadvayottaratvena śveto dhāvatīty asakṛt pravṛtte pi taṃtreṇobhayavākyābhivyakter arthadvayapratītyavirodhaḥ | śāstre pi cokāla ity abhedaśrutyāśrayaṇe pi tatpratyāyyānāṃ tritvād yathāsaṃkhyopapattis tathātrābhedaśrutyā dvayor vākyayor upasthitir iti | yady evaṃ lṛluṭor ity atra lṛ iti pratyāyyayor dvitvāt saṃkhyātānudeśo na syāt | na | lṛ ity utsṛṣṭānubaṃdharūpasāmyenobhayor apy ekabuddhyaiva grahaṇāt pratyāyyapratyāyakabhedasyāvivakṣitatvāt | ata eva yasyeti cety atra na saṃkhyātānudeśaḥ | tathā ca yathokāla ity atra trīṇi vākyāny upaplavaṃte | evaṃ śveto dhāvatīti dve vākye iti saṃtoṣṭavyaṃ | tathā ca yathā kācādidoṣāc cakṣuṣo nānārūpāvabhāsakatvam evaṃ saṃhitāvaśād ekasyāpi nānāśabdāvabhāsakatvaṃm iti | tathā ca halaṃtyam ity atra hal iti taṃtreṇobhayārthasamarpakaṃ śrutisāmyād vā || || chaḥ || || śrīḥ ||

§ 2,120–2,186

p.31, l.21

(p.31, l.21)idam idānīṃ nirūpyate | apoddhṛtād gavādipadād vyaktyākṛ-
(p.31, l.22)tyādīnāṃ pratītau kva śaktir iti kva vā nāṃtarīyakatayopasthitir
(p.31, l.23)iti | tatrākārādiṣu śabdād upasthiteṣv api na śaktikalpanā | yad dhi pra-
(p.31, l.24)yojakaṃ śabdasya tad eva tasya vācyaṃ | itarat tu nāṃtarīyakaṃ |
(p.31, l.25)saṃsthānavarṇaviśeṣādīnām anekatvāt | gotvasya tu sarvatraikatvād
(p.31, l.26)avyabhicārāt tasyaiva vācyatā | yady api ca gavādau kathaṃ cin
(p.31, l.27)mahiṣyādivilakṣaṇaṃ saṃsthānaṃ niyataṃ | tathāpi na tad vācyaṃ |
(p.31, l.28)nāṃtarīyakatayaiva rūpādivat tatpratīteḥ | na ca jātyabhivyaṃjakatvāt
(p.32, l.1)tasya vācyatā caṃdanatvajātyabhivyaṃjakasyāpi gaṃdhādeś caṃ-
(p.32, l.2)danaśabdavācyatvāt | tasmāj jātivyaktī eva vācye | tatrāpi jātiḥ svarūpeṇa
(p.32, l.3)vyaktir gotvayogāt | gauḥ svarūpeṇa na gauḥ kiṃ tu gotvābhi-
(p.32, l.4)saṃbaṃdhād gaur iti | tathā ghṛtatailādiṣu biṃdau samudāye ca
(p.32, l.5)saṃsthānaviśeṣābhāve pi tattachabdaprayogād ākārasyāniyata-
(p.32, l.6)tvaṃ | ātmādiśabdeṣu tu dūrata eva ākārapratītir iti | tathā ca yatrā-
(p.32, l.7)kāraviśesapratītiḥ śabdāt tatra nāṃtarīyakatayā jātyā
(p.32, l.8)kṣiptatvād iti maṃtavyaṃ | yathā caṃdanaśabdād gaṃdhapratītāv api na
(p.32, l.9)tasya vācyatā kiṃ tv avinābhāvabalāt pratītir iti | nanu yadi tailā-
(p.32, l.10)dayo jātiśabdāḥ kathaṃ bhāṣya uktaṃ samudāyeṣu hi pravṛttāḥ śabdāḥ
(p.32, l.11)avayaveṣv api varttaṃte | tad yathā tailaṃ bhuktaṃ ghṛtaṃ
(p.32, l.12)bhuktam iti | tathā hy uktaṃ |

idam idānīṃ nirūpyate | apoddhṛtād gavādipadād vyaktyākṛtyādīnāṃ pratītau kva śaktir iti kva vā nāṃtarīyakatayopasthitir iti | tatrākārādiṣu śabdād upasthiteṣv api na śaktikalpanā | yad dhi prayojakaṃ śabdasya tad eva tasya vācyaṃ | itarat tu nāṃtarīyakaṃ | saṃsthānavarṇaviśeṣādīnām anekatvāt | gotvasya tu sarvatraikatvād avyabhicārāt tasyaiva vācyatā | yady api ca gavādau kathaṃ cin mahiṣyādivilakṣaṇaṃ saṃsthānaṃ niyataṃ | tathāpi na tad vācyaṃ | nāṃtarīyakatayaiva rūpādivat tatpratīteḥ | na ca jātyabhivyaṃjakatvāt tasya vācyatā caṃdanatvajātyabhivyaṃjakasyāpi gaṃdhādeś caṃdanaśabdavācyatvāt | tasmāj jātivyaktī eva vācye | tatrāpi jātiḥ svarūpeṇa vyaktir gotvayogāt | gauḥ svarūpeṇa na gauḥ kiṃ tu gotvābhisaṃbaṃdhād gaur iti | tathā ghṛtatailādiṣu biṃdau samudāye ca saṃsthānaviśeṣābhāve pi tattachabdaprayogād ākārasyāniyatatvaṃ | ātmādiśabdeṣu tu dūrata eva ākārapratītir iti | tathā ca yatrākāraviśesapratītiḥ śabdāt tatra nāṃtarīyakatayā jātyā kṣiptatvād iti maṃtavyaṃ | yathā caṃdanaśabdād gaṃdhapratītāv api na tasya vācyatā kiṃ tv avinābhāvabalāt pratītir iti | nanu yadi tailādayo jātiśabdāḥ kathaṃ bhāṣya uktaṃ samudāyeṣu hi pravṛttāḥ śabdāḥ avayaveṣv api varttaṃte | tad yathā tailaṃ bhuktaṃ ghṛtaṃ bhuktam iti | tathā hy uktaṃ |

p.32, l.13

na jātiguṇaśabdeṣu mūrtte bhedo vivakṣitaḥ | te jātiguṇa saṃbaṃdhabhedamātranibaṃdhanā

p.32, l.15

(p.32, l.15)iti tatrocyate susaṃskṛte parichinne ghṛtādau padād ghṛtaśa-
(p.32, l.16)bdaḥ samudāye pravṛtto sau saṃskāranibaṃdhano na jātiprayukta iti tad-
(p.32, l.17)ekadeśe samudāyādhyāropāt pravarttate | tad uktaṃ

iti tatrocyate susaṃskṛte parichinne ghṛtādau padād ghṛtaśabdaḥ samudāye pravṛtto sau saṃskāranibaṃdhano na jātiprayukta iti tadekadeśe samudāyādhyāropāt pravarttate | tad uktaṃ

p.32, l.18

saṃskārād upaghātād vā vṛtto ktaparimāṇake | tailādau jātiśabdo tra samatvād avagamyata ||

p.32, l.20

(p.32, l.20)iti || tathā ca yaḥ śabdo yad avalaṃbya pravṛttas tadapāye sau gauṇa
(p.32, l.21)iti | gośabdas tu gotvāpāye eva gauṇo na śṛṃgādyapāye 'taḥ khaṃḍamuṃ-
(p.32, l.22)ḍādāv api mukhya eva | tasmād avyabhicārī śabdārthaḥ | itaras
(p.32, l.23)tu gamyamāno gauṇo veti || || yadā jātir vyaktir vā prātipadikārthas tadā
(p.32, l.24)vibhaktayaḥ karmatvasaṃkhyādīnām abhidhāyakāḥ | pañcakanā-
(p.32, l.25)mārthapakṣe tu dyotikā eveti maṃtavyaṃ | prakṛtipratyayasamudāyād
(p.32, l.26)eva saṃkhyādiviśiṣṭād arthapratītis tathāpi vyutpattyarthaṃ
(p.32, l.27)pratyayārthatāpratipādanaṃ | nanu samudāye katham eṣa viveko 'yaṃ
(p.33, l.1)prakṛtyartho yaṃ pratyayārtha itīti cet | na | anvayavya-
(p.33, l.2)tirekābhyām ity avehi | tathā prakṛtipratyayasamudāyād viśiṣṭapratītāv
(p.33, l.3)api vaktuḥ ... rmaikatvādi vyabhicarati vṛkṣatvaṃ tu na vya-
(p.33, l.4)bhicarati ataḥ sa eva tasyārthaḥ ... eva tasyārtha iti | yatra tv
(p.33, l.5)anvayavyatirekābhāvo ... tad uktaṃ vārttike | bhāvakarma-
(p.33, l.6)karttāraḥ sārvadhātukārthā iti cen niyamānupapattir atadarthatvāt |
(p.33, l.7)vikaraṇārthā iti cet kṛtābhihiteṣu vikaraṇābhāva iti | yatra tu
(p.33, l.8)prakṛtipratyayayoḥ pṛthagarthābhidhāyitvaṃm aupagava ityādau tatra
(p.33, l.9)pṛthag evārthakalpaneti | so yam apoddhāraḥ pṛthagarthadarśana eva
(p.33, l.10)nānuvṛttivyāvṛttimātreṇa | kūpayūpasūpādau śabdamātrānuvṛtti-
(p.33, l.11)vyāvṛttyor apy arthānuvṛttyor abhāvāt | tad evaṃ śakyānvayavyatire-
(p.33, l.12)kāv āśrityāpoddhāreṇa prakṛtipratyayādyarthakalpanam iti | yatra
(p.33, l.13)ca niyatenaivārthena pratyayapravṛttis tatra niyata evārtho nvākhyāyate |
(p.33, l.14)yatra tv aniyatenāpy arthena pravṛttis tatra yathāprakṛtyarthapra-
(p.33, l.15)tyayārthānusāreṇa samudāyapratītiḥ | yathā giriśaśabdādau | sa hi ma-
(p.33, l.16)hādeve pravarttamāno girisaṃbaṃdhitvena vā giriśayanena vā pra-
(p.33, l.17)varttamāna ubhayasyāpi tatra sadbhāvāt tatra pravarttituṃ śakta eveti
(p.33, l.18)| tathā yathaika eva mārgo vṛkṣavalmīkādibhiḥ nānāvaktṛbhir upa-
(p.33, l.19)diśyamāno pi jñāyate tathaiva giriśo yaṃ | śabdānāṃ nānānvākhyāne
(p.33, l.20)pi vākyapratipattir iti | ata eva gaur iti gavater garjater gamer nānā-
(p.33, l.21)vaktṛbhir nānai va pradarśitaṃ | vastutas tu gaur ity ayaṃ śabdaḥ
(p.33, l.22)svarūpeṇaiva gavi pravṛttaḥ | ata evaukthikā āhuḥ | atha kasmād gaur
(p.33, l.23)ity ucyate | gaur ity eva hi gaur gavi varttate iti | ataś ca svarū-
(p.33, l.24)pamātraprayuktāḥ sarve śabdā ity avyutpattipakṣa eva jyāyān iti | nanu
(p.33, l.25)vyutpattipakṣe gamer gamanaṃ gaur ity akhaṃḍesu prakṛti-
(p.33, l.26)tvānvākhyāne kim ete śabdā vastuto bhinnā abhinnā vā | yadi bhinnāḥ
(p.34, l.1)pratyekam anvākhyeyāḥ satyaṃ bhinnā eva lāghavārthaṃ tu śa-
(p.34, l.2)bdasā rūpyeṇānvākhyānam iti | ata eva yajatīṣṭam ityādau
(p.34, l.3)yajījyor bhedād bhinnāv evaitau kaiś cin niyataviṣayau pradarśitau |
(p.34, l.4)itthaṃ lāghavārthaṃ yajim evopadiśya saṃprasāraṇādiprada-
(p.34, l.5)rśanena tasyaiveṣṭa ityādirūpapradarśanaṃ | vidūrāñ ñya ityādau tu
(p.34, l.6)vaiḍūryasya vidūrāt prabhavatve pi vālavāyād utpannasyai-
(p.34, l.7)va vidūraśabdādeśena vaiḍūryarūpasiddhiḥ kṛtā | evaṃ viśravaṇaravaṇa-
(p.34, l.8)yor api pradarśitaṃ | ato bhede bhede vopāyamātratvenānvākhyānasya
(p.34, l.9)nānātve pi na ko pi doṣa iti | bhedāśrayaṇe sāmānyam āśrityābhede
(p.34, l.10)tv abhinnarūpāśrayaṇeneti || || dhātūpasargasaṃghātasya kriyāvācaka-
(p.34, l.11)tve py aḍādīnām vyavasthāyai bhedakalpanaṃ | vastutas tu
(p.34, l.12)samudāyaḥ kriyāvācitvād dhātuḥ | prāpacad ityādāv aḍāgamasya prāk
(p.34, l.13)pacer dṛṣṭatvād viśiṣṭasya tu dhātutve tata eva pratyayotpa-
(p.34, l.14)ttau tasyaivāṃgatvāt samudāyāt pūrva evāḍāgamaḥ syāt | ataḥ svaprakri-
(p.34, l.15)yāsiddhyartham eva pṛthaktvakalpanaṃ yatra tu samudāyāt
(p.34, l.16)pūrvo ḍāgamo dṛśyate tatra samudāyasyaiva dhātuṣu pāṭhaḥ yathāsaṃ-
(p.34, l.17)grāmayateti ato ..pṛthaktvam iti | ata eva ca dhātūpa-
(p.34, l.18)sargakāryāṇām aṃtaraṃgatāpi | tataḥ suḍādiṣv ādāv eva ka..karma-
(p.34, l.19)ṇi lakāraḥ samudāyasyaiva sakarmakatvāt | asmiṃś ca pakṣe
(p.34, l.20)... bhāṣyaṃ | anyathā kṛtvā māṃsaudane pravarttaṃte 'nyathā
(p.34, l.21)ca śuṣkaudana...mataṃ nirvṛttasvarūpā hi kriyā viśeṣaṇasaṃ-
(p.34, l.22)baṃdham anubhavati tannirvṛttis tu kāraka... kriyāyām
(p.34, l.23)ākhyātena pratipāditāyāṃ viśeṣaṇāpekṣāyāṃ prādibhiḥ saṃbaṃdha iti |
(p.34, l.24)ata eva sādhanaṃ kriyāṃ nirvartayati tām upasargo viśi-
(p.35, l.1)naṣṭīti asmiṃs tu pakṣe 'ḍ abhyāsavyavāye pīti samāraṃbhaṇīyaṃ
(p.35, l.2)| ṣatvatukor asiddha iti tu nāraṃbhaṇīyaṃ | pūrvavādī tv amuṃ do-
(p.35, l.3)ṣam evaṃ pariharati | bījakṛtalākṣārasasecanena kṛto bījapākaḥ
(p.35, l.4)phalakāle yathā raktavarṇapariṇāmena bījasyopakaroti tathā bhāvisā-
(p.35, l.5)dhanasaṃbaṃdhaniṣpādyā niṣpannatāṃkurarūpeṇa varttamānata-
(p.35, l.6)yaiva viśeṣānubhave bījam ato labdhaviśeṣaṇasaṃbaṃdhāyā eva tasyāḥ
(p.35, l.7)sādhanayogenābhivyaktimātraṃ bhavatīti || ||

iti || tathā ca yaḥ śabdo yad avalaṃbya pravṛttas tadapāye sau gauṇa iti | gośabdas tu gotvāpāye eva gauṇo na śṛṃgādyapāye 'taḥ khaṃḍamuṃḍādāv api mukhya eva | tasmād avyabhicārī śabdārthaḥ | itaras tu gamyamāno gauṇo veti || || yadā jātir vyaktir vā prātipadikārthas tadā vibhaktayaḥ karmatvasaṃkhyādīnām abhidhāyakāḥ | pañcakanāmārthapakṣe tu dyotikā eveti maṃtavyaṃ | prakṛtipratyayasamudāyād eva saṃkhyādiviśiṣṭād arthapratītis tathāpi vyutpattyarthaṃ pratyayārthatāpratipādanaṃ | nanu samudāye katham eṣa viveko 'yaṃ prakṛtyartho yaṃ pratyayārtha itīti cet | na | anvayavyatirekābhyām ity avehi | tathā prakṛtipratyayasamudāyād viśiṣṭapratītāv api vaktuḥ ... rmaikatvādi vyabhicarati vṛkṣatvaṃ tu na vyabhicarati ataḥ sa eva tasyārthaḥ ... eva tasyārtha iti | yatra tv anvayavyatirekābhāvo ... tad uktaṃ vārttike | bhāvakarmakarttāraḥ sārvadhātukārthā iti cen niyamānupapattir atadarthatvāt | vikaraṇārthā iti cet kṛtābhihiteṣu vikaraṇābhāva iti | yatra tu prakṛtipratyayayoḥ pṛthagarthābhidhāyitvaṃm aupagava ityādau tatra pṛthag evārthakalpaneti | so yam apoddhāraḥ pṛthagarthadarśana eva nānuvṛttivyāvṛttimātreṇa | kūpayūpasūpādau śabdamātrānuvṛttivyāvṛttyor apy arthānuvṛttyor abhāvāt | tad evaṃ śakyānvayavyatirekāv āśrityāpoddhāreṇa prakṛtipratyayādyarthakalpanam iti | yatra ca niyatenaivārthena pratyayapravṛttis tatra niyata evārtho nvākhyāyate | yatra tv aniyatenāpy arthena pravṛttis tatra yathāprakṛtyarthapratyayārthānusāreṇa samudāyapratītiḥ | yathā giriśaśabdādau | sa hi mahādeve pravarttamāno girisaṃbaṃdhitvena vā giriśayanena vā pravarttamāna ubhayasyāpi tatra sadbhāvāt tatra pravarttituṃ śakta eveti | tathā yathaika eva mārgo vṛkṣavalmīkādibhiḥ nānāvaktṛbhir upadiśyamāno pi jñāyate tathaiva giriśo yaṃ | śabdānāṃ nānānvākhyāne pi vākyapratipattir iti | ata eva gaur iti gavater garjater gamer nānāvaktṛbhir nānai va pradarśitaṃ | vastutas tu gaur ity ayaṃ śabdaḥ svarūpeṇaiva gavi pravṛttaḥ | ata evaukthikā āhuḥ | atha kasmād gaur ity ucyate | gaur ity eva hi gaur gavi varttate iti | ataś ca svarūpamātraprayuktāḥ sarve śabdā ity avyutpattipakṣa eva jyāyān iti | nanu vyutpattipakṣe gamer gamanaṃ gaur ity akhaṃḍesu prakṛtitvānvākhyāne kim ete śabdā vastuto bhinnā abhinnā vā | yadi bhinnāḥ pratyekam anvākhyeyāḥ satyaṃ bhinnā eva lāghavārthaṃ tu śabdasā rūpyeṇānvākhyānam iti | ata eva yajatīṣṭam ityādau yajījyor bhedād bhinnāv evaitau kaiś cin niyataviṣayau pradarśitau | itthaṃ lāghavārthaṃ yajim evopadiśya saṃprasāraṇādipradarśanena tasyaiveṣṭa ityādirūpapradarśanaṃ | vidūrāñ ñya ityādau tu vaiḍūryasya vidūrāt prabhavatve pi vālavāyād utpannasyaiva vidūraśabdādeśena vaiḍūryarūpasiddhiḥ kṛtā | evaṃ viśravaṇaravaṇayor api pradarśitaṃ | ato bhede bhede vopāyamātratvenānvākhyānasya nānātve pi na ko pi doṣa iti | bhedāśrayaṇe sāmānyam āśrityābhede tv abhinnarūpāśrayaṇeneti || || dhātūpasargasaṃghātasya kriyāvācakatve py aḍādīnām vyavasthāyai bhedakalpanaṃ | vastutas tu samudāyaḥ kriyāvācitvād dhātuḥ | prāpacad ityādāv aḍāgamasya prāk pacer dṛṣṭatvād viśiṣṭasya tu dhātutve tata eva pratyayotpattau tasyaivāṃgatvāt samudāyāt pūrva evāḍāgamaḥ syāt | ataḥ svaprakriyāsiddhyartham eva pṛthaktvakalpanaṃ yatra tu samudāyāt pūrvo ḍāgamo dṛśyate tatra samudāyasyaiva dhātuṣu pāṭhaḥ yathāsaṃgrāmayateti ato ..pṛthaktvam iti | ata eva ca dhātūpasargakāryāṇām aṃtaraṃgatāpi | tataḥ suḍādiṣv ādāv eva ka..karmaṇi lakāraḥ samudāyasyaiva sakarmakatvāt | asmiṃś ca pakṣe ... bhāṣyaṃ | anyathā kṛtvā māṃsaudane pravarttaṃte 'nyathā ca śuṣkaudana...mataṃ nirvṛttasvarūpā hi kriyā viśeṣaṇasaṃbaṃdham anubhavati tannirvṛttis tu kāraka... kriyāyām ākhyātena pratipāditāyāṃ viśeṣaṇāpekṣāyāṃ prādibhiḥ saṃbaṃdha iti | ata eva sādhanaṃ kriyāṃ nirvartayati tām upasargo viśinaṣṭīti asmiṃs tu pakṣe 'ḍ abhyāsavyavāye pīti samāraṃbhaṇīyaṃ | ṣatvatukor asiddha iti tu nāraṃbhaṇīyaṃ | pūrvavādī tv amuṃ doṣam evaṃ pariharati | bījakṛtalākṣārasasecanena kṛto bījapākaḥ phalakāle yathā raktavarṇapariṇāmena bījasyopakaroti tathā bhāvisādhanasaṃbaṃdhaniṣpādyā niṣpannatāṃkurarūpeṇa varttamānatayaiva viśeṣānubhave bījam ato labdhaviśeṣaṇasaṃbaṃdhāyā eva tasyāḥ sādhanayogenābhivyaktimātraṃ bhavatīti || ||

§ 2,187–2,190

p.35, l.8

(p.35, l.8)athedaṃ vicāryate | upasargā nipātāś ca kiṃ dhātvabhihitārthadyota-
(p.35, l.9)kāḥ kiṃ vā tadapratipādite rthe śaktā iti | atra kaś cid āha | pra-
(p.35, l.10)karṣālpatvaviśiṣṭasya pākasya pacinaivābhihitatvāt prakaraṇādiviśeṣa-
(p.35, l.11)niyāmakatvam eva prādīnām anyathā kḷptānekaśaktikalpanā-
(p.35, l.12)prasaṃga iti | pratiṣṭhata ityādau dhātor gatinivṛttivācinaḥ tadviru-
(p.35, l.13)ddhārthāpratyāyakatvāt tena gatinivṛttāv abhihitāyāṃ prasya
(p.35, l.14)tanniṣedhavāciteti | tan na | dhātūnām anekārthatvasya kḷptatvāt ti-
(p.35, l.15)ṣṭhater eva gativācitayārthaviśeṣaniyāmakatvena dyo-
(p.35, l.16)takatvasyaivocitatvāt | tathā ca prayogaḥ | pratiṣṭhata ity atra
(p.35, l.17)praḥ dhātvabhihitārthaviśeṣaniyāmakaḥ pratvāt | prapacatīti pra-
(p.35, l.18)vad iti | tiṣṭhatir anekārtho dhātutvāt | pacativad iti | adhyāgachati paryā-
(p.35, l.19)gachatītyādau tv adhiparyoḥ pṛthagarthavācitvadyotakatvayor
(p.35, l.20)abhāvād yāvakādivat samudāyasyaivārthavatteti || ||

athedaṃ vicāryate | upasargā nipātāś ca kiṃ dhātvabhihitārthadyotakāḥ kiṃ vā tadapratipādite rthe śaktā iti | atra kaś cid āha | prakarṣālpatvaviśiṣṭasya pākasya pacinaivābhihitatvāt prakaraṇādiviśeṣaniyāmakatvam eva prādīnām anyathā kḷptānekaśaktikalpanāprasaṃga iti | pratiṣṭhata ityādau dhātor gatinivṛttivācinaḥ tadviruddhārthāpratyāyakatvāt tena gatinivṛttāv abhihitāyāṃ prasya tanniṣedhavāciteti | tan na | dhātūnām anekārthatvasya kḷptatvāt tiṣṭhater eva gativācitayārthaviśeṣaniyāmakatvena dyotakatvasyaivocitatvāt | tathā ca prayogaḥ | pratiṣṭhata ity atra praḥ dhātvabhihitārthaviśeṣaniyāmakaḥ pratvāt | prapacatīti pravad iti | tiṣṭhatir anekārtho dhātutvāt | pacativad iti | adhyāgachati paryāgachatītyādau tv adhiparyoḥ pṛthagarthavācitvadyotakatvayor abhāvād yāvakādivat samudāyasyaivārthavatteti || ||

§ 2,192–2,195, 2,188

p.35, l.21

(p.35, l.21)nipātās tu dyotakāś cādayaḥ te ca pūrvaṃ paścād vāvasthitāḥ ta-
(p.35, l.22)thā cānumānaṃ | cādayo na vācakāḥ kevalaprayogānarhatve sati
(p.35, l.23)padatvāt | prādivad iti | pratyayenaikāṃtikatāparihārāya padatve sa-
(p.35, l.24)tīti viśeṣaṇaṃ | na ca rājapuruṣāyāṃcakāretyādāv ativyāptiḥ
(p.36, l.1)anekārthībhāvāpannatve satīti viśeṣaṇāt | kiṃ ca | casya samucca-
(p.36, l.2)yavācitve ghaṭānāṃ samuccaya itivat ghaṭānāṃ ca ity api prayogaḥ
(p.36, l.3)syāt | ata ete yatpadānvitāḥ prayujyaṃte tadarthasyānyasamucci-
(p.36, l.4)tasya pratipādakā iti | yady evaṃ anyasamuccitaghaṭādeḥ pratipādane
(p.36, l.5)satvavacanatvān nipātasaṃjñā na syāt | naitat | śabdaśaktisvābhā-
(p.36, l.6)vyād ebhir uktaḥ samuccito satvabhūta eva pratīyate yathā pacatīty
(p.36, l.7)anenoktaḥ pākaḥ pāka ity anenoktaḥ satvarūpo piśobhanāḥ samu-
(p.36, l.8)ccitā ityādau viśeṣaṇalābhavat cokte na viśeṣaṇalābhaḥ niyatapa-
(p.36, l.9)rataṃtratvena viśeṣaṇasaṃbaṃdhāyogyatvāt | nanv eṣāṃ dyotakaṃ
(p.36, l.10)yady upasargavad anyārthaniyāmakatvaṃ | tarhi dhātoḥ prakarṣa-
(p.36, l.11)gatyādivācakatvavad ghaṭādipadānāṃm api samuccayārthavācakatā syāt |
(p.36, l.12)atha cādīnām evāsāv arthaḥ kā nāmaiṣāṃ dyotakatā | athānya-
(p.36, l.13)sannidhānenaiva svārthasamarpaṇaṃ dyotakatā | tathā hi samuccayā-
(p.36, l.14)diśabdāḥ kevalā api uccāritāḥ svārthasamarpaṇena kasyety ākāṃ-
(p.36, l.15)kṣāyāṃ samuccayinām utthāpayaṃti | na tathā ca ity ukte kasya ko veti
(p.36, l.16)jāyate ākāṃkṣā idam eva caiṣāṃ dyotakatvaṃ yad anyapadopasaṃ-
(p.36, l.17)dānena svārthasamarpakatvaṃ | pratyayānāṃ tv anyopasaṃdānena svā-
(p.36, l.18)rthasamarpakatve pi nānyapadopasaṃdānena tat | tarhi vācakataiṣārthād
(p.36, l.19)āgatā dyotakatāpadena bhavadbhir apalapyata iti | satyaṃ svātaṃ-
(p.36, l.20)tryeṇa vācakebhyaḥ kiṃ cid vailakṣyaṇyam āsthāya dyotakatāvyava-
(p.36, l.21)hāro sya | īdṛg eva cāthaśabdasyāpi prastāvadyotakatvaṃ | yathā
(p.36, l.22)prastāva ity ukte kathāyā ityādi saṃbaṃdhyaṃtaraṃ saṃbadhyate nai-
(p.36, l.23)vam athety ukte kasya kiṃ veti jijñāsodeti śabdānuśāsanādipadasā-
(p.36, l.24)nnidhye tu prastāvādyavagater athaśabdo dyotaka ity ucyate | na tu śa-
(p.36, l.25)bdānuśāsanapadenoktasya prastutam ity adhyāhṛtapadeno-
(p.36, l.26)ktasya vā prastāvasya vyavasthāpakam iti | tathā ca kaiyyaṭe
(p.36, l.27)adhikāraḥ prastāvaḥ prāraṃbhaḥ tam athaśabdo dyotayatīty anenai-
(p.36, l.28)vābhiprāyeṇoktaṃ | vākyapadīye py etādṛg eva tan nirṇītaṃ iti |
(p.36, l.29)tathā ca tatroktaṃ saṃbhavinam artham anabhivyaktam abhivyaṃjayan
(p.36, l.30)dyotaka ity ucyate | abhivyaktiś cānyārthākāṃkṣotthāpaka-
(p.36, l.31)tvaṃ | svasvasaṃbaṃdhiṣaṣṭhījanakatvaṃm anyāpārataṃtryaṃ viśe-
(p.37, l.1)ṣaṇādiyogaś ceti | tatra yathā samuccayādiśabdeṣu naivaṃ
(p.37, l.2)caśabde | tad uktaṃ co na samuccayavācī ṣaṣṭhyanupajanād asatvavaca-
(p.37, l.3)nāc ca | ekenānabhidhānāt prayoganiyamād guṇāśravaṇād iti |
(p.37, l.4)tasmāc cādīnām aupasaṃdānikī śaktir iva dyotanam iti | yat tu kaścid
(p.37, l.5)āha | pūrvam abhihitam arthaṃ prākaṭyena pradarśayan dyotako yathā
(p.37, l.6)dvaṃdve pūrvapadenoktam evārthaṃ dyotayan dvitīyaṃ padam
(p.37, l.7)iti | naitat sāraṃ || sāmānyopakrameṇāpi viśeṣaprayogadarśanāt | yathā
(p.37, l.8)gārgyo brāhmaṇa iti || ||

nipātās tu dyotakāś cādayaḥ te ca pūrvaṃ paścād vāvasthitāḥ tathā cānumānaṃ | cādayo na vācakāḥ kevalaprayogānarhatve sati padatvāt | prādivad iti | pratyayenaikāṃtikatāparihārāya padatve satīti viśeṣaṇaṃ | na ca rājapuruṣāyāṃcakāretyādāv ativyāptiḥ anekārthībhāvāpannatve satīti viśeṣaṇāt | kiṃ ca | casya samuccayavācitve ghaṭānāṃ samuccaya itivat ghaṭānāṃ ca ity api prayogaḥ syāt | ata ete yatpadānvitāḥ prayujyaṃte tadarthasyānyasamuccitasya pratipādakā iti | yady evaṃ anyasamuccitaghaṭādeḥ pratipādane satvavacanatvān nipātasaṃjñā na syāt | naitat | śabdaśaktisvābhāvyād ebhir uktaḥ samuccito satvabhūta eva pratīyate yathā pacatīty anenoktaḥ pākaḥ pāka ity anenoktaḥ satvarūpo pi śobhanāḥ samuccitā ityādau viśeṣaṇalābhavat cokte na viśeṣaṇalābhaḥ niyataparataṃtratvena viśeṣaṇasaṃbaṃdhāyogyatvāt | nanv eṣāṃ dyotakaṃ yady upasargavad anyārthaniyāmakatvaṃ | tarhi dhātoḥ prakarṣagatyādivācakatvavad ghaṭādipadānāṃm api samuccayārthavācakatā syāt | atha cādīnām evāsāv arthaḥ kā nāmaiṣāṃ dyotakatā | athānyasannidhānenaiva svārthasamarpaṇaṃ dyotakatā | tathā hi samuccayādiśabdāḥ kevalā api uccāritāḥ svārthasamarpaṇena kasyety ākāṃkṣāyāṃ samuccayinām utthāpayaṃti | na tathā ca ity ukte kasya ko veti jāyate ākāṃkṣā idam eva caiṣāṃ dyotakatvaṃ yad anyapadopasaṃdānena svārthasamarpakatvaṃ | pratyayānāṃ tv anyopasaṃdānena svārthasamarpakatve pi nānyapadopasaṃdānena tat | tarhi vācakataiṣārthād āgatā dyotakatāpadena bhavadbhir apalapyata iti | satyaṃ svātaṃtryeṇa vācakebhyaḥ kiṃ cid vailakṣyaṇyam āsthāya dyotakatāvyavahāro sya | īdṛg eva cāthaśabdasyāpi prastāvadyotakatvaṃ | yathā prastāva ity ukte kathāyā ityādi saṃbaṃdhyaṃtaraṃ saṃbadhyate naivam athety ukte kasya kiṃ veti jijñāsodeti śabdānuśāsanādipadasānnidhye tu prastāvādyavagater athaśabdo dyotaka ity ucyate | na tu śabdānuśāsanapadenoktasya prastutam ity adhyāhṛtapadenoktasya vā prastāvasya vyavasthāpakam iti | tathā ca kaiyyaṭe adhikāraḥ prastāvaḥ prāraṃbhaḥ tam athaśabdo dyotayatīty anenaivābhiprāyeṇoktaṃ | vākyapadīye py etādṛg eva tan nirṇītaṃ iti | tathā ca tatroktaṃ saṃbhavinam artham anabhivyaktam abhivyaṃjayan dyotaka ity ucyate | abhivyaktiś cānyārthākāṃkṣotthāpakatvaṃ | svasvasaṃbaṃdhiṣaṣṭhījanakatvaṃm anyāpārataṃtryaṃ viśeṣaṇādiyogaś ceti | tatra yathā samuccayādiśabdeṣu naivaṃ caśabde | tad uktaṃ co na samuccayavācī ṣaṣṭhyanupajanād asatvavacanāc ca | ekenānabhidhānāt prayoganiyamād guṇāśravaṇād iti | tasmāc cādīnām aupasaṃdānikī śaktir iva dyotanam iti | yat tu kaścid āha | pūrvam abhihitam arthaṃ prākaṭyena pradarśayan dyotako yathā dvaṃdve pūrvapadenoktam evārthaṃ dyotayan dvitīyaṃ padam iti | naitat sāraṃ || sāmānyopakrameṇāpi viśeṣaprayogadarśanāt | yathā gārgyo brāhmaṇa iti || ||

§ 2,197–2,221

p.37, l.9

(p.37, l.9)karmapravacanīyās tu na dyotakā nāpi vācakāḥ kiṃ tu yatkriyā-
(p.37, l.10)vaśād yaḥ saṃbaṃdho nyena yasminn upajātaḥ tasya kriyāpadasyāśra-
(p.37, l.11)vaṇe pi tatkṛtatvasya saṃbaṃdhe niyāmakaḥ | dvividho hi saṃ-
(p.37, l.12)baṃdhaḥ gamyamānakriyājanitasaṃbaṃdhapūrvakaḥ | śrūyamāṇakri-
(p.37, l.13)yājanitasaṃbaṃdhapūrvakaś ceti | ādyo yathā rājñaḥ puruṣa
(p.37, l.14)iti | atra hi na svarūpataḥ puruṣo rājñaḥ saṃbaṃdhī guṇa iva dravyasya |
(p.37, l.15)kiṃ tu bharaṇādikriyānimittakaḥ | yadahar evāsau hitaṃ vetanaṃ
(p.37, l.16)na dadāti tadahar evāsau na tatsaṃbaṃdhī | ato śrutām api gamya-
(p.37, l.17)mānāṃ bharaṇādikriyāṃ nimittīkṛtya saṃbaṃdhaḥ smṛtipa-
(p.37, l.18)tham avatarati | kvacit tu śrūyamāṇayaiva kriyayā saṃbaṃdhaghaṭa-
(p.37, l.19)naṃ | yathā mātuḥ smaratīti .. saṃbaṃdhaḥ sa ca śrū-
(p.37, l.20)yamāṇasmaraṇakriyānimittakaḥ | na ca karma...rthe-
(p.37, l.21)tyādīnāṃ vaiyyarthyam iti śaṃkyaṃ | samāsasaṃjñānām a...-
(p.37, l.22)vighaṭananimittam atra samāsādīti | luṅvidhānochedāyaiva
(p.37, l.23)sūtrāṇām āraṃbhāt .... adhīgarthadayeśāṃ karmaṇīty asya
(p.37, l.24)pratyudāharaṇaṃm anupapannaṃ | guṇānāṃ karaṇatvasyaiva pratī-
(p.38, l.1)ter iti vācyaṃ | karaṇa..mātur guṇānām ity eva vivakṣitatvāt |
(p.38, l.2)anyathā hi karaṇatākarmatvayoḥ saṃdeha syād iti | tathā ca harim anu
(p.38, l.3)surā ityādau surāṇām anunā sevyasevakabhāve saṃbaṃdhe sura-
(p.38, l.4)manobhilaṣitadānakriyāgarbhe śrute pi niyamaḥ kriyate | sevālakṣaṇaiva
(p.38, l.5)saṃbaṃdhaghaṭiketi | śākalyasya saṃhitām ityādau tu hetuhe-
(p.38, l.6)tumadbhāvasaṃbaṃdha ityādi | ata eva karma kriyāṃ proktavaṃtaḥ
(p.38, l.7)karmapravacanīyā ity anvarthamahāsaṃjñākaraṇam iti | nanv eṣāṃ
(p.38, l.8)kriyāpadākṣepakatvam evābhyupagamyatāṃ kiṃ saṃbaṃdhani-
(p.38, l.9)yāmakatveneti cet | na | tathā sati prādeśaṃ viparilikhatīty atra ver iva
(p.38, l.10)vimānakriyākṣepeṇa karmataiva syāt | prādeśaṃ vimāya parilikha-
(p.38, l.11)tīti hi tatrārthaḥ | tathātra harim anu harim anugachaṃtīty arthe karma-
(p.38, l.12)tvād eva dvitīyāsiddhau karmapravacanīyayoge dvitīyeti sūtra-
(p.38, l.13)vaiyyarthyaṃ syāt | ataḥ saṃbaṃdhamātravivakṣayaiva prakṛtaprayogā-
(p.38, l.14)ṇāṃ pravṛttau tatsaṃbaṃdhaghaṭakakriyāviśeṣāvasthāpakatvam
(p.38, l.15)evaiṣāṃ yuktam iti | tathā ca saṃbaṃdhe ṣaṣṭhiprāptau tadbādhanāya
(p.38, l.16)dvitīyāvidhānam api yujyata iti | dṛṣṭaś ca dhātor ākṣepo pratyayajann
(p.38, l.17)iti | atra tv apratiṣṭhitā ayajann ity arthaḥ nimittaviśeṣāvachedakā
(p.38, l.18)evaite | adhi brahmadatte paṃcālā iti | paripālanakriyā hi nimittaṃ
(p.38, l.19)svasvāmibhāvasya sādhinā vyajyate | abhimanyur arjunataḥ
(p.38, l.20)pratīty atra parākramādikṛto nukāryānukaraṇabhāvaḥ pratinā prakā-
(p.38, l.21)śyata ityādi sarvatra yojyaṃ | tad evaṃ saṃbaṃdhabhedaka-
(p.38, l.22)tvekarmapravacanīyānāṃ siddhe kvacit suḥ pūjāyām ityādinā ta-
(p.38, l.23)dabhāve pi karmapravacanīyasaṃjñopasargasaṃjñābādhena ṣatvādini-
(p.38, l.24)vṛttyarthaiva | tathā ca

karmapravacanīyās tu na dyotakā nāpi vācakāḥ kiṃ tu yatkriyāvaśād yaḥ saṃbaṃdho nyena yasminn upajātaḥ tasya kriyāpadasyāśravaṇe pi tatkṛtatvasya saṃbaṃdhe niyāmakaḥ | dvividho hi saṃbaṃdhaḥ gamyamānakriyājanitasaṃbaṃdhapūrvakaḥ | śrūyamāṇakriyājanitasaṃbaṃdhapūrvakaś ceti | ādyo yathā rājñaḥ puruṣa iti | atra hi na svarūpataḥ puruṣo rājñaḥ saṃbaṃdhī guṇa iva dravyasya | kiṃ tu bharaṇādikriyānimittakaḥ | yadahar evāsau hitaṃ vetanaṃ na dadāti tadahar evāsau na tatsaṃbaṃdhī | ato śrutām api gamyamānāṃ bharaṇādikriyāṃ nimittīkṛtya saṃbaṃdhaḥ smṛtipatham avatarati | kvacit tu śrūyamāṇayaiva kriyayā saṃbaṃdhaghaṭanaṃ | yathā mātuḥ smaratīti .. saṃbaṃdhaḥ sa ca śrūyamāṇasmaraṇakriyānimittakaḥ | na ca karma...rthetyādīnāṃ vaiyyarthyam iti śaṃkyaṃ | samāsasaṃjñānām a...vighaṭananimittam atra samāsādīti | luṅvidhānochedāyaiva sūtrāṇām āraṃbhāt .... adhīgarthadayeśāṃ karmaṇīty asya pratyudāharaṇaṃm anupapannaṃ | guṇānāṃ karaṇatvasyaiva pratīter iti vācyaṃ | karaṇa..mātur guṇānām ity eva vivakṣitatvāt | anyathā hi karaṇatākarmatvayoḥ saṃdeha syād iti | tathā ca harim anu surā ityādau surāṇām anunā sevyasevakabhāve saṃbaṃdhe suramanobhilaṣitadānakriyāgarbhe śrute pi niyamaḥ kriyate | sevālakṣaṇaiva saṃbaṃdhaghaṭiketi | śākalyasya saṃhitām ityādau tu hetuhetumadbhāvasaṃbaṃdha ityādi | ata eva karma kriyāṃ proktavaṃtaḥ karmapravacanīyā ity anvarthamahāsaṃjñākaraṇam iti | nanv eṣāṃ kriyāpadākṣepakatvam evābhyupagamyatāṃ kiṃ saṃbaṃdhaniyāmakatveneti cet | na | tathā sati prādeśaṃ viparilikhatīty atra ver iva vimānakriyākṣepeṇa karmataiva syāt | prādeśaṃ vimāya parilikhatīti hi tatrārthaḥ | tathātra harim anu harim anugachaṃtīty arthe karmatvād eva dvitīyāsiddhau karmapravacanīyayoge dvitīyeti sūtravaiyyarthyaṃ syāt | ataḥ saṃbaṃdhamātravivakṣayaiva prakṛtaprayogāṇāṃ pravṛttau tatsaṃbaṃdhaghaṭakakriyāviśeṣāvasthāpakatvam evaiṣāṃ yuktam iti | tathā ca saṃbaṃdhe ṣaṣṭhiprāptau tadbādhanāya dvitīyāvidhānam api yujyata iti | dṛṣṭaś ca dhātor ākṣepo pratyayajann iti | atra tv apratiṣṭhitā ayajann ity arthaḥ nimittaviśeṣāvachedakā evaite | adhi brahmadatte paṃcālā iti | paripālanakriyā hi nimittaṃ svasvāmibhāvasya sādhinā vyajyate | abhimanyur arjunataḥ pratīty atra parākramādikṛto nukāryānukaraṇabhāvaḥ pratinā prakāśyata ityādi sarvatra yojyaṃ | tad evaṃ saṃbaṃdhabhedakatve karmapravacanīyānāṃ siddhe kvacit suḥ pūjāyām ityādinā tadabhāve pi karmapravacanīyasaṃjñopasargasaṃjñābādhena ṣatvādinivṛttyarthaiva | tathā ca

p.38, l.25

kriyāyā dyotako nāyaṃ saṃbaṃdhasya na vācakaḥ | nāpi kriyāpadākṣepī saṃbaṃdhasya tu bhedaka

p.38, l.27

(p.38, l.27)iti tad evam apoddhṛtānāṃ nāmākhyātopasargāṇām arthaḥ pra-
(p.38, l.28)darśitaḥ | akhaṃḍārtham eva tu vākyaṃ || || khaṃḍārthatāyāṃ tu
(p.39, l.1)gaurakharakṛṣṇasarpādiśabdebhyo jātipratītir na syāt | avaya-
(p.39, l.2)vārthamātram eva pratīyeta | kiṃ ca rājapuruṣa ityādāv ekārthībhāvā-
(p.39, l.3)panne rthe yady avayavamātrāt tatpratītir ucyate tadā teṣāṃ pṛtha-
(p.39, l.4)garthatvasyaiva dṛṣṭatvād ekārthībhāvo viśeṣaṇaviśeṣyabhāvena
(p.39, l.5)pratītir iti viruddham āpadyeta | adhistrītyādau tv adhikaraṇavṛttitā-
(p.39, l.6)dher adṛṣṭacarī kalpanīyā syāt | citragur ityādāv anyapadārtha-
(p.39, l.7)sya śabdasyaiva pratītir na syāt | citragopade hi svārtham abhidhāya
(p.39, l.8)nivṛttavyāpāre kenedānīṃ tatsvāmī pratīyeta | samudāyeneti cet |
(p.39, l.9)rājñaḥ puruṣa ity atrāpi tathāstv iti balād āgatākhaṃḍārthatā | kiṃ
(p.39, l.10)ca | prajñuḥ saṃjñur ityādau jñuśabdasya jānuvācakatā kva
(p.39, l.11)dṛṣṭā | yenāsmāt tatpratītiḥ syāt | ihaiva dṛṣṭetiviśiṣṭād eva sāstu
(p.39, l.12)kim akḷptajñuśabdārthakalpanayeti || || evaṃ akhaṃḍavādinosva-
(p.39, l.13)mate samarthite 'trāpi paṃcākṣepī khaṃḍavādināṃ labdhāvakāśā
(p.39, l.14)śira udghāṭayati | tathā hi | yadi pratyekaṃ nārthavattā tarhi devadatta-
(p.39, l.15)yajñadattaviṣṇumitrā bhojyantām ity atra devadattādipadānāṃ
(p.39, l.16)pṛthagarthatvābhāvāt | samudāyasya cāvibhaktārthakatvād bahvarthatvā-
(p.39, l.17)bhāvād bahuvacanānupapattir iti ced ayam atra samādhiḥ |
(p.39, l.18)yathā kṛtaikaśeṣa eva śabdo gargā ityādau svaśaktyā bahvarthavṛttir
(p.39, l.19)evaṃ dvaṃdvaśabdo pi samudāyo nira...d bahvarthavṛttir iti |

iti tad evam apoddhṛtānāṃ nāmākhyātopasargāṇām arthaḥ pradarśitaḥ | akhaṃḍārtham eva tu vākyaṃ || || khaṃḍārthatāyāṃ tu gaurakharakṛṣṇasarpādiśabdebhyo jātipratītir na syāt | avayavārthamātram eva pratīyeta | kiṃ ca rājapuruṣa ityādāv ekārthībhāvāpanne rthe yady avayavamātrāt tatpratītir ucyate tadā teṣāṃ pṛthagarthatvasyaiva dṛṣṭatvād ekārthībhāvo viśeṣaṇaviśeṣyabhāvena pratītir iti viruddham āpadyeta | adhistrītyādau tv adhikaraṇavṛttitādher adṛṣṭacarī kalpanīyā syāt | citragur ityādāv anyapadārthasya śabdasyaiva pratītir na syāt | citragopade hi svārtham abhidhāya nivṛttavyāpāre kenedānīṃ tatsvāmī pratīyeta | samudāyeneti cet | rājñaḥ puruṣa ity atrāpi tathāstv iti balād āgatākhaṃḍārthatā | kiṃ ca | prajñuḥ saṃjñur ityādau jñuśabdasya jānuvācakatā kva dṛṣṭā | yenāsmāt tatpratītiḥ syāt | ihaiva dṛṣṭeti viśiṣṭād eva sāstu kim akḷptajñuśabdārthakalpanayeti || || evaṃ akhaṃḍavādino svamate samarthite 'trāpi paṃcākṣepī khaṃḍavādināṃ labdhāvakāśā śira udghāṭayati | tathā hi | yadi pratyekaṃ nārthavattā tarhi devadattayajñadattaviṣṇumitrā bhojyantām ity atra devadattādipadānāṃ pṛthagarthatvābhāvāt | samudāyasya cāvibhaktārthakatvād bahvarthatvābhāvād bahuvacanānupapattir iti ced ayam atra samādhiḥ | yathā kṛtaikaśeṣa eva śabdo gargā ityādau svaśaktyā bahvarthavṛttir evaṃ dvaṃdvaśabdo pi samudāyo nira...d bahvarthavṛttir iti |

§ 2,222

p.39, l.20

(p.39, l.20)nanu tathāpi bahvarthavṛtto dvaṃdvapadasaṃghāte bhujikriyā-
(p.39, l.21)nvayo bahuṣv anvayaṃ saṃbhavād alabhamānaḥ pratyekaṃ nāvati-
(p.39, l.22)ṣṭheta .... padārthasadbhāve nanvita eva prasajyeteti dvitīyaṃ
(p.39, l.23)codyaṃ | tatrāpy uttaraṃ | yathā brāhmaṇā bhojyaṃtām ity ekaśabde-
(p.40, l.1)naikākāreṇa .. bhujikriyāsamudāye nvayam asaṃbha-
(p.40, l.2)vād alabhamānā pratyekam avatiṣṭhate | evam ihāpi dvaṃdvāt samudāye
(p.40, l.3)pratipanne pi buddhiparikalpitapravibhāga .. samāśrayaṇena
(p.40, l.4)pratyekam eva vākyaparisamāptiḥ |

nanu tathāpi bahvarthavṛtto dvaṃdvapadasaṃghāte bhujikriyānvayo bahuṣv anvayaṃ saṃbhavād alabhamānaḥ pratyekaṃ nāvatiṣṭheta .... padārthasadbhāve nanvita eva prasajyeteti dvitīyaṃ codyaṃ | tatrāpy uttaraṃ | yathā brāhmaṇā bhojyaṃtām ity ekaśabdenaikākāreṇa .. bhujikriyāsamudāye nvayam asaṃbhavād alabhamānā pratyekam avatiṣṭhate | evam ihāpi dvaṃdvāt samudāye pratipanne pi buddhiparikalpitapravibhāga .. samāśrayaṇena pratyekam eva vākyaparisamāptiḥ |

§ 2,223–2,224

p.40, l.5

(p.40, l.5)nanu janapadatadavadhyoś cetyādau tachabdena dvaṃdvapadārtha
(p.40, l.6)eva parāmṛṣṭo vākyārthavyatirekeṇa padārthasadbhāve ta-
(p.40, l.7)tparāmarśo yujyate ity avaśyaṃ dvaṃdvapadānām aṃgīkāryeti tṛtī-
(p.40, l.8)yaṃ codyaṃ | tatrāpi parihāraḥ | syād etat yadi dva .. padā-
(p.40, l.9)rthaparāmarśena janapadāvagatir avagamyeti syād eṣa doṣaḥ | vayaṃ
(p.40, l.10)tv akhaṃḍād asmād akhaṃḍam eva pratīmaḥ | upāyatvena padārtha-
(p.40, l.11)vijñānam iti na kāpi doṣakalāpīti | tad uktam |

nanu janapadatadavadhyoś cetyādau tachabdena dvaṃdvapadārtha eva parāmṛṣṭo vākyārthavyatirekeṇa padārthasadbhāve tatparāmarśo yujyate ity avaśyaṃ dvaṃdvapadānām aṃgīkāryeti tṛtīyaṃ codyaṃ | tatrāpi parihāraḥ | syād etat yadi dva .. padārthaparāmarśena janapadāvagatir avagamyeti syād eṣa doṣaḥ | vayaṃ tv akhaṃḍād asmād akhaṃḍam eva pratīmaḥ | upāyatvena padārthavijñānam iti na kāpi doṣakalāpīti | tad uktam |

p.40, l.12

yad aṃtarāle vijñātuṃ padārtheṣūpajāyate | pratipatter upāyāsau kramavān avadhāraṇāt ||

p.40, l.14

(p.40, l.14)iti .. vākye padānāṃm apṛthagarthatve dhavakhadirapa-
(p.40, l.15)lāśā chidyaṃtām ity ukte kramasyāpratīter ekadaiva chidyanuṣṭhā-
(p.40, l.16)naṃ prasajyeteti caturthaṃ codyaṃ | tatra parihāraḥ | yathā
(p.40, l.17)khadiraḥ chidyatām ity ekakhadirachede nodite pi śākhādikrameṇaiva
(p.40, l.18)chedo naikasminn eva kṣaṇe sarvasyāpi chedanaṃ saṃbhavati |
(p.40, l.19)khadirādisamudāyasya yugapa chettum aśakteḥ krameṇaiva
(p.40, l.20)chedanam iti

iti .. vākye padānāṃm apṛthagarthatve dhavakhadirapalāśā chidyaṃtām ity ukte kramasyāpratīter ekadaiva chidyanuṣṭhānaṃ prasajyeteti caturthaṃ codyaṃ | tatra parihāraḥ | yathā khadiraḥ chidyatām ity ekakhadirachede nodite pi śākhādikrameṇaiva chedo naikasminn eva kṣaṇe sarvasyāpi chedanaṃ saṃbhavati | khadirādisamudāyasya yugapa chettum aśakteḥ krameṇaiva chedanam iti

§ 2,225

p.40, l.21

(p.40, l.21)nanv asmin parvate dhavakhadirapalāśā chidyantām iti samudāyārthe
(p.40, l.22)tadekadeśachedenāpi noditānuṣṭhānaṃ prayojyātmānaṃ
(p.41, l.1)kṛtakṛtyaṃ manyaṃte tan na prakalpeta samudāyachedasya nodi-
(p.41, l.2)tatvāt tadekadeśamātre cānuṣṭhānād iti paṃcamaṃ | tad apy
(p.41, l.3)abhadraṃ | yathānaṃteṣu brāhmaṇeṣu satsv api brāhmaṇā bhojyaṃtām
(p.41, l.4)iti noditānuṣṭhānaṃ tad ekadeśe pravartyate | tathehāpi dvaṃ-
(p.41, l.5)dvavācyasamudāye ṃtargatāvayavapravarttitāpi chidikriyā na śa-
(p.41, l.6)bdārthaparityāgahetur iti |

nanv asmin parvate dhavakhadirapalāśā chidyantām iti samudāyārthe tadekadeśachedenāpi noditānuṣṭhānaṃ prayojyātmānaṃ kṛtakṛtyaṃ manyaṃte tan na prakalpeta samudāyachedasya noditatvāt tadekadeśamātre cānuṣṭhānād iti paṃcamaṃ | tad apy abhadraṃ | yathānaṃteṣu brāhmaṇeṣu satsv api brāhmaṇā bhojyaṃtām iti noditānuṣṭhānaṃ tad ekadeśe pravartyate | tathehāpi dvaṃdvavācyasamudāye ṃtargatāvayavapravarttitāpi chidikriyā na śabdārthaparityāgahetur iti |

§ 2,226–2,249

p.41, l.7

(p.41, l.7)nanu yadi samudāyasyaiva vācyatvaṃ tarhi kathaṃ pūrva-
(p.41, l.8)padārthapradhāno vyayībhāva ityādir vyavahāro bhavatāṃ samaṃjasa iti
(p.41, l.9)paṃcamaṃ | tad api vicārāsaham | pūrvapadārthādiprādhānyasyābu-
(p.41, l.10)dhabodhāya pravṛtteḥ kalpanā tān praty eva | na vastutaḥ
(p.41, l.11)anenaivābhiprāyeṇa mahābhāṣye nañsamāse pūrvapadārthādiprādhā-
(p.41, l.12)nyaṃ vicāritam | nañarthābhidheyasya sakalajanaprasi-
(p.41, l.13)ddhatvād vikalpānupapattiḥ syād iti ... taḥ | ataḥ sarvo yam
(p.41, l.14)apoddhāraḥ kālpanika eva ... tatra prakṛtyartham api pra-
(p.41, l.15)tyaya evābhidadhātīti vaktavyam a.. tadā śaptipau saṃha-
(p.41, l.16)tyaivārtham āhatuḥ | kvacit tu juhotītyādau kevala... pratya-
(p.41, l.17)yādikalpanā na vāstavī kiṃ tu kalpanāmātram iti kiṃ ca śāstra
(p.41, l.18).. prakṛtitvenety avyavasthitam eva prakṛtipratyayādivi-
(p.41, l.19)bhāgakalpanam iti | na ca vācyaṃ | vastuta eva .. abudha-
(p.41, l.20)bodhanasya vāstavena rūpeṇa karttum aśakyatvād āvidyika evopāyo ṃgī-
(p.41, l.21)kārya iti balād āyātatvāt | ...tā eva | tasmād upāyā chāstrāṇi
(p.42, l.1)jijñāsūnām abudhānāṃ pratāraṇā eva paraṃ tair asatyām evāvidyām
(p.42, l.2)utsṛjya satyaṃ vidyāsvarūpaṃ brahma prāpnoti kiṃ ca yadi
(p.42, l.3)padārthasaṃsargamātraṃ vākyārthas tarhi vāyur vai kṣepiṣṭhetyā-
(p.42, l.4)dīnāṃ vidhyanvayāt pūrvaṃ pratipannasyārthasya tyāga... ca
(p.42, l.5)syāt | stutipradhānāsu niṃdāsu niṃdāpradhānāsu ca stutiṣu padārtha-
(p.42, l.6)samanvayamātrapratītau stutiniṃdā... padārthasaṃsargasyaiva
(p.42, l.7)vākyārthatve brāhmaṇaṃ na hanyād ityādau padārthavirodhād vākyā-
(p.42, l.8)rthapratītir eva na syāt | brāhmaṇaṃ neti .. api ca
(p.42, l.9)vṛkṣaśabdād vṛkṣasattāpratītau nāstīty asyāsattāpratipādakasyānvayābhā-
(p.42, l.10)vād vṛkṣo nāstīti vākyārtho durghaṭaḥ syāt..tīyete naño
(p.42, l.11)vaiyarthyaṃ | tathā coktaṃ |

nanu yadi samudāyasyaiva vācyatvaṃ tarhi kathaṃ pūrvapadārthapradhāno vyayībhāva ityādir vyavahāro bhavatāṃ samaṃjasa iti paṃcamaṃ | tad api vicārāsaham | pūrvapadārthādiprādhānyasyābudhabodhāya pravṛtteḥ kalpanā tān praty eva | na vastutaḥ anenaivābhiprāyeṇa mahābhāṣye nañsamāse pūrvapadārthādiprādhānyaṃ vicāritam | nañarthābhidheyasya sakalajanaprasiddhatvād vikalpānupapattiḥ syād iti ... taḥ | ataḥ sarvo yam apoddhāraḥ kālpanika eva ... tatra prakṛtyartham api pratyaya evābhidadhātīti vaktavyam a.. tadā śaptipau saṃhatyaivārtham āhatuḥ | kvacit tu juhotītyādau kevala... pratyayādi kalpanā na vāstavī kiṃ tu kalpanāmātram iti kiṃ ca śāstra .. prakṛtitvenety avyavasthitam eva prakṛtipratyayādivibhāgakalpanam iti | na ca vācyaṃ | vastuta eva .. abudhabodhanasya vāstavena rūpeṇa karttum aśakyatvād āvidyika evopāyo ṃgīkārya iti balād āyātatvāt | ...tā eva | tasmād upāyā chāstrāṇi jijñāsūnām abudhānāṃ pratāraṇā eva paraṃ tair asatyām evāvidyām utsṛjya satyaṃ vidyāsvarūpaṃ brahma prāpnoti kiṃ ca yadi padārthasaṃsargamātraṃ vākyārthas tarhi vāyur vai kṣepiṣṭhetyādīnāṃ vidhyanvayāt pūrvaṃ pratipannasyārthasya tyāga... ca syāt | stutipradhānāsu niṃdāsu niṃdāpradhānāsu ca stutiṣu padārthasamanvayamātrapratītau stutiniṃdā... padārthasaṃsargasyaiva vākyārthatve brāhmaṇaṃ na hanyād ityādau padārthavirodhād vākyārthapratītir eva na syāt | brāhmaṇaṃ neti .. api ca vṛkṣaśabdād vṛkṣasattāpratītau nāstīty asyāsattāpratipādakasyānvayābhāvād vṛkṣo nāstīti vākyārtho durghaṭaḥ syāt..tīyete naño vaiyarthyaṃ | tathā coktaṃ |

p.42, l.12

satāṃ ca na nirodho sti so satsu ca na yujyate | jagaty anena nyāyena nañarthaḥ pralayaṃ gataḥ ||

p.42, l.14

(p.42, l.14)iti.. ghaṭabuddhir atra na kāryety arthaḥ | tan na | śabdasya
(p.42, l.15)budhyarthatvābhāvāt | jātāyā ghaṭabuddher aniṣedhād ajātāyāś ca niṣe-
(p.42, l.16)dhānupapatteḥ | atha mithyātvaṃ nañā ghaṭabuddher
(p.42, l.17)ucyate | tad api na paryudāsaprasajyapratiṣedhābhyāṃ mithyātvā-
(p.42, l.18)lābhāt | atha nañābhāvamātraṃ s nañaḥ prāk prayogaḥ syāt |
(p.42, l.19)atha ghaṭa ity api viśeṣasamarpaṇārtham ucyate tarhi sāmānyataḥ pra-
(p.42, l.20)saktau viśeṣasamarpakaṃ niyamārtham ..ti | tasmān niṣedha-
(p.42, l.21)vatsu vākyeṣv ananvayād itara padavaiyyarthyaprasaṃgād akhaṃḍā-
(p.42, l.22)rthataiva jyāyasīti kiṃ ca udahāri bhagini yā tvaṃ śirasānaḍvāhaṃ
(p.43, l.1)vahasi sā tvaṃ sācīnaṃ kuṃbham abhidhāvantam adrā-
(p.43, l.2)kṣīr ityādau pratīyamānapadārthānvayaviruddhaiva vākyārthāt
(p.43, l.3)pratipattiḥ ..ti | api ca

iti.. ghaṭabuddhir atra na kāryety arthaḥ | tan na | śabdasya budhyarthatvābhāvāt | jātāyā ghaṭabuddher aniṣedhād ajātāyāś ca niṣedhānupapatteḥ | atha mithyātvaṃ nañā ghaṭabuddher ucyate | tad api na paryudāsaprasajyapratiṣedhābhyāṃ mithyātvālābhāt | atha nañābhāvamātraṃ s nañaḥ prāk prayogaḥ syāt | atha ghaṭa ity api viśeṣasamarpaṇārtham ucyate tarhi sāmānyataḥ prasaktau viśeṣasamarpakaṃ niyamārtham ..ti | tasmān niṣedhavatsu vākyeṣv ananvayād itara padavaiyyarthyaprasaṃgād akhaṃḍārthataiva jyāyasīti kiṃ ca udahāri bhagini yā tvaṃ śirasānaḍvāhaṃ vahasi sā tvaṃ sācīnaṃ kuṃbham abhidhāvantam adrākṣīr ityādau pratīyamānapadārthānvayaviruddhaiva vākyārthāt pratipattiḥ ..ti | api ca

p.43, l.4

iṃdor lakṣma smaravijayinaḥ kaṃṭhamūlaṃ murārir dignāgānāṃ madamalamaṣībhāñji gaṃḍasthalāni | adyāpy urvīvalayatilaka śyāmalimnānuliptāny udbhāsaṃte vada dhavalitaṃ kiṃ yaśobhis tvadīyaiḥ ||
he helājitabodhisatva vacasāṃ kiṃ vistarais toyadhe nāsti tvatsadṛśaḥ paraḥ parahitādhāne gṛhītavrataḥ | tṛṣyatpāṃthaparopakāraghaṭanādaurmukhyalabdhāyaśobhāraprodvahane karoṣi kṛpayā sāhāyakaṃ yan maroḥ ||

p.43, l.12

(p.43, l.12)iti stutiniṃdāpradhāneṣu vākyeṣu pratīyamānapadārthānvaya-
(p.43, l.13)rūpasya vākyārthasyāyogād viśiṣṭasyaivāsāv artha iti yuktam u...-
(p.43, l.14)yamānasaṃsargopāyaka evābhimato vākyārtha iti maṃtavyaṃ | pūrvaṃ
(p.43, l.15)bādhād vichinnasya punaḥ saṃgrathanānupapatteḥ || ||

iti stutiniṃdāpradhāneṣu vākyeṣu pratīyamānapadārthānvayarūpasya vākyārthasyāyogād viśiṣṭasyaivāsāv artha iti yuktam u...yamānasaṃsargopāyaka evābhimato vākyārtha iti maṃtavyaṃ | pūrvaṃ bādhād vichinnasya punaḥ saṃgrathanānupapatteḥ || ||

§ 2,250

p.43, l.16

(p.43, l.16)idānīm apoddhārāśrayaṇena gauṇamukhyavibhāgaḥ prati-
(p.43, l.17)pādyate | tatra kecid eka eva śabdo nānārtha ity āhuḥ | apare rthabhedā
(p.43, l.18)chabdabheda iti | tatrāpi dvau pakṣau | padapadārthasatyatvaṃ kalpi-
(p.43, l.19)tatvaṃ ceti |

idānīm apoddhārāśrayaṇena gauṇamukhyavibhāgaḥ pratipādyate | tatra kecid eka eva śabdo nānārtha ity āhuḥ | apare rthabhedā chabdabheda iti | tatrāpi dvau pakṣau | padapadārthasatyatvaṃ kalpitatvaṃ ceti |

§ 2,251–2,284

p.43, l.20

(p.43, l.20)tatraikaśabdadarśane piśabdasyaupacāritvaṃ prasiddhyaprasiddhikṛtaṃ
(p.43, l.21)| svarūpārthavatvena bāhyārthavatvena veti pra...bhedavādi-
(p.43, l.22)mate ceti dvādaśa pakṣāḥ | tatraika eva śabdo nānānimittaiḥ pravṛtto nā-
(p.44, l.1)nārtho rthaprakaraṇādivaśāt tu viśeṣāvasāya iti mate śabdaḥ sā-
(p.44, l.2)snādimati gotvena nimittena pravarttate tathā vāhīke pi jāḍyādinā
(p.44, l.3)| tatra sāsnāmati prasiddhatvān mukhya ity ucyate vāhīkādau tv apra-
(p.44, l.4)siddhatvād gauṇa iti | yathaiko maṃtraḥ svātmani budhyādau de-
(p.44, l.5)vatāyāṃ ca pūjādau anekaśaktiyukto niyata eva prayujyate | tathāpi go-
(p.44, l.6)śabda iti | kecitv āhuḥ | gośabdasyārtho gotvam eva tam asau
(p.44, l.7)kadāpi na vyabhicarati | gotvam eva tu kvacid vāstavaṃ kvacid āropitam
(p.44, l.8)iti ... tad vāstavam evālaṃbya śabdasya pravṛttis tatrāsau mu-
(p.44, l.9)khya ity ucyate 'nyatra tu gauṇa iti | ataḥ śabdasya mukhyatvagauṇatve
(p.44, l.10)nāropāropavattve eveti | atha vā svarūpam eva sarvatra śa-
(p.44, l.11)bdānāṃ vācyaṃ tat tu sāsnāmati vāhīke cāropitaṃ samānam eva tathā
(p.44, l.12)prasiddhyaprasiddhivaśād gauṇamukhyabhāva iti | bhedavā-
(p.44, l.13)dinas tu pūrvoktair eva prakārair mukhyagauṇavyavasthāṃ bhinnānām
(p.44, l.14)eva pratipādayaṃti | tathā cohitād deva ājyaṃ śuddham
(p.44, l.15)asīty asmān maṃtrād devīr āpa ityāder bhinnā eva tāvatā ca na
(p.44, l.16)teṣām avedatvam | vaidikenaiva liṃgenohitatvāt | tathā ca liṃgādya-
(p.44, l.17)numitir ādirūpo yathā vaidikā barhir devasadanam ity anena
(p.44, l.18)barhir lunīyād iti tathohitā api maṃtrāḥ paṭhitās tv apaṭhitānām
(p.44, l.19)upalakṣaṇam iti | yad vā dvāv api śabdasyārthau mukhyo gauṇaś
(p.44, l.20)ca | yo rthāṃtaram avalaṃbya pravarttate sa mukhyaḥ yas tu sāsnādi-
(p.44, l.21)madarthagatajāḍyādyarthāvalaṃbanena pravṛttaḥ sa gauṇa iti
(p.44, l.22)skhaladgatitvāskhaladgatitvābhyām eva gauṇamukhyavyavahāra iti |
(p.44, l.23)akhaṃḍavādimate tu gogatadharmāvachinno vāhīka ity akhaṃḍārtho pi
(p.44, l.24)gaur vāhīka iti vākye poddhṛtapadapadārthāprasiddhinimi-
(p.44, l.25)tta eva gauṇavyavahāra iti | kecit tu mukhyasadṛśe pravṛtter gauṇa-
(p.44, l.26)tvaṃ viparyāsena pravṛttinimittasya pravṛtter gauṇa ity
(p.45, l.1)āhuḥ viparyāso pi buddhikṛto na tv iṃdriyadoṣakṛto nyathā śukti-
(p.45, l.2)kāyāṃ rajatapadaprayogo gauṇaḥ syād iti | yad vā gośabda-
(p.45, l.3)syobhayavācakatve pi prasiddhe prayujyamānaśrutimātreṇa tam
(p.45, l.4)arthaṃ pratyāyya skhaladgatir ity ucyate | padāṃtarasamabhi-
(p.45, l.5)vyāhārāt | nā...yaṃ pratipādaka .. yathā kha-
(p.45, l.6)ḍgaṃm ānayety ukte khaḍgasa... vya.. sāsnādimati
(p.45, l.7)... varṇasārūpa... svarūpasya veti | na... ity
(p.45, l.8)atra yady arūpya ...vīna... tau gauḥ saṃpadyata
(p.45, l.9)ity atrāsatyāvasthāropite gauṇārthataiva | ata evaud iti pra-
(p.45, l.10)gṛhyasaṃjñāyāḥ prāptir nāsty eva padakārye vāgū ...
(p.45, l.11)tarasāmānādhikaraṇyān mukhyagauṇārthapratīteḥ | tvadbha-
(p.45, l.12)vatīty atra yuṣmadarthasya gauṇatvān madhyamapuruṣābhāvaḥ |
(p.45, l.13)mahadbhūtaś caṃdramā ity ātvam na bhavati | na ca vā-
(p.45, l.14)cyam amahata eva tasyānāropitamahadavasthāyās taṃtūnām iva paṭībhā-
(p.46, l.1)vasya vidyamānasya katham upacaritateti | caṃdramasaḥ sa-
(p.46, l.2)rvadaikarūpatvād vṛddhihrāsayor abhāvāt kalopacayāpacayayos tatrāro-
(p.46, l.3)pitatvād evaṃ vivakṣopapatteḥ yad vā cvyaṃto mahacchabdo
(p.46, l.4)bhūtaśabdapravṛttinimittabhūte bhavane paryavasyati | bhūtaśa-
(p.46, l.5)bdas tu mahattvenāspṛṣṭe caṃdrasvarūpa iti vaiyyadhikaraṇyād ātvābhā-
(p.46, l.6)vaḥ | kalāś cāvyayasya tasya sūryaraśmipraveśanimittāḥ | na
(p.46, l.7)nu yady āropanimittaṃ gauṇatvaṃ tarhi māṇavakayor agnisomasaṃjña-
(p.46, l.8)kayor gauṇārthabhāvād agnisomau māṇavakāv iti ṣatvaṃ
(p.46, l.9)prāpnoti | maivaṃ | prasiddhaśabdasaṃbhavenāprasiddhagrahasya nira-
(p.46, l.10)staprasaratvāt | tarhi hariścaṃdro māṇavaka iti suṭ prāpnoti
(p.46, l.11)| maivaṃ | tatrāvayavavṛttyanāśrayaṇena rājñi prasiddhasyaiva saṃ-
(p.46, l.12)jñātvena viniyogāt | yeṣām api bauddha eva śabdārthas teṣām api
(p.46, l.13)budhyoḥ satyatvāsatyatvābhyāṃ gauṇamukhyavibhāgaḥ || ||

tatraikaśabdadarśane piśabdasyaupacāritvaṃ prasiddhyaprasiddhikṛtaṃ | svarūpārthavatvena bāhyārthavatvena veti pra...bhedavādimate ceti dvādaśa pakṣāḥ | tatraika eva śabdo nānānimittaiḥ pravṛtto nānārtho rthaprakaraṇādivaśāt tu viśeṣāvasāya iti mate śabdaḥ sāsnādimati gotvena nimittena pravarttate tathā vāhīke pi jāḍyādinā | tatra sāsnāmati prasiddhatvān mukhya ity ucyate vāhīkādau tv aprasiddhatvād gauṇa iti | yathaiko maṃtraḥ svātmani budhyādau devatāyāṃ ca pūjādau anekaśaktiyukto niyata eva prayujyate | tathāpi gośabda iti | kecitv āhuḥ | gośabdasyārtho gotvam eva tam asau kadāpi na vyabhicarati | gotvam eva tu kvacid vāstavaṃ kvacid āropitam iti ... tad vāstavam evālaṃbya śabdasya pravṛttis tatrāsau mukhya ity ucyate 'nyatra tu gauṇa iti | ataḥ śabdasya mukhyatvagauṇatve nāropāropavattve eveti | atha vā svarūpam eva sarvatra śabdānāṃ vācyaṃ tat tu sāsnāmati vāhīke cāropitaṃ samānam eva tathā prasiddhyaprasiddhivaśād gauṇamukhyabhāva iti | bhedavādinas tu pūrvoktair eva prakārair mukhyagauṇavyavasthāṃ bhinnānām eva pratipādayaṃti | tathā cohitād deva ājyaṃ śuddham asīty asmān maṃtrād devīr āpa ityāder bhinnā eva tāvatā ca na teṣām avedatvam | vaidikenaiva liṃgenohitatvāt | tathā ca liṃgādyanumitir ādirūpo yathā vaidikā barhir devasadanam ity anena barhir lunīyād iti tathohitā api maṃtrāḥ paṭhitās tv apaṭhitānām upalakṣaṇam iti | yad vā dvāv api śabdasyārthau mukhyo gauṇaś ca | yo rthāṃtaram avalaṃbya pravarttate sa mukhyaḥ yas tu sāsnādimadarthagatajāḍyādyarthāvalaṃbanena pravṛttaḥ sa gauṇa iti skhaladgatitvāskhaladgatitvābhyām eva gauṇamukhyavyavahāra iti | akhaṃḍavādimate tu gogatadharmāvachinno vāhīka ity akhaṃḍārtho pi gaur vāhīka iti vākye poddhṛtapadapadārthāprasiddhinimitta eva gauṇavyavahāra iti | kecit tu mukhyasadṛśe pravṛtter gauṇatvaṃ viparyāsena pravṛttinimittasya pravṛtter gauṇa ity āhuḥ viparyāso pi buddhikṛto na tv iṃdriyadoṣakṛto nyathā śuktikāyāṃ rajatapadaprayogo gauṇaḥ syād iti | yad vā gośabdasyobhayavācakatve pi prasiddhe prayujyamānaśrutimātreṇa tam arthaṃ pratyāyya skhaladgatir ity ucyate | padāṃtarasamabhivyāhārāt | nā...yaṃ pratipādaka .. yathā khaḍgaṃm ānayety ukte khaḍgasa... vya.. sāsnādimati ... varṇasārūpa... svarūpasya veti | na... ity atra yady arūpya ...vīna... tau gauḥ saṃpadyata ity atrāsatyāvasthāropite gauṇārthataiva | ata evaud iti pragṛhyasaṃjñāyāḥ prāptir nāsty eva padakārye vāgū ... tarasāmānādhikaraṇyān mukhyagauṇārthapratīteḥ | tvadbhavatīty atra yuṣmadarthasya gauṇatvān madhyamapuruṣābhāvaḥ | mahadbhūtaś caṃdramā ity ātvam na bhavati | na ca vācyam amahata eva tasyānāropitamahadavasthāyās taṃtūnām iva paṭībhāvasya vidyamānasya katham upacaritateti | caṃdramasaḥ sarvadaikarūpatvād vṛddhihrāsayor abhāvāt kalopacayāpacayayos tatrāropitatvād evaṃ vivakṣopapatteḥ yad vā cvyaṃto mahacchabdo bhūtaśabdapravṛttinimittabhūte bhavane paryavasyati | bhūtaśabdas tu mahattvenāspṛṣṭe caṃdrasvarūpa iti vaiyyadhikaraṇyād ātvābhāvaḥ | kalāś cāvyayasya tasya sūryaraśmipraveśanimittāḥ | na nu yady āropanimittaṃ gauṇatvaṃ tarhi māṇavakayor agnisomasaṃjñakayor gauṇārthabhāvād agnisomau māṇavakāv iti ṣatvaṃ prāpnoti | maivaṃ | prasiddhaśabdasaṃbhavenāprasiddhagrahasya nirastaprasaratvāt | tarhi hariścaṃdro māṇavaka iti suṭ prāpnoti | maivaṃ | tatrāvayavavṛttyanāśrayaṇena rājñi prasiddhasyaiva saṃjñātvena viniyogāt | yeṣām api bauddha eva śabdārthas teṣām api budhyoḥ satyatvāsatyatvābhyāṃ gauṇamukhyavibhāgaḥ || ||

§ 2,298–2,308

p.46, l.14

(p.46, l.14)idam idānīṃ vicāryate | śabdāt pratīto rthaḥ sarvaḥ sarvatra viva-
(p.46, l.15)kṣādhīna uta kva cid avivakṣāpīti | kiṃ tāvat prāptaṃ |
(p.46, l.16)yadi vaktur avivakṣitaṃ kathaṃ śabdena prakāśyeta | yadi vā prakāśitaṃ
(p.46, l.17)vaktur vivakṣitam iti tatrottaraṃ | yathā ghaṭāyonmīlitaṃ
(p.46, l.18)cakṣuḥ paṭaṃ prakāśayati | yathā vā paṭadarśanāya gṛhāntarṇīto dīpo
(p.46, l.19)ghaṭādīn api prakāśayaty evaṃ śabdo vivakṣitam api sva-
(p.46, l.20)prakāśanaśaktisāmarthyāt prakāśayaty eva | tathāpi yadarthaṃ prayuktas
(p.46, l.21)tatpratītir mukhyaṃ prayojanam itaran nāṃtarīyakam iti |
(p.46, l.22)tathā ca brāhmaṇo na haṃtavya ityādau pratītam apy ekatvaṃ na viva-
(p.46, l.23)kṣyate jātis tu vivakṣyata eva | tathā ca yathā māṃsārthī sāsthirudhi-
(p.46, l.24)rān āhṛtyāpy apekṣitam ādatte 'nyac ca tyajati tathā vaktā-
(p.46, l.25)rthāṃtarasya saṃsṛṣṭasya kevalam upādātum aśakyatvād vivakṣite py
(p.46, l.26)ekasminn anyasaṃsṛṣṭam eva tātparyaviṣayībhūtam upā-
(p.47, l.1)datta iti | evaṃ śabdād guṇapradhānabhāvo nyathā pratīto pi na viva-
(p.47, l.2)kṣyate | tasyādita udāttam ardhahrasvam ity atra hrasvaśabdo
(p.47, l.3)mātropalakṣaṇārtha iti dīrghaplutayor apy ādibhūtārddhamātrā gṛhyaṃte
(p.47, l.4)| yathā tena divyatīti kriyāprādhānye taddhitārtho na viva-
(p.47, l.5)kṣyate | kriyākartṛtāmātre tu tātparyaṃ | tathā bhāva ity
(p.47, l.6)atra puṃstvaikatve | tathā ca tayor nāṃtarīyakatayopādānān nārtha-
(p.47, l.7)tvena prayojakateti || || ꣼ ||

idam idānīṃ vicāryate | śabdāt pratīto rthaḥ sarvaḥ sarvatra vivakṣādhīna uta kva cid avivakṣāpīti | kiṃ tāvat prāptaṃ | yadi vaktur avivakṣitaṃ kathaṃ śabdena prakāśyeta | yadi vā prakāśitaṃ vaktur vivakṣitam iti tatrottaraṃ | yathā ghaṭāyonmīlitaṃ cakṣuḥ paṭaṃ prakāśayati | yathā vā paṭadarśanāya gṛhāntarṇīto dīpo ghaṭādīn api prakāśayaty evaṃ śabdo vivakṣitam api svaprakāśanaśaktisāmarthyāt prakāśayaty eva | tathāpi yadarthaṃ prayuktas tatpratītir mukhyaṃ prayojanam itaran nāṃtarīyakam iti | tathā ca brāhmaṇo na haṃtavya ityādau pratītam apy ekatvaṃ na vivakṣyate jātis tu vivakṣyata eva | tathā ca yathā māṃsārthī sāsthirudhirān āhṛtyāpy apekṣitam ādatte 'nyac ca tyajati tathā vaktārthāṃtarasya saṃsṛṣṭasya kevalam upādātum aśakyatvād vivakṣite py ekasminn anyasaṃsṛṣṭam eva tātparyaviṣayībhūtam upādatta iti | evaṃ śabdād guṇapradhānabhāvo nyathā pratīto pi na vivakṣyate | tasyādita udāttam ardhahrasvam ity atra hrasvaśabdo mātropalakṣaṇārtha iti dīrghaplutayor apy ādibhūtārddhamātrā gṛhyaṃte | yathā tena divyatīti kriyāprādhānye taddhitārtho na vivakṣyate | kriyākartṛtāmātre tu tātparyaṃ | tathā bhāva ity atra puṃstvaikatve | tathā ca tayor nāṃtarīyakatayopādānān nārthatvena prayojakateti || || ꣼ ||

§ 2,311–2,314

p.47, l.8

(p.47, l.8)kvacit tu pradhānabhūta evārtho nyasyopalakṣaṇaṃ bhavati |
(p.47, l.9)yathā vidhyaty adhanuṣety atra dhanurniṣedhakaraṇamātraparaḥ |
(p.47, l.10)kākebhyo dadhi rakṣyatām iti kākaśabdo dadhyupaghātakamātro-
(p.47, l.11)palakṣyaka iti | vākyasyopaghātābhāvamātraparatvāt | kiṃcit tv anu-
(p.47, l.12)ktam apy arthād gamyate | yathā bhojanam asyopapādyatām iti
(p.47, l.13)bhojanamātre nodite 'noditam api pātraprakṣālanasthalamārjanādi-
(p.47, l.14)bhojanasāmagrībhūtam arthān noditam eveti | tasmād

kvacit tu pradhānabhūta evārtho nyasyopalakṣaṇaṃ bhavati | yathā vidhyaty adhanuṣety atra dhanurniṣedhakaraṇamātraparaḥ | kākebhyo dadhi rakṣyatām iti kākaśabdo dadhyupaghātakamātropalakṣyaka iti | vākyasyopaghātābhāvamātraparatvāt | kiṃcit tv anuktam apy arthād gamyate | yathā bhojanam asyopapādyatām iti bhojanamātre nodite 'noditam api pātraprakṣālanasthalamārjanādibhojanasāmagrībhūtam arthān noditam eveti | tasmād

p.47, l.15

vākyāt prakaraṇād arthād aucityād deśakālataḥ | śabdārthāḥ pravibhajyaṃte na rūpād eva kevalāt |

p.47, l.17

(p.47, l.17)yathā kaṭaṃ karoti bhīṣmam udāraṃ darśanīyam ityādau kaṭasya
(p.47, l.18)karotikriyāsaṃbaṃdhe pi nirguṇasya dravyasyāsaṃbhavāt |
(p.47, l.19)guṇānāṃ ca dravyānāśritānām asaṃbhavāt parasparasāmānādhikaraṇye
(p.47, l.20)vākyabalāt saguṇasyaiva kaṭasya karttavyatā | tathā keśān vapati
(p.47, l.21)keśān namasyatītyādau vākyād evārthanirṇayaḥ | tathā karmaṇi dvi-
(p.47, l.22)tīyetyādau vākyaikavākyatayā karmaṇi yad ekatvaṃ tatrām-
(p.47, l.23)ityādiviśeṣalābhaḥ |
(p.48, l.1)gṛhyate giratiḥ | gṛṇātis tv arthavirodhād eva na saṃbaṃdham upaiti |

yathā kaṭaṃ karoti bhīṣmam udāraṃ darśanīyam ityādau kaṭasya karotikriyāsaṃbaṃdhe pi nirguṇasya dravyasyāsaṃbhavāt | guṇānāṃ ca dravyānāśritānām asaṃbhavāt parasparasāmānādhikaraṇye vākyabalāt saguṇasyaiva kaṭasya karttavyatā | tathā keśān vapati keśān namasyatītyādau vākyād evārthanirṇayaḥ | tathā karmaṇi dvitīyetyādau vākyaikavākyatayā karmaṇi yad ekatvaṃ tatrāmityādiviśeṣalābhaḥ | gṛhyate giratiḥ | gṛṇātis tv arthavirodhād eva na saṃbaṃdham upaiti |

p.48, l.2

(p.48, l.2)prakaraṇam api bhojanagamanādeḥ saiṃdhavādiśabdārthanirṇāyakaṃ |
(p.48, l.3)śāstre pi

prakaraṇam api bhojanagamanādeḥ saiṃdhavādiśabdārthanirṇāyakaṃ | śāstre pi

p.48, l.4

dhātuprakaraṇād dhātur

p.48, l.5

(p.48, l.5)ityādau | aṃjalinā juhotyaṃjalinā sūryam upatiṣṭhata ityādau

ityādau | aṃjalinā juhoty aṃjalinā sūryam upatiṣṭhata ityādau

p.48, l.6

(p.48, l.6)arthād aṃjaliśabdārthavyavasthā | śāstre pi pūraṇaguṇe ty atra
(p.48, l.7)guṇavācino na śasadadety atra tu guṇaśabdabhāvitasyeti

arthād aṃjaliśabdārthavyavasthā | śāstre pi pūraṇaguṇe ty atra guṇavācino na śasadadety atra tu guṇaśabdabhāvitasyeti

p.48, l.8

yaś ca niṃbaṃ paraśunā yaś cainaṃ madhusarpiṣā | yaś cainaṃ gaṃdhamālyābhyāṃ sarvasya kaṭur eva sa || ityādāv

p.48, l.11

(p.48, l.11)aucityād vṛścati siṃcati pūjayatīti kriyāsaṃbaṃdhaḥ | śāstre pi
(p.48, l.12)prasthāprāmāṇyādayaḥ śabdā aucityāt puṃsy eva niyatā iti |

aucityād vṛścati siṃcati pūjayatīti kriyāsaṃbaṃdhaḥ | śāstre pi prasthāprāmāṇyādayaḥ śabdā aucityāt puṃsy eva niyatā iti |

p.48, l.13

(p.48, l.13)deśāt tu nirṇayo mathurāyāḥ prācīnān nagarād āgachāmīty
(p.48, l.14)ukte pāṭaliputrasyaiva pratītiḥ |

deśāt tu nirṇayo mathurāyāḥ prācīnān nagarād āgachāmīty ukte pāṭaliputrasyaiva pratītiḥ |

§ 2,315–2,316

p.48, l.15

(p.48, l.15)kālād yathā | śiśire dvāram ity ukte pidhehīti gamyate |
(p.48, l.16)grīṣme tūdghāṭayeti || tathā saṃyogādayo pi viśeṣanirṇayahetavaḥ | te tu

kālād yathā | śiśire dvāram ity ukte pidhehīti gamyate | grīṣme tūdghāṭayeti || tathā saṃyogādayo pi viśeṣanirṇayahetavaḥ | te tu

p.48, l.17

saṃyogo viprayogaś ca sāhacaryaṃ virodhitā | arthaḥ prakaraṇaṃ liṃgaṃ śabdasyānyasya sannidhiḥ ||
sāmarthyam aucitī deśaḥ kālo vyaktiḥ svarādayaḥ | śabdārthasyānavachede viśeṣasmṛtihetava ||

p.48, l.21

(p.48, l.21)ity anena pradarśitāḥ | ete ca sarve pi sāmarthyasyaivāvāṃta-
(p.48, l.22)rabhedāḥ | tathā ca śabdabhedavādināṃ mate śabdaviśeṣanirdhāraṇa
(p.48, l.23)eṣāṃ hetutā | anyeṣāṃ tv arthaviśeṣanirṇaya iti | tatra sakiśorā
(p.48, l.24)dhenur ānīyatām ity ukte kiśorasaṃyogād vaḍavāyā eva pratītiḥ | śāstre
(p.48, l.25)py avād graityādau yasyāvenopasargeṇa saṃbaṃdhaḥ sa eva
(p.49, l.1)akiśorā dhenur ityādau tu viprayogān nirṇayaḥ | bhujo 'na-
(p.49, l.2)vane ityādau tu yasyāvanayogasaṃbaṃdhe sati tadabhāvaḥ
(p.49, l.3)sa eva gṛhyate na kauṭilyārthaḥ | rāmalakṣmaṇāv ityādau sāhacaryād
(p.49, l.4)dāśarather eva pratyayaḥ viparābhyāṃ jer ity atra parā-
(p.49, l.5)śabdasāhacaryād upasargasyaiva grahaṇam iti | tathāṃtarāṃtareṇa-
(p.49, l.6)yukte dvāv api dṛṣṭāpacārau | rāmārjunāv ity atrārjunaviro-
(p.49, l.7)dhī paraśurāma eva pratīyate | arthaprakaraṇadeśakālaucityair
(p.49, l.8)viśeṣe vasthāpanaṃ vākyadarśitam |

ity anena pradarśitāḥ | ete ca sarve pi sāmarthyasyaivāvāṃtarabhedāḥ | tathā ca śabdabhedavādināṃ mate śabdaviśeṣanirdhāraṇa eṣāṃ hetutā | anyeṣāṃ tv arthaviśeṣanirṇaya iti | tatra sakiśorā dhenur ānīyatām ity ukte kiśorasaṃyogād vaḍavāyā eva pratītiḥ | śāstre py avād graityādau yasyāvenopasargeṇa saṃbaṃdhaḥ sa eva akiśorā dhenur ityādau tu viprayogān nirṇayaḥ | bhujo 'navane ityādau tu yasyāvanayogasaṃbaṃdhe sati tadabhāvaḥ sa eva gṛhyate na kauṭilyārthaḥ | rāmalakṣmaṇāv ityādau sāhacaryād dāśarather eva pratyayaḥ viparābhyāṃ jer ity atra parāśabdasāhacaryād upasargasyaiva grahaṇam iti | tathāṃtarāṃtareṇayukte dvāv api dṛṣṭāpacārau | rāmārjunāv ity atrārjunavirodhī paraśurāma eva pratīyate | arthaprakaraṇadeśakālaucityair viśeṣe vasthāpanaṃ vākyadarśitam |

p.49, l.9

(p.49, l.9)liṃgād yathāktāḥ śarkarā upadadhātīty atra tejo ghṛtasya
(p.49, l.10)stuter ghṛtasyaivāṃjanasādhanasya pratītiḥ | yathā paśunaḥ k....
(p.49, l.11)paśum ālabhetety atra haviṣo liṃgāc chāgaikārthasamavāyi paśutvaṃ
(p.49, l.12)pratīyate | śabdāntarasannidhā nād yathā | rāmo jāmadagnya
(p.49, l.13)iti | sāmarthyād yathā anudarā kanyeti | atra hi sāmānyata udarābhā-
(p.49, l.14)vapratītau sāmarthyād udaraviśeṣapratiṣedhapratītiḥ śāstre
(p.49, l.15)pi prathamānirdiṣṭaṃ samāsa upasarjanam iti samāsaśāstrapratītiḥ |
(p.49, l.16)liṃgaṃ yathā grāmasyārdhaṃ labhetety atra samapravibhāge
(p.49, l.17)rdhaśabdaḥ | svaras tu sthūlapṛṣatītyādau | ādiśabdāt
(p.49, l.18)ṣatvasatvanatvaṇatvāny upasargakarmapravacanīyanirṇayahetūni draṣṭa-
(p.49, l.19)vyāni || ||

liṃgād yathāktāḥ śarkarā upadadhātīty atra tejo ghṛtasya stuter ghṛtasyaivāṃjanasādhanasya pratītiḥ | yathā paśunaḥ k.... paśum ālabhetety atra haviṣo liṃgāc chāgaikārthasamavāyi paśutvaṃ pratīyate | śabdāntarasannidhānād yathā | rāmo jāmadagnya iti | sāmarthyād yathā anudarā kanyeti | atra hi sāmānyata udarābhāvapratītau sāmarthyād udaraviśeṣapratiṣedhapratītiḥ śāstre pi prathamānirdiṣṭaṃ samāsa upasarjanam iti samāsaśāstrapratītiḥ | liṃgaṃ yathā grāmasyārdhaṃ labhetety atra samapravibhāge rdhaśabdaḥ | svaras tu sthūlapṛṣatītyādau | ādiśabdāt ṣatvasatvanatvaṇatvāny upasargakarmapravacanīyanirṇayahetūni draṣṭavyāni || ||

§ 2,318

p.49, l.20

(p.49, l.20)aśvaḥ | ajāpayaḥ | yasya bhavānītyāder nāmākhyā-
(p.50, l.1)tayoḥ sarūpasyāpi puruṣam uddiśya tvam aśva ity ukte rthaprakaraṇādi-
(p.50, l.2)nārthanirṇayaḥ ||

aśvaḥ | ajāpayaḥ | yasya bhavānītyāder nāmākhyātayoḥ sarūpasyāpi puruṣam uddiśya tvam aśva ity ukte rthaprakaraṇādinārthanirṇayaḥ ||

§ 2,319–2,335

p.50, l.3

(p.50, l.3)vacāṃ bhakṣaya tadbhakṣaṇaṃ saubhāgyahetuḥ kalaṃ-
(p.50, l.4)jaṃ mā bhakṣaya tadbhakṣaṇaṃ rogahetur ityādau pravṛttini-
(p.50, l.5)vṛttyaupayikī stutir nindā vā tatrāpi na tasya vākyasya svārthe satyatā |
(p.50, l.6)kiṃ tu pravṛttinivṛttyupāyataiva | tathā hi kuśalo jānāti | ayam
(p.50, l.7)āpto māṃ vacābhakṣaṇe pravarttayati nūnam iyaṃ vacābhakṣaṇa-
(p.50, l.8)kriyā mameṣṭaṃ sādhayiṣyatīti saubhāgyaṃ kiṃ tu madapekṣi-
(p.50, l.9)tatvāt saṃpravarttayitum eva stutyartham upādatta iti | evaṃ niṣedhe
(p.50, l.10)pi yojyaṃ | yat tu dṛṣṭānvayavyatirekeṇādṛṣṭavyatirekeṇa vā
(p.50, l.11)dṛṣṭena phalena yathā rājānaṃ bhajasva jīvanaṃ te bhaviṣyati | yāgena
(p.50, l.12)svargo bhavatīti tad yathā śrute rthe pramāṇam eva | adṛṣṭārtheṣv apy
(p.50, l.13)alpeṣu yatra mahān pratyavāyaḥ śrūyate yathā kalaṃjabhakṣa-
(p.50, l.14)ṇena rauravādiprāptir iti | tatrāpi vyāghro sti tatra mā gachety asaty api
(p.50, l.15)vyāghre yathā bālaṃ nivarttayitum ucyate tathaiveti maṃtavyaṃ
(p.50, l.16)| aniṣṭamātraṃ tu tatrāstīti matvā jñātā na pravarttata eva | puroḍāśa-
(p.50, l.17)sya daṃtabhakṣaṇe sarpadaṃśo niṣṭatvena śrūyate | tatra
(p.50, l.18)viṣanirharaṇamaṃtrābhijño py aniṣṭaṃ jñātvā nivarttata eveti svārthe na
(p.50, l.19)tātparyaṃ | yatrāpi vidhipratiṣedharahite stutiniṃde eva śrūyete
(p.50, l.20)tatrāpi vidhipratiṣedhayor eva vākyayos tātparyam | tad evaṃ
(p.50, l.21)vākyasthānām eva padānām arthavattā yathā dehāśritānām eveṃdriyāṇām
(p.50, l.22)eva pratītijanakatā kevalānāṃ tu padānāṃ pravṛttinivṛttyau-
(p.50, l.23)payikavākyārthāparyavasānād ānarthakyam eva tathāvāṃtaravākyāny
(p.50, l.24)api mahāvākyārthaparyavasānenaiva sārthakāny anyathā tu pa-
(p.50, l.25)davad evāprayojakānīti | na ca vākyasthasyaiva padasya sārthakatve vā-
(p.50, l.26)kyārthaparyavasitasya kevalasyānarthakyaṃ | tāvataivākāṃkṣā-
(p.50, l.27)pūrtteḥ tasyāpy arthavatvāt | yathā varṣatīti karttur avaśyāvagateḥ
(p.50, l.28)parisamāptārtham ākhyātam eva paripūrṇārthaṃ vākyaṃ yathā de-
(p.51, l.1)vo jalaṃ varṣatīti | mīmāṃsakās tu śrutārthāpattyā śabdakalpa-
(p.51, l.2)naivaivamādisthale ity āhuḥ | tathā ca nyāyasudhāyāṃ |

vacāṃ bhakṣaya tadbhakṣaṇaṃ saubhāgyahetuḥ kalaṃjaṃ mā bhakṣaya tadbhakṣaṇaṃ rogahetur ityādau pravṛttinivṛttyaupayikī stutir nindā vā tatrāpi na tasya vākyasya svārthe satyatā | kiṃ tu pravṛttinivṛttyupāyataiva | tathā hi kuśalo jānāti | ayam āpto māṃ vacābhakṣaṇe pravarttayati nūnam iyaṃ vacābhakṣaṇakriyā mameṣṭaṃ sādhayiṣyatīti saubhāgyaṃ kiṃ tu madapekṣitatvāt saṃpravarttayitum eva stutyartham upādatta iti | evaṃ niṣedhe pi yojyaṃ | yat tu dṛṣṭānvayavyatirekeṇādṛṣṭavyatirekeṇa vā dṛṣṭena phalena yathā rājānaṃ bhajasva jīvanaṃ te bhaviṣyati | yāgena svargo bhavatīti tad yathā śrute rthe pramāṇam eva | adṛṣṭārtheṣv apy alpeṣu yatra mahān pratyavāyaḥ śrūyate yathā kalaṃjabhakṣaṇena rauravādiprāptir iti | tatrāpi vyāghro sti tatra mā gachety asaty api vyāghre yathā bālaṃ nivarttayitum ucyate tathaiveti maṃtavyaṃ | aniṣṭamātraṃ tu tatrāstīti matvā jñātā na pravarttata eva | puroḍāśasya daṃtabhakṣaṇe sarpadaṃśo niṣṭatvena śrūyate | tatra viṣanirharaṇamaṃtrābhijño py aniṣṭaṃ jñātvā nivarttata eveti svārthe na tātparyaṃ | yatrāpi vidhipratiṣedharahite stutiniṃde eva śrūyete tatrāpi vidhipratiṣedhayor eva vākyayos tātparyam | tad evaṃ vākyasthānām eva padānām arthavattā yathā dehāśritānām eveṃdriyāṇām eva pratītijanakatā kevalānāṃ tu padānāṃ pravṛttinivṛttyaupayikavākyārthāparyavasānād ānarthakyam eva tathāvāṃtaravākyāny api mahāvākyārthaparyavasānenaiva sārthakāny anyathā tu padavad evāprayojakānīti | na ca vākyasthasyaiva padasya sārthakatve vākyārthaparyavasitasya kevalasyānarthakyaṃ | tāvataivākāṃkṣāpūrtteḥ tasyāpy arthavatvāt | yathā varṣatīti karttur avaśyāvagateḥ parisamāptārtham ākhyātam eva paripūrṇārthaṃ vākyaṃ yathā devo jalaṃ varṣatīti | mīmāṃsakās tu śrutārthāpattyā śabdakalpanaivaivamādisthale ity āhuḥ | tathā ca nyāyasudhāyāṃ |

p.51, l.3

śrutārthāpattim āhur ye śabdasyākalpikā yataḥ |

p.51, l.4

(p.51, l.4)bhāṣyasūtranyāyataṃtravirodhāt te nirākṛtā iti | sūtrakāro hi
(p.51, l.5)tasmāt śrutyekadeśaḥ kalpanaikadeśatvād ity āheti | tan na
(p.51, l.6)tāvata eva vākyavad viśiṣṭārthavṛttau śabdāṃtarakalpanāyā niṣprayojana-
(p.51, l.7)tvād iti | tathāpy ekapadārthaprakaraṇādinā vṛkṣa ity etāvata
(p.51, l.8)eva tiṣṭhaty arthapratyāyakatvaṃ tadaitāvad eva vākyaṃ | ata eva
(p.51, l.9)puṣpebhyo yātītyādāv āharttum ity asya nādhyāhāraḥ | vākyād
(p.51, l.10)eva tadarthāvagateḥ ata eva nirādiṣu krāṃtādyarthāvagater na
(p.51, l.11)tadarthaśabdoccāraṇam adhyāhāro vā | na ca vṛkṣa ity etāvatā vṛkṣas
(p.51, l.12)tiṣṭhatīty arthāvagatau gauravād vṛkṣaḥ tiṣṭhatīti vākyaṃ na ka-
(p.51, l.13)dāpi prayojyam iti vācyaṃ | idam ākāśam ityādivat laghunāpi
(p.51, l.14)siddhe kadācid guruṇo pi prayogāt | arthaviśeṣanirṇayas tu
(p.51, l.15)prakaraṇādhīna eva | tathā yasmiñ chabda uccarite yo rthaḥ pratīyate
(p.51, l.16)sa tasyārtha iti kevalānām eva nāmapadānām ākhyātapadānāṃ
(p.51, l.17)voccāraṇe yady arthaprakaraṇādivaśād viśeṣārthanirṇayaḥ tadā tad api
(p.51, l.18)vākyam eva | nanu yadi yasminn uccarite yo rthaḥ pratīyate sa tasya
(p.51, l.19)śabdasyārtha iti lakṣaṇe vaktur vyāsaṃgād arthāpratipattāv anya-
(p.51, l.20)thārthapratipattau śabdārthaniyatau nityatā vyāhanyeta | ataḥ padāṃta-
(p.51, l.21)rādhyāhāreṇaiva vākyārthapūrttir iti | kiṃ ca vṛkṣa ity asyaiva
(p.51, l.22)vākyatāyāṃ tiṣṭhatīty ākhyātārtho vṛkṣaśabdasyaivārtha ity aṃgīkāryaṃ |
(p.51, l.23)varṣatītyādau devo jalam iti padayor artho varṣatīty asyaiva vā-
(p.51, l.24)cyatvena vācyaḥ | tathā ca siddharūpasatvavācino nāmnaḥ kriyārthatā
(p.51, l.25)sādhyāvasthakriyāvācinaś cākhyātasya siddhārthateti viru-
(p.51, l.26)ddhārthatā syād iti | maivaṃ | śrutāpattau hi rātrau bhuṃkta ityādiḥ
(p.51, l.27)śabdaḥ kalpata iti hi tava mataṃ tatra kiṃ śabdena śabdākṣepa
(p.52, l.1)utārthena śabdākṣepaḥ kiṃ vā śabdenārthākṣepaḥ āho svid arthe-
(p.52, l.2)nārthasyeti vaktavyaṃ | tatra na tāvad ādyaḥ | śabdasya svārthasamarpa-
(p.52, l.3)ṇamātreṇa nivṛttavyāpārasya śabdāṃtarānākṣepakatvāt | ākṣepa-
(p.52, l.4)saṃbaṃdhādyabhāvāc ca | na dvitīyaḥ | pratītasyārthasya vyāptapratīti-
(p.52, l.5)jananopakṣīṇasya śabdānākṣepakatvāt vyāptibalād arthasiddhau
(p.52, l.6)śabdasya vaiyyarthyāpātāt | nāpi tṛtīyaḥ | anyavācinaḥ śabdasyānyaśa-
(p.52, l.7)bdārthākṣepe mūlābhāvāt | caturthas tu yujyate arthayoḥ para-
(p.52, l.8)sparavyāptyākṣepasya saṃbhavāt | param anumānaphalam etad vijñānam
(p.52, l.9)iti na śabdāṃtarākṣepasiddhiḥ tasmād ekapadaśrutyā śabdāṃ-
(p.52, l.10)tarādhyāhāraḥ śrutārthāpattyeti yat kiṃcid etat | yac coktaṃ apratītāv
(p.52, l.11)anyathāpratītau śabdārthasyānityateti | tan na | vyāsaṃgādinā
(p.52, l.12)śabdārthāpratītāv api prakaraṇādyanālocanenānyārthapratipattāv api ta-
(p.52, l.13)vāpi śabdārthānityatāprasaṃgāt | parihāras tv atrobhayoḥ samāna
(p.52, l.14)eva | yad apy anyad uktaṃ | nāmnāṃ sādhyārthatā 'khyātasya ca siddhā-
(p.52, l.15)rthatā prasajyata iti | tad api na manoharaṃ | samāptārthayor eva nāmā-
(p.52, l.16)khyātayoḥ sādhyasiddhārthāvirodhāt | viśiṣṭārthayos tu
(p.52, l.17)kathaṃ tadvirodhaḥ | yathā pacyaṃte taṃḍulā ity atra viklittimātra-
(p.52, l.18)vācino pi paceḥ | kledanāmātravācinaś ca yaṅaṃtasyaikaikārtha-
(p.52, l.19)vācitvavirodhe pi pace pacatīty atrobhayārthavācinā'virodhas tathehāpi
(p.52, l.20)... tve pi jalaṃ varṣatīty atra varṣater nāmārthavācināvi-
(p.52, l.21)rodhe pi varṣati dvāram iti .. dvitīyānupapattir iti śaṃkyaṃ |
(p.52, l.22)anyatra dṛṣṭasa... vatā pidhehy udghāṭayeti veti kriyāsaṃde-
(p.52, l.23)haḥ ity avahātya ... tvāt |

bhāṣyasūtranyāyataṃtravirodhāt te nirākṛtā iti | sūtrakāro hi tasmāt śrutyekadeśaḥ kalpanaikadeśatvād ity āheti | tan na tāvata eva vākyavad viśiṣṭārthavṛttau śabdāṃtarakalpanāyā niṣprayojanatvād iti | tathāpy ekapadārthaprakaraṇādinā vṛkṣa ity etāvata eva tiṣṭhaty arthapratyāyakatvaṃ tadaitāvad eva vākyaṃ | ata eva puṣpebhyo yātītyādāv āharttum ity asya nādhyāhāraḥ | vākyād eva tadarthāvagateḥ ata eva nirādiṣu krāṃtādyarthāvagater na tadarthaśabdoccāraṇam adhyāhāro vā | na ca vṛkṣa ity etāvatā vṛkṣas tiṣṭhatīty arthāvagatau gauravād vṛkṣaḥ tiṣṭhatīti vākyaṃ na kadāpi prayojyam iti vācyaṃ | idam ākāśam ityādivat laghunāpi siddhe kadācid guruṇo pi prayogāt | arthaviśeṣanirṇayas tu prakaraṇādhīna eva | tathā yasmiñ chabda uccarite yo rthaḥ pratīyate sa tasyārtha iti kevalānām eva nāmapadānām ākhyātapadānāṃ voccāraṇe yady arthaprakaraṇādivaśād viśeṣārthanirṇayaḥ tadā tad api vākyam eva | nanu yadi yasminn uccarite yo rthaḥ pratīyate sa tasya śabdasyārtha iti lakṣaṇe vaktur vyāsaṃgād arthāpratipattāv anyathārthapratipattau śabdārthaniyatau nityatā vyāhanyeta | ataḥ padāṃtarādhyāhāreṇaiva vākyārthapūrttir iti | kiṃ ca vṛkṣa ity asyaiva vākyatāyāṃ tiṣṭhatīty ākhyātārtho vṛkṣaśabdasyaivārtha ity aṃgīkāryaṃ | varṣatītyādau devo jalam iti padayor artho varṣatīty asyaiva vācyatvena vācyaḥ | tathā ca siddharūpasatvavācino nāmnaḥ kriyārthatā sādhyāvasthakriyāvācinaś cākhyātasya siddhārthateti viruddhārthatā syād iti | maivaṃ | śrutāpattau hi rātrau bhuṃkta ityādiḥ śabdaḥ kalpata iti hi tava mataṃ tatra kiṃ śabdena śabdākṣepa utārthena śabdākṣepaḥ kiṃ vā śabdenārthākṣepaḥ āho svid arthenārthasyeti vaktavyaṃ | tatra na tāvad ādyaḥ | śabdasya svārthasamarpaṇamātreṇa nivṛttavyāpārasya śabdāṃtarānākṣepakatvāt | ākṣepasaṃbaṃdhādyabhāvāc ca | na dvitīyaḥ | pratītasyārthasya vyāptapratītijananopakṣīṇasya śabdānākṣepakatvāt vyāptibalād arthasiddhau śabdasya vaiyyarthyāpātāt | nāpi tṛtīyaḥ | anyavācinaḥ śabdasyānyaśabdārthākṣepe mūlābhāvāt | caturthas tu yujyate arthayoḥ parasparavyāptyākṣepasya saṃbhavāt | param anumānaphalam etad vijñānam iti na śabdāṃtarākṣepasiddhiḥ tasmād ekapadaśrutyā śabdāṃtarādhyāhāraḥ śrutārthāpattyeti yat kiṃcid etat | yac coktaṃ apratītāv anyathāpratītau śabdārthasyānityateti | tan na | vyāsaṃgādinā śabdārthāpratītāv api prakaraṇādyanālocanenānyārthapratipattāv api tavāpi śabdārthānityatāprasaṃgāt | parihāras tv atrobhayoḥ samāna eva | yad apy anyad uktaṃ | nāmnāṃ sādhyārthatā 'khyātasya ca siddhārthatā prasajyata iti | tad api na manoharaṃ | samāptārthayor eva nāmākhyātayoḥ sādhyasiddhārthāvirodhāt | viśiṣṭārthayos tu kathaṃ tadvirodhaḥ | yathā pacyaṃte taṃḍulā ity atra viklittimātravācino pi paceḥ | kledanāmātravācinaś ca yaṅaṃtasyaikaikārthavācitvavirodhe pi pace pacatīty atrobhayārthavācinā'virodhas tathehāpi ... tve pi jalaṃ varṣatīty atra varṣater nāmārthavācināvirodhe pi varṣati dvāram iti .. dvitīyānupapattir iti śaṃkyaṃ | anyatra dṛṣṭasa... vatā pidhehy udghāṭayeti veti kriyāsaṃdehaḥ ity avahātya ... tvāt |

§ 2,346

p.52, l.24

(p.52, l.24)na ca nāmno py ākhyātatva ākhyātasya nāmatve lakṣaṇabalād a...
(p.52, l.25)nīyaṃ | akhaṃḍavādinām asya vibhāgasyāsaṃmatatvād etadvibhi-
(p.52, l.26)ṣikānāspadatvāt | na caivaṃ saty anuśāsanena .. tabhedāśra-
(p.52, l.27)yeṇānuśāsanapravṛtter iti | tathā ca yathā rekhāgavayena karmani-
(p.53, l.1)rmitahastapādādyavayavena satyasya gavayasya jñānaṃ ta-
(p.53, l.2)dvad etad iti |

na ca nāmno py ākhyātatva ākhyātasya nāmatve lakṣaṇabalād a... nīyaṃ | akhaṃḍavādinām asya vibhāgasyāsaṃmatatvād etadvibhiṣikānāspadatvāt | na caivaṃ saty anuśāsanena .. tabhedāśrayeṇānuśāsanapravṛtter iti | tathā ca yathā rekhāgavayena karmanirmitahastapādādyavayavena satyasya gavayasya jñānaṃ tadvad etad iti |

§ 2,347

p.53, l.3

(p.53, l.3)na ca vācyaṃ śrutārthāpattyā padakalpanānabhyupagame śrutasyaiva
(p.53, l.4)śabdasya viśiṣṭārthavācakatve cāktāḥ śarkarā ity atrāktaśabdasyaiva
(p.53, l.5)ghṛtāktā ity arthakalpane sruveṇāvadyatītyādau ca ava-
(p.53, l.6)dyatīty asyaiva māṃsādyarthatve liṃgārthāder niyāmakatvaṃ na syād iti
(p.53, l.7)śaṃkanīyaṃ | anekārthānām eva teṣāṃ śabdānām arthanirṇayāya
(p.53, l.8)teṣām apy apekṣaṇād iti || ||

na ca vācyaṃ śrutārthāpattyā padakalpanānabhyupagame śrutasyaiva śabdasya viśiṣṭārthavācakatve cāktāḥ śarkarā ity atrāktaśabdasyaiva ghṛtāktā ity arthakalpane sruveṇāvadyatītyādau ca avadyatīty asyaiva māṃsādyarthatve liṃgārthāder niyāmakatvaṃ na syād iti śaṃkanīyaṃ | anekārthānām eva teṣāṃ śabdānām arthanirṇayāya teṣām apy apekṣaṇād iti || ||

§ 2,348–2,369

p.53, l.9

(p.53, l.9)atha bādhyabādhakabhāvo nirūpyate | sa ca bhinnavākyatayaikavā-
(p.53, l.10)kyatayā veti | tatra bhinnavākyatāyām aprāptyanumānam eva
(p.53, l.11)bādha ity ucyate | tathā hi sāmānyavidher aviśeṣeṇa janitāyām api
(p.53, l.12)buddhau viśeṣadarśanasamaye yadi pūrvavidher ayam api viśeṣaḥ
(p.53, l.13)tātparyaviṣayaḥ tarhy asyāpy anyaviṣayābhāvād ayam eva viṣayo vakta-
(p.53, l.14)vyaḥ | na cobhayor viruddhayor ekatra samavāya ity avaśyam
(p.53, l.15)ekasyātrātātparyaṃ vācyaṃ | na ca viśeṣavidher ananyaviṣayasya tad
(p.53, l.16)vaktuṃ śakyam iti pūrvasya labdhāvakāśasyaiva tad vācyaṃ |
(p.53, l.17)na ca vikalpo 'tulyabalatvāt | ato viśeṣaparyālocanayā sāmānyasya
(p.53, l.18)tatrātātparyānumānam eva bādhaḥ | na tu tatra tātparye saty apy
(p.53, l.19)apasāraṇam | aṃśe śāstrasyāprāmāṇyāpātāt | tathā ca loke pi dadhi prā-
(p.53, l.20)hmaṇebhyo dīyatām iti vadata uttaratra takraṃ kauṃḍinyāyety ukter
(p.53, l.21)abhiprāyo numīyate | nūnam anena brāhmaṇaśrutyā kau-
(p.53, l.22)ṃḍinyo na vivakṣita eveti | ata eva kvacid devadattāyobhayam apīty
(p.53, l.23)ucyate | anyathobhābhyām ubhayaprāpter ubhayam iti vyartham
(p.53, l.24)eva syāt | tathā ca yathā vākyaśeṣabalād yāvato śvān pratigṛhṇīyād
(p.53, l.25)ityādāv api śeṣābhāve pi dātur eveṣṭinirṇayas tathā sāmānyasya
(p.53, l.26)viśeṣātirikte tātparyam iti nirṇīyata iti | atha vā yatheko guṇavṛddhī
(p.53, l.27)ity asya sārvadhātukārddhadhātukayor ityādivākyaikavākya-
(p.54, l.1)tāyāṃ sārvadhātukārddhadhātukayor aṃgāṃtasyeko guṇa iti viśiṣṭam
(p.54, l.2)ekam eva mahāvākyaṃ guṇavidhāyakaṃm evaṃ supo dhātuprā-
(p.54, l.3)tipadikayor ity asyālug uttarapada ity adhikṛtasaṃskṛtena
(p.54, l.4)paṃcamyāḥ stokādibhya ity anenaikavākyatāyāṃ stokādisaṃbaṃ-
(p.54, l.5)dhipaṃcamyādivyatiriktāyāḥ supo lug iti vākyārthaḥ saṃ-
(p.54, l.6)padyate | tathā caikavākyatāyāḥ pūrvaṃ sāmānye pratītir eva jñātā
(p.54, l.7)bādhyata ity etāvataiva bādhyabādhakavācye yuktir iti
(p.54, l.8)maṃtavyaṃ | yathedaṃ rajatam ity anirvacanīya eva śuktimasta-
(p.54, l.9)kavarttiny avidyācchurite pratīte pi vyāvahārikasatyapratītir
(p.54, l.10)eva bādhyate na tu rajatasya bādhaḥ | satyasyāprasakteḥ anirvacanīye tu
(p.54, l.11)pratītasya niṣedhāyogād iti | nanu cārthaikatvād ekavākyatā |
(p.54, l.12)na ca lugalugvidhyor arthaikatvam ekatra pravarttanārthatvād vākyasyai-
(p.54, l.13)katra ca nivarttanārthatvāt | prayājādivākyānāṃ darśapūrṇamāsavākyai-
(p.54, l.14)kavākyatāyuktānāṃ tadvidhyavaruddhabhāvanāpekṣitakatha-
(p.54, l.15)neṣu pūrakatvāt | iha tu na tatheti cet | na | ihāpi cātiprasaktinivā-
(p.54, l.16)rakaviśeṣaṇānāṃ sāmānyavidhyapekṣitānām eva viśeṣaiḥ sa-
(p.54, l.17)marpitānāṃm apekṣaṇāt | tathā hi alugvidhis tāvad idam apekṣate | si-
(p.54, l.18)ddham eva lugabhāvaṃ jñāpayatā mayā kim upakarttavyam iti | lugvidhir
(p.54, l.19)api sāmānyataḥ pravṛtto niṣṭhārahite sthale mayā kva prava-
(p.54, l.20)rttitavyam iti viṣayam apekṣate | evam anayoḥ parasparāpekṣayā
(p.54, l.21)saṃbaṃdha iti | evam anupasarge kaḥ karmaṇy aṇ ity eka-
(p.54, l.22)vākyatayaiva saṃbaṃdhaḥ ākārāṃtaprakṛtikādīni kādibhiḥ saṃskṛtyā-
(p.54, l.23)ni karmaṇy upapade ṇā saṃskuryād iti | na cātrādhyāhārādidoṣaḥ
(p.55, l.1)prayogavidhau prayogādibhir upakṛtyetivat kalpitavākye vākya-
(p.55, l.2)bhedāder adūṣaṇatvāt | tathā coktaṃ |

atha bādhyabādhakabhāvo nirūpyate | sa ca bhinnavākyatayaikavākyatayā veti | tatra bhinnavākyatāyām aprāptyanumānam eva bādha ity ucyate | tathā hi sāmānyavidher aviśeṣeṇa janitāyām api buddhau viśeṣadarśanasamaye yadi pūrvavidher ayam api viśeṣaḥ tātparyaviṣayaḥ tarhy asyāpy anyaviṣayābhāvād ayam eva viṣayo vaktavyaḥ | na cobhayor viruddhayor ekatra samavāya ity avaśyam ekasyātrātātparyaṃ vācyaṃ | na ca viśeṣavidher ananyaviṣayasya tad vaktuṃ śakyam iti pūrvasya labdhāvakāśasyaiva tad vācyaṃ | na ca vikalpo 'tulyabalatvāt | ato viśeṣaparyālocanayā sāmānyasya tatrātātparyānumānam eva bādhaḥ | na tu tatra tātparye saty apy apasāraṇam | aṃśe śāstrasyāprāmāṇyāpātāt | tathā ca loke pi dadhi prāhmaṇebhyo dīyatām iti vadata uttaratra takraṃ kauṃḍinyāyety ukter abhiprāyo numīyate | nūnam anena brāhmaṇaśrutyā kauṃḍinyo na vivakṣita eveti | ata eva kvacid devadattāyobhayam apīty ucyate | anyathobhābhyām ubhayaprāpter ubhayam iti vyartham eva syāt | tathā ca yathā vākyaśeṣabalād yāvato śvān pratigṛhṇīyād ityādāv api śeṣābhāve pi dātur eveṣṭinirṇayas tathā sāmānyasya viśeṣātirikte tātparyam iti nirṇīyata iti | atha vā yatheko guṇavṛddhī ity asya sārvadhātukārddhadhātukayor ityādivākyaikavākyatāyāṃ sārvadhātukārddhadhātukayor aṃgāṃtasyeko guṇa iti viśiṣṭam ekam eva mahāvākyaṃ guṇavidhāyakaṃm evaṃ supo dhātuprātipadikayor ity asyālug uttarapada ity adhikṛtasaṃskṛtena paṃcamyāḥ stokādibhya ity anenaikavākyatāyāṃ stokādisaṃbaṃdhipaṃcamyādivyatiriktāyāḥ supo lug iti vākyārthaḥ saṃpadyate | tathā caikavākyatāyāḥ pūrvaṃ sāmānye pratītir eva jñātā bādhyata ity etāvataiva bādhyabādhakavācye yuktir iti maṃtavyaṃ | yathedaṃ rajatam ity anirvacanīya eva śuktimastakavarttiny avidyācchurite pratīte pi vyāvahārikasatyapratītir eva bādhyate na tu rajatasya bādhaḥ | satyasyāprasakteḥ anirvacanīye tu pratītasya niṣedhāyogād iti | nanu cārthaikatvād ekavākyatā | na ca lugalugvidhyor arthaikatvam ekatra pravarttanārthatvād vākyasyaikatra ca nivarttanārthatvāt | prayājādivākyānāṃ darśapūrṇamāsavākyaikavākyatāyuktānāṃ tadvidhyavaruddhabhāvanāpekṣitakathaneṣu pūrakatvāt | iha tu na tatheti cet | na | ihāpi cātiprasaktinivārakaviśeṣaṇānāṃ sāmānyavidhyapekṣitānām eva viśeṣaiḥ samarpitānāṃm apekṣaṇāt | tathā hi alugvidhis tāvad idam apekṣate | siddham eva lugabhāvaṃ jñāpayatā mayā kim upakarttavyam iti | lugvidhir api sāmānyataḥ pravṛtto niṣṭhārahite sthale mayā kva pravarttitavyam iti viṣayam apekṣate | evam anayoḥ parasparāpekṣayā saṃbaṃdha iti | evam anupasarge kaḥ karmaṇy aṇ ity ekavākyatayaiva saṃbaṃdhaḥ ākārāṃtaprakṛtikādīni kādibhiḥ saṃskṛtyāni karmaṇy upapade ṇā saṃskuryād iti | na cātrādhyāhārādidoṣaḥ prayogavidhau prayogādibhir upakṛtyetivat kalpitavākye vākyabhedāder adūṣaṇatvāt | tathā coktaṃ |

p.55, l.3

śrūyamāṇasya vākyasya nyūnādhikavikalpane | kalpanāvākyabhedādidoṣo nānumite hy asāv ||

p.55, l.5

(p.55, l.5)iti etādṛg eva ca sarvatra vākyaikavākyatā | kāśikāyāṃ tv ekavākya-
(p.55, l.6)taivaṃ pradarśitā | yady api vṛttikārair dhātor aṇ bhavati ākārāṃtāt
(p.55, l.7)ko bhavatīty uktaṃ | tathā yad devadattaṃ bhojaya tat ghṛtena bhojaya
(p.55, l.8)payasā bhojayetyādau yady api bhedena bhujer upādānaṃ tathāpy eka
(p.55, l.9)evāyaṃ bhujir nimittavaśād bhinna eva tathaika evāyaṃ
(p.55, l.10)bhavatir iti | vastutas tu ghṛtādibhir bhojayed itivad etebhya ete pra-
(p.55, l.11)tyayā bhavaṃtīty ekavākyateti | tathā yaro dvirvacanaṃ bhavati
(p.55, l.12)rahābhyām uttarasyety ekavākyatāyāṃ rahayor nimittatvabuddhipari-
(p.55, l.13)gṛhītayoḥ kādibuddhāv anārohād yartvena tadvyatiriktā-
(p.55, l.14)nām eva pratītyā bādha ity ucyata iti | tathā ca kayyaṭa uktaṃ | hayavaraḍ
(p.55, l.15)ity atra | sāmānyavidhyor ekavākyatāyāṃ sāmānyavidher viśeṣavidhir
(p.55, l.16)bādhako bhavatīti | bādhako viṣayaviśeṣasamarthaka iti yāvat
(p.55, l.17)| tatra bhinnavākyatāyām aprāptyanumānaṃ bādha ekavākyatāyāṃ tv
(p.55, l.18)aprāptir eveti viśeṣaḥ | yatv iko guṇavṛddhī ity atra bhāṣya
(p.55, l.19)uktaṃ | yady ekaṃ vākyaṃ tatas tacheṣo yadi nānā vākye tato pavāda
(p.55, l.20)iti tatpadaikavākyatābhiprāyeṇa sphuṭatvād ekavākyatvam u-
(p.55, l.21)ktaṃ | bādhyaikavākyatayā bādhāsphūrtteḥ pūrvaṃ bhinnavākya-
(p.55, l.22)tāyāṃ tatsphūrtteś coktaṃ || || iha bhīmasenādayaḥ śabdāḥ saṃjñātvena
(p.55, l.23)niyujyaṃte tattadvyaktīnāṃ tathā ca taiḥ saṃpūrṇair uccāritaiḥ
(p.55, l.24)saṃjñipratītyā bhavitavyaṃ bhavati tu bhīmasena ity etāvati saṃjñā-
(p.55, l.25)śabde pi bhīmaśabdād apy arthapratyayaḥ tad etat katham upapa-
(p.56, l.1)dyata iti vicāryate | tatra kecid āhuḥ | bhīmaśabdād uccāritād eva
(p.56, l.2)bhīmasenaśabdāt pratītād arthāvagatir iti | tan na | bhīmādiśabdānām
(p.56, l.3)anyatra saṃketitānāṃ svataṃtrāṇāṃm anyaśabdāpratyāyakatvāt |
(p.56, l.4)na hi tasyāyaṃ saṃjñārūpasyaiva nāpara ity atra pramāṇam asti | na
(p.56, l.5)cāyaṃ tatra saṃketitopanataḥ kevala evārthaṃ bodhayet |
(p.56, l.6)anye punar āhuḥ | sarvāvayavayuktasya saṃjñātve py avayavānām api
(p.56, l.7)saṃjñātvena viniyogāt .. tan na | tathā sati pratyekaṃ
(p.56, l.8)varṇānāṃ vācakatve bhīśabdād api tadarthāvagamaprasaṃgāt | kiṃ ca
(p.56, l.9)... vagatiḥ ye tu bhīmādayo nyatra dṛśyaṃte te tatsarūpā eva
(p.56, l.10)na tu .. buddhyupārūḍhāt saṃghātād evārthapratītir iti | tan
(p.56, l.11)na | sadṛśadarśanāt smṛtir upa .. tīte pi vā tasmin kathaṃ
(p.56, l.12)tato rthapratītir uccaritasyaiva saṃjñipratyāyakatvād iti | atrocyate ...
(p.56, l.13)vā api pratyāyanayogyapadasarūpā api niyuktā eva | tathā ca
(p.56, l.14)yathā vaiśvāṃm āmikṣām uddiśyaiva kṛta... tathā viśiṣṭodde-
(p.56, l.15)śena kṛte pi viniyoge nuniṣpādinyo yogyā padāṃtarasarūpā api saṃjñā
(p.56, l.16)niṣpadyaṃte tathā ca viśiṣṭavācakatvabalāt padānām api
(p.56, l.17)padāṃtarasarūpāṇāṃ pratyāyakatve sati tato pi saṃjñipratītir iti |
(p.56, l.18)nanu ca tulye nuniṣpāditve na varṇā saṃjñāḥ padam eva tu saṃjñeti
(p.56, l.19)kathaṃ no vasitam iti cet | na anajādau pūrvapadalo-
(p.56, l.20)patvākhyānenānuniṣpādinām api teṣām eva sādhutvānvākhyānāt | tathā
(p.56, l.21)jyeṣṭhetyādau jye ity asya maghetyādau ghetyādīnāṃ sādhu-
(p.56, l.22)tvānanvākhyānād aprayogārhatvād apratyāyakatvam iti || athedaṃ vicā-
(p.56, l.23)ryate | saṃjñāyāṃ ṇatvaṃ vidhīyate tatra kim aṇatvā eva saṃjñābhūtāḥ
(p.56, l.24)saṇatvāḥ prayojyā āhosvit saṇatvā eva saṃjñābhūtā iti || ādye
(p.56, l.25)saṇatvānām eva vācakatve saṇatvasyāsaṃketitatvād apratyāya-
(p.57, l.1)katvaprasaṃgaḥ | śabdārthānityatāprasaṃgaḥ | dvitīye tu tathābhū-
(p.57, l.2)tānām eva saṃjñātvād vṛthā ṇatvānuśāsanam iti | kiṃ ca sati saṃjñātve
(p.57, l.3)ṇatvaṃ ṇatve ca sati saṃjñātvam itītaretarāśrayaḥ | atrocyate |
(p.57, l.4)saṃti kṛtaṇatvā akṛtaṇatvāś ca tattadarthā nityasaṃbaddhās tatra śā-
(p.57, l.5)streṇa kṛtaṇatvā eva saṃjñārūpatvena sādhavaḥ akṛtaṇatvās tv ava-
(p.57, l.6)yavārthaparyālocanayā prayojyā iti na caivam itaretarāśrayatā
(p.57, l.7)no ṇa eteṣu ve caite saṃjñāyām eva tadviśiṣṭāḥsādhava iti vaca-
(p.57, l.8)navyakteḥ || nanv adhunātanasaṃjñā śabdānām idānīm arthe vi-
(p.57, l.9)niyogād anityatā śabdārthasaṃbaṃdhasya prasajyeta || tathā coktaṃ

iti etādṛg eva ca sarvatra vākyaikavākyatā | kāśikāyāṃ tv ekavākyataivaṃ pradarśitā | yady api vṛttikārair dhātor aṇ bhavati ākārāṃtāt ko bhavatīty uktaṃ | tathā yad devadattaṃ bhojaya tat ghṛtena bhojaya payasā bhojayetyādau yady api bhedena bhujer upādānaṃ tathāpy eka evāyaṃ bhujir nimittavaśād bhinna eva tathaika evāyaṃ bhavatir iti | vastutas tu ghṛtādibhir bhojayed itivad etebhya ete pratyayā bhavaṃtīty ekavākyateti | tathā yaro dvirvacanaṃ bhavati rahābhyām uttarasyety ekavākyatāyāṃ rahayor nimittatvabuddhiparigṛhītayoḥ kādibuddhāv anārohād yartvena tadvyatiriktānām eva pratītyā bādha ity ucyata iti | tathā ca kayyaṭa uktaṃ | hayavaraḍ ity atra | sāmānyavidhyor ekavākyatāyāṃ sāmānyavidher viśeṣavidhir bādhako bhavatīti | bādhako viṣayaviśeṣasamarthaka iti yāvat | tatra bhinnavākyatāyām aprāptyanumānaṃ bādha ekavākyatāyāṃ tv aprāptir eveti viśeṣaḥ | yatv iko guṇavṛddhī ity atra bhāṣya uktaṃ | yady ekaṃ vākyaṃ tatas tacheṣo yadi nānā vākye tato pavāda iti tatpadaikavākyatābhiprāyeṇa sphuṭatvād ekavākyatvam uktaṃ | bādhyaikavākyatayā bādhāsphūrtteḥ pūrvaṃ bhinnavākyatāyāṃ tatsphūrtteś coktaṃ || || iha bhīmasenādayaḥ śabdāḥ saṃjñātvena niyujyaṃte tattadvyaktīnāṃ tathā ca taiḥ saṃpūrṇair uccāritaiḥ saṃjñipratītyā bhavitavyaṃ bhavati tu bhīmasena ity etāvati saṃjñāśabde pi bhīmaśabdād apy arthapratyayaḥ tad etat katham upapadyata iti vicāryate | tatra kecid āhuḥ | bhīmaśabdād uccāritād eva bhīmasenaśabdāt pratītād arthāvagatir iti | tan na | bhīmādiśabdānām anyatra saṃketitānāṃ svataṃtrāṇāṃm anyaśabdāpratyāyakatvāt | na hi tasyāyaṃ saṃjñārūpasyaiva nāpara ity atra pramāṇam asti | na cāyaṃ tatra saṃketitopanataḥ kevala evārthaṃ bodhayet | anye punar āhuḥ | sarvāvayavayuktasya saṃjñātve py avayavānām api saṃjñātvena viniyogāt .. tan na | tathā sati pratyekaṃ varṇānāṃ vācakatve bhīśabdād api tadarthāvagamaprasaṃgāt | kiṃ ca ... vagatiḥ ye tu bhīmādayo nyatra dṛśyaṃte te tatsarūpā eva na tu .. buddhyupārūḍhāt saṃghātād evārthapratītir iti | tan na | sadṛśadarśanāt smṛtir upa .. tīte pi vā tasmin kathaṃ tato rthapratītir uccaritasyaiva saṃjñipratyāyakatvād iti | atrocyate ... vā api pratyāyanayogyapadasarūpā api niyuktā eva | tathā ca yathā vaiśvāṃm āmikṣām uddiśyaiva kṛta... tathā viśiṣṭoddeśena kṛte pi viniyoge nuniṣpādinyo yogyā padāṃtarasarūpā api saṃjñā niṣpadyaṃte tathā ca viśiṣṭavācakatvabalāt padānām api padāṃtarasarūpāṇāṃ pratyāyakatve sati tato pi saṃjñipratītir iti | nanu ca tulye nuniṣpāditve na varṇā saṃjñāḥ padam eva tu saṃjñeti kathaṃ no vasitam iti cet | na anajādau pūrvapadalopatvākhyānenānuniṣpādinām api teṣām eva sādhutvānvākhyānāt | tathā jyeṣṭhetyādau jye ity asya maghetyādau ghetyādīnāṃ sādhutvānanvākhyānād aprayogārhatvād apratyāyakatvam iti || athedaṃ vicāryate | saṃjñāyāṃ ṇatvaṃ vidhīyate tatra kim aṇatvā eva saṃjñābhūtāḥ saṇatvāḥ prayojyā āhosvit saṇatvā eva saṃjñābhūtā iti || ādye saṇatvānām eva vācakatve saṇatvasyāsaṃketitatvād apratyāyakatvaprasaṃgaḥ | śabdārthānityatāprasaṃgaḥ | dvitīye tu tathābhūtānām eva saṃjñātvād vṛthā ṇatvānuśāsanam iti | kiṃ ca sati saṃjñātve ṇatvaṃ ṇatve ca sati saṃjñātvam itītaretarāśrayaḥ | atrocyate | saṃti kṛtaṇatvā akṛtaṇatvāś ca tattadarthā nityasaṃbaddhās tatra śāstreṇa kṛtaṇatvā eva saṃjñārūpatvena sādhavaḥ akṛtaṇatvās tv avayavārthaparyālocanayā prayojyā iti na caivam itaretarāśrayatā no ṇa eteṣu ve caite saṃjñāyām eva tadviśiṣṭāḥ sādhava iti vacanavyakteḥ || nanv adhunātanasaṃjñā śabdānām idānīm arthe viniyogād anityatā śabdārthasaṃbaṃdhasya prasajyeta || tathā coktaṃ

p.57, l.10

kṛtakatvād anityatvaṃ saṃbaṃdhasyopajāyate ||
saṃjñāyāṃ sā hi puruṣair yathākāmaṃ niyujyata ||

p.57, l.12

(p.57, l.12)iti | naiṣa doṣaḥ || sarveṣāṃ śabdānāṃ saṃjñārūpeṇa sarvārthapratyāya-
(p.57, l.13)katvasyānāditvāt || puruṣavyāpāras tu niyamāya svavyavahāra-siddhya
(p.57, l.14)rthaṃ || tathā ca

iti | naiṣa doṣaḥ || sarveṣāṃ śabdānāṃ saṃjñārūpeṇa sarvārthapratyāyakatvasyānāditvāt || puruṣavyāpāras tu niyamāya svavyavahārasiddhya rthaṃ || tathā ca

p.57, l.15

vṛddhyādīnāṃ ca śāstre smiṃ chaktyavachedalakṣaṇaḥ | akṛtrimo pi saṃbaṃdho viśeṣaṇaviśeṣyavad ||

p.57, l.17

(p.57, l.17)iti || yathā nīlādiviśeṣaṇasya viśeṣyavyāvarttakatvalakṣaṇaḥ
(p.57, l.18)saṃbaṃdhaḥ svabhāvasiddha eva | evaṃ śabdasya saṃjñātvena saṃjñi-
(p.57, l.19)vyāvarttakatvalakṣaṇaḥ saṃbaṃdha iti ||

iti || yathā nīlādiviśeṣaṇasya viśeṣyavyāvarttakatvalakṣaṇaḥ saṃbaṃdhaḥ svabhāvasiddha eva | evaṃ śabdasya saṃjñātvena saṃjñivyāvarttakatvalakṣaṇaḥ saṃbaṃdha iti ||

§ 2,370–2,374

p.57, l.20

(p.57, l.20)tathā ca sahajaśaktiniyama eva saṃjñāyāḥ saṃjñinocyate
(p.57, l.21)na kṛtrimaḥ saṃbaṃdha iti || saṃjñānāṃ ca pravṛttinimittaṃ sarvatra
(p.57, l.22)saṃjñāśabdasvarūpam eva varṇarūpāṇāṃ saṃjñānām artharūpapra-
(p.57, l.23)vṛttinimittābhāvāt svarūpam eva tāvat pravṛttinimittam avaśyam
(p.57, l.24)eṣṭavyaṃ | tathā ca kvacit saṃjñāsu saṃbhavaty apy arthatve 'vyabhi-
(p.57, l.25)cārāt svarūpasyaiva pravṛttinimittato ..... itā || sarvanāmā-
(p.57, l.26)disaṃjñā api mahatyaḥ svarūpanibaṃdhanā eva | mahattvasāmarthyāt tu
(p.58, l.1)tatsadṛśaṃ śabdāṃtaram anumīyate | tad evam artho nugatibodhe ni-
(p.58, l.2)mittam iti | sādṛśyād vā śabdāṃtarapratipattiḥ | tatraikena
(p.58, l.3)svarūpataḥ saṃjñipratipattir apareṇāvayavārthanibaṃdhanārthavyava-
(p.58, l.4)sthāpanam iti | āvṛttyā taṃtreṇa vānumānād vā śabdadvaya-
(p.58, l.5)pratītiḥ || iha śāstre saṃjñāśabdoccāraṇe pi kvacil laukikakṛtrimāṇāṃ
(p.58, l.6)pratītiḥ | kvacit kṛtrimasyaiva kvacid akṛtrimasyaiva kvacid
(p.58, l.7)ubhayoḥ | karttari karmavyatihāra iti karmaśabdo kṛtrima eva |
(p.58, l.8)karmaṇy aṇ iti kṛtrima eva | saṃkhyāsaṃjñāyāṃ tūbhayoḥ ekaśrutī
(p.58, l.9)ty atra saṃbuddhipadena laukikena śāstrīyalaukikayor api graha-
(p.58, l.10)ṇaṃ ||

tathā ca sahajaśaktiniyama eva saṃjñāyāḥ saṃjñinocyate na kṛtrimaḥ saṃbaṃdha iti || saṃjñānāṃ ca pravṛttinimittaṃ sarvatra saṃjñāśabdasvarūpam eva varṇarūpāṇāṃ saṃjñānām artharūpapravṛttinimittābhāvāt svarūpam eva tāvat pravṛttinimittam avaśyam eṣṭavyaṃ | tathā ca kvacit saṃjñāsu saṃbhavaty apy arthatve 'vyabhicārāt svarūpasyaiva pravṛttinimittato ..... itā || sarvanāmādisaṃjñā api mahatyaḥ svarūpanibaṃdhanā eva | mahattvasāmarthyāt tu tatsadṛśaṃ śabdāṃtaram anumīyate | tad evam artho nugatibodhe nimittam iti | sādṛśyād vā śabdāṃtarapratipattiḥ | tatraikena svarūpataḥ saṃjñipratipattir apareṇāvayavārthanibaṃdhanārthavyavasthāpanam iti | āvṛttyā taṃtreṇa vānumānād vā śabdadvayapratītiḥ || iha śāstre saṃjñāśabdoccāraṇe pi kvacil laukikakṛtrimāṇāṃ pratītiḥ | kvacit kṛtrimasyaiva kvacid akṛtrimasyaiva kvacid ubhayoḥ | karttari karmavyatihāra iti karmaśabdo kṛtrima eva | karmaṇy aṇ iti kṛtrima eva | saṃkhyāsaṃjñāyāṃ tūbhayoḥ ekaśrutī ty atra saṃbuddhipadena laukikena śāstrīyalaukikayor api grahaṇaṃ ||

§ 2,375–2,397

p.58, l.11

(p.58, l.11)idānīṃ kvacit pratyekaṃ vākyaparisamāptir ity uktaṃ kvacic ca
(p.58, l.12)samudāya eveti | tanmūlaṃ vicāryate | yatraikaśeṣeṇa
(p.58, l.13)dvaṃdvena vā bahūnāṃ pratipādanaṃ kriyate brāhmaṇā bhojyaṃtāṃ
(p.58, l.14)devadattayajñadattaviṣṇumitrā bhojyaṃtāṃ ityādau tatra bhuji-
(p.58, l.15)kriyāyāḥ svarūpataḥ phalataś ca pratyekaparisamāptasvarūpatvāt
(p.58, l.16)sāmarthyāt pratyekam eva samāptiḥ || nāṭyakriyā tu bahuniṣpādyasva-
(p.58, l.17)rūpā sāmarthyāt svarūpasya niṣpatyartham eva samudāye samā-
(p.58, l.18)pyate || na hy eko nāṭyaṃ karttuṃ samarthaḥ nāpi bahavaḥ samudā-
(p.58, l.19)yena bhāraṃ voḍhum iva grāsaṃ mukhe rpituṃ samarthāḥ |
(p.58, l.20)mukhānāṃ pratyekaniṣṭhatvena samudāye tadabhāvāt | yā tu samudāye
(p.58, l.21)niṣpādayituṃ śakyā bhavaty asyāḥ samudāye samāptir yathā
(p.58, l.22)brāhmaṇā vilokyaṃtām iti || atra hi kriyāphalaṃ vyavahārādi samu-
(p.58, l.23)dāye pi karttuṃ śakyaṃ || taṃḍulān pacaṃtv ityādau tu viklittiḥ
(p.58, l.24)karma sā kriyā guṇībhūtāto devadattādigatā vikledanā bahu-
(p.58, l.25)gatā veti samudāye pi samāpyate | kaścid adhiśrayaṇaṃ karoti
(p.58, l.26)kaścit taṃḍulān āsiṃcatīty evaṃ bahuvyāsaktarūpāyāḥ pa-
(p.59, l.1)cikriyāyā bahubhir anuṣṭhātuṃ śakyatvāt | pacyaṃte taṃḍulā ity atra
(p.59, l.2)tu viklitteḥ apradhānatvāt tasyāś cāvayavavikledarūpāyāḥ
(p.59, l.3)pratyekaniṣṭhatvāt pratyekam eva samāptiḥ || śāstre py adaicāṃ pra-
(p.59, l.4)yoge vyastānām evopalabdheḥ samudāyasya prayogānarhatvāt
(p.59, l.5)pratyekam eva phaladvāreṇa vṛddhisaṃjñā | prasthe vṛddham
(p.59, l.6)ityādiliṃgāc ca | gargāḥ śataṃ daṃḍyaṃtām ity atra tu pradhānaṃ
(p.59, l.7)karma śataṃ tac caikatvasaṃkhyāviṣṭam || gargās tv apradhā-
(p.59, l.8)natvena gauṇaṃ karma || tatra pratyekaṃ śatādāne pradhānasyai-
(p.59, l.9)kasya śatasya svarūpanāśāpatter guṇānāṃ cāṃgānurodhitvāt
(p.59, l.10)pradhānānurodhena samudāyād eva śatādānasyocitatvāt samudāya eva
(p.59, l.11)vākyārthaḥ samāpyate | tathā cākhyātārthaguṇatvapradhāna-
(p.59, l.12)tvābhyāṃ pratyekasamudāyasamāptiḥ | samāsasaṃjñābhyastasaṃjñe
(p.59, l.13)tu samudāya eva samāpyete tatkāryasya samudāya eva dṛṣṭatvād
(p.59, l.14)iti | vṛṣalair na praveṣṭavyam ityādau tv ekaikasya bahūnāṃ
(p.59, l.15)vāpraveśaḥ | vṛṣalatvajātivyaktipraveśe niṣedha vaiyarthyāpātāt
(p.59, l.16)pratyekaṃ samudāye ca vākyārthasamāptiḥ | maṃtrādyaśravaṇa-
(p.59, l.17)lakṣaṇasya niṣedhaphalasya pratyekasamudāyayos tulyatvāt | ...
(p.59, l.18)... sāmarthye samudāyeekaikasya vā sāmarthye ekaikatra |
(p.59, l.19)tathā ... yatrāpi astu tarhi bhujikriyāyāṃ grāsaprakṣepādikri-
(p.59, l.20)yāphalapra... tasyāḥ samudāye samāptir astu || na pradhāna-
(p.60, l.1)bhūtakriyāyā api karaṇādisādhanaikye pi ka.. devadattayajña-
(p.60, l.2)dattaviṣṇumitrair na bhoktavyam ityādau tu dvaṃdvāvaˇta-
(p.60, l.3)sāhityayoge pi niṣedhaprādhānyāt kevalabhojanavidhau vā tātparyāt
(p.60, l.4)pratyekaṃ samāptiḥ samudāye veti boddhavyaṃ || vākyaṃ tu
(p.60, l.5)pratyekaṃ samāpyate grahaṇakavākyāt pratyekānekavākyasthānīya-
(p.60, l.6)tvād ekasya | atra kaścit mahāvākyavākyāṃtarāvācakatvena
(p.60, l.7)tadapratyāyakatvāt tasmād uccaritād arthapratipattau padārthaparyāloca-
(p.60, l.8)nayāvāṃtarāṇi vākyāny upaplavaṃte tāny eva pratyekaṃ samāpya-
(p.60, l.9)ṃte iti | tan na akhaṃḍe vākyārthe padārthānām asattvāt |
(p.60, l.10)sattve vā prathamam asaṃsṛṣṭābhinnārthapratipādanaṃ tato bhinna-
(p.60, l.11)saṃsṛṣṭapratipādanam iti virodha āpadyeta tasmādasmadu-
(p.60, l.12)ktaiva kalpanā jyāyasī |

idānīṃ kvacit pratyekaṃ vākyaparisamāptir ity uktaṃ kvacic ca samudāya eveti | tanmūlaṃ vicāryate | yatraikaśeṣeṇa dvaṃdvena vā bahūnāṃ pratipādanaṃ kriyate brāhmaṇā bhojyaṃtāṃ devadattayajñadattaviṣṇumitrā bhojyaṃtāṃ ityādau tatra bhujikriyāyāḥ svarūpataḥ phalataś ca pratyekaparisamāptasvarūpatvāt sāmarthyāt pratyekam eva samāptiḥ || nāṭyakriyā tu bahuniṣpādyasvarūpā sāmarthyāt svarūpasya niṣpatyartham eva samudāye samāpyate || na hy eko nāṭyaṃ karttuṃ samarthaḥ nāpi bahavaḥ samudāyena bhāraṃ voḍhum iva grāsaṃ mukhe rpituṃ samarthāḥ | mukhānāṃ pratyekaniṣṭhatvena samudāye tadabhāvāt | yā tu samudāye niṣpādayituṃ śakyā bhavaty asyāḥ samudāye samāptir yathā brāhmaṇā vilokyaṃtām iti || atra hi kriyāphalaṃ vyavahārādi samudāye pi karttuṃ śakyaṃ || taṃḍulān pacaṃtv ityādau tu viklittiḥ karma sā kriyā guṇībhūtāto devadattādigatā vikledanā bahugatā veti samudāye pi samāpyate | kaścid adhiśrayaṇaṃ karoti kaścit taṃḍulān āsiṃcatīty evaṃ bahuvyāsaktarūpāyāḥ pacikriyāyā bahubhir anuṣṭhātuṃ śakyatvāt | pacyaṃte taṃḍulā ity atra tu viklitteḥ apradhānatvāt tasyāś cāvayavavikledarūpāyāḥ pratyekaniṣṭhatvāt pratyekam eva samāptiḥ || śāstre py adaicāṃ prayoge vyastānām evopalabdheḥ samudāyasya prayogānarhatvāt pratyekam eva phaladvāreṇa vṛddhisaṃjñā | prasthe vṛddham ityādiliṃgāc ca | gargāḥ śataṃ daṃḍyaṃtām ity atra tu pradhānaṃ karma śataṃ tac caikatvasaṃkhyāviṣṭam || gargās tv apradhānatvena gauṇaṃ karma || tatra pratyekaṃ śatādāne pradhānasyaikasya śatasya svarūpanāśāpatter guṇānāṃ cāṃgānurodhitvāt pradhānānurodhena samudāyād eva śatādānasyocitatvāt samudāya eva vākyārthaḥ samāpyate | tathā cākhyātārthaguṇatvapradhānatvābhyāṃ pratyekasamudāyasamāptiḥ | samāsasaṃjñābhyastasaṃjñe tu samudāya eva samāpyete tatkāryasya samudāya eva dṛṣṭatvād iti | vṛṣalair na praveṣṭavyam ityādau tv ekaikasya bahūnāṃ vāpraveśaḥ | vṛṣalatvajātivyaktipraveśe niṣedha vaiyarthyāpātāt pratyekaṃ samudāye ca vākyārthasamāptiḥ | maṃtrādyaśravaṇalakṣaṇasya niṣedhaphalasya pratyekasamudāyayos tulyatvāt | ... ... sāmarthye samudāye ekaikasya vā sāmarthye ekaikatra | tathā ... yatrāpi astu tarhi bhujikriyāyāṃ grāsaprakṣepādikriyāphalapra... tasyāḥ samudāye samāptir astu || na pradhānabhūtakriyāyā api karaṇādisādhanaikye pi ka.. devadattayajñadattaviṣṇumitrair na bhoktavyam ityādau tu dvaṃdvāvaˇtasāhityayoge pi niṣedhaprādhānyāt kevalabhojanavidhau vā tātparyāt pratyekaṃ samāptiḥ samudāye veti boddhavyaṃ || vākyaṃ tu pratyekaṃ samāpyate grahaṇakavākyāt pratyekānekavākyasthānīyatvād ekasya | atra kaścit mahāvākyavākyāṃtarāvācakatvena tadapratyāyakatvāt tasmād uccaritād arthapratipattau padārthaparyālocanayāvāṃtarāṇi vākyāny upaplavaṃte tāny eva pratyekaṃ samāpyaṃte iti | tan na akhaṃḍe vākyārthe padārthānām asattvāt | sattve vā prathamam asaṃsṛṣṭābhinnārthapratipādanaṃ tato bhinnasaṃsṛṣṭapratipādanam iti virodha āpadyeta tasmādasmaduktaiva kalpanā jyāyasī |

§ 2,399–2,414

p.60, l.13

(p.60, l.13)samudāyasamāptipakṣe pi pratyekaṃ padāni viśiṣṭārthaparyavasā-
(p.60, l.14)yīny eva | yathā vibhaktānāṃ bhrātṝṇāṃ samudāyasvāmikam
(p.60, l.15)api pratyekaṃ teṣāṃ madīyam idaṃ madīyam iti harṣaśokakāraṇaṃ
(p.60, l.16)vṛddhināśayos tathā samudāyārtho pi pratyekaṃ sarveṣāṃ
(p.60, l.17)tatra tātparyāt pratyekārtho pi yukta eveti || na caikaikapadaśravaṇe
(p.60, l.18)samudāyārthapratītyāpattiḥ | padāṃtarasannidhānalakṣaṇadyotakābhā-
(p.60, l.19)vena tadapratīter iti || varṇānāṃ vastuto vācakatve pi yasya
(p.60, l.20)mate pratyekaṃ varṇā api samuditārthe vibhaktādhāravad uktās tasyāpi
(p.60, l.21)saṃghātād āgatenaiva supā pradīpeneva sarvasaṃkhyābhivya-
(p.60, l.22)kter na pratyekaṃ subutpattiḥ kiṃ tu samudāyād eva | anenaivābhiprā-
(p.60, l.23)yeṇa vārttikakṛtoktaṃ saṃghātasyaikārthyāt subabhāvo va-
(p.61, l.1)rṇād iti || atha cedaṃ nirṇīyate | eka eva śabdo vaktrārthābhidhi-
(p.61, l.2)tsayā prayukto rthaṃ pratyāyayati || sa eva tu kautukādinā para-
(p.61, l.3)pāṭhanāya vā prayukto na tam artham iti kuta eṣa niyama iti |
(p.61, l.4)tathā hi praiṣamaṃtrā agnīd agnīn viharetyādayo nye ca pāṭhadaśā-
(p.61, l.5)yāṃ ca nārthābhidhitsayā prayujyaṃte iti tebhyo nārthapratya-
(p.61, l.6)yas ta eva tu yadā yajñakāle agnītpreṣaṇāya dravyadevatādismara-
(p.61, l.7)ṇāya vā prayujyaṃte prayoktrā tadaivārthapratyayahetava iti |
(p.61, l.8)tathā loke pi nānārthā gavādayaḥ yadarthābhidhitsayā prayujyaṃte tam
(p.61, l.9)eva gamayaṃti nānyam iti | tatrocyate | yathārthaprakāśanaśakta-
(p.61, l.10)tve pi cakṣuṣo vyāsaktāṃtaḥkaraṇasaṃbaddhasya saṃbaddhārtha-
(p.61, l.11)prakāśana eva śaktir evaṃ śabdasya sarvadārthaprakāśanaśa-
(p.61, l.12)ktatvepi prayoktrichāyā api tattadarthābhidhāne nimittatā |
(p.61, l.13)tathā ca bahuṣv api gavādiṣv artheṣu sannihiteṣu satsv api
(p.61, l.14)prayoktā yam arthaṃ vivakṣuḥ śabdam abhidhānaviṣayaṃ karoti |
(p.61, l.15)tatraiva śabdo vyavatiṣṭhate nānyatreti sa evāyaṃ vivakṣānibaṃ-
(p.61, l.16)dhano bhidhā nāma śabdavyāpāra ity ucyate | śabdābhedavādinām api
(p.61, l.17)mate kṣādayo neka eva śabdāḥ sādṛśyanimittā tu pratya-
(p.61, l.18)bhijñeti | teṣāṃ tu nābhidhāvyāpāreṇa prayojanaṃ | kiṃ tu yaḥ śabdo
(p.61, l.19)yadarthaṃ uccaritaḥ sa tam eva prakāśayati | prakaraṇādes tu tadā
(p.61, l.20)śabdaviśeṣāvagatihetutā | pūrvatra tv abhidhāvyāpāravyaṃjaka-
(p.61, l.21)tvam iti viśeṣaḥ | prakaraṇādi hi vācakaśabdaviśeṣaniyāmakam
(p.61, l.22)eva na tv avācakasya vācakatāṃ kartum alam iti | sa cāyaṃ vicāro
(p.62, l.1)varṣati dvāraṃ vṛkṣa ityādiṣu vākyarūpeṣu padeṣu tatas tatraivābhidhā-
(p.62, l.2)vyāpāro niyatasya vācakam iti vākyamadhyasthānāṃ tv apra-
(p.62, l.3)tipādakatvād eva naitadvicāraviṣayatā | tathā hi yathā pade varṇeṣv
(p.62, l.4)anarthakeṣv api samudāyasyānyeṣāṃ vā vācakatā tathāsma-
(p.62, l.5)nmate narthakeṣv api padeṣv akhaṃḍasyaiva vācakatāyāṃ kvaiṣā
(p.62, l.6)ciṃtaikaḥ śabdo nekam arthaṃ bodhayatīti | yat tv āṃtarālikam
(p.62, l.7)alīkapadatadarthajñānaṃ tadviśiṣṭārthapratītyaikam eva tasmāt
(p.62, l.8)prathamata eva tathārūpaṃ na pratīyate 'taḥ kalpitair eva pa-
(p.62, l.9)damadarthais tad āśrayaṇīyam iti ||

samudāyasamāptipakṣe pi pratyekaṃ padāni viśiṣṭārthaparyavasāyīny eva | yathā vibhaktānāṃ bhrātṝṇāṃ samudāyasvāmikam api pratyekaṃ teṣāṃ madīyam idaṃ madīyam iti harṣaśokakāraṇaṃ vṛddhināśayos tathā samudāyārtho pi pratyekaṃ sarveṣāṃ tatra tātparyāt pratyekārtho pi yukta eveti || na caikaikapadaśravaṇe samudāyārthapratītyāpattiḥ | padāṃtarasannidhānalakṣaṇadyotakābhāvena tadapratīter iti || varṇānāṃ vastuto vācakatve pi yasya mate pratyekaṃ varṇā api samuditārthe vibhaktādhāravad uktās tasyāpi saṃghātād āgatenaiva supā pradīpeneva sarvasaṃkhyābhivyakter na pratyekaṃ subutpattiḥ kiṃ tu samudāyād eva | anenaivābhiprāyeṇa vārttikakṛtoktaṃ saṃghātasyaikārthyāt subabhāvo varṇād iti || atha cedaṃ nirṇīyate | eka eva śabdo vaktrārthābhidhitsayā prayukto rthaṃ pratyāyayati || sa eva tu kautukādinā parapāṭhanāya vā prayukto na tam artham iti kuta eṣa niyama iti | tathā hi praiṣamaṃtrā agnīd agnīn viharetyādayo nye ca pāṭhadaśāyāṃ ca nārthābhidhitsayā prayujyaṃte iti tebhyo nārthapratyayas ta eva tu yadā yajñakāle agnītpreṣaṇāya dravyadevatādismaraṇāya vā prayujyaṃte prayoktrā tadaivārthapratyayahetava iti | tathā loke pi nānārthā gavādayaḥ yadarthābhidhitsayā prayujyaṃte tam eva gamayaṃti nānyam iti | tatrocyate | yathārthaprakāśanaśaktatve pi cakṣuṣo vyāsaktāṃtaḥkaraṇasaṃbaddhasya saṃbaddhārthaprakāśana eva śaktir evaṃ śabdasya sarvadārthaprakāśanaśaktatve pi prayoktrichāyā api tattadarthābhidhāne nimittatā | tathā ca bahuṣv api gavādiṣv artheṣu sannihiteṣu satsv api prayoktā yam arthaṃ vivakṣuḥ śabdam abhidhānaviṣayaṃ karoti | tatraiva śabdo vyavatiṣṭhate nānyatreti sa evāyaṃ vivakṣānibaṃdhano bhidhā nāma śabdavyāpāra ity ucyate | śabdābhedavādinām api mate kṣādayo neka eva śabdāḥ sādṛśyanimittā tu pratyabhijñeti | teṣāṃ tu nābhidhāvyāpāreṇa prayojanaṃ | kiṃ tu yaḥ śabdo yadarthaṃ uccaritaḥ sa tam eva prakāśayati | prakaraṇādes tu tadā śabdaviśeṣāvagatihetutā | pūrvatra tv abhidhāvyāpāravyaṃjakatvam iti viśeṣaḥ | prakaraṇādi hi vācakaśabdaviśeṣaniyāmakam eva na tv avācakasya vācakatāṃ kartum alam iti | sa cāyaṃ vicāro varṣati dvāraṃ vṛkṣa ityādiṣu vākyarūpeṣu padeṣu tatas tatraivābhidhāvyāpāro niyatasya vācakam iti vākyamadhyasthānāṃ tv apratipādakatvād eva naitadvicāraviṣayatā | tathā hi yathā pade varṇeṣv anarthakeṣv api samudāyasyānyeṣāṃ vā vācakatā tathāsmanmate narthakeṣv api padeṣv akhaṃḍasyaiva vācakatāyāṃ kvaiṣā ciṃtaikaḥ śabdo nekam arthaṃ bodhayatīti | yat tv āṃtarālikam alīkapadatadarthajñānaṃ tadviśiṣṭārthapratītyaikam eva tasmāt prathamata eva tathārūpaṃ na pratīyate 'taḥ kalpitair eva padamadarthais tad āśrayaṇīyam iti ||

§ 2,415–2,420

p.62, l.10

(p.62, l.10)adhunā vākyārtho nirūpyate || tatra kecid āhuḥ | pūrvapūrvapadārth-
(p.62, l.11)ānugataḥ saṃsargo vākyārtha iti || apare tūttarottarapadārthā-
(p.62, l.12)nugataḥ prathamam eva saṃsṛṣṭa iti | atramate prathamam eva pa-
(p.62, l.13)dād itarapadārthasaṃsṛṣṭasvārthāvagatād anyeṣāṃ padārthā-
(p.62, l.14)nām itikarttavyatārūpataiva || tathā cānvitasvārthābhidhāne sarvakāraka-
(p.62, l.15)śaktyanvitakriyāsvarūpakriyāpadād evāvagatāv api śaktīnām
(p.62, l.16)aniyatādhārakatvād daṃḍādiniyatakaraṇaśaktyādhānapratītyaprā-
(p.62, l.17)ptiḥ daṃḍādipadāni tattadarthaniyamamātraphalakāny eva karaṇādi-
(p.62, l.18)śaktyādhārāṇāṃ rajjudaṃḍādīnām ānayane 'niyatatvāt | ke cit
(p.62, l.19)tu svakārakaviśeṣitā kriyaiva vākyārtha ity āhuḥ | tathāhuḥ

adhunā vākyārtho nirūpyate || tatra kecid āhuḥ | pūrvapūrvapadārthānugataḥ saṃsargo vākyārtha iti || apare tūttarottarapadārthānugataḥ prathamam eva saṃsṛṣṭa iti | atramate prathamam eva padād itarapadārthasaṃsṛṣṭasvārthāvagatād anyeṣāṃ padārthānām itikarttavyatārūpataiva || tathā cānvitasvārthābhidhāne sarvakārakaśaktyanvitakriyāsvarūpakriyāpadād evāvagatāv api śaktīnām aniyatādhārakatvād daṃḍādiniyatakaraṇaśaktyādhānapratītyaprāptiḥ daṃḍādipadāni tattadarthaniyamamātraphalakāny eva karaṇādiśaktyādhārāṇāṃ rajjudaṃḍādīnām ānayane 'niyatatvāt | ke cit tu svakārakaviśeṣitā kriyaiva vākyārtha ity āhuḥ | tathāhuḥ

p.62, l.20

bhāvanaiva hi vākyārthaḥ svakārakaviśeṣite

p.62, l.21

(p.62, l.21)ti || akhaṃḍād vākyād akhaṃḍasyaiva vākyārthasya pratipattiḥ vākyasyā-
(p.63, l.1)khaṃḍatvaṃ nāma kramavadvarṇābhivyaktatve saty agṛ-
(p.63, l.2)hītavarṇapadakramabhedavatpratītigocaratvaṃ || arthasya cāsphu-
(p.63, l.3)ritatattatpadārthatākramabhedabodhaviṣayatvaṃ | pānakarasavan
(p.63, l.4)mayūrapichagatacitrarūpavac ca || tatrāpi hy asphuritatattadāśra-
(p.63, l.5)yaviśeṣatiktatādijātibhedapratītiviṣayapratītimātragocaratvaṃ | a-
(p.63, l.6)navagatatattannīlapītādibhedapratītiviṣayatvaṃ vākhaṃḍatvaṃ
(p.63, l.7)tādṛg evaitat | tathā hi gṛhītasaṃgatikaprathamaṃ padārthapratītāv
(p.63, l.8)api teṣāṃ pravṛttiniṣṭhetyādivyavahārākāraṇatve satām api
(p.63, l.9)paṃguvad anuyogitvād asatyatvaṃ saṃsargasyaiva ca tādṛśatvena tadi-
(p.63, l.10)taraviviktarūpānavadhāraṇe pi vyavahārakāraṇatopapatteḥ
(p.63, l.11)satyatvam | kiṃ ca padārthāḥ padair vākyārthopāyatayā smāryaṃte ..

ti || akhaṃḍād vākyād akhaṃḍasyaiva vākyārthasya pratipattiḥ vākyasyākhaṃḍatvaṃ nāma kramavadvarṇābhivyaktatve saty agṛhītavarṇapadakramabhedavatpratītigocaratvaṃ || arthasya cāsphuritatattatpadārthatākramabhedabodhaviṣayatvaṃ | pānakarasavan mayūrapichagatacitrarūpavac ca || tatrāpi hy asphuritatattadāśrayaviśeṣatiktatādijātibhedapratītiviṣayapratītimātragocaratvaṃ | anavagatatattannīlapītādibhedapratītiviṣayatvaṃ vākhaṃḍatvaṃ tādṛg evaitat | tathā hi gṛhītasaṃgatikaprathamaṃ padārthapratītāv api teṣāṃ pravṛttiniṣṭhetyādivyavahārākāraṇatve satām api paṃguvad anuyogitvād asatyatvaṃ saṃsargasyaiva ca tādṛśatvena taditaraviviktarūpānavadhāraṇe pi vyavahārakāraṇatopapatteḥ satyatvam | kiṃ ca padārthāḥ padair vākyārthopāyatayā smāryaṃte ..

§ 2,422

p.63, l.12

(p.63, l.12)padam abhyadhikābhāvāt smārakān na viśiṣyate
(p.63, l.13)iti anye tv arthavyabhicāritvā chabdānāṃ nānubhāvakatā...
(p.63, l.14)...taccaraṇasaṃbaṃdho pi dahyeteti nirṇītaṃ

padam abhyadhikābhāvāt smārakān na viśiṣyate iti anye tv arthavyabhicāritvā chabdānāṃ nānubhāvakatā... ...taccaraṇasaṃbaṃdho pi dahyeteti nirṇītaṃ

§ 2,423–2,424

p.63, l.15

(p.63, l.15)tathā ca vākyārthapratītau ...nāṃ svasvakāryaghaṭaka-
(p.63, l.16)tvaṃ tatpṛthagbhūtānāṃ tu vaiyarthyaṃ bheda...tathā-
(p.63, l.17)tvena pṛthagbhūtānāṃ | tathā prakṛte pīti |

tathā ca vākyārthapratītau ...nāṃ svasvakāryaghaṭakatvaṃ tatpṛthagbhūtānāṃ tu vaiyarthyaṃ bheda...tathātvena pṛthagbhūtānāṃ | tathā prakṛte pīti |

§ 2,425–2,436

p.63, l.18

(p.63, l.18)yathā ca citrarūpe nīlapītādeḥ pūrvam upa... tathā pūrvapa-
(p.63, l.19)dopalabdhikāle tattadarthasmṛtāv api tadabhivyaktavākyatadarthayor
(p.64, l.1)akhaṃḍākāreṇaiva sphūrtir iti tasya vākyasthasya śṛṃgagrā-
(p.64, l.2)hikayaivam asāv iti nirūpayitum aśakyo pi ākāṃkṣādimatpada-
(p.64, l.3)kārthābhivyakto vyavahārapatham avatarati kevalaḥ padārtho
(p.64, l.4)na | saṃsargābhidhānāyaiva vākyaṃ prayujyate | padaṃ tv
(p.64, l.5)aśrūyamāṇapadam anumitakriyāsaṃbaṃdhenaiva saṃsarge paryavasyati
(p.64, l.6)satyasya viparītasya vā vyavahārasya kriyāsaṃbaṃdhaikaghaṭi-
(p.64, l.7)tatvāt | kriyāpadopasaṃhārād eva hi satyāsatyatvanirṇayaḥ | tasmāt
(p.64, l.8)kevalaḥ padārtho vyavahārātītatvān nāsty eveti | kiṃ ca sattāṃ
(p.64, l.9)pratipādayato pi sachabdād asty abhūd veti kriyāpadānusaṃhāreṇaivā-
(p.64, l.10)rthaparyavasānaṃ || tatra ca nāmākhyātārthayoḥ parasparākāṃ-
(p.64, l.11)kṣāyāṃ tulyāyām apy ākhyātārthasya prādhānyāt tadartham eva
(p.64, l.12)nāmārthopādānān nāmārthasya tu siddhatvena svasādhanārtham
(p.64, l.13)anyānapekṣatvāt kriyāsaṃbaṃdhenaiva prādhānyapratītir iti | sādhyatva-
(p.64, l.14)siddhatve ca vaktrapekṣānibaṃdhane eva | tathā hi paci-
(p.64, l.15)kriyāṃkarotīty ukte sādhyāvasthāpi kriyā karmatvāpannā siddha-
(p.64, l.16)rūpaiva pratīyate karaṇaṃ tu tasyāḥ sādhyatvenaiva vivakṣitaṃ svarū-
(p.64, l.17)peṇaiva tiṣṭhati | tathā ca sarvasyārthasya sarvaśaktiyuktasya
(p.64, l.18)vaktṛvivakṣayaiva tattachaktirūpeṇa pratītir iti | tathā pākaṃ karotī-
(p.64, l.19)ti pākasya nirvartyatayā pratītasyāpi pākasya nirvṛttiṃ
(p.64, l.20)karotīti vivakṣāyāṃ saṃbaṃdhitayā niṣpannarūpeṇaivapratītiḥ |
(p.64, l.21)tathā saṃsṛṣṭasya vibhaktatā śṛṃgā charo jāyate vibhaktasyāpy
(p.64, l.22)avibhaktatā śarībhavati śṛṃgam iti || āṃrabuddhir nyagrodhabhāvena
(p.64, l.23)pariṇamate | kvacit tu nānātmanām ekatvaṃ kvacid ekasya nānā-
(p.64, l.24)tvaṃ | anya evāsmi saṃvṛtta iti tathā ca vākyārtha eva samuccitāsa-
(p.65, l.1)muccitaviruddhāviruddhaśaktayo pi tā eva yathāvivakṣaṃ
(p.65, l.2)prayoktrā vākyena prakāśyaṃte |

yathā ca citrarūpe nīlapītādeḥ pūrvam upa... tathā pūrvapadopalabdhikāle tattadarthasmṛtāv api tadabhivyaktavākyatadarthayor akhaṃḍākāreṇaiva sphūrtir iti tasya vākyasthasya śṛṃgagrāhikayaivam asāv iti nirūpayitum aśakyo pi ākāṃkṣādimatpadakārthābhivyakto vyavahārapatham avatarati kevalaḥ padārtho na | saṃsargābhidhānāyaiva vākyaṃ prayujyate | padaṃ tv aśrūyamāṇapadam anumitakriyāsaṃbaṃdhenaiva saṃsarge paryavasyati satyasya viparītasya vā vyavahārasya kriyāsaṃbaṃdhaikaghaṭitatvāt | kriyāpadopasaṃhārād eva hi satyāsatyatvanirṇayaḥ | tasmāt kevalaḥ padārtho vyavahārātītatvān nāsty eveti | kiṃ ca sattāṃ pratipādayato pi sachabdād asty abhūd veti kriyāpadānusaṃhāreṇaivārthaparyavasānaṃ || tatra ca nāmākhyātārthayoḥ parasparākāṃkṣāyāṃ tulyāyām apy ākhyātārthasya prādhānyāt tadartham eva nāmārthopādānān nāmārthasya tu siddhatvena svasādhanārtham anyānapekṣatvāt kriyāsaṃbaṃdhenaiva prādhānyapratītir iti | sādhyatvasiddhatve ca vaktrapekṣānibaṃdhane eva | tathā hi pacikriyāṃ karotīty ukte sādhyāvasthāpi kriyā karmatvāpannā siddharūpaiva pratīyate karaṇaṃ tu tasyāḥ sādhyatvenaiva vivakṣitaṃ svarūpeṇaiva tiṣṭhati | tathā ca sarvasyārthasya sarvaśaktiyuktasya vaktṛvivakṣayaiva tattachaktirūpeṇa pratītir iti | tathā pākaṃ karotīti pākasya nirvartyatayā pratītasyāpi pākasya nirvṛttiṃ karotīti vivakṣāyāṃ saṃbaṃdhitayā niṣpannarūpeṇaiva pratītiḥ | tathā saṃsṛṣṭasya vibhaktatā śṛṃgā charo jāyate vibhaktasyāpy avibhaktatā śarībhavati śṛṃgam iti || āṃrabuddhir nyagrodhabhāvena pariṇamate | kvacit tu nānātmanām ekatvaṃ kvacid ekasya nānātvaṃ | anya evāsmi saṃvṛtta iti tathā ca vākyārtha eva samuccitāsamuccitaviruddhāviruddhaśaktayo pi tā eva yathāvivakṣaṃ prayoktrā vākyena prakāśyaṃte |

§ 2,438–2,446

p.65, l.3

(p.65, l.3)upakārarūpatāpi na nāmaśabdāt pratīyate | tathā hi kāṣṭhaṃ saṃ-
(p.65, l.4)yujyate loṣṭenetyukte saṃyoginor ayam upakārarūpasaṃbaṃ-
(p.65, l.5)dhaḥ pratīyate | sa eva kāṣṭhaloṣṭayoḥ saṃyoga ity ukte
(p.65, l.6)saṃbaṃdhitvena pratīyamānaḥ svopakārakaṃ samavāyam
(p.65, l.7)apekṣate || ṣaṣṭhyā saṃbaṃdhasyokteḥ | tathā ca dvāraviśeṣeṇopasthi-
(p.65, l.8)tāḥ padārthās tattadvyavahārahetavo na svarūpatayā | tathā
(p.65, l.9)ca vastūpakārarūpatvena kriyānyathā tu satvam iti | yathaikasyā eva
(p.65, l.10)strīvyakter apekṣābhedād duhitā bhagini bhāryā mātetyādayo
(p.65, l.11)vyapadeśās tattadupakārakṛtā eva || tathā ca yo viśeṣavyavahārahetur
(p.65, l.12)asaṃbaddhānāṃ saṃbaṃdharūpo vākyārthaḥ sa eva nityaṃ
(p.65, l.13)paropakārakatvād avachinnaḥ | sa eva ca vyavahārahetutvāt padārthānām
(p.65, l.14)ātmā tasya tu rūpam anākhyeyam iti padārthair anvākhyāyate | sa
(p.65, l.15)ca na saṃyogavad vyāsajyavṛttitayā padārtheṣu vyavasthito na
(p.65, l.16)vā pratyekaṃ | sahaprayogāt tu tasya sā śaktiḥ pratibhāsata ity eva | evaṃ
(p.65, l.17)cāneke vākyārthā anityā nityā vākyenānekena tathā pratipā-
(p.65, l.18)dyaṃta ity abhihitaṃ | ke cit tu nitya eka eva vākyārthaḥ kriyārūpo
(p.65, l.19)yathāsaṃbhavaṃ kālasādhanadravyapuruṣopagrahādibhir anugato
(p.65, l.20)vākyenābhidhiyata iti sa caika eva śabdaḥ pravibhaktoddeśaḥ sarvavi-
(p.65, l.21)śeṣaviśiṣṭe parikalpitaviśeṣaṇaviśeṣyabheda ekasminn arthe
(p.65, l.22)varttata iti | tasya śaktim apoddhṛtya vyāvahāriko bhāgo nugamyata
(p.65, l.23)iti | tathā ca saṃprasāraṇasaṃjñāyāṃ vākyārthaḥ saṃjñī
(p.66, l.1)varṇaś ceti śaktyapoddhāreṇa vākyārthavibhāgoddeśenaiva vyā-
(p.66, l.2)khyāyate | tathā caikavākyātmā jñānasvarūpeṇāṃtara eva |
(p.66, l.3)pṛthakkriyamāṇo bāhyārthasadbhāve satya itarathā tv asatya iti pra-
(p.66, l.4)vibhajyata iti | vastutas tv itara eva bahir arthe tasya tādā-
(p.66, l.5)tmyam iti | tathā cāṃtarasyaiva tasya yadi bāhyo rtho sti tadāsau
(p.66, l.6)bāhyo no ced āṃtara eveti || cha ||

upakārarūpatāpi na nāmaśabdāt pratīyate | tathā hi kāṣṭhaṃ saṃyujyate loṣṭenety ukte saṃyoginor ayam upakārarūpasaṃbaṃdhaḥ pratīyate | sa eva kāṣṭhaloṣṭayoḥ saṃyoga ity ukte saṃbaṃdhitvena pratīyamānaḥ svopakārakaṃ samavāyam apekṣate || ṣaṣṭhyā saṃbaṃdhasyokteḥ | tathā ca dvāraviśeṣeṇopasthitāḥ padārthās tattadvyavahārahetavo na svarūpatayā | tathā ca vastūpakārarūpatvena kriyānyathā tu satvam iti | yathaikasyā eva strīvyakter apekṣābhedād duhitā bhagini bhāryā mātetyādayo vyapadeśās tattadupakārakṛtā eva || tathā ca yo viśeṣavyavahārahetur asaṃbaddhānāṃ saṃbaṃdharūpo vākyārthaḥ sa eva nityaṃ paropakārakatvād avachinnaḥ | sa eva ca vyavahārahetutvāt padārthānām ātmā tasya tu rūpam anākhyeyam iti padārthair anvākhyāyate | sa ca na saṃyogavad vyāsajyavṛttitayā padārtheṣu vyavasthito na vā pratyekaṃ | sahaprayogāt tu tasya sā śaktiḥ pratibhāsata ity eva | evaṃ cāneke vākyārthā anityā nityā vākyenānekena tathā pratipādyaṃta ity abhihitaṃ | ke cit tu nitya eka eva vākyārthaḥ kriyārūpo yathāsaṃbhavaṃ kālasādhanadravyapuruṣopagrahādibhir anugato vākyenābhidhiyata iti sa caika eva śabdaḥ pravibhaktoddeśaḥ sarvaviśeṣaviśiṣṭe parikalpitaviśeṣaṇaviśeṣyabheda ekasminn arthe varttata iti | tasya śaktim apoddhṛtya vyāvahāriko bhāgo nugamyata iti | tathā ca saṃprasāraṇasaṃjñāyāṃ vākyārthaḥ saṃjñī varṇaś ceti śaktyapoddhāreṇa vākyārthavibhāgoddeśenaiva vyākhyāyate | tathā caikavākyātmā jñānasvarūpeṇāṃtara eva | pṛthakkriyamāṇo bāhyārthasadbhāve satya itarathā tv asatya iti pravibhajyata iti | vastutas tv itara eva bahir arthe tasya tādātmyam iti | tathā cāṃtarasyaiva tasya yadi bāhyo rtho sti tadāsau bāhyo no ced āṃtara eveti || cha ||

p.66, l.7

(p.66, l.7)athedaṃ nirūpyate bahuṣu tiṅaṃteṣu sākāṃkṣeṣu vākya-
(p.66, l.8)bheda ekavākyatā veti || tatra sūtrakārasyātiṅgrahaṇaṃ kurvato bhi-
(p.66, l.9)prāya ekavākyateti || vārttikakārasya tu ...yato bhinna-
(p.66, l.10)vākyataiveti || tathā paśya mṛgo dhāvatītyādau mṛgo dhāvatīty ekaṃ
(p.66, l.11)vākyaṃ tato vibhaktivipariṇāmena dhāvaṃtaṃ paśyeti
(p.66, l.12)dvitīyam iti kecit | anye tv āhuḥ | mṛgo dhāvatipaśyety atra paśyatīty
(p.66, l.13)ekaiva kriyā mṛgo dhāvatītikriyārthakarmeti || tathā ca
(p.66, l.14)mṛgakartṛkaṃ dhāvanaṃ paśyety eka eva vākyārtha iti || yatrārthāt
(p.66, l.15)kārakāṃtarāvagatau satyāṃ kriyākarmapadamātraśravaṇaṃ
(p.66, l.16)tatrāpi tad vākyaṃ samāptārtham eva yathā vrīhayo vahanyaṃtām
(p.66, l.17)iti || atra satyām api colūkhalamusalādisāmagryapekṣāyāṃ
(p.66, l.18)tasyā arthaprāpter evākāṃkṣāpūraṇāt tatkarmākāṃkṣāmātre vrīhipadena
(p.66, l.19)pūrṇe pūrṇārtham evaitad vākyam ity arthaḥ yatra tv ane-
(p.66, l.20)kakaraṇādisaṃbhave karaṇaviśeṣākāṃkṣā tatra viśeṣeṇa padāṃtaropātte-
(p.66, l.21)nākāṃkṣāpūrttau saṃpūraṇārthateti mantavyaṃ || prayā-
(p.67, l.1)jādivākyānām api sāmānyato bhāvyasaṃbaṃdhena samāptārthānāṃ
(p.67, l.2)viśeṣākāṃkṣā sannihitaphalavaśāt tu vākyaikavākyata-
(p.67, l.3)yaiva pūryate || pradhānavākyānām api sāmānya itikarttavyatayā svārtha-
(p.67, l.4)paryavasānāt ... ... itase...

athedaṃ nirūpyate bahuṣu tiṅaṃteṣu sākāṃkṣeṣu vākyabheda ekavākyatā veti || tatra sūtrakārasyātiṅgrahaṇaṃ kurvato bhiprāya ekavākyateti || vārttikakārasya tu ...yato bhinnavākyataiveti || tathā paśya mṛgo dhāvatītyādau mṛgo dhāvatīty ekaṃ vākyaṃ tato vibhaktivipariṇāmena dhāvaṃtaṃ paśyeti dvitīyam iti kecit | anye tv āhuḥ | mṛgo dhāvati paśyety atra paśyatīty ekaiva kriyā mṛgo dhāvatītikriyārthakarmeti || tathā ca mṛgakartṛkaṃ dhāvanaṃ paśyety eka eva vākyārtha iti || yatrārthāt kārakāṃtarāvagatau satyāṃ kriyākarmapadamātraśravaṇaṃ tatrāpi tad vākyaṃ samāptārtham eva yathā vrīhayo vahanyaṃtām iti || atra satyām api colūkhalamusalādisāmagryapekṣāyāṃ tasyā arthaprāpter evākāṃkṣāpūraṇāt tatkarmākāṃkṣāmātre vrīhipadena pūrṇe pūrṇārtham evaitad vākyam ity arthaḥ yatra tv anekakaraṇādisaṃbhave karaṇaviśeṣākāṃkṣā tatra viśeṣeṇa padāṃtaropāttenākāṃkṣāpūrttau saṃpūraṇārthateti mantavyaṃ || prayājādivākyānām api sāmānyato bhāvyasaṃbaṃdhena samāptārthānāṃ viśeṣākāṃkṣā sannihitaphalavaśāt tu vākyaikavākyatayaiva pūryate || pradhānavākyānām api sāmānya itikarttavyatayā svārthaparyavasānāt ... ... itase...

§ 2,452–2,463

p.67, l.5

(p.67, l.5)vākyaikavākyatārthavādināṃ tu pradhānārthe ...
(p.67, l.6)... ... .. caṃkramaṇasya | ubhayathāpi jape
(p.67, l.7)prayuktatvāc caṃkramasya tādarthye pi śabdād eva ..

vākyaikavākyatārthavādināṃ tu pradhānārthe ... ... ... .. caṃkramaṇasya | ubhayathāpi jape prayuktatvāc caṃkramasya tādarthye pi śabdād eva ..

p.67, l.8

nivṛttabhedā sarvatra kriyākhyātena gamyate | śruter aśakyā bhedānāṃ pravibhāgaprakalpanā |

p.67, l.10

(p.67, l.10)ity udbhidā yajetetyādau yajetety etatpadenetarapra-
(p.67, l.11)tīter abhāvān nivṛttabhedaiva sā pratītāpi phaletikarttavyatādibhedād
(p.67, l.12)bhinneti tatpadasaṃbaṃdhāvasare pratīyate || aśvamedhena
(p.67, l.13)rājāno yajaṃte satram āsate brāhmaṇā ityādau saty api kartṛbhede
(p.67, l.14)nākhyātaśabdāt tadbhedapratītiḥ | arthāt tu pratyekaṃ tasya sa-
(p.67, l.15)māptiḥ tathā saptadaśa prājāpatyāṃs tūparān ālabhate
(p.67, l.16)ityādāv anāvṛttāpi śrutālaṃbhanakriyottarakālam arthāt pratyekaṃ
(p.67, l.17)samāpteti pratītiḥ | ākhyātāṃtargatena dhātunā nivṛttabhe-
(p.68, l.1)dāyā eva tasyāḥ pratipādanād bhedāsaṃbhavena yathāsaṃkhyānupa-
(p.68, l.2)patter iti | tathātrāpi devadattayajñadattaviṣṇumitrā bho-
(p.68, l.3)jyaṃtām iti bhujiḥ pratyekam avatiṣṭhate | pratitaṃtraṃvākyaṃ vā
(p.68, l.4)bhedena pravibhajyate | na ca vācyaṃ katham ekasya tasya
(p.68, l.5)bhedena samāptir iti |

ity udbhidā yajetetyādau yajetety etatpadenetarapratīter abhāvān nivṛttabhedaiva sā pratītāpi phaletikarttavyatādibhedād bhinneti tatpadasaṃbaṃdhāvasare pratīyate || aśvamedhena rājāno yajaṃte satram āsate brāhmaṇā ityādau saty api kartṛbhede nākhyātaśabdāt tadbhedapratītiḥ | arthāt tu pratyekaṃ tasya samāptiḥ tathā saptadaśa prājāpatyāṃs tūparān ālabhate ityādāv anāvṛttāpi śrutālaṃbhanakriyottarakālam arthāt pratyekaṃ samāpteti pratītiḥ | ākhyātāṃtargatena dhātunā nivṛttabhedāyā eva tasyāḥ pratipādanād bhedāsaṃbhavena yathāsaṃkhyānupapatter iti | tathātrāpi devadattayajñadattaviṣṇumitrā bhojyaṃtām iti bhujiḥ pratyekam avatiṣṭhate | pratitaṃtraṃ vākyaṃ vā bhedena pravibhajyate | na ca vācyaṃ katham ekasya tasya bhedena samāptir iti |

p.68, l.6

uccāraṇe hi vākyānām anyad rūpaṃ na gṛhyate | pratipattau tu bhinnānām anyad rūpaṃ pratīyate |

p.68, l.8

(p.68, l.8)tathā cāsaty apy ākhyātabhede arthaparyālocanena pratyekaṃ
(p.68, l.9)samāptir vākyavākyārthayoḥ paryavasyatīti | śāstre pi karttari kṛd
(p.68, l.10)iti grahaṇakavākyam eva yady api pratīyate tathāpi tat
(p.68, l.11)pratyekaṃ prakṛtyupapadopādhibhinneṣu viṣayeṣu saṃbadhya
(p.68, l.12)tattallabhyaviṣaye vyāpriyate | anyathā tv ekakṛnmātrasaṃbaṃdhena ca
(p.68, l.13)nivṛttaṃ kṛdvākyaṃ nānyakṛdarthaniyāmakaṃ
(p.68, l.14)syāt | tasmād

tathā cāsaty apy ākhyātabhede arthaparyālocanena pratyekaṃ samāptir vākyavākyārthayoḥ paryavasyatīti | śāstre pi karttari kṛd iti grahaṇakavākyam eva yady api pratīyate tathāpi tat pratyekaṃ prakṛtyupapadopādhibhinneṣu viṣayeṣu saṃbadhya tattallabhyaviṣaye vyāpriyate | anyathā tv ekakṛnmātrasaṃbaṃdhena ca nivṛttaṃ kṛdvākyaṃ nānyakṛdarthaniyāmakaṃ syāt | tasmād

p.68, l.15

ekarūpam anekārthaṃ tasmād upanibaṃdhanaṃ | yonir vibhāgavākyānāṃ tebhyo nanyad iva sthitam ||

p.68, l.17

(p.68, l.17)iti | ākhyātāt kriyājātimātrapratītāv api bādhavikalpa-
(p.68, l.18)samuccayātiśayakriyāsamabhihārādau kriyā vyaktibhāgair eva saṃ-
(p.68, l.19)badhyaṃte jātisamāśrayaṇe teṣām anupapatteḥ | anyatra
(p.68, l.20)tu pacaty apākṣīt pakṣyatītyādāv uṣṭrāsikā āsyaṃte hariṇaśāyikāḥ
(p.68, l.21)śayyaṃte ityādau kriyāsaṃbaṃdhaḥ sāmānyenaiva
(p.69, l.1)tathā deśakālasādhanabhede pi na śabdabhedas tatra sāmā-
(p.69, l.2)nyopakramād iti || ||

iti | ākhyātāt kriyājātimātrapratītāv api bādhavikalpasamuccayātiśayakriyāsamabhihārādau kriyā vyaktibhāgair eva saṃbadhyaṃte jātisamāśrayaṇe teṣām anupapatteḥ | anyatra tu pacaty apākṣīt pakṣyatītyādāv uṣṭrāsikā āsyaṃte hariṇaśāyikāḥ śayyaṃte ityādau kriyāsaṃbaṃdhaḥ sāmānyenaiva tathā deśakālasādhanabhede pi na śabdabhedas tatra sāmānyopakramād iti || ||

§ 2,464–2,468

p.69, l.3

(p.69, l.3)iha yad akṣā bhajyaṃtāṃ bhujyaṃtāṃ divyaṃtām
(p.69, l.4)iti pratyekaparyavasāyinya eva kriyā ekaśabdopādānena śakaṭavibhitaka-
(p.69, l.5)dyūtasādhaneṣu vidhīyaṃte | tatraikoddeśenānekakriyāvi-
(p.69, l.6)śeṣavidhāne pi yathāsaṃbhavaṃ kriyāṇāṃ saṃbaṃdhaḥ
(p.69, l.7)nanv abhinnaśabdenābhedenopādānāt karmaṇāṃ kathaṃ pratyekaṃ saṃ-
(p.69, l.8)baṃdhaḥ | taṃtryabhinnaśabdenāpi bhinnānām eva te-
(p.69, l.9)ṣām upādānāt | dvedhā hi śabdenārthapratipādanaṃ krameṇa taṃtra-
(p.69, l.10)nyāyāśrayaṇena yaugapadyena vā dve tv ete tasya śaktī pratipādite
(p.69, l.11)kramo yaugapadyaṃ ceti | tathā ca yathā krameṇa pratipāditaiḥ
(p.69, l.12)pratyekaṃ saṃbaṃdha evam eva yaugapadyenāpi | tathā ca yaugapa-
(p.69, l.13)dyena pratipādane pi śabde pi
(p.69, l.14)...

iha yad akṣā bhajyaṃtāṃ bhujyaṃtāṃ divyaṃtām iti pratyekaparyavasāyinya eva kriyā ekaśabdopādānena śakaṭavibhitakadyūtasādhaneṣu vidhīyaṃte | tatraikoddeśenānekakriyāviśeṣavidhāne pi yathāsaṃbhavaṃ kriyāṇāṃ saṃbaṃdhaḥ nanv abhinnaśabdenābhedenopādānāt karmaṇāṃ kathaṃ pratyekaṃ saṃbaṃdhaḥ | taṃtryabhinnaśabdenāpi bhinnānām eva teṣām upādānāt | dvedhā hi śabdenārthapratipādanaṃ krameṇa taṃtranyāyāśrayaṇena yaugapadyena vā dve tv ete tasya śaktī pratipādite kramo yaugapadyaṃ ceti | tathā ca yathā krameṇa pratipāditaiḥ pratyekaṃ saṃbaṃdha evam eva yaugapadyenāpi | tathā ca yaugapadyena pratipādane pi śabde pi ...